Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza BN-4C/22/2023 3223200486 30. 04. 2025 JUDr. Monika Sitáriková ECLI:SK:OSPD:2025:3223200486.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Vojtech Horváth, advokát so sídlom Moyzesova 22, 902 01 Pezinok, IČO: 31864058 proti žalovanému: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX G. – H., I. J., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. E. a to k pozemku parc. reg. „C“ č. XX/X – záhrada o výmere 766 m2, , k pozemku parc. reg. „C“ č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 373 m2, k pozemku parc. reg. „C“ č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2 a k stavbe – rodinný dom súp. č. XX, zapísaných na liste vlastníctva č. XX vedených Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor a nariaďuje sa predaj týchto nehnuteľností a to pozemku parc. reg. „C“ č. XX/X – záhrada o výmere 766 m2, , pozemku parc. reg. „C“ č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 373 m2, pozemku parc. reg. „C“ č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2 a stavby – rodinný dom súp. č. XX, zapísaných na liste vlastníctva č. XX, k. ú. E. vedených Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor s tým, že jeho výťažok bude rozdelený medzi žalobkyňu a žalovaného v podiele 1/2-ca. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.05.2023 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam v katastrálnom území E., obec E., okres K. L. K., zapísaným na liste vlastníctva č. XX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor ako rodinný dom súpisné č.XX na pozemku parcelné č.XXXX/X, I.XX/X, parcela registra „C“ č.XX/X-XXXXXXX vo výmere 766 m2, parcela registra „C“ č.XX/X-XXXXXXXXX plocha a nádvorie vo výmere 373 m2 a parcela registra „C“ I.XX/X-XXXXXXXXX plocha a nádvorie vo výmere 93 m2 a jeho vyporiadania tak, že nariaďuje predaj nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobkyňu a žalovaného podľa ich spoluvlastníckych podielov. Uviedla že žalobkyňa a žalovaný sú súrodenci, kontakt medzi sebou neudržiavajú. Nehnuteľnosti v strany sporu nadobudli po svojich rodičoch (ďalej aj ako „sporné nehnuteľnosti“). Žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel v 1/2-ci k celku zdedila po svojom otcovi M. E., žalovaný svoj spoluvlastnícky podiel v 1/2-ci k celku nadobudol darom od matky N. E.. Do roku 2021 tu bývala matka strán sporu N. E., od roku 2021 žila v Zariadení pre seniorov v E.. Sporné nehnuteľnosti od roku 2021 neslúžia svojmu účelu. Sú neužívané a chátrajú. Žalobkyňa sporné nehnuteľnosti od roku 1996 neužíva vôbec a nemieni ich využívať ani v budúcnosti. Do roku 1996 sa o nehnuteľnosti starala. Do roku 2021 navštevovala svoju matku, starala sa o ňu a pomáhala jej s nákupmi. Žalovaný tieto nehnuteľnosti užíva len príležitostne, dom neudržiava
a záhradu neobrába, je zaburinená. Žalovaný zo svojho znáša udržiavací poplatok za el. energiu a plyn, žalobkyňa uhrádza platby za vodu; daň z nehnuteľností znášajú strany sporu po X/XX-XX. Žalobkyňa z uvedených dôvodov nemá záujem na ďalšom zotrvaní v spoluvlastníctve so žalovaným k spoločnej veci a ani o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovaného, čím by predmetné nehnuteľnosti mohli byť v jej výlučnom vlastníctve. Podľa žalobkyne rodinný dom nie je možné reálne rozdeliť, aby bolo možné vec účelne využívať. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu doručila žalovanému dňa 16.2.2023 list zo dňa 30.1.2023, v ktorom ho informovala o tom, že nemá záujem zotrvať spolu s ním v podielom spoločenstve k spoločnej veci a to s tým, že o nadobudnutie jeho spoluvlastníckeho podielu nemá záujem. Naopak, navrhla mu svoj spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam, čím by sa žalovaný stal výlučným vlastníkom spoločnej veci a to za primeranú odplatu vo výške 45000 eur. Pre prípad, že žalovaný neprejaví záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, navrhla žalovanému spoločný predaj tretej osobe prostredníctvom realitnej kancelárie. Žalobkyňa upozornila žalovaného, že pokiaľ na jej list nebude reagovať vôbec alebo, že nebude súhlasiť so žiadnou navrhnutou alternatívou, žalobkyňa je rozhodnutá riešiť záležitosť súdnou cestou a to formou návrhu na predaj spoločnej veci a rozdelenia výťažku podľa podielov. Žalovaný ku dňu podania žaloby na list žalobkyne z 30.1.2023, ktorý mu bol doručený dňa 16.2.2023, žiadnym spôsobom nereagoval; pokusy o telefonický kontakt odmieta. Žalobkyňa sa na súd týmto návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva obracia v súlade so svojim právom spoluvlastníka, ktoré vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, pričom navrhuje tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je nariadenie predaja spoločnej veci, keďže ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce, a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov zapísaných na liste vlastníctva. V žalobe označila a k žalobe pripojila listinné dôkazy. 2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril, avšak neuviedol rozhodné skutočnosti majúce vzťah k predmetu sporu a najmä k rozhodným skutočnostiam uvádzaných žalobkyňou vo vzťahu k samotnému zrušeniu a navrhovanému spôsobu vyporadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, okrem okolnosti, že nesúhlasil s návrhom žalobkyne, aby bol zaviazaný na náhradu trov konania z dôvodu správania sa žalobkyne voči žalovanému a voči matke v minulosti a navrhol dôkaz vo veci vypočuť svedka, matku žalovaného. Na pojednávaní tiež uviedol, že vzhľadom na jeho zdravotný stav, požiadal suseda, aby mu to tam kosil za 50,- eur, pokosil celú záhradu, keď ho tento sused požiadal opätovne, uviedol mu, že sa mu vyhrážala sestra žalovaného, že nemá vstupovať na pozemok, lebo mu to nedovolila. Aj vďaka tomu je tam poriadok a preto sa úrad nesťažuje. Sestra žalovaného nemá záujem ako spoluvlastník starať sa o chalupu. Žalovaný nedisponuje dokladom o tom, ako dali ohodnotiť barák. Sestra s ním neviedla žiadnu komunikáciu, nevie, prečo je na strane žalovaného, keď ona nemá záujem to riešiť. Nemá záujem nadobudnúť nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XX, k. ú. E. do svojho vlastníctva, nemá nato financie, má záujem aby to spoločne predali. 3. Strana žalobkyne počas sporu na podanej žalobe zotrvala, navrhla v spore vypočuť žalovaného, od ktorého dôkazu neskôr upustila. V priebehu sporu strany sporu strany navrhli konanie prerušiť z dôvodu, že sa zaväzujú pokúsiť sa uzatvoriť zmluvu na predaj nehnuteľnosti, a za tým účelom sa pokúsia uzatvoriť zmluvu s dohodnutou realitnou kanceláriou, ktorá tento predaj bude sprostredkovávať. Strana žalobkyne však postupom podľa ust. § 163 ods.2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") návrh na pokračovanie v konaní, nakoľko medzi stranami sporu nedošlo k zmiernemu vyriešeniu veci a nie je ani reálny predpoklad na zmierne vyriešenie sporu a to hlavne z dôvodu, že vzťahy strán sporu sú tak hlboko a vážne rozvrátené, čo nedáva predpoklad uzavretia ich dohody o výbere spoločnej realitnej kancelárie, ktorá by predala v záujme oboch ich nehnuteľnosti v obci E., a to z dôvodu že žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu požiadala šesť realitných kancelárií o zaslanie ponúk k predaju nehnuteľností, pričom na tieto ponuky reagovali štyri realitné kancelárie, pričom ani s jednou žalovaný nesúhlasil a navrhol inú realitnú kanceláriu, s ktorou nesúhlasila druhá strana, žalobkyňa. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie listinami: výpis z LV č. XX č. l. 8-9, list zástupcu žalobkyne adresovaný žalovanému spolu s podacím lístok a potvrdením o doručení, výpis z katastrálnej mapy, k. ú. E. o umiestnení vyporiadavaných nehnuteľností, t. j. parc. č. XX/X, I. XX/X B. I. XX/X, v teréne z č. l. 95, posudok na hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností L. C. (Prom Real s.r.o.) zo dňa 14.6.2024 a Stanovisko G. E. zo dňa 25.6.2024. Ostatné dôkazy navrhnuté stranami súd nevykonal, od výsluchu žalovaného strana žalobkyne upustila a výsluch žalovaným navrhovaného svedka súd nevykonal z dôvodu, že matka žalovaného žila vo vyporiadavaných nehnuteľnostiach len do roku 2021. 4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, z LV č. XX pre k.ú. E., obec E., okres K. L. K. že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1-k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., v obci E., v okrese K. L. K., zapísaných ako pozemok parc. reg. „C“ č.
XX/X – záhrada o výmere 766 m2,, pozemok parc. reg. „C“ č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 373 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2 a stavba – rodinný dom súp. č. XX. Z katastrálnej mapy k.ú. E., posudku na hodnotu nehnuteľností L. C. (Prom Real s.r.o.) zo dňa 14.6.2024, zo Stanoviska G. E. zo dňa 25.6.2024 je zrejmé, že nehnuteľnosti tvoria celok, tzv. „rodinný dom s dvorom a so záhradou“, rodinný dom je nedeliteľný, podľa analýzy trhu je hodnota týchto nehnuteľností 80000,- eur, obec k rodinnému domu s.č. XX neeviduje trvalý alebo prechodný pobyt osoby a obec neeviduje žiadnu sťažnosť na neudržiavanie priľahlých pozemkov k rodinnému domu s.č. XX. Dňa 30.1.2023 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu písomne navrhla žalovanému vyriešiť zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, ponukou spoluvlastníckeho podielu žalovanému za odplatu vo výške 45000,- eur, a v prípade neprejaveného záujmu stať sa vlastníkom navrhla žalovanému spoločný predaj nehnuteľností tretej osobe prostredníctvom realitnej kancelárie. Písomnú ponuku žalobkyne žalovaný prevzal dňa 16.2.2023. 5. Súd pri posudzovaní nárokov strán sporu vychádzal z ustanovení § 137 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb.), ktoré upravujú otázky podielového spoluvlastníctva. 6. Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 7. Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelne využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatnými spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 8. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti. 9. Podľa ust. 186 C.s.p. skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 10. Podľa ust. § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 11. Zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka neustanovuje len výpočet spôsobov zrušenia a vzájomného vyporiadania, ale zároveň vymedzuje aj poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Za najprirodzenejší spôsob zrušenia spoluvlastníckych vzťahov je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Musí ísť z technického hľadiska o deliteľnú vec, jej rozdelenie je nielen možné, ale aj funkčne opodstatnené a teda reálnym rozdelením vzniknú také samostatné veci, ktoré môžu slúžiť účelnému využitiu takejto veci. Medzi stranami nebolo sporné či nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania nie sú reálne deliteľné, a nedeliteľnosť vyplýva i z listiny- posudoku na hodnotu nehnuteľností L. C. (Prom Real s.r.o.) predložených stranou žalobkyne. 12. Hmotnoprávnou podmienkou na to, aby súd prikročil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva je skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci neuzavreli dohodu o jeho zrušení a vyporiadaní. Súd mal preukázané tvrdeniami žalobkyne, že medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, pozemkom a stavbe, ku ktorým podielové spoluvlastníctvo žiada žalobkyňa, ktorá sa so žalovaným
preukázateľne pred podaním žaloby snažila dohodnúť, navrhla spôsoby, možnosti zrušenia podielového spoluvlastníctva a to písomne prostredníctvom právneho zástupcu, avšak bezvýsledne, žalovaný preukázateľne na jej návrhy žiadnym spôsobom nereagoval. 13. Súd rešpektoval zásadu, že žalobkyňu, ktorá už nechce zotrvať v spoluvlastníckom zväzku so žalovaným nie je možné nútiť, aby v takomto právnom vzťahu zotrvala proti svojej vôli, keď je možné účelnejšie riešenie. Súd s prihliadnutím na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany strán sporu nezistil okolnosti, ktoré by bránili zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, keď ani jeden z podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti neužíva a ani nemá záujem užívať. 14. Zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom neustanovuje len výpočet spôsobov zrušenia a vzájomného vyporiadania, ale zároveň vymedzuje aj poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je podaná dôvodne. Vlastník veci má tri základné oprávnenia, a to právo vec držať, právo vec užívať a právo s vecou nakladať. Právo vec držať znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Právo vec užívať a požívať jej plody a úžitky vyjadruje oprávnenie využívať úžitkovú hodnotu veci. Právo s vecou nakladať obsahuje najmä možnosť vec previesť (napr. predať, darovať), prenechať k užívaniu inému (napr. zmluvou o prenájme), atď. V prípade spoluvlastníctva mieru týchto práv, ale aj povinností (napr. sa o vec starať, chrániť ju pred poškodením, zničením), vyjadruje spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ spoluvlastníci nemajú záujem zotrvať v spoluvlastníctve k spoločnej veci, môžu sa dohodnúť o jeho zrušení a vyporiadaní, a to spôsobom, ktorý uznajú za vhodný. V prípade, že sa nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Na rozdiel od spoluvlastníkov môže súd rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva len spôsobmi, ktoré ustanovuje § 142 Občianskeho zákonníka a musí pritom dodržať poradie, v ktorom tieto spôsoby môže použiť. Je nepochybné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, a to každý v podiele 1/2-ica. Žalobkyňa prejavila záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, na ktorom sa však so žalovaným nedohodla, žalovaný preukázateľne na jej návrh žiadny spôsobom pred podaním žaloby nereagoval. V priebehu konania mal súd preukázané, že vzťahy medzi stranami sporu nie sú dobré a je zrejmé, že na výkone práv a povinností súvisiacich so spoluvlastníctvom k spoločnej veci sa nedokážu dohodnúť. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení podielové spoluvlastníctvo strán sporu k sporným nehnuteľnostiam zrušil. Predmetom podielového spoluvlastníctva účastníkov sú nehnuteľnosti, pričom nie je medzi stranami sporné že tieto sú nedeliteľné. Ani žalobkyňa a ani žalovaný nemajú záujem o nehnuteľnosti nadobudnúť do výlučného vlastníctva. Vzhľadom na to súd nemohol použiť ani druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t. j. prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu ustupujúcim spoluvlastníkovi ale musel nariadiť predaj sporných nehnuteľností s tým, že jeho výťažok bude rozdelený medzi žalobkyňu a žalovaného v podiele pre každého v 1 -ici, pretože každý z nich je spoluvlastníkom nehnuteľností v 1-ici. Zároveň súd poukazuje, že až do úspešného predaja vecí spoluvlastníci nehnuteľností môžu dohodou spoluvlastníctvo zrušiť iným spôsobom. 15. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa ust. § 255 ods.1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a podľa § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobkyne, aby mu bola uložená povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, kde súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania, t.j. i na vyporiadanie spoluvlastníctva. Je to tak preto, že strana v spore neúspešná mohla súdnemu konaniu predísť tým, že by sa sama dohodla na vyporiadaní. Žalovaný mohol svojim aktívnym konaním predísť aby žalobkyňa žalobu podala, napr. ak by reagoval na návrh žalobkyne zo dňa 30.1.2023, ktorý mu žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila, čím boli popreté aj tvrdenia žalovaného, že s nim žalobkyňa o zrušení a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva nekomunikovala. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Žalobkyňa bola v spore úspešná, súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalovanému ako neúspešnému v spore uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C.s.p. ).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V Bánovciach nad Bebravou, 30. apríla 2025 JUDr. Monika Sitáriková sudkyňa