Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza PE-5C/2/2022 3622200053 14. 05. 2025 JUDr. Monika Sitáriková ECLI:SK:OSPD:2025:3622200053.11
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Matej Valjent, advokát so sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske, proti žalovanej: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 3676,08 eur s príslušenstvom, v časti o zaplatenie 132,26 eur a o trovách konania takto rozhodol: I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 78,38 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 22,62 %, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanej domáhala zaplatenia sumy 3676,08 eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1996,08 eur od 17.01.2022 do zaplatenia a trov konania s tým, že v priebehu konania na návrh žalobkyne súd pripustil zmenu žaloby tak, že sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy vo výške 3592,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 336 eur od 26.08.2019 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 336 eur od 26.09.2019 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 336 eur od 26.10.2019 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 336 eur od 26.11.2019 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 336 eur od 26.12.2019 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1912,18 eur od 17.01.2022 do zaplatenia a náhradu trov konania s tým, že žalobkyňa vzala žalobu sčasti v sume 83,90 eur späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 30.06.2019 bola medzi žalobkyňou ako prenajímateľkou a žalovanou ako nájomkyňou uzavretá zmluva o nájme bytu, predmetom ktorej je dočasné a odplatné prenechanie bytu č. XX na X. poschodí stavby so súpisným číslom XXX, vchod XX do užívania žalovanej ako nájomkyni za dohodnuté nájomné vo výške 336,- eur mesačne. Žalovaná zaplatila nájomné len za mesiace júl 2019 a august 2019, pričom od septembra 2019 až do januára 2020, kedy reálne odovzdala byt žalobkyni nájomné neplatila. Žalovaná nezaplatila nájomné za 5 mesiacov za obdobie od septembra 2019 do januára 2020 v celkovej výške 1680 eur. Po odovzdaní bytu žalobkyňa zistila, že predmetný byt žalovaná zničila, byt nevrátila v stave v akom ho prevzala s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, pričom žalobkyňa vynaložila sumu 1705,66 eur nato, aby byt bol v stave v akom ho žalovaná prevzala pri uzatvorení zmluvy o nájme bytu, pričom náklady na opravu bytu predstavujú sumu 1996,08 eur, ktorá pozostáva zo sumy 1705,66 eur špecifikovanej na č.l.9 spisu k tomu pripojila doklady o nákupe materiálu v predajni COLOREX PLUS s.r.o. zo 17.01.2020 v sume 6,90 eur a 104,54 eur, ďalšie náklady v sume 250 eur za práce podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 07.04.2022 a za materiál 31,17 eur kúpený dňa 17.03. 2022. v sume 9,25 eur kúpený
18.03.2022 spolu 290,42 eur v kúpený v predajni COLOREX PLUS s.r.o. Žalobkyňa zobrala žalobu v časti o zaplatenie sumy 83,90 eur späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. 2. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom dňa 09.10.2023 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1344 eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 336 eur od 26.08.2019 do zaplatenia, s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 336 eur od 26.9.2019 do zaplatenia, s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 336 eur od 26.10.2019 do zaplatenia, s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 336 eur od 26.11.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v časti o zaplatenie 83,90 eur s príslušenstvom konania zastavil (výrok II.), vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok III.) a rozhodol o nároku na náhrade trov konania (výrok IV.), s odôvodnením že žalobkyňa uzavrela ako prenajímateľka so žalovanou ako nájomkyňou Zmluvu o nájme bytu dňa 30.06.2019 na dobu určitú, a to na obdobie od 01.07.2019 do 31.12.2019. Žalovaná sa zaviazala platiť žalobkyni nájomné vo výške 336,- eur mesačne. Nájom bytu žalovanej skončil uplynutím doby nájmu. Nakoľko žalovaná si svoju povinnosť vyplývajúcu jej z nájomnej zmluvy (platiť nájomné vo výške 336,- eur mesačne) od septembra 2019 do 31.12.2019 nesplnila, súd prvej inštancie priznal žalobkyni sumu 1344,- eur, ktorá pozostáva z nezaplateného dohodnutého nájmu za byt v zmysle článku IV. bod 1/ nájomnej zmluvy, a to za štyri mesiace á 336,- eur aj s príslušným úrokom z omeškania, vo zvyšnej časti uplatneného nájomného zamietol (t.j. za ďalší mesiac, 01/2020), pretože nájomný vzťah medzi stranami sporu už v mesiaci január 2020 netrval. Dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie vo zvyšnej časti bolo i to že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a v časti o zaplatenie sumy vo výške 132,26 eur za poškodené dvere do kúpeľne a toaletu vo výške 132,26 eur dôvodom zamietnutia bola preklúzia práva pretože, žalovaná preukázateľne odovzdala byt žalobkyni dňa 09.01.2020, teda 6 mesačná prekluzívna lehota uplynula dňa 09.07.2020, pričom žalobkyňa podala žalobu na súde dňa 17.01.2022, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty na uplatnenie práva, teda právo žalobkyne domáhať sa nároku na náhradu škody zaniklo, teda právo sa prekludovalo a nemožno ho priznať. V podanom odvolaní žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci, súd prvej inštancie nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a tiež súdu prvej insťancie vytýkala nedostatočne zistený skutkový stav, výrok rozsudku považuje za nedostatočne odôvodnený. Zastávala názor, že súd sa nedostatočne vysporiadal s výsledkami vykonaného dokazovania, pretože žalovaná platila nájomné žalobkyni vždy vkladom finančných prostriedkov na účet žalobkyne až do augusta 2019, kedy žalobkyňa zistila reálny stav predmetného bytu, a teda vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou sa zhoršili, z ktorého dôvodu je nelogické, aby práve v tomto období platila nájomné žalovaná žalobkyni v hotovosti. Žalobkyňa popierala prevzatie akejkoľvek finančnej hotovosti zo strany žalovanej, ktorá nikdy nič neplatila v hotovosti, všetky platby požadovala žalobkyňa na bankový účet. Byt nebol odovzdaný 22.12.2019 ako to uvádza žalovaná, ale až 09.01.2020 a tento deň ako deň odovzdania bytu vyplynul aj z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa trvala na tom, že za poškodenie bytu zodpovedá žalovaná ako posledný nájomca predmetného bytu, pričom žalobkyňa na uvedenie bytu do stavu v akom sa nachádzal predtým, ako bol byt odovzdaný žalovanej ako nájomcovi, vynaložila sumu 1659,50 eur, pričom všetky vynaložené náklady riadne preukázala listinnými dôkazmi. K tvrdeniam žalovanej, že byt prerobila žalovaná so súhlasom žalobkyne, žalobkyňa uviedla, že nikdy nedala žalovanej súhlas s akýmikoľvek zmenami predmetného bytu, práve naopak, výslovne v bode čl. V. zmluvy o nájme bytu je uvedené, že akékoľvek zmeny bytu podliehajú predchádzajúcemu súhlasu žalobkyne ako prenajímateľky. Záverom súdu prvej inštancie žalobkyňa vytýkala nesprávne právne posúdenie veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a tiež mu vytýkala nedostatočne zistený skutkový stav. Na základe odvolania žalobkyne voči zamietnutiu žaloby odvolací súd, Krajský súd v Trenčíne Uznesením č.kon. 27Co/17/2024-227 zo dňa 17.9.2024 rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla v spore dôkazné bremeno a to aj pokiaľ ide o uplatnenú náhradu škody, okrem náhrady škody za dvoje dverí do kúpeľne a na toaletu (132,26 eur), v ktorej časti, ktorej sa žalobkyňa domáha voči žalovanej sa domáha náhrady škody podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody, ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd uviedol, že v danej veci sa súd prvej inštancie s uvedenými ustanoveniami náležite nevysporiadal, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 132,26 eur zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, že došlo k čiastočnému zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd zrušil rozsudok aj v časti výroku o náhrade trov konania podľa § 396 C.s.p., v zmysle ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 3. Po vrátení veci predmetom sporu zostal len nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 132,26 eur titulom náhrady škody za poškodené dvere do kúpeľne a na toaletu, pričom žalobkyňa uviedla, že nemá ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania a so zreteľom na uvedený právny názor odvolacieho súdu vyplývajúci z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17. septembra 2024 je žalobkyňa názoru, že uniesla dôkazné bremeno ohľadne náhrady škody v sume 132,26 eur za dvoje dvere (do kúpeľne a na toaletu), pričom poškodenie uvedených dverí potvrdila aj samotná žalovaná, a teda otázka zodpovednosti za škodu nie je medzi stranami sporu sporná. Čo sa týka výšky vynaložených nákladov, tak tieto žalobkyňa preukázala listinným dôkazom – potvrdením o kúpe predmetných dverí. Žalovaná k uvedenému uviedla, že keď odovzdávali kľúče, dali jej 400,- eur do ruky a povedali jej, že to má za tie dvere, a keby voľačo tak sa spoja, peniaze dostala spolu s kľúčmi. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa strana žalobkyne nezúčastnila, súhlasila aby súd konal pojednávanie v jej neprítomnosti, súd postupom podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) konal pojednávanie v neprítomnosti tejto strany. Na pojednávaní súd opätovne vykonal dokazovanie, vykonal výsluch žalovanej a dokazovanie listinami a zistil tento skutkový a právny stav. 5. Z listín predložených žalobkyňou súd zistil, že Zmluvou o nájme bytu zo dňa 30.06.2019 (ďalej aj ako „nájomná zmluva“ žalobkyňa ako prenajímateľka a žalovaná ako nájomkyňa sa dohodli na prenájme dvojizbového čiastočne zariadeného bytu na ul. C. XXX/XX F. D. na obdobie od 01.07.2019 do 31.12.2019. Podľa článku IV. predmetnej zmluvy sa žalovaná ako nájomkyňa bytu zaviazala platiť nájomné vo výške 336 eur mesačne, ktoré bolo splatné k 25. dňu príslušného mesiaca v hotovosti na ďalší kalendárny mesiac. Podľa článku V bod 1 nájomnej zmluvy sa žalovaná ako nájomca zaviazala využívať byt v súlade s jeho určením a starať sa o jeho údržbu a čistotu. Drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou vykoná a uhrádza nájomkyňa. Stavebné úpravy sa nájomkyňa zaväzuje nevykonávať v prenajatých priestoroch bez súhlasu prenajímateľky. V zmysle článku 2 nájomnej zmluvy sa najomkyňa zaväzuje umožniť prenajímateľke umožniť vstup do prenajatých priestorov minimálne raz do mesiaca. Podľa bodu 3 sa nájomkyňa zaväzuje po skončení zmluvného vzťahu odovzdať byt/ vrátane všetkých kľúčov/ v stav v akom ho prevzala s prihliadnutím na jeho primerané časové opotrebenie. Podľa bodu 4 nájomnej zmluvy sa nájomkyňa zaväzuje užívať prenajatý byt šetrne a spôsobom neodporujúcim zásadám občianskeho spolužitia a dodržiavať domový poriadok, tiež sa zaväzuje uhradiť prípadné škody spôsobené jeho zavinením alebo nedbanlivosťou. Prípadné potreby opráv nahlási prenajímateľke bez zbytočného odkladu. 6. Zo svedeckej výpovede svedka, druha žalovanej, H. I. zo dňa 20.4.2023 vyplýva, že asi v polovici decembra im žalobkyňa povedala, že končí s nimi nájomnú zmluvu, preto sa v decembri z bytu vysťahovali. Dcéra žalobkyne si prišla pre kľúče od bytu a vtedy jej odovzdali kľúče od bytu na parkovisku asi 50 m od ich domu a vyplatili jej nájom vo výške 400 eur. V byte nebol ani papierik, všetko bolo čisté, pozametané, plyn bol v poriadku a bol skontrolovaný, na dverách v detskej izbe bolo rozbité sklo. Tvrdenia žalobkyne považoval za nepravdivé. Zo svedeckej výpovede svedkyne, dcéry žalobkyne C. D. zo dňa 14.09.2023 súd zistil, že sa dohodla so žalovanou že okolo 20,30 až 21 hod dňa 09.01.2020, jej žalovaná odovzdá kľúče od bytu, kedy prišlo nejaké mladé dievča, ktoré jej odovzdalo kľúče a nič iné, len kľúče od bytu. Potom hneď išla do predmetného bytu a zbadala to, urobila fotografie, ktoré sú pripojené v spise a urobené hneď v ten večer ako kľúče od bytu prevzala. Boli poškodené kúpeľňové a záchodové dvere, rozbité, popretláčané, v byte je 5 dverí z toho 4 kusy boli zničené. Zárubne boli premaľované na šedé. Svedkyňa potvrdila, že od žalovanej nikdy žiadne peniaze neprevzala. 7. Z fotodokumentácie pripojenej do spisu, z fotografií ktoré vyhotovila svedkyňa C. D. v byte (č.l.113-125 spisu), v predmete nájmu v zmysle nájomnej zmluvy v ten večer (09.01.2020) ako prevzala kľúče od bytu od žalovanej vyplýva, že dvoje dvere sú zničené a tretích dverách je rozbitá sklenená výplň. Na fotografii, ktorá sa nachádza na č.l. 119, a ktorú sama žalovaná označila ako dvere do toalety a kúpeľne sú zachytené dvoje dverí, s otváraním na rovnakú stranu, ktoré obidvoje dverí sú poškodené či už ich preliačením alebo prasknutím, pričom nevyplýva z týchto fotografií, žeby neboli opatrené kľučkou, alebo že by tieto kľučky boli nejakým spôsobom poškodené. 8. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 20.04.2023 špecifikovala vzniknutú škodu (vo vzťahu k dverám do kúpeľne a toalety) uviedla, že z dôvodu zničenia dverí bolo potrebné vymeniť všetky dvere a kúpeľňovú zostavu, boli kúpené dvere a kľučky, ide o bloky (doklady o kúpe) na sumu 58,79 eur + 7,69 eur + 6,99 eur + 141,66 eur + 200,87 eur - ide o dvere, z bloku sú odpočítané vchodové dvere ktoré boli žalobkyne a to v hodnote 138 eur, spolu je to 416 eur + 39,19 eur za kúpeľňovú zostavu J., spolu je to 455,19 eur. 9. Z výpovede žalovanej dňa 14.3.2023 súd zistil, že žalovaná 24.12.2019 predmetný byt už vypratala, bol prázdny, kľúče žalobkyni odovzdala neskôr, jej priateľ H. I. vyplatil žalobkyni nájom vo výške 400 eur za mesiac december 2019 a odovzdal ich dcére žalobkyne, pretože žalobkyňa bola vtedy v zahraničí, dohodli sa takto telefonicky. Taktiež žalovaná uviedla, že za posledný mesiac vyplatili žalobkyni sumu
400 eur, čo bolo aj dlžné nájomné za mesiac december 2019, zvyšok bola náhrada za poškodené dvere, kde bolo rozbité sklo, túto škodu jej uhradili. Dňa 14.5.2025 pri výsluchu na otázku či poškodila dvere do kúpeľne a do toalety, ktoré boli predmetom nájmu žalovaná uviedla, že sa poškodili tak, že keď sa sťahovali, padla na ne skriňa, ale zaplatené za ne mala. Nevedela žalovaná uviesť aká bola šírka dverí do kúpeľne a dverí do toalety, uviedla však že neboli široké ako tie do izby. Kľučky na týchto dverách do kúpeľne a na toaletu poškodené určite neboli. Pri výsluchu označila fotografiu, kde sú dvere do toalety a kúpeľne ako fotografiu na č. l. 119 spisu, zároveň uviedla, že na dverách bol však len malý ťuk ako keď sa prevalí skriňa. 10. Z príjmových pokladničných blokov spoločnosti MERCURY SHOP s.r.o. zo dňa 26.02.2020 (č.d. 5902 a 5904) predložených žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa dňa 26.02.2020 žalobkyňa nakúpila dvoje dverí S.KLEOPATRA 60P.D TR UFLA.WK v sume každé za 39,19 eur, dvere S.KLEOPATRA 60L.D TR UFLA.WK v sme 39,19 eur a dvere S.PAULO.3*3.80L.D.TRUFLA.WK v sume 58,79 eur. 11. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 12. Podľa § 665 ods.1 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom. 13. Podľa § 670 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný dať vec poistiť, len ak to určuje zmluva. 14. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. 15. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 16. Podľa § 415 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 19. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 20. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne (vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu už len o zaplatenie 132,26 eur) je dôvodná, ale nie v celom rozsahu. V súlade s nájomnou zmluvou uzavretou medzi stranami sporu na dobu určitú do 31.12.2019, nájom bytu skončil uplynutím doby, teda dňom 31.12.2019, pričom bolo v spore preukázané, že kľúče odovzdala žalobkyni až 09.01.2020 a to len z dôvodu, že žalobkyňa sa nachádzala v zahraničí a s týmto dátumom súhlasila, žalovaná a svedok H. I. potvrdili zhodne so žalobkyňou, že kľúče od bytu odovzdali až 09.01.2020, ktorá s tým výslovne súhlasila z dôvodu, že je v zahraničí a aj žalobkyňa potvrdila, že kľúče od bytu boli odovzdané 09.01.2020, ktoré prevzala dcéra žalobkyne svedkyňa C. D., čo uviedla vo svojej svedeckej výpovedi a ďalej svedkyňa C. D. uviedla, že nikdy od žalovanej žiadne peniaze neprevzala. 21. Keďže sa žalobkyňa podanou žalobou domáha voči žalovanej zaplatenia žalovanej sumy vo výške 132,26 eur titulom náhrady škody (na zariadení bytu, konk. dvier do kúpeľne a dvier na toaletu), súd z tohto dôvodu skúmal, či sú splnené zodpovednostné predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť kumulatívne splnené predpoklady, ktorými sú: 1. protiprávny úkon, resp. porušenie právnej povinnosti, 2. spôsobenie škody, t.j. vznik a existencia škody ako majetkovej ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Pokiaľ ide o protiprávny úkon žalovanej, teda porušenie nejakej právnej povinnosti, súd mal vykonaným dokazovaním výsluchom žalovanej a fotografiami a výsluchom svedkyne C. D. preukázané, že žalovaná po skončení nájmu bytu neodovzdala predmet nájmu–byt v stave ako ho prevzala, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, a to vo vzťahu k dverám v prenajatom byte konk., dvere do kúpeľne a na toaletu. Súd mal jednoznačne preukázane že dvere boli poškodené, preliačané, popraskané, ku ktorému poškodeniu došlo konaním žalovanej, pretože ako vyplýva z výpovede žalovanej pri sťahovaní, padla na ne skriňa. Bolo povinnosťou žalovanej počas
trvania nájmu správať sa tak aby k poškodeniu dvier nedošlo. Aj keď žalovaná v rámci obrany tvrdila, že k poškodeniu dvier pri sťahovaní nedošlo v takom rozsahu ako vyplýva na žalobkyňou predložených fotografiách, tvrdenia o takejto miere poškodenia (tvrdenej žalovanou) žalovaná nepredložila žiadny dôkaz, a preto súd vychádzal z dôkazu predloženého žalobkyňou, ktorý bol zabezpečený ale aj preukázaný svedkyňou C. D., ktorá fotografie dvier zabezpečila v deň, kedy na základe poverenia žalobkyne prevzala dňa 9.1.2020 po skončení nájmu od žalovanej kľúče od predmetu nájmu, z ktorých fotografií miera poškodenia dvier jednoznačne vyplýva, ktorú mieru podľa názoru súdu nemožno považovať za obvyklé opotrebenie. Zo žiadneho predloženého a navrhnutého dôkazu žalobkyne však nevyplýva, že žalovaná pri užívaní prenajatého bytu poškodila i kľučky na dverách do kúpeľne a na toaletu, ktoré tvrdenia žalovaná pri výpovedi dňa 14.05.2025 poprela, z ktorého dôvodu tak žalobkyňa svoj uplatnený nárok na náhradu škody za poškodené kľučky na dverách bytu do kúpeľne a na toaletu nepreukázala. 22. Pri určovaní výšky škody na veci sa vychádza z jej obvyklej ceny v čase poškodenia. Žalobkyňa za účelom výšky škody predložila doklady o kúpe dvier, u predajcu MERKURY SHOP s.r.o. zo dňa 26.2.2020. Keďže predmetom sporu (po vrátení veci odvolacím súdom) bol nárok žalobkyne za poškodené dvere do kúpeľne a na toaletu a žalobkyňa predložila doklady o kúpe viacerých rozličných dvier súd vykonaným dokazovaním dokladmi o kúpe zo dňa 26.02.2020, výpoveďou žalovanej a predloženými fotografiami dospel k záveru, že žalobkyňa vynaložila na zakúpenia dvier do kúpeľne a na toaletu v čase ich poškodenia cenu sumu 78,38 eur, ktorá suma predstavuje cenu dvier o šírke 60, pretože žalobkyňa preukázala že práve takéto dvere v počte dvoch kusov kúpila za účelom odstránenia škody, ktorá jej vznikla, tým že jej prenajatý byt po skončení jeho nájmu žalovanou vrátila s poškodenými dverami, ktoré poškodenie nezodpovedá vzhľadom na predložené dôkazy, fotografie, obvyklému opotrebeniu. Aj keď si žalobkyňa uplatňovala sumu za dvere vo výške 58,79 eur, súd vykonaným dokazovaním zistil, že táto suma predstavuje cenu za kúpu dvier širších (80, s presklením 3*3), pričom žalovaná aj keď vo svojej výpovedi uviedla že nevie ako bola šírka dvier do kúpeľne a na toaletu, uviedla však že neboli široké ako tie do izby. Na základe týchto skutočností a dôkazov súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť škodu na dverách do kúpeľne a na toaletu vo výške 78,38 eur (ako 39,19 eur krát dva, cene za dvoje rovnakých dvier v zmysle dokladu zo dňa 26.02.2020 Mercury shop s.r.o., č.d. 5902 ) a vo zvyšnej časti 53,88 eur zamietol, pretože nemal preukázané, že žalobkyňa vynaložila na cenu dvier do kúpeľne alebo toaletu až sumu 58,79 eur a nemal preukázané, že žalovaná poškodila i kľučky, ktorých škodu (v cene 7,69 eur a 6,99 eur za ich výmenu) žalobkyňa vynaložila a v spore uplatnila. Žalovaná v rámci obrany uviedla, že za poškodené dvere zaplatila do ruky dcére žalobkyne, spolu s odovzdaním kľúčov aj 400,- eur, ktorú skutočnosť však v spore žalobkyňa poprela a preukázala aj výpoveďou svedkyne C. D., ktorá uviedla že žiadne finančné prostriedky neprevzala a že dňa 9.1.2020 prevzala len kľúče. Žalovaná už iným hodnoverným dôkazom nepreukázala, že žalobkyni škodu za poškodenie dvier v prenajatom byte, v predmete nájmu nahradila, a preto jej súd uložil povinnosť škodu, ktorú spôsobila porušením povinnosti (vrátiť predmet nájmu vyplývajúcej jej z nájomnej zmluvy s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie), ktorej výška predstavuje obvyklú cenu dvier predmetu nájmu (dvier do kúpeľne a na toaletu) v čase poškodenia žalobkyni nahradiť. 15. Po vrátení veci odvolacím súdom, súd rozhodoval nanovo i o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa zastavenie konania v časti o 83,90 eur zavinila ( späťvzatie žaloby v tejto časti žalobkyňa neučinila na základe správania žalovanej v konaní), žalovanej by patril nárok na náhradu trov konania, v časti v ktorej bolo konanie zastavené ( t.j. v rozsahu 2,28 ? %). Vo veci samej vo vzťahu k žalovanej súd žalobe vyhovel v časti zaplatenie 1344,- eur a 78,38 eur (čo predstavuje 38,69 %) a a vo zvyšnej časti (o zaplatenie 2169,80 eur čo predstavuje 59,03 %) bola úspešná žalovaná a preto súd žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,62 %, (2,28 plus 59,03 mínus 38,69 %) pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). V Bánovciach nad Bebravou, 14. mája 2025 JUDr. Monika Sitáriková sudkyňa