Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza PE-5Vyd/1/2022 3622201197 09. 04. 2025 JUDr. Dagmar Mičková ECLI:SK:OSPD:2025:3622201197.4
Uznesenie PE-5Vyd/1/2022 Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenej JUDr. Reném Nguyenom, advokátom so sídlom Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske, IČO: 50 152 289 a účastníkov: 1/ D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, zastúpeného JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske, IČO: 42 025 753, 2) Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 3/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, o potvrdenie vydržania, takto rozhodol: PE-5Vyd/1/2022 I. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: PE-5Vyd/1/2022 1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.09.2022 sa navrhovateľka domáhala potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Partizánske, v okrese Partizánske, v k.ú. F., v podiele 1/1, a to pozemku parcely registra „C“, parc. č. XX/X o výmere 2500m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcely registra „C“ par. č. XX/XX o výmere 1767 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v rozsahu a hraniciach podľa Geometrického plánu č. 984-05-04b/92 vyhotoveného geodetom D. E. G. a v rozsahu geometrického plánu č. 34579851-49/2006 vyhotoveného geodetom Ing. Silviou Blahovou. 2. Z návrhu a priložených dôkazov vyplýva, že navrhovateľka je vlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/1, ktoré nadobudla na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 26.01.2012. Navrhovateľka, ako aj jej právni predchodcovia, užívali parcely č. XX/X H. XX/XX v zmysle ich zamerania vyplývajúceho z geometrického plánu č. XXX-XX-XXX/92, ktorý vyhotovil súkromný geodet D. E. G. v roku 1992 a z geometrického plánu č. 34579851-49/2006 z roku 2006, ktorý vyhotovil súkromný geodet D. I. F.. Takýto stav bol až do roku 2020 premietnutý aj do digitálnych máp, ako aj do samotnej mapy katastrálneho operátu. Približne 28 rokov boli v katastrálnom operáte nesprávne evidované hranice parciel č. XX/X, XX/X a od roku 2006 hranice parcely XX/XX. O tejto skutočnosti však navrhovateľka nevedela a ani nemohla vedieť, rovnako ako jej právny predchodca. Navrhovateľka odvodzuje svoje vlastnícke právo k parcelám č. XX/X H. XX/XX v zmysle geometrického plánu č. XXX-XX-XXX/92,
ktorý vyhotovil súkromný geodet D. E. G. z titulu vydržania. Navrhovateľka vždy uvedenú parcelu užívala k prechodu a prejazdu motorových vozidiel k jej pozemku. Navrhovateľka dobromyseľne užívala nehnuteľnosť od roku 2012 a jej právni predchodcovia od roku 1992. Až do roku 2020 tretia osoba ich vlastníctvo podľa hraníc zaznamenaných v katastrálnom operáte nerozporovala. Uvedenú skutočnosť o reálnom užívaní sporných parciel v rozsahu pôvodného geometrického plánu potvrdzuje aj zriadenie vecného bremena na základe Rozsudku OS Partizánske 6C/159/2016 zo dňa 09.09.2019, potvrdeného Rozsudkom KS v Trenčíne 5Co/13/2020 zo dňa 0912.2020, na parc. č. XX/X v zmysle vytýčených hraníc užívania pozemku k prechodu a prejazdu motorovými vozidlami. K uvedenej zmene katastrálnej hranice parciel č. XX/X, XX/XX H. XX/X došlo až po 4 rokoch od začiatku súdneho konania, teda až v odvolacom konaní na Krajskom súde v Trenčíne. Nakoľko žalobný petit vychádzal z pôvodného zaznačenia hraníc parciel XX/X, XX/XX H. XX/X v katastrálnom operáte, došlo k zriadeniu vecného bremena rozsudkom k týmto parcelám v zmysle pôvodného zamerania a nie v zmysle zmeny hraníc, ktorá bola reflektovaná do katastrálneho operátu až v roku 2020, teda počas prebiehajúceho odvolacieho konania. V zmysle vyššie uvedeného zriadenie vecného bremena v rozsahu pôvodného určenia hraníc sporných parciel v katastrálnom operáte nerieši situáciu navrhovateľky ani v prípade reálneho výkonu práva z vecného bremena, nakoľko medzi hranicou zriadenia vecného bremena prechodu a prejazdu a hranicou parciel č. XX/X H. XX/XX vo vlastníctve navrhovateľky existuje takmer 1 až 2 metrová medzera, ktorá je vo vlastníctve účastníka konania, a ktorý môže legálne zabraňovať prechodu a prejazdu motorovými vozidlami na nehnuteľnosti navrhovateľky. 3. Súd na základe predložených listinných dôkazov a uvedených skutočností dňa 11.09.2022 vydal vyzývacie uznesenie č.k. 5Vyd/1/2022-29, v ktorom vyzval na uplatnenie námietok. 4. Proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva podal účastník konania 1) D. E. B. námietky, v ktorých uviedol, že nie je sporné, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Partizánske, odbore katastrálnom na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F., avšak nie tak, ako sú zakreslené podľa Geometrického plánu č. 984-05-04b/92 vyhotoveného geodetom D. E. G. a v rozsahu geometrického plánu č. 34579851-49/2006 vyhotoveného geodetkou Ing. Silvou Blahovou. Z aktuálnej snímky z katastrálnej mapy vyplýva, že aktuálne sú správne zakreslené hranice pozemkov - parcely číslo XX/X (vo vlastníctve D. E. B.) a parcely číslo 50/8 (vo vlastníctve navrhovateľky). Tieto hranice boli určené na základe opravy chyby v katastrálnom operáte. Výmera pozemkov – nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky sa nezmenila a nezmenila by sa ani v prípade, ak by vyzývacie uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Hranice uvedených pozemkov sú aktuálne správne a nie je možné ich meniť osvedčením vydržania vlastníckeho práva tak, ako sa toho domáha navrhovateľka. Ďalej nie sú splnené ani všetky zákonom vyžadované podmienky na vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva. V konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske, v právnej veci žalobkyne v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, SR (ďalej aj „Žalobkyňa v 1. rade“), žalobcu v 2. rade: J. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, SR (ďalej aj „žalobca v 2. rade“), právne zast. K. L. C., advokátom so sídlom v Partizánskom, Jesenského 230/7 c/a žalovaný: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, SR (ďalej aj „žalovaný“), právne zast. JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom v Partizánskom, Jesenského 232 o zriadenie vecného bremena, vedenej na Okresnom súde v Partizánskom (ďalej aj „súd“) pod sp. zn. 6C/159/2016, D. E. B. poukázal na spornú hranicu pozemkov – Parcely číslo XX/X (vo vlastníctve D. E. B.) a Parcely číslo XX/X (vo vlastníctve navrhovateľky). Navrhovateľka sa domáha určenia vydržania vlastníckeho práva ku svojím nehnuteľnostiam (evidovaným v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Partizánske, odbore katastrálnom na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F.) a to tak, že hranice pozemkov sú určené podľa Geometrického plánu č. 49/2006 zo dňa 15. mája 2006 a Geometrického plánu č. 984-05-046/92 zo dňa 09. marca 1992. Z Geometrického plánu z roku 2006 vyplýva, že hranica medzi pozemkami – parcelou číslo XX/X a parcelou číslo XX/ X je úplne rovná, táto hranica takto bola upravená Geometrickým plánom z roku 1992. Správne má byť hranica medzi Parcelou číslo XX/X a Parcelou číslo XX/X úplne rovná, preto nie je možné určiť vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľke ku svojím nehnuteľnostiam na základe Geometrického plánu č. 49/2006 zo dňa 15. mája 2006 a Geometrického plánu č. 984-05-046/92 zo dňa 09. marca 1992. Okrem už uvedeného, na určenie spornej hranice pozemku na katastrálnej mape, slúži iný právny inštitút, a nie je možné hranicu medzi pozemkami určiť vydržaním vlastníckeho práva, pričom je nepochybné, že navrhovateľka sa domáha určenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré už dlhodobo vlastní a sú na navrhovateľku aj evidované v evidencii katastra nehnuteľností (list vlastníctva číslo XXXX). Účastník v 1. rade D. E. B. predložil súdu listinný dôkaz a to Geometrický plán číslo 15/2020
zo dňa 07. augusta 2019, úradne overený Okresným úradom Partizánske, odborom katastrálnym dňa 12. marca 2020 pod číslom G 186/20 a uviedol, že z neho nepochybne vyplývajú skutočnosti, ktoré uvádza v týchto námietkach, a to je sporná hranica pozemkov – parcely číslo XX/X (vo vlastníctve D. E. B.) a parcely číslo 50/8 (vo vlastníctve A. B.). Z predloženého Geometrického plánu č. 15/2020 vyplýva, že skoršie geometrické plány vychádzajú z nesprávnej hranice pozemkov. Súdu predložil aj ďalší Geometrický plán číslo 65/2019 zo dňa 07. augusta 2019, vypracovaný Ing. Silviou Blahovou, a uviedol, že z neho vyplýva, že hranica medzi pozemkami - parcelou číslo XX/X (vo vlastníctve D. E. B.) a parcelou číslo XX/X (vo vlastníctve navrhovateľky) je úplne rovná, takto určená hranica medzi uvedenými pozemkami je vo všetkých geometrických plánoch od roku 1992, okrem geometrického plánu číslo 984-05-04b/92 vyhotoveného geodetom Ing. Júliusom Kováčom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti účastník v 1. rade D. E. B. prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd týmto námietkam ako dôvodne podaným vyhovel a postupom podľa ustanovenia § 359i ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (podľa ktorého súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3) návrh na potvrdenie vydržania zamietol. 5. Podaním doručeným súdu dňa 02.08.2023 sa navrhovateľka vyjadrila k podaným námietkam účastníka 1) a uviedla, že účastník 1/ tvrdí, že nie je možné zmeniť zapísaný stav v rozsahu vlastníckych hraníc v katastri nehnuteľností osvedčením vydržania vlastníckeho práva, tak ako sa toho domáha navrhovateľka, avšak túto svoju argumentáciu ničím nepreukazuje a ani neodôvodňuje. Účastník 1/ zaslal súdu aktuálnu snímku z katastrálnej mapy, ktorej hranice sú určené a zapísané na základe geometrického plánu č. 49/2006 zo dňa 15.05.2006. Uviedla, že tento geometrický plán, však ako vyplynulo z dôkazov predložených do konania, bol reflektovaný do verejnej evidencie katastra nehnuteľností až opravou chyby v katastrálnom operáte X 9/2020 zo dňa 13.03.2020. V období od vyhotovenia predmetného geometrického plánu účastník 1/ nikdy neinformoval navrhovateľku o prípadnom chybnom zápise geometrického plánu do katastra nehnuteľností a v období minimálne desiatich rokov sa nesnažil o jeho zápis do katastra nehnuteľností alebo o prípadné prešetrenie správnosti zápisu údajov k nehnuteľnostiam. Uviedla, že v rámci svojich námietok účastník 1/ ani nerozporuje, že by niekedy namietal existenciu geometrického plánu z roku 2006 resp. nesprávnosť prípadného zápisu z tohto geometrického plánu v katastri nehnuteľností. Preto mala za to, že účastník 1/ neuviedol súdu žiadnu novú skutočnosť, s ktorou by nebol súd oboznámený, a ktorá by podporovala dôvodnosť námietok. Rovnako v odôvodnení protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte X 9/2020 zo dňa 13.03.2020 je uvedené, že geometrický plán č. 49/2006 bol nesprávne zakreslený do analógovej katastrálnej mapy mapový list Bánovce nad Bebravou 1 – 8/4, čím bola chybne zobrazená hranica parcely č. XX/XX v katastri nehnuteľností. Účastník 1/ len uvádza ničím nepreukázanú domnienku, že hranica medzi parc. č. XX/X H. XX/X mala byť úplne rovná, nakoľko táto skutočnosť vyplýva z geometrického plánu z roku 2006. Navrhovateľka však v súčasnom štádiu konania nedokáže posúdiť, či geometrický plán z roku 2006 alebo z roku 1992 je správny alebo nesprávny. Správnosť záverov geometrického plánu nie je a ani nemôže byť predmetom tohto konania. Geodeti sú odborne znalé osoby, ktorých postup pri vyhotovovaní geometrických plánov ako aj požadované vzdelanie a kvalifikáciu upravuje zákon. Navrhovateľka sa teda spoliehala na stav zapísaný do katastra nehnuteľnosti z geometrických plánov č. 984-05-046/92 zo dňa 09.03.1992 a geometrického plánu č. 34579851-49/2006 zo dňa 15.05.2006 a to aj vo svetle skutočnosti, že tento stav bol až do roku 2020 premietnutý do katastra nehnuteľností. Na tejto skutočnosti nemení nič ani tvrdenie, že hranice parcely č. XX/ XX mohli byť definované v geometrickom pláne č. 34579851-49/2006 správne ak tento geometrický plán bol nesprávne zakreslený do analógovej katastrálnej mapy a tento stav bol dostupný z verejnej evidencie až do roku 2020 (teda viac ako 10 rokov). Účastník 1/ odkazuje na procesný nedostatok konania o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva, nakoľko odkazuje navrhovateľku na podanie žaloby o určenie priebehu vlastníckej hranice medzi spornými pozemkami. V tejto súvislosti však navrhovateľka uviedla, že samotnú žalobu o určenie priebehu vlastníckej hranice medzi spornými pozemkami právny poriadok nepozná, nakoľko predmetom tohto konania je vždy aj určenie vlastníckeho práva dotknutých vlastníkov k novovytvoreným parcelám, ku ktorých vzniku zmenou hranice dôjde, aj keď sa prípadne ich výmery nemenia. Jedným z titulov nadobudnutia vlastníctva môže byť práve aj originálny spôsob vydržaním. Z praktického hľadiska teda až do 13.03.2020 neexistoval medzi účastníkmi konania spor o vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam v rozsahu hraníc umiestnení a výmere týchto nehnuteľností. Potreba určenia vlastníckeho práva cez inštitút potvrdenia vydržania vznikla až po tom, čo Okresný úrad Partizánske, katastrálny odbor z vlastnej iniciatívy vykonal zmenu v katastrálnych mapách a tým vyvolal spor o vlastníctve medzi účastníkmi konania. Potvrdenie vlastníctva vydržaním slúži aj k
dlhodobému zosúladeniu pokojnej držby so stavom právnym, čo predstavuje aj tento prípad. Do konania bol predložený úradne overený výpis kópie z katastrálnej mapy k rokom 2019 a 2014, z ktorých jasne vyplýva, že hranica medzi pozemkami 50/4 a 50/8 nie je rovná. Navrhovateľka vychádzala z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností a spoliehala sa na vierohodnosť týchto údajov. 6. Podľa ustanovenia § 359f ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, (ďalej len „CMP“), vo vyzývacom uznesení súd vyzve na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, a to do dňa, ktorý súčasne určí. 7. Podľa ustanovenia § 359f ods. 4 CMP, vyzývacie uznesenie okrem výzvy podľa odseku 2 obsahuje označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a stručný opis skutočností, ktoré osvedčujú, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. 8. Podľa ustanovenia § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) C. G. H. 9. Podľa ustanovenia § 359h ods. 1 CMP, námietky môže podať a) účastník konania podľa § 359cods. 2 písm. b) a jeho právny nástupca, b) ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním inak dotknuté a jeho právny nástupca, c) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. c) alebo písm. d), alebo d) iná osoba. 10. Podľa ustanovenia § 359h ods. 2 CMP, námietky sa podávajú na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii. Námietky podané osobou uvedenou v odseku 1 písm. a) sa považujú za podané včas, ak sú doručené súdu, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, najneskôr do vydania uznesenia o potvrdení vydržania. 11. Podľa ustanovenia § 359h ods. 3 CMP, v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba a) uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku1 písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom, b)uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov zastupuje, a c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. 12. Podľa ustanovenia § 359i ods. 1 CPM, súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3). 13. Podľa § 59 ods. 1, 2, 4 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby. Okresný úrad opraví a) údaje katastra uvedené v § 7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa § 42 ods. 6, b) chybne zobrazené hranice pozemkov v katastrálnej mape alebo v mape určeného operátu, ak nie sú v súlade s hranicami vyznačenými v teréne a vyznačenie hraníc v teréne od vykonania originálneho merania nebolo polohovo zmenené, c) údaj o viacnásobnom vlastníctve, ak s tým súhlasia všetky osoby zapísané v katastri ako vlastníci a iné osoby, ktorým svedčí vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti podľa verejnej listiny alebo podľa inej listiny a nie sú zapísaní v katastri ako vlastníci tejto nehnuteľnosti, a nejde o opravu uvedenú v písmene a), d) údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva, e) údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, ak ich nie je možné opraviť v lehote podľa osobitného predpisu, f) výmeru parcely registra "C" zapísanú v
liste vlastníctva, ak nevyhovuje kritériu na posudzovanie rozdielov medzi výmerou parcely vypočítanou zo súradníc lomových bodov obvodu parcely a výmerou vedenou v súbore popisných informácií, g) výmeru parcely registra "E". Konanie o oprave chyby začne okresný úrad na návrh toho, koho práva sú údajmi katastra dotknuté, z vlastného podnetu na základe prešetrovania zmien údajov katastra podľa § 57 alebo na základe zistenia okresného úradu v rámci svojej činnosti. 14. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v zmysle § 359a a nasl. CMP je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti (§ 359c ods. 1 CMP). Vydržanie je originárnym spôsobom nadobúdania vlastníckeho práva, ktorý môže nastať len v prípade kumulatívneho splnenia zákonom ustanovených predpokladov. Týmito sú oprávnenosť držby, uplynutie zákonom ustanovenej doby oprávnenej držby, spôsobilosť predmetu držby a spôsobilosť subjektu držby. Na to, aby sa držiteľ považoval za oprávneného zákon vyžaduje, aby bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, a preto s touto nakladá ako s vecou vlastnou. Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, ale nemôže vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý (putatívny) právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktoré však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, či kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. Do úvahy je potrebné zobrať aj to, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo)požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho prípadu takouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby. 15. Súd uvádza, že navrhovateľ doložil súdu listinné dôkazy – výpis z listu vlastníctva č. XXXX č.l. 10-11, protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X 9/2020 č.l. 12-13, kúpnopredajná zmluva č.l. 14-15, rozhodnutie o povolení vkladu č. V 17/12 č.l. 15-16, kópia katastrálnej mapy na parcelu XX/X zo dňa 06.09.2019 č.l. 17, kópia katastrálnej mapy na parcelu č. XX/X zo dňa 26.11.2014 č.l. 17. 16. Súd uvádza, že účastník 1) doložil súdu listinné dôkazy – geometrický plán z roku 2006 č.l.59, geometrický plán z roku 1992 č.l. 60-61, geometrický plán z roku 2019 č.l. 62 – 65, výpis z katastrálnej mapy č.l. 66. 17. Predmetný návrh navrhovateľky súd zamietol, nakoľko neboli splnené hmotnoprávne podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním z dôvodu, že navrhovateľka sa domáhala potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Partizánske, v okrese Partizánske, v k.ú. F., v podiele 1/1, a to pozemku parcely registra „C“, parc. č. XX/X o výmere 2500m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parcely registra „C“ par. č. XX/XX o výmere 1767 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ktorých vlastníčkou navrhovateľka je v tých istých výmerách zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX. K návrhu navrhovateľky, aby súd potvrdil vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle pôvodných geometrických plánov, a to podľa geometrického plánu č. 984-05-04b/92 vyhotoveného geodetom D. E. G. a v rozsahu geometrického plánu č. 34579851-49/2006 vyhotoveného geodetom D. I. F. z dôvodu, že v roku 2020 došlo k oprave chyby v katastrálnom operáte č. X 9/2020, a to opravy chybne zobrazenej hranice C KN parcely č. XX/X evidovanej na liste vlastníctva č. XXX, opravy chybne zobrazenej hranice C KN parciel č. 50/8, 50/19 evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX vo vektorovej katastrálnej mape, súd uvádza, že oprava chýb katastra zakotvená v § 59 katastrálneho zákona je špecifickým
právnym inštitútom, ktorého účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a tým aj zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Katastrálny zákon zakotvuje možnosť opravy chybných údajov katastra z dôvodu, že kataster ako štátny a verejný informačný systém musí poskytovať pravdivé informácie o nehnuteľnostiach, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a ďalších osobách. Správa katastra je povinná opraviť chybné údaje katastra nielen na návrh, ale aj zo svojho vlastného postavenia ako orgánu, ktorý eviduje, chráni a vykonáva dohľad nad správnosťou všetkých zápisov vykonávaných v katastri. Súd mal za to, že navrhovateľka sa mala domáhať určenia hranice medzi pozemkami, ak z takto určenými hranicami nesúhlasila a nie vydržania vlastníckeho práva k pozemkom, ktorých vlastníčka je a to v nezmenených výmerách. Geometrický plán je technický podklad na spracovanie príslušnej zmluvy, ktorá sa zapíše do katastra nehnuteľností. Geometrický plán č. 15/2020 bol úradne overený katastrálnym úradom a z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že na jeho základe je v katastri nehnuteľností zhoda vo výmerách predmetných parciel. V prípade konania o potvrdení vydržania súd potvrdí vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak má na základe tvrdení navrhovateľa a predložených dokladov za osvedčené kumulatívne splnenie zákonných podmienok, ktorými sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera(dobromyseľnosť) vydržateľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a uplynutie vydržacej doby. Nakoľko podľa názoru súdu v danom prípade ide o spor o určenie hranice medzi pozemkami a navrhovateľka je vlastníčkou a nie len držiteľkou uvedených nehnuteľností, súd návrh navrhovateľky na potvrdenie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 359e ods. 2 a 3 CMP v spojení s § 359i zamietol. 18. Podľa ustanovenia § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 až § 56 CMP. Ustanovenia § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovujú inak. Súd preto výrokom II. tohto uznesenia rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: PE-5Vyd/1/2022 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza (§ 357 písm. d) C.s.p.). O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 332 ods. 1, 2 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie, podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.