Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza PE-6C/17/2022 3622201258 23. 06. 2025 JUDr. Peter Štefčík ECLI:SK:OSPD:2025:3622201258.10
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Radoslavou Vojtášovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Wolkrova 41, IČO: 42266998, proti žalovanému v 1. rade E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. H., H. I. XX, a žalovanej v 2. rade E. J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. H., H. I. XX, obaja právne zastúpení Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom Bratislava, Gogoľova 18, IČO: 36 663 051, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k pozemku registra „C“ parcelné číslo XXX/XX - orná pôda o výmere 1728 m2, zapísanému Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie A. B., obec A. B., K. G.. II. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu novovytvorenú nehnuteľnosť – pozemok registra „C“ parcelné číslo XXX/XX o výmere 864 m2 - orná pôda, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom číslo 87/2022 vyhotoveným Geo-group s.r.o. Nitra dňa 21.06.2022, autorizačne overeným dňa 21.06.2022 Ing. Jozefom Ondrejkovom a úradne overeným Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom dňa 23.08.2022 pod číslom G1-338/2022. III. Súd prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a v 2. rade novovytvorenú nehnuteľnosť – pozemok registra „C“ parcelné číslo XXX/XX o výmere 864 m2 - orná pôda, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom číslo 87/2022 vyhotoveným Geo-group s.r.o. Nitra dňa 21.06.2022, autorizačne overeným dňa 21.06.2022 Ing. Jozefom Ondrejkovom a úradne overeným Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom dňa 23.08.2022 pod číslom G1-338/2022. IV. Geometrický plán číslo 87/2022 vyhotovený Geo-group s.r.o. Nitra dňa 21.06.2022, autorizačne overený dňa 21.06.2022 Ing. Jozefom Ondrejkovom a úradne overený Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom dňa 23.08.2022 pod číslom G1-338/2022 sa stáva neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. V. Žalovaní v 1. a v 2. rade majú proti žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, vo výške o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník. odôvodnenie: (1) Žalobca sa podanou žalobou domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovanými k nehnuteľnosti – pozemku registra „C“ parc. č. XXX/XX – orná pôda o výmere 1728 m2 zapísanému Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre kat. úz. A. B., obec A. B., K. G.. (ďalej len „Pozemok“) Ako spôsob vyporiadania navrhol prikázanie do svojho
výlučného vlastníctva novovytvorený pozemok parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 1350 m2, ktorý vznikne odčlenením od Pozemku geometrickým plánom č. 103/2022, ktorý vypracoval geo.flex s.r.o. dňa 09.08.2022, autorizačne overil dňa 09.08.2022 Ing. Ľuboš Daniš a úradne overil Okresný úrad Partizánske, katastrálny odbor dňa 19.08.2022 č. G1 334/2022. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) žalovaných navrhol prikázať uvedeným geometrickým plánom vytvorený pozemok parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 378 m2. Na vyrovnanie podielov navrhol zaplatiť žalovaným sumu 972 €. Navrhol rozhodnúť aj o trovách konania tak, že bude mať nárok na ich plnú náhradu. (2) Žalobu odôvodnil tým, že strany sú spoluvlastníkmi Pozemku, každá strana v podiele 1/2, žalovaní v režime BSM. Žalobca býva v obci A. B., vykonáva tam poľnohospodársku činnosť. Pozemok nadobudol ako dedičstvo po svojom otcovi. Od roku 1991 vykonával vlastnícke práva k pozemku v mene svojho otca, pozemok bol v dočasnom užívaní Poľnohospodárskeho družstva H. L. B.. Družstvo malo parcelu registra E č. XXX v dočasnom užívaní do roku 2011. Žalobca zdedil aj členský podiel v Lesnom a pasienkovom spoločenstve, pozemkové spoločenstvo A. B. a ako samostatne hospodáriaci roľník podniká od roku 1992. Pozemok užíva ako pasienok pre svoje ovce od roku 2011, kedy ho nechal zamerať a obnoviť pôvodnú parcelu na parcelu registra „C“. Žalovaní sa o pozemok nestarajú, nekosia ho, neudržiavajú a nevyužívajú, využívajú len časť pozemku v minimálnom rozsahu – svojvoľne zriadené oplotenie zasahuje aj do pozemku. Žalobca ho užíva vo väčšom rozsahu po dobu viac ako 12 rokov. S tým vedomím žalovaní kupovali spoluvlastnícke podiely na pozemku v roku 1998 a 2014. V roku 2020 strany uvádzali, že žalobca využíval pozemok č. XXX/X ako prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam, čím mali na mysli Pozemok. Do júna 2022 mal žalobca zabezpečený prístup k Pozemku cez vlastné pozemky, ktoré boli v spoluvlastníctve sporových strán, po zrušení a vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva v marci 2022 má prístup zabezpečený z opačnej strany, cez pozemok parc. č. XXX/ X. Pozemok je v súčasnosti pre žalobcu prístupný z verenej komunikácie cez pozemok „E“ parc. č. XXX/X, ktorý sa nachádza bezprostredne vedľa Pozemku. Žalobca vlastní spoluvlastnícky podiel 9/1130 na susednom pozemku parc. č. XXX/X, ktorý je spoločnou nehnuteľnosťou. Dňa 23.06.2022 žalobca uzavrel s M. H. L. B. M. podnájomnú zmluvu, predmetom ktorej je užívanie časti pozemkov v kat. úz. A. B. parc. reg. „E“ č. XXXX o výmere 0,24 ha a pozemkov parc. č. XXX/X M. XXX/XX o výmere 0,6948 ha – na dobu neurčitú s výpovednou lehotou 1 rok, čím preukazuje, že dlhodobo využíva Pozemok a má zabezpečený prístup k nemu. Dňa 22.03.2022 tunajší súd schválil zmier strán, predmetom ktorého bola dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k iným nehnuteľnostiam. Na spôsobe vyporiadania Pozemku sa nevedeli dohodnúť, lebo bol zaradený v extraviláne. Obec A. B. dňa 27.07.2022 vydala potvrdenie o funkčnom využití Pozemku, podľa ktorého sa nachádza v zastavanom území obce podľa územného plánu obce zo dňa 27.01.2005. Pozemok sa nachádza v intraviláne obce, nevzťahuje sa na neho teda zákaz drobenia. Žalobca preto požiadal o vyhotovenie geometrického plánu podľa aktuálneho stavu užívania pozemku, kde hranica novovytvorených pozemkov kopíruje oplotenie areálu vo vlastníctve žalovaných. Žalobca priečne rozdelil pozemok tak, aby novovytvorené pozemky vytvárali ucelené celky. Reálna deľba je funkčne opodstatnená. Mimosúdne rokovanie nebolo úspešné, žalovaní nesúhlasili s výškou finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel ani s navrhovaným rozdelením Pozemku. (3) Ako dôkazy v žalobe označil LV č. XXXX pre kat. úz. A. B., osvedčenie o dedičstve, Potvrdenie SHR, Detail Lesné a pasienkové spoločenstvo, pozemkové spoločenstvo A. B., Zoznam členov urbáru, LV č. XXXX, žiadosť strán na Okresný úrad Partizánske zo dňa 25.10.2020, mapu pozemku parc. č. 326/27, podnájomnú zmluvu zo dňa 23.06.2022, Uznesenie Okresného súdu Partizánske zo dňa 22.03.2022 sp. zn. 5C/15/2021-113, potvrdenie obce A. B. zo dňa 13.07.2022 a zo dňa 27.07.2022, geometrický plán č. 103/2022, emailovú komunikáciu strán. (4) Súd žalobu doručil žalovaným v 1. a v 2. rade, poučil ich o ich procesných právach a povinnostiach a umožnil im vyjadriť sa k žalobe. (5) Žalovaní svoje právo využili a k žalobe sa vyjadrili prostredníctvom svojho spoločného právneho zástupcu. Ten vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaní navrhujú zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k pozemku reálnym rozdelením na dva samostatné pozemky vytvorené geometrickým plánom vyhotoveným dňa 21.06.2022, označeným ako parc. registra „C“ č. XXX/XX vo výmere 864 m2 a parc. registra „C“ č. XXX/XX v rovnakej výmere. Uplatnili si aj nárok na náhradu trov voči žalobcovi. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi 1/2 Pozemku. Nemajú záujem zotrvať v spoluvlastníctve so žalobcom. Navrhujú však podľa nich lepšie riešenie rešpektujúce záujmy oboch strán. Pri akceptovaní návrhu žalobcu by nadobudli pozemok o výmere iba 378 m2, hoci Pozemok má výmeru 1350 m2. To je pre nich neakceptovateľné. Za účelom návrhu lepšieho riešenia nechali vypracovať geometrický plán č. 87/2022, ktorý vyhotovil dňa 21.06.2022 Ing. Michal Szabo, autorizačne
overil dňa 21.06.2022 Ing. Jozef Ondrejkov a úradne overil dňa 23.08.2022 Okresný úrad Partizánske, katastrálny odbor pod č. G1-338/2022. Ten spočíva v rozdelení Pozemku na pozemky parc. č. XXX/XX vo výmere 864 m2 a parc. č. XXX/XX vo výmere 864 m2, oba druhu orná pôda. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 22 Cdo 1431/2012, ktorý uprednostňuje postup, kedy vec bude rozdelená s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov tak, aby nevznikala povinnosť poskytnúť finančné kompenzácie. Pozemok je v území vhodnom na výrobno-podnikateľské aktivity. Riešenie navrhované žalovanými zohľadňuje aj prístup ku komunikácii – pre žalobcu by bol novovzniknutý pozemok prístupný z parcely „E“ XXX/X a pre nich z ich nehnuteľností. Tvrdenia žalobcu o súčasnom užívaní pozemku považujú za irelevantné, neopodstatnené, nedôvodné a účelové. Poukázali na to, že v prípade rozdelenia spoločného pozemku musí súd dbať, aby nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov a aby bola zohľadnená poloha pozemkov, ich tvar a celková plocha a prístup k novovzniknutým pozemkom. (6) Ako dôkazy žalovaní označili vo svojom vyjadrení geometrický plán č. 87/2022, potvrdenie obce, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX a výpis zo štatistického registra organizácií. (7) Súd vyjadrenie žalovaných doručil právnej zástupkyni žalobcu a umožnil jej urobiť k nemu repliku. (8) Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne v replike uviedol, že považuje za nepopreté tvrdenie, že užíva Pozemok na poľnohospodárske účely. Nesúhlasí s návrhom žalovaných na rozdelenie Pozemku. Veľkosť spoluvlastníckych podielov by mala byť len jedným z kritérií pri vyporiadaní. Žalovaní nemajú záujem využívať novovytvorený pozemok na ten účel, na ktorý roky slúžil. Ide o ornú pôdu bez inžinierskych sietí, ktorú žalobca dlhodobo využíva na výrobu sena. Žalovaní pozemok nikdy fakticky neužívali. Na novovytvorenom pozemku, ktorý by patril žalovaným, sa nachádza oplotenie zriadené žalovanými. Tak bol pozemok užívaný od nepamäti. Rozdelením pozemku podľa návrhu žalobcu dôjde k napraveniu chýb z minulosti, kedy poloha, umiestnenie a hranice skutočne užívaného pozemku nezodpovedali polohe a hraniciam pozemku evidovanému v katastrálnej mape. Rozdelením podľa návrhu žalovaných by došlo k nezmyselnému a nespravodlivému zásahu do faktického stavu pozemku, jeho rozmiestneniu a technickému využitiu – pozemky vnútri areálu sa využívajú na iný účel ako pozemky mimo areálu bývalého JRD a došlo by k narušeniu hraníc areálu bývalého JDR. Žalobcov návrh vytvára pozemky, ktoré budú vytvárať funkčný celok s okolitými pozemkami a zabezpečí sa kontinuita využívania Pozemku a dôjde k jeho rozdeleniu tak, ako bol fakticky rozdelený od nepamäti. Žalovaní skupujú pozemky za účelom ich následného rozpredaja so ziskom – majú záujem pozemky rozpredať na záhradkárske účely a žalovaný v 1. rade sa pokúša predať susednú budovu a vyvíjal iniciatívu na schválenie zmeny územného plánu obce vo vzťahu k vedľajšej parcele, kde mal v úmysle postaviť rodinné domy. Obec nemala záujem meniť pôvodné funkčné využitie pozemkov vnútri výrobnopriemyselného areálu bývalého JRD a má záujem zachovať hranice areálu. Pozemky v jeho vnútri sa používajú na výrobno-podnikateľské aktivity, využitie pozemkov mimo areálu je odlišné. Odkrojenie časti Pozemku a pričlenenie k časti pozemku vo vnútri areálu považuje za nezmyselné a v rozpore s pravidlom zachovania technického spôsobu účelného využitia novovytvorených pozemkov. Bez ohľadu na veľkosť novovytvorených pozemkov budú mať obe strany prístup k novým pozemkom. (9) Ako dôkazy v replike označil mapu pozemku (priloženú k žalobe), mapu pozemku parc. č. XXX/XX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, náčrt rozdelenia pozemkov žalovanými, fotografiu inzerátu na predaj budovy a návrh zmeny územného plánu obce + uznesenie č. 146/2022. (10) Súd repliku doručil právnemu zástupcovi žalovaných a umožnil mu urobiť k nej dupliku. (11) Žalovaní svoje právo prostredníctvom svojho právneho zástupcu využili. Zotrvali na svojej dovtedajšej argumentácii. Prípadné užívanie Pozemku žalobcom na poľnohospodárske účely považujú za irelevantné. Pozemok je vo funkčnej priestorovej jednotke č. 19 – územie vhodné na výrobnopodnikateľské aktivity. Spôsob rozdelenia pozemku navrhnutý žalobcom môže popierať základné právo na vlastníctvo žalovaných. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Cdo 93/2010. V tomto prípade je kombinovaný spôsob vyporiadania neprípustný, pretože pomer rozdelených vecí by svojou veľkosťou bol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. (12) Súd na prejednanie sporu nariadil na 09.08.2023 predbežné prejednanie sporu v zmysle § 168 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), najmä aby umožnil stranám dospieť k zmiernemu riešeniu sporu. Predvolal naň strany a ich zástupcov a zástupkyni žalobcu zároveň doručil dupliku žalovaných. Žalovaná v 2. rade sa na predbežné prejedanie sporu neustanovila. Keďže boli splnené podmienky § 168 ods. 2, § 180 CSP (bola riadne predvolaná, nežiadala z dôležitých dôvodov o odročenie), súd vec predbežne prejednal v jej neprítomnosti.
(13) Súd na predbežnom prejednaní sporu v súlade s § 171 ods. 2 CSP vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 09.08.2023 č.k. PE-6C/17/2022-115. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, pričom Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 14.03.2024 č.k. 8Co/66/2023-164 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodom zrušenia prvého rozsudku bol procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý využil sudcovskú koncentráciu konania na predbežnom prejednaní sporu, hoci mal nariadiť pojednávanie. (14) Tunajší súd, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, nariadil na prejednanie veci pojednávanie na 23.10.2024. Predvolal naň právnych zástupcov strán. Na pojednávaní súd zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi a vykonal aj ďalšie listinné dôkazy a pojednávanie odročil za účelom vykonania obhliadky. (15) Po obhliadke Pozemku, ktorá bola vykonaná dňa 23.01.2025, súd nariadil pojednávanie na 23.06.2025 a predvolal naň právnych zástupcov strán. Na pojednávaní súd umožnil právnym zástupcom strán a prítomným stranám urobiť záverečné vyjadrenia a vo veci samej rozhodol. (16) Z vykonaných dôkazov súd pre potreby rozhodnutia vo veci samej zistil nasledujúci skutkový stav: (17) Medzi stranami niet sporu o tom, že obe strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území A. B., obec A. B., K. G., a to pozemku registra „C“ parc. č. XXX/XX – orná pôda o výmere 1728 m2, ktorý je zapísaný Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre uvedené katastrálne územie. Podiely oboch strán sú rovnaké – 1/2, pričom podiel žalovaných je v ich BSM. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A. B. na č.l. 10. (18) Niet sporu ani o tom, že žiadna zo strán nechce ostať v podielovom spoluvlastníctve. (19) Spor nie je ani o tom, že mimosúdne sa strany nedohodli, k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou v zmysle § 141 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) nedošlo. Z e-mailovej komunikácie strán na č.l. 25 vyplýva, že žalobca navrhoval rozdelenie v podstate tak, ako v žalobe, žalovaní trvali na rozdelení na polovicu – podľa spoluvlastníckych podielov. (20) Takisto je nesporné, že spoločná nehnuteľnosť strán je reálne deliteľná, pričom v prípade jej horizontálneho rozdelenia pri orientácii ako na predložených snímkach z katastrálnej mapy môžu vzniknúť dve samostatné parcely každá s prístupom k nej, pričom žalobca by mal prístup z iného pozemku k „hornej“ parcele a žalovaní k „dolnej“ parcele. (21) Skutkové tvrdenie žalobcu, že spoločný pozemok v prevažnej časti používa na poľnohospodársku výrobu nebolo účinne popreté – žalovaní síce toto tvrdenie popreli, avšak neuviedli žiadne vlastné skutkové tvrdenie, tak ako to má na mysli ustanovenie § 151 ods. 2 CSP, preto je toto popretie neúčinné. (22) Z mapy Pozemku parc. č. 326/27 na č.l. 7 vyplýva, že ide o pozemok využívaný v hornej časti približne v dvoch tretinách na poľnohospodárske účely (ďalej označený aj ako „lúka“), pričom v tejto časti je Pozemok obhospodarovaný rovnakým spôsobom ako susedný pozemok z ľavej strany a susedný pozemok zhora. Susedný pozemok z pravej strany je využívaný podľa fotomapy na iný účel. Spodná približná tretina Pozemku susedí s pozemkami parc. č. XXX/X M. XXX/XX, pričom táto tretina je oddelená od hornej tretiny zreteľnou líniou, ktorú tvorí podľa nepopretého tvrdenia žalobcu oplotenie vybudované žalovanými. (23) Podľa Geometrického plánu č. 103/2022 na č.l. 8 je možné Pozemok rozdeliť takým spôsobom, že vzniknú dva samostatné pozemky, pričom hranicu bude tvoriť línia oplotenia postaveného na súčasnom Pozemku. Takýmto spôsobom by vznikli dve parcely – jedna vo výmere 1350 m2 a druhá vo výmere 378 m2 - obe orná pôda. Žalobca navrhuje, aby sa stal vlastníkom väčšej novovzniknutej parcely a aby sa žalovaní stali vlastníkmi menšej novovzniknutej parcely. Rozdiel medzi nimi je 972 m2 v prospech žalobcu. Pri takomto rozdelení by nadobudol žalobca 78,13% z Pozemku a žalovaní 21,87% z Pozemku. (24) Z listu vlastníctva č. XXXX na č.l. 10 vyplýva, že žalobca nadobudol Pozemok dedením v roku 2005 a žalovaní kúpnymi zmluvami v roku 1998 a 2015. (25) Z listu vlastníctva č. XXXX na č.l. 11 vyplýva, že vlastníkmi pozemku susediaceho so sporným Pozemkom sprava, ktorý je trvalým trávnym porastom, je 107 osôb, pričom žalobca vlastní spoluvlastnícky podiel na tomto pozemku vo veľkosti 9/1130. Ide o spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z.z.. (26) Podľa potvrdení obce A. B. zo dňa 13.07.2022 a zo dňa 27.07.2022 na č.l. 22 a 26 je Pozemok podľa územného plánu obce A. B. schváleného 27.01.2005 vo funkčnej priestorovej jednotke č. 19 – plocha územia 38 121 m2, územie vhodné na výrobno-podnikateľské aktivity a priemyselnú zónu. Nachádza sa mimo hranice v zastavanom území obce A. B. a určené je preň využitie ako územie vhodné na výrobno-podnikateľské aktivity. Funkčné využitie podľa zverejneného návrhu zo dňa 29.06.2022 má byť
plochy a zariadenia priemyselnej výroby a služieb všetkých druhov, ktoré nebudú negatívne ovplyvňovať susediacu zástavbu a mať negatívne účinky na životné prostredie. (27) Žalobca je podľa výpisu zo štatistického registra organizácií na č.l. 23 samostatne hospodáriaci roľník. Podľa zoznamu členov urbáru na č.l. 24 jednou z oprávnených osôb Lesného a pasienkového spoločenstva urbariát A. B. bol v podiele 9/1130 aj N. B., ktorý je podľa tvrdenia žalobcu a podľa osvedčenia o dedičstve na č.l. 27 jeho právnym predchodcom. (28) Podľa uznesenia Okresného súdu Partizánske zo dňa 22.03.2022 č.k. 5C/15/2021 – 113 na č.l. 29 žalobca a žalovaní uzavreli súdny zmier, v ktorom sa dohodli o usporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX v kat. úz. A. B.. Vo vzťahu k spornému Pozemku, ktorý je predmetom tohto konania, sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní. (29) Zo žiadosti strán na Okresný úrad Partizánske zo dňa 25.10.2020 na č.l. 31 nevyplývajú žiadne podstatné skutočnosti pre toto konanie, týka sa neoprávnene zapísanej stavby. (30) Podľa podnájomnej zmluvy zo dňa 23.06.2022 na č.l. 32 žalobca ako podnájomca má právo užívať časť parcely registra „E“ č. XXX/X M. XXX/XX o výmere 0,4548 ha. Zmluva bola uzavretá dňa 23.06.2022 a podľa pripojenej snímky z katastrálnej mapy sa týka pozemku nad sporným Pozemkom a časti sporného Pozemku po areál bývalého družstva, ktorú žalobca užíva na poľnohospodárske účely – „lúky“. Nájomcom týchto pozemkov je M. H. L. B. M. (31) Z Geometrického plánu č. 87/2022 na č.l. 57 vyplýva, že Pozemok je deliteľný aj takým spôsobom, že vzniknú rozčlenením úsečkou dva samostatné pozemky s výmerou každý 864 m2, oba druhu orná pôda. Žalovaní navrhujú, aby sa vlastníkom jedného z týchto pozemkov stal žalobca a oni aby nadobudli do BSM druhý z takto vzniknutých pozemkov, a to ten, ktorý je susedný k pozemku parc. č. XXX/X. (32) Z výpisov z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX M. XXXX na č.l. 59 až 61 vyplýva, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území A. B., a to pozemku parcely registra „E“ parc. č. XXX/X vo výmere 744 m2 ostatná plocha, stavby súp. č. XXX ošipárne na parc. č. XXX/X M. O. XXX/ X a spolu so žalovanou v 2. rade v BSM pozemku registra „C“ č. XXX/X vo výmere 135m2 zastavaná plocha a nádvorie. (33) Žalovaný v 1. rade je podľa výpisu na č.l. 62 samostatne hospodáriaci roľník. (34) V potvrdení obce A. B. na č.l. 63 sa nachádzajú rovnaké skutočnosti ako v potvrdeniach na č.l. 22 a 26. (35) Z listov vlastníctva č. XXXX M. XXXX na č.l. 75 a 76 v spojení s údajmi katastrálnej mapy (č.l. 74) vyplýva, že žalovaní v 1. a v 2. rade sú spoluvlastníkmi v BSM spoluvlastníckych podielov k parcelám registra „E“ č. XXX/X orná pôda vo výmere 1716 m2, ktorá susedí spornému Pozemku z ľavej strany, v podiele 68/72 a „E“ č. XXX orná pôda vo výmere 5406 m2 v podiele 7/9, ktorá susedí spornému Pozemku z pravej strany. (36) Žalovaný ponúkol na predaj budovu drevovýroby, ktorá je podľa tvrdenia žalobcu v areáli bývalého družstva v A. B., do ktorého zasahuje aj sporný Pozemok. Vyplýva to z fotografie na č.l. 77. (37) Žalovaný v 1. rade navrhoval zmeny v územnom pláne obce A. B., pričom jeho úmyslom bolo vytvoriť parcely na výstavbu rodinných domov za plotom areálu bývalého družstva a sčasti aj v areáli. Návrh schválený nebol. Uvedené skutočnosti vyplývajú z rozdelenia pozemkov žalovanými na č.l. 78, návrhu zmeny územného plánu obce a uznesenia č. 146/2022 na č.l. 79, 80 (38) Zo zápisnice zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce A. B. na č.l. 124 súd zistil, že obec dňa 23.08.2023 schválila VZN č. 1/2023, ktorým sa vyhlásila záväzná časť zmien a doplnkov č. 1 územného plánu obce. Funkčné využitie pozemkov v areáli bývalého družstva má podľa pripojenej odpovede Okresného úradu Trenčín ostať ako výrobno-priemyselný areál. (39) Z inzerátov na predaj pozemkov v k.ú. A. B. na č.l. 183 a 185 vyplýva, že v obci A. B. sa ponúka na predaj orná pôda za 3 500 € pri výmere 3 500 m2 a pozemok v areáli bývalého družstva vo výmere 14 908 m2 za 208 712 €, teda 14 € za 1 m2. (40) Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. A. B. a z katastrálnej mapy na č.l. 184 a 186 súd zistil, že žalovaní v 1. a v 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemkov v kat. úz. A. B. parc. č. XXX/X M. XXX/X spolu vo výmere 14 908 m2. (41) Obhliadkou sporného pozemku a priľahlých nehnuteľností súd zistil, že sporný pozemok sa nachádza čiastočne za areálom a čiastočne v areáli bývalého roľníckeho družstva v obci A. B., po ľavej strane od cesty číslo 1750 v smere od križovatky k obci A. B. na obec P.. Bezprostredne vedľa cesty sa nachádza vstup do areálu bývalého družstva zabezpečený posuvnou bránou, v čase ohliadky bola brána zatvorená, vstup cez ňu možný nebol. Na sporný pozemok bolo možné vstúpiť po obídení areálu bývalého družstva z ľavej strany pri pohľade čelom k vstupnej bráne po poľnej ceste tiahnutej sa popri celom areáli, ktorá je postavená na parcele č. XXX pre kat. úz. A. B.. Časť tejto prístupovej cesty, ktorá je na parcele č. XXX je vyasfaltovaná, približne na úrovni lomového bodu v hornej časti parcely č. XXX/
X sa od asfaltovej cesty odpája cez kríkovitý porast nespevnená cesta k pozemku parc. č. XXX/X a k ostatným pozemkom za areálom bývalého družstva. Nespevnená časť prístupu je v svahovitom teréne. Nespevnená časť prístupovej cesty končí na pozemku parc. č. XXX/X. Za cestou sa nachádza súvislý trávnatý porast, ktorý je na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, na spornom Pozemku, na parc. č. XXX/ X i na parc. č. XXX. Výškový rozdiel medzi hranicou sporného pozemku s pozemkom parc. č. XXX/X a vrcholom kopca, na ktorom je sporný Pozemok, je podľa odhadu súdu približne 2 metre, pričom vrchol kopca sa nachádza približne v mieste, kade má prechádzať hranica novovzniknutých pozemkov podľa návrhu žalovaných. Od tohto miesta sa potom Pozemok zvažuje smerom nadol k oploteniu bývalého družstva, pričom odhad rozdielu výšok od vrcholu kopca po plot je podľa súdu približne 0,5 metra. Cesta vyznačená na katastrálnej mape prechádzajúca v oblúku medzi sporným pozemkom a budovami v areáli bývalého družstva v teréne nie je zreteľná. Aj parcela vpravo od Pozemku pri pohľade od oplotenia bývalého družstva smerom na obec A. B. je využívaná ako trávny porast na poľnohospodárske účely. (42) Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval nasledujúce právne predpisy: (43) Podľa § 136 ods.1, ods. 2 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. (44) Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. (45) Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. (46) Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (47) Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. (48) Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. (49) Súd vychádzal aj zo súdnej praxe, osobitne z nasledujúcich rozhodnutí: (50) V konaní o zrušenie spoluvlastníctva a o vyporiadaní medzi spoluvlastníkmi nie je súd viazaný návrhom na spôsob vyporiadania a svojím rozhodnutím môže vec rozdeliť napriek tomu, že navrhovateľ sa domáhal prikázania svojho spoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom. (R 4/1966) (51) Pokiaľ ide o vec patriacu viacerým spoluvlastníkom, nebolo by možné prejednávať návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva len s niektorými zo spoluvlastníkov. Hľadisko účelného využitia veci (v súlade so záujmami spoločnosti bol tento dovetok zákonom č. 509/1991 Zb. vypustený - pozn.) v zmysle § 142 ods. 1 tretia veta za bodkočiarkou OZ možno použiť len pri prikazovaní veci (podielov) za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, nie však ako rozhodujúce hľadisko, ktoré by umožňovalo súdu zrušiť spoluvlastníctvo nariadením predaja veci a rozdelením výťažku predaja podľa spoluvlastníckych podielov, ak by niektorý zo spoluvlastníkov spoločnú vec chcel. (R 16/1967) (52) Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je judicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 216 ods. 2 CSP, pozn.) ... Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 OZ od 1. januára 1992) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov ... Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku
komunikáciám, a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (2Cz/47/70). (NS SR sp. zn. 7Cdo/305/2019) (53) Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (2 Cz 47/70). Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu. (NS SR sp. zn. 5 Cdo/93/2010) (54) Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácii, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu. (NS SR sp. zn. 1 Cdo 33/2010) (55) V prvom rade je potrebné uviesť, že sú splnené všetky formálne aj materiálne predpoklady pre zrušenie podielového spoluvlastníctva strán k Pozemku. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obe strany sú podielovými spoluvlastníkmi k Pozemku, každá strana v podiele 1/2. Žiadna zo strán nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. K dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo. Žalobca ako jeden zo spoluvlastníkov podal proti žalovaným ako zvyšným spoluvlastníkom žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Tým boli splnené podmienky pre zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OZ. (56) Medzi stranami nebol sporný ani spôsob vyporiadania spoločnej nehnuteľnosti. Obe strany navrhli jej rozdelenie. Z predložených geometrických plánov vyplýva, že rozdelenie možné je. Zároveň rozdelenie nie je zákonom zakázané, pretože Pozemok sa nachádza podľa vyjadrenia obce A. B. v jej intraviláne. Jeho drobenie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom teda zakázané nie je. (57) Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný návrhom na konkrétny spôsob vyporiadania. Vyporiadanie vykoná s prihliadnutím na veľkosť podielov a účelné využitie veci a to v poradí spôsobov uvedených v ustanovení § 142 ods. 1 veta tretia a štvrtá OZ. Teda rozdelí vec, ak to nie je možné, prikáže ju za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom a ak nie je ani to možné, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Nie je vylúčené ani rozdelenie veci inak ako podľa spoluvlastníckych podielov a prikázanie vecí do vlastníctva spoluvlastníkov s tým, že jednému alebo viacerým spoluvlastníkom sa prizná aj primeraná náhrada (tzv. kombinovaný spôsob vyporiadania). Inými slovami, v posudzovanom spore nie je vylúčené vyporiadanie veci ani podľa návrhu žalobcu, ani podľa návrhu žalovaných. (58) Pri určení konkrétneho spôsobu rozdelenia Pozemku súd vychádzal v prvom rade z ustanovenia § 142 ods. 2 veta druhá OZ. Súd prihliadne na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Odpoveď na otázku, ako toto ustanovenie vykladať, dáva aj citovaná súdna prax. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné (1Cdo 33/2010). Rozdelenie nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckych podielov, a to v prípade, ak by to bolo odôvodnené účelnejším využitím novovzniknutých vecí. Obmedzenie spočíva v tom, aby nevznikli veci nefunkčné, aby vlastníci mohli novovzniknuté veci riadne užívať na ich účel a zároveň v tom, aby nové veci svojou veľkosťou neboli vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Pri pozemkoch je nutné prihliadať aj na
územné plánovanie, prístup ku komunikáciám a technický spôsob vykonania navrhovaného riešenia. Je potrebné prihliadnuť na polohu pozemkov, ich tvar a celkovú plochu (5 Cdo/93/2010, 7 Cdo/305/2019). (59) Pri uvažovaní v rámci týchto východísk súd posúdil oba stranami navrhované spôsoby vyporiadania spoluvlastníctva. Položil si pritom otázku, či niektorý z navrhnutých spôsobov bude rešpektovať predpoklady v ustanovení § 142 ods. 2 veta druhá OZ, alebo je potrebné nájsť iný spôsob spravodlivého vyporiadania spoluvlastníctva. (60) Najskôr súd posúdil návrh žalobcu. Ten sa domáha rozdelenia Pozemku podľa toho, akým spôsobom je v súčasnosti užívaný. Ním navrhnutý spôsob by vytvoril dva pozemky s diametrálne odlišnou rozlohou. Žalobca by do svojho výlučného vlastníctva nadobudol pozemok s rozlohou 1350 m2 a žalovaní do bezpodielového spoluvlastníctva pozemok s rozlohou 378 m2. Hoci v súčasnosti sú spoluvlastníkmi v podiele 50% : 50%, rozdelením podľa návrhu žalobcu by sa stali vlastníkmi nových pozemkov v podiele 78,13% : 21,87% v prospech žalobcu. To súd považuje za neprimerané. Žalovaní by tak prišli o pozemok – ornú pôdu v intraviláne v území určenom na výrobno-podnikateľské aktivity zodpovedajúci obdĺžniku vo veľkosti približne 25 metrov x 19 metrov, ktorý susedí s pozemkami v ich spolu(vlastníctve). Žalobca sa vo svojom návrhu sústredil iba na jedno zo zákonných kritérií, a to na účelné využívanie novovytvorených vecí. Rovnocenným kritériom popri tom je však aj zachovanie proporcionality podielov spoluvlastníkov. Ich podiely pri vytvorení nových nehnuteľností síce nemusia byť aritmeticky presne zodpovedajúce pôvodným spoluvlastníckym podielom, zároveň ale nesmú byť vo výraznom nepomere k nim. Zvýšenie podielu žalobcu o 28,13 percentuálnych bodov na úkor žalovaných (78,13 mínus 50) pri vytvorení novej nehnuteľnosti súd považuje za výrazne neprimerané, rozporné s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaní by neopodstatnene prišli o výraznú časť svojho vlastníckeho práva k Pozemku, vzhľadom k pomeru spoluvlastníckych podielov a pomeru výmer novovytvorených pozemkov a táto strata by bola na úrovni nedôvodného vyvlastnenia žalovaných, čo je neprípustné. (61) Pri rozdelení spoluvlastníctva je nevyhnutné prihliadať aj na účelné užívanie novovytvorených vecí ako na rovnocenné kritérium popri kritériu zachovania pomeru podielov, neznamená to však, že sa musí za každú cenu zachovať súčasná podoba užívania nehnuteľnosti. Žalobca tvrdí, že len on užíva podstatnú časť spoločnej nehnuteľnosti (na poľnohospodársku výrobu). Toto tvrdenie nebolo účinne popreté a jeho pravdivosť vyplýva aj z obhliadky, avšak je potrebné uviesť celý kontext tejto skutočnosti. Z predloženej podnájomnej zmluvy vyplýva, že je síce pravda, že časť Pozemku užíva žalobca, avšak zároveň z nej vyplýva, že táto časť je v nájme M. H. L. B. M.. Žalobca ho neužíva ako vlastník, ale ho užíva ako podnájomník. Spoluvlastníci sa teda rozhodli svoje vlastnícke práva realizovať tak, že prenechajú do užívania (časť) Pozemku tretiemu subjektu. Teda aj žalovaní svoje spoluvlastnícke práva k spornému Pozemku realizujú (časť majú oplotenú, pričlenenú k areálu bývalého družstva, časť prenechali do nájmu (užívania) inej osobe). Po rozdelení Pozemku spôsobom uvedeným v tomto rozsudku nič nebráni, aby užívacie vzťahy (nájomný vzťah M. H. L. B. M. k časti za oplotením bývalého družstva – „lúke“) ostali nezmenené. (62) Nie je sporné, že žalobca dlhodobo užíva na poľnohospodársku činnosť hornú časť sporného pozemku od oplotenia bývalého družstva, keďže tento pozemok dlhodobo kosí. Táto skutočnosť však sama osebe nestačí na záver o tom, že je vhodnejšie prikázanie aj tej časti sporného pozemku, ktorá nezodpovedá veľkosti spoluvlastníckych podielov, do výlučného vlastníctva žalobcu. V tomto prípade ich užívanie nie je priamou realizáciou žalobcovho vlastníckeho práva, pretože k nemu dochádza odvodene od práva nájomcu (podnájmom). To, že súčasťou podnájomnej zmluvy sú aj iné pozemky, potrebné pre prístup žalobcu k spornému Pozemku, nie je podstatné. Z obhliadky vyplynulo, že všetky pozemky v hornej časti za plotom bývalého družstva susediace s areálom bývalého družstva sú využívané na kosenie trávy na poľnohospodárske účely. Z ničoho nevyplýva, že by sa po zmene vlastníckych vzťahov k spornému Pozemku mal meniť spôsob užívania sporného pozemku, ani v časti bližšej k areálu bývalého družstva podľa geometrického plánu predloženého žalovanými. (63) Zároveň súd prihliadal aj na vlastnícke a užívacie vzťahy susedných pozemkov. Pozemok susediaci zľava (Q. XXX/X) je v spoluvlastníckom podiele žalovaných vo veľkosti 68/72. Pozemok susediaci zdola (R. XXX/X) je vo vlastníctve žalovaných. Žalovaní teda môžu realizovať svoje vlastnícke práva k susedným pozemkom z dvoch strán i v prípade, ak súd nerozdelí sporný Pozemok hranicou kopírujúcou hranice areálu bývalého družstva. Ani hranice susedných pozemkov nekopírujú hranice areálu bývalého družstva, rozdelenie Pozemku podľa hraníc bývalého družstva teda komplexne vzťahy vlastníkov pozemkov pri areáli bývalého družstva či v ňom nevyrieši. Parcely registra „E“ č. XXX/X i č. 249 stále budú zasahovať svojou časťou do areálu bývalého družstva. (64) Spôsob vyporiadania navrhnutý žalobcom síce zachováva v najväčšej miere súčasný faktický stav užívania na poľnohospodárske účely tej časti Pozemku, ktorú navrhuje žalobca odčleniť a prikázať do svojho výlučného vlastníctva, teda tzv. „lúky“. Novovytvorené nehnuteľnosti by boli
účelne vynaložené a bol by k obom zabezpečený prístup. Tento návrh ale nedostatočne zohľadňuje veľkosť spoluvlastníckych podielov strán k Pozemku. V tomto prípade ide o výrazný nepomer veľkosti novovzniknutých pozemkov k veľkosti súčasných podielov strán. Obe skutočnosti, z ktorých je nevyhnutné vychádzať, a to tak veľkosť podielov, ako aj účelné využitie veci, sú pritom podľa zákona rovnocenné. Preto súd žalobcom navrhnutý spôsob vyporiadania nepovažuje za najvhodnejší. (65) Súd následne preskúmal spôsob vyporiadania navrhnutý žalovanými. Ten v plnej miere zodpovedá súčasným spoluvlastníckym podielom strán. Je teda potrebné ešte skúmať, či je možné účelné využitie novovytvorených pozemkov. (66) Súd považuje za potrebné preskúmať tvar novovzniknutých pozemkov a ich polohu, spôsob ich súčasného i možného budúceho užívania, prístupnosť k existujúcim komunikáciám a technický spôsob možného rozdelenia. (67) V prípade rozdelenia podľa návrhu žalovaných vzniknú dve parcely, z ktorých jedna bude mať tvar päťuholníka susediaceho s pozemkom vo vlastníctve žalovaných a druhá bude mať tvar štvoruholníka susediaceho s pozemkom v spoluvlastníctve žalobcu. Obe parcely budú v intraviláne obce A. B. tak, ako sporný Pozemok, obe budú ornou pôdou. Obe budú svojou rozlohou identické a obe budú rovnako široké Obe nové nehnuteľnosti by boli prístupné pre ich nových vlastníkov, a to pre žalovaných z pozemku parc. č. XXX/X a pre žalobcu z pozemku reg. E parc. č. XXX/X. Podľa územného plánu obce ide o pozemky určené na výrobno-podnikateľské aktivity. Novovzniknutý pozemok, ktorý by mal pripadnúť do vlastníctva žalovaných, môže slúžiť na uvedený účel, pretože je možné ho pričleniť k areálu bývalého družstva, s ktorým bezprostredne susedí, a to prípadne aj spolu s pozemkom susediacim k nemu zľava. Novovzniknutý pozemok, ktorý by mal pripadnúť do vlastníctva žalobcu, možno naďalej užívať na rovnaký poľnohospodársky účel a naďalej na ňom vykonávať poľnohospodársku výrobu, hoci bude potrebné vyznačiť (ak sa strany nedohodnú inak) hranice pozemkov. Jedinou komplikáciou v prípade takéhoto rozdelenia je potreba odčlenenia novovytvorených pozemkov v teréne, ktoré by v prípade návrhu žalobcu nevyhnutné nebolo, pretože jeho návrh rešpektuje existujúce oplotenie. To však súd vzhľadom na dĺžku spoločnej hranice novovytvorených pozemkov cca 19 metrov nepovažuje za prekážku takéhoto rozdelenia. Ide podľa názoru súdu o miernejší zásah do vzťahov medzi stranami ako strata vlastníckeho práva žalovaných zodpovedajúca 28,13% z ich podielu. Už v súčasnosti sú lomové body pozemku v teréne vyznačené kolíkmi a všetky subjekty takéto označenie akceptujú, nebude teda žiadnou veľkou prekážkou pridať ďalšie dva kolíky na vyznačenie novovzniknutých lomových bodov spoločných pre oba novovytvorené pozemky. (68) Žalobca tvrdí, že horná časť pozemku má iné využitie ako časť dolná. K tomu súd uvádza, že obhliadkou na mieste samom zistil, že rozdiel hornej a dolnej časti pozemku je v tom, že horná časť – „lúka“ - je využívaná na kosenie trávy a dolná časť je zarastená trávou, burinami a kríkmi. Dolnou časťou má súd na mysli tú časť, ktorá sa nachádza v areáli bývalého družstva a hornou časťou tú časť, ktorá je mimo neho. Ani dolná, ani horná časť sa v súčasnosti v skutočnosti nevyužívajú na výrobnohospodárske účely. Dolná časť je úplne nevyužitá, nie je na nej okrem oplotenia žiadna iná stavba ani žiadna stavba s ňou bezprostredne nesusedí a nie je používaná na priemyselné či komerčné účely. Nie je ani prístupná z verejnej asfaltovej cesty, prístupná je len z iných pozemkov v areáli bývalého družstva. Obe časti sporného pozemku sú porastené trávou, rozdiel medzi hornou a dolnou časťou je len v tom, že tráva v hornej časti sa používa na poľnohospodárske účely a tráva v dolnej časti nie, lebo obe časti sú oddelené pletivom a dolná časť je teda od „lúky“ v hornej časti oddelená. Ani po tomto rozhodnutí sa dolná časť Pozemku nestane iným druhom pozemku ako ornou pôdou, bez ohľadu na územný plán obce A. B.. Ak by na spornom Pozemku nebolo pletivo, bolo by možné aj dolnú časť využívať na rovnaký účel ako časť hornú. (69) Je síce pravda, že novovytvorené pozemky nebudú mať rovnakú svahovitosť, avšak zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by to malo vplyv na ich hodnotu. Inzeráty týkajúce sa iných pozemkov v inom umiestnení a v inej rozlohe nedávajú odpoveď na otázku, či by mala byť hodnota oboch novovytvorených pozemkov rôzna. V súčasnosti je väčší úžitok práve z užívania tej časti, ktorá je „lúkou“ a je mimo areálu bývalého družstva a menšia časť v bývalom družstve je zanedbaná a úžitok z nej nie je žiaden. Ani po rozdelení sa žiaden novovytvorený pozemok nestane iným druhom pozemku ako ornou pôdou. Zo súčasného spôsobu užívania celého sporného Pozemku vyplýva, že ani jeho svahovitosť nemá vplyv na vykonávanú poľnohospodársku činnosť – ani časť „lúky“ vzdialenejšia od areálu bývalého družstva nie je obhospodarovaná iným spôsobom ako časť k areálu bližšia. Čo sa týka inžinierskych sieti, z ničoho nevyplýva, že by v ktorejkoľvek časti sporného Pozemku v súčasnosti akékoľvek inžinierske siete boli vybudované. Jeho dolná časť nie je využívaná vôbec a horná len na poľnohospodársku činnosť. (70) Súd teda dospel k záveru, že spôsob vyporiadania Pozemku rozdelením podľa návrhu žalovaných je možný, je vzhľadom k okolnostiam vhodnejší ako spôsob navrhnutý žalobcom a zároveň súd nevidí
ako vhodnú inú možnosť rozdelenia spoločného pozemku tak, aby nové pozemky boli účelne využiteľné oboma stranami. (71) Keďže žalovaní sú manželmi, novovytvorený pozemok prikázaný do ich vlastníctva bude v súlade s § 136 ods. 2 OZ v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. (72) Žalovanými predložený geometrický plán číslo 87/2022 vyhotovený Geo-group s.r.o. Nitra dňa 21.06.2022, autorizačne overený dňa 21.06.2022 Ing. Jozefom Ondrejkovom a úradne overený Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom dňa 23.08.2022 pod číslom G1-338/2022 je v spojení s týmto rozsudkom spôsobilým pre zápis novovzniknutých vlastníckych práv strán, preto sa stáva neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. (73) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Podľa § 2 (74) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (75) Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. (76) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o jeho trovách. Súd v plnom rozsahu vyhovel návrhu žalovaných na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, preto možno vysloviť záver, že žalovaní boli v spore v celom rozsahu procesne úspešní. Preto im patrí plný nárok na náhradu trov. Keďže tvoria v spore nerozlučné nútené procesné spoločenstvo, patrí im nárok spoločne a nerozdielne. Trovy konania v tomto rozhodnutí sú celkovými trovami zahŕňajú nielen trovy konania v prvej inštancii, ale aj trovy konania odvolacieho. Žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov podľa procesného úspechu súd v tomto konaní nezistil. (77) O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník. ej7ienky poskytnutia úverov. skom elené JUDr. úhradu dlhu. . tovať. Boli zaslané 4 upomienky v súlade so splátkou úveru e-mail Poučenie: Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.