Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 4C/45/2022 3822204263 04. 02. 2025 Mgr. Štefan Fedor ECLI:SK:OSPD:2025:3822204263.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, E. XXXX/XX, F., prechodne bytom F. XXXX/XX, F., právne zastúpený Mgr. Martinom Berecom, advokátom so sídlom Landererova 12, Bratislava, proti žalovanej: D. A. D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., právne zastúpená Mgr. et Mgr. Liviou Šouc Kosťovu, advokátkou so sídlom Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, o určenie vlastníckeho práva, takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej 100% trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.11.2022 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území F., zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXXX: byt č. X G. X. p. vo vchode č. X - byt F., o výmere 99,04 m2 v stavbe bytový dom so súpisným číslom XXXX, popis stavby „Kondomínium Bojnice - Vila B“, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve domu v podiele 9904/98152, postavený na pozemku parcely CKN č. 32/5 o výmere 727 m2 vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra “C“ č. 32/5, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 727 m2 o veľkosti 9904/98152 zapísaného na Liste vlastníctva číslo XXXX, byt zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXXX - byt č. X na X. D. vo vchode č. X - byt F., o výmere 112,86 m2 v podiele 1/1, v stavbe bytový dom so súpisným číslom XXXX, popis stavby „Kondomínium Bojnice - Vila B“, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spol. zariadeniach domu, na príslušenstve domu v podiele 11286/98152, postavený na pozemku parcely CKN č. 32/5 o výmere 727 m2 a vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra „C“ č. 32/5, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 727 m2 o veľkosti 11286/98152 zapísaného na Liste vlastníctva číslo XXXX, nebytový priestor zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXXX - nebytový priestor C. X na -X H. vo vchode č. nebytový priestor C. X, garáž o výmere 24,45 m2 v podiele 1/1, v stavbe bytový dom so súpisným číslom XXXX, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve domu v podiele 2445/98152, postavený na pozemku parcely CKN č. 32/5 o výmere 727 m2 a vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra „C“ č. 32/5, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 727 m2 o veľkosti 2445/98152 zapísaného na Liste vlastníctva číslo XXXX v k. ú. F., obec F., okres D., nebytový priestor zapísaný na Lise vlastníctva číslo 3706 - nebytový priestor C. X na -X H. vo vchode č. nebytový priestor C. X, garáž o výmere 24,70 m2 v podiele 1/1, v stavbe bytový dom so súpisným číslom XXXX, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve domu v podiele 2470/98152, postavený na pozemku parcely CKN č. 32/5 o výmere 727 m2 a vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely registra „C“ č. 32/5, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 727 m2 o veľkosti 2470/98152 zapísaného na Liste vlastníctva číslo XXXX, pozemok parcely registra „C“
č. 32/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3034 m2 v podiele 2/29 zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXXX, pozemok parcely registra „C“ č. 32/11, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2 v podiele 1/1 zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXXX a k nehnuteľnostiam v katastrálnom území I., zapísaným na Liste vlastníctva číslo XXX: pozemok parcely CKN, parc. číslo 291/1 o výmere 314 m2, druh pozemku záhrada, pozemok parcely CKN, parc. číslo 291/2 o výmere 64 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a stavba - rekreačný domček so súpisným číslom XXX, popis stavby rekreačný domček, postavený na pozemku parcely CKN pare. číslo 291/2 o výmere 64 m2. 2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že na listoch vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam je ako výlučný vlastník uvedená žalovaná. Zároveň na nehnuteľnostiach v katastrálnom území F. je zriadené záložné právo záložného veriteľa, pričom túto záložnú zmluvu uzatvárala žalovaná. Žalovaná zaplatila kúpne ceny za predmetné nehnuteľností z finančných prostriedkov žalobcu, ktoré jej previedol. Tieto finančné prostriedky neboli výlučne len žalobcove, mal aj pôžičku a túto splatil úverom, ktorý je zabezpečený uvedenými záložnými právami, pričom túto zmluvu uzatvorila žalovaná. Je však zrejmé, že tieto úvery sú úvermi, resp. záväzkami žalobcu. Tieto záložné zmluvy uzatvorila žalovaná len z dôvodu, že žalobca mal finančné prostriedky a bol schopný splácať tieto záväzky voči banke. Ako dôvody, prečo na listoch vlastníctva nefiguruje ako vlastník, žalobca uviedol, že je ženatý. S manželkou J. C. však už dlhé roky nežije v spoločnej domácnosti. Majú spolu aj deti. Nerozviedli sa preto, že sa tak dohodli, ale každý z nich si žije svoj súkromný život. Za týchto okolností si žalobca našiel novú partnerku, žalovanú, s ktorou má dve maloleté deti. Keďže potrebovali riešiť bývanie, vyriešil to žalobca tak, že poskytol všetky finančné prostriedky, ktoré patrili výlučne jemu a kúpili sa predmetné nehnuteľnosti s tým, že ako kupujúca vystupovala žalovaná, resp. sa dohodli, že budú „napísané“ na žalovanú. Neskôr si zobrali aj hypotekárny úver zabezpečený záložným právom s tým, že tento bude takisto splácať výlučne žalobca, lebo žalovaná nemala príjmy, aby bola úvery schopná splácať ona. Obaja však ale od začiatku vedeli a boli uzrozumení s tým, že sú to nehnuteľnosti žalobcu. Aj z dôvodu, že kúpnu cenu zaplatila žalovaná z finančných prostriedkov žalobcu. Takto isto žalovaná zaplatila kúpnu cenu za chatu. Na jej účet jej boli zaslané finančné prostriedky, ktorými ju zaplatila. V chate v katastrálnom území I. žijú rodičia žalovanej. To, že skutočným vlastníkom týchto nehnuteľností je žalobca, preukazuje aj pohyb jeho finančných prostriedkov z jeho účtu na účet žalovanej a na účet záložného veriteľa, ktorému žalobca od začiatku spláca hypotekárny úver, ktorý slúžil na splatenie pôžičky. Žalobca od začiatku nakladal s predmetnými nehnuteľnosťami ako s vlastnými, užíval ich, financoval ich obstaranie a spláca úver poskytnutý na úplné zaplatenie kúpnej ceny. Žalobca žalovanú opakovane vyzýval aby s ním uzavrela dohodu, na základe ktorej by bol možný evidenčný zápis o vlastníkovi na katastri nehnuteľností. Žalovaná to odmieta a požaduje odo neho neprimerané finančné nároky. Skutočnosť, že žalobca spláca úver, ktorým bola financovaná časť kúpnej ceny preukazuje aj to, že sa nikdy nedohodli, že by jej žalobca tieto nehnuteľnosti daroval. Rovnako ako aj právny titul, na základe ktorého bola žalovaná zapísaná do katastra nehnuteľností ako vlastník. Žalovaná odmieta vydať žalobcovi predmetné nehnuteľnosti. Žalovaná napriek svedčiacemu zápisu v katastri nehnuteľností nikdy nenaplnila zákonné podmienky, aby sa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Nikdy zo svojich finančných prostriedkov nezaplatila kúpnu cenu ani jej časť, nikdy nesplácala záväzky spojené s obstaraním týchto nehnuteľností, nikdy ich výlučne nevyužívala, neuhrádzala náklady spojené s prevádzkou a údržbou týchto nehnuteľností, teda nenaplnila obsah vlastníckeho práva. Rovnako sa nikdy nebránila proti žiadnym zásahom do jej domnelého vlastníckeho práva, ani nerozporovala, že prijíma plnenia od žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny a splácanie záväzkov súvisiacich s obstaraním a prevádzkovaním predmetných nehnuteľností. Uvedené nehnuteľnosti žalobca zariadil (okrem chaty), užíval a platil ich prevádzku. Žalobca v žalobe tvrdil, že má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, a to z dôvodu, že tejto skutočnosti nesvedčí zápis na príslušných listoch vlastníctva a je tým narušený aj princíp materiálnej publicity katastra. Ide o rozpor medzi skutočnosťou a zápisom v katastri nehnuteľností. 3. Súd doručil žalovanej žalobu do vlastných rúk. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca neuviedol žiadny zákonný právny dôvod, na základe ktorého mal nadobudnúť vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam. Ani prípadné užívanie nehnuteľností, resp. ich častí alebo údajné platenie záväzkov, ktoré mala žalovaná v súvislosti s obstaraním nehnuteľností alebo platenie dani z nehnuteľnosti nie je postačujúce na nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalobca si v žalobe protirečí, keď na jednej strane uvádza, že žalovaná uhradila kúpne ceny za nehnuteľnosti zo žalobcových finančných prostriedkov, no zároveň dodáva, že tieto finančné prostriedky neboli výlučne jeho, mal aj pôžičku a túto splatil úverom, zabezpečeným záložnými právami k Bytu číslo X a Bytu číslo X, resp. tvrdí, že si neskôr zobrali so žalovanou hypotekárny úver. Z tvrdení žalobcu je sporné, či malo ísť o
jeho výlučné prostriedky, či malo ísť o prostriedky z hypotekárneho úveru, ktorý si bral on, či malo ísť o finančné prostriedky poskytnuté zo spoločného úveru so žalovanou alebo či išlo o finančné prostriedky manželky žalobcu. Z listov vlastníctva, predložených žalobcom vyplýva, že nie všetky nehnuteľnosti boli nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy. D. F. C. X, Nebytovom priestore číslo X a k nim prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na zastavanom pozemku je uvedený titul nadobudnutia „zámenná zmluva“. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe právnych úkonov: kúpna zmluva a zámenná zmluva. Nehnuteľnosti boli žalovanou nadobudnuté derivatívnym spôsobom, teda prevodom vlastníckeho práva od predchádzajúceho vlastníka. V prípade, ak by mali byť akceptované tvrdenia žalobcu o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam. znamenalo by to, že ktokoľvek, kto poskytol tretej osobe peňažné prostriedky (či už darom, pôžičkou alebo úverom), aby nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti prevodom, by sa mohol súdnou cestou úspešne, domáhať vydania rozhodnutia o jeho vlastníctve k tejto nehnuteľnosti len z tohto titulu, čo je absurdné a náš právny poriadok nič také nepripúšťa. Tvrdenia žalobcu sa priečia zmyslu a účelu striktnej právnej úpravy nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobca navyše tieto svoje tvrdenia ani riadne nepreukázal. Žalobca si musí byť vedomý toho, že žalovaná je oprávnenou vlastníčkou aj preto, že práve on mal žalovanej navrhnúť, že od nej byty odkúpi v rámci vedenia mimosúdnych rokovaní pred podaním žaloby na súd. Žalobca a žalovaná mali partnerský vzťah cca 18 rokov. Ten bol ukončený niekoľko mesiacov pred podaním žaloby, kedy sa žalovaná rozhodla po druhom fyzickom napadnutí zo strany žalobcu vo vzťahu s ním nepokračovať. Strany sporu sú rodičmi dvoch spoločných maloletých detí. Podanie žaloby vníma žalovaná ako „pomstu“ zo strany žalobcu a ako nátlak na svoju osobu. Žalovaná nadobudla nehnuteľnosti v roku 2012, resp. v roku 2013, ako je zrejmé z predložených listov vlastníctva. Byt číslo X nadobudla kúpnou zmluvou a Byt číslo X nadobudla zámennou zmluvou bez vyplácania akejkoľvek náhrady. V tom čase už mali strany sporu maloletú dcéru. Žalovaná mala najskôr vlastný byt v D., potom v F. a hradila si sama náklady na bývanie a tiež splátky hypotéky. Keď nadobudla žalovaná Byt číslo X a Byt číslo X, tieto sa spojili do jedného bytu. Svoj byt v F. žalovaná predala a na byty bolo prenesené záložné právo k hypotekárnemu úveru žalovanej. Hypotekárny úver bol následne navýšený, pričom žalovaná poskytla finančné prostriedky žalobcovi. Tento sa zaviazal, že bude úver splácať. Žalobca sa nikdy nedomáhal vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a medzi stranami spore nebolo nikdy dohodnuté, že by mala žalovaná žalobcovi nehnuteľnosti „previesť“. K takejto dohode by žalovaná nikdy nepristúpila. Znamenalo by to, že by ostala s maloletými deťmi bez domova. Naopak, žalobca vždy tvrdil, že vyplatí úver, aby mali žalovaná s deťmi nezaťažené nehnuteľnosti, keby sa niečo stalo. Byty boli od samého počiatku vo vlastníctve žalovanej a mali slúžiť a slúžili jej potrebám a potrebám maloletých detí. Žalovaná tam žila s maloletou dcérou do roku 2016, kedy sa odsťahovali do F. K. L. F. H. vracali len na víkendy alebo prázdniny, či sviatky. V roku 2017 sa žalobcovi a žalovanej narodila druhá dcéra. Žalobca s nimi nikdy nežil v spoločnej domácnosti. Skôr išlo o krátkodobé prespávanie, či trávenie času. Žalobca sa nikdy nedomáhal voči žalovanej vrátenia akýchkoľvek plnení, ktoré jej alebo deťom poskytol a nikdy netvrdil, že by boli nehnuteľnosti jeho. So vznášaním takýchto požiadaviek prišiel účelovo, až po rozchode so žalovanou. Žalobca hypotekárny úver nespláca, hoci v žalobe uznal, že ide o jeho záväzok. Žalobca neznáša ani náklady spojené s užívaním nehnuteľností. Žalovaná znáša náklady spojené s užívaním bytov a tiež platí dane z nehnuteľností. Chatu nadobudla žalovaná do svojho výlučného vlastníctva v roku 2016, na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Zelot, s.r.o., v ktorej bol spoločníkom a konateľom jej otec. Od roku 2008 tam bývajú rodičia žalovanej a títo znášajú náklady spojené s jej užívaním. Rodičia žalovanej mali svoj byt, ktorý predali a finančné prostriedky rozdelili svojim deťom a časť poskytli žalobcovi. Žalobca im časť finančných prostriedkov vrátil, ale podľa vedomostí žalovanej nevrátil všetko. Rodičia žalovanej chatu prerobili a investovali do nej peniaze s tým, že raz zostane žalovanej a jej deťom. Zo strany žalobcu nebolo nikdy deklarované, že by mu mala byť chata prevedená, resp. že patrí jemu. Žalovaná žiadala aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že napriek tomu, že byt celkom zjavne patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho manželky, celú jeho kúpu žalobca financoval, platil všetky náklady spojené s jeho užívaním, užíval ho. Byt bol označený jeho menom. Žalobca skrátka vykonával celú triádu vlastníckych práv. Žalobca uznával a aj uznáva, že so žalovanou roky žil, majú spolu deti a napriek tomu, že ich vzťah sa rozpadol, súhlasil s tým, že poskytne žalovanej finančnú čiastku rádovo cca 300.000 EUR, aby si mohla z veľkej časti z týchto prostriedkov zaobstarať vlastný byt a mohla spokojne žiť sama s tým, že deti by mali zabezpečený u nej domov. Žalobca poskytol všetky finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností. So žalovanou mal dohodu, že na liste vlastníctva bude zapísaná ona aj napriek tomu, že vlastníkom predmetných nehnuteľností bol žalobca. Je zjavné, že vykonával všetky oprávnenia k predmetným nehnuteľnostiam ako vlastník. Sporným nie je právny dôvod
nadobudnutia týchto nehnuteľností ani vlastnícke právo žalobcu, ale len nesprávny zápis vlastníka na príslušnom liste vlastníctva. Financovanie nehnuteľnosti, jej splácanie, náklady spojené s jej užívaním ako oprávnený vlastník vykonával a aj vykonáva žalobca. 5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na svojej doterajšej argumentácii. 6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi. 7. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a uviedol, že predmetné nehnuteľnosti v objekte Kondomínium boli nadobudnuté za spoločné peniaze, ktoré mal žalobca so svojou manželkou, prostredníctvom spoločných spoločností s ručením obmedzeným. Po nátlaku žalovanej s maloletou dcérou sa dohodli, že budú prevedené na žalovanú. Išlo aj o to, že žalobca bol vtedy ženatý a nechceli, aby nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Išlo vtedy o obstaranie a rekonštrukciu dvoch bytov. Všetko hradil žalobca zo svojich prostriedkov. Hradil aj bežný chod domácnosti, daň z nehnuteľnosti, splátky hypotéky, poistenie a internet. Žalovaná pracovala v jeho spoločnostiach, mala minimálnu mzdu. Mesačne jej žalobca bankovým prevodom posielal 2.000 EUR, z čoho bolo asi 400 EUR na zaplatenie bytu, ďalších 1.000 EUR na dorovnanie mzdy a 500 – 600 EUR mesačne na deti. Žalovaná v tom čase nemala žiadne vlastné finančné prostriedky. Splácala spotrebné úvery. Žalobca v týchto nehnuteľnostiach býval tri až štyri dni v týždni. Mal tam veci osobnej potreby a hygienické potreby. Po „prepise“ nehnuteľností na žalovanú sa dohodli, že uvedené nehnuteľnosti chcú nechať svojim dvom spoločným deťom s tým, že žalovaná tam bude mať právo dožitia. Prevod predtým neriešil preto, že spolu žili a vychovávali spoločné deti. Posledných osem rokov spolu žili v F.. Víkendy trávila žalovaná s deťmi v F.. Deti chodili do anglickej školy v F.. Dôvodom prepisu nehnuteľnosti na žalovanú bolo, aby nehnuteľnosti nemohli zdediť deti z manželstva žalobcu. Byty kupovali spoločne. Byty sa navzájom prepojili. V bytoch mala jednu izbu aj najstaršia dcéra žalobcu, ktorá tam trávila prázdniny. Rekonštrukcia bytu bola drahšia. Žalobca si na ňu musel požičať. Po rekonštrukcii riešili vrátenie prostriedkov navýšením hypotéky. Dohoda so žalovanou bola taká, že všetky náklady s bývaním a nehnuteľnosťou uhradí žalobca s tým, že jeden byt a jedna garáž patrí jemu. Pri prevode na žalovanú bola spísaná zmluva o pôžičke. Bola podpísaná zmenka a záložné právo bolo vložené do katastra. Záložné právo neskôr museli zrušiť z dôvodu, že brali hypotéku a banka s ďalším záložným právom nesúhlasila. Súčasťou dohody medzi žalobcom a žalovanou, že jeden byt a garáž pripadne žalobcovi bola aj manželka žalobcu, ktorá bola pri tom. Bolo to v Dubnici nad Váhom. Manželka žalobcu mala informácie o týchto dohodách od žalobcu, keďže sa používali ich spoločné finančné prostriedky. Nehnuteľnosť v I. je chata. Žalobca ju kúpil pre rodinu. Chodili tam aj s rodičmi žalovanej na rodinné oslavy. Nadobudnutie a rekonštrukciu realizoval žalobca z vlastných finančných prostriedkov. Prepis na žalovanú sa realizoval z dôvodu, aby bola zabezpečená časť hypotekárneho úveru, ktorý si brala žalovaná. Dohoda bola, že pokiaľ žalobca splní všetky záväzky, chata sa mu vráti naspäť. Túto nehnuteľnosť dlhodobo užívajú rodičia žalovanej. Užívajú ju bez toho, aby platili nájom. Platia elektrinu a daň z nehnuteľnosti. Majú vedomosť, že žalobca nehnuteľnosti financoval, a že patria jemu. Nehnuteľnosti boli napísané a zavkladované v prospech žalovanej, na nátlak žalovanej. Dôvodom bolo, že žalobca je ženatý a má aj druhú rodinu. Išlo o to, aby nemohli dediť jeho deti z manželstva. Dohoda bola, že to budú spoločné nehnuteľnosti, všetko platil žalobca. Pokiaľ platila žalovaná, platila z toho, čo jej poskytol žalobca. Žalovaná nemala žiaden príjem. Žalobca uviedol, že bola spísaná zmluva o pôžičke na 330.000 EUR, bola vypísaná zmenka a bola uzavretá záložná zmluva. Z toho bolo jednoznačné, že nehnuteľnosti sú spoločné, a že žalobca bude mať tam právo dožitia, a že ich deti to zdedia. Malo to byť po zaplatení všetkých finančných náležitostí. Zámenná zmluva korešpondovala s dohodou žalobcu a žalovanej. Dohody neboli písomné. Dátum bol určený tak, že to bude vtedy, keď žalobca všetko splatí. Bolo dohodnuté, že žalobca bude nehnuteľnosti užívať tak, ako by boli jeho vlastné. 8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že so žalobcom nikdy žiadnu dohodu neuzavreli. Žalobcovi nie je nič dlžná. Žalobca jej nedával nikdy peniaze na prevádzku nehnuteľnosti, ani na daň z nehnuteľnosti, ani na iné veci. K financovaniu obstarania nehnuteľností žalovaná uviedla, že vlastnila byt, ktorý predala. Zobrala si k tomu ešte hypotéku. Hypotéka je jej. Pokiaľ by neplatila, banka jej zoberie nehnuteľnosť. Niečo mala našetrené. Pomohli jej aj rodičia a známi. So žalobcom boli spolu 18 rokov, majú spolu dve deti. Žalobca jej finančne pomáhal. Bolo to však adekvátne tomu, ako dlho boli spolu, a že majú spolu dve deti. Keď ešte mali spoločný domov, žalobca sa vyporiadania nehnuteľnosti nedomáhal. Žalobca podal žalobu až po tom, čo sa od neho odsťahovala. Dohodu o úhrade nákladov na bývanie nemali
žiadnu. Žalobkyňa si platila všetky náklady. Žalobca sa zastavil tak raz za týždeň alebo raz za dva týždne. Bydlisko mal inde. Býval u manželky. Žalobkyňa si nepamätá, koľko stáli nehnuteľnosti, je to v zmluvách, bolo to pred dvanástimi rokmi. So žalobcom sa počas spoločného bývania nerozprávali o tom, že by mal žalobca nadobudnúť podiel k týmto nehnuteľnostiam. Žalobca nemal u žalovanej uložené žiadne listiny. 9. Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: výpis z Listu vlastníctva číslo XXX pre k.ú. I., výpis Listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F., výpis z Listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F., výpis z Listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F., výpis z Listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie F., záznam pohybov na bežnom účte – export z internet bankingu na č.l. 20 – 28, potvrdenia o platbách – prevodoch č.l. 50-51, pohyby na účte č.l. 52, elektronická komunikácia č.l. 53 + poukaz na úhradu poistného, detaily pohybu na účte č.l. 54, čestné vyhlásenie č.l. 60, výzva na zaplatenie poisteného č.l. 61, kópie spisov predložených Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na č.l. 71 – 74. 10. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 11. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 12. Žalobca sa žalobou domáhal aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností vymedzených v žalobe. Išlo o tzv. určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku. V takomto prípade sa súd musel v prvom rade zaoberať otázkou, či žalobca má na tomto určení naliehavý právny záujem. Podľa názoru súdu, pri určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je naliehavý právny záujem žalobcu daný vždy. Zo zápisu vo verejnom registri (ktorým je aj kataster nehnuteľností) totiž vyplýva, že tvrdené právo, v tomto prípade vlastnícke právo, patrí žalovanej, čo objektívne spôsobuje stav naliehavej právnej neistoty a ten je možné odstrániť len určovacou žalobou. 13. Vlastníčkou predmetných nehnuteľností je podľa zápisov v katastri nehnuteľností žalovaná. Uvedená okolnosť vyplýva z predložených listov vlastníctva a napokon nebola medzi stranami ani sporná. Žalobca však pri podaní žaloby vychádzal z presvedčenia, že predmetné nehnuteľnosti sú jeho vlastníctvom, pretože financoval ich kúpu, t.j. tvrdil, že mal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky na uhradenie kúpnej ceny pri kúpe týchto nehnuteľností. 14. Rozsudok, ktorým súd určuje že strana sporu je vlastníkom veci je deklaratórnym rozsudkom. Deklaratórny rozsudok je takým rozhodnutím, ktorým súd prehlasuje určitý právny vzťah, či právo za existujúce. To znamená, že súd nevytvára (nekonštituuje) nové právo ale len prehlási, že určité právo už existuje. Ak teda určité právo už v súčasnosti existuje, muselo niekedy v minulosti vzniknúť, resp. vlastník ho musel v minulosti nadobudnúť. Vlastníctvo (vlastnícke právo) k veci sa nadobúda spôsobmi, ktoré sú uvedené v ustanovení § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie demonštratívne vymenúva právne skutočnosti, na základe ktorých možno vlastníctvo k veci nadobudnúť. Vlastníctvo možno nadobúdať pôvodne (originárne) alebo odvodene (derivatívne). Pôvodným nadobudnutím vlastníctva nadobúdateľ neodvodzuje svoje vlastníctvo od vlastníckeho práva skoršieho vlastníka, ale nadobúda ho nezávisle od neho, resp. je prvým vlastníkom danej veci (ide o vytvorenie či spracovanie veci, vydržanie a pod.). Pri odvodenom nadobúdaní odvodzuje vlastník svoje vlastnícke právo od skoršieho vlastníka a nadobúda vlastníctvo len, ak jeho predchodca bol vlastníkom (napr. kúpa, darovanie, dedenie a pod.). 15. Žalobca v spore tvrdil, že je vlastníkom nehnuteľností vymedzených v žalobe, no neuviedol na základe akej právnej skutočnosti, resp. akého právneho titulu mal vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nadobudnúť. 16. Uvedené nehnuteľnosti boli nadobudnuté na základe písomných kúpnych zmlúv, resp. v jednom prípade na základe zámennej zmluvy. Vo všetkých týchto zmluvách však vystupuje v postavení nadobúdateľa nehnuteľností žalovaná. 17. Žalobca v žalobe a ani v priebehu konania netvrdil, že existuje nejaký konkrétny nadobúdací titul (právny dôvod), na základe ktorého by bol on sám vlastníkom predmetných nehnuteľností. Nepopieral,
že kúpne zmluvy k nehnuteľnostiam uzatvorila žalovaná. Argumentácia žalobcu spočívala v tom, že kúpne ceny za predmetné nehnuteľností boli uhradené z jeho finančných prostriedkov, ktoré previedol žalovanej. 18. K tomu súd uvádza, že poskytnutie peňažných prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie nehnuteľnosti, prípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby je zásadne považované za investíciu do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na prípadné vymáhanie poskytnutých prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia, zásadne však samo osebe nepredstavuje právny titul na nadobudnutie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Uvedený právny záver sformuloval Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. III. ÚS 288/2015 zo dňa 25.11.2015 a konajúci súd sa s týmto záverom stotožňuje. Samotné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcu žalovanej teda nemohlo stačiť na to aby sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností. Naopak, blízky vzťah žalobcu a žalovanej v čase kúpy nehnuteľností nasvedčuje tomu, že žalobca mohol mať záujem na tom, aby žalovanú a ich spoločné dieťa materiálne zabezpečil a postaral sa tak o to, aby sa žalovaná stala vlastníčkou nehnuteľností a mala kde bývať aj s ich spoločným dieťaťom. V praxi sa často stáva, že solventnejší člen rodiny alebo blízky človek poskytne peňažné prostriedky svojej blízkej osobe na kúpu nehnuteľnosti. Napr. rodičia zabezpečia bývanie svojmu dospelému dieťaťu tak, že mu poskytnú prostriedky na kúpu bytu. Podľa názoru súdu o podobné okolnosti išlo aj v prejednávanom prípade. 19. Žalobca napokon aj sám uviedol dôvody, prečo sa nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností. Vlastníkom nehnuteľností sa stala výlučne žalovaná preto, že žalobca v tom čase bol (a ešte stále je) ženatý a má druhú rodinu. Preto nechcel, aby nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a jeho manželky. Ďalším dôvodom bolo, aby nehnuteľnosti nemohli zdediť deti zo žalobcovho manželstva. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sám súhlasil aby sa vlastníčkou nehnuteľností stala žalovaná a v čase obstarania nehnuteľností sa ich vlastníkom stať nechcel. Žalobca bol s daným stavom uzrozumený a bol v súlade s jeho vôľou. Zmena v jeho postojoch nastala až potom, čo ukončili vzťah so žalovanou. Iné skutkové okolnosti a ani právne skutočnosti sa však odvtedy nezmenili. 20. Keďže žalobca nepreukázal žiaden právny titul, na základe ktorého by bol vlastníkom predmetných nehnuteľností a samotné financovanie kúpy nehnuteľností z jeho finančných prostriedkov takýmto právnym titulom nie je, žaloba nebola dôvodná a súd ju preto zamietol. 21. Súd sa zaoberal aj ďalšími tvrdeniami, ktoré žalobca v konaní uvádzal. Žalobca sa vo svojej argumentácii rozchádzal. Tvrdil, že so žalovanou uzatvorili dohodu, že sa nehnuteľnosti neskôr prevedú na ich spoločné deti, a že on a žalovaná budú mať v týchto nehnuteľnostiach právo dožitia. Tvrdil tiež, že existovala dohoda, že jeden z dvoch bytov mal pripadnúť jemu. Tvrdil aj to, že žalovaná mala všetky nehnuteľnosti previesť na neho a tiež tvrdil, že existovala dohoda, že nehnuteľnosti budú spoločné a že bola dohoda, že žalobca bude užívať nehnuteľnosti ako svoje vlastné. 22. Konajúci súd k tomu v prvom rade uvádza, že v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je samozrejme možné nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnosti ústnou dohodu. Akýkoľvek prevod nehnuteľnosti je možný iba písomnou zmluvou. Žalobca v prvom rade vôbec nepreukázal, že by existovala nejaká písomná zmluva, ktorá by zaväzovala žalovanú aby, či už do času podania žaloby alebo niekedy v budúcnosti, alebo až po prípadnom splnení určitej podmienky previedla na žalobcu všetky predmetné nehnuteľnosti, alebo iba niektoré z nich alebo aspoň spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam. Súd k tomu zároveň uvádza, že pokiaľ by takáto písomná zmluva existovala a žalovaná by svoju povinnosť z tejto zmluvy nedodržala, žalobca by sa musel žalobou na súde domáhať nahradenia prejavu vôle žalobkyne (na uzavretie zmluvy) a nie určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. 23. Súd ďalej konštatuje, že žalobca tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol preto, že ich kúpu financoval z vlastných peňažných prostriedkov. Žalobca bol však v čase poskytnutia prostriedkov na kúpu nehnuteľností ženatý a preto peňažné prostriedky, použité na kúpu nehnuteľnosti neboli v jeho výlučnom vlastníctve ale patrili do BSM žalobcu a jeho manželky. 24. Súd nevyhovel všetkým dôkazným návrhom. Súd nevypočul navrhovanú svedkyňu J. C., manželku žalobcu. Podľa žalobcu sa mala vyjadriť k financovaniu kúpy nehnuteľností z prostriedkov žalobcu. Ako
už súd uviedol, financovanie kúpy nehnuteľnosti inou osobou než kupujúcim nie je dôvodom aby kupujúci nenadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu preto výsluch tejto svedkyne nemohol súdu priniesť také poznatky, na základe ktorých by rozhodol inak. Svedkyňa mala zároveň potvrdiť existenciu ústnych dohôd medzi žalobcom a žalovanou o ktorých mala vedomosť. Ústne dohody o prípadnom prevode nehnuteľností však boli irelevantné, preto by ani v tomto prípade výsluch svedkyne nebol účelný. 25. Súd rovnako nevypočul ako svedkov rodičov žalobkyne A. D. a K. D.. Mali sa vyjadriť k okolnostiam užívania chaty a financovania jej kúpy. Súd ich výsluch nepovažoval za potrebný. Medzi stranami nebolo sporné, že rodičia žalovanej užívajú chatu, ktorá je jednou z nehnuteľností, ku ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníctva. Zároveň by na rozhodnutí súdu nezmenil nič ani prípadný poznatok získaný z ich výpovede, že kúpu chaty financoval žalobca. 26. Súd napokon ako listinný dôkaz nepripustil ani Zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnosti uzavretú medzi žalobcom v postavení záložného veriteľa a medzi žalovanou v postavení záložcu dňa 15.4.2013. Uvedenú zmluvu predložil žalobca až na pojednávaní v priebehu svojho výsluchu. Súd uplatnil sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 Civilného sporového poriadku, pretože dospel k záveru, že ich žalobca mohol predložiť už skôr, ak by bol konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. Keďže súd žalobe vyhovel, žalobkyňa bola v konaní plne úspešná. Súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.