Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 25T/29/2023 3823010841 30. 04. 2025 Mgr. Radoslav Smatana, PhD. ECLI:SK:OSPD:2025:3823010841.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 25T/29/2023
Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovanej A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Partizánskom dňa 30.04.2025, takto rozhodol: 25T/29/2023
Obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom obec D., bez prihlásenia bytom E. – F. G. XXX, vydatá, nezamestnaná, j e v i n n á, ž e : hoci jej z ustanovenia § 62 ods. 1 a nasledovných zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa a rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 38P/71/2018-53 zo dňa 17.04.2019 právoplatným dňa 15.05.2019 v spojení s doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 38P/71/2018-59 zo dňa 29.04.2019, právoplatným dňa 15.05.2019, vykonateľným dňa 29.04.2019, bola zaviazaná prispievať na výživu svojho maloletého syna H. H. narodeného XX.XX.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu a na výživu svojho maloletého syna I. C. narodeného XX.XX.XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci vopred zariadeniu J. C. K. L. F. M. N. N. D. G. XX M., kde boli maloleté deti umiestnené, svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť si neplní riadne a včas v období od 15.04.2022 doposiaľ a hoci v rozhodnom období nemala dostatočný príjem, nezaevidovala sa ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny, ani si nehľadala prácu tak, aby si mohla riadnym spôsobom plniť svoju vyživovaciu povinnosť, čím sa plneniu svojej vyživovacej povinnosti úmyselne vyhýbala, v dôsledku čoho jej vznikol dlh na nezaplatenom výživnom na maloletého H. H. vo výške 1.107,19 Eur a na maloletého I. C. vo výške 951,19 Eur, pričom bola trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 6T/14/2021-275 zo dňa 12.04.2021 právoplatným dňa 01.05.2021 odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona v bode 1 trestného rozkazu a za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona v bode 2 trestného rozkazu, teda: najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená, čím spáchala: prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona. Za to sa odsudzuje: Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 49 ods. 2 Trestného zákona a § 54 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 180 (stoosemdesiat) hodín. Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaná povinná vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaná povinná vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu. odôvodnenie: 25T/29/2023
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou podal dňa 07.11.2023 obžalobu na obvinenú A. B. pod sp. zn. Pv 97/23/3301-15 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že hoci jej z ustanovenia § 62 ods. 1 a nasledovných zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa a rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 38P/71/2018-53 zo dňa 17.04.2019, právoplatným dňa 15.05.2019 v spojení s doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 38P/71/2018-59 zo dňa 29.04.2019, právoplatným dňa 15.05.2019, vykonateľným dňa 29.04.2019 bola zaviazaná prispievať na výživu svojho maloletého syna H. H. narodeného XX.XX.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu a na výživu svojho maloletého syna I. C. narodeného XX.XX.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci vopred zariadeniu J. C. K. L. F. M. N. N. D. G. XX M., kde boli maloleté deti umiestnené, svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť si neplní riadne a včas v období od 15.04.2022 doposiaľ a hoci v rozhodnom období nemala dostatočný príjem, nezaevidovala sa ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ani si nehľadala prácu tak, aby si mohla riadnym spôsobom plniť svoju vyživovaciu povinnosť, čím sa plneniu svojej vyživovacej povinnosti úmyselne vyhýbala, v dôsledku čoho jej vznikol dlh na nezaplatenom výživnom na maloletého H. H. vo výške 574,13 Eur a na maloletého I. C. vo výške 578,13 Eur, pričom bola trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 6T/14/2021-275 zo
dňa 12.04.2021 právoplatným dňa 01.05.2021 odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona v bode 1 trestného rozkazu a za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona v bode 2 trestného rozkazu. Súd na hlavných pojednávaniach dňa 25.09.2024, 29.01.2025 a 30.04.2025 (dňa 25.09.2024 a 30.04.2025 sa konali hlavné pojednávania v neprítomnosti obžalovanej za splnenia podmienok v zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku) vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, zástupcu oprávneného na plnenie H. N. O., prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovanej zo dňa 04.09.2023 (č.l. 44-47) za splnenia podmienok podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, oboznámením ostatného spisového materiálu (podnet z č.l. 4-7, zápisnica o trestnom oznámení z č.l. 10-11, rodné listy maloletých detí z č.l. 13-14, potvrdenia o návšteve školy z č.l. 15-16, rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 38P/71/2018-53 zo dňa 17.04.2019 z č.l. 19-28, lustrácia kataster z č.l. 36, originál rodný list z č.l. 79, dopĺňací rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 38P/71/2018-59 zo dňa 29.04.2019 z č.l. 169-170, trestný rozkaz Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 6T/14/2021-275 zo dňa 12.04.2021 z č.l. 187-188, originál rodný list z č.l. 189, správa SP + lustrácia zamestnávateľov z č.l. 203-204, správa od zamestnávateľa MPL Group, s.r.o. + dohoda o skončení pracovného pomeru a potvrdenie o príjme z č.l. 205-208, potvrdenie o príjme od zamestnávateľa OKIN FACILITY SK, s.r.o. + mzdový list z č.l. 210-211, správa od zamestnávateľa Gabor, s.r.o. z č.l. 212, správa od Job Makler, s.r.o. + potvrdenie o príjme z č.l. 214-215, správa od zamestnávateľa Hella Slovakia Lighting, s.r.o. z č.l. 216, správa od zamestnávateľa SPPP Slovakia, s.r.o. z č.l. 217, správa zamestnávateľa MAN Components s.r.o. z č.l. 218-219, správa od ošetrujúceho lekára obžalovanej z č.l. 220-221, správa Svet zdravia z č.l. 225, správa o povesti obžalovanej od obce Žitná-Radiša z č.l. 226, písomné vyjadrenia obžalovanej z č.l. 245-248, 254-255, 257-258, 278-280, správy ÚPSVaR Partizánske z č.l. 334, 345 a 414, správa zamestnávateľa Techmont Mochovce, s.r.o. z č.l. 337, správy ÚPSVaR Trnava z č.l. 339, 363 a 409, správa od SLOVMEDIA SK, s.r.o. z č.l. 343, správa SP + lustrácia zamestnávateľov z č.l. 349-350, správa JO Consulting s.r.o. z č.l. 366, správa Okresného úradu Trenčín z č.l. 368, správa Okresného úradu Trnava z č.l. 372, dohoda o splátkovom kalendári z č.l. 379-380, lustrácia ZVJS z č.l. 421, odpis z RT z č.l. 422, lustrácia GP SR z č.l. 423, lustrácia CESDaP z č.l. 424, lustrácia CDB z č.l. 425, správa CDR Trnava s prílohami z č.l. 427-430, lustrácia REGOB z č.l. 431). Na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2024, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovanej na návrh prokurátora súd prečítal v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku zápisnicu o výsluchu obžalovanej z prípravného konania po vznesení obvinenia zo dňa 04.09.2023 (č.l. 44-47). Obžalovaná ku svojím osobným pomerom uviedla, že užíva liek Magnerot na potláčanie stresu, uvoľnenie, iné lieky neužíva. Nenavštevuje psychológa ani psychiatra. Omamné ani psychotropné látky neužíva, nefajčí, nepije alkohol. Ku skutku uviedla, že bola vyšetrovateľom poučená o možnosti účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 Trestného zákona, tomuto poučeniu porozumela a vzala ho na vedomie, ale aktuálne nemá z čoho zaplatiť dlh na výživnom, avšak bude sa snažiť dlh vyplatiť a tiež si platiť aj bežné výživné mesačne, ako má. V súčasnosti stále žije so svojím už manželom L. B. v obci E. G. XXX. P. si vedomá svojej vyživovacej povinnosti okrem iných detí aj na syna H. H. a tiež syna I. C.. V súčasnosti je stále nezamestnaná, prácu si stále hľadá, chodí na pohovory, ale sa jej nedarí nájsť si prácu. V stredu má ísť spoločne s manželom na pohovor do Nitry, na meno firmy si nespomína. Ak sa zamestná, bude sa snažiť si dlh uhradiť v celej výške. Jej mesačný príjem je nízky, chodí na brigády, niekedy dva-trikrát do mesiaca. Pomáha starým ľuďom s drevom. Jej manžel chodí na brigády častejšie a zarobí viac peňazí. Majú nestabilný príjem, cca vo výške 650 €, z toho vedia poskromne vyžiť. Obžalovaná iný príjem nemá. V súčasnosti nemá pri sebe žiadne z detí, všetky jej boli odobraté súdom. Naposledy, keď žiadala o zaevidovanie ako uchádzačka o zamestnanie, tak nepredložila potrebné doklady, tak ju úrad nezaevidoval. Ďalšiu žiadosť o zaevidovanie si nepodávala. Celá táto situácia ju mrzí, ľutuje, že si výživné na deti neplní tak, ako by mala, chcela by si dlh celý vyrovnať a platiť výživné tak, ako jej bolo stanovené súdom. O maloletých H. a I. sa informuje v centre, zaujíma sa o nich, komunikuje s nimi prostredníctvom e-mailu. Poverený zástupca oprávneného na plnenie J. C. K. L. F. M. H. N. O. na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2024 uviedla, že pracuje ako sociálny pracovník v Centre pre deti a rodiny M.. Obžalovanú osobne nepozná, jej deti mala na starosti kolegyňa, ktorá dala výpoveď v zamestnaní a táto dávala aj trestné oznámenie, pričom už bolo započaté trestné stíhanie obžalovanej, tak bola ona vypovedať v tejto veci. Maloleté deti k ním boli najskôr prijaté na samostatne usporiadanú skupinu, aktuálne sa nachádzajú v profesionálnej náhradnej rodine. Obaja chlapci navštevujú špeciálnu základnú školu (I. X. F. L. H. X. F.). Kontakt obžalovanej s deťmi je sporadický, tento rok ich nekontaktovala ani raz, minulý rok ich
kontaktovala štyrikrát, a to formou SMS alebo krátkych hovorov. Obžalovaná ich v marci 2024 požiadala formou mailu, aby s ňou uzatvorili splátkový kalendár, čomu jej bolo vyhovené, dohodu potvrdila svojim podpisom v máji, avšak aj napriek tomu si nezačala plniť výživné tak, ako mala. Prehľad platieb svedkyňa predložila súdu. V roku 2024 obžalovaná zaplatila na maloletého I. 90 € a na maloletého H. 130 €. V roku 2023 obžalovaná zaplatil na maloletého H. 30 € a na maloletého I. sumu 234 €. V roku 2022 obžalovaná na maloletého H. zaplatila sumu 34 € a na maloletého I. sumu 27 €. V mailovej komunikácii im obžalovaná uviedla, že aktuálne nie je schopná platiť, nakoľko jej partner mal úraz troch prstov na ruke a ona sa chce zamestnať ako upratovačka. Na otázky prokurátora svedkyňa uviedla, že obžalovaná nie je v kontakte s maloletými a ani im nič neposiela. Deti núdzou zatiaľ netrpia. Matka sa nezaujíma v zariadení o stav maloletých detí. Svedkyňa uviedla, že si v konaní neuplatňujú nárok na náhradu škody. Zariadenie nepoberá žiadne dávky, ani príspevky na tieto deti. Na otázky súdu svedkyňa uviedla, že osobne s matkou do kontaktu nikdy neprišla. Podľa svedkyne ak by matka bola chcela platiť, tak by platila. V máji bol schválený ten splátkový kalendár. Aktuálne by mala platiť výživné od júla 2024 vo výške 37,53 €, predtým to bolo 36,83 €. V auguste 2024 ich obžalovaná žiadala o nový splátkový kalendár, čomu jej už nebolo vyhovené. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 29.01.2025 vo svojej výpovedi uviedla, že sa to snažila platiť, pomáhal jej aj manžel, dávala ako sa jej dalo. Hľadali si prácu všade a keď mala nejaké peniaze navyše, hneď posielala na deti. Posielala aj životopisy do Noslušu do Bánoviec, písala aj SMS na pozíciu upratovačka v Bánovciach nad Bebravou, hľadala si stále robotu. Na otázky prokurátora obžalovaná uviedla, že je aktuálne nezamestnaná, nie je ani zaevidovaná na úrade práce, nakoľko jej pani z úradu povedala, že ju evidovať nebude, lebo keď ich zaeviduje, tak hneď nato majú robotu, preto ich nezaevidovala. Výživné na maloletých H. a I. zaplatila naposledy minulý rok keď bola v ZKW, odvtedy nič neuhradila. Dlh na výživnom jej posielali z Centra pre deti a rodiny, obžalovaná by to už chcela mať splatené, stále je na mobile a hľadá si prácu. Je si vedomá sumy dlžného výživného. Evidovať sa bola na úrade práce v Bánovciach nad Bebravou, bolo to minulý rok v novembri. Nezaevidovala ju aj preto, že ešte boli zamestnaný pod agentúrou, pod ktorou pracovali v ZKW v Topoľčanoch, kde boli s manželom necelý mesiac, prepustili ich v skúšobnej dobe. Momentálne nepoberá žiadne dávky, ani si o ne nežiadala. Žije z toho, čo manžel zarobí na brigádach. Má ešte ďalšie tri deti s aktuálnym manželom, celkovo má sedem detí, výživné sa snaží na ne plniť. Žiadne z detí s ňou nežije v spoločnej domácnosti, obžalovaná žije len so svojim manželom. Mesačný príjem majú spolu cca 700 – 750 €, čo zarobí manžel, obžalovaná nemá žiadny príjem. Tiež ešte prispievajú aj na elektriku a vodu. Obžalovanú mrzí, že to takto dopadlo, snaží sa nájsť si robotu, aby to mohla hradiť, ale nie je to jednoduché. Od 15.04.2022 bola ešte zamestnaná ako brigádnička v Tatrovke v Bánovciach nad Bebravou, pracovala aj v Helle, v Gábore, všade však robila len brigádnicky. Ešte pracovala s televízormi, to však nezvládala. Mala pracovať aj ako skladníčka, ale tam im povedali, že ich nepotrebujú. Cez Q. mali ísť do MTA, ale predtým jej zostalo zle, aj jej manžel volal sanitku. V Helle bola len desať dní, to bola len brigáda. Občas máva len brigády príležitostné ako upratovačka, triedenie bedničiek. V dedine si žiadnu brigádu nehľadala. Tiež s manželom pomáha jednej starej pani v Závade s drevom, za to im ona dáva peniaze. Tiež by mohla ísť pracovať aj s manželom ako dojička do Uhrovca na družstvo, čo nie je od nich ďaleko. Pri odstraňovaní rozporov na návrh prokurátora oproti skoršej výpovedi obžalovanej z prípravného konania obžalovaná uviedla, že na úrade práce zle vypísala papier, pomoc jej tam neposkytli. Alkohol nepije, nefajčí, berie len Magnerot. U psychiatra sa zatiaľ nelieči, ale tam plánuje ísť. Maloletých H. L. I. nenavštevuje, nedá sa jej to, ale píše im správy. Naposledy videla deti osobne cca pred dvoma rokmi. Pomoc od rodiny neočakáva, s mamou nemá dobrý vzťah, otca nemá. Žije v domácnosti u rodičov manžela. Prispievajú tam cca 30 € na elektriku. Stravujú sa tam každý zvlášť. Pokúsi sa ten dlh na maloletých uhradiť aj keby si mala vziať dve práce, chce to mať už z krku. Na otázky súdu obžalovaná uviedla, že má tetániu, čo sa však prejavuje cca 2 mesiace a potom má zase pokoj istý čas. Bola aj v nemocnici hospitalizovaná. Berie na to Magnerot. Je vyučená ako šička, šitie ju baví. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 38P/71/2018-53 zo dňa 17.04.2019 (19-28), právoplatným dňa 15.05.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 38P/71/2018-59 zo dňa 29.04.2019 (č.l. 169-170) vyplýva, že nad maloletými H. H. a I. C. bola nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v J. C. K. L. F. M. s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia a matka (obžalovaná) bola zaviazaná platiť výživné na oboch maloletých vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia na každého z nich, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred J. C. K. L. F. M..
Z rodného listu maloletého H. H. (č.l. 79) vyplýva, že ako jeho matka je uvedená obžalovaná a otca nemá uvedeného. Z ftc rodného listu maloletého I. C. (č.l. 14) vyplýva, že ako jeho matka je uvedená obžalovaná a otcom je I. C.. Zo zápisnice o trestnom oznámení spísanej na OOPZ Zavar (č.l. 10-11) vyplýva, že dňa 20.03.2023 sa na OO PZ Zavar dostavila zástupkyňa Centra pre deti a rodiny Trnava za účelom podania trestného oznámenia na obžalovanú, ktorá si riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť na synov I. C. a H. H. od roku 2019, čím ku dňu podania trestného oznámenia má dlh na nezaplatenom výživnom na maloletého H. H. vo výške 1.284,11 € a na maloletého I. C. vo výške 1.283,11 €. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 13.03.2023 (č.l. 15) vyplýva, že maloletý H. H. je žiakom Spojenej školy v Myjave, organizačnej zložky Špeciálny základná škola od 01.09.2021 a v školskom roku 2022/2023 bol žiakom X. ročníka, variant A s celodennou dochádzkou (5 dní v týždni). Z potvrdenia o návšteve školy od Spojenej školy v Senici zo dňa 09.03.2023 (č.l. 16) vyplýva, že maloletý I. C. bol v školskom roku 2022/2023 žiakom X. triedy danej školy. Zo správy Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (č.l. 36) vyplýva, že obžalovaná nie je vedená ako vlastník nehnuteľností na území SR. Zo správ a lustrácií Sociálnej poisťovne (č.l. 203-204 a 349-350) vyplýva, že obžalovaná bola vedená v evidencii SP ako platiteľka poistného, pričom nebola a nie je poberateľkou dávok v nezamestnanosti, nemocenských dávok a dávok dôchodkového poistenia. Obžalovaná sa nachádza v evidencii žiadateľov o dávku v nezamestnanosti od 12.01.2021, avšak táto jej nebola priznaná, nakoľko obžalovaná nespĺňa podmienky na jej priznanie. Bola registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne ako zamestnanec v rozhodnom období nasledovne: od 04.04.2022 do 04.04.2022 u zamestnávateľa MPL Group, s.r.o., od 18.07.2022 do 28.07.2022 u zamestnávateľa MAXINS People Slovakia, s.r.o., od 19.09.2023 do 19.09.2023 u zamestnávateľa SLOVMEDIA SK, s.r.o., od 27.09.2023 do 10.10.2023 u zamestnávateľa JO Consulting, s.r.o., od 29.07.2024 do 26.08.2024 u zamestnávateľa Manuvia Jobliner, s.r.o.. Ďalej bola vedená ako zamestnanec – dohodár od 22.11.2023 do 24.11.2023 u zamestnávateľa SB RECES, s.r.o. a od 16.09.2024 u zamestnávateľa GREENEX Technology, s.r.o.. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracoviska Bánovce nad Bebravou (č.l. 334, 345 a 414) vyplýva, že obžalovaná bola naposledy evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 12.01.2021 do 03.04.2022 na ÚPSVaR Trnava na základe jej trvalého bydliska. Dňom 04.04.2022 bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu vzniku pracovného pomeru. Obžalovaná z tamojšieho úradu nepoberá žiadne dávky ani príspevky. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava (č.l. 339, 363 a 409) vyplýva, že obžalovaná v súčasnosti nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bola v období od 27.08.2008 do 17.10.2008 a od 12.01.2021 do 03.04.2022. Nebol a nie je jej vyplácaný príspevok v rámci aktívnych opatrení na trhu práce. Obžalovaná nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, náhradné výživné a dávky pomoci v hmotnej núdzi. V minulosti bola poberateľkou prídavku na dieťa, rodičovského príspevku, príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa. Zo správ Okresného úradu Trenčín, odboru živnostenského podnikania (č.l. 368) a Okresného úradu Trnava odboru živnostenského podnikania (č.l. 372), vyplýva, že obžalovaná nie je v živnostenskom registri evidovaná ako podnikateľský subjekt. Zo správy zamestnávateľa obžalovanej MPL Group, s.r.o. Žiar nad Hronom (č.l. 205) zo dňa 18.04.2023 vyplýva, že obžalovaná pracovala v ich spoločnosti na pozícii skladník a pracovný pomer bol založený riadnou pracovnou zmluvou na určitý čas do 31.12.2022, pričom bola pridelená ako skladníčka do spoločnosti NAY. Ich zamestnancom bola v období od 04.04.2022 do 04.04.2022. Pracovný pomer bol ukončený dohodou podľa § 60 Zákonníka práce, nakoľko po prvom pracovnom dni požiadala o ukončenie práce (Dohoda o ukončení práce je na č.l. 206). Zo mzdového listu (č.l. 207-208) vyplýva,
že obžalovaná dosiahla u tohto zamestnávateľa čistú mzdu vo výške 26,66 €. Obžalovaná pri nástupe do práce nenahlásila vyživovaciu povinnosť. Zo správy spoločnosti Gábor s.r.o. (č.l. 212) vyplýva, že obžalovaná bola v ich spoločnosti na pracovnom pohovore dňa 13.04.2023 na pozíciu úkolový pracovník v obuvníckej výrobe. Do pracovného pomeru nebola prijatá zo strany zamestnávateľa, nakoľko nespĺňala podmienky výberu. Zo správy spoločnosti JOB MAKLER, s.r.o. Bardejov (č.l. 214) vyplýva, že obžalovaná bola zamestnaná v spoločnosti Maxins People Slovakia od 18.07.2022 do 28.07.2022. Pracovná zmluva bola cez personálnu agentúru, užívateľský zamestnávateľ bol B. D. nad Bebravou. Vyživovaciu povinnosť si nenahlásila. Z potvrdenia o príjme (č.l. 215) vyplýva, že obžalovaná za obdobie júl 2022 dosiahla čistý priemerný mesačný príjem vo výške 246,79 €. Zo správy spoločnosti Hella Slovakia Lighting, s.r.o. (č.l. 216) vyplýva, že obžalovaná bola u nich na osobnom pohovore dňa 21.04.2023, pričom sa dohodli, najmä vzhľadom k dostupnosti a spojom zo Žitnej-Radiše do ich závodu, kde sa pracuje na trojzmennú prevádzku, že ju zatiaľ neprijmú do zamestnania. Zo správy spoločnosti SPPP Slovakia s.r.o. Bánovce nad Bebravou (č.l. 217) vyplýva, že obžalovaná sa u nich uchádzala o pracovnú pozíciu „Operátor výroby“, bola v ich spoločnosti na vstupnom pohovore dňa 03.10.2022, ktorým aj prešla, avšak sa im s ňou nepodarilo skontaktovať. Zo správy spoločnosti MAN Components s.r.o. Bánovce nad Bebravou (č.l. 218-219) vyplýva, že obžalovaná bola v spoločnosti LKW Komponenten s.r.o. na pohovore dňa 11.10.2022 na pozíciu operátor lakovne. Pohovorom úspešne prešla. Dohodnutý nástup bol dňa 17.10.2022 cez ich leasingovú agentúru Index Nosluš. Do pracovného pomeru nenastúpila bez udania dôvodu. Zo správy Svet zdravia – Nemocnica na okraji mesta, n.o. Partizánske (č.l. 225) vyplýva, že obžalovaná bola v ich nemocnici hospitalizovaná na internom oddelení od 16.08.2022 do 18.08.2022. Zo správy spoločnosti TECHMONT Mochovce s.r.o. (č.l. 337) vyplýva, že obžalovaná pracuje v ich spoločnosti na základe Dohody o vykonaní práce uzatvorenej na dobu určitú od 16.09.2024 do 31.10.2024. Zatiaľ odpracovala len jeden deň 16.09.2024. Bola prijatá na výpomoc pri čistení a triedení vratných obalov na pracovisku Hella Slovakia Lighting s.r.o. v Bánovciach nad Bebravou. V dohode bola dojednaná odmena 4,80 €/hod. Vyživovaciu povinnosť nenahlásila. Zo správy spoločnosti SLOVMEDIA SK s.r.o. Sereď (č.l. 343) vyplýva, že obžalovaná bola ich zamestnancom na základe PZ a DoDP od 19.09.2024 do 19.09.2024 u užívateľského zamestnávateľa FOXCONN Slovakia s.r.o. a jej pracovný pomer bol ukončený z dôvodu nezvládnutia testov po vstupnom školení. Zamestnávateľovi vyživovaciu povinnosť nenahlásila. Zo správy spoločnosti JO Consulting s.r.o. Šaľa (č.l. 366) vyplýva, že obžalovaná bola u nich zamestnaná od 27.09.2023 do 10.10.2023 na hlavný pracovný pomer so mzdou 700 €/mesiac brutto. Vyživovaciu povinnosť nenahlásila. Príjem dosiahla v mesiaci september 2023 vo výške 86,60 € netto, v mesiaci október 2023 vo výške 192,92 € netto. Pracovný pomer bol rozviazaný dohodou z oboch strán. Z dohody o splátkovom kalendári (č.l. 379-380) uzavretej medzi J. K. L. F. M. ako zariadením na výkon rozhodnutia a obžalovanou ako dlžníkom vyplýva, že išlo o dohodu o splátkach dlžnej sumy ku dňu 30.04.2024, a to 1.424,85 € (dlh na maloletého I. C.) a 1.608,85 € (dlh na maloletého H. H.). Dohoda bola podpísaná obžalovanou dňa 21.05.2024. Zo správy J. C. K. L. F. M. zo dňa 23.04.2025 (č.l. 427) okrem iného vyplýva, že obžalovaná ako matka maloletých I. C. a H. H. do času podania správy neuhradila dlžné výživné a jej dlh ku dňu podania správy bol na maloletého H. H. vo výške 2.022,81 € a na maloletého I. C. vo výške 1.858,81 €. Obžalovanej bola poskytnutá aj možnosť uhrádzať dlžné výživné prostredníctvom dohody o splátkovom kalendári zo dňa 21.05.2024, ktorú obžalovaná potvrdila svojim podpisom a súhlasila s ním, avšak do času podania správy od obžalovanej neobdržali žiadnu dohodnutú splátku. K správe priložili aj prehľad predpisov a platieb výživného obžalovanou na jednotlivé deti (č.l. 428-430), z ktorého vyplýva, že obžalovaná
uhradila na maloletého H. H. v apríli 2022 sumu 7 €, v máji 2022 sumu 7 €, v septembri 2022 sumu 10 €, vo februári 2023 sumu 7 €, v júni 2023 sumu 7 €, v júli 2023 sumu 10 €, v novembri 2023 sumu 7 €, vo februári 2024 sumu 20 €, v marci 2024 sumu 30 €, v apríli 2024 sumu 45 €, v máji 2024 sumu 20 €, v júni 2024 sumu 15 €. Na maloletého I. C. obžalovaná uhradila v apríli 2022 sumu 7 €, v júli 2022 sumu 10 €, v máji 2023 sumu 7 €, v júli 2023 sumu 10 €, v auguste 2023 sumu 10 €, v novembri 2023 sumu 207 €, v marci 2024 sumu 30 €, v apríli 2024 sumu 45 €, v júni 2024 sumu 15 €. Pri hodnotení osoby obžalovanej súd zistil, že je vydatá, má sedem vyživovacích povinností, je nezamestnaná. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ postihnutá v priestupkovom konaní. Z odpisu z registra trestov obžalovanej súd zistil, že doposiaľ bola jedenkrát súdne trestaná, a to trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (v tom čase) č.k. 6T/14/2021-275 zo dňa 12.04.2021, právoplatným dňa 01.05.2021 v bodoch 1/ a 2/ pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov za súčasného uloženia jej povinnosti zaplatiť počas skúšobnej doby dlžné výživné. Zo správy o povesti obžalovanej od obce E. vyplýva, že obžalovaná sa v danej obci dlhodobo zdržiava bez prihlásenia trvalého pobytu. V obci ju príliš nevidno, nezúčastňuje sa žiadnych aktivít, ale aj napriek tomu nie je pre občanov dôveryhodná a vážená, nakoľko je matkou viacerých detí, o ktoré sa nestará. Nebola riešená poriadkovou komisiou, neboli s ňou žiadne problémy. Je skôr utiahnutá, nekomunikatívna, s nikým sa príliš nebaví. Doposiaľ nepožiadala o verejno-prospešné práce a v obci nevykonáva činnosť, za ktorú by bola odmeňovaná. Dňa 23.06.2023 sa vydala za L. B., s ktorým býva spoločne v rodinnom dome č. XXX. Na základe vykonaného dokazovania postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku posudzujúc každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že obžalovaná spáchala skutok popísaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Obžalovaná vo svojej výpovedi spáchanie skutku nepoprela a uviedla, že sa to snažila platiť, pomáhal jej aj manžel, dávala ako sa jej dalo, prácu si hľadala všade a keď mala nejaké peniaze navyše, hneď posielala na deti. Tiež uviedla, že si je vedomá sumy dlžného výživného, túto jej aj oznámilo Centrum pre deti a rodiny Trnava, s ktorým aj uzatvorila dohodu o splátkach dlhu na výživnom na obe maloleté deti na jej žiadosť. Zároveň uviedla, že má celkovo sedem vyživovacích povinností, avšak žiadne z maloletých detí s ňou nežije v spoločnej domácnosti. Máva občas len príležitostné brigády, aktuálne je nezamestnaná, v mieste bydliska si žiadnu brigádu nehľadala, pričom sa sama vyjadrila, že by mohla ísť pracovať ako dojička do Uhrovca na družstvo, čo nie je od nich ďaleko. Maloletých H. L. I. nenavštevuje, občas ich kontaktuje písomne. Obžalovaná je z predmetného skutku usvedčovaná tiež výpoveďou zástupcu oprávneného na plnenie J. C. K. L. F. M. H. N. O., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že kontakt obžalovanej s deťmi je sporadický, v roku 2024 ich nekontaktovala ani raz, v roku 2023 ich kontaktovala štyrikrát, a to formou SMS alebo krátkych hovorov. Obžalovaná v marci 2024 požiadala J. C. K. L. F. M. formou mailu, aby s ňou uzatvorili splátkový kalendár, čomu jej bolo vyhovené, dohodu potvrdila svojim podpisom v máji, avšak aj napriek tomu si nezačala plniť výživné tak, ako mala. V roku 2024 obžalovaná zaplatila na maloletého I. 90 € a na maloletého H. 130 €. V roku 2023 obžalovaná zaplatil na maloletého H. 30 € a na maloletého I. sumu 234 €. V roku 2022 obžalovaná na maloletého H. zaplatila sumu 34 € a na maloletého I. sumu 27 €. Podľa vyjadrenia svedkyne deti núdzou netrpia. Vina obžalovanej je preukázaná tiež z ďalších listinných dôkazov, a to jednak z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 38P/71/2018-53 zo dňa 17.04.2019, právoplatným dňa 15.05.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 38P/71/2018-59 zo dňa 29.04.2019, ktorým bola stanovená vyživovacia povinnosť obžalovanej na oboch maloletých synov rovnako, a to vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred J. C. K. L. F. M., ako aj z písomných správ od spoločností, kde obžalovaná pracovala, alebo sa o zamestnanie uchádzala, z ktorých vyplynulo, že obžalovaná nemala vážny záujem nájsť si vhodnú prácu, aby si mohla riadne plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá jej súdom bola stanovená. K tomuto konštatovaniu súd poukazuje na správu spoločnosti MPL Group, s.r.o. Žiar nad Hronom, z ktorej vyplynulo, že obžalovaná pracovala v ich spoločnosti na pozícii skladník a pracovný pomer bol založený riadnou pracovnou zmluvou na určitý čas do 31.12.2022, kde bola pridelená ako skladníčka do spoločnosti NAY, pričom pracovný pomer bol ukončený po prvom dni dohodou, kde obžalovaná požiadala o ukončenie práce. Tiež zo správy spoločnosti SPPP Slovakia s.r.o. Bánovce nad Bebravou vyplynulo, že obžalovaná sa u nich uchádzala o pracovnú pozíciu „Operátor výroby“, bola v ich spoločnosti na vstupnom pohovore
dňa 03.10.2022, ktorým aj prešla, avšak sa im s ňou nepodarilo skontaktovať. Taktiež zo správy spoločnosti MAN Components s.r.o. Bánovce nad Bebravou vyplynulo, že obžalovaná bola v spoločnosti LKW Komponenten s.r.o. na pohovore dňa 11.10.2022 na pozíciu operátor lakovne, kde pohovorom úspešne prešla, pričom bol dohodnutý nástup dňa 17.10.2022 cez ich leasingovú agentúru Index Nosluš, avšak obžalovaná do pracovného pomeru nenastúpila bez udania dôvodu. Obdobne správa spoločnosti TECHMONT Mochovce s.r.o., kde sa konštatuje, že obžalovaná v ich spoločnosti pracovala na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej na dobu určitú od 16.09.2024 do 31.10.2024, avšak odpracovala len jeden deň. A tiež správa spoločnosti JO Consulting s.r.o. R., z ktorej vyplýva, že obžalovaná bola u nich zamestnaná od 27.09.2023 do 10.10.2023 na hlavný pracovný pomer so mzdou 700 €/mesiac brutto, pričom pracovný pomer bol rozviazaný dohodou z oboch strán. Zo správ a potvrdení zo Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaná bola v rozhodnom období od apríla 2022 registrovaná v informačnom systéme Sociálnej poisťovne ako zamestnanec alebo ako dohodár u viacerých zamestnávateľov, kde však išlo len o krátke pracovné pomery, či dohody o vykonaní práce, ktoré trvali pár dní, v niektorých prípadoch len jeden deň, pričom obžalovaná nebola poberateľom nemocenských dávok, či dôchodku ani dávky v nezamestnanosti. Taktiež zo správ Okresného úradu Trnava a Trenčín, odboru živnostenského podnikania vyplynulo, že obžalovaná v rozhodnom období nebola a nie je v živnostenskom registri evidovaná ako podnikateľský subjekt. Taktiež zo správ od ÚPSVaR Trnava a Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou vyplynulo, že obžalovaná bola v rozhodnom období od 12.01.2021 do 03.04.2022 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, aktuálne nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, náhradné výživné a dávky pomoci v hmotnej núdzi. V minulosti bola poberateľkou prídavku na dieťa, rodičovského príspevku, príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že obžalovaná nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Zo správy Centra pre deti a rodiny Trnava vyplynulo, že obžalovaná uhradila na maloletého H. H. v apríli 2022 sumu 7 €, v máji 2022 sumu 7 €, v septembri 2022 sumu 10 €, vo februári 2023 sumu 7 €, v júni 2023 sumu 7 €, v júli 2023 sumu 10 €, v novembri 2023 sumu 7 €, vo februári 2024 sumu 20 €, v marci 2024 sumu 30 €, v apríli 2024 sumu 45 €, v máji 2024 sumu 20 €, v júni 2024 sumu 15 €. Na maloletého I. C. obžalovaná uhradila v apríli 2022 sumu 7 €, v júli 2022 sumu 10 €, v máji 2023 sumu 7 €, v júli 2023 sumu 10 €, v auguste 2023 sumu 10 €, v novembri 2023 sumu 207 €, v marci 2024 sumu 30 €, v apríli 2024 sumu 45 €, v júni 2024 sumu 15 €. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za preukázané, že obžalovaná sa najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, nakoľko obžalovaná neprejavila vážny záujem si nájsť vhodnú prácu s dostatočným príjmom, z ktorého by bola schopná si vyživovaciu povinnosť na maloletých riadne plniť, kde z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná ako matka siedmych maloletých detí však v rozhodnom čase nemala vo svojej starostlivosti žiadne zo svojich maloletých detí a mala viaceré pracovné príležitosti, kde pracovný pomer buď skončila dohodou z vlastnej iniciatívy, alebo sa nedostavila na výkon práce, či do práce prestala chodiť, tiež sa ani nezaevidovala na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom mala dostatok priestoru v rámci prebiehajúceho konania v štádiu pred súdom, aby si našla vhodné zamestnanie a začala si riadne plniť vyživovaciu povinnosť, čo z jej strany však zostalo len v rovine sľubov, pričom podľa jej vlastného vyjadrenia by mohla ísť pracovať ako dojička v susednej dedine, avšak neprejavila žiadnu snahu, aby sa pokúsila toto miesto získať. Zároveň z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by bol zdravotný stav obžalovanej taký, ktorý by jej bránil nájsť si vhodné zamestnanie, kde by si mohla plniť svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá jej bola súdom stanovená, kde súd podotýka, že išlo o sumu minimálneho výživného. Súd skutok oproti obžalobe upravil na základe výsledkov vykonaného dokazovania z hľadiska celkovej dlžnej sumy výživného, nakoľko si obžalovaná naďalej vyživovaciu povinnosť neplnila aj od času podania obžaloby až do rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 30.04.2025, kde za v skutku popísané obdobie od 15.04.2022 do rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 30.04.2025 ostala obžalovaná dlhovať na výživnom na maloletého H. H. oprávnenému na plnenie Centru pre deti a rodiny Trnava sumu vo výške 1.107,19 € /rok 2022: 3 mesiace (apríl až jún) x 29,87 € = 89,61 € a 6 mesiacov (júl až december) x 32,11 € = 192,66 €; rok 2023: 6 mesiacov (január až jún) x 32,11 € = 192,66 € a 6 mesiacov (júl až december) x 36,83 € = 220,98 €; rok 2024: 6 mesiacov (január až jún) x 36,83 € = 220,98 € a 6 mesiacov (júl až december) x 37,53 € = 225,18 €; rok 2025: 4 mesiace (január až apríl) x 37,53 € = 150,12 €, teda celková suma výživného, ktoré mala obžalovaná zaplatiť na maloletého H. je 1.292,19 € - suma 185 €, ktorú obžalovaná zaplatila na výživu maloletého Michala/. Na maloletého I. C. za v skutku popísané obdobie od 15.04.2022 do rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 30.04.2025 ostala obžalovaná dlhovať na výživnom oprávnenému na plnenie Centru pre deti a rodiny Trnava sumu vo výške 951,19 € /rok 2022: 3 mesiace (apríl až jún) x 29,87 € = 89,61 € a 6 mesiacov (júl až december) x 32,11 € = 192,66 €; rok 2023: 6 mesiacov (január až jún) x 32,11 € = 192,66 € a 6 mesiacov (júl až december) x 36,83 €
= 220,98 €; rok 2024: 6 mesiacov (január až jún) x 36,83 € = 220,98 € a 6 mesiacov (júl až december) x 37,53 € = 225,18 €; rok 2025: 4 mesiace (január až apríl) x 37,53 € = 150,12 €, teda celková suma výživného, ktoré mala obžalovaná zaplatiť na maloletého I. je 1.292,19 € - suma 341 €, ktorú obžalovaná zaplatila na výživu maloletého I./. Súd konanie obžalovanej posúdil z hľadiska právnej kvalifikácie ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, nakoľko obžalovaná predmetný skutok spáchala, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená (trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 6T/14/2021-275 zo dňa 12.04.2021, právoplatným dňa 01.05.2021 v bodoch 1/ a 2/ pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona). Podľa názoru súdu je závažnosť predmetného skutku v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona vyššia než nepatrná, vzhľadom na okolnosť, že obžalovaná už bola v minulosti za rovnakú trestnú činnosť odsúdená, pričom skutok spáchala počas plynúcej skúšobnej doby za inú jej trestnú činnosť. Z hľadiska zavinenia obžalovaná konala minimálne v nepriamom úmysle, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná vedela, že svojím konaním môže spôsobiť následok predpokladaný Trestným zákonom a bola s tým uzrozumená, keďže ako sama uviedla vo svojej výpovedi, bola si vedomá svojej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, ktorá jej bola uložená súdom a ktorú aj akceptovala, avšak vedome sa rozhodla, že svoju finančnú situáciu nebude riešiť zodpovedným spôsobom tak, aby vyvinula dostatočnú snahu nájsť si vhodné zamestnanie, z ktorého by bola schopná plniť si svoju vyživovaciu povinnosť stanovenú jej v minimálnej zákonnej výške. Súd na predmetnú trestnú vec aplikoval Trestný zákon účinný od 06.08.2024 s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona, keďže použitie Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je pre obžalovanú priaznivejšie a pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle § 33a Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. U obžalovanej súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona ako ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona a pri ukladaní trestu súd v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 vychádzal z trestnej sadzby 12 mesiacov až 60 mesiacov (1 až 5 rokov). Vzhľadom na osobu obžalovanej a na možnosti jej nápravy, ako aj na povahu a následok spáchaného trestného činu, dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie jeho represívnej zložky, ako i individuálnej, či generálnej prevencie, ale i zložky výchovnej, bude postačujúci aj trest povinnej práce vo výmere 180 hodín (súhlas obžalovaného s uložením trestu povinnej práce sa už podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 obligatórne nevyžaduje), ktorý trest súd považuje za postačujúci a primeraný. Pri jeho ukladaní súd prihliadol na predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovanej, ktorá bola doposiaľ jedenkrát súdom trestaná podmienečným trestom odňatia slobody za rovnakú trestnú činnosť, ako je jej aktuálne kladená za vinu. Prihliadol aj na priestupkovú minulosť obžalovanej, ktorá doposiaľ nebola postihnutá v priestupkovom konaní. Súd pri ukladaní trestu prihliadol i na skutočnosť, že predmetného skutku sa obžalovaná dopustila počas plynutia skúšobnej doby v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. BN-6T/14/2021, ktorá okolnosť by síce sama o sebe evokovala ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody, avšak vzhľadom na novú trestnú politiku vyjadrenú v novelizovanom Trestnom zákone účinnom od 06.08.2024, kde sa kladie dôraz na využívanie prvkov restoratívnej justície a alternatívneho trestania a s prihliadnutím na jednu zo zásad ukladania sankcií, že sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu a na osobu páchateľa a jeho pomery, má súd za to, že je možné uložiť obžalovanej i alternatívny trest k trestu odňatia slobody v podobe trestu povinnej práce, kde podľa názoru súdu práve tento druh trestu môže prispieť nielen ku naplneniu výchovnej zložky trestu, ale aj k vybudovaniu si pracovných návykov u obžalovanej a napomôcť jej k tomu, aby si našla vhodné zamestnanie s pravidelným príjmom a mohla si tak plniť svoju vyživovaciu povinnosť a znížiť tak riziko prípadnej recidívy do budúcna, nakoľko ako vyplynulo z vykonaného dokazovania obžalovaná okrem neplnenia si svojej vyživovacej povinnosti voči svojim maloletým deťom inak vedie riadny život, inej trestnej činnosti sa nedopustila, nebola doteraz ani priestupkovo postihnutá a podľa správy obce z miesta jej bydliska je obžalovaná hodnotená ako skôr utiahnutá, vyhýbajúca sa kontaktu s ľuďmi, nebola riešená pre žiadne sťažnosti občanov na komisii
verejného poriadku, avšak pre svoj postoj k výchove svojich detí ju občania vnímajú ako nedôveryhodnú. Súd pri ukladaní trestu prihliadol i na okolnosť, že obžalovaná má celkovo 7 vyživovacích povinností. Súd tiež poznamenáva, že v prípade obžalovanej ide o osobu, ktorá doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody, preto podľa názoru súdu v jej prípade je možné účel trestu zabezpečiť aj trestom povinnej práce v hornej polovici trestnej sadzby, pričom tento bude v dostatočnej miere plniť požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie, ako i zložku výchovnú. Trest povinnej práce je obžalovaná povinná vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia jeho výkonu, osobne a vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu. Ako vyplynulo z výpovede zástupcu oprávneného na plnenie J. C. K. L. F. M. H. N. O. na hlavnom pojednávaní, oprávnený na plnenie si v konaní neuplatňuje nárok na náhradu škody, preto súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: 25T/29/2023
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).