Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 0T/13/2024 3824010065 17. 11. 2025 Mgr. Michal Vigaš ECLI:SK:OSPD:2025:3824010065.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., dňa 17.11.2025 na hlavnom pojednávaní takto rozhodol: Súd podľa § 285 písm. d/ Tr. por. o s l o b o dz u j e obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, bytom D. XXX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske, č.k. Pv 28/24/3305-8 podanej dňa 21.01.2024, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na skutkovom základe, že obžalovaný dňa 20. 01. 2024 v čase o 02.20 h viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia, bielej farby s evidenčným číslom E. v obci Nadlice od pohostinstva "U dvoch bratov" po miestnej komunikácií v smere k miestnemu cintorínu, kde bol pri cintoríne predpísaným spôsobom za pomoci svetelného nápisu STOP a svetelného výstražného znamenia, umiestneným na príslušnosť k Policajnému zboru na označenom služobnom cestnom motorovom vozidle, zastavovaný hliadkou OO PZ Partizánske, načo nereagoval a pokračoval v jazde zrýchlením na poľnú cestu v smere na obec Rajčany, kde pri obci Rajčany zabočil vpravo na poľnú cestu smerujúcu k pútnickému miestu "Mechovička", kde bol počas jazdy opakované vyzývaný policajnou hliadkou prostredníctvom megafónu k zastaveniu vozidla, načo nereagoval a pokračoval v jazde, pričom prešiel okolo kaplnky na "Mechovičke" v smere na obec Rajčany, kde v obci Rajčany pri miestnom cintoríne zabočil vľavo na hlavnú cestu I/64 a pokračoval po uvedenej ceste v smere na mesto Partizánske, kde sa snažil vybrzďovať služobné cestné motorové vozidlo polície, následne pokračoval až do obce Chynorany na ulicu V. Beniaka, kde pokračoval v jazde okolo miestneho kostola, pričom bol opätovne vyzývaný hliadkou prostredníctvom megafónu k zastaveniu vozidla, načo nereagoval a pokračoval v jazde na ul. Továrenskú, kde na konci ulice vyšiel s vozidlom na poľnú cestu smerujúcu k ceste I/64, následne vošiel na cestu I/64 a pokračoval v jazde smerom na obec Chynorany, následne znova zabočil do obce Chynorany na ul. V. Beniaka, kde odbočil na ul. Bernolákova a pokračoval v jazde k žel. priecestiu, kde následne zabočil vľavo, vyšiel na cestu I/64 a pokračoval v jazde v smere na obec Nadlice, následne zabočil do obce Nadlice a pokračoval po ceste II/592 v smere k pohostinstvu "U dvoch bratov", kde znova zabočil k miestnemu cintorínu, pričom pri cintoríne vodičovi nevyšiel odbočovací manéver, načo s vozidlom zastavil, zaradil spiatočku a nacúval do za ním už stojaceho služobného cestného motorového vozidla VW Golf evidenčné číslo F., kde došlo ku kontaktu vozidiel, avšak bez vzniknutej škody, následne hliadka pristúpila k vodičovi za pomoci použitia donucovacích prostriedkov, hrozbou zbrane, kde mu otvorili dvere a vyzvali ho aby položil obe ruky na volant, čo uposlúchol. Následne bol vyzvaný aby predložil doklady potrebné na vedenie a premávku vozidla, kde predložil len doklady od vozidla a poskytol svoje údaje. Následnou lustráciou cez SS OO PZ Partizánske bola zistená jeho totožnosť a bolo zistené, že ma zadržaný VP, avšak nemá udelený zákaz činnosti, kde po zistení totožnosti bol po poučení vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške prístrojom alebo lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi s čím vodič nesúhlasil, dychovú skúšku maril a následne sa odmietol podrobiť dychovej skúške a rovnako aj odberu krvi, pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
odôvodnenie: Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 21.01.2024 doručenej dňa 21.01.2024 pod Pv 28/24/3305-8, podanej podľa § 204 ods. 1 Tr. por. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., sudca pre prípravné konanie obvineného vypočul dňa 22.01.2024, a následne vydal trestný rozkaz, proti ktorému obvinený v zákonnej lehote podal odpor. Na ňom zotrval, na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti byť nevinný, preto súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie k meritu veci. Súd na hlavnom pojednávaní vychádzal z výsluchu obžalovaného, výsluchu nižšie uvedených svedkov či ich prečítaných výpovedí z prípravného konania, listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav rozhodný pre vec samu. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 0T/13/2024-99 zo dňa 06.03.2024, ktorým obžalovaného uznal vinným na skutkovom základe, ako v rozsudku zo spáchania prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., uložil mu trest odňatia slobody na 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 15 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 24 mesiacov. Na podklade odvolania obžalovaného, ktoré podal na hlavnom pojednávaní odvolací súd uznesením č.k. 23To/38/2024-127 z 25.02.2025 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom vrátenie veci na opätovné prejednanie bolo riešenie otázky príčetnosti obžalovaného v čase skutku, ktorá vznikla po hospitalizácii obžalovaného v odvolacom konaní a po zabezpečení podrobnejších lekárskych správ. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo veci nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou z odvetvia psychiatria. Z celého dokazovania tak vyplynulo nasledovné. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase ako je uvedené sa pohyboval so svojím vozidlom tak, ako čítal prokurátor. On si všimol výstražné svetlá policajného vozidla až na poľnej ceste. Amplión nepočul. Unikal vozidlom pre policajtmi preto, lebo mu policajti ukradli vozidlo v Bratislave a viackrát ho podviedli. On potom nejako zle odbočil, zastal len preto, lebo mu došlo palivo, inak by ho nechytili. Podľa neho bolo pri jeho zatýkaní dvesto svedkov, len on ich nevidel, lebo stál k nim zrejme chrbtom. Fúkal do prístroja na dychovú skúšku asi 7 či 10 krát, skúška bola negatívna. Nedali mu na podpis ústrižok o skúške. On skúšku nemaril, ba chcel ísť na krvnú skúšku asi to aj kričal. On sám volal policajtov, lebo ho predtým vyhodili z krčmy. No policajti mu nepomohli. On do auta sadol len preto, že jeho spolujazdec E. nechcel šoférovať, hoci mu to predtým sľúbil. Nemal vodičský preukaz, lebo mu ho policajti v januári vzali a ešte nevrátili. Jeho nechcú vziať taxikári z Bánoviec ani Partizánskeho, majú jeho číslo zablokované. V krčme zavreli dvere a zamkli nemohol sa tak dostať k číslam taxislužieb čo boli na dverách. Potom tvrdil, že aj skúšal volať, ale nik neprišiel, hovoril aj že nevie či mal E. telefón alebo kredit. On mal v krčme tri - štyri dvojdecáky červeného vína a asi jeden pohárik tvrdého alkoholu, on má ale dobré odbúravanie alkoholu. On sa policajtom sám priznal, že pil alkohol. On neodmietol dychovú skúšku, on už ju robil pred tým 65 krát a vždy bola negatívna. Obžalovaný je nezamestnaný, no od 16.11. podniká, má prevádzku s kebabom, no mal len stratu, musel ho zavrieť, lebo ho zamestnanci okrádali. Inak má príjem aj zo zberu odpadu. Chce požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Vlastní aj motorové vozidlá, príjem mal aj z predaja vozidla. Tvrdil, že má 50-60 vozidiel a že PZP platí. Rozporuje že maril dychovú skúšku, tvrdil, že má spánkové apnoe, čo je možno dôvod, prečo sa mu nedarilo správne fúkať. On požíva alkohol denne, považuje sa za alkoholika. On šoférovať musel, lebo ho silno bolela noha a lieky mal doma. Nežiadal o prvú pomoc, nevolal si RZP, lebo nešlo o život ohrozujúci stav. Priamo domov nešiel, lebo ho naháňali policajti. On E. oznámil, že bude požívať alkohol, vedel že E. nemá vodičské oprávnenie. On však mal za to, že E. by preto dostal len pokutu, čo by za neho obžalovaný zaplatil. E. je bezdomovec, pričom ten sa zľakol, lebo tam pri ich odchode číhali asi 200 m odtiaľ policajti, tak nechcel šoférovať. On užíva lieky na bolesť nohy 3-4 krát denne. On nepredpokladal, že bude v krčme tak dlho
tak lieky so sebou nemal. Alkohol je anestetikum, tak ho noha najprv nebolela. Tvrdí, že policajtom aj hovoril o bolesti nôh, že sa ľudí pýtal na pomoc, nevedel povedať ktorých. Svedok G. D. H., na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako člen hliadky bol vyslaný na pomoc do Nadlíc z dôvodu, že iná hliadka tam prenasleduje auto. Potom im volala kolegyňa, že naháňajú vozidlo, ktoré nevedia zastaviť. Aj druhá hliadka z Topoľčian mala ísť na pomoc. Ako prišli na miesto, vozidlo obžalovaného už stálo, nevie z určitosťou či tam bola vtedy aj topoľčianska hliadka. Obžalovaný bol vyzvaný aby vystúpil z auta. On mu musel pomôcť, aby obžalovaný vôbec dokázal prestúpiť do policajného vozidla. Potom sa pokúšali dať fúkať obžalovanému, no ten opakované skúšky maril. Svedkovi bolo zrejmé, že obžalovaný marí dychovú skúšku, vydychoval nosom, aj mu svedok skúšku predviedol, aby obžalovaný vedel ako správne fúkať, obžalovaný sa len smial, hovoril že on fúkal už 54 krát, že ho nik nechytil. Obžalovaný následne odmietol ísť na odber krvi za účelom zistenia alkoholu, viackrát bol policajtmi vyzývaný, no odmietal to. Analyzátor alkoholu v dychu vydáva zvukové znamenie a vypíše výsledok testu ak sa správne fúka. Svedok nevidel na mieste okrem policajtov obžalovaného a jeho spolujazdca iného svedka. Obžalovaný pri výsluchu svedka uviedol, že vie že obsah alkoholu pri vedení vozidla nad jedno promile je trestným činom. On si bol istý, že toľko nevypil, nemal dôvod odmietnuť odber krvi. Tvrdil, že na mieste bolo dvesto ľudí ako svedkov, hoc on nikoho nevidel, len sa to potom dozvedel. Svedok F. B. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vykonával hliadkovú službu s G. H.. Mali hlásenie, že druhej hliadke uniká vozidlo a nechce zastaviť. Aj tá hliadka im volala koordinovali sa, ešte aj z Topoľčian mala vyraziť ďalšia hliadka. Nakoniec im hlásili, že auto zastavili v Nadliciach. Keď prišli obžalovaný bol ešte v aute. Predložil nejaké doklady, mal spolujazdca. Obžalovaný mal nejaké problémy s nohou, tak mu pomohli sadnúť si do policajného auta. Bol vyzvaný aby sa podrobil dychovej skúške, aj mu bola predvedená skúška. Fúkal minimálne 10-15 krát, bol opakovane upozorňovaný, aby skúšku nemaril lebo inak pôjde na skúšku krvnú. Tú odmietol, s tým, že je to drahé a je s tým veľa papierovačiek, že on tam nebude chodiť, priznal, že pil alkohol. Obžalovaný hoci bol viackrát poučený, ako má vykonať dychovú skúšku a aj mu bola predvedená, vydychoval buď krátko, alebo zároveň nosom, či mimo. Svedok uviedol, že dychová skúška je jednoduchá, zvládnu ju škôlkari, keď to skúšajú napríklad na dňoch polície, obžalovanému to bolo predvádzané, a bol poučovaný ako malé dieťa, napriek tomu skúšku maril. Skúšku zvládnu bez problémov astmatici. Obžalovaný sa pritom nesťažoval na žiadne problémy, ktoré by mu bránili ju vykonať. Ak by mal a poukazoval zdravotné dôvody, ktoré mu bránia ju vykonať, boli by s ním išli na odber krvi. Svedok uviedol, že na mieste nevidel svedkov okrem policajtov, obžalovaného a spolujazdca, hliadka z Topoľčian dorazila, no boli poslaní preč lebo ich pomoc už nebola potrebná. Obžalovaný sa pri dychovej skúške správal arogantne, javil známky požitia alkoholu, používal urážky, uvádzal, že už bol viackrát zastavený. Zo zápisnice o výsluchu svedka stržm. I. J. z prípravného konania zo dňa 21.01.2024 o 11:10 h prečítanej podľa § 263 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 240 ods. 3 Tr. por., na č.l. 25-26 vyplýva, že táto bola velená do hliadkovej služby ako veliteľ spolu s nstržm. J. J.. Následne popísala skutok - priebeh prenasledovania vozidla ako v obžalobe, pričom v relevantnej časti skutku uviedla, že kolega J. vyzval vodiča, aby predložil doklady od vozidla, bolo zistené, že išlo o obžalovaného, tiež že ten mal v čase vedenia vozidla zadržaný vodičský preukaz. Potom vodič vyšiel z vozidla, skoro spadol, preto ho kolega H. chytil a zobral sadnúť do ich vozidla. Svedkyňa vodiča poučila o vykonaní dychovej skúšky, ten jej porozumel, pričom sa aj priznal, že požil alkohol pred jazdou, má vypité a nemá problém sa podrobiť dychovej skúške, ale bude ju mariť dokým ich to bude baviť. Potom tie slová aj potvrdil, lebo niekoľkokrát fúkal, ale mimo prístroja, potom púšťal sliny, pľul do náustka, čo videli všetci kolegovia čo tam boli aj jeho spolujazdec. Nakoniec po niekoľkých neúspešných pokusoch dychovú skúšku odmietol. Potom sa snažil s vodičom vykonať dychovú skúšku aj kolega H., ktorý mu aj názorne ukázal ako správne fúkať, ale vodič nefúkal správne a teda ju maril. Potom ho niektorý z kolegov poučil, že pri odmietnutí dychovej skúšky sa dopúšťa trestného činu a bol vyzvaný k odberu biologického materiálu krvi v NsP Partizánske, kde najskôr povedal, že dobre, ale hneď následne vyšetrenie odmietol a povedal, že nikam nejde, že budeme s tým mať veľa roboty. Potom bol ešte niekoľkokrát vyzvaný kolegami k vyšetreniu krvi, odberu, avšak odmietol. A tak bol obmedzený na osobnej slobode ako podozrivý zo spáchania prečinu podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. Zo zápisnice o výsluchu svedka nstržm. J. J. z prípravného konania zo dňa 21.01.2024 o 12:20 h prečítanej podľa § 263 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 240 ods. 3 Tr. por., na č.l. 27-28 vyplýva, že tento bol velený do hliadkovej služby člen hliadky spolu so K. J.. Následne popísal skutok - priebeh
prenasledovania vozidla ako v obžalobe, pričom v relevantnej časti skutku uviedol, že po výzve vodič predložil doklady od vozidla, ale vodičský ani občiansky nepredložil. Poskytol však svoje údaje a zistili, že ide o obžalovaného, a ten má zadržaný vodičský preukaz hoci zákaz činnosti uložený nemá. Potom vyšiel vodič von, no skoro spadol, kolega H. ho chytil a vzal sadnúť do vozidla. Z vodiča bolo cítiť, že zjavne požil alkohol, čo neskôr aj sám priznal. Následne ho kolegyňa J. poučila o vykonaní dychovej skúšky, ktorej podľa neho porozumel, uviedol, že má vypité, nemá problém sa podrobiť dychovej skúške, ale bude ju mariť dokým ich to bude baviť, niekoľkokrát fúkal, avšak mimo prístroja, potom púšťal sliny, pľul do náustka, čo videli všetci kolegovia čo tam boli aj jeho spolujazdec. Nakoniec po niekoľkých neúspešných pokusoch dychovú skúšku odmietol. Potom sa snažil s vodičom vykonať dychovú skúšku aj kolega H., ktorý mu aj názorne ukázal ako správne fúkať, ale vodič nefúkal správne, a teda ju maril. Potom ho s kolegami poúčali, že pri odmietnutí dychovej skúšky sa dopúšťa trestného činu a bol vyzvaný k odberu biologického materiálu krvi v NsP Partizánske, kde najskôr povedal, že dobre, ale hneď následne vyšetrenie odmietol a povedal, že nikam nejde, že budeme s tým mať veľa roboty. Aj následne ho ešte vyzvali k odberu krvi, čo odmietol, a bol obmedzený na osobnej slobode ako podozrivý zo spáchania prečinu podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. Zo zápisnice o výsluchu svedka F. E. z prípravného konania zo dňa 21.01.2024 o 10:20 h prečítanej podľa § 263 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 240 ods. 3 Tr. por., na č.l. 21-22 vyplýva, že býva s kamarátom - obžalovaným v obci D. G. L. XXX. Dňa 19.01.2024 vo večerných hodinách išli na obžalovaného vozidle Škoda Felicia niekde za Leopoldov na lazy. V noci sa vracali domov a asi o 22:00 h sa zastavili v pohostinstve "U dvoch bratov". Keď tam prišli obžalovaný mu povedal, že on si chce vypiť a aby on nepil, lebo bude šoférovať domov. Svedok mu povedal, že nemôže lebo nemá vodičský preukaz. No obžalovaný si aj tak kúpil pivo a potom vypil aj dve tri vodky a neskôr víno. Svedok pil len kofolu, hoci obžalovaný ho aj núkal či si nevypije. V krčme boli asi do druhej, a keď obžalovaný nechcel z krčmy odísť, tak ho nejaký chlap aj so stoličkou vyhodil von. Z krčmy všetci odišli a oni zostali von. Obžalovaný volal políciu za to, že ho vyhodili z krčmy. Policajti aj prišli no potom odišli. Obžalovaný zostal nahnevaný a nadával ako sa dostane domov. Znova sa ho pýtal či bude šoférovať, on odmietol, potom sa rozhodol šoférovať obžalovaný. On sa mu snažil aj dohovoriť, aby si zavolali taxík, ale obžalovaný sa len zasmial a povedal, aby sa nebál, že pôjdu len po poľnej ceste a aby sa nestaral. Ako boli pri cintoríne zbadal majáky a idú za nimi policajti, povedal obžalovanému, aby zastavil auto. Obžalovaný mu hovoril aby sa nebál a pokračoval v jazde, že sa trochu ponaháňajú. Neskôr uviedol, že obžalovaný išiel ako blázon a on sa bál, že sa prevrátia, svedok aj počul ako ich vyzývajú cez megafón aby zastali, no keď vyzýval obžalovaného, on tvrdil, že nič nepočuje. Následne popisoval naháňačku až po zastavenie vozidla. Následne uviedol, že policajt pýtal doklady od vozidla, obžalovaný nemal ani vodičský ani občiansky preukaz. Následne povedal policajt, aby obžalovaný išiel fúkať, obžalovaný si prestúpil do policajného auta, fúkal niekoľkokrát, ale on fúkal asi vedľa alebo nevie ako lebo nevedel nafúkať, robil to asi náročky. Policajt mu aj povedal, ako má fúkať, ale on stále nevedel, asi vedel koľká bije, tak fúkal vedľa. Fúkať dali aj svedkovi, ten nafúkal na prvý raz, ale test bol negatívny, lebo mal len kofolu. Keď obžalovaný nevedel nafúkať, tak mu povedali, aby išiel na ober krvi, najskôr obžalovaný povedal, že dobre, ale potom si to asi rozmyslel a povedal, že nejde na žiadne vyšetrenie a odmietol ho s tým, že nemá vypité, načo by tam išiel. On ako svedok, stál oproti nim a všetko počul. Podľa úradného záznamu na č.l. 1-3 zo dňa 20.01.2024, spísaného nstržm. J. J. a stržm. I. J., bol obžalovaný dňa 20.01.2024 o 02:45 h obmedzený na osobnej slobode v súvislosti s vedením motorového vozidla v dôsledku podozrenia zo spáchania prečinu podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. s tým, že obžalovaný odmietol podpísať poučenie zadržaného podľa § 85 ods. 2 Tr. por. Podľa záznamu o skutku na č.l. 4-5 z 20.01.2024 sa hladka pokúšala zastaviť vozidlo spôsobom ako je uvedené v obžalobe, pričom sa tam uvádza, že vodič dychové skúšky maril a odmietol aj odber biol. materiálu v NsP Partizánske. Skutku bol prítomný okrem policajtov a obžalovaného F. E.. Bola mu zakázaná ďalšia jazda. Skutok je datovaný časom od 20.01.2024 od 02:20h. Zo zápisnice o zadržaní na č.l. 9 vyplýva už uvedený čas zadržania, ako aj to, že obžalovaný mal pri sebe dva mobilné telefóny, peňažnú hotovosť 20,-€. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MVSR na č.l. 33-35 obžalovaný bol od 06.12.2019 až dvadsaťjedenkrát postihnutý za priestupky, z čoho ich bolo devätnásť proti pravidlám cestnej premávky a pätnásť priestupkov je spáchaných od 13.07.2023!
V evidenčnej karty vodiča na č.l. 36-39 má evidované zadržanie vodičského oprávnenia, ktoré nie je zatiaľ viazané k žiadnemu z evidovaných priestupkov. Podľa evidenčnej karty vozidla na č.l. 40 je obžalovaný vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla Škoda Felicia EČV:E.. Podľa lustrácie v registri obyvateľov na č.l. 89 (príl. obálka) obžalovaný je ženatý a má dve dospelé deti. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni na č.l. 89 (príl. obálka) nie je evidovaný ako zamestnanec. Podľa lustrácie v evidencii zbrojných preukazov na č.l. 45-46 je obžalovaný vlastníkom zbraní a držiteľom zbrojného preukazu. Predbežne boli zbrane zaistené dňa 14.12.2023. Súčasťou spisu sú certifikáty o overení prístrojov na meranie alkoholu v dychu na č.l. 14a a 53. Platný certifikát prístroja Alcotest 7510 ARMF 0473 sa týka negatívnej dychovej skúšky policajta dňa 20.01.2024 v čase o 03:53 h , platný certifikát na č.l. 14a zas prístroja AlcoQuant 6020 plus, ktorým bola vykonaná negatívna dychová skúška obžalovaným, avšak až 20.01.2024 o 13:40 hod. Podľa odpisu z registra trestov na č.l.31 obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný. Podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku súd odmietol návrhy na doplnenie dokazovania podľa návrhu obžalovaného, pretože skutočnosti rozhodné pre hodnotenie osoby obžalovaného či ozrejmenie skutku bolo možné zistiť z ostatných dôkazov s spise. Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že bez dôvodných pochybností obžalovaný svojím konaním naplnil znaky žalovaného prečinu. Obžalovaný ani len nespochybnil, že pred jazdou na svojom motorovom vozidle požil alkohol. Ak možno nejakým spôsobom logicky zhrnúť obranu obžalovaného, tak v podstate tvrdil, že síce alkohol požil, ale dostal sa do bezvýchodiskovej situácie, keď odchádzal z pohostinstva, kedy musel použiť motorové vozidlo, aby sa dostal domov a užil lieky, pretože ho bolela noha. Na viac nijako neodmietol dychovú skúšku ani odber krvi, pretože aj policajti potvrdili, že dychovú skúšku vykonával, na viac aj že chcel ísť na krvnú skúšku, no tí aby nemali veľa ďalšej práce, tak ho tam nevzali. Tu je treba uviesť, že verzia o krajnej núdzi, ktorá prinútila obžalovaného viesť motorové vozidlo je vyvrátená preukázaným priebehom skutku - správaním obžalovaného počas skutku a výpoveďami svedkov. Obžalovaný nečelil žiadnej krajnej núdzi, nečelil sám bez možnosti pomoci hrozbe smrti ani ťažkej ujmy. Čelil len pod vplyvom alkoholu nepohodliu, ktoré si sám navodil, a sťažil si návrat domov. To riešil tak, že sadol za volant pod vplyvom alkoholu a po zastavení hliadkou maril výkon dychovej skúšky a odmietol sa podrobiť odberu krvi za účelom zistenia množstva alkoholu v krvi. Verzia o tom, že obžalovaný spolupracoval, len policajti prítomní na mieste všetci klamú ba aj svedok, kamarát obžalovaného, ktorý s ním išiel vo vozidle, je vyvrátená v podstate piatimi svedeckými výpoveďami. Pokiaľ by jej súd mal uveriť, musela by platiť logika, že na vyvinenie sa akéhokoľvek obžalovaného, čo by ho aj usvedčovali svedkovia postačí tvrdiť, že on hovorí pravdu a všetci ostatní klamú. Vykonaným dokazovaním bolo bez pochybností preukázané to, že hoci obžalovaný má zdravotné problémy a nie je vylúčené, že užíva lieky (verzia obžalovaného počítala s tým, že hoci nemá lieky sa zastaví v pohostinstve, požije alkohol a prípadné bolesti bude tlmiť tak, že pod vplyvom alkoholu požije lieky až príde domov), tak tieto si na cestu v deň skutku nebral, viedol vozidlo, pričom nepovažoval za žiaden problém, že nemá pri sebe vodičský preukaz, ktorý mu zadržali. Cestou späť sa rozhodol, pri svojich zdravotných problémoch ísť do pohostinstva - vlastným vozidlom, požívať tam alkohol, cca 4 hodiny až do cca druhej po polnoci, kde ho zrejme po záverečnej z pohostinstva vyhodili. Sám tvrdil, že chcel po svojom kamarátovi, aby ho odviezol, hoci vedel, že ani ten nemá vodičské oprávnenie, ani to pre neho nebol problém, a alkohol požil. Následne potom čo jeho kamarát odmietol šoférovať, zrejme sa obávajúc polície, rozhodol sa obžalovaný šoférovať sám. Nielenže nebol v žiadnej krajnej núdzi, neskúsil, nevyužil ani možnosť privolať si taxi, hoci ako svedok E. uviedol, takto mu svedok radil, ani nepožiadal o pomoc niekoho iného, aby privolal taxi pre neho. Nebol zrejme v žiadnom ohrození života ani zdravia, keďže sa rozhodol piť alkohol a zotrvával v pohostinstve hodiny namiesto cesty domov, ani potom sa nikomu o svojom "vážnom" zdravotnom stave nezdôveril, nežiadal prvú pomoc, ale jednoducho sa rozhodol, že sa odvezie domov, ba hoci pod vplyvom alkoholu vezme kamaráta a ohrozí tak aj jeho. Z priebehu konverzácie vo vozidle, ktorú reprodukoval
svedok E. vyplynulo, že nielenže obžalovaný v krajnej núdzi v bolestiach nešoféroval priamo domov, ale jednoducho sa odviezol domov lebo pohostinstvo po záverečnej zavreli. Šoféroval z jediného dôvodu a to preto, že ho neodviezol svedok E.. Uvedomujúc si, že ho prenasleduje a chce zastaviť hliadka rozhodol sa pre "naháňačku", pretože to zrejme považoval za dobrú zábavu, ako to vyplýva z výpovede svedka E.. Z popisu cesty obžalovaného na vozidle vyplýva, že nešiel domov, naopak opäť sa začal vracať do Nadlíc, teda nešlo o žiadnu najkratšiu cestu domov po lieky. Aj pri absurdnosti uvedeného dôvodu nezastavenia hliadke obžalovaným, teda dôvodu, že mu vraj policajti ukradli v minulosti v Bratislave auto a robia prieky, je potrebné uviesť, že sám obžalovaný uviedol, že E. sa bál šoférovať, lebo neďaleko číhali policajti a policajtov privolal k pohostinstvu sám obžalovaný. Obžalovaný šoféroval pod vplyvom alkoholu riskantne, ohrozoval nielen seba a spolujazdca, ale aj všetkých účastníkov cestnej premávky, ktorí sa nachádzali na ceste či tam nachádzať mohli. Aby toho nebolo málo, ako vyplynulo z dokazovania, potom čo jeho vozidlo narazilo do vozidla polície a ostalo stáť, potom čo vystúpil z vozidla maril výkon dychovej skúšky, bol arogantný, "špekuloval" majúc zrejme dojem, že s políciou vybabre. Výsledok je však len ten, že svojím konaním naplnil znaky žalovaného prečinu. Tu je treba uviesť, že takého konanie, ako je popísané v právnej vete je trestné práve z dôvodu, aby boli postihovaní práve takí ľudia, ktorí majú pocit, že nerešpektovaním polície, marením dychovej či krvnej skúšky dosiahnu, že buď sa vôbec nezistí, či alkohol pred jazdou požili, alebo jeho hladina počas ich špekulovania klesne pod jedno promile. Zo znenia právnej vety daného prečinu vyplýva, že daného prečinu sa dopustí ten, kto pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Zo znenia právnej vety - pojem "alebo" - je zrejmé, že na naplnenie znakov skutkovej podstaty nie je nevyhnutné, aby obžalovaný aj odmietol či maril dychovú skúšku a potom ešte aj lekárske vyšetrenie krvi. Rovnako platí, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Vodičovi motorového vozidla by mala byť známa povinnosť podrobiť sa na požiadanie polície dychovej skúške. Polícia nie je povinná milosrdne vysvetľovať, prosiť, opakovane sa snažiť presviedčať vodiča, aby predsa len vykonal dychovú skúšku, ktorú ako uviedol jeden z policajtov bežne na prvý raz sú schopné vykonať deti pri prezentáciách práce polície na školách či v škôlkach. Ako obžalovaný sám uviedol, niekoľko desiatok krát už takú dychovú skúšku úspešne vykonal. Rovnako polícia nie je povinná trpieť maniere vodiča, ktorý si raz povie, že sa skúške či lekárskemu vyšetreniu podrobí, vzápätí, že teda nie, a tak dokola. Skutkovú podstatu vodič naplní ak je zrejmé, že buď marí jej výkon, tak ako obžalovaný, keď mal pľuť do náustku, či fúkať vedľa, dychovú skúšku odmietne, alebo odmietne ísť na lekárske vyšetrenie odber krvi. Je tiež celkom zrejmé, že povinnosťou polície je objasňovať priestupok či trestný čin, ak je hranicou trestného činu jedno promile alkoholu. Je tiež zrejmé, že naťahovanie času do správne vykonanej dychovej skúšky či vyšetrenia je jej marením, dychová skúška či odber krvi s výraznejším časovým odstupom nemá zmysel, či len približne dokáže za pomoci znaleckého dokazovania určiť spätne hladinu alkoholu v krvi vodiča. Aj to je dôvod, prečo je úplne irelevantné, či by si obžalovaný spoluprácu rozmyslel na policajnej stanici, či mal pocit, že pokiaľ bude mariť dychovú skúšku, policajt je povinný vyčkať, kým si spoluprácu vodič rozmyslí. Z vykonaného dokazovania, výsluchu svedka E., policajtov, ako sčasti aj samotného obžalovaného, ktorý do času odchodu z pohostinstva nekonal tak, že by bol v krajnej núdzi, bolo preukázané, že obžalovaný pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Naplnil tak zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 0T/130/2024-189 z 25.08.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.09.2025 oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. d/ Tr. por. pre skutok z 25.10.2024 práv kvalifikovaný ako prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., pričom dôvodom oslobodenia spod obžaloby bol rovnako na podklade znaleckého posudku z odvetvia psychiatria záver o nepríčetnosti obžalovaného v čase skutku.
Obžalovanému však bolo daným rozsudkom uložené podľa § 289 ods. 1 Tr. por., § 73 ods. 1 Tr. zák. ambulantné ochranné psychiatrické liečenie. Toto mu bolo nariadené dňa 20.10.2025. Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaného znaleckého posudku znaleckej organizácie z odvetvia psychiatria Centrum duševného zdravia, s.r.o. č. 148/2025 zo 17.10.2025, na č.l. 137-164, obžalovaný v súčasnosti trpí a aj v čase spáchania predmetnej trestnej činnosti trpel (20.01.2024) trvalou duševnou poruchou, ktorou je Bipolárna afektívna porucha. V čase znaleckého vyšetrenia sa jednalo o BAP v remisii počas ústavnej liečby. Pokiaľ je obžalovaný v remisii, môže byť postavený pred súd a plnohodnotne sa zúčastniť súdneho konania. V čase trestnej činnosti však išlo o manickú epizódu so psychotickými príznakmi (prechodnú poruchu) v rámci BAP. Ide o psychickú poruchu charakterizovanú striedaním epizód mánie a depresie, prípadne zmiešaných stavov, medzi epizódami je obdobie remisie. V čase skutku boli ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného vymiznuté. Dôvodom bola duševná porucha, manická psychóza, ktorú si sám neprivodil. V čase znaleckého vyšetrenia ani prepustenia z hospitalizácie pobyt obžalovaného na slobode nie je bezprostredne nebezpečný. Psychotickou fázou trpel prechodne v obdobiach roku 2024, následne bol ústavne preliečený, a je v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti. Jeho pobyt na slobode je nebezpečný potenciálne, pretože trpí trvalou duševnou poruchou BAP s potrebou psychiatrickej liečby, ktorá je charakterizovaná striedaním epizód mánie a depresie. Jedná sa o endogénne ochorenie, ktoré sa môže zhoršiť pod obrazom depresívnej alebo manickej epizódy aj psychotickej kvality, čo môže predstavovať nebezpečnosť obžalovaného na slobode, jednak pre neho samotného, ale aj pre jeho okolie. Škodlivé užívanie viacerých psychoaktívnych látok t.j. alkohol a opiáty nemá charakter závislosti. Vzhľadom na prítomnosť závažnej duševnej poruchy, ktorá vyžaduje dlhodobú liečbu, a v dôsledku ktorej je jeho pobyt na slobode potenciálne nebezpečný (v prípade absencie liečby), je odporúčané uloženie psychiatrického liečenia ambulantnou formou. Prognóza psychického stavu obžalovaného závisí od úspešnosti psychiatrickej liečby. V súčasnosti je obžalovaný schopný chápať trestné konanie a môže byť postavený pred súd, pretože jeho stav je kompenzovaný a nie v stave manickej psychózy, je ambulantne psychiatricky liečený. Bola mu nariadená aj súdom uložená ambulantná ochranná psychiatrická liečba. Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti súd dospel k právnemu záveru, že skutok tak ako bol popísaný v obžalobe a v akom rozsahu bol preukázaný sa síce stal, je žalovaným trestným činom, je z neho dôvodne obvinená osoba na ktorú bola podaná obžaloba, avšak obžalovaný nie je pre nepríčetnosť v čase skutku trestne zodpovedný, preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. d/ Tr. por. Dôvod na ukladanie ochranného liečenia nebol z dôvodu, že by išlo o duplicitné liečenie rovnakého druhu a formy, ako už bolo prednedávnom uložené v inej veci, ktoré je povinný obžalovaný vykonávať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.