Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 1T/17/2024 3824010156 26. 02. 2025 Mgr. Vojtech Chmelan ECLI:SK:OSPD:2025:3824010156.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. februára 2025 takto rozhodol: O b ž a l o v a n í : 1) A. B. C. D. E. F. G. H. , nar. XX.XX.XXXX v C. B., trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX B. – I., 2) spoločnosť C., J. J. J. K. X, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, uznávajú
sa
za
vinných , že:
obžalovaný v prvom rade A. B. C. D. ako osoba konajúca v mene a za daňový subjekt C., J. a to na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01.01.2018 uzavretej medzi nimi a plnej moci zo dňa 09.03.2018 udelenej mu konateľom tejto spoločnosti C. J. a obžalovaný v druhom rade spoločnosť C., J. konajúca prostredníctvom osoby A. B. C. D., ktorý ju bol oprávnený zastupovať, konať a rozhodovať za ňu na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01.01.2018 uzavretej medzi nimi a plnej moci zo dňa 09.03.2018 udelenej mu konateľom tejto spoločnosti C. J., podali za spol. C. J. ako mesačného platcu dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) elektronicky na K. E. B. - dňa 25.10.2018 daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie september 2018, v ktorom si okrem iného neoprávnene uplatnili odpočítanie dane z neuskutočnených zdaniteľných obchodov so spoločnosťou L. M. N. O., organizačná zložka Slovenská republika, P. XXX/XX, M. C. K., IČO: XX XXX XXX a to z faktúr číslo: 2018/09/01 zo dňa 20.09.2018, základ dane 10.500 eur, DPH 20 % 2.100 eur, 2018/09/03 zo dňa 30.09.2018, základ dane 8.500 eur, DPH 20 % 1.700 eur, čím za mesiac september 2018 skrátili priznanú daň vo výške 4.305,90 eur o sumu 3.800 eur a vznikol nadmerný odpočet vo výške 225,39 eur, - dňa 26.11.2018 daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie október 2018, v ktorom si neoprávnene uplatnili odpočítanie dane z neuskutočnených zdaniteľných obchodov so spoločnosťou L. M. N. O., organizačná zložka Slovenská republika, P. XXX/XX, M. C. K., IČO: XX XXX XXX a to z faktúr číslo: 2018/09/04 zo dňa 26.09.2018, základ dane 9.800 eur, DPH 20 % 1.960 eur,
2018/09/02 zo dňa 25.09.2018, základ dane 12.250 eur, DPH 20 % 2.450 eur, 2018/09/05 zo dňa 29.10.2018, základ dane 19.800 eur, DPH 20 % 3.960 eur, 2018/09/06 zo dňa 31.10.2018, základ dane 13.700 eur, DPH 20 % 2.740 eur, čím za mesiac október 2018 skrátili priznanú daň vo výške 10.710,94 eur v celom nadmerný odpočet vo výške 940,40 eur, - dňa 27.12.2018 daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie november 2018, si neoprávnene uplatnili odpočítanie dane z neuskutočnených zdaniteľných spoločnosťami
rozsahu a vznikol v ktorom obchodov so
N. J. Q. O., D. XX, B., IČO: XX XXX XXX a to z faktúry číslo 2018/11/01 zo dňa 21.11.2018, základ dane 21.500 eur, 20 % DPH 4.300 eur, B. J. J., R. XX/X, B., IČO: XX XXX XXX a to základ dane 21.000 eur, 20 % DPH 4.200 eur,
z faktúry číslo2018/11/01 zo dňa 19.11.2018,
čím za mesiac november 2018 skrátili priznanú daň vo výške 7.870,14 eur v celom rozsahu a vznikol nadmerný odpočet vo výške 784,15 eur, - dňa 25.01.2019 riadne daňové priznanie DPH a dňa 25.02.2019 dodatočné daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie december 2018, v ktorých si neoprávnene uplatnili odpočítanie dane z neuskutočnených zdaniteľných obchodov so spoločnosťou B. J. J., R. XX/X, B., IČO: XX XXX XXX a to z faktúr číslo 2018/12/03 zo dňa 21.12.2018, základ dane 51.750 eur, 20 % DPH 10.350 eur, 2018/12/04 zo dňa 28.12.2018, základ dane 6.500 eur, 20 % DPH 1.300 eur, 2018/12/02 zo dňa 20.12.2018, základ dane 25.200 eur, 20 % DPH 5.040 eur, čím za mesiac december 2018 skrátili priznanú daň vo výške 15 206,40 eur v celom rozsahu a vznikol nadmerný odpočet vo výške 1.671,34 eur a to napriek tomu, že k dodaniu faktúrovaných služieb v zmysle predmetných faktúr uvedenými dodávateľmi nedošlo, čím skrátili daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia september 2018 až december 2018 v celkovej výške 37.587,48 eur, teda obžalovaný A. B. C. D., obžalovaná spoločnosť C., J. J. J. K. X, B. vo väčšom rozsahu skrátili daň, čím
spáchali
obžalovaný A. B. C. D. pokračovací prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1, ods.2 písm. d) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z., obžalovaná spoločnosť C., J. J. J. K. X, B. pokračovací prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1, ods.2 písm. d) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z. v spojení s § 3 Zákona číslo 91/2016 Zbierky zákonov o trestnej zodpovednosti právnických osôb v znení neskorších predpisov a za to sa odsudzujú
Obžalovaný A. B. C. D. Podľa § 276 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 56 ods.1,2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 6.000 (šesťtisíc) eur. Podľa § 57 ods.3 Trestného zákona pre prípad zmarenia uloženého peňažného trestu stanovuje sa mu náhradný trest v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 61 ods.6 Trestného zákona ukladá sa mu trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu funkcie štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a výkonu prokúry zložky podniku zahraničnej osoby, ako aj výkonu podnikateľskej činnosti vo vlastnom mene v trvaní 5 (päť) rokov a 8 (osem) mesiacov. Obžalovaná spoločnosť C., J.. Podľa § 276 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 12 ods.1 Zákona číslo 91/2016 Zbierky zákonov o trestnej zodpovednosti právnických osôb trest zrušenia právnickej osoby C., J. J. J. K. X, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX. odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B. C. D., zástupcu obžalovanej spoločnosti – M. S. D., vypočul zástupkyňu poškodenej strany I. B. B. vypočul svedkov J. A., A. C. C., L. C., C. C., prečítal výpovede svedkov z prípravného konania svedka C. J., C. A., K. C., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpismi registra trestov. Obžalovaný A. B. C. D. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti kladenej mu za vinu. Obžalovaný v podstate uviedol, že jeho spoločnosť C., v ktorej bol tichým spoločníkom A. C. uzatvoril zmluvu so spol. M. J., predmetom ktorej bolo vykonávanie prác kontrolingu a sortingu pre túto spoločnosť, pričom tieto práce zabezpečovali prostredníctvom 3 – 4 vlastných zamestnancov a 8 – 12 brigádnikov, ktorých im dodala spoločnosť L. M. N. O. formou subdodávky a to väčšinou na príkazné zmluvy. Ďalej uviedol, že brigádnikov mal zabezpečovať pán D., konateľ spol. L. za pomoci svojej účtovníčky, inzercie a taktiež on D. hovoril, ktorých brigádnikov môže zamestnať, pretože týchto poznal z predchádzajúceho obdobia, keď u neho pracovali a on s nimi rozviazal pracovný pomer, lebo neboli spoľahliví. Ďalej uviedol, že pracovníkov, ktorých dodal D. najskôr vyplácali priamo alebo cez spol. L., neskôr týchto robotníkov vyplácal priamo on alebo svedok C.. Zástupca obžalovanej spoločnosti C., J. J. J. K. X, B. – M. S. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o skutku z pohľadu obžalovanej spoločnosti sa nevie vyjadriť z dôvodu, že konateľom spoločnosti sa stal až po spáchaní skutku. Uviedol, že v čase jeho spáchania bol konateľom spoločností L. M. N. O. a to od roku 2013, spoločnosti N. J. v likvidácii od septembra 2018 a B. J. J. od apríla 2018. Uviedol, že odkedy bol konateľom týchto spoločností, tieto nevykonávali žiadnu činnosť, za prevzatie týchto spoločností zobral od obžalovaného D. po 200 eur, účtovníctvo týchto spoločností nikdy nevidel, nakoľko firmy nevykonávali žiadnu činnosť. Pokiaľ sa týkalo faktúr, ktoré sú predmetnom tohto konania sa nevedel vyjadriť a ani toho, čoho sa faktúry týkali, pretože podľa jeho názoru, tieto vyhotovil obžalovaný C. D., ktorý mu ich aj doniesol na podpis a on ich len podpísal tak, ako boli vystavené. Ďalej uviedol, že všetko robil v mene týchto spoločností na požiadanie C. D.. Ďalej uviedol, že pre spoločnosť C., J. nevykonal žiadne práce, nedodal žiadnych pracovníkov, nemal prístup k žiadnym účtom týchto spoločností, s ich účtami nikdy nič neriešil, fakturované sumy neboli jemu a ani uvedeným spoločnostiam nikdy uhradené, občas dostal za tieto podpisy 100 až 200 eur v hotovosti, robil to na privyrobenie si. Na záver svojej výpovede uviedol, že toto robil z toho dôvodu, že si myslel, že môže v budúcnosti dodávať spoločnosti M. dodávky v oblasti automatizácie a v tomto smere sa aj stretol s predstaviteľmi tejto spoločnosti, pričom s touto spoločnosťou dodanie brigádnikov vôbec neriešili. Ďalej uviedol, že keď prišla požiadavka o fakturáciu ich práce, tak podľa podkladov vystavil faktúru a zaslal ju spol. C., obdobne to bolo aj vo vzťahu k spol. N. J. Q. O. T. B. J. J., teda, že tieto firmy prevzal za účelom získať pre tieto spoločnosti zákazky softvérového a automatizačného charakteru. On osobne nedošiel do žiadneho kontaktu so žiadnym brigádnikom, ktorý mal byť jeho spoločnosťami subdodávateľsky dodaný do M..
Zástupkyňa poškodenej strany I. B. B. na hlavnom pojednávaní, poverenej na zastupovanie U. R. uviedla, že spoločne s kolegyňou A. V. U. vykonali u daňového subjektu C., J. daňovú kontrolu k DPH za obdobie 09/2018 až 12/2018. Za túto spoločnosť bol oprávnený konať a zastupovať ju A. B. C. D.. Uviedla, že tento pri kontrole nespolupracoval, nepredložil potrebné účtovné doklady, ani sa nedostavil na ústne pojednávanie. Na základe súvisiacich kontrolných výkazov boli zistené neoprávnene uplatnené odpočty DPH z faktúr od dodávateľov L. M. N. O., N. J. Q. O. T. B. J. J., pričom konkrétne faktúry a sumy nevedela uviesť. Vo svojej výpovedi sa odvolávala na vypracovaný protokol z daňovej kontroly, kde sú zaznamenané všetky zistenia, ktoré zistili. Ďalej uviedla, že dodávatelia nedeklarovali dodanie tovarov alebo služieb pre preverovaný subjekt C. a nepodali daňové priznanie DPH a teda nepotvrdili, že by tieto dodávky sa aj uskutočnili. Na záver uviedla, že na základe neuznania týchto odpočtov bola subjektu dorubená daň vo výške 41.714,66 eur, z čoho skrátená daň predstavuje sumu 38.093,38 eur a nadmerný odpočet sumu 3.621,28 eur. Svedok A. C. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravdou, že je tichým spoločníkom spoločnosti C., J. ktorá dodávala spoločnosti M. J., J., kde on bol zamestnaný ako manager logistiky zamestnancov, keď to spoločnosť M. nestíhala vybaviť svojimi zamestnancami, bola požiadaná spoločnosť C. na dodanie zamestnancov, resp. na dodanie brigádnikov, aby mohli vybaviť ich zákazku, ktorú nedokázali svojimi zamestnancami vyriešiť. Uviedol, že má vedomosť o tom, že spoločnosť C. dodávala zamestnancov od spoločnosti L. M. N. O.. Ďalej uviedol že spoločnosti N. J. Q. O. T. B. J. J. nepozná, ale vie, že aj od nich sa mali prenajímať zamestnanci. Ďalej uviedol, že vyplácanie všetkých týchto zamestnancov, ktorí boli dodávaný spoločnosti M. mal na starosti on, peniaze mu chodili zo spoločnosti C.. Nevedel sa vyjadriť, či záujemcovia o prácu, ktorú vykonávali v spoločnosti M. komunikovali aj s D.. Na záver, uviedol, že sa vždy jednalo o krátkodobú prácu, jednalo sa o brigádnikov, ktorí boli zo spoločnosti M. vyhodení, resp. sa jednalo o R. J. alebo o ľudí, ktorým sa nechcelo pracovať. Svedkyňa L. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala v spoločnosti C., J. ako administratívna pracovníčka, spoločnosť sa venovala hlavne tomu, že prenajímala zamestnancov spoločnosti M. J. J.. Ďalej uviedla, že predmetná spoločnosť prenajímala vlastných zamestnancov a ak ich nemala, tak si ich prenajímala od spoločnosti L. M. N. O., pričom konateľom spoločnosti bol C. J., avšak za spoločnosť konal A. B. C. D., ktorý mal od J. plnú moc a mal aj mandátnu zmluvu. Ďalej uviedla, že tichým spoločníkom tejto spoločnosti bol aj svedok C. C., ktorý zároveň pracoval v spoločnosti M.. Na záver svojej výpovedi uviedla, že keď prišli peniaze od spoločnosti M. za vykonané práce, tieto peniaze preposlala C., ktorý ich vyplácal v hotovosti zamestnancom. Ďalej uviedla, že spoločnosti N. J. Q. O. T. B. J. J. nepozná. Uviedla, že sa stretávala aj s M. D. a to za prítomnosti D., nakoľko keď vyhľadávali zamestnancov pre spoločnosť C. a vybavovali všetky veci ohľadne komunikácie zamestnávania zamestnancov a ich vyhľadávania, tak bolo potrebné na základe podkladov od svedka C. odsúhlasiť faktúru spoločnosti L. C. J.. C., ktorú faktúru D. podpisoval. Svedkovia J. A., C. C. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní sa k trestnej činnosti obžalovaných nevedeli vyjadriť. Tak, ako z ich výpovedi, tak i z prečítaných výpovedí svedkov C. A., K. C., C. D. z prípravného konania vyplýva že boli zamestnaní v spoločnosti C., J., pričom pracovali v spoločnosti M. J., J.. Zhodne títo svedkovia uvádzali, že ich tam pracovalo tak maximálne 5 ľudí. Uviedli, že odvedenú prácu ich vyplácal svedok C., s ktorým aj vždy komunikovali. Na záver svedkovia uviedli, že spoločnosti L. M. N. O., N. J. Q. O. T. B. J. J. nepoznajú a nepoznajú ani osobu M. S. D.. Z prečítanej výpovedi svedka C. J. (bývalý konateľ spol. C., J.) z prípravného konania vyplýva, že bol konateľom tejto spoločnosti, avšak na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01.01.2018 a generálnej plnej moci zo dňa 09.05.2018 konal za spoločnosť samostatne C. D.. Svedok sa vo svojej výpovedi nevedel vyjadriť k vystaveným a preverovaným faktúram. Uviedol, že spoločnosti N. J.. Q. O. T. B. J. J. nepozná, vie ale, že spol. L. M. N. O., ktoré mali dodávať brigádnikov spoločnosti C. nepozná a nijako s týmito spoločnosťami nekonal a nepozná ani osobu M. D.. V spise sa nachádzajú listinné dôkazy a to protokol z daňovej kontroly č.l. 8-20, analytický list daňového subjektu č.l. 22, rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane č.l. 26-48, daňové priznania č.l. 50-52, mandátna zmluva č.l. 53-54, poverenie č.l. 65, kontrolné výkazy č.l. 67-74, dohoda o pracovnej činnosti č.l. 218-220, 231-236, listiny z Obchodného registra č.l. 273-276, plná moc č.l. 343-344, rozhodnutie spoločníka č.l.
345-347, správy J. C. č.l. 360-361, 363, 365-366, 370, správa spol. M. č.l. 373-388, správy B. č.l. 400, 407, 415-424, 453, 461-490, zápisnica o ústnom pojednávaní č.l. 595-600.
F.
Z protokolu z daňovej kontroly K. E. F. W. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.08.2020, daňových priznaní DPH spol. C., J. a analytického listu daňového subjektu vyplýva, že obžalovaná spoločnosť deklarovala v podaných priznaniach nasledovné - daňové priznanie DPH za september 2018 zaslané dňa 24.10.2018, doručené K. E. dňa 25.10.2018 - daň celkom (riadok 19) 4.305,90 eur, odpočítanie dane celkom (riadok 21) 4.531,29 eur, vlastná daňová povinnosť (riadok 31) 0 eur, nadmerný odpočet (riadok 32) 225,39 eur, - daňové priznanie DPH za október 2018 zaslané dňa 22.11.2018, doručené K. E. dňa 26.11.2018 priznaná daň (riadok 19) 10.710,94 eur, odpočítanie dane celkom (riadok 21) 11.651,34 eur, vlastná daňová povinnosť (riadok 31) 0 eur, nadmerný odpočet (riadok 32) 940,40 eur, - daňové priznanie DPH za november 2018 zaslané dňa 18.12.2018, doručené K. E. dňa 27.12.2018 - priznaná daň (riadok 19) 7.870,14 eur, odpočítanie dane celkom (riadok 21) 8.654,29 eur, vlastná daňová povinnosť (riadok 31) 0 eur, nadmerný odpočet (riadok 32) 784,15 eur, - daňové priznanie DPH za december 2018 doručené K. E. dňa 25.01.2019 vrátane dodatočného daňového priznania doručeného dňa 25.02.2019 - priznaná daň (riadok 19) 15.206,40 eur, odpočítanie dane celkom (riadok 21) 16.877,74 eur, vlastná daňová povinnosť (riadok 31) 0 eur, nadmerný odpočet (riadok 32) 784,15 eur. Z kontrolných výkazov pre DPH za mesiace september 2018 až december 2018 je zrejmé, že obžalovaná spoločnosť uviedla, ako prijaté dodávateľské faktúry, z ktorých bol následne uplatnený odpočet DPH aj faktúry označené: -2018/09/01 zo dňa 20.09.2018, základ dane 10.500 eur, DPH 20 % 2.100 eur od dodávateľa L. M. N. O., -2018/09/03 zo dňa 30.09.2018, základ dane 8.500 eur, DPH 20 % 1.700 eur od dodávateľa L. M. N. O., -2018/09/04 zo dňa 26.09.2018, základ dane 9.800 eur, DPH 20 % 1.960 eur od dodávateľa L. M. N. O., -2018/09/02 zo dňa 25.09.2018, základ dane 12.250 eur, DPH 20 % 2.450 eur od dodávateľa L. M. N. O., -2018/09/05 zo dňa 29.10.2018, základ dane 19.800 eur, DPH 20 % 3.960 eur od dodávateľa L. M. N. O., -2018/09/06 zo dňa 31.10.2018, základ dane 13.700 eur, DPH 20 % 2.740 eur od dodávateľa L. M. N. O., -2018/11/01 zo dňa 21.11.2018, základ dane 21.500 eur, DPH 20 % 4.300 eur od dodávateľa N. J. Q. O., -2018/11/01 zo dňa 19.11.2018, základ dane 21.000 eur, DPH 20 % 4.200 eur od dodávateľa B. J. J., R. XX/X, B., IČO: XX XXX XXX, -2018/12/03 zo dňa 21.12.2018, základ dane 51.750 eur, 20 % DPH 10.350 eur od dodávateľa B. J. J., R. XX/X, B., IČO: XX XXX XXX, -2018/12/04 zo dňa 28.12.2018, základ dane 6.5000 eur, 20 % DPH 1.300 eur od dodávateľa B. J. J., R. XX/X, B., IČO: XX XXX XXX, -2018/12/02 zo dňa 20.12.2018, základ dane 25.200 eur, 20 % DPH 5.040 eur od dodávateľa B. J. J., R. XX/X, B., IČO: XX XXX XXX. Z mandátnej zmluvy uzavretej dňa 01.01.2018 medzi mandantom spol. C., J.. a mandatárom A. C. D. vyplýva, že tento sa zaviazal pre mandanta na jeho účet zriaďovať za odplatu obchodné záležitosti a výkon funkcie štatutárneho orgánu prostredníctvom plnej moci mandanta, pričom plná moc bola udelená C. D. konateľom tejto spoločnosti C. J. dňa 09.03.2018 a to na dobu neurčitú. Zo správ z pobočiek J. C. vyplýva, že v predmetnom období roku 2018 spoločnosť C., J. zamestnávala osoby C. D., L. C., C. C., C. D., J. A., C. A. a K. C., spoločnosť L. M. N. O., organizačná zložka Slovenská republika zamestnávala len osobu K. C., spoločnosť N. J. v likvidácii zamestnávala v danom období len osoby A. X. a M. S. a to len do konca októbra 2018 a spoločnosť B. J. J. nemala žiadneho zamestnanca. Zo správy F. B., a.s. k účtu J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že majiteľom účtu je spoločnosť C., J., na tento účet boli poukazované platby zo spoločnosti M. J., J. za vystavené faktúry, konkrétne dňa 15.10.2018 vo výške 16.245,00 eur, dňa 19.11.2018 vo výške 26.436,00 eur, dňa 11.12.2018 vo výške 24.996,00 eur, dňa 15.01.2019 vo výške 13.836,00 eur a vo výške 6.348,00 eur, dňa 31.01.2019 vo výške 11.485,20 eur, vo výške 23.174,40 eur, vo výške 6.854,40
eur a vo výške 5.059,20 eur. Z tohto účtu boli prevedené na účet spoločnosti B. J. J., číslo J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumy vo výške 30.000,00 eur dňa 24.01.2019 a vo výške 30.000,00 eur dňa 25.01.2019. Platby na účty spoločností N. J. T. L. M. N. O., organizačná zložka Slovenská republika neboli vo výpisoch z účtu zaznamenané. Zo správy F. B., T. k účtu J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že majiteľom účtu je spoločnosť B. J. J., oprávnenie k nakladaniu s účtom mal S. D., na tento účet boli poukázané platby od spoločnosti C., J. a to dňa 24.01.2019 vo výške 30.000,00 eur a dňa 25.01.2019 vo výške 30.000,00 eur, z účtu boli prevedené na osobný účet B. C. D. č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumy vo výške 30.000,00 eur dňa 24.01.2019 a vo výške 30.000,00 eur dňa 25.01.2019. Zo správy F. B., T. k účtu J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že majiteľom účtu je B. C. D., ktorý mal ako jediná osoba dispozičné právo k uvedenému účtu. Na tento osobný účet B. C. D. boli poukázané platby od spoločnosti B. J. J. a to dňa 24.01.2019 vo výške 30.000,00 eur a dňa 25.01.2019 vo výške 30.000,00 eur, dňa 28.01.2019 bolo z tohto účtu prevedených na účet spoločnosti C., J. 30.000,00 eur s poznámkou pôžička. Súd po prevedenom dokazovaní, vyhodnotiac dôkazy tak jednotlivo, ako i súhrnne, vzhľadom na samotnú výpoveď obžalovaného A. B. C. D., zástupcu obžalovanej spoločnosti M. S. D. mal preukázané, že obžalovaná obchodná spoločnosť C., J., v mene ktorej konal A. B. C. D. si vo vyššie uvedenom období uplatnili v podaných daňových priznaniach odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami L. M. N. O., organizačná zložka Slovenská republika, N. J. Q. O. T. B. J. J., pričom k dodaniu fakturovaných služieb nikdy nedošlo a jednalo sa len o fiktívne vystavené faktúry, čím skrátili daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia september 2018 až december 2018 v celkovej výške 37.587,48 eur. To, že sa jednalo len o fiktívnu činnosť vyplýva ja zo správ z pobočiek J. C., pretože zo správ vyplýva, že v predmetnom období roku 2018 spoločnosť C., J. zamestnávala len osoby C. D., L. C., C. C., C. D., J. A., C. A. a K. C., spoločnosť L. M. N. O. zamestnávala len osobu K. C., spoločnosť N. J. v likvidácii zamestnávala v danom období len osoby A. X. a M. S. a to len do konca októbra 2018 a spoločnosť B. J. J. nemala žiadneho zamestnanca, pričom aj svedkovia, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní v podstate tieto skutočnosti potvrdili. Teda z uvedeného vyplýva, že uvedené spoločnosti nemali takých zamestnancov, ktorých by mohli požičiavať spoločnosti C., J., teda na tie účely, ktoré boli predmetom fakturácie. Taktiež zo správ F. B., T. vyplýva, že na účet spoločnosti C., J. boli síce pravidelne poukazované platby zo spoločnosti M. J., J. za vykonané práce, avšak vo výpisoch z účtu spoločnosti C., J. už nie sú záznamy o platbách spoločnostiam L. M. N. O., N. J. v likvidácii za vystavené faktúry pre spoločnosť C., J., ktoré vyplývajú z kontrolného výkazu DP, pričom u dvoch platieb v prospech spoločnosti B. J. J. nie je zrejmé, či a za aké služby, resp. faktúry mali byť vyplatené, nakoľko čas ich vyplatenia nezodpovedá časom ich vystavenia a možnej splatnosti a taktiež vyplatené sumy sú v zjavnom nepomere k fakturovaným sumám spoločnosťou B. J.. Zároveň je zrejmé, že tieto sumy boli v deň pripísania na účet spoločnosti B. J. ihneď prevedené na osobný účet B. A. C. D., pričom tento ich následne o pár dní zasiela vo výške 30.000 eur spoločnosti C., J. ako pôžičku, z čoho vyplýva, že tieto finančné prostriedky neboli použité priamo na vyplatenie zamestnancov, ale boli príjmom obžalovaného D., ktorý časť z nich následne len požičal obžalovanej spoločnosti. Ďalej z výpisov z účtov spoločnosti C., J. T. A. B. C. D. taktiež vyplýva, že v sledovanom období boli z účtu spoločnosti C., J. prevádzané väčšie sumy na účet spoločnosti O. O., pričom takéto väčšie sumy boli od spoločnosti O. O. pripisované na osobný účet A. B. C. D., pričom konateľom a riaditeľom tejto spoločnosti O. O., Y. G. XXXXXXXX J. J. J. XXX, X. X. I., XXX B. R., O., Z. D., L. je C. D.. Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že obžalovaný A. B. C. D. vymyslel a zrealizoval celú schému fungovania dodávania zamestnancov spoločnosti M. J. (pričom svedok C. bol tichým spoločníkom spoločnosti C. a zároveň pracoval v spoločnosti M. J.) za účelom dosiahnutia možnosti uplatňovania odpočtu DPH za dodané služby (poskytnutie zamestnancov) a krátenia daňovej povinnosti spol. C., J., v ktorej bol v podstate konečným poberateľom výhod, pričom vsunul do dodávateľského reťazca ďalšiu spoločnosť ako subdodávateľa, prostredníctvom ktorého fiktívne zabezpečoval dodania služieb, čo následne umožnilo to, aby prijaté dodávateľské faktúry použil na krátenie dane a uplatňovanie nadmerných odpočtov DPH. Je zrejmé, že konateľ spoločností L. M. N. O., N. J. Q. O. T. B. J. J.. M. S. D. bol len nastrčenou osobou, ktorá mala len zaryť túto trestnú činnosť. Skutočnosť, že predmetné faktúry sú fiktívne potvrdil M. S. D. – konateľ spoločností, pretože uviedol, že tieto spoločnosti v čase, keď bol v nich konateľom nevykonávali žiadnu činnosť, nemali žiadnych
zamestnancov, so spoločnosťou C., J. spolupracoval len fakturačne, nedodávali spoločnosti C., J. žiaden tovar, ani služby, občas len poradil D., kde môže zohnať nejakých ľudí, pričom uviedol, že faktúry odovzdával C. D., ktorý to celé riadil, fakturované sumy mu neboli nikdy vyplatené, občas dostal za tie faktúry 100 – 200 eur, pričom on to robil z toho dôvodu, že nemal finančné prostriedky. Z výpovedí svedkov, ktorí vykonávali prácu v spol. M. J., J. je zrejmé, že v tejto spoločnosti takto pracovalo najviac 4 – 5 ľudí, pričom toto bolo nepravidelne. Súd poukazuje na to, že samotná existencia a využívanie subdodávok tak, ako to prezentuje obžalovaný A. B. D. nemá žiadne ekonomické opodstatnenie pre spoločnosť C., ako aj pre samotného obžalovaného D., pretože by to znamenalo dobrovoľnú stratu vysokých príjmov v prospech neznámej osoby (Ing. Kepštu). Táto verzia je zjavne len snahou obžalovaného D. zbaviť sa viny z trestnej činnosti. Obrana obžalovaného A. D. je teda vyvrátená vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďou M. D., ktorý opakovane potvrdil, že žiadne práce spočívajúce v dodávaní zamestnancov pre spol. C. nikdy nevykonal a nevykonala ich žiadna z jeho spoločností, všetky faktúry vystavil a podpísal tak, ako mu kázal obžalovaný D., za čo bral občasne dostal 200 eur, nikdy z týchto obchodov nemal žiadny iný príjem on ako fyzická osoba a ani jeho spoločnosti. Túto výpoveď v podstate potvrdila svedkyňa C., ktorá uviedla, že práve ona a spoločnosť C., J., pre ktorú pracovala zabezpečovali zamestnancov pre spoločnosť M. a riešili všetky veci potrebné pre ich zamestnanie. Teda dodávanie externých zamestnancov pre spoločnosť M. J., J. zabezpečovala spoločnosť C., J., zastúpená A. B. C. D. sama, bez požičiavania si zamestnancov alebo inej pomoci od spoločností, ktorých konateľom bol Ing. Kepšta. Začlenenie týchto spoločností do obchodného reťazca nemalo žiadne ekonomické opodstatnenie, význam a zmysel, slúžilo len na to, aby faktúry od týchto spoločností mohli byť použité na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a teda na skrátenie tejto dane. Súd po prevedenom dokazovaní, zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný A. B. D., ako aj zástupca právnickej osoby popreli spáchanie trestnej činnosti, z konania sú usvedčení jednak nepriamo aj svojimi výpoveďami na hlavnom pojednávaní, keď sa vo svojich výpovediach v podstate k trestnej činnosti doznali, pričom z konania sú usvedčovaní jednak výpoveďami svedkov, ktorí boli na hlavnom pojednávaní vypočutí a najmä listinnými dôkazmi a to protokolom z daňovej kontroly, analytickým listom daňového subjektu, rozhodnutiami o vyrubení rozdielu dane, daňovým priznaním, mandátnou zmluvou + poverením, kontrolnými výkazmi, dohodami o pracovnej činnosti, správami J. C., spoločnosti M., F. B.. Súd preto konanie obžalovaného A. B. C. D. kvalifikoval tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej ako pokračovací prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1, ods.2 písm. d) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z. a obžalovanej spoločnosti ako pokračovací prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1, ods.2 písm. d) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z. v spojení s § 3 Zákona číslo 91/2016 Zbierky zákonov o trestnej zodpovednosti právnických osôb v znení neskorších predpisov. Samosudca poukazuje na to, že prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1, ods.2 písm. d) Trestného zákona sa dopustí ten, kto vo väčšom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Podľa § 125 ods.1,2 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúc sumu 20.000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250.000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650.000 eur. Podľa § 3 Zákona číslo 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa na účely tohto zákona rozumejú trestnými činmi trestné činy upravené v osobitnej časti Trestného zákona a to okrem iných aj skrátenie dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona. Podľa § 4 ods.1 Zákona číslo 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb trestný čin podľa § 3 je spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný v jej prospech, v jej mene, vrámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak konal a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, b) ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad vrámci právnickej osoby alebo c) iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať. V čase spáchania skutku uvedeného v obžalobe obžalovaný A. B. C. D. konal za obžalovanú spoločnosť C., J. na základe mandátnej zmluvy a generálnej plnej moci. V prípade zastúpenia sú právne následky rovnaké, akokeby úkon vykonala osoba, ktorá sa dala zastupovať. Zástupca je oprávnený konať za právnickú osobu v jej mene, pričom práva a povinnosti vznikajú priamo právnickej osobe. Podľa § 6 ods.1 Zákona číslo 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov páchateľom trestného činu je právnická osoba, ktorej sa pričíta porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
Samosudca poukazuje na to, že objektom trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.1 Trestného zákona je záujem štátu na správnom vymeraní dane, poistného na sociálne alebo zdravotné poistenie, či príspevku na starobné dôchodkové sporenie. V zásade je potrebné uviesť, že tento trestný čin predstavuje osobitný druh podvodu, spočívajúci v tom, že páchateľovi (resp. aj inej osobe) je na základe konania, prípadne opomenutia určitého konania vymeraná nižšia daň (poistné, či príspevok), akoby mu podľa Zákona mala byť vymeraná. Skrátením dane sa rozumie akékoľvek konanie páchateľa (je jedno, či ide o daňovníka príslušnej dane alebo inú osobu), v dôsledku ktorého mu zo strany príslušného orgánu bude vyrubená nižšia daň, ako je suma dane určená zákonom alebo k vyrubeniu dane vôbec nedôjde. Jednou z možností skrátenia dane z príjmu právnickej osoby je nezákonné zvyšovanie výdavkov a teda znižovanie základu dane. Najtypickejším príkladom je zaradenie fiktívneho výdavku do účtovníctva, teda výdavku, ktorý reálne nebol vynaložený, ale daňový subjekt si len určitým spôsobom zabezpečil doklad „preukazujúci“ jeho vynaloženie. Páchateľom alebo spolupáchateľom tohto trestného činu môže byť nielen subjekt dane (alebo poistného), ale ktokoľvek, kto svojím úmyselným konaním spôsobí, že zákonná daň (alebo poistné) nebola jemu alebo inému subjektu vyrubená vôbec alebo mu bola vyrubená v nižšej ako zákonnej výmere (alebo poistné a príspevok neboli odvedené), pričom daň (alebo poistné) bola takto skrátená aspoň v malom rozsahu (primerane v R 25/1968). Za neodvedenie dane, resp. poistného v prípade, ak ide o právnickú osobu zodpovedá ten pracovník, ktorý podľa zákona, resp. iného právneho predpisu alebo zmluvy za právnickú osobu konal alebo mal konať a ak ide o konanie na príkaz, ten pracovník, ktorý dal príkaz na konanie (príkaz na neodvedenie poistného). Zhodnotením výsledkov dokazovania v zmysle § 2 ods.12 Trestného poriadku možno vyvodiť záver, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, dopustil sa ho jednak obžalovaný A. B. C. D., ako osoba konajúca za spol. C., J. a zároveň bol spáchaný v mene tejto obchodnej spoločnosti a vrámci jej činnosti osobou, ktorá bola oprávnená zastupovať právnickú osobu a za ňu rozhodovať a teda aj jej sa v zmysle § 4 ods.1 Zákona číslo 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov pričíta porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom. Keďže menovaný konal v jej mene, zakladá to trestnoprávnu zodpovednosť obžalovanej spoločnosti v zmysle Zákona číslo 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Taktiež možno konštatovať, že neexistujú žiadne pochybnosti o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi úmyselným zavinením a protiprávnym konaním obžalovaných na jednej strane a na druhej strane následkom vzniknutým na záujme chránenom Trestným zákonom. Obžalovaný a obžalovaná spoločnosť svojím konaním porušili záujem spoločnosti na správnom vymeraní dane a jej riadnom zaplatení v termíne splatnosti podľa príslušných právnych predpisov. Súd u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť a ani priťažujúcu okolnosť. Motívom konania obžalovaného a obžalovanej spoločnosti bola snaha získať finančné prostriedky. K osobe obžalovaného A. B. C. D. súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Obžalovaný bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný, hľadí sa však na neho, akoby súdne trestaný nebol, 28-krát bol priestupkovo postihnutý a to na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Obžalovaná spoločnosť doposiaľ súdne trestaná nebola a ani riešená v priestupkovom konaní. Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste u obžalovaného, vzhľadom na jeho osobu, jeho doterajší spôsob, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia ustanovenia § 276 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 56 ods.1,2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 6.000 eur a pre prípad zmarenia uloženého peňažného trestu stanovil mu súd náhradný trest v trvaní 12 mesiacov. Zároveň súd obžalovanému podľa § 61 ods.6 Trestného zákona uložil aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu funkcie štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a výkonu prokúry zložky podniku zahraničnej osoby, ako aj výkonu podnikateľskej činnosti vo vlastnom mene v trvaní 5 rokov a 8 mesiacov, t.j. v samej spodnej hranici takto zákonom stanovenej trestnej sadzby. Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste u obžalovanej spoločnosti, vzhľadom na okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanej spoločnosti podľa § 276 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 12 ods.1 Zákona číslo 91/2016 Zbierky zákonov o trestnej zodpovednosti právnických osôb trest zrušenia právnickej osoby C., J. J. J. K. X, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, pretože táto spoločnosť bolo použitá na páchanie trestnej činnosti.
Pokiaľ obhajoba žiadala obžalovaného A. B. C. D. spod obžaloby oslobodiť, súd takémuto návrhu nevyhovel vzhľadom už na horeuvedené skutočnosti, pretože obžalovaný tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej naplnil znaky prečinu, ktorý mu je kladený za vinu. Súd mal za to, že takto uložené tresty pre obžalovaného, pre obžalovanú spoločnosť budú v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného ako aj obžalovanej spoločnosti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.