Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 2T/39/2024 3824010327 29. 09. 2025 JUDr. Pavol Bielik ECLI:SK:OSPD:2025:3824010327.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 29. septembra 2025 konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Bielikom trestnej veci proti obžalovanej A. B. C. rozhodol: Obžalovaná A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E., adresa na doručovanie E. F. G. XX, XXX XX E., je vinná, že 1.dňa 21.01.2021 zaslala na Úrad inšpekčnej služby v Banskej Bystrici písomné trestné oznámenie, v ktorom uviedla, že počas toho ako ona bola vo väzbe a dcéra H., aby nebola umiestnená do detského domova, tak bola počas toho umiestnená v rodine Opavských, ich syn E. F. jej dcéru znásilňoval, následne dňa 17.03.2021 v čase medzi 08.45 hodinou až 11.30 hodinou v Prievidzi, na Okresnom riaditeľstve PZ, Odbor kriminálnej polície vo veci vedenej pod číslom ORPZ- PD- OKP- 135/2021 – DS pred vyšetrovateľom po poučení o zodpovednosti za vedome nepravdivé údaje a o zodpovednosti o trestných následkoch krivého obvinenia, bližšie popísala skutočnosti uvádzané v písomnom trestnom oznámení, kde v zápisnici o trestnom oznámení, pred vyšetrovateľom lživo obvinila E. F., že mal v čase jej väzby v roku 1993 pravdepodobne v Prievidzi v tom čase jej 12- ročnú dcéru H. znásilňovať, aj napriek tomu, že vedela, že k žiadnemu znásilneniu nedošlo, 2.dňa 21.01.2021 zaslala na Úrad inšpekčnej služby v Banskej Bystrici písomné trestné oznámenie, v ktorom uviedla, že bola zrazená autom a mala polámanú chrbticu, k týmto skutočnostiam bola následne riadne dopočutá dňa 17.03.2021v čase medzi 08.45 hodinou až 11.30 hodinou v Prievidzi na Okresnom riaditeľstve PZ, Odbor kriminálnej polície vo veci pod číslom ORPZ- PD- OKP- 135/2021 – DS pred vyšetrovateľom, kde po poučení o zodpovednosti za vedome nepravdivé údaje a o zodpovednosti o trestných následkoch krivého obvinenia, bližšie popísala skutočnosti uvádzané v písomnom trestnom oznámení, kde v zápisnici o trestnom oznámení pred vyšetrovateľom uviedla, že dňa 01.02.2012 bola zrazená na prechode pre chodcov v Prievidzi pri Jantári autom striebornej metalízy, kde auto z miesta nehody ušlo a bola prevezená do NsP Bojnice so zlomeným stavcom a chrbticou, aj napriek tomu, že k dopravnej nehode nikdy nedošlo, teda v bode 1. -lživo obvinila iného z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, -v trestnom konaní predložila dôkaz, o ktorom vedela, že je sfalšovaný, na účel použiť ho ako pravý, v bode 2. -v trestnom konaní predložila dôkaz, o ktorom vedela, že je sfalšovaný, na účel použiť ho ako pravý,
tým spáchala v bode 1. -prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, -zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v bode 2. -zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a za to sa odsudzuje: Podľa § 344 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. c), § 37 písm. h) Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) mesiacov, výkon ktorého sa jej podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanej A. B. C. ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovanú, svedkov H. I., E. F., znalca H. I. J.. Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovanej boli prečítané výpovede svedkov H. H. na čísle listu 107 - 110, K. F. na čísle listu 114 - 116. Podľa § 269 Trestného poriadku bolo oboznámené uznesenie o odmietnutí veci číslo listu 2 - 8, sťažnosť číslo listu 9 - 12, rozhodnutie o sťažnosti číslo listu 13 - 14, odstúpenie podania číslo listu 15, trestné oznámenie číslo listu 16 - 20, zápisnica o doplnení trestného oznámenia číslo listu 21 - 25, trestný spis číslo listu 26 - 59, lekárska správa číslo listu 123, správy číslo listu 275, 377, výpis z evidencie priestupkov číslo listu 384, register trestov číslo listu 385. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní poprela spáchanie skutku pod bodom 1 a 2 obžaloby, uviedla, že zo skutkov sa cíti byť nevinná. Uviedla, okrem iného, že keď išla do výkonu trestu, rozbíjali im okná, strieľali po nich. Boli to E., L., ktorí sa vyhrážali pištoľou. Bola potrestaná ona, išla do väzby, jej deti zostali samé. Prišla za ňou dcéra, aj s Opavským, napísala jej list, chcela, aby mohla u tých ľudí bývať. Ona tých ľudí nepoznala. Nechcela, aby dcéra išla do domova, súhlasila s tým. Prišla na návštevu spolu s F., ešte bola vo väzbe, plakala, trpela. Dcéra hovorila, že už to nevydrží, chcela, aby už išla domov. Každá matka zbadá na dcére čo sa s ňou deje. F. povedala "ty sa jej neopováž dotknúť". Prisľúbil jej to. V roku 1995 prišla domov, neurobila žiaden podvod. Hneď, keď prišla domov, udala toho F.. Hovorili, aby to nechala tak, že on ju má rád, chce si ju zobrať za ženu. Dcéra nepovedala, že si ho zoberie, nepovedala ani tak, ani tak. Videla už, že bývajú spolu. Nedalo sa s tým nič robiť, dcéra pred svadbou povedala, že si ho nezoberie. Vtedy ju to zarazilo. F. udala v roku 1995. Spisovali to aj na sociálnom. Dcéry sa pýtala ako to je povedala, že jej tam nebolo zle. Ale s tým E. áno. Nepáčilo sa jej to. D. I., ktorá je nebohá, jej povedal, aby to nechala tak, keď sa chcú zobrať. Toto povedala aj M.. Ona nie je zločinec, zločinci sú oni, robia jej čo najhoršie. Nikoho krivo neobvinila, háji si svoje. Pridržiava sa tej výpovede, čo už vypovedala. Aj o tej chrbtici, áno má ju polámanú. Je choré, že by mala spadnúť na prechode a zlomiť si chrbticu. Na otázku prokurátora uviedla, že už popisovala ako sa jej to zranenie stalo. Nedal jej prednosť, išla cez prechod. Bolo to pri Jantári, veď sú tam kamery. Ako prechádzala, auto sa rozbehlo a šuchlo do nej. Prevrátila sa, spadla. Na otázku prokurátora uviedla, že kamerový záznam ako bola zrazená videli policajti. Lekárovi v nemocnici povedala ako sa to stalo. Nešmykla sa, cesta bola odhrnutá. Už si to ani dobre nepamätá. Čo vypovedala je pravda, pridržiava sa toho. Auto, ktoré ju zrazilo bola strieborná metalíza, kto vozidlo riadil nevie povedať. Cez auto nepreletela, bola len šuchnutá autom. Po nehode tam ležala dosť dlho. Potom vstávala, bola na kolenách, pomáhala si rukami. Záchranárom, ktorí prišli povedala, že má bolesti, že ju zrazilo. Na otázku, či povedala záchranárom, že ju zrazilo auto, uviedla, že už si nepamätá ako to bolo. Nevie, čo povedala v tých bolestiach. Lekárovi vysvetlila ako sa to všetko stalo. Utrpela zlomeninu hrudného stavca. Už si nepamätá, či mala aj ďalšie zranenia. Na otázku prokurátora, či jej dcéra povedala čo sa jej nepáči na vzťahu s F.; uviedla, že asi ho nechcela, to vie len ona sama. Rešpektovala, keď povedala, že si ho nechce zobrať. Na otázku, či jej niekedy dcéra
povedala, že bola Opavským znásilnená; uviedla, že sa jej na to nepýtala. Dcéra bola veľmi hanblivá. Preto ju policajt, asi tak aj zmanipuloval. Na otázku obhajcu uviedla, že je v kontakte s dcérou H.. Posiela jej peniaze. Naposledy sa stretli, keď dcéra išla do Švajčiarska. Bolo to asi pred rokom. Na ďalšiu otázku uviedla, že z výkonu trestu bola prepustená vo februári 1995. Dcéra sa rozišla s F., keď prišla ona domov. Tento chodieval potom k nim, dcéru veľmi ľúbil. Bolo jej čudné, prečo ona nechcela jeho. Nemiešala sa medzi nich. On chodieval za ňou, aby dcére dohovorila. Na otázku obhajcu prečo, keď sa s dcérou nerozprávala zaslala až v roku 2021 tie listy, kde obvinila F.; uviedla že toto bola konšpirácia a zaujatosť H. M.. Potrebovali ju nejako obviniť. Na otázku obhajcu uviedla, že sa nezamýšľala a ani sa nepýtala dcéry či náhodou nechcela dobrovoľne spávať s F.. Prečo by udávala F. po toľkých rokoch, veď je to choré. Je to výmysel policajtov, ktorí jej robia sústavne zle. Na otázku obhajcu prečo s takým odstupom času podala podnet na Úrad inšpekčnej služby, uviedla, že prišla za ňou dcéra v roku 1993 a do ucha jej šepkala, aby už prišla domov. Povedala, že u nich už nevydrží. V súčasnej dobe podľa nej dcéru nie je možné vypočuť a ona nechce mať s tým nič spoločné. Na otázku prečo to ona "nehodí za hlavu", uviedla, že ju to nezaujíma. Zaujíma ju to čo jej robia policajti. To znásilnenie otočili, ona to tak nemyslela. Nepodávala oznámenie, že by bol F. znásilnil, je to výmysel. Nemá záujem, aby tento bol trestne stíhaný. Na otázku samosudcu uviedla, že telefónne číslo na dcéru, ktoré v spise platí, nemá na ňu adresu ani mail. Svedkyňa H. I., okrem iného uviedla, že obžalovanú spoznala v roku 1985, prišla robiť na G. D.. Robila tam kuchárku, obžalovaná sa hlásila za pomocnú kuchárku. Prepustená bola po mesiaci, zdalo sa jej, že to bolo trochu neprávom, bola pracovitá. Považovala ju za príjemnú ženu, chodila upravená. Keď sa stretli v meste tak sa pozdravili. Na jeseň v roku 2011 podvečer ju stretla, obžalovaná ju poprosila, či by jej nepožičala peniaze na taxík. Sťažovala sa, že bola okradnutá, že má zablokovaný byt. Nemala pri sebe peniaze, tak ju zobrala k synovi, tým to pre ňu skončilo. Obžalovaná sa potom na ňu naviazala, občas chcela po nej nejaké službičky. Doniesť lieky, pomôcť. Čo sa dalo, tak jej pomohla. Medzitým si od nej požičiavala peniaze. Raz, bolo to vo februári, jej zavolala, že išla smerom k Jantáru, cez prechod, malo sa jej šmyknúť a padnúť na chodníku. Narazila si zadnú časť tela, odkráčala odtiaľ nejakej panej na ulici Ondrejova, bola to kozmetička. Od tejto si zavolala záchranku aby ju odviezli do nemocnice. Chcela po nej, aby išla k jej sestre zobrať jej nejaké veci. Chcela tiež, aby jej kúpila nejakú sladkosť a doniesla toto do nemocnice. Keď skončila prácu odpoludnia išla jej sestre pre veci, zobrala tú sladkosť a okolo 17.00 hodine prišla do nemocnice. Veci jej zaniesla, obžalovaná neležala na posteli, behala, mala na sebe korzet. Nebolo vidieť, že by bola zranená, pohmoždená po ťažkom úraze. Ešte bývala nejakú dobu u dcéry, potom bývala penzióne F. kam ešte nejakú dobu za ňou chodila. Potom naznačovala, že by chcela ku nej ísť bývať. Povedala jej, že dcéra s tým nesúhlasí. To bola posledná návšteva s obžalovanou. Na otázku obhajcu, či sa rozprávali v nemocnici s obžalovanou čo sa jej stalo; uviedla, že obžalovaná jej povedala, že spadla na zadok, má posunutý stavec, dostala korzet, neležala na posteli. Jediné, čo spomínala o aute hovorila, že išlo nejaké biele auto, ale, že rýchlo prebehla cez cestu, ako prebiehala cez cestu pošmykla sa na ľade a spadla. Výslovne to takto povedala. Úraz sa jej mal stať v dopoludňajších hodinách. Na chodníkoch bol zbytkový ľad. Obžalovaná k výpovedi svedkyne uviedla, že každé jedno slovo, čo povedala klame. Svedkyni dala úplne nový kabát, táto jej nepožičala žiadne peniaze. Keď prišla do nemocnice videla dobre, že leží na posteli. Na otázku samosudcu, ak svedkyňa klame, aký dôvod na to má podľa nej; svedkyňa uviedla, že to sa musíte spýtať jej. Je zaujatá proti nej, je ovplyvnená políciou. V nemocnici ležala dva týždne. Svedkyňa uviedla, že nemá dôvod klamať. Znalec H. I. J., okrem iného uviedol, že vo veci vypracovali znalecký posudok, ktorý sa týka obžalovanej. Na záveroch znaleckého posudku zotrváva. Znalecký posudok vypracovala ich znalecká organizácia, keďže sa jedná o rozsiahly spis a nie celkom jednoduchú záležitosť, vypracovali znalecký posudok dvaja. Od podania znaleckého posudku dňa 18.02.2024 nie sú známe nové skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu záverov znaleckého posudku. Obžalovanú spolu s kolegom vyšetrovali dva krát, mali k dispozícii jej zdravotnú dokumentáciu, taktiež dostupný spisový materiál. Obžalovaný vyšetrili podrobne dva krát, toto vyplýva aj z posudku kde sú uvedené otázky aj odpovede. Obžalovaná netrpí žiadnou duševnou chorobou v pravom slova zmysle. Sú to choroby, nositelia ktorých nie sú schopní rozpoznať alebo ovládať svoje konanie. Obžalovanej zistili organickú poruchu osobnosti, táto sa postupne rozvinula v dôsledku somatických ochorení. Predtým bola prítomná zmiešaná porucha osobnosti s histeriónskymi a disociálnymi rysmi. Nasvedčuje tomu životná anamnéza obžalovanej. Taktiež jej správanie sa počas vyšetrenia. Obžalovaná trpí najmä zmiešanou poruchou osobnosti, kde je momentálne dominantná organická zmena osobnosti. Prejavuje sa v oblasti emócií najprv sa usmievala, potom plakala. Jej emotivita je egocentrická, plochá, zameraná na seba. V myslení dominuje zabiehavosť do detailov, do nevýznamných záležitostí. Podrobne opisuje skutočnosti, ktoré ona považuje za relevantné. Chvíľkami stráca niť v prezentácii obsahov myslenia. Dominujúca vlastnosť jej myslenia je histéria,
pútanie pozornosti na seba za každú cenu. V poslednej dobe sa prejavuje zvýšenými kverulačnými tendenciami, zahlcuje dotknuté orgány rozsiahlymi až grafomanickými podaniami, ktoré sú chaotické, nezrozumiteľné. Zaoberali sa otázkou, či tie témy majú charakter bludov, duševnej poruchy v pravom slova zmysle, alebo sú to témy, ktoré nemajú chorobný obsah. Je úlohou súdu posudzovať ich nepravdivosť. Na prvý pohľad sú to veci, ktoré sa mohli odohrať, je vecou súdu posúdiť ich pravdivosť. Zmes psychopatológie potom vytvára obraz obžalovanej, ktorá sa dopustila predmetnej trestnej činnosti. Mali posudzovať pravdivosť dvoch skutkov, znásilnenia dcéry a dopravnej nehody. Ešte by sa chcel vrátiť k tým bludom. Je to chorobný produkt myslenia, je to taký obsah myslenia, ktorý má jednak chorobnú príčinu, pričom vzniká pri chorobe. Rozhodujúce je to, že má zvrátený obsah. Obsahom nebýva iba klamstvo, nepresnosť, je to rozdiel oproti omylu. Omylom je nesprávny výsledok myslenia. Blud je chorobný produkt myslenia. Tento absolútne ovláda, je dominantný v konaní človeka. S bludom nemožno žiť niekoľko rokov bez toho, aby ste ho zverejnili. Človek, ktorý má bludné presvedčenie, je presvedčený, že ide po ňom polícia, orgány štátu. Takýto človek nemôže žiť kľudne. Správa sa tak, že v konečnom dôsledku je hospitalizovaný. Má chorobný strach, chorobný blud. Vysvetľuje to z toho dôvodu prečo konanie obžalovanej nemôže byť blud. Prejavy obžalovanej v prvom momente môžu vyzerať ako bludy, ale bludy nie sú. Chýba bludný systém, ktorý vyzerá trochu inak. Vzniká pritom aj prejav takzvaného "aha" zážitku. Dotyčný príde na to, kde to má začiatok. Osobnosť je viac menej histeriónska. Prevažuje pri takejto osobnosti emotivita, emočné prejavy, konanie je prevažne emotívne. Takéto osoby chcú byť za každú cenu v centre pozornosti, vtedy sa cítia dobre. Zároveň s kolegom nehovoria, že obžalovaná je zdravá. Nie je duševne chorá do tej miery, že by nevedela rozpoznať a ovládať svoje konanie. Po stránke intelektovej je na tom dobre. Sú u nej prítomné disociálne rysy, register trestov je taký aký je. Je absolútne nekritická, tvrdí, že nikdy nič v živote nespravila. Všetko bolo len dôsledkom správania niekoho iného voči jej osobe. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovanej boli zmenšené, rozpoznávacie len ľahko, forénzne nevýznamne, ovládacie schopnosti boli zmenšené vo väčšej miere. Vymiznuté však v žiadnom prípade neboli. Chápe zmysel trestného konania, v princípe jej pobyt na slobode v súčasnosti priamo nie je nebezpečný. Osobnosť obžalovanej potencionálne nesie v sebe isté riziká zlyhania. Môže zareagovať výbušne, hyperaktívne, nemyslia si však, že by mala byť primárne agresívna. Doporučujú ochranné psychiatrické liečenie ako ochranné opatrenie z dôvodu, že treba myslieť na to že postupne obžalovaná starne a určité prejavy psychopatológie, ktoré zistili, sa vekom budú zvýrazňovať ako je to u každého človeka. Opatrenie nebude na škodu, ak to obžalovaná zoberie rozumne. Navrhuje uloženie ambulantnej liečby. Na otázku samosudcu uviedol, že vyšetrenia obžalovanej boli realizované s odstupom asi troch mesiacov. V prípade, že by boli zistili bludy v konaní obžalovanej, závery znaleckého posudku by boli iné. Na otázku obžalovanej, že pri vyšetrení jej znalec nepovedal nič také že má byť obmedzená na spôsobilosti na právne úkony, znalec uviedol že to dali len na úvahu. Obžalovaná ďalej uviedla, že to čo tvrdí, je pravda. Na ďalšiu otázku znalec uviedol, že nikto policajt, prokurátor ani sudca ho nedokáže ovplyvniť, po vyšetrení nemali dôvod obžalovanú oboznamovať s výsledkami vyšetrenia. Posudok bol vypracovaný až po vyšetrení obžalovanej. Na otázku prokurátora, či bude dostatočná, v prípade obžalovanej, ambulantná psychiatrická liečba, uviedol, že nie je indikácia na uloženie ústavnej formy liečby. Indikácia na ústavnú liečbu musí byť splnená nebezpečenstvom pobytu osoby na slobode. Obžalovaná nie je nebezpečná na slobode. Uvidí sa ako bude obžalovaná spolupracovať pri ambulantnej liečbe. Svedkyňa H. H., dcéra obžalovanej, vo svojej výpovedi v prípravnom konaní 12.07.2022 využila svoje právo a odmietla vo veci vypovedať. Svedkyňa K. F. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 14.12.2022, okrem iného uviedla, že je matkou E. F., ktorý sa zoznámil z H. C. niekedy v rokoch 1994 - 1995 a potom sa stretávali, začali spolu chodiť a keď im ju predstavil manžel bol proti tomu. Bol policajt a poznal ich rodinné pomery. Čo si spomína, tak tvrdili, že jej mama je na liečení a potom jej manžel vysvetlil, kde sa lieči - že či nazývajú väzenie - liečenie, lebo jej mama bola v tom čase vo väzení v Nitre. Manžel už nežije 15 rokov. Vie, že bola zverená najprv do výchovy jej tety, pokiaľ jej mama bola vo väzení a tam sa dosť pilo. H. plakávala, že sa tam pije a nemá ani čo jesť, tak ju syn uprosil a bez toho, aby manžel vedel, si ju zobrali do výchovy a ona bola ustanovená za opatrovníčku. Trvalo to asi len rok, potom jej mama prišla z basy a zobrala si ju naspäť, hoci H. ani nechcela. Bola rada, že sa to skončilo a vrátila sa domov, pretože s manželom sa kvôli nim takmer rozviedli. Čo tak rozmýšľa syn mal vtedy okolo 24 rokov, keď spolu chodili a teraz má vyše 50 rokov. Vie, že sa vtedy mali brať a mali naplánovaný sobáš, ale už sa začala do toho jej matka starať, rozišli sa a je rada, lebo mala s tou rodinou len problémy. O tom, že by mala byť H. znásilnená jej synom sa dozvedela až minulý rok 2021. Nevie o tom, že by sa niečo také stalo pokiaľ bola H. u nich, ani predtým to nikto nespomínal a musela by o tom vedieť v prvom rade H.. Aspoň jej to nikdy nepovedala.
Na otázku vyšetrovateľa, akú povahu mal a má syn uviedla, že syn bol na ňu dobrý, on by jej bol aj modré z neba zniesol, bol kľudný, nehádali sa, takže nemal dôvod jej ubližovať, skôr sa jej snažil pomôcť. Svedok E. F., okrem iného uviedol, že to čo je uvedené v obžalobe nie je pravdivé, v tej veci bol vypočutý aj políciou. V čase, keď obžalovaná bola vo väzbe, je pravdou, že žil s jej dcérou, mali byt na sídlisku, ktorý platil. V tom čase dcéra obžalovanej nemala 12 rokov, mala 15 rokov. Žili ako kamaráti. V čase, keď prišla obžalovaná z výkonu trestu, jej dcéra už mala 18 rokov. Chceli sa zobrať, mali pripravenú svadbu, boli už aj pozvánky, svadba sa zrušila, lebo obžalovaná nesúhlasila so svadbou. To je v podstate všetko. Na otázku prokurátora uviedol, že nie je pravdou, že by mal dcéru obžalovanej znásilniť. Dcéra obžalovanej bola vypočutá na polícii, povedala, že nič také nie je pravda. Nevie si vysvetliť motiváciu obžalovanej prečo posiela takéto listy. Na otázku prokurátora uviedol, že v súvislosti s údajným znásilnením ho v minulosti nevyhľadal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi. Predvolala len polícia, bol vypovedať a matka tiež. Obžalovaná k výpovedi svedka uviedla, že to zmanipuloval policajt M.. Tohto svedka vôbec neudávala. Na čísle listu 2 - 8 sa nachádza uznesenie vyšetrovateľa PZ zo dňa 23.07.2021, právoplatné dňa 16.08.2021, ktorý podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietol trestné oznámenie obžalovanej v prípade trestného činu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (skutok 1) a tiež v prípade prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (skutok 2), pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. V prípade trestného činu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona vyšetrovateľ, okrem iného, uviedol, že vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďou H. H., E. F. a K. F. bol jednoznačne preukázané, že E. F. nespáchal žiaden trestný čin. H. H. vo výpovedi 19.03.2021 a 12.05.2021 uviedla, že k znásilneniu nedošlo a súhlasí, aby trestné oznámenie v časti, ktoré súvisí s jej osobou bolo odmietnuté, nakoľko skutok sa nikdy nestal. V prípade prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona vyšetrovateľ, okrem iného uviedol, že preskúmaním zadovážených dôkazov najmä výpovede svedkyne H. I., správ z NsP Bojnice, správy z ODI Prievidza bolo jednoznačne preukázané, že skutok ktorý popisovala obžalovaná sa nestal tak, ako uviedla. Na čísle listu 13 - 14 sa nachádza uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi č. 1Pn 230/21/3307-13 zo dňa 16.08.2021, ktorým prokurátor podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosť obžalovanej proti uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 23.07.2021, pretože sťažnosť nie je dôvodná. Na čísle listu 26 - 59 sa nachádza fotokópia vyšetrovacieho spisu ORP- 191/1-VYS-PD-2021. V uvedenom spise bolo preverované trestné oznámenie obžalovanej zaslané dňa 21.01.2021 na Úrad inšpekčnej služby v Banskej Bystrici, v ktorom uviedla, že počas toho ako ona bola vo väzbe dcéra H., aby nebola umiestnená detského domova, bola umiestnená v rodine F. a ich syn E. F. jej dcéru znásilňoval. Z podaného oznámenia tiež vyplýva, že bola zrazená autom a mala polámanú chrbticu. Trestné oznámenie bolo doručené Úradu inšpekčnej služby dňa 25.01.2021, úrad predmetné oznámenie obžalovanej, listom zo dňa 17.02.2021 odstúpil na Odbor kriminálnej polície v Prievidzi. Súčasťou spisu je zápisnica o doplnení trestného oznámenia spísaná s obžalovanou dňa 17.03.2021. V tejto obžalovaná uvádzala, že E. F. mal v čase jej výkonu väzby v roku 1993, pravdepodobne v Prievidzi, v tom čase jej 12 ročnú dcéru H. znásilňovať. Rovnako tak uvádzala, že dňa 01.02.2012 bola zrazená na prechode pre chodcov v Prievidzi pri Jantári autom striebornej metalízy, kde auto z miesta nehody ušlo a bola prevezená do NsP Bojnice so zlomeným stavcom a chrbticou. Vo veci boli vypočutí pred začatím trestného stíhania všetci vyššie uvedení svedkovia, ktorí popreli všetky tvrdenia obžalovanej. Zo správy NsP Bojnice vyplýva, že obžalovaná bola dňa 01.02.2012 privezená na ošetrenie, pri ktorom uviedla, že spadla na chrbát pri Jantári, bola hospitalizovaná s diagnózou trieštivá fraktúra tela stavca Th12, pričom doplňujúce správy je zrejmé, že sa mala pošmykla na ľade. Na čísle listu 123 sa nachádza správa primára psychiatrického oddelenia NsP Bojnice zo dňa 04.02.2022 podľa, ktorej obžalovaná bola hospitalizovaná na ich oddelení od 04.04.2018 do 20.04.2018, trpí psychotickým ochorením, ktoré sa prejavuje poruchami myslenia, vnímania, nálady, následne bola ešte trikrát na psychiatrickej ambulancii, naposledy v septembri 2018 Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že bolo preukázané, že obžalovaná sa dopustil skutku pod bodom 1 tohto rozsudku čím naplnila všetky zákonné znaky prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, pretože lživo obvinila iného z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie a tiež naplnila všetky zákonné znaky zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože v trestnom konaní predložila dôkaz, o ktorom vedela, že je sfalšovaný, na účel použiť ho ako pravý. Zo spáchania trestnej činnosti pod bodom 1 tohto rozsudku je usvedčovaná výpoveďou svedka E. F. na hlavnom pojednávaní, prečítanou výpoveďou svedkyne K. F. na hlavnom pojednávaní a aj ďalšími dôkazmi,
ktoré boli konštatované vyššie a ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní. V prípade prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona treba predovšetkým zdôrazniť, že dcéra obžalovanej, svedkyňa H. H., nikdy informáciu o svojom znásilnení nedala, prvýkrát sa o tom dozvedela až z predvolania na výsluch dňa 19.03.2021. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a preukázané, že obžalovaná úmyselne uvádzala nepravdivé údaje o tom, že svedok E. F. spáchal na jej dcére závažný trestný čin znásilnenia. Zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť ho ako pravý. Za dôkaz podľa § 119 ods. 3 Trestného poriadku sa považuje všetko čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Obžalovaná svojím listom, ktorý adresovala Úradu inšpekčnej služby Banskej Bystrici podala písomné trestné oznámenie, ktoré je dôkazným prostriedkom podľa § 119 ods. 3 Trestného poriadku. Z tohto trestného oznámenia bolo možné vyvodiť záver, že jej dcéra bola v roku 1993 opakovane znásilňovaná E. F., z čoho bolo možné vyvodiť právny záver o podozrení zo spáchania trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Trestného zákona. Z tohto oznámenia tiež vyplýva, že bola dňa 01.02.2012 zrazená na prechode pre chodcov vozidlom, ktoré z miesta nehody ušlo, bola prevezená do NsP Bojnice so zlomeným stavcom a chrbticou. Z tohto bolo možné vyvodiť právny záver o podozrení zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že obžalovaná podala vymyslené trestné oznámenie na základe ktorého začali byť vykonávané úkony trestného konania, pravdivosť a správnosť ktorých potvrdzovala vo svojej výpovedi zo 17.03.2021. Obžalovaná predložila dôkaz - trestné oznámenie, teda vyhotovila a predložila sfalšovaný dôkaz o skutočnosti, že iný spáchal trestný čin, ako aj o skutočnosti, že bol spáchaný trestný čin (skutok 2). Aj napriek skutočnosti, že obžalovaná v plnom rozsahu popierala trestnú činnosť v bode 1 a tiež bode 2 tohto rozsudku, táto trestná činnosť jej bola dôkazmi, v prípade skutku pod bodom 2 výpoveďou svedkyne I. a tiež ďalšími dôkazmi; jednoznačne preukázaná. Keďže v konaní vznikli pochybnosti o trestnej zodpovednosti obžalovanej z hľadiska jej príčetnosti, bol vo veci vypracovaný znalecký posudok, ktorý vypracovala znalecká organizácia Centrum duševného zdravia v Bánovciach nad Bebravou, závery ktorého prezentoval na hlavnom pojednávaní znalec H. I. J.. Z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaná v súčasnosti ani v čase spáchania trestnej činnosti netrpela duševnou chorobou v pravom slova zmysle, bola u nej zistená organická porucha osobnosti na pôvodnom teréne, takzvaná zmiešaná porucha osobnosti. Rozpoznávacie schopnosti obžalovanej v čase trestnej činnosti boli forénzne nepodstatne zmenšené, jej ovládacie schopnosti zase boli forenzné významne a podstatne zmenšené, nie však vymiznuté. Zo záverov znaleckého posudku, ktorý podrobne prezentoval na hlavnom pojednávaní znalec H. I. J. vyplýva, že obžalovaná je trestne zodpovedná za svoje konanie. Súd zároveň na hlavnom pojednávaní podľa § 272 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrhy obžalovanej a jej obhajcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne H. D., svedka K. H. a svedka majiteľa motorového vozidla Škoda, evidenčné číslo E., pravdepodobné priezvisko J., pretože nie je potrebné tieto dôkazy na rozhodnutie vo veci vykonať, dôkazy nemajú žiadnu súvislosť s prejednávanou trestnou vecou. Je možné konštatovať, že všetky vykonané dôkazy v prípade skutkov pod bodom 1 aj 2 tohto rozsudku tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré obžalovanú zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú. Z týchto dôvodov súd uznal obžalovanú vinnou v bode 1 tohto rozsudku z prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a v bode 2 tohto rozsudku zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaná ako vyplýva z registra trestov bola doteraz 5 krát súdne trestaná, od roku 1992 do roku 1993 za majetkovú trestnú činnosť k nepodmienečným trestom. Naposledy bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 3T/120/14 zo dňa 23.10.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. 2To 6/16 zo dňa 27.09.2016 za prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona k podmienečnému trestu, odsúdenie je zahladené. V dvoch prípadoch bola postihnutá v priestupkovom konaní za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa, ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a tiež na ustanovenie § 41 ods. 1 Trestného zákona o ukladaní úhrnného trestu. Súd zistil v prípade obžalovanej existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. c) Trestného zákona (spáchala trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby) a existenciu jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchal viac trestných činov). Prihliadajúc na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona (pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd
prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností), súd uložil obžalovanej úhrnný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 13 mesiacov, výkon, ktorého jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Počas skúšobnej doby 18 mesiacov sa obžalovaná nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, priestupku, priestupkov, lebo v opačnom prípade by hrozilo, že môže vykonať podmienečne odložený trest v trvaní 13 mesiacov, vo výkone trestu. Takto uložený trest považuje súd za primeraný, dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovanej. Vzhľadom na výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní, súd zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. a) Trestného zákona uložil obžalovanej ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, keďže znalec navrhol uloženie ambulantnej psychiatrickej liečby obžalovanej, uloženie ktorej považuje za potrebné. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.