Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 1T/87/2024 3824010860 19. 05. 2025 Mgr. Vojtech Chmelan ECLI:SK:OSPD:2025:3824010860.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. mája 2025 takto rozhodol: O b ž a l o v a n ý : A. B. C. A. D. E. , nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., G. H. XXXX/XX, t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby I., je
vinný , že
v presne nezistenom čase dňa 10.05.2024 okolo 19.00 hodiny v Obci J. K., okres Prievidza, na mieste s GPS súradnicami XX.XXXXXX, XX.XXXXXX, na ktoré sa spolu s družkou, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti - L. E., doviezol na osobnom motorovom vozidle značky Škoda Octavia combi, šedej farby, evidenčného čísla K. M., L. E. pod vplyvom alkoholu chytil rukou za rameno a zhodil ju na zem, opakovane ju udrel päsťou do hlavy, najmä v zadnej časti, tiež ju udrel do krku a ramien, opakovane ju kopol nohou do vrchnej časti tela a do zadnej časti hlavy, následne ju vyzval, aby vliezla do kufra vozidla, čo odmietla a pokúsila sa ujsť, v čom jej zabránil tým, že ju chytil za vlasy, zhodil ju na zem, ťahal ju po zemi držiac ju za vlasy, následne ju zo zeme zodvihol, hodil ju do kufra vozidla, dvere kufra zabuchol, nasadol do vozidla a s týmto jazdil po nezistenej trase, po čom vozidlo odstavil v presne nezistenom čase toho istého dňa na nezistenom mieste v katastri Obce J. K., okres F., z vozidla vystúpil, dvere kufra otvoril, poškodenú z kufra vytiahol a hodil ju na zem, kde ju opakovane kopol do oblasti ľavého ramena a opakovane udrel dlaňou ruky do zadnej časti hlavy, následne ju opätovne chytil za vlasy, nadvihol zo zeme a hodil naspäť na zem, po čom poškodenej povedal, že jej zlomí väzy, topánkou jej šliapol na tvár cez ústa, prešiel k vozidlu, z ktorého vytiahol lopatu s rúčkou a násadou a poškodenej povedal, že ju tam zakope a nikto ju nenájde, následne lopatu odhodil, poškodenú znovu chytil za ramená, nadvihol ju a odhodil ju na zem, po čom jej povedal, aby ušla, lebo ju zabije, na čo sa poškodená pozviechala zo zeme a bežala nezisteným smerom cez les, pričom dobehla k chate s číslom 928 v katastri Obce J. K., okres F., odkiaľ jej bola na jej žiadosť obyvateľom chaty privolaná pomoc, pričom týmto konaním vzbudil u poškodenej L. E. obavu o jej život a zdravie a spôsobil jej mnohopočetné pomliaždenie hlavy v oblasti tváre a vlasatej časti, krku a zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov so sťažením obvyklého spôsobu života závažným spôsobom po dobu dvoch mesiacov, teda inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho spáchal násilím a čin spáchal na chránenej osobe - na družke a na osobe, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti, inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho spáchal so zbraňou a násilím a čin spáchal na chránenej osobe, pretože ho spáchal na družke a na osobe, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti,
inému ublížil na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe, pretože ho spáchal na družke ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti a činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, tým
a na osobe,
spáchal
zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, ods.2 písm. a), d) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. d) Trestného zákona, § 139 ods.1 písm. c) Trestného zákona, § 127 ods.4 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z., prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. a), b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. a), d) Trestného zákona, § 139 ods.1 písm. c) Trestného zákona, § 127 ods.4, ods.5 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z., prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm. a), ods.3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. c) Trestného zákona, § 127 ods.4 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z. a za to sa odsudzuje Podľa § 183 ods.2 Trestného zákona, § 41 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. H. XX škodu vo výške 692,49 eur. Podľa § 288 ods.2 Trestného poriadku sa poškodená L. E. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., vypočul poškodenú L. E., vypočul svedkov N. B., I. O., O. P., K. K., Q. B., L. B., M. B., vypočul znalca z odboru zdravotníctvo farmácia, odvetvie ortopédia P. O. R., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov. Obžalovaný A. B. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Pred sudcom pre prípravné konanie vypovedal, že sa s poškodenou pohádali, táto utiekla dole lúkou a on ju šiel čakať na chatu, pričom neskôr na lúke zbadal sanitku. Uviedol, že to, čo povedala poškodená sú nezmysly. Uviedol, že nie je pravdou, že poškodenú fyzicky napadol, že ju zavrel do kufra, nevedel si vysvetliť, prečo toto tvrdí poškodená, nevedel uviesť, ako poškodenej vznikla zlomenina kľúčnej kosti. Poškodená L. E. (osoba chránená, obeť trestného činu) vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným tvorili pár asi 9 rokov, vyjadrila sa k ich spolužitiu za uvedené obdobie. Ďalej uviedla, že niekedy v roku 2023 si kúpili chatu v Obci J. K. s popisným číslom 913, ktorú postupne prerábali. Naposledy na chatku prišli dňa 09.05.2024 a plánovali tam zostať do konca víkendu. Dňa 10.05.2024 okolo 19.00 hodiny chceli sledovať západ slnka, pričom na lúku sa odviezli autom, ktoré šoféroval obžalovaný, ona sedela vedľa na sedadle spolujazdca a ich dva psy boli v kufri motorového vozidla. Keď prišli na miesto, vystúpili z auta, bol otvorený kufor auta, psy vybehli von a následne obžalovaný bez slov prišiel k nej a hneď ju začal biť, pričom ju zdrapil rukou za ruku a zhodil ju na zem a keď bola na zemi, udieral ju päsťami do hlavy, do ramien a do krku a to najmä do zadnej časti hlavy
a krku, potom ju viackrát kopol do vrchnej časti tela a do hlavy vzadu, kde sú vlasy, pričom nevedela uviesť, prečo ju obžalovaný bije. Ďalej uviedla, že následne jej obžalovaný povedal, aby vliezla do kufra auta, pričom kufor už bol v tom čase otvorený a keď mu povedala, že tam nevlezie a chcela ujsť z miesta preč, obžalovaný ju hneď chytil za vlasy, zhodil ju na zem, chvíľu ju ťahal za vlasy po zemi, potom ju rukami zodvihol, hodil ju do kufra, kde sa však náhradné koleso od auta nenachádzalo, kufor bol prázdny a zabuchol dvere kufra. Ďalej uviedla že v kufri motorového vozidla ležala na ľavom ramene, ktoré ju veľmi bolelo, obžalovaný následne nasadol do auta, naštartoval a s autom jazdil, nevedela uviesť kde a ako dlho, pričom psy sa nachádzali vo vnútri motorového vozidla, lebo jeden zo psov chcel ísť k nej, na čo obžalovaný psa zahriakol. Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že potom registrovala to, že obžalovaný musel dostať na aute defekt, pretože ohľadne toho nadával, potom registrovala, že obžalovaný s motorovým vozidlom zastavil, následne ju vytiahol z kufra motorového vozidla, hodil ju znovu na zem, kde ju viackrát kopol do ľavého ramena, tiež ju silno fackal do zadnej časti hlavy, pričom po celý čas ležala na zemi. Potom ju zodvihol za vlasy a hneď ju hodil naspäť o zem a obžalovaný jej povedal, že jej zlomí väzy, stúpil jej podrážkou obuvi na tvár, presnejšie v oblasti úst, potom išiel k autu, odniekiaľ vytiahol pravdepodobne lopatu a s týmto predmetom v ruke jej povedal, že ju tam zakope a nikto ju nenájde. Uviedla, že sa bála, že ju tam fakt obžalovaný zabije, myslela si, že ju udrie tou lopatou, no neurobil to. Potom ju obžalovaný znovu chytil za ramená, nadvihol ju a odhodil ju od seba na zem a povedal, aby utekala preč, lebo ju zabije. Z dôvodu, že mala veľký strach, zdvihla sa zo zeme a utekala smerom cez nejaký les, bola bosá až pokiaľ nedobehla k nejakému domu a začala kričať a žiadala o pomoc. Tu stretla staršieho pána, ktorý jej požičal telefón a ona zavolala políciu a následne prišla sanitka, ktorá ju odviezla do nemocnice, kde jej povedali, že má zlomeninu kľúčnej kosti a viacero odrenín. Na záver uviedla, že je pravdou, že asi pred mesiacom od tohto incidentu na chate nadviazala známosť s iným mužom, obžalovanému to nepovedala, jej vzťah s týmto mužom už v súčasnej dobe neudržuje, ďalej uviedla, že z vyhrážok obžalovaného mala strach. Svedok N. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v piatok dňa 10.05.2024, približne od 14.00 hodiny sa nachádzal v Obci J. K., na L. M. a to na svojej chatke s popisným číslom XXX. Uviedol, že asi o 20.20 hodine sa nachádzal vonku mimo chatky, pričom počul nejaké rozprávanie alebo mrmlanie, dobre nerozumel, nakoľko dobre nepočuje. Ďalej uviedol, že pri jeho plote zbadal na zemi schúlené nejaké dievča, ktoré ho požiadalo o požičanie mobilu na zavolanie polície, pretože priateľ jej vzal telefón, preto on zavolal na telefónne číslo 158 a telefón odovzdal tejto dievčine nech si to vybaví sama. Počas telefonátu s policajtmi a potom aj záchranármi im ozrejmil miesto, kde sa nachádzajú, následne na miesto prišli policajti a potom záchranka. Na záver uviedol, že dievčina bola uplakaná, celá strapatá, dezorientovaná, vyzerala, že vôbec nevie, kde sa nachádza, všimol si, že nemala obuté žiadne topánky, bola len v ponožkách, vo vlasoch mala veľa suchého lístia, akokeby sa váľala niekde po zemi a bola vystrašená a uvádzala, že ju bolí ruka. Svedkovia I. O. a O. P. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní uviedli, že boli vyslaní operačným dôstojníkom do Obce J. K. na L. S. M., k chatke číslo XXX, odkiaľ volala L. E., že jej priateľ A. B. ju zbil, nechal ju niekde v lese, kopal ju do hlavy a brucha. Po ich príchode na miesto bol pred chatkou svedok N. B., ktorý uviedol, že za ním prišlo neznáme dievča a prosilo ho, či by mohol zavolať políciu, nakoľko potrebuje pomoc a preto volal na linku 158. Ďalej uviedli, že na lavičke sedela L. E., ktorá bola bez topánok, len v ponožkách a triasla sa od zimy a keď sa jej pýtali, čo sa stalo, uviedla, že s priateľom A. B. majú v Obci J. K. chatu, že vo večerných hodinách išli autom pozrieť západ slnka na nejaký kopec. Ďalej im uviedla, že po príchode na toto miesto ju A. B. vyhodil z auta, bil ju päsťami do hlavy a keď spadla na zem, tak ju kopal do celého tela, potom ju mal zdvihnúť, vložiť do kufra vozidla a previesť na iné miesto, kde zastavil, otvoril kufor, vytiahol ju z kufra a opätovne ju bil a kopal a nakoniec povedal, že nech uteká, lebo ju zabije a zakope. Taktiež im uviedla, že z toho miesta utekala neznámym smerom cez les, pričom vybehla na nejaké miesto a všimla si svetlo z domov a preto utekala za svetlom a tam stretla muža, ktorého požiadala o telefón, aby jej zavolal políciu. Uviedli, že poškodená L. E. sa sťažovala na bolesti v oblasti tváre, no najmä na bolesti v oblasti ľavého ramena, bola uplakaná, roztrasená, zľaknutá, vyzerala ako človek, ktorému sa stalo niečo negatívne a ktorému bolo ublížené. Svedkovia uviedli, že odpovedala a reagovala normálne, nerozprávala z cesty, všimli si, že nemala obuv a bola len v ponožkách, bola strapatá, vo vlasoch mala plno lístia, mala mierne opuchnutú tvár a stále si držala ľavú ruku. Nepôsobila ako pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok a z dôvodu, že sa sťažovala na bolesti v ramene, bola na miesto privolaná aj RZP, ktorá ju ošetrila a rozhodla o jej prevoze do nemocnice. Ďalej uviedli, že vzhľadom na výpoveď poškodenej si počas jazdy z L. S.
M. smerom k ceste XX/XXX asi 5 m od cesty na lúke všimli osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, EČV: K. XXX-XX, v ktorom sa nachádzal A. B., ktorý im pri vyťažovaní uviedol, že hľadá svoju priateľku Leu, ktorá mu ušla z auta, lebo sa pohádali, bolo na ňom vidieť, že je pod vplyvom alkoholu. Povedal, že on nič nevie, on svoju priateľku ľúbi, sú spolu 8 rokov a nikdy by jej neublížil. Následne ho vyťažovali k tomu, či svoju priateľku napadol, pričom on sa o nej vyjadroval a vykresľoval ju ako psychiatrického pacienta, že táto v minulosti mala padnúť na hlavu a odvtedy, keď si vypije, uteká od neho a tvrdí, že jej ubližuje. Uviedli, že A. B. podrobili dychovej skúške s výsledkom 0,60 mg/l alkoholu v dychu a na základe zistených skutočností A. B. obmedzili na osobnej slobode z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu nebezpečné vyhrážanie a následne ho eskortovali na Obvodné oddelenie PZ SR T. B., pričom zabezpečili a zaistili páskami motorové vozidlo, obžalovaný A. B. s nimi išiel dobrovoľne. Svedkovia K. K., Q. B., M. B. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní sa k trestnej činnosti obžalovaného A. B. nevedeli vyjadriť. Jedná sa o priateľov obžalovaného, resp. jeho starú mamu. Títo svedkovia sa vyjadrovali k osobe obžalovaného, ktorého popisovali ako zodpovedného a pracovitého človeka, ktorý zabezpečoval celú rodinu a poškodenú popisovali ako nezodpovednú osobu, ktorá bola lenivá, nechcelo sa jej pracovať a požívala alkoholické nápoje a nadväzovala nové známosti, o čom informovali obžalovaného, ale on ju ľúbil a nič voči tomu nerobil, t.j. že by sa s poškodenou rozišiel, naopak, čo jej videl na očiach, tak to urobil a všetko, čo nadobudli dával na jej meno, t.j. že sa poškodená stala výlučnou vlastníčkou. Svedok L. B. – otec obžalovaného vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že on sa k trestnej činnosti syna nevie vyjadriť. Uviedol, že poškodenú spoznal v U., kde za ním prišiel syn s poškodenou, tejto sa v Írsku moc pracovať nechcelo, moc sa o spoločnú domácnosť nestarala. Uviedol, že potom syn s poškodenou odišli na Slovensku, kde sa neskôr vrátil aj on, avšak s nimi nebol moc v kontakte. Uviedol, že deň pred týmto, čo je jeho synovi kladené za vinu, bol on, jeho syn, poškodená na rybačke, pričom poškodená prespala noc v kufri motorového vozidla, na druhý deň syn s poškodenou odišli do J. K. na chatu. Znalec P. O. R. – znalec z odboru zdravotníctva vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na písomne podanom znaleckom posudku, ako i na jeho záveroch. Znalec konštatoval, že poškodená L. E. dňa 10.5.2024 utrpela mnohopočetné pomliaždenie hlavy v oblasti tváre a vlasatej časti, krku a zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov. Mnohopočetné pomliaždenia vznikli v dôsledku opakovaných úderov päsťou a opakovaným kopaním do oblasti hlavy a krku, zlomenina kľúčnej kosti poškodenej vznikla tak, že ju páchateľ hodil do kufra auta, pričom pri páde sa udrela o spodok kufra. Znalec uviedol, že sťaženie obvyklého spôsobu života u poškodenej je po dobu dvoch mesiacov a to závažným spôsobom. Na záver znalec jednoznačne vylúčil, že zranenia poškodenej vznikli pádom na zem, pretože zranenia by mali iný charakter. V spise sa nachádzajú listinné dôkazy a to na č.l. 38 lekárska správa z Urgentného príjmu traumatológie, Nemocnica s poliklinikou F. so sídlom v K. zo dňa 10.05.2024 o 22.54 hodine, v ktorej je uvedené, že poškodená L. E. bola privezená RZP, uviedla, že boli s priateľom A. B. na prechádzke, on ju bezdôvodne zhodil na zem, začal do nej kopať, udierať do hornej časti tela, do hlavy, hrudníka, potom ju hodil do kufra auta, previezol ju na iné miesto, nevedela kam, tam ju vytiahol z kufra, začal ju znova kopať, vytiahol z kufra rýľ a povedal jej, že má utekať, lebo ju zahrabe, následne bežala preč, stretla nejakého pána a ten zavolal políciu. Z lekárskej správy ďalej vyplýva, že poškodená utrpela zranenia a to početné hematómy, sufúzie kože na krku a trieštivú zlomeninu kľúčnej kosti ľavej hornej končatiny. Na č.l. 59-63 sa nachádza zápisnica o vykonaní prehliadky tela poškodenej, pri ktorej jej boli zadokumentované zranenia tela fotograficky, na č.l. 64-67 sa nachádza zápisnica o prehliadke tela obžalovaného A. B. s fotodokumentáciou. Na č.l. 74-78 sa nachádza nahrávka tiesňového volania poškodenej L. E. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX zo dňa 10.05.2024 v čase o 20.36 hodine na národné číslo tiesňového volania Policajného zboru 158, vedenom na operačnom stredisku operačného odboru Krajského riaditeľstva PZ v A., pričom z prepisu nahrávky tiesňového volania vyplýva, že poškodená L. E. z požičaného telefónu svedka N. B. žiadala o príchod hliadky PZ do J. K., L. M. z dôvodu, že jej priateľ A. B. ju v lese zbil, dokopal, je celá dobitá a má zrejme vykĺbené rameno. Zo zápisu o dychovej skúške na alkohol z č.l. 82 vyplýva, že dňa 10.05.2024 v čase o 22.51 hodine mal obžalovaný A. B. nameraných 0.60 mg/l alkoholu v dychu. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu vyplýva, že na mieste sa nachádzalo osobné motorové vozidlo Škoda Octavia combi evidenčného čísla K. M., ktoré bolo zapečatené bezpečnostnou páskou
a následne prevezené vozidlom odťahovej služby do areálu Okresného riaditeľstva PZ F. a bola vyhotovená fotodokumentácia k obhliadke miesta činu. Súd ďalej konštatuje, že po vydaní Príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov sudcom pre prípravné konanie bola dňa 18.06.2024 vykonaná prehliadka iných priestorov – vozidla, pri ktorej bola okrem iného vydaná kovová lopata s drevenou rúčkou - č.l. 158-169. Na č.l. 264-276 spisu sa nachádza „Uplatnenie náhrady škody poškodenej L. E.“ aj s prílohami, z dokladov ktorých vyplýva, že poškodená uplatňuje škodu vo výške 20.892,49 eur. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T 87/2024 zo dňa 20.01.2025 bol obžalovaný uznaný vinným pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, ods.2 písm. a), d) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. d) Trestného zákona, § 139 ods.1 písm. c) Trestného zákona, § 127 ods.4 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. a), b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. a), d) Trestného zákona, § 139 ods.1 písm. c) Trestného zákona, § 127 ods.4, ods.5 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm. a), ods.3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. c) Trestného zákona, § 127 ods.4 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z. a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom obžalovaný voči tomuto rozsudku podal odvolanie. Krajský súd Trenčín uznesením, sp. zn. 23To/21/2025 zo dňa 01.04.2025 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Na č.l. 480-482 sa nachádza uznesenie o vznesení obvinenia obžalovanému B. pre prečin ublíženia na zdraví a pre prečin výtržníctva, na č.l. 478 -479 sa nachádza obžaloba na obžalovaného B., ktorú podal prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany na Okresný súd Piešťany, pričom vo veci do dňa rozhodnutia nebolo rozhodnuté. Súd po zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný na hlavnom pojednávaní, v prípravnom konaní odmietol vypovedať a pred sudcom pre prípravné konanie poprel, že by sa dopustil nejakej trestnej činnosti, t.j. že by nejakým spôsobom fyzicky napadol poškodenú, že sa jej vyhrážal zabitím, resp. že by jej nejakým spôsobom obmedzoval slobodu, uviedol, len toľko, že v predmetný deň sa s poškodenou pohádal. Obžalovaný je z konania jednoznačne usvedčený z prečítanej výpovede poškodenej, výpoveďami svedkov N. B., I. O., O. P., výpoveďami znalca P. O. R., ako aj listinným dôkazmi. Podľa názoru súdu, z prevedeného dokazovania a to z výpovede poškodenej L. E., obžalovaného A. B. jednoznačne vyplýva, že dňa 10.05.2024 boli spoločne na chate vo J. K. a že vo večerných hodinách sa rozhodli, že si pôjdu pozrieť západ slnka, pričom pred odchodom si obžalovaný pozrel mobilný telefón poškodenej. Potom spoločne nasadli do osobného motorového vozidla a odišli na lúku, kde chceli pozorovať západ slnka. Hoci obžalovaný popiera, že by medzi ním a poškodenou k niečomu došlo, z výpovede poškodenej jednoznačne vyplýva, že po vystúpení z vozidla ju obžalovaný fyzicky napadol, bil ju päsťami, kopal do celého tela. Následne ju vyzval, aby vliezla do kufra vozidla, čo ona odmietla, následne ju obžalovaný zo zeme zdvihol, hodil ju do kufra motorového vozidla, dvere kufra zabuchol, nasadol do vozidla a s týmto jazdil po nezistenej trase, potom vozidlo odstavil, z vozidla vystúpil, dvere kufra otvoril, vytiahol ju z kufra a hodil ju na zem, kde ju opakovane kopol do oblasti ľavého ramena a opakovane udrel dlaňou ruky do zadnej časti hlavy, následne ju opätovne chytil za vlasy, nadvihol zo zeme a hodil naspäť na zem a povedal jej, že jej zlomí väzy, následne prešiel k vozidlu, z ktorého vytiahol lopatu s rúčkou a násadou a povedal jej, že ju tam zakope a nikto ju nenájde, následne ju udieral po celom tele a kopal ju a povedal jej, aby ušla, lebo ju zabije, na čo ona vstala zo zeme a bežala nezisteným smerom cez les, pričom dobehla k nejakej chate, kde stretla nejakého pána, ktorý na jej žiadosť privolal pomoc, uviedla, že vzhľadom na konanie obžalovaného mala obavu o život a zdravie, lebo obžalovaný jej spôsobil zranenia na tele a vyhrážal sa jej zabitím. Hoci obžalovaný odmietol vypovedať, výpoveď poškodenej nepriamo potvrdzuje aj výpoveď svedka N. B., ktorý našiel poškodenú, ako aj výpovede príslušníkov polície I. O., O. P., ktorí vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedli a popísali, v akom stave sa poškodená nachádzala, pričom uviedli, že vzhľadom na zdravotný stav poškodenej bola privolaná na miesto aj rýchla zdravotná služba, ktorá odviezla poškodenú na ošetrenie. Z výpovedí svedkov I. O. a O. P. vyplýva, že pri návrate uvideli vozidlo, v ktorom sa nachádzal obžalovaný a preto obžalovaného zadržali a zaistili motorové vozidlo. To, že výpoveď poškodenej L. E. je pravdivá potvrdil znalec P. O. R., ktorý uviedol, že zranenia, ktoré utrpela poškodená mohli vzniknúť tak, ako to uvádza poškodená, t.j. bitím (zranenia pomliaždenie hlavy v oblasti tváre a vlasatej časti, krku), resp. hodením do kufra motorového vozidla (zlomenina kľúčnej kosti). Znalec jednoznačne vylúčil, že by zranenia poškodenej mohli vzniknúť iným
spôsobom, ako napríklad pádom na zem a podobne. Nepriamo z konania obžalovaného usvedčujú aj listinné dôkazy a to najmä lekárska správa z Urgentného príjmu traumatológie, Nemocnica s poliklinikou F. so sídlom v K. zo dňa 10.05.2024, v ktorej je uvedené, že poškodená L. E. bola privezená RZP, uviedla, že boli s priateľom A. B. na prechádzke, on ju bezdôvodne zhodil na zem, začal do nej kopať, udierať do hornej časti tela, do hlavy, hrudníka, potom ju hodil do kufra auta, previezol ju na iné miesto, nevedela kam, tam ju vytiahol z kufra, začal ju znova kopať, vytiahol z kufra rýľ a povedal jej, že má utekať, lebo ju zahrabe, následne bežala preč, stretla nejakého pána a ten zavolal políciu, pričom z lekárskej správy ďalej vyplýva, že poškodená utrpela zranenia a to početné hematómy, sufúzie kože na krku a trieštivú zlomeninu kľúčnej kosti ľavej hornej končatiny, čo v podstate potvrdzuje aj prehliadka tela poškodenej, pri ktorej jej boli zadokumentované zranenia tela fotograficky. Súd ďalej poukazuje na to, že obžalovaného z konania usvedčuje aj vykonaná prehliadka vozidla, pri ktorej bola okrem iného zaistená kovová lopata s drevenou rúčkou. Súd preto konanie obžalovaného tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, ods.2 písm. a), d) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. d) Trestného zákona, § 139 ods.1 písm. c) Trestného zákona, § 127 ods.4 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z., pretože obžalovaný poškodenej, t.j. jeho družke, chránenej osobe, s ktorou žil v spoločnej domácnosti bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, pričom konania sa dopustil závažnejším spôsobom konania za použitia, pretože ho spáchal násilím. Ďalej súd jeho konanie tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. a), b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. a), d) Trestného zákona, § 139 ods.1 písm. c) Trestného zákona, § 127 ods.4, ods.5 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z. z., pretože obžalovaný sa svojej družke, chránenej osobe, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom obžalovaný čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho spáchal so zbraňou (lopatou) a násilím a ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm. a), ods.3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. c) Trestného zákona, § 127 ods.4 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z., pretože obžalovaný poškodenej, t.j. jeho družke, chránenej osobe, s ktorou žil v spoločnej domácnosti ublížil na zdraví, pričom jej v zmysle znaleckého posudku spôsobil zranenia. Podľa názoru súdu, je nepochybné, že v danom prípade zo strany obžalovaného došlo k určitému skratu, keď sa pravde po zistení určitých skutočností ohľadne poškodenej nevedel s týmto zmieriť, teda prejavila sa naplno u neho žiarlivosť, ktorá ho viedla ku konaniu, ktoré vykonal, ktoré súd kvalifikoval tak, ako je horeuvedené, nakoľko konanie obžalovaného v zmysle všetkých zabezpečených dôkazov, pričom podľa názoru súdu, konaním obžalovaného u poškodenej v dôsledku jeho konania došlo k podstatnému zásahu do jej psychického a fyzického zdravia a podľa názoru súdu, obžalovaný konal v priamom úmysle. Sud poukazuje na to, že zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, ods.2 písm. a), d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), d) Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu a uvedený čin spácha závažnejším spôsobom konania – násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy a čin spácha na chránenej osobe. Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. a), b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. a), d) Trestného zákona a § 139 ods.1 písm. c) Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spácha so zbraňou a násilím a na chránenej osobe – blízkej osobe, pričom objektívna stránka trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia a pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu nie je potrebné, aby táto obava vznikla, postačuje reálna možnosť vzniku takejto dôvodnej obavy. Podľa § 138 písm. d) Trestného zákona sa závažnejším spôsobom konania rozumie páchanie trestného činu násilím, pričom podľa § 122 ods.7 Trestného zákona je trestný čin spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného, trestný čin je spáchaný so zbraňou v zmysle § 122 ods.3 Trestného zákona, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý so spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie
alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Blízkou osobou podľa § 139 ods.1 písm. c) Trestného zákona. sa v zmysle
§ 127 ods.4 Trestného zákona rozumejú na účely tohto zákona aj iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú a v zmysle § 127 ods.5 Trestného zákona na účely trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona aj druh a osoba, ktorá s páchateľom žila v spoločnej domácnosti. V zmysle § 123 ods.2 Trestného zákona sa ublížením na zdraví rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného a podľa § 123 ods.3 písm. i) Trestného zákona sa ťažkou ujmou na zdraví na účely Trestného zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas, pričom poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas je v zmysle § 123 ods.4 Trestného zákona porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Pokiaľ obhajoba spochybňovala dôveryhodnosť osoby poškodenej a namietala jej výpoveď na hlavnom pojednávaní, súd poukazuje na to, že svedkovia K. K., Q. B., M. B., L. B., ktorých súd vypočul na návrh obhajoby vo svojich výpovediach žiadnym spôsobom nespochybnili dôveryhodnosť poškodenej, to, že uvádzali, že poškodenej sa nechcelo pracovať, resp. že požívala alkoholické nápoje a že flirtovala s inými mužmi, nie je dôvodom na spochybnenie jej dôveryhodnosti. Naopak, z ich výpovedi vyplýva, že poškodená sa im nepáčila, dohovárali obžalovanému, aby sa s ňou rozišiel, čo však obžalovaný nereflektoval, pretože poškodenú ľúbil. Pokiaľ obhajoba namietala skutočnosť, že v prípravnom konaní neboli z motorového vozidla a to z kufra vzaté pachové stopy a že neboli vzaté daktyloskopické stopy z lopaty a nebolo zistené, že by táto lopata bola špinavá, pretože obžalovaný s ňou pracoval, musel mať špinavé ruky a podľa jeho názoru, sa do kufra poškodená nemohla zmestiť, súd poukazuje na to, že motorové vozidlo bolo ihneď po čine zaistené, opáskované a následne bola vykonaná prehliadka motorového vozidla a vyhotovená fotodokumentácia z tejto prehliadky, pričom predmetná lopata sa nachádzala tam, ako to uvádzala poškodená, to, či obžalovaný mal alebo nemal špinavé ruky, je podľa názoru súdu bezpredmetné, pretože ako vyplýva z dokazovania, tak po práci obžalovaný s poškodenou boli vo vnútri chaty a každý človek si po práci umyje ruky. Ďalej súd poukazuje na to, že síce z kufra vozidla neboli vzaté pachové stopy, avšak súd poukazuje na to, že z výpovede svedka L. B. vyplýva, že poškodená deň pred skutkom spala v kufri tohto motorového vozidla a to keď boli na rybačke, teda pachové stopy sa tam museli nachádzať už deň predtým, ako poškodená s obžalovaným prišli na chatu vo J. K., čím bol aj vyvrátený názor obhajoby, že by sa do kufra nezmestila. Pokiaľ obhajoba namietala výpoveď znalca P. O. R., tak tieto tvrdenia obhajoby sú len ich názorom, pretože podľa názoru súdu, znalec jednoznačne a odborne, zrozumiteľne popísal, aké poškodená utrpela zranenia, akým spôsobom jej tieto zranenia vznikli a vyjadril sa aj dĺžke narušenia obvyklého spôsobu života. Pokiaľ namietali vypočutie znalca ešte pred výsluchom poškodenej, tak súd v danom prípade poukazuje na rozhodnutie krajského súdu, že tento dôkaz bol vykonaný v súlade so zákonom. Teda tvrdenia obhajoby, že prevedeným dokazovaním bolo preukázané, že skutok sa nestal sú nepravdivé, ako aj ich tvrdenia, že neboli naplnené skutkové podstaty trestných činov
tak, ako to uvádzala obhajoba v záverečnej reči. V konaní mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný naplnil znaky horeuvedených trestných činov tak, ako po objektívnej stránke, tak i po stránke subjektívne, pričom objektom týchto trestných činov bola fyzická osoba, t.j. poškodená. Samosudca poukazuje na to, že poškodená dobrovoľne nevliezla do kufra motorového vozidla sama a neuvádzala obžalovanému, aby ju tam zatvoril, naopak obžalovaný jednak predtým použil fyzické násilie spolu s vyhrážkami zabitím a následne poškodenú násilím dal do kufra motorového vozidla, kufor zatvoril, čím jej zabránil užívať osobnú slobodu, pričom jej spôsobil zranenia tak, ako ich uviedol znalec MUDr. R., teda obžalovaný sa jednak poškodenej vyhrážal zabitím, jednak jej bránil užívať osobnú slobodu a spôsobil jej zranenia a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho spáchal násilím a čin spáchal na chránenej osobe - na družke a na osobe, ktorá s ním žila v spoločnej
domácnosti. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že tvrdenia obhajoby, t.j. že poškodená si všetko na obžalovaného vymyslela, pretože sa chce zmocniť majetku obžalovaného nie sú pravdivé, pretože ako vyplýva z výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedla, že nehnuteľnosť vo J. K. je vlastníctvom obžalovaného a ona vystupuje ako vlastník len z toho dôvodu, že obžalovaný má exekúcie a nechcel, aby mu nehnuteľnosť zobrali. Obžalovaný svojím konaním porušil záujem štátu na ochrane života a zdravia fyzických osôb, ich slobodného rozhodovania. Súd u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosťou je to, že spáchal viac trestných činov. Motívom konania u obžalovaného bola žiarlivosť po tom, čo zistil, že poškodená nadviazala známosť s iným mužom. K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe, bol 4krát riešený v priestupkovom konaní, doposiaľ bol 2-krát súdne trestaný, pričom sa neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia § 183 ods.3 Trestného zákona, § 41 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a z dôvodu, že v posledných desiatich rokov nebol vo výkone trestu, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd mal za to, že takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody bude miere vplývať na prevýchovu obžalovaného.
v dostatočnej
Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody a to za bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, stratu na zárobku, za poškodený mobilný telefón, za náklady spojené s liečením, pričom dokladovala škodu len za náklady spojené s liečením, preto súd zaviazal obžalovaného podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku nahradiť škodu vo výške 692,49 eur a so zvyškom nároku na náhradu škody poškodenú odkázal na civilný proces. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.