Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 30C/27/2024 3824201585 12. 06. 2025 JUDr. Eduard Szabo ECLI:SK:OSPD:2025:3824201585.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobkyne: Slovenská republika, zastúpená Okresnou prokuratúrou Partizánske, IČO: 35 629 045, so sídlom Partizánske, Februárová 157, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E., XXX XX F., G. D. XXX, o zaplatenie 9.838 € s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike, zastúpenej Okresným úradom Trenčín sumu 9 838,-€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že uvedenú sumu je žalovaný povinný splácať v splátkach po 200,-€ mesačne splatných k 20. dňu daného mesiaca s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročná celá pohľadávka. II. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. III. Žalovaný je povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku štátu súdny poplatok za žalobu v sume 590,-€ odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou súdu sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 9.838 €. 2. Žalobu zdôvodnila tým, že žalovaný v období od septembra 2017 do októbra 2019 v Partizánskom a na iných rôznych miestach sústavnou činnosťou za účelom dosiahnutia zisku samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť kupoval a následne predával ojazdené motorové vozidlá napriek tomu, že na takúto činnosť nemal živnostenské oprávnenie. Takouto činnosťou získal pre seba sumu najmenej 9.838 €. Túto činnosť vykonával bez živnostenského oprávnenia a teda v rozpore so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Žalovaný uvedeným konaním spáchal trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona. Za uvedený trestný čin bol trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/11/2023-234 zo dňa 14.04.2023 odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti vykonávať sprostredkovateľskú činnosť s ojazdenými motorovými vozidlami v trvaní 24 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2023. Žalovaný z uvedenej činnosti získal majetkový prospech, teda získal bezdôvodné obohatenie. Keďže v danom prípade niet komu bezdôvodné obohatenie vydať, musí sa vydať štátu, aby ani v takomto prípade bezdôvodné obohatenie nezostalo tomu, kto sa na iných úkor obohatil. 2. Ako dôkazy žalobkyňa navrhla vykonať: trestný spis Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/11/2023.
3. Súd v spore vydal platobný rozkaz č.k. 30C/27/2024-9 zo dňa 02.04.2024. Žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č.k. 30C/27/2024-32 zo dňa 21.08.2024 zrušil. 4. Súd následne žalobu doručil žalovanému. Zároveň ho vyzval, aby sa k nej vyjadril a aby označil dôkazy, ktoré chce, aby boli v konaní vykonané a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný dňa 17.04.2025 telefonicky súdu oznámil, že s nárokom žalobcu v celom rozsahu súhlasí a žiada, aby mu súd umožnil žalovanú sumu splácať v splátkach po 100 € mesačne, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov, aby uhradil žalovanú sumu naraz. S manželkou čakajú narodenie druhého dieťaťa a platia vysoký nájom. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav: žalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/11/2023 zo dňa 14.04.2023 uznaný vinným zo spáchania prečinu neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe, že od septembra 2017 do októbra 2019 v Partizánskom, a na rôznych miestach sústavnou činnosťou za účelom dosiahnutia zisku, samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, kupoval a následne predával ojazdené motorové vozidlá, čím získal prospech vo výške 9.838 €, pričom uvedenú činnosť vykonával bez živnostenského oprávnenia v rozpore so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2023. 6. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 7. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 8. Podľa § 93 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, prokurátor môže podať žalobu, ak ide o uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 9. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 9.838 €. Žalovaný tvrdenia žalobkyne nijakým spôsobom nesporoval a nárok žalobkyne uznal v celom rozsahu s tým, že žiada umožniť ho splácať v mesačných splátkach. 10. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Jednou z foriem bezdôvodného obohatenia je prospech získaný z nepoctivých zdrojov, teda majetkový prospech získaný z trestnej činnosti. V praxi sa vyskytujú prípady, keď toho, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný, nemožno zistiť, napr. ak sa niekto obohatil na úkor neurčitého počtu fyzických osôb pri predaji určitých vecí. V takom prípade niet komu bezdôvodné obohatenie odovzdať. Aby ani v takom prípade bezdôvodné obohatenie nezostalo tomu, kto ho získal na úkor iných, musí sa vydať štátu. Štát má právo na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia len vtedy, keď preukáže, že nemožno zistiť osoby, na úkor koho bol získaný, a ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, musí preukázať, že ho neodovzdal tým, na úkor koho ho získal. 11. Majetkový prospech získaný žalovaným je bezdôvodným obohatením podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (z trestného činu). Z trestného spisu vyplýva, že nemožno zistiť na úkor koho sa žalovaný obohatil. V takomto prípade, aby majetkový prospech nezostal osobe, ktorá sa obohatila zákon stanovuje, že bezdôvodné obohatenie sa musí vydať štátu. Z trestného rozkazu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/11/2023 zo dňa 14.04.2023 vyplýva, že žalovaný nadobudol trestným činom majetkový prospech vo výške 9.838 €.
12. Súd v neposlednom rade konštatuje, že zástupca žalobkyne má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby podľa ustanovenia § 93 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, keďže súd majetkový prospech žalovaného vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie, pričom toto má byť vydané štátu a v tomto prípade prokurátor je splnomocnený zákonom podať žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia štátu. 13. Vzhľadom na uvedené má súd nárok žalobkyne v celom rozsahu za preukázaný a preto rozhodol tak, ako je vo výroku I. tohto rozsudku a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 9.838 €. 14. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 15. Súd môže v odôvodnených prípadoch podľa ustanovenia § 232 ods. 3 CSP uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné splátky. Súd v tomto prípade musí určiť výšku každej splátky. Súd zároveň môže určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celé plnenie. 16. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Súd zaviazal žalovaného priznanú sumu zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 200 €. Žalovaný síce žiadal, aby mu súd umožnil žalovanú sumu splácať v mesačných splátkach vo výške 100 € mesačne z dôvodu zlej finančnej situácie, čakania narodenia druhého dieťaťa a výškou nájmu, avšak tieto skutočnosti nijakým spôsobom nepreukázal. Súd však umožnil žalovanému žalovanú sumu splácať v splátkach. Určil však sumu 200 € mesačne a to z dôvodu, že mesačnými splátkami po 100 € by žalovaný žalovanú sumu splácal cca 8 rokov. Dvojnásobná suma splátky jednak zabezpečí rýchlejšiu úhradu dlžnej sumy a podľa názoru súdu výrazne nezaťaží finančnú situáciu žalovaného. Súd možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach podmienil riadnym splácaním dlžnej sumy, keď rozhodol, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas, sa týmto nezaplatením zvyšná nesplatená suma stáva zročnou. 17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdy rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal a to z dôvodu, že žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní dňa 12.06.2025 uviedla, že náhradu trov konania priznať nežiada. 20. Podľa § 18ma zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov a konaní navrhnutých alebo za konania začaté a právoplatne neukončené do 31. marca 2024, pri ktorých neboli zaplatené poplatky v čase vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 a neboli zaplatené ani v lehote určenej vo výzve podľa § 10 ods. 1, sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných od 1. apríla 2024. 21. Podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. 22. Podľa § 6 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou. 23. Podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch, sa platí súdny poplatok z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6%, najmenej 25 €, najviac 25.000 € v obchodných veciach najviac 50.000 €. 24. Podľa § 9 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia
právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len „prevádzkovateľ systému“) sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 €, okrem poplatku podľa položky 17, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 €. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, platobnou kartou, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému. 25. Keďže je žalobkyňa od súdnych poplatkov zo zákona oslobodená a súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom žalovaný od súdnych poplatkov oslobodený nie je, musel súd podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch vyrubiť súdny poplatok za žalobu žalovanému. Podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, je súdny poplatok 6% z predmetnej sumy, najmenej 25 €. Súd preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 590 € (6% zo žalovanej sumy 9.838 € = 590 €). O možnosti zaplatiť súdny poplatok je žalovaný poučený v odseku 24 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.