Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 14C/48/2024 3824204079 02. 12. 2025 Mgr. Štefan Fedor ECLI:SK:OSPD:2025:3824204079.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcov: v 1. rade: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, v 2. rade: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G., H. I. XXX/XX, obaja zastúpení AKNP LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Moyzesova 471/1, Partizánske, proti žalovaným: v 1. rade: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., J. XXX/XX, v 2. rade: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. E. XXX, žalovaný v 2. rade zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Róbert Pietrik, nar. XX.X.XXXX, bytom M. N. XXX/XX, G., o určenie, že sú dané dôvody neplatnosti závetu a o určenie že dôvody vydedenia žalobcov nie sú dané, takto rozhodol: I. Určuje, že dôvody vydedenia žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade poručiteľom, ich otcom A. B., rodeným B., narodeným XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, uvedené v listine o vydedení, spísanej formou notárskej zápisnice zo dňa 27.8.2013 pod číslom N 145/2013, NZ 29010/2013, nie sú dané. II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta. II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.7.2024 sa žalobcovia v bode I. domáhali aby súd určil, že závet a listina o vydedení poručiteľa A. B., rodeného Rajnohu, narodeného XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.X.XXXX spísané formou notárskej zápisnice zo dňa 27.8.2013 pod číslom N 145/2013, NZ 29010/2013, sú v celom rozsahu neplatné a ďalej v bode II. sa žalobcovia domáhali aby súd určil, že dôvody vydedenia žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade poručiteľom uvedené v listine o vydedení spísané formou notárskej zápisnice zo dňa 27.08.2013 pod č. N 145/2013, NZ 29010/2013, nie sú dané. 2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že poručiteľ, ktorý bol otcom žalobcov dňa XX.X.XXXX zomrel, na základe čoho začalo prebiehať dedičské konanie po poručiteľovi. Na prvom pojednávaní konanom dňa 24.6.2024 vo veci Okresného súdu Prievidza sp.zn. 8D/63/2024, Dnot 86/2024, sa žalobcovia od notára JUDr. Ľubice Rexovej dozvedeli, že poručiteľ spísal pred svojou smrťou Závet a listinu o vydedení formou notárskej zápisnice zo dňa 27.8.2013. Podľa závetu je jediným dedičom všetkého majetku žalovaný v 2. rade G. B. a súčasne listinou o vydedení poručiteľ vydedil oboch svojich synov t. j. žalobcu v 1. rade A. B. a žalovaného v 1. rade G. J. ako aj svoju dcéru žalobkyňu v 2. rade E. F. ako zákonných dedičov a aj ich potomkov z dôvodu neposkytnutia pomoci v chorobe a starobe a trvalého neprejavovania opravdivého záujmu o poručiteľa, ktorý by mali ako jeho potomkovia prejavovať. Žalobcovia nikdy doposiaľ, t.j. do prvého pojednávania v dedičskej veci po svojom otcovi nemali vedomosť o závete otca a svojom vydedení. Žalobcovia dňa 24.6.2024 namietli neplatnosť závetu a listiny o vydedení na pojednávaní v dedičskom konaní priamo do zápisnice. Závet ako aj listiny o vydedení podpisoval poručiteľ v čase,
keď nebol schopný po duševnej stránke sa zaväzovať k právnym úkonom. Toto je najpodstatnejšia skutočnosť, ktorú žalobcovia majú záujem v konaní prostredníctvom navrhovaných dôkazov preukázať. Z uvedeného dôvodu tento právny úkon trpí absolútnou neplatnosťou ako celok a súd je povinný skúmať ju ex offo. Žalovaný v 2. rade podal dňa 5.6.2013 na Okresnom súde v Prievidzi návrh na obmedzenie spôsobilosti poručiteľa na právne úkony z dôvodu duševnej poruchy trvalého charakteru. Uvedené konanie prebiehalo na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 4Ps/3/2013. V uvedenom konaní bolo vykonané dokazovanie ohľadne psychického stavu poručiteľa znaleckým posudkom, z ktorého vyplynulo, že posudzovaný poručiteľ už v čase súdneho konania trpel duševnou poruchou – syndrómom závislosti od alkoholu, zmenou osobnosti na podklade poškodenia mozgu dlhoročným pitím alkoholu s prvkami emočnej nestability, dráždivosti, odbrzdenosti s následnými prejavmi v konaní (samovražedné sklony a pokusy, násilné a agresívne správanie sa). Duševná porucha mala u posudzovaného dlhodobý priebeh s vážnymi rodinnými vzťahovými, zdravotnými i sociálnymi dôsledkami. Duševná porucha poručiteľa bola zo psychiatrického hľadiska poruchou vážnou, nevyliečiteľnou a trvalou a preto znalec navrhol čiastočné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Je zrejmé, že poručiteľ nebol schopný pre duševnú poruchu platne spísať závet, nakoľko nebol schopný ani rozpoznať následky svojho konania. Bol to práve žalovaný v 2. rade, ktorý poručiteľa osobne doviezol alebo doprevádzal v roku 2013 do sídla Notárskeho úradu JUDr. Košíka v Partizánskom, kde poručiteľ podpísal závet a listinu o vydedení, pričom už v tomto období bol niekoľko mesiacov podaný návrh zo strany žalovaného v 2. rade na obmedzenie poručiteľa v spôsobilosti na právne úkony. Žalobcovia majú za to, že listina o vydedení ako aj závet spísaný formou notárskej zápisnice dňa 27.8.2013 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že v čase vyhotovenia tohto právneho úkonu poručiteľ trpel duševnou poruchou trvalého charakteru. Dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka nikdy objektívne neexistovali. Uvedená skutočnosť, musí byť predmetom dokazovania v konaní o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení. Nie je pravdou, že by žalobca v 1. rade neposkytoval poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe a aj v starobe, ktorú od neho v rôznych pre poručiteľa závažných životných situáciách potreboval a to minimálne po dobu asi troch rokov. Rovnako nie je pravdou, že by žalobca v 1. rade minimálne od roku 2010 neprejavoval o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by mal ako potomok prejavovať. Nie je pravdou, že by žalobkyňa v 2. rade neposkytovala poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe a aj v starobe, ktorú od nej v rôznych pre poručiteľa závažných životných situáciách potreboval a to minimálne po dobu asi troch rokov. Rovnako nie je pravdou, že by žalobkyňa v 2. rade minimálne od roku 2003 neprejavovala o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by mala ako potomok prejavovať. Žalobcovia sa s poručiteľom až do momentu jeho smrti stretávali, navštevovali ho a prejavovali k nemu skutočný vzťah ako k rodičovi. Zaujímali sa o jeho zdravotný stav a snažili sa mu pomáhať. Žalobcovia aj v období, kedy malo dôjsť k spísaniu závetu a listiny o vydedení udržiavali s poručiteľom aktívny kontakt aj napriek jeho duševnému ochoreniu. Mnohokrát sa mu snažili pomôcť, usmerniť ho, aj keď mnohokrát kvôli jeho duševnému ochoreniu spočívajúcemu v alkoholizme, bola pomoc zo strany poručiteľa odmietaná. Poručiteľ bol dokonca pozvaný a prítomný na oslave 50. narodenín žalobcu v 1. rade, ktorá sa konala začiatkom augusta 2013, kde spolu úplne prirodzene komunikovali a poručiteľ sa nikdy nevyjadril, že by mal záujem prenechať svoj majetok v prípade smrti len jednému z jeho potomkov, naopak poručiteľ výslovne uviedol, že by nikdy nechcel prenechať svoj majetok len jednému z detí. Žalobca v 1. rade pravidelne brával poručiteľa k nemu domov do C., kde s ním trávil čas a rovnako ho navštevoval na adrese jeho posledného pobytu v L. E.. Rovnako pravidelne navštevovala poručiteľa aj žalobkyňa v 2. rade. Žalobcovia napriek duševnému ochoreniu poručiteľa mali so svojim otcom až do jeho smrti veľmi dobrý vzťah, pomáhali mu ak v starobe tak aj v chorobe, čo viedlo až k úplnej abstinencií poručiteľa v posledných rokoch jeho života. Nie je absolútne pravdou, že by žalobcovia svoj vzťah k otcovi zanedbávali a pre jeho duševnú chorobu mu nepomáhali. Naopak bol to práve žalovaný v 2. rade, ktorý ani neoznámil žalobcom ako jeho súrodencom, že prebieha konanie o obmedzení ich otca v spôsobilosti na právne úkony. Potom čo sa žalobcovia z externých zdrojov dozvedeli, že takéto konanie prebieha, požiadali o pristúpenie do konania. Žalobcovia mali za to, keďže im otec za života povedal, že majetok budú po jeho smrti dediť všetci, že poručiteľ žiaden závet alebo listinu o vydedení nezanechal. Z uvedeného dôvodu majú žalobcovia za to, že uvedený závet a listina o vydedení neboli vyhotovené v slobodnej a vážnej, ničím neovplyvnenej vôli poručiteľa, nakoľko poručiteľ podľa názoru žalobcov v danom čase ani nevedel, čo podpisuje a aký úkon činí. 3. Súd doručil obom žalovaným žalobu do vlastných rúk. 4. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že poručiteľ žalobcom tajil závet a vydedenie a informovať ich o svojom konaní nechcel. Dôvodom bolo, že krátko pred dedičským
konaním po smrti matky strán sporu obaja žalobcovia spoločne navštívili poručiteľa, kde im v rámci rozhovoru o prerozdelení podielov na pozostalom majetku oznámil, že svoj podiel prenechá svojmu synovi G. (žalovanému v 2. rade) za to, že mu poskytuje svoju starostlivosť. Po uvedenom rozhovore s poručiteľom mu obaja žalobcovia oznámili, že pokiaľ sa s ním nedá dohodnúť, tak budú žiadať dedenie v zmysle zákona. Následne rozhovor ukončili a v hneve odišli domov. O návšteve žalobcov a o samotnom priebehu informoval žalovaného v 1. rade telefonicky žalovaný v 2. rade, nakoľko sa žalovaný v 1. rade tom čase nachádzal v Rakúsku. Neskôr mu uvedené skutočnosti uviedol sám poručiteľ počas návštevy žalovaného v 1. rade doma. Druhým dôvodom spísania závetu bol samotný priebeh dedičského konania po matke strán sporu. Na uvedenom dedičskom konaní obaja žalobcovia zaskočili otca ich vlastným návrhom rozdelenia majetku a to rozdelením podielu matky spolu s podielom otca naraz na štyri časti. Čo vlastne by znamenalo, že by sa stal otec nemajetným. S takým to návrhom otec rozhodne nesúhlasil a rázne ho odmietol. Toto bol aj jeden z dôvodov, prečo sa muselo dedičské konanie konať v dvoch termínoch a nie v jednom. Žalobcovia uvedený návrh so žalovanými nikdy neprejednali. Bola to osobná dohoda len medzi nimi dvomi. Na dedičskom konaní žalovaný v 1. rade prítomný nebol, nakoľko sa v tom čase nachádzal v Rakúsku. Svojim zastupovaním poveril žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade má vedomosť o tom, že obaja žalobcovia nemali žiadne informácie o poručiteľovom zdravotnom stave, pretože ho v prípade jeho potreby navštíviť lekárov nikdy nesprevádzali. Žalobcovia sa dlhodobo nestarali a nezaujímali o poručiteľa. Spoliehali sa na prítomnosť a následnú starostlivosť žalovaných. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť. 5. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nie je pravda, že v čase vykonania právneho úkonu pred notárom bol poručiteľ nespôsobilý na právne úkony. Skutočnosť, že poručiteľ bol plne spôsobilý na právne úkony preukazuje lekárska správa od N. B. B., ktorú mal notár k dispozícii. Skutočnosť, že poručiteľ bol plne spôsobilý na právne úkony dokazuje aj to, že si plne uvedomoval, že nadmerne požíva alkoholické nápoje a že v čase alkoholického opojenia nie je schopný reálne vnímať právne úkony, ktoré robí, resp. môže vykonať a obával sa zneužitia tejto životnej situácie. Preto poručiteľ požiadal žalovaného v 2. rade, aby sa on staral o jeho majetok (nakoľko poručiteľ býval v spoločnej domácnosti so žalovaným v 2. rade a iba on sa staral o poručiteľa) a aby podal návrh na súd na obmedzenie spôsobilosti poručiteľa na právne úkony. Zo psychiatrického znaleckého vyšetrenia vyplýva, že poručiteľ netrpel duševnou poruchou v zmysle choromyseľnosti, čo psychózy. Podľa znalca, poručiteľ: „Pod vplyvom alkoholu nie je schopný v plnom rozsahu ovládať svoje konanie.“ Čo podľa žalovaného v 2. rade znamená, že spôsobilosť poručiteľa na právne úkony bolo potrebné obmedziť primárne z dôvodu, že v čase alkoholického opojenie nebol schopný plne vnímať právne úkony, aké sú napríklad nakladanie s majetkom. To, že poručiteľ v stave triezvosti si plne uvedomoval svoju životnú situáciu preukazuje aj skutočnosť, že žalovaného v 2 rade požiadal aby mu poskytol pomoc a zabezpečil návštevu u právnika či notára za účelom riešenia majetku po jeho smrti, pretože poručiteľ žil s so žalovaným v 2. rade v spoločnej domácnosti a žalobcovia ani žalovaný v 1. rade neprejavovali žiaden záujem o osobu poručiteľa. Na konaní poručiteľa pred notárom žalovaný v 2. rade nebol prítomný, čo preukazuje notárka zápisnica. Tá tiež preukazuje, že poručiteľ bol plne spôsobilý na právne úkony a nebol pod vplyvom alkoholu resp. omamných látok. Pred spísaním zápisnice poručiteľ predložil notárovi lekárske potvrdenie o spôsobilosti na právne úkony. Žalobcovia spochybňujú aj dôvody vydedenia. Žalobcovia sa však podľa žalovaného v 2. rade dlhodobo nestarali a nezaujímali o poručiteľa, čoho dôsledkom bola skutočnosť, že cela starostlivosť o poručiteľa zostala na žalovanom v 2. rade. Keby sa s poručiteľom stretávali, tak by sa dozvedeli o jeho zámere spísať notársku zápisnicu. Žalobcovia nemajú ani len najmenšiu zásluhu na abstinencii poručiteľa. Zároveň žalobcovia neuviedli, napr. ani jedno sprevádzanie napr. na vyšetrenie a pod., alebo ako mu mali údajne pomáhať, akým konkrétnym spôsobom, kedy a kde. Tvrdenia žalobcov, že poručiteľ za života povedal, že po jeho smrti budú dediť všetci tiež žiadnym spôsobom nepreukázali. Pri dedičskom konaní po smrti poručiteľovej manželky, konanom dňa 19.8.2013 sa poručiteľ vyjadril za účasti všetkých detí, že má záujem aby po jeho smrti ostal všetok jeho majetok žalovanému v 2. rade, a to z dôvodu že žalovaný v 2. rade sa permanentne a iba sám staral o jeho osobu a ostatný súrodenci neprejavovali o jeho osobu záujem. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť. 6. Žalobcovia k vyjadreniam žalovaných vo svojich písomných vyjadreniach uviedli, že popierajú tvrdenia uvádzané žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 1. rade síce koncipuje svoje vyjadrenie spôsobom popierania skutočností tvrdených žalobcami, avšak takmer z celého jeho vyjadrenia vyplýva, že sa jedná len o sprostredkované informácie od žalobcu v 2. rade, pričom on sám skutočnosti podstatné pre toto konanie nemohol vnímať vlastnými zmyslami, nakoľko pri všetkých dôležitých tvrdených skutočnostiach sa nachádzal v Rakúsku. Jeho vyjadrenie je vlastne len sprostredkovaným vyjadrením žalovaného v 2.
rade. Ak žalovaný v 2. rade mal pochybnosti o duševnom stave poručiteľa, prečo neuvažoval nad tým, že jeho úsudok o nakladaní s majetkom môže byť ovplyvnený. Žalobcovia však majú za to, že žalovaný v 2. rade využil duševný stavy poručiteľa k tomu aby ho pohol k podpisu notárskej zápisnice, ktorou vyhotoví závet a listinu o vydedení. Takto to vyplýva z celej podstaty vyjadrenia žalovaného v 2. rade. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že sa žalobcovia nestarali o poručiteľa je nepravdivé. Žalobcovia skutočne zvládali zdravotný stav poručiteľa v roku 2013 veľmi ťažko, nakoľko duševná choroba poručiteľa po smrti jeho manželky značne progredovala, avšak neznamená to, že by o neho neprejavovali ozajstný záujem alebo, že by ho nenavštevovali a nestarali sa o neho a jeho zdravotný stav. Tvrdenia žalovaného v 2. rade v tomto ohľade žalobcovia úplne rozporujú. Žalobcovia nemali možnosť zúčastniť sa výsluchov navrhovateľa alebo svedka v konaní o obmedzenie spôsobilosti poručiteľa a preto nemali možnosť poprieť tieto tvrdenia. O prebiehajúcom konaní sa dozvedeli až náhodou, o niekoľko rokov neskôr. Aj tieto skutočnosti svedčia o tom, že žalovaný v 2. rade konal poza chrbát žalobcov, svojich súrodencov ohľadne rozhodovania o spôsobilosti ich otca na právne úkony. Žalobcovia popierajú, že by sa o poručiteľa nestarali a prenechali ho do výlučnej starostlivosti žalovaného v 2. rade. Skutočnosť, že poručiteľ posledné roky svojho života býval so žalovaným v 2.rade automaticky nezakladá domnienku, že ostatné deti o svojho rodiča nepreukazovali skutočný záujem. Žalobcovia popreli, že by sa na dedičskom konaní po ich matke dňa 19.8.2013 poručiteľ vyjadril, že má záujem aby po jeho smrti ostal všetok jeho majetok žalovanému v 2. rade. Takéto tvrdenie je len vymyslenou predstavou žalovaného v 2. rade, ktorý v roku 2013 využil zdravotný stav poručiteľa a skutočnosť, že poručiteľa po smrti matky žalobcov a žalovaných pribral k sebe do obydlia. Žalovaný v 2.rade od podania návrhu na obmedzenie spôsobilosti poručiteľa činil kroky, ktoré by viedli k vyhotoveniu závetu a vydedení žalobcov resp. ostatných detí poručiteľa. 7. Žalovaný v 2. rade k písomnému vyjadreniu žalobcov uviedol, že odmieta akékoľvek úvahy žalovaných o údajnom napomáhaní psychicky chorému človeku v prejave jeho poslednej vôle. Je morálnou povinnosťou dieťaťa sa zaujímať a starať sa o svojich rodičov a nie zaujímať sa o ich osobu a úkony až keď ide o dedičstvo. Preto z dôvodu starostlivosti o rodiča vždy odviezol poručiteľa do mesta alebo na návštevy, k lekárovi, nákupy, oslavy, podľa toho ako ho o to poručiteľ požiadal. Je preto logické, že keď ho poručiteľ požiadal, aby ho odviezol k notárovi, tak to urobil. Nie je pravdou, že žalovaný v 2. rade pohol poručiteľa k podpisu notárskej zápisnice. Nebol ani prítomný pri vyhotovovaní notárskej zápisnice. 8. V priebehu konania zmenili žalobcovia žalobu tak, že sa v bode I. žalobného návrhu domáhali aby súd určil, že dôvody neplatnosti závetu vyhotoveného poručiteľom A. B., spísaného formou notárskej zápisnice zo dňa 27.8.2013 sú dané. Vo zvyšnej časti zostala žaloba nezmenená. 9. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov a týmito listinami: fotografie na č.l. 7 a 8, listiny zo spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 8D/63/2024 na č.l. 9 a 10, potvrdenie HBP a.s. na č.l. 104, fotografie na č.l. 123-125, spis Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4Ps/3/2013, spis Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8D/63/2024, spis Okresného súdu Prievidza sp. zn. 10D/50/2013 a spis Okresného súdu Prievidza sp. zn. 19Ps/8/2022. 10. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. 11. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. 12. Podľa § 469a OZ ods. 1 poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. 13. Podľa § 476 ods. 1 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
14. Žalobcovia sa vo svojej žalobe domáhali dvoch nárokov a to určenia, že dôvody neplatnosti závetu, ktorý spísal poručiteľ A. B. do notárskej zápisnice dňa 27.8.2013 sú dané a tiež sa domáhali určenia, že dôvody vydedenia žalobcov poručiteľom nie sú dané. 15. Žalobcovia podali žalobu preto, že v dedičskom konaní po poručiteľovi, ktorý bol ich otcom a ktorý zomrel dňa 28.2024 dňa zistili, že poručiteľ zanechal závet, ktorým zanechal všetok svoj majetok, ktorý bude deň svojej smrti vlastniť svojmu synovi G., t.j. žalovanému v 2. rade. Notárska zápisnica zároveň obsahuje aj listinu o vydedení, ktorým poručiteľ svoje ostatné deti, t.j. oboch žalobcov a žalovaného v 1. rade vydedil. Žalobcovia v dedičskom konaní vyhlásili, že namietajú absolútnu neplatnosť závetu a listiny o vydedení. Notárka, konajúca v dedičskom koní ako súdny komisár, na základe poverenia vydaného tunajším súdom, uznesením zo dňa 25.6.2024 prerušila dedičské konanie a vyzvala žalobcov ako zákonných dedičov aby v lehote 40 dní od právoplatnosti uznesenia podali na tunajší súd žalobu o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, spísaných dňa 27.8.2013. 16. Súd konštatuje, že žalobcovia boli na podanie žaloby odkázaní notárkou v súlade s ustanovením § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Samotné právne posúdenie a vyhodnotenie, či závet je platný alebo neplatný je úlohou dedičského súdu (notára ako súdneho komisára), konajúceho v dedičskom konaní. Na podanie samostatnej žaloby v zmysle citovaného ustanovenia odkazuje notár vtedy, ak jeho rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností. Ak notár odkáže dedičov, ktorých dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné na podanie samostatnej žaloby, nie je možné domáhať sa následnou žalobou priamo určenia neplatnosti závetu (ani listiny o vydedení). Je možné domáhať sa len určenia spornej skutočnosti v súvislosti so závetom, ktorú posudzuje súd samostatnom v sporovom konaní. Identifikáciu spornej skutočnosti je potrebné vykonať tak, aby predmetom konania o žalobe bola (ak je to možné) výlučne otázka skutková, a nie otázka, ktorá zahŕňa aj právne posúdenie veci. Skutková otázka, ktorá sa má určiť žalobou podľa § 194 Civilného mimosporového poriadku môže byť napríklad určenie, či podpis na závete patrí poručiteľovi, alebo či poručiteľ v čase spísania závetu nekonal v duševnej poruche. Na základe vyriešenia týchto skutkových otázok môže notár konajúci v dedičskom konaní následne urobiť právne posúdenie platnosti alebo neplatnosti listiny, prípadne právne kvalifikovať, či niekto je alebo nie je dedičom. 17. Dedičský súd (notár ako súdny komisár) vo výroku uznesenia podľa § 194 Civilného mimosporového poriadku, ktorým účastníka odkáže, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou, formuluje žalobný návrh, respektíve presne uvedie, čoho sa má žalobca domáhať. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa tak nestalo, keďže žalobcovia boli odkázaní aby sa domáhali určenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení, čo nie je úplne správne. Žalobcovia však žalobné návrhy svojej žaloby formulovali tak, že sa nimi podľa názoru súdu domáhali určenia sporných skutočností. 18. V prvej časti žalobného návrhu žalobcovia žiadali určiť, že dôvody neplatnosti závetu poručiteľa sú dané. Zo skutkových tvrdení žalobcov, uvedených v žalobe a aj na pojednávaniach a aj z iných prostriedkov procesného útoku uplatnených žalobcami je zrejmé, že žalobcovia v žalobe namietali predovšetkým okolnosť, že poručiteľ v čase podpisu závetu konal v duševnej poruche a preto nebol schopný spísať platný závet. Hoci žalobný návrh v prvej časti neznel vyslovene na určenie tejto skutočnosti, súd mal za to, že sa žalobcovia domáhali určenia spornej právnej skutočnosti, a to vyslovenia, že poručiteľ v čase spísania závetu a listiny o vydedení konal v duševnej poruche. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/162/2022 zo dňa 24.1.2024, kde súd prvej inštancie postupoval pri posúdení obsahu žaloby a samotného žalobného návrhu podobne, t.j. vyabstrahoval zo žaloby to, že určenia akej spornej skutočnosti sa žalobcovia domáhajú a nadriadené súdy mu tento postup nevytkli. Súd zároveň vychádza aj z presvedčenia, že súdna ochrana poskytovaná stranám sporu má byť materiálna a postup súdu nemá byť prehnane formalistický. 19. Druhú časť žalobného návrhu, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia, že dôvody ich vydedenia poručiteľom nie sú dané, považoval súd za procesne prípustnú, keďže posúdenie existencie dôvodov vydedenia je skutkovou otázkou. 20. Podaná žaloba je podľa názoru súdu žalobou podľa ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Žalobcovia sa domáhali určenia právnych skutočnosti. Podanie takejto žaloby zároveň pripúšťa osobitný predpis, ktorým je v konkrétnom prípade citované ustanovenie § 194 Civilného
mimosporového poriadku. V tomto prípade žalobcovia nemusia preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže sa nejedná o žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. 21. Súd sa teda v prvom rade zaoberal prvým z dvoch žalobných nárokov a to otázkou, či poručiteľ v čase podpisu závetu a listiny o vydedení konal resp. nekonal v duševnej poruche. 22. Žalobcovia spochybňovali spôsobilosť poručiteľa na právne úkony v čase spísania závetu a listiny o vydedení predovšetkým preto, že v čase keď boli spísané, t.j. dňa 27.8.2013, sa už na tunajšom súde viedlo konanie pod sp.zn. 4Ps/3/2013 o obmedzenie spôsobilosti poručiteľa na právne úkony, začaté na návrh žalovaného v 2. rade, podaný dňa 5.6.2013. Poručiteľ napokon aj bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a to rozsudkom zo dňa 28.1.2014, právoplatným dňa 1.4.2014. Žalobcovia preto zastávali názor, že poručiteľ nebol schopný pre duševnú poruchu platne spísať závet, nakoľko nebol schopný ani rozpoznať následky svojho konania. 23. Súd k tejto otázke vykonal dokazovanie predovšetkým obsahom spisu z konania o obmedzenie spôsobilosti sp.zn. 4Ps/3/2013 a výsluchom svedka MUDr. Andreja Smetánku. 24. Svedok N. O. K., ako znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vypracoval v konaní o obmedzenie spôsobilosti znalecký posudok poručiteľa. Na pojednávaní uviedol, že poručiteľ v čase vyšetrenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.10.2013 netrpel duševnou poruchou v pravom slova zmysle. Netrpel duševnou poruchou v zmysle choromyseľnosti či psychózy. Trpel syndrómom závislosti na alkohole. Takíto ľudia sú rámcovo schopní chápať právne úkony ako je napríklad kúpna zmluva na vyššiu sumu, záložné právo, listina o vydedení či závet, pokiaľ nie sú v stave ťažkej opitosti. Aj v tomto prípade stav triezvosti mohol spĺňať také kritéria, že si mohol posudzovaný tieto veci uvedomovať. V konaní a správaní ho však ovplyvňovala jeho závislosť. Daný rok 2013 bol pre posudzovaného ťažkým rokom, jeho stav sprevádzala sprievodná depresia, nechcenie žiť, preto pil. V roku 2013 bol jeho stupeň závislosti závažný. Mohol byť v stave, keď chápal veci zmätene. Cieľom vtedajšieho súdneho konania bolo, aby nemal prístup k alkoholu. Pri vyšetrení bol poručiteľ orientovaný sebou, miestom a osobou. Bol však neisto orientovaný časom. Teda napríklad nemusel vedieť, aký je konkrétny deň alebo sa mu deň splietol. V čase znaleckého vyšetrenia určite bol pod vplyvom alkoholu. V tom čase sa poručiteľ nechcel dobrovoľne podrobovať liečbe. Pitie bolo u neho prítomné aj predtým dlhé roky. Avšak vyvrcholilo to v roku 2013. V posudku bolo konštatované poškodenie mozgu nadmerným pitím. Takýto stav sa mohol zhoršovať. Poškodenie mozgu v takýchto prípadoch môže byť do určitej miery reverzibilné, avšak u poručiteľa už bola vybudovaná závislosť. Keď sa počas vyšetrenia posudzovaného do domácnosti dostavil žalovaný v 2. rade, došlo k zmene správania posudzovaného. Je to však bežná vec. Závislý môže byť negatívne naladený voči tomu, kto s ním býva v spoločnej domácnosti, keďže mu táto osoba bráni v pití, alebo mu jeho pitie vyčíta. Svedok preto uvedenú situáciu neriešil, len ju zapísal do znaleckého posudku. To neznamená, že ten prítomný je zlý. Závislý človek môže aj v hĺbke cítiť, že jeho blízky mu chce pomôcť, avšak jeho závislosť je silnejšia. V stave, v ktorom svedok vyšetroval poručiteľa, by poručiteľ bol schopný chápať návštevu notára. Keby však mal v dôsledku požitia alkoholu zmenené vedomie, tak by ju chápať zrejme nemohol. Svedok sa nepamätá, že by hovoril o žalobcovi, žalobkyni alebo ďalšom bratovi negatívne. To, že bol negatívne naladený na osobu v domácnosti, tak aj na akúkoľvek inú osobu v domácnosti by bol tiež takto naladený. Poručiteľ netrpel len na depresiu, bol aj závislý na alkohole. Nejaký čas abstinoval, avšak po dedičskom konaní znova začal piť. Vyplýva to z anamnestických údajov. Po smrti manželky došlo u poručiteľa k zhoršeniu jeho stavu. Pitie v takýchto prípadoch môže mať aj formu určitej samoliečby. Je to snaha prekonať bolesť. Poručiteľ nemal takú duševnú poruchu, že by trpel psychózou alebo demenciou. Alebo že by nedokázal rozlišovať základné veci. V čase vyšetrenia svedkom bol taký, že chápal veci. Preto ani neboli navrhované iné opatrenia na jeho ochranu. V lete predtým dokonca alkohol nepožíval. Išlo o obdobie po jeho hospitalizácii. Poručiteľ bol podľa svedka schopný robiť právne úkony v čase triezvosti. Údaj o abstinencii počas leta 2013 svedok získal od poručiteľa. Táto informácia však neskôr bola potvrdená nezávisle od žalovaného v 2. rade. 25. Z rozsudku, ktorým bola obmedzená poručiteľova spôsobilosť na právne úkony č.k. 4Ps/3/2013-41 zo dňa 28.1.2014 vyplynulo, že poručiteľ v tom čase dlhodobo a nadmerne požíval alkoholické nápoje, bol závislý na alkohole a táto skutočnosť mala za následok jeho agresívne správanie, zdravotné problémy, problémy nielen u jeho osoby, ale aj v jeho okolí. Poručiteľ po prevzatí dôchodku poskytol nejaké peniaze na stravu, zvyšok však míňal na alkohol.
26. Z notárskej zápisnice číslo N 145/2013 spísanej dňa 27.8.2013 notárom JUDr. Vladimírom Košíkom so sídlom v Partizánskom vyplýva, že poručiteľ sa v uvedený deň dostavil do kancelárie notára. Poručiteľ požiadal notára aby sa presvedčil, že je správne miestne a časovo orientovaný. Notár následne spísal notársku zápisnicu, obsahom ktorej je závet a listina o vydedení. 27. Z vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že poručiteľ síce trpel alkoholizmom, t.j. bol závislý na alkohole, avšak jeho duševné schopnosti boli zmenené len v stave ťažkej opitosti. Ochorenie poručiteľa teda spočívalo v jeho chorobnej túžbe po konzumácii alkoholu, nie v tom, že by bol neustále v stave duševnej poruchy. Zmena jeho správania a vnímania reality nastávala len po požití alkoholu. 28. K výpovedi svedka N. K. súd uvádza, že svedok síce nemôže robiť právne závery (t.j., že poručiteľ bol v čase triezvosti spôsobilý na právane úkony), avšak môže vysvetliť podstatu ochorenia, ktorým trpel poručiteľ a to, že v čase triezvosti bol schopný posúdiť následky svojho konania a že netrpel duševnou poruchou v pravom slova zmysle. 29. Z notárskej zápisnice zároveň vyplýva, že poručiteľ bol v čase jej spísania u notára triezvy, notár sa oboznámil s jeho aktuálnym duševným stavom a nemal žiadne pochybnosti o spôsobilosti poručiteľa na právne úkony. 30. Súd poukazuje aj na výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí v tomto konaní. Zhodne z nich vyplýva, že pokiaľ nebol žalobca pod vplyvom alkoholu, dalo sa s ním normálne komunikovať, bol sebestačný, zaujímal sa o dianie okolo seba, čítal noviny a vedel si zariadiť svoje veci. Z uvedeného teda niet pochýb, že správanie poručiteľa sa menilo pod len vplyvom alkoholu. 31. Súd preto dospel k záveru, že poručiteľ v čase keď spísal závet a listinu o vydedení nekonal v duševnej poruche a dá sa konštatovať, že v danom čase bol plne spôsobilý na tento právny úkon. Preto súd žalobu v rozsahu prvej časti žalobného návrhu zamietol. 32. Žalobcovia sa ďalej domáhali aby súd určil, že dôvody ich vydedenia poručiteľom, uvedené v listine o vydedení spísanej do notárskej zápisnice dňa 27.8.2013 nie sú dané. 33. Vydedenie je jednostranný výslovný písomný prejav poručiteľovej vôle, ktorým potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi odníma právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Občiansky zákonník upravuje dôvody vydedenia v ustanovení § 469a ods. 1. Tieto dôvody sú vymedzené taxatívne, teda tak, že zákon uvádza konkrétne dôvody, pre ktoré možno potomka vydediť, pričom vydediť potomka z iných dôvodov ako sú uvedené v ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné. 34. Zo znenia listiny o vydedení, ktorá je obsiahnutá v tej istej notárskej zápisnici ako závet poručiteľa, vyplýva, že poručiteľ ako dôvod vydedenia u oboch žalobcov uvádza dôvody podľa § 469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka, t.j. že poručiteľovi v rozpore s dobrými mravmi neposkytli potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch a že o poručiteľa trvalo neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Poručiteľ zároveň určil, aby sa dôvody vydedenia vzťahovali aj na potomkov žalobcov v zmysle § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poručiteľ časovo vymedzuje existenciu dôvodov vydedenia u žalobcu v 1. rade rokom 2010 až do doby spísania listiny o vydedení a u žalobkyne v 2. rade rokom 2003 až do doby spísania listiny o vydedení. 35. Poručiteľ musí konkrétny dôvod vydedenia uviesť vždy výslovne v listine o vydedení s časovou a miestnou špecifikáciou. Podľa názoru súdu listina o vydedení spísaná notárom z vôle poručiteľa túto požiadavku spĺňa. 36. Neposkytnutie potrebnej pomoci poručiteľovi v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch v rozpore s dobrými mravmi ako dôvod vydedenia predpokladá potrebnosť takejto pomoci na strane poručiteľa a zároveň rozpor takéhoto správania potomka s dobrými mravmi. Predpoklady sa musia posudzovať so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétneho prípadu. Musí sa vziať do úvahy nielen to, či pre toho, kto bol poručiteľom vydedený, bolo objektívne možné pomoc v danom čase poručiteľovi poskytnúť a či potrebnú pomoc poručiteľ potreboval, pretože bez cudzej pomoci si svoje základné životné potreby nemohol zabezpečiť. Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je
postarané inak, a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc bezdôvodne neodmietne. Treba však prihliadnuť aj na to, aký bol vzťah poručiteľa a vydedeného potomka od jeho vzniku, t.j. od narodenia potomka. 37. Dôvod vydedenia, ktorým je okolnosť, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môže spočívať jednak v nezáujme potomka o poručiteľa, alebo aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, ale spôsobom neodpovedajúcom náležitému správaniu potomka k rodičovi. Súdna prax nepovažuje za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa prípad, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem. Zákon totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzensky vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí a nie ak ide o situáciu, kedy mu je tento stav ľahostajný, prípadne, keď k nemu sám aj podstatne prispel. 38. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dôvody vydedenia neexistovali v tomto prípade zaťažuje vydedených potomkov. Žalobcovia preto museli v spore preukázať neexistenciu dôvodov vydedenia, ktoré poručiteľ v listine o vydedení uviedol. 39. Súd teda musel preskúmať materiálnu stránku listiny o vydedení, a teda zistiť, či výsledky dokazovania preukázali, že dôvody vydedenia, ktoré uviedol poručiteľ v listine o vydedení skutočne existovali. Súd zároveň musel skúmať prípadnú existenciu dôvodov vydedenia presne v tom časovom rámci, ako ho vymedzil poručiteľ v listine o vydedení, t.j. do spísania listiny o vydedení dňa 27.8.2013. 40. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v období rokov 2010 až 2013 ešte žili obaja jeho rodičia. S rodičmi sa navštevovali a o rodičov sa zaujímal. A to o ich zdravotný stav a aj o iné oblasti. V roku XXXX manželka poručiteľa (matka strán sporu) zomrela. Poručiteľ po jej smrti začal viac piť. Pil síce aj predtým, ale po jej smrti stratil zábrany. Niekedy bol aj tri až štyri dni vkuse opitý. Vtedy sa s ním nedalo komunikovať. Nepripúšťal si názor nikoho iného. Mal problémy ohľadom vybavovania rôznych vecí. Žalobca si nie je vedomý konania, že by poručiteľovi nejako vedome ublížil. Normálne spolu komunikovali, nevie, že by bol poručiteľ zmenil názor s tým, že ho vydedí. Po zdravotnej stránke bol poručiteľ relatívne zdravý. Problémy boli, keď bol pod vplyvom alkoholu. Vtedy mával aj záchvaty zúrivosti. Po smrti jeho manželky už to bolo neznesiteľné. Ona zomrela dosť náhle a zobralo to vtedy každého. V dôsledku požívania alkoholu si poručiteľ nepamätal niektoré udalosti. Nepamätal si, s kým mal problém, komu nadával. Niekedy bol opitý aj týždeň a nepamätal si napríklad, že ho bol žalobca v 1. rade navštíviť. Poručiteľ mal svoj dom, svoju domácnosť, keď bol pod vplyvom alkoholu, s nikým sa neznášal, bolo dobré, keď vytriezvel doma. Žalobca v 1. rade na poručiteľa opakovane apeloval. Poručiteľ mal s alkoholom problém celý život. Apelácie žalobcu v 1. rade na neho nezaberali. Ale na oslave 50. narodením žalobcu v 1. rade sa poručiteľ alkoholu nedotkol. V lete 2013 pozval žalobca v 1. rade poručiteľa na opekačku a ani tam sa alkoholu nedotkol, nechcel ani nealkoholické pivo. 41. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že brat G. (žalovaný v 2. rade) sa o poručiteľa postaral a je mu za to vďačná. Pred dedičským konaním po ich matke vraj boli žalobcovia za poručiteľom, aby poručiteľ na nich prepísal ich čiastky. Nie je to však pravda. Neboli za ním. Žalobkyňa v 2. rade otca navštevovala. Chodievala za ním sama. Na dedičskom konaní po matke žalovaný v 2. rade otca oklamal. Povedal mu, že vraj ho žalobcovia pripravili o majetok, a že zomrie nemajetný. Poručiteľ sa vtedy veľmi zľakol. Poručiteľ na pohrebe svojej manželky nebol. Bol vtedy hospitalizovaný na psychiatrii. Keď potom prišla žalobkyňa v 2. rade za ním, keď sa vrátil z nemocnice, doniesla mu obed. On si ho nezobral. Povedal, že sa nemá o neho starať, že nech sa stará ten, čo berie celý jeho dôchodok. Jedlo pripravoval poručiteľovi žalovaný v 2. rade. Ohľadom ostatných vecí bol poručiteľ sebestačný. Sám si aj pral. Dokázal si aj upratať. Bol v dobrej fyzickej kondícii. Ešte v 80tke sám kosil. Žalovaný v 2. rade s ním chodil po lekároch. Poručiteľ a ani žalovaný v 2. rade žalobcov nikdy nežiadali, aby poručiteľa zaviezli k lekárom. Žalobkyňa v 2. rade býva v G., telefonovala poručiteľovi každý týždeň a občas ho navštevovala. Stalo sa, že keď mu prezliekla postele a chcela som veci zobrať domov, že ich operie, poručiteľ jej to vytrhol,
že si svoje veci perie sám každý pondelok. Nechcela sa s ním naťahovať. Keď bol poručiteľ opitý, bol agresívny, bil aj svoju manželku. Za triezva sa s ním dalo, aj keď bol občas nervák. Keď po smrti manželky poručiteľa odmietli žalobcovia umiestnenie poručiteľa v zariadení, odvtedy s nimi žalovaný v 2. rade nekomunikoval. Žalobcovia by ho boli podporili pri hľadaní riešenia, on im však nič nehovoril. Aj o konaní o spôsobilosti poručiteľa na právne úkony sa žalobcovia dozvedeli len náhodou. 42. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalobcovia nemali záujem sa o poručiteľa postarať. Po pohrebe poručiteľovej manželky sa strany sporu radili ako sa o poručiteľa postarať. Žalovaný v 2, rade navrhol „striedavú starostlivosť“, teda že každý sa bude o poručiteľa starať tri mesiace. Žalobcovia to odmietli. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že kto by si takého k sebe zobral. Žalovaný v 1. rade odmietol tiež, keďže býva v Rakúsku. Poručiteľ ani jeho manželka nikdy nepovedali, že by niektorý zo žalobcov bol s nimi u lekára. Poručiteľ nebol doma u žalobkyne v 2. rade 20 rokov. Rodičia strán tam mali zakázané chodiť. Zakázal to manžel žalobkyne v 2. rade. Žalobkyňa v 2.rade sa s rodičmi stretávala vždy v byte žalovaného v 1. rade. Žalobcovia navštevovali poručiteľa len z povinnosti. Chodili na návštevy najmä kvôli jeho manželke. V roku 2012 sa odohral incident, žalobca v 1. rade so svojou manželkou prišli k poručiteľovi na hodovú hostinu. Vynadali mu, že predtým mal opitý uraziť žalobcovu svokru. Žalobca v 1. rade poručiteľa aj chytil pod krk. Žalovaný v 1. rade nevie o tom, že by sa potom žalobca v 1. rade s poručiteľom stretol. Videli sa až na dedičskom konaní. Potom ho žalobca v 1. rade pozval na oslavu svojich 50. narodenín. Žalobca v 1. rade sa skoro nikdy nezastavil na návštevu v L. E.. Žalobcovia vôbec nemali záujem sa o poručiteľa postarať. Poručiteľ žil najmä vďaka starostlivosti žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade navštevoval poručiteľa z Rakúska častejšie ako žalobcovia. Manžel žalobkyne v 2. rade si neželal, aby jej rodičia chodili k nim domov. Avšak ani po jeho smrti sa to nezmenilo. Všetky návrhy žalovaného v 2. rade, ako sa postarať o poručiteľa žalobcovia zamietli. Žalobcovia k poručiteľovi nechodili, neprali a nevarili mu. Nechodili s ním k lekárovi. Navštevovali ho len počas bežných sviatkov a narodenín. Poručiteľ sám povedal žalovanému v 1. rade, že ho žalobcovia chceli oklamať. Že ho chceli obrať o jeho podiel. Závet bol následok toho, čo spravili žalobcovia v dedičskom konaní. 43. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že dňa 18.9.2012 žalobca v 1. rade chytil poručiteľa pod krkom. Bola to udalosť, ktorá sa spomínala v súvislosti s hodmi. Potom keď ho raz priviezol opitého z C., tak ho pred bránou bil. Po smrti svojej manželky začal poručiteľ veľmi piť. Dostal sa k peniazom. Raz sa stalo, že pojedol tabletky. Že už nechce žiť. Hospitalizovali ho na psychiatrii. Keď sa potom vrátil domov, žalovaný v 2. rade si sadol so súrodencami, aby sa dohodli, čo budú robiť s poručiteľom. Žalovaný v 2. rade navrhol striedavú starostlivosť. Oni to zamietli. Sociálna sestra mu poradila, aby poručiteľa umiestnil do zariadenia, aby bol pod dozorom. Primárka mu zase poradila aby absolvoval dobrovoľnú liečbu. Bolo však jasné, že s tým nebude poručiteľ nikdy súhlasiť. Ďalšia možnosť bolo obmedzenie spôsobilosti poručiteľa na právne úkony. Žalobkyňa v 2. rade nesúhlasila s umiestnením v zariadení. Žalobcovia povedali, že keď poručiteľa obmedzí v spôsobilosti, že bude znášať následky. Oni to nechceli riešiť. Tak im potom už o tom nehovoril. Poberal za poručiteľa dôchodok a poručiteľ bol tak odstavený od alkoholu. Brával ho pravidelne na psychiatrické vyšetrenia. Predpísali mu lieky, ktoré normálne bral. Potom mu však niekto niečo musel povedať, tak sa stalo, že lieky vyhadzoval. Dedičské konanie po manželke poručiteľa sa malo konať v pondelok. V sobotu predtým musel ísť žalovaný v 2. rade do práce. Poručiteľ mu vtedy hovoril, že sa chystajú za ním prísť žalobcovia. Mal v ten deň vypité. Bolo to preto, že bol v strese z toho, že majú prísť. Keď žalovaný v 2. rade prišiel z práce, žalobcovia prišli s tým, že sa idú dohodnúť, čo bude na dedičskom konaní. Odôvodňovali to tým, že by sa dedičské konanie nemuselo konať dvakrát. Poručiteľ povedal, že dom chce nechať synovi G. a jeho deťom. Na dedičskom konaní žalobcovia povedali, že sa všetko bude deliť na štyri časti. Oni chceli dediť aj podiel poručiteľa na štyri časti. Avšak to nebolo predmetom dedičského konania. Cestou domov v aute poručiteľ vkuse nadával, že ho chceli oklamať. Povedal žalovanému v 2. rade, že nech zoženie právnika, že spíše závet. Že chce mať dom na poriadku. Žalobcovia navštevovali poručiteľa v roku 2013 minimálne. Telefonický kontakt s ním nemali žiaden. Lekársku starostlivosť mu nezabezpečovali. Po matkinom pohrebe ho nenavštevovali. Poručiteľ bol len na tej jednej oslave. 44. Svedok P. M., sused žalobcu v 1. rade na pojednávaní uviedol, že majú postavené domy vedľa seba. Poznal matku aj otca strán sporu (proučiteľa). Chodili k žalobcovi v 1. rade na návštevu. Keď mal žalobca oslavy, poručiteľ k nemu chodil, chodieval k nemu aj v nedeľu na obed. Svedok sa s ním rozprával cez plot. Chodil sám. Dalo sa s ním aj komunikovať. V skorších časoch chodieval svojím autom. Neskôr ho žalobca vozil a odviezol ho aj domov. On chodieval k žalobcovi aj keď mal jeho vnuk narodeniny alebo meniny. Nebolo to len na oslave 50. narodenín žalobcu v 1. rade.
45. Svedkyňa O. B., manželka žalobcu v 1. rade uviedla, že sa s poručiteľom normálne sa stretávali ako rodina, navštevovali sa. Poručiteľ chodieval stále k nim. Stretávali sa stále odkedy sa vzali so žalobcom až kým poručiteľ nezomrel. Keď mal poručiteľ narodeniny alebo meniny, chodili sme k nemu. Ale aj mimo toho. Chodili ho aj brať. Svedkyňa k poručiteľovi nechodievala, keď bol opitý, človek sa ho vtedy až bál, bol agresívny a nadával. Keď ho dal žalovaný v 2. rade obmedziť v spôsobilosti na právne úkony, potom už poručiteľ nemal prístup k peniazom, nepil a dalo sa s ním. Keď pil, tak to bolo hrozné. Podľa svedkyne v období od septembra 2012 až do oslavy 50. narodením žalobcu v 1. rade boli návštevy medzi rodinou žalobcu v 1. rade a jeho rodičmi. Incident, ktorý bol na Michala bol taký, že svedkyni volala jej matka že poručiteľ leží opitý pred jej domom a že každému nadáva. Volala, aby po poručiteľa prišiel žalobca v 1. rade. Ten ho aj išiel zobrať. Svedkyňa vtedy nemala dôvod tam ísť, vulgárnosti neznáša. V období rokov 2012 a 2013 svedkyňa komunikovala s poručiteľom normálne ako so starým človekom. 46. Svedok B. G., sused žalovaného v 2. rade uviedol, že z kuchyne vidí na hlavnú cestu a vidí, kto chodí k susedom. Keď k ním niekto príde, parkuje tak, že je ho vidieť. Videl tam stáť iba červené auto. Aj to iba s blikajúcimi smerovkami. Stávalo tam však ešte vtedy, keď žila matka strán sporu. Žalovaný v 1. rade tam chodí stále. 47. Svedkyňa E. G., suseda žalovaného v 2. rade uviedla, že žalobcu v 1. rade pozná, žalobkyňu v 2. rade nepozná. Keď príde niekto k susedom, zastane pred domom svedkyne a ona tie autá vidí z kuchyne. Kým žila matka strán sporu, chodil tam aj žalobca v 1. rade na červenom aute. Aj päť rokov, aj desať rokov spätne. Svedkyňa bola pred desiatimi rokmi tri roky na materskej dovolenke. Nikdy tam neboli iné autá. Pred susedovým domom zvykne stáť čierne auto, ktoré patrí žalovanému 2/. Čierne autá majú aj jeho synovia. Občas tam stojí kuriér. Nikdy tam neboli iné autá. Žalovaný v 1. rade tam chodí raz za mesiac. 48. Svedkyňa A. B., bývala manželka žalovaného v 2. rade na pojednávaní uviedla, že o vzťahoch medzi poručiteľom a stranami sporu vie len do roku 2008, keď žila so žalovaným v 2. rade v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa v 2. rade chodila k rodičom málo. Manžel jej zakazoval chodiť. Žalobca v 1. rade k rodičom chodil, ale málo. Vždy, keď mal prísť, návštevu si vopred dohodli. Alkohol bol veľký problém. S poručiteľom bolo ťažko. Keď sa raz zatúlal do Oslian, žalobca v 1. rade ho priviezol domov. Bol vtedy cirkus pred bránou. Poručiteľ pil dosť veľa. Keď zomrela manželka poručiteľa, svedkyňa stretávala poručiteľa na cintoríne. Sedávali na lavičke a rozprávali sa. On jej vtedy hovoril, že sa o neho stará iba syn G., a že jemu všetko nechá. Žalobcovia navštevovali poručiteľa málo. Žalobkyňa v 2. rade možno tak raz do roka. Žalobca v 1. rade navštevoval rodičov vždy, keď mali nejaký sviatok. Deti žalobcov navštevovali poručiteľa a jeho manželku. Napríklad žalobca v 1. rade so svojím synom chodili na Veľkú noc oblievať manželku poručiteľa. 49. Svedok Q. B., syn žalovaného v 2. rade na pojednávaní uviedol, že s poručiteľom žil v domácnosti 30 rokov. Žalovaný v 2. rade žil v podstate celý život v dome so svojimi rodičmi. Žalovaný v 1. rade nebýval s nimi v domácnosti, ale chodil na návštevy so svojou rodinou. Ostatní chodili na návštevy len občas. Keď žila manželka poručiteľa, chodili na Vianoce aj na sviatky. Po jej smrti už nechodili. Boli to asi polhodinové návštevy. Svedok však počas týchto návštev bol v inej miestnosti. Žalobca v 1. rade raz prišiel, keď poručiteľ pil a kričal na manželku, žalobca v 1. rade mu vylepil za ucho. Poručiteľ spadol na zem a žalobca v 1. rade odišiel bez toho, aby sa ho opýtal, či je v poriadku. Aj potom sa stalo, že žalovaný v 2. rade bol v práci, poručiteľ bol opitý, nadával svojej manželke, žalobca v 1. rade prišiel a vylepil mu. Na návštevy k žalobcovi v 1. rade sa chodilo „na pozvánky“. Rodičia žalobcu museli vždy vopred zavolať, či môžu prísť. Chodili napríklad, keď bolo A., keďže starký aj žalobca v 1. rade sú Ivanovia. Chodievali asi tak dvakrát do roka. Keď poručiteľa prišli zobrať, tak išiel. Žalobcovia vždy vopred zavolali, či je triezvy a či môžu prísť. Po smrti poručiteľovej manželky navštívili žalobcovia poručiteľa asi trikrát. Bolo cez víkendy. Podľa svedka, poručiteľ nechodieval k žalobcovi v 1. rade na pravidelné nedeľné obedy. Medzi stranami sporu neprebiehala komunikácia ohľadom dedičstva. Bol jeden pokus, ale svedok nevie, ako to dopadlo. Vie len, že bola to sobota, žalovaný v 2. rade vtedy prišiel skôr z roboty. Svedok bol u seba v izbe. Videl, že prišiel aj žalobca v 1. rade a asi po piatich minútach aj odišiel. Do Prievidze k žalobkyni v 2. rade mali poručiteľ s manželkou zakázané chodiť. 50. Svedok G. B., syn žalovaného v 2. rade na pojednávaní uviedol, že poručiteľ nechodieval k žalobcovi na pravidelné nedeľné obedy. Medzi stranami sporu prebiehala komunikácia ohľadom dedičstva. Zo
strany žalovaného v 2. rade väčšinou so žalobkyňou v 2. rade. Žalovaný v 2. rade odišiel o dve hodiny skôr z práce preto, že sa mali radiť ohľadom dedičského konania. Poručiteľ sa so žalobcami navštevoval zriedkavo. Vzťahy medzi nimi boli raz dobré, raz zlé. V období rokov 2012 a 2013 sa so žalobcom v 1. rade navštevovali. Nepamätá sa či tam boli nejaké spory. Bola tam nejaká hádka, asi kvôli alkoholu. Keď išiel do Oslian, určite ho priši zobrať, ale ako často to bolo, svedok nevie. Aspoň jedenkrát určite. 51. Svedok P. M. sused žalobcu v 1.rade uviedol, že poručiteľa u žalobcu v 1. rade vídaval. Okná má do ulice. Stretávali sa. S poručiteľom mal dobrý vzťah. Keď ho videl, vyšiel von a rozprávali sa. Poručiteľa vídal aj v období september 2012 až rok 2013, chodil vtedy k žalobcovi v 1. rade. Nevie však ako tam prišiel. 52. Svedok A. P. F., syn žalobkyne v 2. rade uviedol, že žalobkyňa v 2.rade sa zaujímala o svojich rodičov. Pravidelne ich navštevovala. Navštevovala ich každý mesiac. Sprevádzal ju aj svedok so svojim bratom. Keď získal vodičský preukaz, tak žalobkyňu v 2. rade vozil k starým rodičom. Na návštevách sedeli spolu v obývačke a rozprávali sa. Starí rodičia chodili aj k nim domov, nemali to zakázané. Dohoda bola taká, že nemohli prísť, keď bol doma svedkov otec (manžel žalobkyne v 2. rade). U žalovaného v 1. rade sa stretávali vtedy, keď bol svedkov otec doma. Pri návštevách u poručiteľa auto vždy zaparkovali pred bránou. Stretávali sa v izbe starých rodičov. V rokoch 2012 až 2013 chodili za poručiteľom autobusom alebo ich priviezol svedkov otec a on potom išiel na kávu k žalobcovi v 1. rade. V období rokov 2012 až 2013 boli starí rodičia na návšteve v domácnosti žalobkyne v 2. rade a aj svedok bol v tom období na návšteve u starých rodičov. Nebol svedkom žiadnej konfliktnej situácie medzi žalobkyňou v 2. rade a poručiteľom. 53. Svedok N. F., syn žalobkyne v 2. rade uviedol, že poručiteľa poznal ako vnuk. Zúčastňoval sa návštev u poručiteľa v Hornej Vsi so žalobkyňou v 2. rade. Starí rodičia chodili k nim. Vzťah medzi nimi bol dobrý. Aj keď možno tam nebolo také silné citové puto ako so starými rodičmi z otcovej strany. Nespomína si na žiadnu nevraživosť. V období rokov 2012 až 2013 už žil svedok v J.. Nespomína si presne, či starých rodičov v tom období navštevoval. Starí rodičia nemali zákaz chodiť do domácnosti rodičov svedka. Svedkov otec mal nejaký bližší nešpecifikovaný problém so starými rodičmi. Nechcel sa s nimi stretávať. Ako deti vtedy nevedeli o čo išlo. Mohli k nim však chodiť. Manželka svedka sa napríklad s jeho starými rodičmi zoznámila, keď boli u na návšteve u svedkových rodičov. Svedok sa nepamätá, že by bolo nejaké obdobie, že by sa žalobkyňa v 2. rade nestretávala so svojimi rodičmi. 54. Svedkyňa JUDr. Adriána Király Palásthyová, manželka svedka N. F. a teda nevesta žalobkyne v 2. rade uviedla, že s N. F. sa pozná asi od roku 2009. Pár tvoria od júla 2010. Domácnosť žalobkyne v 2. rade navštevovala pravidelne a stále ju navštevuje. Vzťahy majú dobré. Poručiteľa a jeho manželku prvýkrát stretla v domácnosti žalobkyne v 2. rade. Bolo to určite po júli 2010, presný dátum však nevie. Žalobkyňa v 2. rade pravidelne navštevovala svojich rodičov. V roku 2012 svedkyňa stretla aspoň raz poručiteľa a jeho manželku. Svedkyňa v L. E. nikdy nebola, ale žalobkyňa v 2. rade tam stále chodila, vozil ju tam jej manžel. Svedkyňa bola na rodinnej oslave žalobcu v 1. rade, na ktorej bol aj poručiteľ. 55. Z výpovedí svedkov, dokonca ani z výpovedí žalovaných nevyplynulo, že by sa žalobcovia neboli o poručiteľa zaujímali alebo, že by neboli ochotní mu pomáhať. Žalovaní vyčítali žalobcom ich prístup k poručiteľovi najmä v období, ktoré trvalo od smrti ich matky (manželky poručiteľa) až do spísania listiny o vydedení. Súd však poukazuje na to, že ide o relatívne krátke obdobie, približne pol roka. Manželka poručiteľa zomrela dňa XX.X.XXXX a poručiteľ nechal spísal závet a listinu o vydedení dňa 27.8.2013. Obdobie nasledujúce v mesiacoch po smrti jeho manželky bolo pre poručiteľa mimoriadne dramatické. Poručiteľ stratou manželky veľmi trpel. Už dlhé roky predtým mal poručiteľ problémy s nadmerným požívaním alkoholu. Po smrti manželky však začal piť ešte viac a intenzívnejšie lebo nedokázal zniesť smútok z jej straty. Poručiteľ bol v období od 26.4.2013 do 30.5. 2013 opakovane hospitalizovaný na psychiatrii. Dôvodom bola nadmerná konzumácia alkoholu ale aj intoxikácia liekmi, keď sa pokúsil o samovraždu. Dňa 15.6.2013 mal v opitosti otras mozgu. Potom, v dôsledku psychiatrickej liečby poručiteľ v priebehu leta 2013 pitie výrazne obmedzil. Znova začal piť na jeseň 2013 po účasti na dedičskom konaní po manželke a po spísaní závetu. 56. Žalovaní vnímajú správanie žalobcov k poručiteľovi najmä cez prizmu opísaných udalostí, ktoré sa udiali v roku 2013. Vtedy boli medzi stranami sporu aj nedorozumenia, keď sa nevedeli dohodnúť na spoločnom postupe pri riešení zdravotných ťažkostí poručiteľa a na starostlivosti o neho. Súd však
poukazuje na to, že dôvody vydedenia, ktoré uviedol poručiteľ v listine o vydedení, sú vymedzené aj obdobím niekoľko rokov pred smrťou jeho manželky. Poručiteľ v listine o vydedení uviedol, že žalobca v 1. rade o neho neprejavoval záujem a nepomáhal mu už od roku 2010 a žalobkyňa v 2. rade dokonca už od roku 2003. Z výpovedí svedkov však vyplynulo, že obaja žalobcovia sa s poručiteľom v týchto časových obdobiach opakovane stretávali. Je pravdou, že ich návštevy boli čatješie ešte v období keď žila ich matka, t.j. manželka poručiteľa, avšak krátke obdobie po smrti ich matky až do spísania listiny o vydedení poručiteľom bol sprevádzané najmä opakovanými hospitalizáciami poručiteľa a jeho nezriadeným pitím. Poručiteľ sa však aj v tomto období zúčastnil oslavy 50. narodením žalobcu v 1. rade začiatkom O. XXXX (bolo to v čase abstinovania poručiteľa), čo nemožno hodnotiť ako nezáujem žalobcu v 1. rade o poručiteľa a preukazuje to aj existenciu dobrého vzťahu poručiteľa a žalobcu v 1. rade. 57. Žalovaní vyčítali žalobkyni v 2. rade, že ju poručiteľ nemohol navštevovať v jej domácnosti, pretože si to manžel žalobkyne neželal. Je pravdou, že uvedená okolnosť nie je úplne bežná, avšak súd mal preukázané, že žalobkyňa sa o poručiteľa aj napriek tomu zaujímala a navštevovala poručiteľa v jeho domácnosti. Z výpovedí svedkov zároveň vyplynulo, že v období posledných rokov pred spísaním listiny o vydedení, keď už boli deti žalobkyne dospelé, tento zákaz už úplne striktne neplatil a poručiteľ aj s manželkou navštívili domácnosť žalobkyne. 58. Podľa názoru súdu sa dokazovaním nepreukázala ani existencia druhého dôvodu vydedenia žalobcov a to, že žalobcovia poručiteľovi v rozpore s dobrými mravmi neposkytli pomoc v jeho starobe a chorobe a v rôznych závažných situáciách a to žalobca v 1. rade v priebehu troch rokov a žalobkyňa v 2. rade v priebehu desiatich rokov pre spísaním listiny o vydedení. 59. Súd uvádza že poručiteľ bol až do smrti svojej manželky v prevažnej miere sebestačný. S manželkou žili v spoločnej domácnosti, spolu hospodárili a z vlastných zdrojov napĺňali svoje potreby. Naopak, ešte skôr oni poskytovali pomoc svojim deťom, keď napríklad žalovanému v 2. rade umožnili bývať vo svojom dome. Z dokazovania zároveň nevyplynulo, že by žalobcovia neboli ochotní svojim rodičom, či priamo poručiteľovi pomáhať. Je pravdou, že bezprostrednú pomoc ako napr. odvoz k lekárovi, či prípravu jedla poručiteľovi realizoval najmä žalovaný v 2. rade, ten však býval s rodičmi v jednom dome. Zároveň z dokazovania nevyplynulo, že by niekedy nastala situácia, že by bol poručiteľ žiadal žalobcov o pomoc a niektorý zo žalobcov by mu ju odmietol poskytnúť. 60. Poručiteľ potreboval pomoc predovšetkým v období po smrti svojej manželky, keď mal psychické a iné zdravotné problémy v dôsledku neúmerného pitia. Ani tu však z dokazovania nevyplynulo, že by mu žalobcovia nechceli pomôcť, skôr sa strany sporu nevedeli dohodnúť na spôsobe a forme ako poručiteľovi pomôcť, resp. ako jeho situáciu riešiť. Tu zvolil riešenie napokon sám žalovaný v 2. rade, ktorý s poručiteľom býval a podal návrh na obmedzenie spôsobilosti poručiteľa na právne úkony a to aj bez toho aby o tom žalobcov upovedomil. To, že možno pomoc od žalobcov nebola taká akú by si bol poručiteľ predstavoval, čo však nedal žalobcom najavo, ešte neznamená, že mu ju žalobcovia neboli ochotní poskytnúť. 61. Súd pri posudzovaní existencie dôvodov vydedenia nebral do úvahy len obdobie po smrti manželky poručiteľa do spísania listiny o vydedení, keďže išlo o relatívne krátke obdobie 6 mesiacov ale celé obdobia ktoré uviedol poručiteľ v listine o vydedení. Z dokazovania vyplynulo, že v týchto obdobiach dôvody vydedenia neboli preukázané. Súd mal preukázané, že v období pred smrťou ich matky sa žalobcovia s poručiteľom stretávali a navštevovali. 62. Pri posudzovaní okolností vydedenia je okrem správania potomkov potrebné brať vždy do úvahy aj osobu poručiteľa. Treba skúmať, či o ponúkanú pomoc a záujme svojich potomkov stojí. Či sám nevytvára príčiny niektorých konfliktných situácii. V konaní nebolo sporné, že poručiteľ mal dlhodobé a mnohoročné problémy s alkoholom. Tieto viedli k mnohým konfliktom v jeho rodine, nielen so žalobcami. Pod vplyvom alkoholu bol poručiteľ násilný aj voči svojej manželke. Aj z dokazovania vyplynuli konfliktné situácie, ktoré zapríčinil poručiteľ, keď bol opitý. Pokiaľ mal žalobca v 1. rade verbálne alebo fyzické konflikty s poručiteľom, vždy to bolo v dôsledku neprístojného správania sa poručiteľa pod vplyvom alkoholu. Či už išlo o násilie poručiteľa voči manželke, teda matke žalobcu alebo napríklad verbálne násilie voči svokre žalobcu. Žalobca tieto konflikty nevyvolal a podľa názoru súdu nemožno žalobcovi vyčítať, že v takýchto situáciách zasiahol. Žalovaní tvrdili, že žalobca v 1. rade mal poručiteľa biť, to však nebolo preukázané.
63. Obaja žalovaní ako pravdepodobnú motiváciu poručiteľa na spísanie závetu a listiny o vydedení uvádzali, že poručiteľ v súvislosti s dedičským konaním po manželke poručiteľa nadobudol pocit, že ho chcú žalobcovia pripraviť o majetok. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že mu poručiteľ sám povedal že ho žalobcovia chceli oklamať. Že ho chceli obrať o jeho podiel. Podľa žalovaného v 1. rade bol závet následkom toho, čo spravili žalobcovia na dedičskom konaní. 64. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 10D/50/2013, ktorý sa viedol v dedičskom konaní po manželke poručiteľa R. B. vyplýva, že osvedčenie o dedičstve (prvé) bolo vydané dňa 19.8.2013. Uvedený deň bol pondelok. Z výpovedí žalovaných a svedkov Q. a G. B. vyplynulo, že v sobotu 17.8.2013 navštívili žalobcovia poručiteľa aby sa porozprávali o tom ako budú postupovať v dedičskom konaní. Uvedené stretnutie sa neskončilo dohodou. Z dedičského spisu sp.zn. 10D/50/2013 nevyplýva, že by bol v priebehu dedičského konania nastal konflikt medzi poručiteľom a žalobcami resp. že by boli vznesené návrhy, ktoré by prekračovali rámec vyporiadania majetku po manželke poručiteľa. Podľa výpovede žalovaného v 2. rade však poručiteľ po dedičskom konaní (presnejšie po pojednávaní dňa 19.8.2013) bol cestou domov v aute nahnevaný a nadával, že ho chceli žalobcovia oklamať. Povedal žalovanému v 2. rade, že nech zoženie právnika, že spíše závet. Že chce mať dom na poriadku. Závet a listina o vydedení boli spísané krátko po tom, dňa 27.8.2013. 65. Vydedenie sa teda súdu javí nie ako dôsledok prípadného dlhodobého nezáujmu žalobcov o poručiteľa ale ako akási reakcia poručiteľa, resp. odveta voči žalobcom, keďže poručiteľ nadobudol presvedčenie, že ho chceli žalobcovia obrať o jeho majetok v dedičskom konaní po jeho manželke. Súdu nie je jasné ako sa to po právnej stránke malo realizovať. Poručiteľ ešte žil, vtedy ešte obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, so svojim majetkom teda mohol voľne disponovať. Pokiaľ by teda sám nebol chcel dobrovoľne svoj dom (resp. spoluvlastnícky podiel k domu) darovať žalobcom, nemal oň ako prísť. To však nevylučuje subjektívne presvedčenie poručiteľa, ktoré mohol po komunikácii so žalobcami nadobudnúť. 66. To, že poručiteľ spísal závet bolo dôsledkom toho, že nebol spokojný ako sa „zvyšné tri deti“, najmä však žalobcovia k nemu správajú. Bolo to jeho právo a v čase spísania závetu bol na tento právny úkon spôsobilý. Poručiteľ teda mohol prostredníctvom závetu v medziach zákona disponovať svojim majetkom pre prípad smrti. Bolo zároveň legitímne, že v prípade, ak mal poručiteľ pocit, že sa o neho najviac stará žalovaný v 2. rade, že svoj majetok odkázal v závete práve jemu. 67. Poručiteľ však nemohol žalobcov z uvedeného dôvodu zároveň aj vydediť. Takúto situáciu dôvody vydedenia podľa Občianskeho zákonníka nepokrývajú. Tie sú vymedzené taxatívne. Poručiteľ uviedol v listine o vydedení dôvody, ktoré zákon upravuje v ustanovení § 469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka. V tomto konaní však bolo preukázané, že tieto dôvody vydedenia v skutočnosti neexistovali. XX. Keďže súd dospel k záveru, že dôvody na vydedenie žalobcov, ktoré uviedol poručiteľ v listine o vydedení neboli dané, druhej časti žalobného návrhu vyhovel. 69. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 70. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 71. Premetom sporu boli dva nároky žalobcov, jeden z nich súd zamietol, druhému vyhovel. Možno teda konštatovať že úspech resp. neúspech strán je približne rovnaký. Preto súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.