Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 14Csp/48/2024 3824204680 27. 06. 2025 Mgr. Štefan Fedor ECLI:SK:OSPD:2025:3824204680.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: 365.bank, a.s. IČO: 31 340 980, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou RELEVANS, s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanej: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, C., o zaplatenie 4.178,20 EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.283,99 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 805,29 EUR od 18.7.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta. III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu 58% trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3.9.2024 sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia sumy 11.575,86 EUR s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že dňa 8.9.2022 uzatvoril žalobca ako veriteľ a D. E., narodený XX.X.XXXX ako dlžník Zmluvu o úvere číslo 2279754168. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery. Poručiteľ svojim podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobca poskytol D. E. úver vo výške 12.000 EUR. Na základe Zmluvných dokumentov sa D. E. zaviazal vrátiť v stanovenej lehote žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov a plniť ostatné povinnosti v zmysle zmluvných dokumentov. Nakoľko D. E. na upozornenie nereagoval žalobca vyhlásil dňa 17.7.2023 úver za predčasne splatný. D. E. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po D. E. nebolo ku dňu podania žaloby právoplatne skončené. Svoju pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere si žalobca prihlásil do dedičského konania po D. E.. 2. Ako žalovaného žalobca pôvodne označil dedičov po poručiteľovi: D. E., nar. XX.X.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX. Žalobca podal žalobu na neznámych dedičov poručiteľa z titulu neukončenia dedičského konania po poručiteľovi a vzhľadom na potrebu ochrany svojich práv pred uplynutím premlčacej doby. Žalobca nemal vedomosť o výsledku dedičského konania po poručiteľovi. Podľa žalobcu v prípade, že okruh dedičov (doposiaľ) nebol objasnený, judikatúra súdov už skôr pripustila možnosť, že veriteľ môže podať žalobu proti neznámym dedičov poručiteľa. Opačný prístup by totiž mal nutne okrem iného za následok, že by veriteľ musel vždy vyčkávať s uplatnením svojho práva na súde alebo na inom príslušnom orgáne až do skončenia dedičského konania po dlžníkovi, čo by znamenalo poškodenie veriteľa spočívajúce nie len v prieťahoch s uspokojením pohľadávky, ale taktiež v nebezpečenstve premlčania alebo prekludovania jeho práva. Žalobca navrhol súdu zvážiť prerušenie konania.
3. Súd uznesením zo dňa 27.9.2024 prerušil konanie podľa § 164 Civilného sporového poriadku až do právoplatného skončenia konania vedeného po D. E.. Toto dedičské konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp.zn. 9D/6/2024 (Dnot 17/2024). Súd v dedičskom konaní rozhodol uznesením zo dňa 13.11.2024, ktorým potvrdil nadobudnutie dedičstva sestre poručiteľa A. A., narodenej XX.X.XXXX ako jedinej dedičke. 4. Dňa 14.4.2025 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým doplnil svoju žalobu v tom zmysle, že označil žalovanú a to A. A., narodenú XX.X.XXXX. S poukazom na odôvodnenie uznesenia o dedičstve, že si voči dedičke poručiteľa uplatňuje len nárok na zaplatenie pohľadávky vo výške 83,564% z nadobudnutého dedičstva, t.j. do výšky 4.178,20 EUR. Ďalej uviedol, že berie späť žalobu v časti, ktorá prevyšuje istinu 4.178,20 EUR a ďalej sa od žalovanej bude domáhať zaplatenia sumy 4.178,20 EUR s úrokom z omeškania 9% ročne od 18.7.2023 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 15.4.2025 súd rozhodol o pokračovaní v konaní. 5. Súd vyhodnotil podanie žalobcu nie ako čiastočné späťvzatie ale ako zmenu žaloby pred jej doručením žalovanému v zmysle § 141 Civilného sporového poriadku, nebolo teda potrebné rozhodovať o čiastočnom späťvzatí ani o zmene žaloby. Predmetom sporu tak zostala už len suma 4.178,20 EUR 6. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. 7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu. 8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že v dedičskom konaní po jej bratovi nestihla odmietnuť dedičstvo. Nemohla sa dostaviť, bola hospitalizovaná na psychiatrii. Navrhovala, „aby sa to dalo naspäť“, aby sa mohla vzdať dedičstva po svojom bratovi. Je invalidná dôchodkyňa. Jej príjmom je iba invalidný dôchodok. Nemá prostriedky na to, aby uhradila žalovanú sumu. Stará sa o tri deti. Jej invalidný dôchodok je len 260,- EUR. Jej lekárka, psychiatrička, jej nedovolí ísť do práce, pretože berie silné lieky. 9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie týmito listinami: upozornenie – výzva na splatenie dlžnej časti úveru, zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.9.2022, výzva na úhradu dlžnej sumy zo 17.7.2023, obchodné podmienky žalobcu, prihláška pohľadávky do dedičského konania, aktuálny stav úveru č.l. 20, doručenka č.l. 21, ePotvrdenka č.l. 23, ePotvrdenka č.l. 24. 10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 11. Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 12. Podľa § 503 ods. 1 ObZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. 13. Podľa § 504 ObZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. 14. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
15. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) v znení účinnom do 30.6.2024 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom do 30.6.2024 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom do 30.6.2024 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa § 53 ods. 6 OZ, v znení účinnom do 31.10.2024 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 20. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 21. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 22. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 23. Podľa § 11 ods. 2 písm. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 24. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. 25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 26. Podľa § 470 ods. 1 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
27. Žalovaná je právnou nástupkyňou pôvodného dlžníka D. E.. Podľa výsledkov dedičského konania, ktoré sa viedlo po D. E. na tunajšom súde pod sp.zn. 9D/6/2024, Dnot 17/2024, je žalovaná jedinou dedičkou poručiteľa D. E.. Uznesením, ktoré vydala JUDr. Ľubica Rexová, notárka ako súdny komisár dňa 13.11.2024 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2024 bolo žalovanej potvrdené nadobudnutie dedičstva po poručiteľovi. V dedičskom konaní bola určená všeobecná hodnota majetku poručiteľa vo výške 5.000 EUR. Výška dlhov poručiteľa bola 13.852,62 EUR. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná síce zodpovedá za dlhy poručiteľa, avšak len do sumy 5.000 EUR. 28. Z dokazovania vyplynulo, že úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej, D. E., narodeným XX.X.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu zmluvných strán, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (žalobca) a dlžníkom je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto musí spĺňať podmienky ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy. 29. Ďalej bolo preukázané, že žalobca ako veriteľ v postavení banky, poskytol na základe zmluvy právnemu predchodcovi žalovanej úver v sume 12.000 EUR, s úrokovou sadzbou 7,90% ročne a ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) vo výške 11,10%. Právny predchodca žalovanej bol povinný úver splatiť do 20.9.2030, v 96 mesačných splátkach po 186,29 EUR, pričom výška poslednej splátky bola 185,99 EUR. Splátky boli splatné k 20. dňu príslušného mesiaca. Právny predchodca žalovanej úver riadne a včas nesplácal. 30. Súd skúmal, či žalobca splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd v prvom rade poukazuje na povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, upravenú v § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. Zo žaloby a z listín pripojených k žalobe nevyplýva, že by bol nejako skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (tzv. bonitu) dlžníka. Žalobca uvedenú skutočnosť v žalobe netvrdí a zároveň ani nepreložil žiadne dôkazy, že by si bol túto svoju povinnosť splnil. 31. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 tretia veta zákona č. 129/2010 Z.z. sa posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa považuje za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Takéto „hrubé porušenie povinnosti“ má zároveň v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 druhá veta zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 32. Súd zároveň konštatuje, že posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch je závažnejším porušením povinnosti, ktorú má veriteľ v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.. Menej závažným porušením tejto povinnosti v zmysle § 11 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ pri skúmaní bonity dlžníka nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1. V prípade, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. S použitím výkladového pravidla argumentum a maiore ad minus, t.j. od „väčšieho k menšiemu“ súd konštatuje, že keďže žalobca porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. závažnejším spôsobom a postihol ho za to závažnejší následok, t.j., že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zahŕňa toto závažnejšie porušenie povinnosti aj menej závažné porušenie a zároveň aj menej závažný následok v zmysle § 11 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý úver je preto nielen potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov ale žalobca ako veriteľ zároveň nebol oprávnený vyžadovať od dlžníka (spotrebiteľa) ani jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Predčasná splatnosť úveru teda nenastala a úver je splatný v zmysle splatnosti pôvodne určených splátok úveru. 33. Súd zároveň dospel k záveru, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 20.6.2023 by aj tak nebolo platné, pretože v upozornení zo dňa 20.6.2023 ani vo výzve zo dňa 17.7.2023, ktoré doručoval žalobca právnemu predchodcovi žalovanej (pôvodnému dlžníkovi), nie je uvedená konkrétna splátka, pre ktorú je dlžník v omeškaní a pre ktorú sa úver zosplatňuje. Identifikácia splátky je potrebná predovšetkým z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Z rovnakého právneho názoru vychádzajú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: 5Cdo/197/2022 a 6Cdo/15/2023. 34. Súd teda konštatuje, že úver poskytnutý právnemu predchodcovi žalovanej bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a zároveň nenastala jeho predčasná splatnosť. Žalovaná je preto povinná zaplatiť len sumu, ktorá zodpovedá splátkam úveru, splatným ku dňu vyhlásenia rozsudku avšak len vo výške istiny, ktorá bola splatná k uvedenému dňu. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v jej čl. 2.4 sú aj termíny splatnosti jednotlivých splátok úveru a zároveň aj rozpis započítania sumy jednotlivých splátok na istinu, úroky, poistenia a poplatky. Súd vychádzal z uvedeného rozpisu a vypočítal, že ku dňu vyhlásenia rozsudku bolo z istiny úveru splatných spolu 3.283,99 EUR. Išlo súčet o splátok v časti istiny, splatných ku dňu 20.6.2025. V rozsahu uvedenej sumy bola žaloba dôvodná a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. 35. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy od 18.7.2023 do zaplatenia. Súd konštatuje, že k uvedenému dátumu bola splatná neuhradená istina len v rozsahu 805,29 EUR. Preto súd v tomto rozsahu úrok z omeškania žalobcovi priznal a vo zvyšnej úroku z omeškania žalobu zamietol. 36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 38. Žalobca si žalobou po zmene žaloby uplatňoval nárok v sume 4.178,20 EUR. Súd mu priznal sumu 3.283,99 EUR a vo zvyšnej časti, t.j. v sume 894,21 EUR, žalobu zamietol. Súd preto po zhodnotení pomeru úspechu a neúspechu v konaní konštatuje, že žalobca bol úspešný v rozsahu 79% a žalovaná v rozsahu 21 %. Čistý úspech žalobcu je 58% (79% - 21%), preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58%. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.