Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 29Pc/29/2024 3824205080 12. 02. 2025 JUDr. Peter Štefčík ECLI:SK:OSPD:2025:3824205080.2
Uznesenie 29Pc/29/2024 Okresný súd Prievidza vo veci navrhovateľa – povinného A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - D., E. F. G. H. XXX proti oprávnenej I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. E. H. XXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto rozhodol: 29Pc/29/2024 Súd s c h v a ľ u j e zmier účastníkov konania v znení: I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenej I. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 19.04.2021 č.k. 6P/77/2020-200, a to s účinnosťou od 01.10.2024. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 29Pc/29/2024 (1) Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zrušenia vyživovacej povinnosti k oprávnenej. (2) Na pojednávaní dňa 12.02.2025 navrhli účastníci vo veci schváliť zmier. (3) Podľa čl. 3 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (4) Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. (5) Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (6) Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. (7) Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (8) Podľa § 148 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) Žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. (9) V posudzovanej veci ide v čase rozhodovania súdu o osobitný typ mimosporového konania – konanie o výživnom na plnoleté dieťa. Takýto typ konania môže začať len na návrh. V každom konaní sa súd má
pokúsiť o zmierne riešenie veci (či už sporu alebo veci v nesporovom konaní). V konaní o vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa nie je osobitne upravená možnosť schválenia navrhnutého zmieru. Ani v inom mimosporovom konaní takáto možnosť nie je. Určitou formou zmierneho riešenia je však dohoda rodičov o vyživovacej povinnosti v zmysle § 65 ods. 1 ZR. Táto sa však týka len vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Bolo by však nelogické a v rozpore s účelom celého súdneho konania, ak by nemali účastníci v konaní o výživnom na plnoleté dieťa rovnakú možnosť dohodnúť sa o výške vyživovacej povinnosti, ako je to pri deťoch maloletých. V takom prípade má súd možnosť a povinnosť postupovať podľa ustanovenia § 148 ods. 1 a ods. 2 CSP, a to s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 CMP. Keďže CMP nemá ustanovenie o možnosti schválenia zmieru (v zásade upravuje nesporové konania, hoci niektoré z nich, respektíve niektoré časti niektorých konaní podľa tohto procesného predpisu môžu mať quasi aj sporový charakter), hoci výklad zákona o rodine, ktorý si osvojil súd, pripúšťa dohodu o vyživovacej povinnosti aj v prípade výživného na plnoleté dieťa, je potrebné aplikovať ustanovenia CSP, a to aj s poukazom na čl. 3 ods. 1 CMP, podľa ktorého v prípade, ak sa vec nedá prejednať na základe výslovného ustanovenia zákona, má sa vec posúdiť podľa iného ustanovenia CMP alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. To je v tomto prípade ustanovenie § 148 CSP. (10) Preto súd skúmal len, či dohoda, ktorú navrhli účastníci schváliť v podobe zmieru, nie je v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi a to, či táto dohoda pokrýva celý predmet súdneho konania. Medzi účastníkmi nebol žiaden spor o tom, že oprávnená je dieťaťom navrhovateľa. Spor nebol ani o tom, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa už zanikla. Účastníci sa dohodli, že zmene pomerov bude zodpovedať zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa, pričom túto dohodu potvrdili aj podpismi v návrhu na schválenie zmieru. Preto súd dospel k záveru, že ich zmier nie je v rozpore so žiadnym ustanovením všeobecne záväzných právnych predpisov, osobitne nie je v rozpore s ustanoveniami § 62 až § 78 zákona o rodine a zároveň pokrýva aj celý predmet konania, ktorým bolo len zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Z uvedených dôvodov súd zmier účastníkov v navrhnutom znení schválil, pričom formou rozhodnutia je uznesenie (s poukazom na § 398 CSP, ktorý hovorí o uznesení o schválení zmieru). Poučenie: 29Pc/29/2024 Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné nie je.