Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 18C/66/2024 3824205434 03. 09. 2025 JUDr. Zuzana Kotríková ECLI:SK:OSPD:2025:3824205434.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobkyne: A. B., C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX, občan SR, právne zastúpená: JUDr. Mariana Pirťanová, advokátka, so sídlom Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske proti žalovanému: Mesto Prievidza, IČO: 00 318 442, so sídlom Námestie slobody 6, Prievidza, o zaplatenie 23 700,- Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu o zaplatenie sumy 11.533,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 11.533,26 Eur od 13.07.2024 do zaplatenia z a m i e t a. II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e. III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou zo dňa 07.10.2024 doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.10.2024 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 23 700,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 23 700,- Eur od 13.07.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je spolu so žalovaným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností – pozemku parc.reg. CKN č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1731 m2 a pozemku parc.reg. EKN č. XXX, druh pozemku: orná pôda vo výmere 96m2, zapísaných na LV č. XXXX, v okrese E., obec E. v k.ú. E.. Žalovaný užíva tieto nehnuteľnosti viac ako tri roky v celku bez toho, aby získalo súhlas žalobkyne ako druhého spoluvlastníka v spôsobe nakladania so spoločnou vecou a s užívaním jej podielu. Žalobkyňa tak nemá možnosť užívať nehnuteľnosť, nakoľko jej žalovaným ako druhý podielový spoluvlastník výkonom vlastníckeho práva k celej veci bráni v užívaní nehnuteľnosti o veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu. Nárokom tejto žaloby je uloženie povinnosti žalovanému ako podielovému spoluvlastníkovi zaplatiť žalobkyni sumu 23 700,- Eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje vyjadrenie finančnej protihodnoty za to, že žalovaný ako podielový spoluvlastník užíva spoločný podiel patriaci žalobcovi minimálne v období posledných troch rokov k momentu podania tejto žaloby. Žalobkyňa si na vlastné náklady dala vypracovať znalecký posudok na stanovenie výšky nájmu predmetných pozemkov v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, vypracovaný znalcom z odboru stavebníctvo, odbor odhad hodnoty nehnuteľností F. A. G. č. 124/2024. V tomto posudku bola stanovená všeobecná hodnota nájmu za 1 kalendárny rok v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v sume 7900,- Eur, teda za 3 roky spätne od podania žaloby t.j. od 10.10.2021 do 10.10.2024 v sume 23 700,Eur. Na zaplatení tejto sumy žalovaným sa s ním žalobkyňa pokúšala dohodnúť mimosúdnou cestou a to zaslaním predžalobnej výzvy zo dňa 26.06.2024, ktorá bola žalovanému doručená , pričom žalovaný nesúhlasil s úhradou predmetnej pohľadávky. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa podáva predmetnú žalobu.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.12.2024, doručeným súdu 12.12.2024. S uplatneným nárokom nesúhlasil. Žalovaný poukazuje na to, že žalobkyňa v žalobe nešpecifikuje, akým spôsobom by mesto malo pozemky užívať, nepredkladá žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom dôkazné bremeno v sporovom konaní znáša žalobkyňa, ktorá je povinná svoje tvrdenia riadne a včas preukázať. Žalovaný predmetné pozemky neužíva a už vôbec nie bez súhlasu žalobkyne, ako to tvrdí. Žalobkyňa je vlastníčkou predmetných pozemkov viac ako 13 rokov, pričom počas tejto doby ani raz mesto neoslovila v akejkoľvek otázke, týkajúcej sa predmetných pozemkov, nikdy sa užívania týchto pozemkov nijako nedomáhala. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že mesto jej v užívaní pozemkov bráni, aj toto tvrdenie je povinná preukázať. Ak by však súd napriek uvedenému vyhodnotil, že žalovaný predmetné pozemky užíva, následne je potrebné prijať záver, že tak robí na základe konkludentnej dohody o bezodplatnom užívaní pozemkov. Žalobkyňa, ktorá je vlastníčkou týchto pozemkov viac ako 13 rokov sa potom svojho nároku, pokiaľ tvrdí že existuje, mala domáhať podstatne skôr. Ak by súd vyhodnotil, že žalovaný pozemky užíva, tiež by boli splnené podmienky na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bezodplatne užívať predmetné pozemky, keďže viac ako 10 rokov sa nikto od žalovanému náhrady nedomáhal a to ani právny predchodcovia žalobkyne. V predžalobnej výzve, doručenej žalovanému sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v 2-ročnej premlčacej dobe, nárok je potrebné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie a žalovaný tak z opatrnosti ( aj keď má za to, že nárok žalobkyne je v plnom rozsahu nedôvodný) vznáša námietku premlčania za obodibe od 10.10.2021 do 10.10.2022. Žalovaný rozporuje znalecký posudok F. A. G., č. 124/2024, nárok je v ňom podstatne nadhodnotený a pri jeho vypracovaní znalec nevychádzal z podstatných skutočností, týkajúcich sa predmetných pozemkov. Znalec vychádzal z porovnávacej metódy, pričom predmetné pozemky znalec porovnal s inými stavebnými pozemkami v A. E.. K parc. CKN č. XXXX/XX žalovaný uvádza, že využitie pozemku je z hľadiska obmedzujúcich faktorov výrazne limitované. Určené je výhradne na vybudovanie športových plôch v areáli ako doplnkovej vybavenosti pre potrebný školského zariadenia a v mimovyučovacom čase slúžiace aj pre verejnosť. Akákoľvek iná navrhovaná stavba by bola v rozpore s platným územným plánom A. E.. Znalec tak vôbec nezohľadnil územný plán zóny a s určeným funkčných využitím tejto parcely pre areálové zariadenia nekomerčnej predškolskej a základnej školskej vybavenosti. Predmetná parcela je tiež vo veľkej miere obmedzená ochrannými pásmami vyplývajúcimi z existujúcich koridorov inžinierskych sietí. K parc. EKN č. XXX žalovaný uvádza, že z hľadiska platnej územnoplánovacej dokumentácie mesta E. vzhľadom na funkčné a priestorové regulatívy je využitie pozemku výrazne limitované. Jedná sa o plochu vymedzenú pre verejné technické vybavenie územia –koridory technických sietí. Pozemky teda v žiadnom prípade nie sú využiteľné na výstavbu a tým pádnom nie je možné prihliadať na žalobkyňou predložený znalecký posudok , na základe ktorého bola cena za nájom stanovená výlučne porovnávacou metódou s pozemkami určenými na stavebné účely. Hodnota pozemkov, ktoré sú aj predmetnom tejto žaloby bola stanovená 4 znaleckými posudkami: č. XXX/XXXX zo dňa 02.01.2024 F. G. na sumu 72 900,- Eur ( dala vypracovať žalobkyňa), č. 22/2024 zo dňa 19.02.2024 F. H. na sumu 45 000,- Eur ( dala vypracovať žalobkyňa), č. 1/2024 zo dňa 29.02.2024 F. A. na sumu 45 000,- Eur ( dala vypracovať žalobkyňa) a č. 64/23 F. I. na sumu 18 492,85 Eur ( dal vypracovať žalovaný). Žalovaný považuje podanie žaloby za účelové konanie žalobkyne, bezprostredne reagujúce na snahu žalovaného vyporiadať tieto pozemky, keďže Mesto Prievidza ako žalobca podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie pozemku CKN č. XXXX/XX (konanie vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. Zn. 5C/50/2024) a návrh na vyvlastnenie pozemku parc. EKN č. XXX. Do toho času sa žalobkyňa za celých 13 rokov svojho vlastníctva o tieto pozemky vôbec nezaujímala. Žalobkyňa jednak neuniesla dôkazné bremeno, keď nijakým spôsobom nepreukázala, že by žalovaný predmetné pozemky užíval, ako ani skutočnosť, že by jej žalovaný v užívaní pozemkov akokoľvek bránil, zohľadniac skutočnosť, že v prípade užívania pozemkov žalovaným by tak bolo na základe konkludentnej dohody prípade vecného bremena bezodplatného užívania. Žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná a žalovaný navrhuje, aby ju súd zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. 3. V Replike zo dňa 15.01.2025, doručenej do sporu dňa 16.01.2025 žalobkyňa tvrdila, že žalovaný predmetné pozemky užíva, nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného, že pozemky neužíva, pozemky sú využívané ako športoviská v areáli J. K. A. L. A. ulici v E. a zriaďovateľom tejto školy je mesto Prievidza, pozemok v areáli školy je oplotený a uzamknutý a na vstup do areálu ( čiže aj na predmetný pozemok) je potrebné sa nahlásiť riaditeľke základnej školy, k čomu žalobkyňa predkladá prehlásenie M. N. H.. Žalobkyňa už v minulosti žiadala vyplatenie nájmu za užívanie jej časti pozemku ako aj vyporiadanie
daného pozemku, avšak neúspešne, k čomu navrhuje svoj výsluch. Keďže po viacerých osobných urgenciách sa žalobkyni nepodarilo danú záležitosť riešiť, podala dňa 12.04.2023 oficiálnu žiadosť o vyplatenie nájmu, ktorá bola doručená žalovanému, bola žalovaným prerokovaná dňa 26.06.2023, na mestskom zastupiteľstve nebola jej žiadosť schválená. Žalobkyňa sa ďalej dopytovala nájmu a z dôvodu, že nevedela danú záležitosť vyriešiť oslovila Centrum právnej pomoci, teda tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa žiadala nájom až po tom, ako žalovaný podal žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaná nebola pasívna a konala v danej veci aktívne, preto nie je možné tvrdiť, že dala konkludentný súhlas na bezodplatné užívanie, takéto tvrdenie žalovaného je účelové. Mlčanie môže byť prejavom vôle iba vtedy, ak z neho možno bez pochybností urobiť záver, že ide o prejav vôle určitého obsahu, čo určite nie je tento prípad. K námietke premlčania žalobkyňa udáva, že je neopodstatnená, pretože ide o nárok podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka, ide o právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, nejde o nárok z bezdôvodného obohatenia. K žalovaným predloženým znaleckým posudkom žalobkyňa udáva, že tieto boli vypracované na predaj pozemkov, je teda ohodnotená kúpna cena pozemku, nie výška nájmu na pozemky, netýkajú sa merita veci. Žalobkyňa na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. 4. V Duplike zo dňa 23.01.2025, doručenej súdu 24.01.2025 žalovaný poukazuje na zásadu koncentrácie konania, ktorou sa spravuje civilné sporové konanie a preto dôkazy predložené žalobkyňou s podaním 15.01.2025 sú ňou uplatnené oneskorene, keďže nič nebránilo tomu, aby tieto predložila už k samotnej žalobe, súd by na ne z uvedeného dôvodu nemal prihliadať. Žalovaný má za to, že skutočnosť, že žalobkyňa sa za dlhé roky žiadneho plnenia vo vzťahu k predmetným pozemkov od žalovaného nedomáhala je už preukázaná, prvé rokovania medzi žalobkyňou a žalovaným začali v roku 2023, žalobkyňa je však vlastníčkou týchto pozemkov od roku 2011, náhrady za užívanie týchto pozemkov sa nedomáhala 12 rokov, pred rokom 2023 žalobkyňa nijakým spôsobom neoslovila žalovaného, bol to práve žalovaný, ktorý v roku 2023 prvýkrát oslovil žalobkyňu vo veci vyporiadania pozemkov, tvrdené vyplýva aj z rozhodnutia NS SR 9Cdo /118/2020 z 29.11.2021. Účelom predloženia znaleckých posudkom žalovaným do sporu bolo preukázať skutočnosť, že znalec F. G., ktorý vypracoval znalecký posudok aj pre účely tohto sporu v porovnaní s inými znalcami svoje posudky podstatne nadhodnocuje, čo z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva. V ostatnom sa žalovaný pridržiava svojich tvrdení. 5. V podaní žalovaného zo dňa 25.04.2025, označenom ako Doplňujúce vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku F. G. č. 124/2024 žalovaný vzhľadom na zrušenie pojednávania ktoré sa malo konať 25.04.2025 predkladá toto písomné vyjadrenie. Znalecký posudok F. G. č. XXX/XXXX vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že stredom predmetných pozemkov prechádza vysokotlakový plynovod, čo podstatne znižuje hodnotu pozemkov. Nesprávne tak určil koeficient redukujúcich faktorov pre ochranné pásmo vo výške 0,90, čo nezodpovedá skutočnému obmedzeniu, koeficient musí byť určený vo výške 0,55, nesprávne určil znalec aj ďalší koeficient všeobecnej situácie vo výške 1,60 z dôvodu, že mesto nemá nad 50 000 obyvateľov a nejedná sa o veľmi dobrú obchodnú časť mesta, ďalej znalec pri výpočte nájmu určil obdobie predpokladanej návratnosti investície vo výške 15 rokov, žalovaný má za to, že takto stanovená doba je neprimeraná, bolo by potrebné vyhodnotiť obdobie predpokladanej návratnosti na 40 rokov, znalec nesprávne určil aj výšku úrokovej miery na 9,11%, tento bol k 10.05.2024 kedy bol posudok vypracovaný stanovený na 4,50% a úroková miera by mala byť upravená smerom nadol na 8,30%, znalec vo svojom znaleckom posudku sám sebe odporuje, keď na str. 4 posudku deklaruje, že nehnuteľnosť nie je v stave byť schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu, na druhej strane záverom znaleckého posudku prestrelí výšku nájmu až na sumu 7900,- Eur/rok a to len za spoluvlastnícky podiel žalobkyne vo výške 1/3. Žalovaný predloženými dôkazmi riadne preukázal, že výstavba na pozemkoch v žiadnom prípade možná nie je z dôvodu, že jednak to neumožňuje územný plán mesta a jednak z dôvodu prechodu vysokotlakového plynovodu priamo cez stred pozemkov, maximálna výška nájmu by vzhľadom na uvedené bola určená v sume 3,43 Eur/m2/rok. Nárok žalobkyne je v plnom rozsahu nedôvodný a žalovaný sa pridržiava svojich doterajších písomných vyjadrení. 6. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 03.09.2025 a v spore vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, prednesom právneho zástupcu žalobkyne a zástupcu žalovaného, oboznámením obsahu listín v súdnom spise najmä: žaloba, plnomocenstvo, rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, odpoveď žalovaného zo dňa 27.8.2024 na výzvu žalobkyne, výzva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z 26.6.2024, Znalecký posudok č. 124/2024 F. G. A., vyjadrenie žalovaného k žalobe z 11.12.2024, stanovisko orgánu územného plánovania ( Mesto Prievidza)
k využitiu pozemku z hľadiska platnej územnoplánovacej dokumentácie mesta Prievidza z 6.12.2024, stanovisko orgánu územného plánovania ( Mesto Prievidza) k využitiu pozemku z hľadiska platnej územnoplánovacej dokumentácie mesta Prievidza z 10.12.2024, Znalecký posudok č. XXX/XXXX z 2.1.2023 F. G., zadávateľ F. s.r.o., Znalecký posudok č. 22/2024 z 19.2.2024 F. F. H. zadávateľ F. s.r.o., Znalecký posudok č. 1/2024 z 29.02.2024 F. E. A., zadávateľ F. s.r.o., Znalecký posudok č. 64/2023 z 12.05.2023 F. K. I. , zadávateľ Mesto Prievidza, Replika z 15.01.2025, Vyhlásenie F., s.r.o. z 15.01.2025 a nasl. farebné fotografie spornej nehnuteľnosti, žiadosť žalobkyne mesatu z 12.04.2023, prijaté žalovaným toho istého dňa, Uznesenie Mestského zastupiteľstva v Prievidzi z 26.06.2023, Doplnenie znaleckého posudku č. 166/2024 F. G. A. z 30.6.2024, Geometrický plán na oddelenie pozemkov z 13.12.2023, Duplika žalovaného z 23.01.2025, doplňujúce vyjadrenie žalovaného k ZP č. 124/2024 z 25.04.2025, vyjadrenie SPP z 25.06.2024, Znalecký posudok F. G. z 02.09.2025 č. 319/2025, Rozhodnutie Úradu pre územné plánovanie z 19.06.2025, Informácia verejnosti o skončení vyvlastňovacieho konania LV č. XXXX pozemok EKN parc.č. XXX, Vyjadrenie cestného správneho orgánu z 24.10.2024, Aktuálny LV č. XXXX z 2.9.2025, Rozsudok č.k. 5C/50/2024-205 zo dňa 01.07.2025 a ostatným obsahom súdneho spisu. Súd vykonanie ďalších dôkazov navrhnutých žalovaným zamietol z dôvodu, že mal za to, že vykonaným dokazovaním mal dostatočne zistený skutkový stav, ktorý mu už umožňoval rozhodnúť v merite veci a to aj s poukazom na hospodárnosť konania a čl. 17 CSP,vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav: 7.Zo súkromného znaleckého posudku č. 124/2024 znalca F. A. G., znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý bol vyhotovený na základe objednávky zo dňa 05.04.2024 zadávateľa F., s.r.o.,A. XXXXX/XX, E., IČO: XX XXXXX vyplýva, že úlohou znalca bolo stanovenie výšky nájmu na pozemky – parcela reg. C v úprave podľa GP: XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX v k.ú. E., nájom bol v posudku stanovený k 10.05.2024. V znaleckom posudku bola použitá metóda polohovej diferenciácie pre výpočet nájmu, čo znalec odôvodnil tým, že výšku nájmu stanovuje výpočtom a nie porovnávaním z dôvodu, že na porovnávanie nemá dostatok podkladov o nájmoch v tejto lokalite. Zo záveru predmetného znaleckého posudku zo str. 11 vyplýva, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu parc. CKN č. XXXX/XXXX XXX,46 Eur a nájom za zastavanú plochu a nádvorie zaokrúhlene v sume 7900,- Eur. Z doplnenia znaleckého posudku č. 166/2024 znalca Ing. A. G., znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý bol vyhotovený na základe objednávky zo dňa 05.04.2024 zadávateľa F., N.,A. XXXXX/XX, E., F.: XX XXXXX vyplýva, že sa dopĺňa Geometrický plán č. 52433927 – 183/2023 zo dňa 13.12.2023, ktorý vyhotovil O., so sídlom P. Q. X, E., úradne overený bol Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor 19.12.2023 pod číslom XXXX/ 23 na oddelenie pozemkov p.č. XXXX/XXX-XXX, XXXX/XX, v ktorom parcela EKN č. XXX s výmerou 96m2 uvedenú výmeru 69m2 v registri C, predmetný geometrický plán bol vypracovaný na účely oddelenie pozemkov z parciel CKN XXXX/XX a EKN 662 na LV č. XXXX tak, že pôvodná parcela XXX mala zaniknúť a z nej mali byť vytvorené nové parcely, ku ktorým bola následne na to stanovená aj výška nájmu v znaleckom posudku č. 124/2024. 8. Zo súkromného znaleckého posudku č. 319/2025 znalca F. A. G., znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý bol vyhotovený na základe objednávky zo dňa 01.09.2025 zadávateľa – žalobkyne vyplýva, že úlohou znalca bolo stanovenie výšky nájmu na pozemok parc. CKN XXXX/XX, z č.l. 2 posudku je zrejmé že posudok bol vypracovaný k 01.09.2025 a dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť ohodnocuje 1.9.2025, parc. č. XXXX/XX je v zastavanom území obce v severnej časti pri J. H. a nákupných strediskách Kaufland, OBI, autosalón a tenisová hala. Pozemky sa podľa tohto znaleckého posudku nachádzajú v N. časti okresného mesta Prievidza , sú v areáli J. školy, prístup je z hlavnej štátnej komunikácie po chodníku vedľa trate, mesto má cca 50 000 obyvateľov a má základnú aj vyššiu vybavenosť. Pozemok sa využíva ako športový areál, výstavba na pozemkoch je čiastočne obmedzená, cez pozemok ide plynovod , pozemok nie je prenajímaný a nie je možné uvažovať s výnosom – kombinovanou metódou. Bola použitá metóda na báze všeobecnej hodnoty s tým, že nájom na spoluvlastnícky podiel žalobkyne 1/3 t.j 577 m2 na parc. č. CKN XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie bol za relevantné žalované obdobie t.j. roky 2021 až 2024 ( žalobkyňa žaluje obdobie od 10.10.2021 do 10.10.2024 ) za rok 2021 nájom za podiel 1/3 znalcom vyčíslený na sumu 2504,76 Eur, za rok 2022 na sumu 2786,33 Eur, za rok 2023 v sume 3099,07 Eur a za rok 2024 v sume 3168,88 Eur. 9.Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX zo dňa 02.09.2025 na č.l. 167 súdneho spisu je zrejmé, že parc.CKN č. XXXX/XX o výmere 1731m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie ako aj parc. EKN č. XXX o výmere 96m2 sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v podiele 2/3 a žalobkyne v podiele 1/3,
s tým že u parc. CKN č. XXXX/XX je vyznačená Plomba na základe J./XXXX – Rozhodnutie súdu o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva a u parc. EKN č. XXX u žalobkyne Plomba na základe J./XXXX ( Rozhodnutie o vyvlastnení). 10.Z predžalobnej výzvy zo dňa 26.06.2024, doručenej žalobkyňou žalovanému dňa 27.06.2024 vyplýva, že žalobkyňa poukázala na to, že je podielovou spoluvlastníčkou spoločnej veci a to parcely CKN č. XXXX/XX a parcely EKN č. XXX o veľkosti podielu 1/3 s tým, že sa týmto spôsobom obracia na žalovaného v právnej veci uplatnenia si nárokov vyplývajúcich z neoprávneného užívania spoločnej veci. V texte výzvy žalobkyňa uvádza, že na vlastné náklady dala vypracovať znalecký posudok na stanovenie výšky nájmu predmetných pozemkov v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, vypracovaného znalcom z odboru stavebníctvo, odbor odhad hodnoty nehnuteľností F. A. G. č. 124/2024, v ktorom bola stanovená všeobecná hodnota nájmu za 1 kalendárny rok v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu v sume 7900,- Eur čo je spolu za 3 roky spätne suma 23 700,- Eur, uplatnila si tak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku v celosti v sume 23 700,- Eur , ktorú žiadala uhradiť v lehote do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že v opačnom prípade sa svojho nároku bude žalobkyňa voči žalovanému domáhať súdnou cestou. 11.Žalovaný na predžalobnú výzvu reagoval listom dňa 27.08.2024, označenom ako Odpoveď na výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú adresoval žalobkyni s informáciou, že Mestské zastupiteľstvo v Prievidzi na svojom zasadnutí dňa 26.08.2024 neschválilo jej výzvu na úhradu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov a to parc. CKN č. XXXX/XX a parc. EKN č. XXX za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 23 700,- Eur. 12.Zo žiadosti žalobkyne na č.l. 105 spisu zo dňa 12.04.2023, doručenej žalovanému dňa 17.04.2023 vyplýva, že žalobkyňa žiadala žalovaného o zaplatenie spätného nájmu za pozemok parc. CKN č. XXXX/XX vo výmere 577m2 za 3 roky spätne. 13.Z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Prievidza zo dňa 26.06.2023 zo str. 29 vyplýva, že mestské zastupiteľstvo neschválilo kúpu nehnuteľnosti a to parc. CKN č. XXXX/XX od žalobkyne a to jej spoluvlastnícky podiel 1/3 za trhovú cenu 130 – 200 Eur/m2 a vyplatiť spätne nájomné za 3 roky za užívanie pozemku. 14.Z oznámenia žalovaného žalobkyni zo dňa 10.07.2023 (na č.l. 48 spisu) vyplýva, že žalovaný uznesením č. XXX/XX zo dňa 26.06.2023 schválilo majetkovo-právne usporiadanie pozemkov parc. č. CKN č. XXXX/XX formou uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalobkyňou, ktorej predmetom bude kúpa jej spoluvlastníckeho podielu 1/3 na danom pozemku za účelom usporiadania pozemkov v areáli J. K. A. L. A. ulici v Prievidzi za 32,05 Eur/m2 kúpnej ceny podľa znaleckého posudku F. K. I., spolu za kúpnu cenu pozemku 18 492,85 Eur s výzvou žalobkyne, ak sa rozhodne uzavrieť túto kúpnu zmluvu, aby ju v lehote do 30 dní od doručenia oznámenie doručila žalovanému. V opačnom prípade bude mať žalovaný za to, že žalobkyne nemá záujem o uzavretie kúpnej zmluvy a žalovaný sa bude zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastnícktva v takom prípade domáhať súdnou cestou. 15.Z listiny na č.l. 33 spisu – Stanovisko orgánu územného plánovania k využitiu pozemku z hľadiska platnej územnoplánovacej dokumentácie mesta Prievidza, týkajúcej sa parc. CKN č. XXXX/XX vyplýva, že vzhľadom na funkčné a priestorové regulatívy vyplývajúce zo záväznej časti ÚPN Z Necpaly je využitie tohto pozemku z hľadiska obmedzujúcich faktorov výrazne limitované, určené výhradne pre potreby školského zariadenia a v mimovyučovacom čase slúžiace aj pre verejnosť, využitie predmetnej parcely je vo veľkej miere obmedzené ochrannými pásmami vyplývajúcimi z existujúcich koridorov inžinierskych sietí. 16.Z listiny na č.l. 35 spisu – Stanovisko orgánu územného plánovania k využitiu pozemku z hľadiska platnej územnoplánovacej dokumentácie mesta Prievidza, týkajúcej sa parc. EKN č. X-XXX vyplýva, že vzhľadom na funkčné a priestorové regulatívy vyplývajúce zo záväznej časti ÚPN Z L. je využitie tohto pozemku z hľadiska obmedzujúcich faktorov výrazne limitované, jedná sa o plochu vymedzenú pre verejné technické vybavenie územia – koridory technických sietí, využitie predmetnej parcely je vo veľkej miere obmedzené ochrannými pásmami vyplývajúcimi z existujúcich koridorov inžinierskych sietí.
17.Z vyjadrenia Distribúcie SPP zo dňa 25.06.2024 k žiadosti o stanovisko k existencii a priebehu plynárenských zariadení je zrejmé že záujmové územie ( podľa zákresu žiadateľa – na č.l. 138) – t.j. pozemky, ktoré sú predmetom sporu zasahuje do ochranného alebo bezpečnostného pásma plynárenských zariadení. 18.Z vyjadrenia Cestného správneho orgánu k žiadosti o zaslanie informácie z 24.10.2024 vyplýva, že nehnuteľnosti na parc. EKN č. X-XXX k.ú. E. je miestna cesta a je zaradená v majetku mesta Prievidza. 19.Z vyhlásenia F., s.r.o. so sídlom A. XXXXX/XX, E. v zastúpení konateľom M. N. H. zo dňa 15.01.2025 na základe generálneho plnomocenstva z 07.11.2023 bola od žalobne táto spoločnosť splnomocnená k zabezpečeniu sprostredkovania predaja jej spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3 k nehnuteľnostiam vrátane ich súčastí a príslušenstva, a to parc. CKN č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1731 m2 a parc. EKN č. XXX orná pôda o výmere 96m2. F. v danom vyhlásení uvádza, že po tom, čo jej bol predložený Znalecký posudok č. 64/2023 zo dňa 15.05.2023 ( F. K. I. ), s ktorým žalobkyňa nesúhlasila, bola F. povinná zabezpečiť ďalšie podklady k vypracovaniu nových znaleckých posudkov. Po príchode na tvar miesta za účelom predbežnej obhliadky zistili, že parc. CKN č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1731m2 sa nachádza v oplotenom a uzatvorenom areáli J. K. A. H. R. E. na adrese A. S. XXX/XX, E.. V tomto predmetnom školskom areáli, po tom, čo požiadali o vstup boli informovaní, že o vstupe do tohto školského areálu rozhoduje p. riaditeľka, tá ich vysvetlila, že je štatutárom za predmetnú J. K. A. školu, a tento športový areál musí byť uzatvorený z dôvodu bezpečnosti voči nepovolaným osobám a preto je nutné, aby predovšetkým p. riaditeľku alebo niekoho kompetentného z personálu pri vstupe do tohto školského areálu vždy kontaktoval. V období od polovice novembra 2023 až do zrealizovania úkonov bola tejto s.r.o. poskytnutá zamestnancami predmetného školského zariadenia súčinnosť - vstup/otvorenie areálu, pričom k vyššie uvedenému školskému areálu nebol možný svojvoľný vstup. 20.Z rozhodnutia Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR konajúci prostredníctvom Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín, oddelenie štátnej stavebnej úpravy zo dňa 19.06.2025 vyplýva, že vyvlastňovací orgán v nevyhnutnom rozsahu vyvlastňuje odňatím spoluvlastnícke právo k pozemku v k.ú. E. v prospech vyvlastniteľa Mesto Prievidza pozemok EKN č. X-XXX orná pôda o výmere 96m2, vyvlastňovací orgán určil náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha žalobkyni v celkovej výške 1305,28 Eur, podľa znaleckého posudku F. K. I. bola stanovená všeobecná hodnota dotknutého pozemku vo výške 40,79 Eur/m2 21.Právny zástupca žalobkyne v prednese žaloby na pojednávaní pred súdom uviedol, že do sporu žalobkyňa predkladá nový Znalecký posudok, v dôsledku ktorého žalobkyňa trvá na zaplatení sumy 11 533,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 13.07.2024 do zaplatenia. Vo zvyšku na podanej žalobe žalobkyňa netrvá a berie žalobu späť. Nárokuje si od žalovaného sumu 11 533,26 Eur s príslušenstvom, žalobkyňa rozporuje všetky tvrdenia žalovaného, má za to, že spoluvlastnícky podiel žalobkyne je žalovaným nadužívaný a žalovaný užíva spoluvlastnícky podiel žalobkyne. Žiadna dohoda o užívaní predmetných pozemkov, či už ústne alebo konkludentne uzavretá nebola, pričom takáto dohoda by potom mala byť zverejnená, čo nie je a žalobkyňa takýto konkludentný súhlas na bezodplatné užívanie nikdy nedala. Tohto nároku sa žalobkyňa domáhala aj v predchádzajúcich rokoch, aj spätne, kedy bola spoluvlastníčkou, navštevovala žalovaného za účelom zaplatenia nadužívania, nikdy nepochodila, nebolo jej vyhovené, čo preukáže aj výsluch žalobkyne. K tvrdeniu žalovaného, že vydržal právo na bezodplatné užívanie, žalobkyňa má za to, že tým, že sa žalobkyňa v predchádzajúcich obdobiach už dopytovala a chodila na mesto, i keď ústne a osobne, tak mesto muselo mať za to, čo žalobkyňa chce, preto podmienka na vydržanie splnená nie je, ani vydržania doba. Ak žalovaný tvrdí, že existovala, nech to preukáže. K takejto dohode nikdy nedošlo, mlčky súhlas daný nebol. Čo sa týka parcely EKN č. XXX, žalobkyňa trvá na náhrade na základe stanovenia výšky nájmu podľa ZP č. 319/2025. Žalobkyňa návrhy na ďalšie dokazovanie nemala. Záverom zástupca žalobkyne uviedol, že žalovaný podiel žalovanej užíva a to nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, v konaní nebolo preukázané, že žalovaný by tento pozemok neužíval. Žalobkyňa má zamedzený vstup na tento pozemok. 22.Žalobkyňa vo výsluchu pred súdom uviedla, že nie je pravdou, že sa o pozemok nezaujímala, aj v roku 2016 o tom komunikovala s p. G., ktorá vtedy pracovala u žalovaného. Prejednávali odkúpenie pozemku a bol jej ponúknutý náhradný pozemok na B., ktorý aj boli pozrieť, ale okolo pozemku bola
prístupová cesta, tak s tým nesúhlasila, aj rozloha bola menšia ako pozemku, ktorý užívalo mesto v škole. E. G. jej povedala, že nemajú pre žalobkyňu iný taký pozemok. Tak si povedala, že počká do budúcna s tým, že ak žalovaný rozhodne o nejakých pozemkom, nech jej dá vedieť, a potom by to uzavreli. Nikto sa jej ale neozval. Bola sa aj na meste ( t.j. u žalovaného pýtať), ale nikto jej nevedel povedať, kto to má pridelené na vybavenie a myslela si, že mesto to zamietlo pod koberec. Sľubovali jej, že jej dajú nájom, ktorý bol ani nízky, nejaké euro, čo bola zanedbateľná suma. Po niekoľkých rokoch, keď ju nikto nekontaktoval, a stále jej bolo hovorené, že náhradný pozemok nie je, ju mesto vyzvalo, že by športový areál potrebovali vyvlastniť, mesto ju oslovilo na vyvlastnenie pozemku pod školou, bola to parc. CKN. Ponúkli jej nízku cenu, chcela náhradný pozemok, potom oslovila realitnú kanceláriu. Nie je pravdou, že žalovaný pozemky neužíval, deti tam chodia do školy a cez ten pozemok sa prechádza a je tam postavené aj nové oplotenie, bez jej súhlasu a bez toho, aby ona bola o tom informovaná. Ona aj keby chcela na ten pozemok ísť, nie je jej sprístupnený, ona nemohla pozemok užívať. V roku 2016 žiadala za neužívanie výmenu pozemku, nie peňažnú sumu. Mala už dospelé deti, tak keby niektoré chcelo stavať, bolo by im to vhodné, lebo pri škole sa nedalo nič postaviť. Neskôr asi v roku 2016 alebo 2017 ten ponúknutý náhradný pozemok nebol výhodný, aj výmera bola menšia, tak sa rozhodli, nech žalovaný ponúkne inú alternatívu, ktorá by bola prijateľná. K žalovanému sa chodila dopytovať vždy, keď mala cestu do E.. Ale väčšinou osoba, ktorá to mala na starosti tam väčšinou nebola, alebo mali poradu, vždy ju tam odmietli. Dôkaz o tom, že na mesto chodila a domáhala sa nároku za nadužívanie podielu aj pred rokom 2023 má taký, že tam chodila a vždy to bolo len ústne, nedostala o tom žiadny písomný výstup. Mala ju na starosti p. G., iný dôkaz ako svoje tvrdenie nemá. Nedomáhala sa užívania pozemkov , nemá tam ani prístup, spredu je brána, kadiaľ chodili žiaci a z bočnej časti prístup nemala, lebo tam boli iné parcely a tie jej prístup znemožňovali. Nebol jej tam umožnený prístup. Predmetné pozemky po tom, čo ich nadobudla do vlastníctva nikdy neužívala, nemala k nim prístup, na otázku súdu, či mala/nemala záujem pozemky niekedy užívať uviedla, citácia zo zápisnice: ,,no choďte niekde, kde má niekto väčšinový podiel a skúste tam niečo budovať, keď po prvé to bolo zatvorené a mesto by s tým určite nesúhlasilo“. Ďalej tvrdila, že nemôže spoločné pozemky užívať. Nikdy sa nedomáhala vstupu na pozemok, nebola nikdy na meste s požiadavkou, aby jej predmetný pozemok sprístupnili, lebo vedela, že sa tam nemá ako dostať. Pozemky užíva mesto a škola. Na otázku súdu, či je areál užívaný ako oplotený J. H. K. A. H. A. ulica žalobkyňa uviedla, že áno. Má za to, že v čase, kedy tieto nehnuteľnosti nadobudla do spoluvlastníctva, plynovod tam už bol. 23.Žalovaný pred súdom uviedol, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí, s nárokom na zaplatenie sumy 11 533,26 Eur však nesúhlasí, neuznáva nárok ako taký v plnom rozsahu. Žalobkyňa sa nikdy nedomáhala plnenia zo strany žalovaného, žalovaný pozemky neužíva a už vôbec nie bez súhlasu žalobkyne. Žalobkyňa je spoluvlastníčkou predmetných pozemkov od roku 2011 a prvé rokovania medzi žalobkyňou a žalovaným začali v roku 2023, kedy žalovaný oslovil žalobkyňu s návrhom na vyporiadanie predmetných pozemkov. Konkludentná dohoda o bezodplatnom užívaní nemusí byť písomná a tým pádom ani logicky zverejnená. Na vydržanie vecného bremena bezodplatne užívať predmetné pozemky sú splnené všetky podmienky, lebo od žalovaného viac ako 10 rokov žiadne plnenia nežiadal a do doby vydržania sa započítava aj doba právneho predchodcu. Ak žalobkyňa tvrdí, že svojho nároku sa domáhala skôr, nech to preukáže. Doposiaľ tak neurobila. K parc. EKN žalovaný predkladá rozhodnutie o vyvlastnení a rozhodnutie o skončení vyvlastňovacieho konania, takže vo vzťahu k tejto parcele je akýkoľvek peňažný nárok vylúčený, keďže právnym titulom užívania je aj zákonné vecné bremeno. Žalovaný predkladá aj vyjadrenie, že na uvedenej parcele sa nachádza miesta komunikácia. V rámci konania na tunajšom súde o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd uviedol, že tento znalecký posudok považuje za nesprávny, pozemky boli nesprávne ohodnotené. Rozsudok v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva už nadobudol právoplatnosť, suma v ňom priznaná bola žalobkyni žalovaným už vyplatená. K ďalšiemu dokazovaniu žalovaný navrhol ustanoviť znalca, ktorý stanoví hodnotu CKN č. XXXX/XX, čo sa týka nájmu. Záverom súdu uviedol, že žalobkyňa podľa neho neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala užívanie pozemkov zo strany žalovaného, žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia a sama pred súdom tiež uviedla, že od žalovaného sa užívania predmetných pozemkov ani nedomáhala, čo je základný predpoklad k tomu, aby sa náhrady vôbec mohla domáhať. Žalovaný tvrdí, že predmetné pozemky neužíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, žalovaný navrhuje žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 24.Súd zamietol návrh žalovaného na dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania z dôvodu spornej výšky nároku, pretože jednak je to žalobkyňa, ktorá v tomto smere musí uniesť dôkazné bremeno
k výške nároku a jednak nebol preukázaný samotný základ nároku, čím by znalecké dokazovanie za daného stavu nebolo hospodárne a nebolo v súlade s čl. 17 Civilného sporového poriadku ( ďalej ,,CSP“). 25.Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 26.Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. 27.Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. 28.Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 29.Žalobkyňa zobrala žalobu v časti prevyšujúcej nárok na zaplatenie sumy 11.533,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 11.533,26 Eur od 13.07.2024 do zaplatenia späť na základe nového znaleckého posudku č. 319/2025 dňa 03.09.2025 pred otvorením prvého súdneho pojednávania, s čiastočným späťvzatím žalovaný súhlasil. S poukazom na uvedené súd vo výroku II. rozhodnutia súd konanie v prevyšujúcej časti podľa § 145 CSP zastavil. 30.Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd v spore ako prvú otázku riešil to, či ide o nárok, ktorý vyplýva z § 137 ods. 1 OZ alebo o nárok titulom bezdôvodného obohatenia a či žalobkyniam vznikol nárok na náhradu za užívanie ich spoluvlastníckeho podielu. 31.Podľa § ust. § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. 32.Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, pričom vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Oprávnenie vec držať je východiskom pre uplatnenie aj ďalších zložiek obsahu vlastníckeho práva. Oprávnenie vec užívať predstavuje individuálnu alebo výrobnú spotrebu predmetu vlastníctva. Vlastník má právo vec užívať, ale aj neužívať. V druhom prípade môže vec neužívať bez jej ďalšieho využitia alebo jej užívanie prenechať inému. Oprávnenie s vecou nakladať je veľmi široké. Predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi, prípadne aj opustením veci. Vlastníkom sa poskytuje rovnaká právna ochrana. Platí to tak pre hmotnoprávne vzťahy, ako aj pre použitie prostriedkov ochrany v rámci civilného procesu. 33.Obsah spoluvlastníckeho práva možno vymedziť rovnako ako obsah vlastníckeho práva. Tvorí ho jednak oprávnenie vec držať (ius possidenti), užívať ju (ius utendi), požívať jej plody a úžitky (ius fruendi)a disponovať vecou (ius disponendi), ale aj určité obmedzenia či povinnosti (záväzky), ktoré sú takisto súčasťou obsahu vlastníckeho práva. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťah k spoločnej veci. Vyjadruje teda mieru účasti pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V situácii keď spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu pritom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Podľa judikatúry súdov Slovenskej republiky je takýto nárok nárokom vyplývajúcim z podstaty podielového spoluvlastníctva,
teda nárokom vyplývajúcim z § 137 ods. 1 OZ v situácii, keď ohľadom užívania spoločnej veci nie je medzi podielovými spoluvlastníkmi uzavretá dohoda o užívaní spoločnej veci a významne je to, že za užívanie veci je dohodnutá odplata alebo nie. Nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť vecí v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. 34.Predpokladom úspechu takejto žaloby je ad 1/ aby vec bola v podielovom spoluvlastníctve, ad 2/ aby žalovaný užíval spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a ad 3/ aby bolo v spore preukázané, že neužívanie veci v rozsahu podielov žalobcu je dôsledkom jej užívania žalovaným a to nad rozsah jeho podielu. V opačnom prípade žalobcovi nič nebráni v tom, aby užíval vec v rozsahu svojho podielu. Z právneho hľadiska pritom nie je vôbec významné, prečo žalobca spoločné nehnuteľnosti neužíval. Užívanie veci treťou osobou tiež nie je právne významné. 35.Z vykonaného dokazovania vyplýva, že prvý zákonný predpoklad priznania nároku je naplnený, pretože nehnuteľnosti a to pozemok parc. CKN č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1731m2 a pozemok parc. EKN č. XXX orná pôda o výmere 96m2 zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor v okrese E., obec E., katastrálne územie E. ( ďalej v texte odôvodnenia ako ,,predmetné pozemky“ ) boli v rozhodnom období t.j. od 10.10.2021 do 10.10.2024 v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 1/3 a žalovaného v podiele 2/3. 36.Druhým zákonným predpokladom úspechu žaloby je preukázanie, že neužívanie veci v rozsahu podielov žalobkyne je dôsledkom užívania týchto podielov žalovaným a to nad rozsah jeho podielu. Čo žalovaný poprel. Vykonaným dokazovaním najmä z výsluchu samotnej žalobkyne má súd za preukázané, že žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka predmetné nehnuteľnosti nikdy neužívala, ani o ich užívanie nemala záujem. Súdu tvrdila, že už v roku 2016 so žalovaným komunikovala prostredníctvom jeho zamestnanca p. G., prejednávali vtedy odkúpenie jej podielov s tým, že zo strany žalovaného jej bol navrhovaný náhradný pozemok na letisku, s čím ona nesúhlasila z dôvodu, že okolo tohto ponúkaného náhradného pozemku bola prístupová cesta a aj rozlohou bol náhradný pozemok menší, ona už v roku 2016 žiadala o náhradný pozemok, pretože už mala dospelé deti, tak keby niektoré z nich chcelo stavať. Žalovaný jej sľuboval aj nájom, ale tento jej bol ponúknutý v nízkej sume, tak s tým nesúhlasila. Následne po niekoľkých rokoch, čo sa jej nikto neozýval, ju kontaktoval žalovaný s tým, že začali komunikovať na vyvlastnenie pozemku pod školou, parcela CKN, znova jej ponúkli nízku cenu, ona chcela náhradný pozemok. Ohľadom predmetných nehnuteľností sa chodila dopytovať k žalovanému potom vždy, keď mala cestu do E., ale väčšinou osoba, ktorá to mala na starosti tam buď nebola, alebo mali poradu, vždy ju odmietli. Nemá dôkaz o tom, že sa takto u žalovaného na svoj nárok dopytovala, vždy tam bola osobne a žiadny písomný výstup k tomu nedostala, ale tvrdí, že to takto bolo a dopytovala sa žalovaného aj pred rokom 2023. Žalobkyňa tvrdila, že mala záujem o náhradný pozemok. Predmetné pozemky ona nikdy neužívala. Užívania predmetných pozemkov sa ani nedomáhala, však nemá tam ani prístup. Teda aj keby chcela na ten pozemok ísť, nie je sprístupnený, preto nemohla pozemok užívať. Spredu je brána, kadiaľ chodili žiaci a z bočnej časti na pozemok prístup nemala z dôvodu, že tam boli iné parcely, ktoré jej prístup na predmetný pozemok parc. CKN znemožňovali. Ona sama sa vstupu na predmetné pozemky u žalovaného nedomáhala, nikdy nebola u žalovaného s takou požiadavkou, aby jej bol tento prístup umožnený. Má za to, že predmetné pozemky užíva žalovaný a škola, pozemok parc. CKN je užívaný ako oplotený areál J. H. K. A. H. A. S. Prievidza. Nie je pravdou, že žalovaný predmetné pozemky neužíval, deti tam chodia do školy a cez tej pozemok ( parc. CKN) sa prechádza a je tam postavené aj nové oplatenie bez jej vedomia a bez jej súhlasu. Žalovaný poprel, že by bránil žalobkyni v užívaní predmetných nehnuteľností. Súd sa nestotožnil s tvrdením, že žalobkyňa nemohla predmetné pozemky užívať z dôvodu ich oplotenia, čo sa týka parcely CKN, keďže z dôkazu na č.l. 99 - vyhlásenie F., s.r.o. so sídlom A. XXXXX/XX, E. v zastúpení konateľom M. N. H. zo dňa 15.01.2025 jasne vyplynulo, že po príchode na tvar miesta za účelom predbežnej obhliadky zistili, že parc. CKN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1731m2 sa nachádza v oplotenom a uzatvorenom areáli J. K. A. H. R. E. na adrese A. S. XXX/XX, E..
V tomto predmetnom školskom areáli ale po tom, čo požiadali o vstup boli informovaní, že o vstupe do tohto školského areálu rozhoduje p. riaditeľka, ktorá im vysvetlila, že je štatutárom za predmetnú J. K. A. školu, a tento športový areál musí byť uzatvorený z dôvodu bezpečnosti voči nepovolaným osobám a preto je nutné, aby bola predovšetkým p. riaditeľka, alebo niekto kompetentný z personálu pri vstupe do tohto školského areálu vždy kontaktovaný. V období od polovice novembra 2023 až do zrealizovania úkonov bola poskytnutá zamestnancami predmetného školského zariadenia súčinnosť - vstup/otvorenie areálu. V Replike žalobkyňa uvádza, pozemok v areáli školy je oplotený a uzamknutý a na vstup do areálu ( čiže aj na predmetný pozemok) je potrebné sa nahlásiť riaditeľke základnej školy. Hoci teda z predmetnej listiny vyplýva, že k vyššie uvedenému školskému areálu nebol možný svojvoľný vstup, je z nej tiež zrejmé, že na požiadanie bol tento pozemok sprístupnený. Pričom bolo preukázané, že žalobkyňa nikdy tak žalovaného ani štatutára školy za týmto účelom neoslovila. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalobkyne, že predmetné pozemky nemohla užívať z dôvodu, že sú oplotené a nemali k nim v rozhodnom období prístup nebolo ňou v spore preukázané. Naviac žalobkyňa tieto pozemky, ako sama uviedl,a nikdy užívať ani nechcela. Súd má za to, že samotná žalobkyňa svoje tvrdenie popiera, keďže sama tvrdí, že parc. CKN užíva J. K. A. H. A. S. XXX/XX Prievidza, k tomu súd udáva, že škola je ako samostatná právnická osoba síce so žalovaným prepojená, avšak čo sa týka užívania predmetu spoluvlastníctva treťou osobou, nezakladá to nárok podľa § 137 ods. 1 OZ ( uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/184/2010). Čo sa týka parc. EKN, táto je na LV č. XXXX kvalifikovaná ako orná pôda, slúži však v celej svojej výmere a nebolo to sporné ako miestna cesta ( listina na č.l. 166) resp. chodník ( zápisnica str. 3 opak), z čoho nemožno vyvodiť záver, že by túto cestu/chodník žalovaný užíval nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu resp. že by túto parc. EKN vôbec žalovaný užíval a tiež, že by k nej žalobkyňa nemala prístup a nemohla ju v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu užívať. 37. Ako už súd uvádza v texte odôvodnenia vyššie, nevyhnutným predpokladom pre priznanie nároku je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Pričom neužívanie veci v rozsahu podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa spoluvlastník, užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Ak však spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie nevzniká. Súd mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že žalovaný predmetné pozemky užíva a to nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný riadne poprel, že by nehnuteľnosti užíval. Z dokazovania vyplynulo, že pozemok parc. CKN č. XXXX/XX sa nachádza v oplotenom areáli J. K. A. H. v Prievidzi A. S. XXX/XX, E. a je užívaný školou počas vyučovacieho procesu a po jeho skončení aj verejnosťou a parc. EKN je verejne dostupných chodníkom. 38.Dôkazné bremeno v tomto spore zaťažuje žalobkyňu, ktorá musí preukázať, že žalovaný užíval spoločné nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, než mu patril jeho podiel. Ide pričom o posúdenie právne, ktoré vychádza zo skutkových zistení, súd pritom berie do úvahy všetky okolnosti prípadu aj kvalitu užívanej časti spoločnej nehnuteľnosti. V tomto kontexte súd zopakuje už vyššie uvádzaný záver, že pokiaľ spoluvlastník spoločné nehnuteľnosti užívať nechce, tak nárok v zmysle § 137 ods. 1 OZ nie je daný. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť bezpochyby dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu ( uznesenie NS SR z 27.10.2010, sp. zn. 6Cdo 184/2010). 39.Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesladôkazné bremeno, ktoré ju v spore zaťažovalo a to, že neužívanie veci v rozsahu podielov žalobkyne bolo dôsledkom ich užívania žalovaným. Z vykonaného dokazovania bolo totiž nepochybne preukázané, že žalobkyňa o užívanie spoločných nehnuteľností nemala nikdy záujem ani takýto záujem neprejavovala a to z dôvodov súdom uvádzaných v texte vyššie. Nárok na náhradu za užívanie podielu žalobkyne je daný len vtedy, ak žalobkyňa v spore preukáže, že chcela spoločné nehnuteľnosti užívať, ale bolo jej v tom zo strany žalovaného bránené. V danom type sporu je nutné zohľadňovať aj samotné stanovisko neužívajúceho spoluvlastníka, či vôbec chcel resp. chce tieto spoločné nehnuteľnosti užívať, ale z nejakého dôvodu nemôže (kedy mu náhrada podľa § 137 ods. 1 OZ vždy patrí), alebo tieto nehnuteľnosti užívať ani nechce, kedy nárok na takúto náhradu daný nie je. Pretože pokiaľ spoluvlastník spoločné nehnuteľnosti užívať nechce, nárok v zmysle § 137 ods. 1 OZ nie je daný. Súd mal z výsledkov vykonaného dokazovania v čase rozhodujúcom pre posúdenie opodstatnenosti
žaloby nesporne preukázaný spoluvlastnícky vzťah medzi sporovými stranami, užívací vzťah medzi sporovými stranami však v spore preukázaný nebol. Ku spornému skutkovému tvrdeniu žalobkyne, že ona predmetné nehnuteľnosti neužívala v dôsledku konania žalovaného tak žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. 40.Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pojem „voľné“ hodnotenie dôkazov znamená, že žiadny dôkaz nemá predpísanú dôkaznú hodnotu a silu. Ani listinné dôkazy nemajú v tomto smere žiadne osobitné postavenie. Zásada voľného hodnotenia dôkazov ďalej znamená, že dôkazy a všetky skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo, sudca hodnotí podľa svojho subjektívneho vnútorného presvedčenia objektivizovaného tým, že toto presvedčenie, resp. jeho výsledok musí byť v súlade s prírodnými zákonmi, pravidlami logického myslenia a skúsenostnými poznatkami. Voľné hodnotenie teda neznamená svojvoľné, ale ide o silne logický proces s veľmi jasnými pravidlami. Rozhodnutie súdu musí byť v súlade s objektívnymi skutočnosťami a založené na starostlivom zvážení všetkých zistených skutočností. Podstatné je pritom vnútorné presvedčenie podopreté logickými hodnotiacimi úvahami. Výsledkom voľného hodnotenia dôkazov je potom objektivizované vnútorné presvedčenie, či určité skutkové tvrdenie bolo dokázané alebo nie. Mieru dôkazu, teda úroveň kvality, v akej musia byť rozhodujúce skutkové okolnosti preukázané, určuje základné pravidlo stanovené tak, že sudca má považovať za dokázané len tie skutočnosti, ktorým na základe slobodného vnútorného presvedčenia prizná hodnotu pravdivosti. Hodnotu pravdivosti dosahujú iba skutočnosti, ktorých možnosť pravdepodobnosti zodpovedá praktickej istote, pričom praktickou istotou je pravdepodobnosť na hranici istoty nepripúšťajúca, resp. vylučujúca rozumné pochybnosti (Macur J., Postmodernismus a zjišťování skutkového stavu v civilním soudním řízení, Brno MU 2001 s. 145, 147, 168-171, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 3459/2013 z 08.01.2014, Lavický P., Důkazní břemeno v civilním řízení soudním, Praha Leges 2017, s. 36). Pri rozhodnutí vo veci dokazovaná skutočnosť musí byť natoľko pravdepodobná, že nielen sudca, ale ani žiadny rozumný, uvedomelý, skúsený a svedomitý človek nebude môcť o nej pochybovať, t.j. musí byť dokázaná v už uvedenej pravdepodobnosti hraničiacej s istotou, nepripúšťajúcou rozumné pochybnosti. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že skutkový záver, ktorý sudca urobí o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom k zisteniam získaným z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia sudcu a jeho logického myšlienkového postupu. 41.Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. „Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.“ ( uznesenie NS SR, sp. zn. 6 M Cdo 17/2010 zo dnˇa 28.03.2012). Sporové konanie je ovládané hlavne princípom prejednacím a princípom kontradiktórnosti, ktoré predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú najmä strany sporu. Medzi povinnosti procesných strán v sporovom konaní patrí predovšetkým tvrdenie rozhodných skutočností a navrhovanie dôkazov (tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť), ktorými poskytujú informácie potrebné pre rozhodnutie. 42.Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jej tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, znáša procesnú zodpovednosť a teda neunesenie tzv. dôkazného bremena. S poukazom na uvedené súd návrh žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania k spornej výške peňažnej náhrady zamietol, pretože dôkazné bremeno zaťažovalo žalobkyňu a pretože mal za to, že samotný základ nároku nie je daný. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno jednak neoznačil potrebné dôkazy, alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla, keď nepreukázala pravdivosť svojich tvrdení o tom, že v rozhodnom období t.j. od 10.10.2021 do 10.10.2024 predmetné nehnuteľnosti neužívala z
dôvodu, že jej nebol zo strany žalovaného umožnený vstup na predmetné nehnuteľnosti. Pre neunesenie dôkazného bremena a nepreukázanie zákonných predpokladov pre priznanie nároku podľa § 137 ods. 1 OZ súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 43.Keďže súd dospel k záveru, že základ nároku nie je daný, nezaoberal sa ďalej spornou výškou žiadanej náhrady za neužívanie spoločnej veci ani námietkou premlčania, ku ktorej sa však vyjadril pri predbežnom právnom posúdení a identicky s tým má za to, že ide o nárok, ktorý vyplýva z § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ, toto právo je nepochybne majetkovej povahy a premlčuje sa v 3ročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Tento nárok nemožno kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/149/99, 4Cdo/55/2009). Z uvedeného dôvodu nie je námietka premlčania dôvodná. Existencia dohody o bezodplatnom užívaní spoločných nehnuteľností nebola preukázaná. K spornej výške žiadanej náhrady za neužívanie spoločnej nehnuteľnosti súd záverom dodáva, že žalobkyňa si pôvodne nárokovala na priznanie náhrady vo výške 23 700,- Eur, a to na základe ňou predloženého súkromného Znaleckého posudku č. 124/2024. Z jeho obsahu je však zrejmé, že znalec stanovil výšku nájmu jednak vo vzťahu k parc. CKN č. XXXX/ XX ako aj k parcele EKN, kde nájom stanovil pre parcely odčleňované podľa Geometrického plánu na č.l. 109 spisu. Následne žalobkyňa predložila dňa 3.9.2025 do sporu nový súkromný Znalecký posudok č. 319/2025 ( č.l. 149), z ktorého vyplýva, že v ňom znalec stanovil výšku nájmu už len za pozemok CKN č. XXXX/XX. Zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 3.9.2025 následne na výzvu súdu, z čoho pozostáva nárok vo výške istiny 11 533,26 Eur uviedol, že ide o peňažnú náhradu, ktorú žalobkyňa žiada od žalovaného jednak vo vzťahu k pozemku parc. CKN č. XXXX/XX ako aj vo vzťahu k pozemku parc. EKN č. XXX, kedy pri tejto parcele má žalobkyňa za to, že žalovaný túto parcelu nadužíval nad rozsah svojich podielov do právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, čo bolo do 15.07.2025. Pričom podkladom aj pre určenie náhrady za neužívanie podielov parc. EKN má byť tiež znalecký posudok č. 319/2025. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani vo vzťahu k spornej výške žalobného nároku, ktorá bola po čiastočnom späťvzatí žalobkyňou vyčíslená na sumu 11 533,26 Eur. 44.Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 45.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania, o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 CSP. Žalovaný bol v celom rozsahu úspešný z dôvodu, že súd žalobu o zaplatenie 11.533,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 11.533,26 Eur od 13.07.2024 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol a v prevyšujúcej časti konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou vo výroku II. zastavil podľa § 145 CSP. Čiastočné zastavenie tak procesne zavinila žalobkyňa. Dôvody pre aplikáciu § 257 CSP súd v spore nezistil a to aj s poukazom na to, že nebolo sporným, že žalobkyni už bol v priebehu tohto sporu žalovaným vyplatený nárok v sume 28 966,67 Eur, súdom priznaný titulom náhrady za jej spoluvlastnícky podiel v spore o zrušenie a vyporiadenie podielového spoluvlastníctva k parc. CKN č. XXXX/XX sp. zn. 5C/50/2024 a bol jej priznaný nárok za vyvlastnenie pozemku EKN parc.č. X-XXX vo vyvlastňovacom konaní vedeným pod č.l. XXXXX/XXXX-XX.X.X., ktoré právoplatne skončilo dňa 17.05.2025, v ňom vyvlastňovací orgán určil náhradu za vyvlastnenie žalobkyni v celkovej výške 1 305,28 Eur. 46.Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote, s príslušným povolením podľa SPR č.1283/25 zo dňa 02.10.2025. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).