KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokOkresný súd Prievidza26. 3. 2025plný text

Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 29P/105/2024 z 26. 3. 2025

CitáciaRozsudok Okresného súdu Prievidza z 26. marca 2025, sp. zn. 29P/105/2024, ECLI:SK:OSPD:2025:3824205506.5

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Prievidza 29P/105/2024 3824205506 26. 03. 2025 JUDr. Peter Štefčík ECLI:SK:OSPD:2025:3824205506.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 29P/105/2024 Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcu u matky, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. D. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Marianou Pirťanovou, advokátkou v Partizánskom, Moyzesova 471/1, evidovanou v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod č. 7256 a E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, o zvýšenie výživného na návrh matky, takto rozhodol: 29P/105/2024 I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 01.02.2011 č.k. 10C/193/2009-58 vo výroku o bežnom výživnom tak, že s účinnosťou od 15.10.2024 zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej A. zo sumy 30 € mesačne na sumu 85 € mesačne, ktorú bude otec povinný platiť maloletej k rukám jej matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. II. Vo zvyšnej časti nedotknutej týmto rozsudkom ostáva rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 01.02.2011 č.k. 10C/193/2009-58 nezmenený. III. Zvýšené výživné, ktorého zročnosť nastala v čase od 15.10.2024 do 26.03.2025 vo výške 338,87 € je otec povinný zaplatiť maloletej v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 10 €, splatných spolu s bežným výživným s účinnosťou od doručenia tohto rozhodnutia, s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky zročného zvýšeného výživného riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného zvýšeného výživného. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 29P/105/2024 (1) Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej určenej rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 01.02.2011 č.k. 10C/193/2009-58 na sumu 150 € mesačne, ktoré výživné bude otec povinný platiť do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.10.2024. (2) Návrh odôvodnila v podstate tým, že otcovi bola uvedeným rozhodnutím určená vyživovacia povinnosť k maloletej sumou 30 € mesačne. Od poslednej úpravy uplynulo viac ako 13 rokov a za ten čas vzrástli náklady spojené s výživou maloletej. Otec výživné neplatí riadne a nad rámec súdom určeného výživného neprispieva vôbec. Matka býva s maloletou v 2-izbovom byte, kde uhrádza nájomné 350 € mesačne, elektrinu 40 € mesačne, za internet a televíziu 14 € mesačne. Zamestnaná je v Cirkevnej základnej škole s materskou školou Jána Krstiteľa v Partizánskom ako upratovačka s priemerným

mesačným príjmom 833,42 €. Pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti bola matka na rodičovskej dovolenke. Maloletá v súčasnosti navštevuje 9. ročník základnej školy. Matka jej uhrádza školné 50 € ročne, ZRPŠ 55 € ročne, výlety 50 € ročne, poplatok v školskej jedálni 3 € mesačne, školské pomôcky 50 € ročne. Má výdavky na drogériu a kozmetiku 20 až 30 € mesačne, stravu 100 € mesačne, vreckové 15 € mesačne, lieky a vitamíny 5 až 10 € mesačne a životné poistenie 22 € mesačne. Maloletá by mala nosiť zubný strojček ale matka naň nemá finančné prostriedky. (3) Ako dôkazy označila v návrhu rozsudok tunajšieho súdu 10C/193/2009-58 a potvrdenie o príjme. (4) Súd uznesením zo dňa 07.11.2024 ustanovil maloletej opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske a nariadil pojednávanie vo veci na 10.02.2025. Predvolal naň matku, otca a ustanoveného opatrovníka. Otcovi a opatrovníkovi doručil návrh na začatie konania a umožnil im vyjadriť sa k nemu. (5) Opatrovník navrhol návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť a pri stanovení výšky výživného zohľadniť objektívne potreby maloletého dieťaťa i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. (6) Otec maloletej svoje právo nevyužil a k návrhu sa písomne nevyjadril. (7) Z dôvodu, že neboli splnené podmienky na otvorenie pojednávania vo veci súd zmenil termín pojednávania na 26.03.2025, o čom upovedomil rodičov a opatrovníka maloletej. Otec maloletej bol predvolaný na pojednávanie aj telefonicky. (8) Na pojednávaní dňa 26.03.2025 súd vypočul oboch rodičov maloletej a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Z vykonaného dokazovania súd pre potreby rozhodnutia vo veci zistil nasledujúci skutkový stav: (9) Z lustrácií na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 19 vyplýva, že otec je slobodný, má tri deti, všetky maloleté, pričom dve najmladšie sú mladšie ako maloletá A.. Trvalý pobyt má v F. okres C.. Matka je slobodná, trvalý pobyt má v C., má len jediné dieťa – maloletú A.. Podľa evidencie Sociálnej poisťovne je matka zamestnaná od 01.01.2021 u zamestnávateľa Cirkevná základné škola s materskou školou Jána Krstiteľa v Partizánskom. Nie je evidovaná ako poberateľ žiadnych dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Otec v súčasnosti nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni ani ako zamestnanec, ani ako poberateľ dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Naposledy bol zamestnaný u zamestnávateľa Trade Job družstvo Bratislava v auguste 2023, predtým u zamestnávateľa KIRSTEN, s.r.o. Bratislava od 22.05.2023 do 28.09.2023. Ešte predtým u zamestnávateľa STAFF Rework, s.r.o. Bratislava, a to v roku 2022 a od 01.01. do 12.03.2023. (10) Podľa pracovného hodnotenia matky na č.l. 35 je zamestnávateľom hodnotená kladne, práceneschopná nebola. (11) Z potvrdenia o príjme matky na č.l. 36 vyplýva, že mala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 834,38 €. (12) Podľa odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica na č.l. 40 a 44 otec nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi ani štátnych sociálnych dávok, ani peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol evidovaný v roku 2015. Aktivačnú činnosť nevykonáva. (13) Podľa mzdových listov otca na č.l. 48 a 49 u zamestnávateľa Trade Job družstvo Bratislava dosiahol príjem 41,24 € mesačne. (14) Podľa potvrdenia o mzde otca na č.l. 61 dosiahol otec u zamestnávateľa STAFF Rework, s.r.o. Bratislava od marca do mája 2023 čistú mzdu 321,52 €, 433,99 € a 363,73 €. (15) Zo záznamu z výsluchu na č.l. 63 vyplýva, že otec neprispieva určeným výživným, na výživnom má dlh a vedie sa proti nemu exekúcia. Maloletá sa s otcom stretla v júli 2024 na pár hodín a otec jej dal 70 € na kúpu oblečenia. Maloletá je v telefonickom kontakte s otcom. Maloletá navštevuje 9. ročník základnej školy, jej zdravotný stav je dobrý, navštevuje kardiologickú ambulanciu. (16) Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 66 vyplýva, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa 60 € mesačne a náhradného výživného 30 € mesačne. S maloletou býva v 2-izbovom byte, kde jej vznikajú výdavky na nájomné 350 € mesačne, elektrinu 40 € mesačne, internet a televíziu 14 € mesačne. Maloletá je zdravá a prekonáva len bežné detské ochorenia, fixný aparát na chrup, ktorý jej odporučil stomatológ, si matka nemôže dovoliť. Starostlivosť o maloletú matka zabezpečuje sama, otec sa na nej nepodieľa. (17) Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica na č.l. 67 sa otec na adrese uvedenej v návrhu na začatie konania dlhodobo nezdržiaval. (18) Z výpisov z účtu matky vyplýva, že dňa 15.03.2023 jej bola na účet od platiteľa STAFF AG, a.s. doručená platba 760,90 € a dňa 14.02.2023 od rovnakého platiteľa platba 785,52 €. (19) Z podstatného obsahu pripojeného spisu tun. súdu sp. zn. 10C/193/2009 súd zistil nasledujúce skutočnosti:

(20) Zo zápisnice o výsluchu zo dňa 25.05.2010 vo veci 3Cd/2/2010 Okresného súdu Považská Bystrica na č.l. 32 vyplýva, že v čase ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca (rok 2010) bol otec nemajetný. Nevlastnil žiaden majetok. Pracoval od 24.05.2010 na dohodu so zárobkom 3 € na hodinu, najviac na 10 hodín týždenne. Dovtedy nikde nepracoval, živila ho sestra. Chodieval na brigády, kde zarobil 70 € mesačne. Bol slobodný, žiadne vyživovacie povinnosti nemal. (21) Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 01.02.2011 na č.l. 56 vyplýva, že matka bola v tom čase poberateľkou rodičovského príspevku v sume 186 € mesačne, v čom boli zahrnuté aj prídavky na maloleté dieťa. (22) Z rozsudku na č.l. 58 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 01.02.2011 bolo určené otcovstvo k maloletej. Zároveň bolo okrem iného rozhodnuté aj o vyživovacej povinnosti otca k nej, keď bola stanovená s účinnosťou od 01.02.2011 vo výške 30 € mesačne, ktorá suma bola splatná do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Matka maloletej žila spoločne s jej otcom u otcovej sestry v G. H. I.. V apríli 2009 sa odsťahovala do C.. Jej príjem bol v čase rozhodovania 186 € mesačne. Maloletá mala v čase vyhlásenia rozsudku 2 roky veku. (23) Otec k veci uviedol, že s maloletou a jej matkou žil v spoločnej domácnosti. Jeho výplaty chodili na účet matky, ktorá si peniaze nechávala. Príjem má z príležitostných brigád, v marci zarobil 80 €, vo februári nič. Nemá doklad o tom, že matke dal peniaze. S maloletou si telefonujú, stretli sa v decembri a januári, keď bol u matky na návšteve. Dôchodok nemá vyplácaný, lebo bol dlžný Sociálnej poisťovni. Nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pretože nebol spokojný s prácou, ktorú mu ponúkali. Je „invalid na 65%“. Vlastní časť rodinného domu po rodičoch, ale tam nebýva. Býva tam brat, ktorý mu za bývanie neplatí. Hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní, prefajčí 50 až 60 € mesačne. Okrem maloletej má dve vyživovacie povinnosti určené súdom po 50 € na každé z detí. Má exekúcie, ktoré vznikli z toho dôvodu, že sa nezaevidoval, keď bol mladý. Sú na zdravotnom a sociálnom poistení. S maloletou má kamarátsky vzťah. Podľa svojho vyjadrenia je bezdomovec, oblečenie má z kontajnera a charity, naposledy spal v Púchove pod mostom. Má stredoškolské vzdelanie ako maliar natierač. Jazykové schopnosti nemá, ani kurzy a certifikáty. Nemá vodičské oprávnenie. Nevie, koľko minie na stravu, má výdavky na výživné, malé výdavky na drogériu, na telefón 20 € mesačne. Zdravotné poistenie za neho platí štát. Občas si kupuje kvapky do očí, inak nemá výdavky na lieky. Problémy so zrakom má od roku 2011. Pre spoločnosť Staff AG nepracuje, od kedy sa rozišiel s matkou maloletej, lebo ho tu nemalo čo držať. Dohodol sa na skončení so zamestnávateľom, robil pomocníka v sklade. Jeho invalidita bola posudzovaná v roku 2017 alebo 2018. Poukázal na to, že matke dával peniaze, kúpil jej práčku a umývačku, posielal jej peniaze z účtu od sestry, keď pracoval (pred štyrmi rokmi). Je pravda, že v minulosti zarábal 750 €. V súčasnosti má zdravotné problémy - nevidí na pravé oko. Má možnosť platiť najviac 50 € mesačne, poukázal na ďalšie dve vyživovacie povinnosti. (24) Matka k veci uviedla, že otec zatajil, že pracoval. Ona nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty, má len jednu vyživovaciu povinnosť, býva v mestskom byte, iba ona s maloletou. Nefajčí, má dobrý zdravotný stav. Úvery, pôžičky ani exekúcie nemá. Mala osobný bankrot. Otec sa s maloletou kontaktuje telefonicky, výživné na ňu neplatí. Platil, keď pracoval. Oni spolu žili v roku 2022 a 2023, a to do júla. Potom otec prišiel cez (vianočné) sviatky, dal maloletej darčeky. Dal aj sumu 50 € a 100 €, čo ale ona nebrala ako výživné. Keď prišiel (na návštevu), tak dcére nakúpil, ale nebolo to pravidelné. Matke peniaze neposielal. Peniaze, ktoré jej dal, vzala matka za stravu a za to, že sa mohol osprchovať. Naposledy bol na návšteve asi týždeň cez sviatky. Maloletá už dospieva, jej náklady sa nedajú pokryť z výživného. Mala by mať zubný strojček, ktorý stojí do 1 000 €. Školu, kde sa platí školné, navštevuje preto, lebo je to dobrá škola. Na výlete bola naposledy na konci roka na stanovačke. Žiadne lieky pravidelne brať nemusí. (25) Súd nevykonal opatrovníkom navrhnutý dôkaz – ktorým by otec preukázal svoju zníženú pracovnú schopnosť. Rozhodol tak z dôvodu, že znížená pracovná schopnosť otca nebola v konaní rozporovaná. Okrem toho mal otec zníženú pracovnú schopnosť už v čase, kedy ešte býval v matkou a maloletou v spoločnej domácnosti a táto znížená pracovná schopnosť u neho nemala vplyv na príjem, ktorý aj napriek tomu dosiahol. U svojho vtedajšieho zamestnávateľa neskončil z dôvodu zdravotných obmedzení, ale zo subjektívneho dôvodu na svojej strane. Preto súd vychádzal z toho, že znížená pracovná schopnosť otca nemá vplyv na možnosť dosiahnuť príjem, ktorého sa bez dôležitého dôvodu vzdal. Vykonanie dokazovania o miere zníženia pracovnej schopnosti u otca by na výsledok tohto konania nemalo žiaden vplyv. (26) Pri rozhodovaní súd aplikoval nasledujúce právne predpisy: (27) Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti

o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. (28) Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (29) Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (30) Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (31) Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (32) Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (33) Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (34) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (35) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (36) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (37) Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (38) Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po ich zhodnotení a po aplikácii citovaných právnych predpisov dospel k nasledujúcim záverom. (39) Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá v súčasnosti zabezpečuje všetky jej potreby. Nie je schopná samostatne sa živiť, navštevuje základnú školu. Vyživovacia povinnosť oboch rodičov k nej trvá. (40) O vyživovacej povinnosti otca k maloletej bolo naposledy rozhodované rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 01.02.2011 č.k. 10C/193/2009-58. V tom čase mala maloletá dva roky veku, bola v osobnej starostlivosti matky. Matka poberala len rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Otec bol nemajetný, nemal žiadny príjem. Výživné bolo určené vo výške minimálneho zákonného výživného. (41) Od tohto rozhodnutia došlo k viacerým podstatným zmenám. (42) V prvom rade došlo k zmene minimálneho zákonného výživného podľa § 62 ods. 3 ZR. To je v čase rozhodovania súdu vo výške 37,53 €. Súdom určené výživné teda nedosahuje ani len úroveň minimálneho zákonného výživného a aj z toho dôvodu je potrebné ho zvýšiť. (43) Maloletá je podstatne staršia. V súčasnosti je žiačkou deviateho ročníka základnej školy, vzhľadom k svojmu veku má vyššie výdavky na stravu, oblečenie, drogériu a kozmetiku i výdavky súvisiace s návštevou školy, ktoré v čase ostatného rozhodovania nemala. Výdavky matky na ňu uvedené v návrhu na začatie konania neboli otcom rozporované. Matka má na ňu výdavky na stravu 100 € mesačne, na drogériu a kozmetiku do 30 € mesačne, poskytuje jej vreckové 15 € mesačne. Má aj náklady na oblečenie a obuv 50 € mesačne a na mobilný telefón 14 € mesačne. V súvislosti so školou vyčíslila výdavky na 20 € mesačne.

(44) Matka má v súčasnosti príjem zo zamestnania. Z tohto príjmu však musí hradiť nielen náklady na bývanie a vlastné zaopatrenie, ale aj náklady na maloletú, keďže otec výživné neplatí a súdom určené výživné ani zďaleka nie je dostačujúce na úhradu odôvodnených potrieb maloletej. U matky teda došlo k zlepšeniu pomerov v zmysle zvýšenia príjmu, avšak toto zlepšenie je kompenzované zvýšenými výdavkami na bývanie (nájomné, elektrina, televízia a internet) i potrebou hradiť vyššie výdavky maloletej. (45) U otca zdanlivo k zmene nedošlo, avšak súd nemôže vychádzať pri rozhodovaní o výživnom len zo skutočných pomerov, ak sú dané najmä subjektívnym postojom otca. Otec naďalej deklaruje, že je nemajetný, uviedol, že je bezdomovec. Pri posúdení pomerov v čase ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti a v súčasnosti sa teda javia jeho sociálne pomery ako rovnaké. Došlo však u neho k zhoršeniu pomerov z dôvodu zvýšenia počtu vyživovacích povinností – má ďalšie dve maloleté deti, ku ktorým má určenú vyživovaciu povinnosť spolu na 100 € mesačne. (46) Na druhej strane, súd zistil najmä výsluchom účastníkov, ale aj z listinných dôkazov, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania, z ktorého dosahoval pravidelný príjem. Ide o zamestnanie u zamestnávateľa STAFF AG, a.s., kde dosahoval v čase, keď býval v spoločnej domácnosti s matkou, príjem 760,90 € a 782,52 €. Z listinných dôkazov vyplýva jeho priemerný príjem u tohto zamestnávateľa 771,71 € mesačne. K skončeniu svojho pracovného pomeru uviedol, že skončil, lebo sa rozišiel s matkou maloletej a „nemalo ho tu čo držať“. To nie je možné označiť ako dôležitý dôvod skončenia pracovného pomeru. Neskončil ani z dôvodu na strane zamestnávateľa, ani zo zdravotných či iných vážnych dôvodov na svojej strane. Preto súd dospel k záveru, že u otca je s poukazom na § 75 ods. 1 veta druhá ZR dôvodné vychádzať pri posudzovaní pomerov z potenciálneho príjmu, ktorý by mohol dosiahnuť, keby sa bez dôležitého dôvodu nevzdal svojho zamestnania. Potenciálny príjem otca 771,71 € pri fakticky minimálnych nákladoch na živobytie znamená, že pomery otca sa oproti stavu ku dňu ostatného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti podstatne zlepšili. Nič na tomto závere nemenia ani ďalšie dve vyživovacie povinnosti určené spolu na 100 € mesačne. Aj pri odpočítaní tohto výživného by otcovi ostávalo priemerne 671,71 €, z ktorého by objektívne mohol plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej vo vyššej ako v doteraz určenej výške. (47) Sám otec pripustil, že by mohol platiť výživné vo výške 50 € mesačne. Súd však dospel k záveru, že takto určené výživné by bolo nedôvodne nízke a nezodpovedalo by objektívnym možnostiam otca. Je spravodlivé požadovať, aby sa otec podieľal na plnení svojej vyživovacej povinnosti pri svojich minimálnych výdavkoch v rozsahu tretiny svojich potenciálnych čistých príjmov. To je v posudzovanej veci suma 255 €. Žiadne z detí nemožno pri posudzovaní vyživovacej povinnosti zvýhodňovať či znevýhodňovať, preto súd dospel k záveru, že možnostiam a schopnostiam otca zodpovedá pri troch vyživovacích povinnostiach výživné vo výške 1/3 z takto určenej sumy, čo je suma 85 € mesačne. Takto určené výživné síce nebude postačovať na úhradu všetkých odôvodnených a účelných výdavkov maloletej, ale možnosti otca sú vzhľadom na jeho vzdelanie, doterajšie pracovné skúsenosti i zdravotné obmedzenia limitované a platiť výživné vo vyššej výške mu neumožňujú. (48) Otec poukázal počas konania na svoju invaliditu a nepriaznivý zdravotný stav. Uviedol však, že invalidita mu bola posudzovaná už v roku 2017 alebo 2018. Z listinných dôkazov pritom vyplýva, že zamestnaný s príjmom, z ktorého súd vychádzal, bol až v roku 2023, kedy už bol invalidný a mal problémy so zrakom. Invalidita a zdravotný stav teda u neho evidentne neboli prekážkou dosiahnutia príjmu. Bez povšimnutia nie je možné ponechať ani skutočnosť, že otec uviedol, že je spoluvlastníkom podielu na rodinnom dome, kde býva jeho brat a kde on nebýva, avšak z tohto vlastníctva nedosahuje žiaden príjem (nájomné), ktorý by tiež mohol byť aspoň sčasti použitý na úhradu jeho vyživovacích povinností. (49) Z uvedených dôvodov teda súd určil výživné otcovi na 85 € mesačne. Vo zvyšku súd návrh matky nezamietal, pretože toto konanie je konaním, ktoré môže začať aj bez návrhu a v ktorom súd rozsahom návrhu viazaný nie je. Účinnosť zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil od začatia tohto konania, pretože už v tom čase boli pomery účastníkov, z ktorých súd vychádzal, zmenené. Na spätné určenie zvýšenia vyživovacej povinnosti súd žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa nezistil, napokon ani žiaden z účastníkov netvrdil, že by taký dôvod mal existovať. Deň splatnosti a platobné miesto pre poukazovanie výživného nebolo dôvod meniť. (50) Pre úplnosť súd skonštatoval, že v ostatných častiach okrem výroku o bežnom výživnom pôvodný rozsudok tunajšieho súdu zmenený nebol. (51) Keďže výživné bolo zvýšené s účinnosťou od 15.10.2024, kedy začalo toto konanie, v čase vyhlásenia rozsudku už časť zvýšeného výživného nadobudla splatnosť. Po prepočítaní na dni ide o sumu 338,87 €. Výživné súd vyrátal ako zvýšené výživné o 55 € mesačne za 5 dní mesiaca október 2024 (5 x 55 € / 31 dní) a 6 mesiacov po 55 € mesačne (október 2024 až marec 2025), teda 8,87 € + 330 € = 338,87 €. Vzhľadom k súčasným sociálnym pomerom otca a s prihliadnutím k ďalším

dvom vyživovacím povinnostiam mu súd umožnil splatné zvýšené výživné zaplatiť v dlhšej ako zákonnej lehote, ktorú určil tak, aby otca nevystavil riziku hmotnej núdzi, ale najmä aby maloletá neutrpela nedôvodnú ujmu na svojich právach, na 10 € mesačne. Na ochranu maloletej ale súd zároveň ustanovil stratu výhody splátok v prípade, že by otec čo len jednu splátku zročného výživného nezaplatil riadne a včas. (52) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (53) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. (54) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. (55) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol zistený žiadny spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: 29P/105/2024 Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.