Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 22Pc/33/2024 3824205567 13. 03. 2025 JUDr. Michaela Bebjaková ECLI:SK:OSPD:2025:3824205567.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, D. - E. C., štátnej občianky SR a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, D. - E. C., štátnej občianky SR, o návrhu na určenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa, takto rozhodol: I. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné F. B., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á, s účinnosťou od 17.10.2024 prispievať na výživu navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 120 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. II. Zameškané výživné za obdobie od 17.10.2024 do rozhodnutia súdu vo výške 652 eur j e osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur, ktoré sú splatné s bežným výživným až do úplného zaplatenia s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. III. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka návrhom, doručeným súdu dňa 17.10.2024, žiadala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť jej matky ako osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživne k nej ako osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti, a to vo výške 200 eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. V odôvodnení svojho návrhu navrhovateľka uviedla, že dňa 21.07.2024 bola po siedmich rokoch navštíviť svojich starých rodičov, s ktorými jej matka nekomunikuje. Keďže je dospelá, chcela ich vidieť, a tak sa s jej krstnou mamou dohodla, že ich pôjde navštíviť. Keď sa vrátila a matke oznámila kde bola, matka reagovala s hnevom. Chcela sa s ňou v pokoji porozprávať, ale ona nechcela a navrhovateľku vyhnala preč z domu. Odišla teda s krstnými rodičmi a odvtedy nie je s matkou v žiadnom kontakte. Odvtedy matku nezaujíma vôbec kde je, ako sa má, či je zdravá, či má čo jesť a podobne. Kontaktovala ju len keď potrebovala potvrdenie o návšteve školy, aby na navrhovateľku dostávala peniaze. Navrhovateľka jej takéto potvrdenie nedala, pretože má za to, že matku okrem peňazí nezaujíma. Navrhovateľka študuje na G. H., fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, v dôsledku čoho jej podstatne narástli náklady spojené so štúdiom. Tri mesiace býva buď u krstných rodičov, keď má školu. Keď nemá vyučovanie tak prespí po práci u známych. Cez víkendy chodieva k starým rodičom na A.. Matka jej ničím za celé obdobie neprispela. Navrhovateľka sa snaží nájsť brigádu, aby mohla sama zvládať náklady spojené so štúdiom na vysokej škole. Zatiaľ má brigádu, z ktorej má príjem 100 eur mesačne.
2. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej aj "matka navrhovateľky") sa k podanému návrhu písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 25.11.2024. Uviedla, že navrhovateľka jej o návšteve starých rodičov klamala, tvrdila, že ide na hasičskú súťaž s DHZ D.. Po návrate domov a následnom incidente medzi navrhovateľkou, jej matkou a ďalšími prítomnými rodinnými príslušníkmi matka navrhovateľky túto opakovane vyzývala, aby sa vrátila domov. Mala za to, že stará matka navrhovateľku manipuluje proti nej. Podľa matky navrhovateľky, navrhovateľka pracuje brigádne iba fiktívne a za prácu má príjem 50 eur mesačne. Navrhovateľka má stále trvalý pobyt na adrese matky navrhovateľky, kde za ňu hradia smeti, platia paušál na mobil, ktorý si dcéra zrušila. Myslí si, že požadovaná výška vyživovacej povinnosti v sume 200 eur mesačne je neadekvátna, vzhľadom k tomu, že matka navrhovateľky má ešte 2 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Navrhla preto, aby súd určil jej vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke vo výške 60 eur mesačne. 3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31.10.2024 uviedla prehľad svojich pravidelných osobných výdavkov nasledovne: cestovné 40 eur mesačne, oblečenie a obuv 60 eur mesačne, školské potreby (zošity, toner, papier, skriptá, zakladače) 100 eur, hygienické potreby 30 eur mesačne, kozmetické potreby 30 eur mesačne, lekáreň 40 eur, vitamíny 50 eur mesačne, strava 300 eur mesačne. Dodala, že by si chcela nájsť súkromné ubytovanie so spolužiačkami, aby sa mohla popri škole brigádnicky zamestnať a nemusela toľko cestovať. Zároveň predložila doklady preukazujúce ňou deklarované pravidelné mesačné výdavky. 4. Súd, v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "C.m.p."), vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, matky navrhovateľky, navrhovaných svedkov a listinami, a to: návrh č.l. 1-2, Dohoda o brigádnickej práci študenta č.l. 5, rodný list navrhovateľky č.l. 6, potvrdenie o návšteve školy č.l. 7, rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/94/2019 č.l. 10-13, lustrácie v SP č.l. 14-17, správa ÚPSVaR č.l. 29, mzdový list matky navrhovateľky č.l. 30, mzdový list navrhovateľky č.l. 32-34, správa zo SP č.l. 35-38, správa od zamestnávateľa navrhovateľky č.l. 38-42, prehľad výdavkov navrhovateľky s dokladmi o nich č.l. 45-55, správa od zamestnávateľa matky navrhovateľky č.l. 59-60, vyjadrenie matky navrhovateľky k návrhu č.l. 65-66, rodné listy mal. detí matky navrhovateľky č.l. 67-68, uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 24Pc/29/2024, výpis z OR SR č.l. 78, správa od zamestnávateľa matky navrhovateľky č.l. 84, správa ODI OO PZ Partizánske č.l. 95, lustrácie bankových účtov účastníčok konania č.l. 97-102, vyjadrenie matky navrhovateľky vrátane príloh preukazujúcich výdavky matky navrhovateľky č.l. 103 -117, dohoda o skončení brigádnickej práci študenta č.l. 120-121 ako aj ostatný spisový materiál. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci: 5. Navrhovateľka, po zákonnom poučení, pri výsluchu uviedla, že aktuálne študuje na vysokej škole v 1. ročníku, v štúdiu plynulo pokračuje po ukončení strednej školy. Od augusta 2024 nežije v spoločnej domácnosti s matkou. V spoločnej domácnosti žije so svojimi krstnými rodičmi, ktorí jej pomáhajú, keď má voľno tak ide k starým rodičom a potom má brigádu v C., keďže v C. chodí aj na prax čo sa týka školy. Brigádne si zarobí mesačne 100 eur, sem-tam dostane aj niečo navyše, ale to je málokedy, keď má voľno v škole, tak tam aj prespí. Od ďalšieho semestra to už bude asi také, že skončí s touto brigádou, lebo škola bude častejšie a bude mať toho viacej. Majetok vyššej hodnoty nevlastní. Výživné od otca má vo výške 250 eur mesačne. Iné pravidelné mesačné príjmy nemá. Od podania návrhu jej matka finančne ani nijak inak neprispela. Matka ju kontaktuje, ale ona jej neodpisovala. Jej pravidelné mesačné výdavky, na tých zotrváva tak ako ich uvádzala do spisu sú: cestovné 40 eur mesačne do školy, oblečenie a obuv 60 eur, školské potreby 100 eur - cca jeden semester, hygienické a kozmetické potreby 60 eur. Tie lieky 40 eur mesačne to bol jednorazový výdavok, bola chorá, vitamíny si kupuje každý mesiac. Nemá zhoršený zdravotný stav, ale bola na operácii s cystami, tak jej doktor odporučil brať vitamíny každý mesiac ju to vychádza 50 eur. Strava cca 300 eur mesačne. Na ďalšom pojednávaní dodala, že v práci dostala výpoveď. Keďže školu navštevuje trikrát do týždňa a potom má prax v detskom domove, nemá už na brigádu čas. Príjem z brigády teda aktuálne nemá žiadny, nepracuje od marca 2025. Na výdavkoch zotrvala tak ako boli doposiaľ uvádzané. Od posledného pojednávania jej matka na výživu neprispela žiadnou sumou. 6. Matka navrhovateľky ako osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, po zákonnom poučení, pri výsluchu uviedla, že dcére od októbra 2024 finančne neprispela. Preposielala jej celé výživné od otca, pokiaľ ho ešte poberala ona. Pracuje v ZŠ v C. a jej mesačný príjem zo zamestnania je cca 1.200 eur spolu s daňovým bonusom, ale tento sa už znižoval. Poberala ho na dve maloleté deti a aj na
navrhovateľku, ale teraz na navrhovateľku už nepoberá. Ďalej poberá invalidný dôchodok vo výške 235 eur. Iný pravidelný mesačný príjem nemá. Majetok vyššej hodnoty nevlastní. Úspory nevlastní. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, obe deti žijú s ňou v spoločnej domácnosti. Okrem detí v spoločnej domácnosti s nimi žije jej partner, on je otcom maloletého I. a od otca maloletého Silvestra má matka navrhovateľky určenú vyživovaciu povinnosť. Jej partner podniká, má s.r.o.-čku. Na nákladoch spoločnej domácnosti sa podieľajú spoločne s partnerom. Platia 670 eur hypotéku na dom, nehnuteľnosť je vo vlastníctve partnera, ale podieľa sa na platení hypotéky, 80 eur energie, 50 eur plyn, strava škola, škôlka cca 70 eur mesačne na obidve maloleté deti, strava v domácnosti cca do 400 eur mesačne na celú domácnosť, v tom sú zahrnuté aj hygienické potreby. Nafta do práce 130 eur mesačne. Ona má zhoršený zdravotný stav, má problémy so srdcom, na lieky nedopláca, ale potrebuje brať vitamíny, tie dopláca cca 30 eur mesačne. Oblečenie, obuv ona a deti okolo 100 eur mesačne. Telefón 130 eur, to je telefón na firmu a tam sú vlastne všetky 4 telefóny. Maloletým deťom kupuje vitamíny mesačne 10 eur na každého a inak len podľa toho keď sú chorí. Krúžky, futbal cca 30 eur mesačne. Na nasledujúcom pojednávaní matka navrhovateľka doplnila, že na jej strane od posledného pojednávania nedošlo k žiadnej zmene skutkových okolností. Od posledného pojednávania navrhovateľke na výživu neprispela. Daňový bonus, kým ho ešte poberala jej tiež nepoukazovala. 7. Svedkyňa J. K. po zákonnom poučení, pri výsluchu uviedla, že vo vzťahu k navrhovateľke je jej krstná matka a matka navrhovateľky je jej sestra. Navrhovateľka u nich býva, keď má školu, aby nemusela dochádzať. Keď má brigádu tak prespáva v práci. Do mesiaca u nich navrhovateľka prespí raz alebo dvakrát. Je to podľa školy. V spoločnej domácnosti žije so synom a manželom. Jej dcéra s priateľom sú v samostatnej jednotke. K pravidelným mesačným výdavkom na domácnosť sa vyjadriť nevedela. Keď je navrhovateľka u nich, tak sa u nich aj naje, keď prespí nabalí ju potravinami. Finančne jej ale neprispievajú. 8. Svedok L. K. po zákonnom poučení, pri výsluchu uviedol, že vo vzťahu k navrhovateľke je jej krstný otec a matka navrhovateľky je jeho švagriná. Navrhovateľka bola za posledný mesiac u nich 3-4 krát. Presne nevie, lebo je často v práci, tak to nesleduje. Vozí ju ale potom k vlaku od nich. Väčšinou navrhovateľka u nich prespí, keď má školu, od štvrtka do nedele. V spoločnej domácnosti okrem manželky, žije ešte ich syn a teraz sa prisťahovala dcéra s priateľom. Výdavky na domácnosť uviedol nasledovne: plyn cca 90 eur mesačne, elektrika 47 eur mesačne, voda 20 eur mesačne. Keď je navrhovateľka u nich tak sa u nich stravuje. 9. Z rodného listu navrhovateľky vyplýva, že jej matkou je osoba, ktorá je v tomto konaní podľa návrhu povinná platiť výživné. 10. Z potvrdenia o návšteve školy, zo dňa 03.09.2024 vyplýva, že navrhovateľka je v akademickom roku 2024/2025 študentkou 1. ročníka bakalárskeho stupňa štúdia v dennej forme na Fakulte zdravotníctva a F. D. G. H. E. G.. 11. Z uznesenia Okresného súdu Prievidza sp. zn. 24Pc/29/2024-131 zo dňa 09.01.2025 vyplýva, že v zmysle schváleného zmieru medzi účastníkmi tohto konania sa otec navrhovateľky ako povinný z vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 01.12.2024 zaväzuje plniť vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke vo výške 250 eur mesačne. 12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, zo dňa 23.10.2024 vyplýva, že matka navrhovateľky je poberateľkou prídavku na tri deti (navrhovateľku a dve maloleté deti) na každé vo výške 60 eur mesačne. Rodičovský príspevok matka navrhovateľky poberala na maloletého I. B., nar. XX.XX.XXXX, od 01.07.2021 do 31.07.2024 v sume 473,30 eur mesačne. 13. Zo mzdového listu od spoločnosti I. M. F. vyplýva, že matka navrhovateľky v tejto spoločnosti pracovala na trvalý pracovný pomer od 01.04.2019 do 31.08.2024, pričom za rok 2024 jej bola vyplatená čistá mzda spolu vo výške 105,18 eur. Navrhovateľka v tejto spoločnosti pracovala na Dohodu o brigádnickej práci študenta. Za rok 2024 jej bola vyplatená čistá mzda spolu vo výške 200 eur a za rok 2023 čistá mzda spolu vo výške 300 eur (obdobie od 06.07.2022 do 30.06.2023) a čistá mzda spolu vo výške 292,86 eur (obdobie od 06.07.2023 do 30.06.2024).
14. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 24.10.2024 vyplýva, že matke navrhovateľky je vyplácaný invalidný dôchodok v sume 235,10 eur mesačne. 15. Zo správy od zamestnávateľa navrhovateľky (D. spol. s.r.o.) zo dňa 24.10.2024 vplýva, že navrhovateľka pracuje u tohto zamestnávateľa od 24.07.2024 na pozícii predavačka. V predajni predáva päťkrát za mesiac po štyroch hodinách, za čo má plat 100 eur v čistom. Z Dohody o brigádnickej práci študenta vyplýva, že navrhovateľka pracuje u uvedeného zamestnávateľa na dobu určitú do 30.06.2025. Z výplatných pások navrhovateľky za júl 2024 - september 2024 vyplýva čistá mzda vo výške 100 eur mesačne. Z Dohody o skončení Dohody o brigádnickej práci študenta zo dňa 28.02.2025 vyplýva, že navrhovateľka s uvedeným zamestnávateľom sa dohodli na rozviazaní Dohody o brigádnickej práci študenta, s tým, že pracovná činnosť navrhovateľky končí k 28.02.2025. 16. Z dokladov predložených navrhovateľkou dňa 31.10.2024 (č.l. 43-57) vyplývajú výdavky navrhovateľky na stravu, cestovné, oblečenie a obuv, školské pomôcky. 17. Zo správy od zamestnávateľa matky navrhovateľky (ZŠ a MŠ pre deti a žiakov s NKS internátna C.) vyplýva, že matka navrhovateľky pracuje ako vychovávateľka od 01.09.2024. Za september 2024 je bol vyplatený čistý príjem 1208,13 eur, za október 2024 čistý príjem 1.208,13 eur, za november 2024 čistý príjem 1.305,01 eur a za december 2024 čistý príjem 1.441,36 eur. Za obdobie od 09/2024 do 12/2024 jej bol v rámci čistého príjmu vyplatený aj daňový bonus uplatnený na navrhovateľku v sume 50 eur mesačne a na dve jej ďalšie maloleté deti v sume 140 eur mesačne na každé z maloletých detí. 18. Z daňového priznania obchodnej spoločnosti partnera matky navrhovateľky I. M. F. za rok 2023 ako aj výpisu z obchodného registra SR vyplýva, že partner matky navrhovateľky je jediným spoločníkom a jediným konateľom uvedenej obchodnej spoločnosti. Hospodársky výsledok uvedenej obchodnej spoločnosti pred zdanením bol za rok 2023 v hodnote - 1.003,17 eur. 19. Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu Partizánske vyplýva, že navrhovateľka ani matka navrhovateľky nie sú evidované ako vlastníčky, či držiteľky motorového vozidla. 20. Z lustrácie účastníkov konania v bankách vyplýva, že matka navrhovateľky má vedený účet v F. F., J. s účtovným zostatkom 950,89 eur. Navrhovateľka má vedený účet v F. F. J. s účtovným zostatkom 194,61 eur. 21. Z dokladov predložených matkou navrhovateľky (č.l. 105-117) vyplývajú výdavky na pohonné hmoty, splátka úveru na bývanie partnera matky navrhovateľky vo výše 670 eur mesačne, poplatky za stravu a školné maloletých detí matky navrhovateľky, poplatky za lieky a vitamíny pre maloleté deti, výdavok na telefón, záloha na elektrinu, plyn a vodu v sumách matkou navrhovateľky uvádzaných na pojednávaní. 22. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o rodine"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 23. Podľa § 63 ods. 1, 2 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
24. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. 25. Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 26. Pri posudzovaní aktuálnych pomerov na strane navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka má aktuálne 20 rokov a v školskom roku 2024/2025 je študentkou denného štúdia na vysokej škole v G.. Svoje pravidelné nevyhnutné mesačné výdavky navrhovateľka uvádzala a následne preukázala vo výške priemerne 530 eur mesačne, a to nasledovne: cestovné 40 eur mesačne, oblečenie a obuv 60 eur mesačne, školské potreby 100 eur za jeden semester, t.j. cca 17 eur mesačne (100 eur : 6 mesiacov), hygienické a kozmetické potreby 60 eur mesačne, vitamíny 50 eur mesačne a strava 300 eur mesačne (10 eur na jeden deň). Majetok vyššej hodnoty ani úspory vo vyššej hodnoty súd na strane navrhovateľky nezistil. Navrhovateľka býva striedavo u svojich starých rodičov, krstných rodičov, kde za bývanie neplatí. Vyživovaciu povinnosť zo strany druhého povinného rodiča - otca navrhovateľky má súdom určenú vo výške 250 eur mesačne. Iný pravidelný mesačný príjem navrhovateľka nemá. Pri posudzovaní aktuálnych pomerov na strane matky navrhovateľky súd zistil, že táto má príjem zo zamestnania v priemere 1.290 eur mesačne (priemer jej čistého príjmu za 09/2024-12/2024 uvádzaných zamestnávateľom matky navrhovateľky), a to vrátane daňového bonusu, ktorý poberala na navrhovateľku (50 eur mesačne) a ďalšie dve maloleté deti (140 eur mesačne na každé z maloletých detí). Zároveň poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 235 eur mesačne. Na obe maloleté deti ako aj navrhovateľku poberá prídavok na tri deti, spolu v sume 180 eur mesačne. Iný pravidelný mesačný príjem nemá. Majetok vyššej hodnoty nevlastní a tiež neboli na jej strane zistené úspory. Spoločnú domácnosť zdieľa so svojím partnerom, ktorý je zárobkovo činný a dvoma maloletými deťmi (súrodencami navrhovateľky). Matka navrhovateľky deklarovala a preukázala svoje pravidelné mesačné výdavky nasledovne: splátka hypotéky na nehnuteľnosť vo vlastníctve partnera 670 eur mesačne, energie 80 eur mesačne, plyn 50 eur mesačne, strava oboch maloletých detí v školských zariadeniach 70 eur mesačne, strava v domácnosti 400 eur mesačne, pohonné hmoty 130 eur mesačne, lieky 30 eur mesačne, oblečenie a obuv (matka navrhovateľky a maloleté deti) 100 eur mesačne, telefón na 4 osoby 130 eur mesačne, vitamíny pre maloleté deti 20 eur mesačne a krúžky maloletých detí 30 eur mesačne. 27. Po prejednaní veci a vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne. Súd mal za preukázanú potrebu určenia výživného zo strany matky navrhovateľky k navrhovateľke, keďže o výške tejto sa účastníčky tohto konania nevedeli dohodnúť, navrhovateľka sa zároveň stále sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie denným štúdiom na vysokej škole, z ktorého dôvodu nie je schopná sama sa živiť, a teda aj vyživovacia povinnosť matky navrhovateľky voči navrhovateľke stále trvá. 28. Pri určovaní vyživovacej povinnosti matky navrhovateľky k navrhovateľke súd vychádzal z toho, že navrhovateľka má k dispozícii sumu 250 eur mesačne, ktorá suma predstavuje výšku súdom určenej vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky k navrhovateľke. Iný pravidelný mesačný príjem navrhovateľka nemá. Jej prípadné ďalšie príjmy sú len príležitostné a nepravidelné (v priebehu konania brigádovala od 10/2024 do 02/2025 s mesačným príjmom z tejto brigádnej činnosti v sume 100 eur mesačne, od 03/2025 už nepracuje), podmienené možnosťami navrhovateľky popri štúdiu na vysokej škole. Obaja rodičia navrhovateľky sú povinní podieľať na výžive navrhovateľky až do času kým nebude schopná sama sa živiť, avšak každý z rodičov podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Na strane navrhovateľky súd, pri určovaní vyživovacej povinnosti jej matky k nej, zohľadnil pravidelné, nevyhnutné mesačné výdavky navrhovateľky priemerne v sume 530 eur mesačne, a to nasledovne: cestovné do školy 40 eur mesačne, oblečenie a obuv 60 eur mesačne, školské potreby 100 eur za jeden semester, t.j. cca 17 eur mesačne (100 eur : 6 mesiacov), hygienické a kozmetické potreby 60 eur mesačne, vitamíny 50 eur mesačne a strava 300 eur mesačne (v prepočte 10 eur na 1 deň čo súd považuje za primerané). Na strane matky navrhovateľky súd, pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu matky navrhovateľky zo zamestnania vo výške priemerne 1.000 eur mesačne (zo správy od zamestnávateľa vyplynul priemerný mesačný príjem matky navrhovateľky 1.290 eur mesačne, z tejto sumy súd nezohľadnil sumu 280 eur ako daňový bonus na dve maloleté deti, ktorý je súčasťou čistého príjmu matky navrhovateľky). Zároveň matka navrhovateľky poberá aj čiastočný invalidný dôchodok vo výške 235 eur mesačne, čo tvorí jej ďalší pravidelný mesačný príjem. Na tomto mieste súd dodáva, že matka navrhovateľky poberá na navrhovateľku prídavok na dieťa vo výške 60
eur mesačne a do 12/2024 aj daňový bonus 50 eur mesačne, pričom na jej výživu nijako od podania návrhu neprispela. Avšak matka navrhovateľky má okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľke ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, pričom ale súd zohľadnil, že rovnako vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom matky navrhovateľky majú aj otcovia oboch maloletých detí matky navrhovateľky (s jedným matka navrhovateľky žije v spoločnej domácnosti a druhý otec maloletého dieťaťa matky navrhovateľky má súdom určenú vyživovaciu povinnosť). Na základe uvedeného súd na strane matky navrhovateľky zohľadnil jej pravidelné, nevyhnutné mesačné výdavky, a to nasledovne: elektrina 40 eur mesačne, plyn 25 eur mesačne, strava maloletých detí matky navrhovateľky v školských zariadenia 35 eur mesačne, strava 100 eur mesačne (1/4 z matkou uplatnenej sumy 400 eur mesačne na celú štvorčlennú domácnosť), pohonné hmoty 130 eur mesačne, lieky 30 eur mesačne, oblečenie a obuv 33 eur mesačne (1/3 zo sumy uplatnenej matkou navrhovateľky na ňu a deti), telefón 32,50 eur mesačne (1/4 zo sumy 130 eur uplatnenej titulom štyroch mobilných zariadení), vitamíny pre maloleté deti 10 eur mesačne, krúžky pre maloleté deti 15 eur mesačne. Na strane matky navrhovateľky súd nezohľadnil matkou uplatnené výdavky na hypotéku v sume 670 eur mesačne, nakoľko nejde o nevyhnutný výdavok na strane matky navrhovateľky, ktorý by mal mať prednosť pred jej vyživovacou povinnosťou k navrhovateľke, navyše matka nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti a pri výbere výšky úverového zaťaženia si musí byť vedomá najmä svojej vyživovacej povinnosti. Ďalej súd na strane matky navrhovateľky nezohľadnil výdavky prevyšujúce polovicu výdavku uplatneného na energie spoločnej domácnosti (spoločnú domácnosť zdieľa s partnerom), polovicu výdavkov uplatnených na dve maloleté deti matky navrhovateľky (k obom maloletým deťom matky navrhovateľky majú vyživovaciu povinnosť aj otcovia maloletých detí) ako výdavky, ktoré nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou matky navrhovateľky k navrhovateľke. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že je v majetkových, zárobkových a finančných možnostiach a schopnostiach matky navrhovateľky; po zohľadnení jej nevyhnutných výdavkov a skutočnosti, že má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, po zohľadnení nevyhnutných výdavkov na strane navrhovateľky, skutočnosti, že vyživovaciu povinnosť k nej má aj otec navrhovateľky; prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 120 eur mesačne, ktorú vyživovaciu povinnosť si matka navrhovateľky bude plniť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľky súd určil s účinnosťou od podania návrhu, t.j. s účinnosťou do 17.10.2024, nakoľko už v čase podania návrhu mala navrhovateľka ňou tvrdené a preukázané nevyhnutné výdavky, pričom matka si svoju vyživovaciu povinnosť k nej nijako neplnila. 29. Zameškané výživné od 17.10.2024 do rozhodnutia súdu, súd určil vo výške 652 eur mesačne (pomerná časť 13 dní z mesiaca október 2024 vo výške 52 eur plus výživné vo výške 120 eur mesačne za 5 mesiacov od 11/2024 do 03/2025), s tým, že zameškané výživné umožnil matke navrhovateľky splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur mesačne, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným, počnúc prvým splatným výživným, až do úplného zaplatenia sumy zameškaného výživného, s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. 30. Vo zvyšnej časti návrhu navrhovateľky súd návrh zamietol ako prevyšujúci majetkové, zárobkové a finančné možnosti a schopnosti matky navrhovateľky. 31. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p., tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Konanie o vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu je konanie vedené podľa Civilného mimosporového poriadku, kde sa o trovách konania rozhoduje v zmysle § 52 C.m.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd síce má možnosť, ak by to bolo s ohľadom na okolnosti spravodlivé, priznať právo na náhradu trov konania (§ 55 C.m.p.), avšak v danom prípade súd takéto okolnosti nevzhliadol a takýto nárok ani nebol zo strany účastníkov konania uplatnený. Poučenie: Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Žiline. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho vzdal. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).