KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokOkresný súd Prievidza7. 11. 2025plný text

Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14C/70/2024 z 7. 11. 2025

CitáciaRozsudok Okresného súdu Prievidza z 7. novembra 2025, sp. zn. 14C/70/2024, ECLI:SK:OSPD:2025:3824205669.5

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Prievidza 14C/70/2024 3824205669 07. 11. 2025 Mgr. Štefan Fedor ECLI:SK:OSPD:2025:3824205669.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., proti žalovanej: B. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, E., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Michaela Šteiningerová, s.r.o., IČO: 56 478 062, so sídlom Záhradnícka 726/24, Prievidza, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto rozhodol: I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území H. F., Obec H. F., okres E., zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza, Katastrálny odbor na Liste vlastníctva číslo XXXX a to: - pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo 528/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 165 m2, - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku, parcela registra „C“, parcelné číslo 528/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 165 m2. II. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území H. F., Obec H. F., okres E., zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza, Katastrálny odbor na Liste vlastníctva číslo XXXX a to: - pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo 528/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 165 m2, - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku, parcela registra „C“, parcelné číslo 528/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 165 m2 sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalovanej B. F., I. F., narodenej X.X.XXXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1. III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 7.500 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 1.773,50 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania spočívajúce v polovici preddavku uhradeného žalovanou na trovy znaleckého dokazovania. VI. Žalobca je povinný nahradiť Slovenskej republike trovy konania spočívajúce v polovici sumy vyplatenej z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Prievidza na trovy znaleckého dokazovania. VII. Žalovaná je povinná nahradiť Slovenskej republike trovy konania spočívajúce v polovici sumy vyplatenej z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Prievidza na trovy znaleckého dokazovania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, zapísaným na Liste vlastníctva číslo XXXX, v k.ú. H. F., Obec H. F.. Jedná sa o rodinný dom a pozemok, na ktorom je dom postavený. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uvedené nehnuteľnosti nadobudli so žalovanou počas spolužitia v spoločnej domácnosti do podielového spoluvlastníctva. Podiel každého z nich je 1. Žalobca bol nútený odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti a so žalovanou nie je možná žiadna dohoda ohľadom spoluvlastníctva. Žalovanej

niekoľkokrát navrhol rôzne spôsoby vyporiadania a to predovšetkým predajom nehnuteľnosti, dokonca predajom domu a pozemku poveril aj realitnú kanceláriu, žalovaná však zmluvu nepodpísala a k odpredaju nikdy nedošlo, napriek tomu, že žalovaná zo začiatku s odpredajom aj súhlasila. Strany sporu mali v pláne využívať nehnuteľnosť na rekreačné účely. Začali s jej opravami a údržbou. V súčasnej dobe nehnuteľnosť chátra, ani jedna zo strán ju neudržiava. V čase uzavretia zmluvy s realitnou kanceláriou bol žalobca informovaný, že kúpnu cenu stanovia na 24.000 EUR, avšak cena obvyklá a primeraná miestnym pomerom by mala byť cca 20.000 EUR, ani v tejto otázke však nie sú so žalovanou jednotní. Na nehnuteľnosti viazne úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorý spláca každá zo strán v jednej polovici. V prípade prikázania nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva je žalobca ochotný splácať úver sám. Žalobca navrhol aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam, aby nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a aby uložil žalovanej povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu rovnajúcu sa polovici trhovej ceny nehnuteľností 10.000 EUR. 2. Súd doručil žalobu žalovanej. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že nesúhlasí s podanou žalobou pokiaľ ide o žalobný návrh, akým spôsobom žiada žalobca, aby súd v konaní rozhodol. Zároveň nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu v podanej žalobe V celkovom kontexte vzniknutej situácie považuje konanie žalobcu voči jej osobe za konanie, ktoré je v hrubom rozpore s dobými mravmi. Nie jej vinou sa ocitla táto vec pred súdom. Dohoda ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalobcom nebola možná práve z dôvodov na jeho strane. Žalovaná nemá aktuálne presnú informáciu o tom, aká je reálna a konkrétna hodnota predmetných nehnuteľností. V tomto smere je potrebné vykonať dokazovanie. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli spoločne so žalobcom za kúpnu cenu vo výške 15.500 EUR. Na kúpu týchto nehnuteľností si spoločne vzali úver v celkovej výške 12.500 EUR, ktorého zostatok predstavuje sumu vo výške 8.273 EUR. Žalobca v žalobe zamlčal dve podstatné skutočnosti. Predovšetkým to, že žalovaná zo svojich výlučných finančných prostriedkov prispela na kúpu predmetných nehnuteľností sumou vo výške 3.000 EUR dňa 13.9.2021. Preto žiadala žalobkyňa pri vyporiadaní predmetných nehnuteľností túto sumu zohľadniť. Žalobca ďalej podľa žalobkyne neuviedol, že výlučne ona financovala likvidáciu azbestu zo strešnej krytiny na predmetnej nehnuteľnosti, ktorú bolo potrebné vykonať, pričom potrebnú sumu v sume 547 EUR uhradila žalobkyňa sama, bez akéhokoľvek finančného príspevku zo strany žalobcu. Na tento účel jej poskytli pôžičku rodičia. Aj uvedenú sumu je potrebné zohľadniť pri konečnom vyporiadaní predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa uviedla, že nemá záujem nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a navrhla aby súd nariadil predaj nehnuteľností, a výťažok z tohto predaja aby (po odpočítaní sumy vo výške 3.000 EUR a sumy 547 EUR v prospech žalovanej) rozdelil rovným dielom medzi žalovanú a žalobcu. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí, že jeho konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Mal záujem vyriešiť vec mimosúdne. Oslovil realitnú kanceláriu a viackrát oslovil žalovanú aby podpísali zmluvu s realitnou kanceláriou. Oslovil ju so žiadosťou o mimosúdnu dohodu a snažil sa o komunikáciu s jej právnou zástupkyňou. Bolo to bezvýsledné. Žalobca súhlasil s odpredajom nehnuteľností, ak sa stranám nepodarí dospieť k dohode. Nesúhlasil so započítaním žiadnych investícii zo strany žalovanej, nepamätá si na ne. So žalovanou žili v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili a podieľali sa na výdavkoch ako aj na financovaní majetku a jeho zveľaďovaní aj osobnou prácou. 4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na skutočnostiach uvedených v jej predchádzajúcom písomnom vyjadrení. 5. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, znaleckým dokazovaním a listinnými dôkazmi. 6. Žalovaná na prvom pojednávaní zmenila svoje stanovisko a uviedla, že navrhuje aby predmetné nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva a aby bola zaviazaná vyplatiť žalobcovi hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške podľa záveru znaleckého posudku. Zároveň žiadala zaviazať žalobcu, aby jej uhradil sumu 1.773,50 EUR. 6. Žalobca v rámci svojho výsluchu na pojednávaní uviedol, že cena nehnuteľnosti, ktorá bola daná od realitnej kancelárie určite vychádzala z jej skúseností. Žalobca si posudok k cene nedával robiť. Jeho návrhy boli zo strany žalovanej zamietnuté. Ním navrhovaná suma bola zo strany žalovanej pôvodne

zamietnutá. Na nehnuteľnosť mal žalobca troch kupcov. Pred dvoma rokmi bola cena za nehnuteľnosť 20.000 až 24.000 EUR. Ceny nehnuteľností rastú. Aj keby sa nehnuteľnosť zbúrala a predávalo by sa to len ako stavebný pozemok, je tam privedená elektrina. Žalobca tam dal zaviesť elektrinu z vlastnej iniciatívy. Platil káble aj elektrické hodiny. Je tam urobená revízia. Súhlasil s tým, aby bola cena určená realitnou kanceláriou alebo znalcom. Súhlasil so zohľadnením sumy 3.000 EUR, ktoré navrhla zohľadniť žalovaná, Žalovaná tieto peniaze vložila pri kúpe nehnuteľnosti. Tieto sumy boli zo zrušenia poistiek jej detí. Nesúhlasil však so zohľadnením sumy, ktorou bola uhradená likvidácia azbestu. Bola to iniciatíva žalovanej. Na prácach sa podieľali obaja a robilo sa to na spoločnej nehnuteľnosti. Peniaze, ktoré do toho investovala žalovaná nie je dôvod jej vrátiť. Nebola o tom žiadna dohoda. Čo sa týka pripojenia elektriny, žalovaná tam bola iba prvýkrát, keď sa to robilo. Žalobca tam bol potom ešte štyri až päťkrát sám. Naposledy v decembri 2023. Vtedy museli ísť elektrikári 200 km autom, aby to prišli zapojiť. 7. Žalovaná v rámci svojho výsluchu na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s tým, že nebolo potrebné vynaložiť 550 EUR na odstránenie azbestu. Azbest sa musel odstrániť, bola to prvá vec, ktorá sa musela spraviť. Inak by sa neboli vôbec dali robiť práce na dome a okolo domu. Nesúhlasí ani s tým, čo uvádzal žalobca, že elektrickú prípojku financoval iba on. Žalovaná má doklady o tom, že sa podieľala na týchto nákladoch polovicou sumy. 8. Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: výpis z Listu vlastníctva číslo XXXX pre k.ú. H. F., platobný príkaz na úhradu č.l. 26, cenová ponuka č.l. 27 + mailová komunikácia, cenová ponuka č.l. 28 + mailová komunikácia, kúpna zmluva zo dňa 13.9.2021 č.l. 39, potvrdenie o uzatvorenie zmluvy na č.l. 48, splátkový kalendár č.l. 49, návrh na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere, čestné prehlásenie č.l. 62, fotografie na č.l. 71 – 80, vyjadrenie realitnej kancelárie RE/MAX č.l. 84, snímka z katastrálnej mapy č.l. 87, fotografia č.l. 88, inzercia č.l. 89 – 96, fotografie č.l. 97 – 105, Znalecký posudok Ing. Tuchyňu č. 145/2025. 9. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 10. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 11. Spoluvlastníctvo je výrazom vlastníckeho vzťahu k spoločnej veci s tými dôsledkami, že spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov. Každý zo spoluvlastníkov má právo obrátiť sa na súd a požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj ich záväzné poradie, v rámci ktorého môžu byť použité uvedené spôsoby vysporiadania. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len vtedy ak nie je rozdelenie veci dobre možné. Medzi základné hľadiská, ktoré berie súd do úvahy pri zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, patria: a) veľkosť spoluvlastníckych podielov a b) účelné využitie veci. Pokiaľ § 142 OZ ustanovuje, že súd prihliadne na účelné využitie veci, ide o právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. o právnu normu, ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. V rámci posudzovania účelného využitia veci tak možno vedľa veľkosti podielov zohľadniť celý rad ďalších relevantných skutočností. 8. Pri reálnom rozdelení spoločnej veci prihliada súd na tieto hľadiská: a) fyzická a právna deliteľnosť predmetu spoluvlastníctva, b) výška spoluvlastníckych podielov a c) účelné využitie rozdelenej veci. Ak pozemky bude možné užívať na určený účel aj po rozdelení, hoci oproti predchádzajúcemu stavu s určitým obmedzením, ide o reálne deliteľnú vec a je potrebné dať prednosť jej reálnemu rozdeleniu medzi spoluvlastníkmi. Výrazom „dobre možné“, ktorý použil zákonodarca v ustanovení § 142 ods. 1

OZ sa sleduje najmä ten cieľ, aby pozemky mohli aj po rozdelení nehnuteľnosti slúžiť na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré sú účelovo určené. 9. Vzhľadom na kritéria vyplývajúce z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že spoločné nehnuteľnosti nebolo možné rozdeliť medzi spoluvlastníkov. V konkrétnom prípade sa jedná o rodinný dom a pozemok, na ktorom je tento dom postavený. Dom nie je stavebne rozdelený na dva byty a preto nebolo možné uvažovať o jeho deliteľnosti. Preto prichádzali do úvahy iba zvyšné dva spôsoby vyporiadania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 10. Obe strany sa zhodli na spôsobe vyporiadania a požadovali aby boli nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej. Súd tiež považoval uvedený spôsob vyporiadania za vhodný a účelný. Žalobca nemá záujem uvedené nehnuteľnosti užívať, žalovaná naopak záujem o prikázanie nehnuteľností prejavila. Za uvedených okolností sa súd javilo ako vhodné prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej. 11. Medzi stranami bola sporná hodnota nehnuteľnosti a na to nadväzujúca výška primeranej náhrady, ktorú bude žalovaná povinná v rámci vyporiadania vyplatiť žalobcovi. Žalobca v žalobe uvádzal, že požaduje vyplatiť primeranú náhradu vo výške 10.000 EUR ako polovicu trhovej ceny nehnuteľnosti. Žalovaná navrhla ako dôkaz k hodnote nehnuteľnosti vyžiadanie informácie od realitnej kancelárie, aká je v súčasnosti trhová cena takýchto nehnuteľností. Zo stanoviska realitnej kancelárie RE/MAX Techreality s.r.o. zo dňa 20.4.2025 vyplynulo, že by sa cena nehnuteľnosti mala pohybovať v rozmedzí cca 35.000 – 40.000 EUR. Žalovaná následne navrhla nariadiť znalecké dokazovanie za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností. Súd uznesením to dňa 29.4.2025 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil J. K. L., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností aby určil ku dňu vypracovanie znaleckého posudku hodnotu predmetných nehnuteľností. Znalecký posudok číslo 145/2025 bol súdu doručený dňa 19.9.2025. Znalec dospel k záveru, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti je 15.000 EUR. 12. Žalobca nesúhlasil s hodnotu nehnuteľnosti, ku ktorej dospel ustanovený znalec. Namietal, že je ešte nižšia ako bola kúpna cena nehnuteľnosti v čase, keď ju strany sporu kúpili. Poukazoval aj na vyjadrenie realitnej kancelárie. Uviedol, že by akceptoval hodnotu 25.000 EUR. Žalobca však na podporu svojich skutkových tvrdení nenavrhol žiaden dôkaz. 13. Súd dospel k záveru, že pri určení výšky primeranej náhrady je možné vychádzať zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorú určil vo svojom posudku znalec. Súd poukazuje na to, že znalec oceňované nehnuteľnosti osobne obhliadol dňa 12.7.2025. Podrobne sa teda oboznámil s ich technickým stavom priamo na mieste. V znaleckom posudku znalec zosumarizoval, čo tvorí vybavenie nehnuteľnosti a čo v nich naopak chýba (napr. kanalizácia a kúrenie). Uviedol tiež, že ide o stavbu v štádiu rekonštrukcie, na čo poukázal aj v znaleckom posudku a uvedenú skutočnosť zohľadnil aj pri výpočte všeobecnej hodnoty. V čase obhliadky boli kvôli rekonštrukcii niektoré prvky stavby odstránené a niektoré nahradené inými prvkami. Dom ešte nie je dokončený. Absentujú vnútorné úpravy povrchov: keramické obklady, omietky nie sú zatiaľ realizované na 80%. Chýba osadenie zariaďovacích predmetov a kuchyňa. Interiérové dvere sú len na 50%. Chýbajú rozvody vody, kanalizácie a vykurovanie. 14. Z vyjadrenia realitnej kancelárie naproti tomu vyplýva, že ide len o približný odhad hodnoty nehnuteľnosti a to bez zohľadnenia parametrov konkrétnej nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu, vyjadrenie realitnej kancelárie vychádza z obchodov, ktoré sprostredkovala, resp. z inzercie obdobných nehnuteľností, ponúkaných realitnou kanceláriou na predaj. Z obsahu jednotlivých inzerátov, pripojených realitnou kanceláriou vyplýva, že nejde o také nehnuteľnosti, ktoré by svojim charakterom, či technickým stavom zodpovedali vyporiadavanym nehnuteľnostiam. Ide o nehnuteľnosti väčšie a po rekonštrukcii. Pozemky, na ktorých sú uvedené nehnuteľnosti postavené majú niekoľko násobne vyššiu výmeru (780m2, 1018m2) ako vyporiadavaný pozemok, ktorý má výmeru len 165m2. Aj sama realitná kancelária odporúča pre presnejšie stanovenie trhovej ceny nehnuteľností realizovať obhliadku nehnuteľností a vyhotoviť cenovú analýzu porovnávaním alebo vyhotoviť znalecký posudok. 15. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že za hodnotu nehnuteľností, z ktorej je potrebné vychádzať pri stanovení primeranej náhrady je možné považovať sumu 15.000 EUR. Súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru, viď aj stanovisko občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.1997 sp. zn. Cpj. 30/97, v zmysle ktorého je základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. 16. Súd teda rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zrušil, nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a zároveň žalovanú zaviazal, aby žalobcovi vyplatil primeranú náhradu vo výške 7.500 EUR. Keďže veľkosť spoluvlastníckych podielov každej zo strán sporu bola 1/2, výška primeranej náhrady, ktorú uložil súd žalovanej zaplatiť je polovicou hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností. 17. Žalovaná sa v konaní domáhala by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie primeranej časti nákladov, ktorú vynaložila na vyporiadavané nehnuteľnosti, spolu v sume 1.773,50 EUR. Žalobca s uvedenou sumou súhlasil. Uvedená suma je súčtom polovice sumy 3.000 EUR (1500 EUR), ktorou žalovaná prispela zo svojich prostriedkov pri kúpe nehnuteľností a polovice sumy 547 EUR (273,50 EUR), ktorou žalovaná prispela na zaplatenie odstránenia azbestu z rodinného domu, ktorý je premetom vyporiadania. 18. Keďže konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním „iudicium duplex“, t.j. obaja účastníci majú postavenie žalobcu aj žalovaného, bolo možné aj žalobcovi uložiť povinnosť uhradiť žalovanej uvedenú sumu. To, že žalobca bol povinný nahradiť žalovanej pomernú časť nákladov, ktoré investovala zo svojich vlastných prostriedkov do spoločných nehnuteľností bolo dôsledkom vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu v širšom zmysle, keďže na základe návrhu žalovanej sa vyporiadali aj jej investície do spoločnej nehnuteľnosti. 19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 21. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. 22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Súd konštatuje, že vzhľadom na výsledok sporu nie je možné konštatovať, že by bola niektorá zo strán sporu úspešná, resp. neúspešná. Výsledok konania je taký, ako sa domáhal žalobca v žalobe, t.j. nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej. Takéto vyporiadanie napokon požadovala aj žalovaná. Podľa názoru súdu preto nebol dôvod zaviazať ani jednu zo strán sporu, aby druhej strane nahradila trovy konania v celom rozsahu. Súd však považoval za spravodlivé, aby bol žalobca povinný nahradiť žalovanej polovicu trov, ktoré žalovaná vynaložila na preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Súd vychádzal z názoru, že vypracovanie znaleckého posudku bolo v prospech oboch strán sporu a obe strany sa majú podieľať na jeho nákladoch v rovnakom pomere. 25. V konaní boli vynaložené aj peňažné prostriedky Slovenskej republiky z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Prievidza, a to na úhradu odmeny znalca, ktorá nebola krytá preddavkom, ktorý zložila žalovaná. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku, ustanovenie § 259 CSP pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Súd dospel k záveru, že uvedené zákonné ustanovenie možno použiť pri rozhodovaní o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov konania s využitím výkladového pravidla upraveného v Čl. 4 CSP, teda analógie legis. V zmysle takéhoto výkladu citovaného ustanovenia má teda Slovenská republika nárok na náhradu vynaložených výdavkov.

26. Súd preto každej z procesných strán uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania spočívajúce v polovici sumy vyplatenej z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Prievidza na trovy znaleckého dokazovania. 27. O konkrétnej výške trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.