Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 25T/14/2025 3825010156 05. 05. 2025 Mgr. Radoslav Smatana, PhD. ECLI:SK:OSPD:2025:3825010156.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 25T/14/2025
Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovanej A. B. C. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Partizánskom dňa 05.05.2025, takto rozhodol: 25T/14/2025
Obžalovaná A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. C. F. X, zamestnaná, vydatá, je
v i n n á, ž e :
dňa 05.09.2023 v čase asi o 15:40 hod. v D., F. E. G. po ceste H. viedla motorové vozidlo značky Škoda Octavia, evidenčné číslo B. v smere od I. J. K. A. D., kedy v km 118,0 v križovatke ciest H. B. H. v meste D., F. E. G. porušila dôležitú povinnosť uloženú jej v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a to závažným spôsobom podľa §-u 137 ods. 2 písm. c/, j/ uvedeného zákona tým, že ako vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj daj prednosť v jazde“ nedala prednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, čím spôsobila dopravnú nehodu tak, že ako vodička vchádzajúca do uvedenej križovatky ciest I/64 a II/579 z vedľajšej cesty (II/579) na hlavnú cestu (I/64) nedala prednosť v jazde vodičovi motocykla zn. JAWA ČZ 250, evidenčné číslo D., ktorý viedol A. D. L. prichádzajúci do križovatky po hlavnej ceste (H.) v smere jazdy od mesta D. M. I. N. M. M., následkom čoho došlo v križovatke v jazdnom pruhu vedúcemu na obec N. M. M. k zrážke prednou časťou vozidla s pravou stranou motocykla, pričom v dôsledku dopravnej nehody utrpel vodič motocykla
A. D. L. zranenia, a to zlomeninu striešky pravého bedrového kĺbu – jeho zadnej časti s vykĺbením hlavice stehennej kosti smerom dozadu, pomliaždenie mäkkých tkanív pravej ruky, pomliaždenie, podvrtnutie oboch kolien s čiastočným pretrhnutím predného i zadného skríženého väzu a vonkajšieho bočného väzu ľavého kolena a čiastočné pretrhnutie zadného skríženého väzu pravého kolena a odreniny kože s drobnou tržne - zmliaždenou rankou v oblasti predkolenia s dobou závažného ovplyvnenia obvyklého spôsobu života v trvaní od 05.09.2023 do 08.12.2023, t.j. 95 dní a celkovou dobou liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní 5 mesiacov, teda: inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej povinnosti uloženej jej zákonom, čím spáchala: prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona. Za
to sa odsudzuje:
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Trestného zákona a § 56 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na peňažný trest v sume 2.000 (dvetisíc) €. Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanej ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874 so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, A. D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. M. M., O. XX, odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces. odôvodnenie: 25T/14/2025
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 13.02.2025 na tunajšom súde obžalobu na obvinenú A. B. C. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 05.05.2025, na ktorom obžalovaná po zákonnom poučení urobila v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinná zo skutku uvedeného v obžalobe, ľutuje svojho konania, nebol to zámer a poškodenému A. D. L. sa opakovane ospravedlnila. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku,
v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaná: - rozumie z čoho je obžalovaná, - bola poučená o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, - rozumie právnej kvalifikácii skutku, - vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin, - sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin ublíženia na zdraví. Nakoľko obžalovaná na všetky položené otázky odpovedala kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora a obhajcu obžalovanej podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku jej vyhlásenie prijal, nakoľko na takýto postup boli splnené zákonné podmienky, keďže vyhlásenie obžalovanej o vine za skutok jej obžalobou kladený za vinu v zmysle § 257 ods. 7 druhá veta Trestného poriadku nebolo možné pokladať za zmenu jej postoja, pričom obžalovaná sa k spáchaniu predmetného skutku doznala už v prípravnom konaní. Zároveň súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej, podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov, a to plnomocenstvo z č.l 17, vyčíslenie liečebných nákladov VšZP z č.l. 43-44, poverenie z č.l. 45, plnomocenstvo z č.l. 56, evidenčná karta vozidla z č.l. 178, evidenčná karta vodiča – obžalovanej z č.l. 180, záznam o dychovej skúške z č.l. 192, vyčíslenie nároku na náhradu škody z č.l. 195-197, plnomocenstvo z č.l. 212, zápisnica o konaní o dohode o vine a treste z č.l. 277-278, správa o povesti od obce E. C. z č.l. 313, lustrácia ZVJS z č.l. 314, odpis z registra trestov z č.l. 315, lustrácia CESDaP z č.l. 316-319, lustrácia GP SR z č.l. 320, lustrácia CDB z č.l. 321. Súd na základe takto vykonaného dokazovania po právnej stránke konanie obžalovanej popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval (v zhode s návrhom prokurátora) ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, pričom vinu obžalovanej za skutok obžalobou jej kladený za vinu ustálil na základe ňou urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. Z hľadiska zavinenia ide o nedbanlivostné konanie obžalovanej. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že by chcela požiadať súd o zhovievavosť, lebo odobratie jej vodičského preukazu by pre ňu malo veľký vplyv na osobný a pracovný život, nakoľko denne dochádza do Trenčína, kde pracuje ako lekárka, čo je 53 kilometrov. Zároveň sa stará o maloleté dieťa a o onkologického pacienta, ktorým je jej otec. Má tiež ďalší úväzok v Žiline, kde dochádza autom, robí si aktuálne atestáciu, preto dochádza do Bratislavy na rôzne kurzy a školenia. Vzhľadom na tieto okolnosti žiada súd o zhovievavosť. Na otázky obhajcu uviedla, že do Trenčína sú z jej lokality zlé spoje, je potrebné viackrát prestupovať, cesta do Trenčína trvá ráno cca dva a pol hodiny, čo sa jej nedá zosúladiť s odprevadením dcéry do škôlky a tiež aj späť je to komplikované, opäť by musela viackrát prestupovať. Zrejme by musela zmeniť zamestnanie, čomu nie je veľmi naklonená, lebo jej práca ju baví a chodí tam rada. Na otázky prokurátora obžalovaná uviedla, že je vydatá, manžel pracuje v G. ako veterinár. Aj manžel by mohol zabezpečovať dopravu maloletej do škôlky. Na otázky súdu obžalovaná uviedla, že jej mesačný príjem je cca 2.400 €. V Žiline má uzavretú dohodu, má spravený kurz estetickej medicíny, tak v rámci toho tam chodieva vypomáhať. Chodieva tam cca dvakrát do mesiaca. Po skutku jej nebol zadržaný vodičský preukaz. Jej otec je onkologický pacient a žije s mamou obžalovanej v G., pričom jeho liečba prebieha v O. na urologickom oddelení, kde ho je treba voziť. Zabezpečuje to obžalovaná. Chodili jej pravidelne maily z poisťovne, že šetrenia tých udalostí už prebehli a boli tam už vyčíslené sumy. Obžalovaná sa domnieva, že by tie uplatnené nároky už mohli byť uhradené. Poškodený A. D. L. uviedol, že prijal ospravedlnenie obžalovanej. Na otázku obhajcu obžalovaná uviedla, že sa aktuálne rozvádza so svojim manželom a preto to bude komplikovanejšie, pokiaľ ide o starostlivosť o dcéru. Zo zápisu o dychovej skúške obžalovanej a poškodeného (č.l. 192) vyplýva, že títo boli podrobení dychovej skúške dňa 05.09.2023 s negatívnym výsledkom. Pri hodnotení osoby obžalovanej súd zistil, že je vydatá, pracuje ako lekárka, má jednu vyživovaciu povinnosť. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti
SR vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ trikrát postihnutá za spáchanie priestupku, vo všetkých prípadoch išlo o priestupky na úseku dopravy (dňa 03.08.2023 za nerešpektovanie dopravného značenia – pokuta 10 €; dňa 18.07.2024 za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti – pokuta 10 €; dňa 13.02.2024 za to, že vozidlo nemalo uhradené parkovné – pokuta 10 €). Z odpisu z registra trestov obžalovanej súd zistil, že doposiaľ nebola súdne trestaná. Zo správy o povesti z miesta bydliska obžalovanej vyplýva, že žije v spoločnej domácnosti s manželom a dcérou, jej vystupovanie na verejnosti je bezproblémové, podľa dostupných informácií žije v usporiadanom rodinnom zväzku. Súd na predmetnú trestnú vec aplikoval Trestný zákon účinný od 06.08.2024 s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona, keďže použitie Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je pre obžalovanú priaznivejšie a pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle § 33a Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. U obžalovanej súd zistil tri poľahčujúce okolnosti, a to v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (viedla pred spáchaním trestného činu riadny život), v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznala sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutovala) a v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti a pri ukladaní trestu súd vychádzal z trestnej sadzby 1 rok až 5 rokov. Vzhľadom na osobu obžalovanej a na možnosti jej nápravy, ako aj na povahu a následok spáchaného trestného činu, dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie jeho represívnej zložky ako i individuálnej, či generálnej prevencie, ale v neposlednom rade i zložky výchovnej, bude postačujúci aj trest peňažný, a to v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 2.000 €, pričom súd zároveň obžalovanej uložil aj náhradný trest odňatia slobody na 12 mesiacov v prípade úmyselného zmarenia peňažného trestu, ktorý trest rovnako považoval za postačujúci a primeraný. Tento trest súd považuje za dostačujúci najmä s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaná sa postavila kriticky k následkom svojej trestnej činnosti, od samotného počiatku sa k skutku doznávala, svoje konanie oľutovala, poškodenému sa ospravedlnila, a to aj opakovane, bola ho aj po skutku navštíviť a prejavila aj ochotu uhradiť poškodenému ním uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu. Súd pri ukladaní trestu prihliadol i na okolnosť, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o vine, čím neodvolateľne stratila možnosť napadnúť odvolaním výrok o vine za trestný čin jej kladený za vinu. Súd prihliadol i na skutočnosť, že obžalovaná nebola doposiaľ súdom trestaná a bola trikrát postihnutá v priestupkovom konaní za priestupky na úseku dopravy, ktoré aj podľa sankcie za ne uložené (vo všetkých prípadoch pokuta 10 €) boli menej závažného charakteru. Súd pri ukladaní trestu prihliadol aj na okolnosť, že obžalovaná je riadne zamestnaná, kde pracuje ako lekárka s príjmom cca 2.400 € mesačne a má jednu vyživovaciu povinnosť. Súd tiež prihliadol k správe o povesti obžalovanej z miesta jej bydliska, kde bola hodnotená kladne, vedie usporiadaný spôsob života. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností dospel súd k záveru, že i súdom určený peňažný trest bude v dostatočnej miere plniť požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie, pričom pri jeho ukladaní mal súd na zreteli, aby tento trest postihoval iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, ako to je upravené i v samotných zásadách ukladania trestov. Súd prihliadol aj na celkový kritický postoj obžalovanej k následku, ktorý svojim nedbanlivostným konaním spôsobila a na skutočnosť, že svoju trestnú činnosť úprimne oľutovala. Takto uložený trest v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná sa predmetného skutku dopustila v súvislosti s vedením motorového vozidla, preto prokurátor navrhoval i uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na spodnej hranici trestnej sadzby. Za takýchto okolností, kde dochádza k spáchanej trestnej činnosti obvinenými v súvislosti s vedením motorových vozidiel, sa spravidla ukladá aj trest zákazu činnosti v súvislosti s ich vedením a v tomto ohľade možno konštatovať, že takýto trest má nepochybne svoj význam z hľadiska naplnenia očakávaného účelu trestu. Na druhej strane však treba brať ohľad aj na zásadu individualizácie trestu a pri jeho ukladaní treba brať do úvahy všetky okolností, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. I zo samotného ustanovenia § 61 ods. 2 Trestného zákona vyplýva, že ide o fakultatívnu možnosť ukladania tohto druhu trestu, preto
nemožno vylúčiť aj prípady, kedy k uloženiu tohto druhu trestu nemusí dôjsť. V predmetnej veci síce skutkové okolnosti prípadu a konkrétne porušenie ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov obžalovanou síce vo všeobecnosti indikujú uloženie takéhoto trestu, na druhej strane však ostatné okolnosti, svedčiace v jej prospech, výnimočne odôvodňujú neuloženie aj tohto trestu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania obžalovaná sa od samotného počiatku k spáchaniu skutku doznala, poškodeného po skutku navštívila, jeho zdravie jej nebolo ľahostajné. Súd tiež poukazuje na okolnosti týkajúce sa osobného a rodinného života obžalovanej, keď táto pracuje ako lekárka v O., kde denne dochádza 53 kilometrov, pričom z miesta jej bydliska do miesta výkonu práce má zlé spojenia, kde je potrebné viackrát prestupovať. Zároveň si obžalovaná aktuálne robí atestácie, v rámci ktorých dochádza do G. M. rôzne kurzy a školenia a tiež ešte chodieva vypomáhať do N.. Zároveň je matkou maloletého dieťa a jej otec je onkologický pacient, ktorý sa podrobuje liečbe práve v nemocnici v O., kde ho vozieva práve obžalovaná. Taktiež súd poukazuje na okolnosť, na ktorú už poukázal i obhajca obžalovanej, že obžalovanej bezprostredne po skutku vodičský preukaz zadržaný nebol, pričom od spáchania skutku už uplynulo 20 mesiacov a obžalovaná naďalej používa denne motorové vozidlo a nedopustila sa závažnejšieho porušenia pravidiel cestnej premávky. Taktiež súd poukazuje na zápis o dychovej skúške obžalovanej bezprostredne po skutku, z ktorého vyplynulo, že obžalovaná nebola pod vplyvom alkoholu. Obžalovaná bola síce trikrát postihnutá za priestupky na úseku dopravy, išlo však o menej závažné porušenia pravidiel cestnej premávky. Doposiaľ jej nebol zadržaný vodičský preukaz. Vzhľadom na tieto okolnosti preto súd u obžalovanej nepristúpil i k uloženiu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke. Poškodení A. D. L., VšZP a MVSR si včas uplatnili nárok na náhradu škody, pričom poškodený A. D. L. žiadal na hlavnom pojednávaní náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 €, ostatné jeho nároky za bolestné a poškodenie motocykla boli nahradené zo zákonnej poistky obžalovanej. Poškodená spoločnosť VšZP žiadala náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému A. D. L. v celkovej výške 20.463,41 € a MVSR žiadalo náhradu škody vo výške 7.805,16 €. Nakoľko z výpovede obžalovanej vyplynulo, že už úhrada niektorých plnení prebehla z jej zákonného poistenia, k celkovej výške plnenia sa však nevedela vyjadriť a taktiež obžalovaná uviedla, že je ochotná sa s poškodeným A. D. L. dohodnúť na ním uplatnenom nároku na nemajetkovú ujmu, súd poškodených (A. D. L., VšZP a MVSR) s ich nárokmi na náhradu škody v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na civilný proces. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: 25T/14/2025
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a náhrade škody v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaná urobila vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).