Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 25T/37/2025 3825010452 25. 06. 2025 Mgr. Radoslav Smatana, PhD. ECLI:SK:OSPD:2025:3825010452.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 25T/37/2025
Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Partizánskom dňa 25.06.2025, takto rozhodol: 25T/37/2025
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom obec Hradište, nezamestnaný, slobodný, t. č. v ÚVV Ilava, je
v i n n ý, ž e :
dňa 24.02.2025 v čase okolo 07:24 hod. pod vplyvom alkoholu prišiel do Hradišťa, kde bez povolenia vstúpil na dvor rodinného domu nachádzajúceho sa na ulici B. C. XXX, ktorý je vo vlastníctve jeho matky D. B. a jeho brata poškodeného E. B., prišiel k vstupným dverám uvedeného rodinného domu a dožadoval sa vstupu do domu, kopal nohou do dverí domu, ktoré dvere z vnútornej strany podopieral poškodený E. B. preto, aby obžalovaný dvere neotvoril a nevstúpil do domu, počas čoho obžalovaný A. B. kričal na svojho brata poškodeného E. B., že si ho cigáni počkajú hore za fortňou v Bánovciach smerom zo stanice ku kostolu, že keď príde do Bánoviec do roboty, tam ho cigáni zabijú, a že ho dostane do basy a tam ho zabijú, čím svojím konaním vzbudil u poškodeného svojho brata E. B. dôvodnú obavu o život a zdravie,
teda: inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe – súrodencovi, čím spáchal: prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona. Za
to sa odsudzuje:
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a § 74 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona ochranné liečenie uložené obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c/ ústavnou formou trvá najviac 3 (tri) mesiace s následným doliečovaním ambulantnou formou, ktorá trvá najviac 12 (dvanásť) mesiacov. odôvodnenie: 25T/37/2025
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 12.05.2025 na tunajšom súde obžalobu na obvineného A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 24.02.2025 v čase okolo 07:24 hod. pod vplyvom alkoholu prišiel do Hradišťa, kde bez povolenia vstúpil na dvor rodinného domu nachádzajúceho sa na ulici B. C. XXX, ktorý je vo vlastníctve jeho matky D. B. a jeho brata poškodeného E. B., prišiel k vstupným dverám uvedeného rodinného domu a dožadoval sa vstupu do domu, kopal nohou do dverí domu, ktoré dvere z vnútornej strany podopieral poškodený E. B. preto, aby obžalovaný dvere neotvoril a nevstúpil do domu, počas čoho obžalovaný A. B. kričal na svojho brata poškodeného E. B., že si ho cigáni počkajú hore za fortňou v Bánovciach smerom zo stanice ku kostolu, že keď príde do F. do roboty, tam ho cigáni zabijú, a že ho dostane do basy a tam ho zabijú, čím svojím konaním vzbudil u poškodeného svojho brata E. B. dôvodnú obavu o život a zdravie. Okresný súd Prievidza pod č.k. 25T/37/2025-194 dňa 22.05.2025 vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti trestnému rozkazu podali prokurátor a obžalovaný v zákonnej lehote odpor. Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 25.06.2025, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu a svoje konanie oľutoval. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaný: - rozumie z čoho je obžalovaný, - bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, - rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, - bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu, - sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako prečin nebezpečného vyhrážania. Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a obhajcu obžalovaného jeho vyhlásenie prijal, keďže na takýto postup boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 257 ods. 7 druhá veta Trestného poriadku (súd nezistil, že by v prípade stíhaného skutku došlo u obžalovaného k zásadnej zmene jeho postoja) a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení. Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku č. 33/2025 MUDr. Viktora Segedu zo dňa 09.04.2025 (č.l. 91-108) za splnenia podmienok podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov, a to opatrenie z č.l. 33, zápis o dychovej skúške z č.l. 112, lustrácia zbraní z č.l. 129, písomné stanovisko poškodeného z č.l. 140, správy o povesti obžalovaného z ÚVV Ilava z č.l. 182 a 214, trestný rozkaz z č.l. 194, odpor prokurátora z č.l. 197, odpor obžalovaného z č.l. 210, lustrácia ZVJS z č.l. 218, odpis z registra trestov z č.l. 219-220, lustrácia GP SR z č.l. 221-224, lustrácia CESDaP z č.l. 225-236, lustrácia CDB z č.l. 237-239 a oboznámením podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25T/75/2024. Súd na základe takto vykonaného dokazovania po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona, pričom vinu obžalovaného za skutok obžalobou mu kladený za vinu ustálil na základe ním urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. Pokiaľ ide o formu zavinenia, ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť ohrozenie chráneného záujmu. Zo záverov znaleckého posudku č. 33/2025 MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 09.04.2025 (č.l. 91-108) vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania inkriminovaného skutku netrpel duševnou poruchou v pravom slova zmysle, t.j. žiadnou psychózou. Obžalovaný je závislý od alkoholu, aktuálne v nútenej abstinencii, pričom ide o plne vyvinutú psychosomatickú závislosť. Obžalovaný v čase spáchania predmetného skutku bol schopný ovládať svoje konanie a vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania, resp. si svoje konanie uvedomoval. Zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením sa obžalovaný môže dopúšťať trestnej činnosti. Znalec navrhol uložiť obžalovanému ochrannú protialkoholickú liečbu ambulantnou formou (resp. pokračovať v doterajšej ochrannej liečbe). Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného (č.l. 112) vyplýva, že tento bol podrobený dychovej skúške dňa 24.02.2025 o 11:53 hod. s výsledkom 0,48 mg/L alkoholu v dychu. Z písomného stanoviska poškodeného E. B. (č.l. 140) vyplýva, že tento dáva návrh na zmierenie bratovi (obžalovanému).
Zo správ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného zo dňa 14.05.2025 (č.l. 182) a zo dňa 04.06.2025 (č.l. 214) vyplýva, že tento sa vo výkone väzby nachádza od 27.02.2025 a je umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Správanie a vystupovanie obžalovaného je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia personálu plní, s minimálnymi, štandardnými požiadavkami na personál ústavu. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, nebol mu uložený disciplinárny trest a nebol ani disciplinárne odmenený. Obžalovaný býva účastný na plánovaných aktivitách v rámci kultúrno-osvetovej činnosti. Sociálne kontakty nadviazal prostredníctvom telefonovania a korešpondencie najmä so svojou matkou. V závere sa v správach konštatuje, že sa jedná o obžalovaného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona a priebeh výkonu jeho väzby je aktuálne bezproblémový. Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný, bezdetný, nezamestnaný. V súčasnosti je vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci v ÚVV Ilava. Podľa lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR obžalovaný bol doposiaľ jedenásťkrát postihnutý v priestupkovom konaní za rôzne priestupky (proti majetku, na úseku dopravy, proti občianskemu spolunažívaniu). Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že doposiaľ bol štyrikrát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť i rovnakého charakteru, ako mu je aktuálne kladené za vinu, a to i nepodmienečnými trestami odňatia slobody. Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25T/75/2024 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 25T/75/2024-139 zo dňa 10.12.2024, právoplatným dňa 10.12.2024 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona a bol mu za to uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou s následným doliečovaním ambulantnou formou v trvaní najviac 12 mesiacov. Z hlásenia zmien od ÚVV Ilava zo dňa 11.12.2024 (č.l. 148) vyplýva, že obžalovaný nariadené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou v organizačnej zložke ZVJS nestihne vykonať pre krátkosť času, nakoľko má stanovený koniec trestu 24.02.2025. Na č.l. 156 sa nachádza nariadenie doliečovania ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou obžalovanému v Psychiatrickej ambulancii G. G. G. v Partizánskom v trvaní najviac 12 mesiacov. Z hlásenia zmien od ÚVV Ilava zo dňa 21.02.2025 (č.l. 173) vyplýva, že obžalovaný bude dňa 23.02.2025 prepustený na slobodu po odpykaní trestu vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25T/75/2024. Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle § 33a Trestného zákona, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a tiež poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti) a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už v minulosti odsúdený). Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona z trestnej sadzby 6 mesiacov až 36 mesiacov a obžalovanému uložil v zmysle § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne (na spodnej hranici trestnej sadzby), ktorý trest považoval za primeraný s ohľadom na závažnosť spáchaného trestného činu, na jeho následok, ako aj na osobu páchateľa, spôsob spáchania predmetného skutku a na postoj páchateľa k spáchanej trestnej činnosti, pričom vzhľadom na okolnosť, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za rovnaký trestný čin a predmetného skutku sa dopustil pod vplyvom alkoholu (ako to vyplýva zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného), a to hneď na druhý deň po tom, ako bol z výkonu trestu odňatia slobody za rovnaký trestný čin prepustený, je podľa názoru súdu na mieste
ukladanie obžalovanému len nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil vyhlásenie obžalovaného o vine za spáchaný skutok, čím stratil možnosť napadnúť výrok o vine riadnym opravným prostriedkom, ktorú okolnosť premietol do uloženého trestu. Taktiež súd prihliadol na celkový kritický postoj obžalovaného k trestnej činnosti kladenej mu za vinu a na okolnosť, že obžalovaný sa od samého počiatku doznával k spáchanému skutku, ktorý úprimne oľutoval. Súd pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný bol doteraz štyrikrát súdne trestaný, a to i za rovnakú trestnú činnosť, a to aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody, pričom predmetného skutku sa dopustil len druhý deň po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody za rovnakú trestnú činnosť, čo by síce na jednej strane nasvedčovalo tomu, že u obžalovaného je potrebné zvýrazniť represívnu zložku trestu a ukladať mu prísnejší trest odňatia slobody, avšak súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj postoj poškodeného, ktorý v konaní písomne požiadal o zmierenie sa s poškodeným. Súd pri ukladaní trestu prihliadol i na priestupkovú minulosť obžalovaného, keď tento bol do súčasnosti jedenásťkrát postihnutý za spáchanie priestupkov rôzneho druhu, a to aj proti občianskemu spolunažívaniu. Súd pri ukladaní trestu prihliadol i na závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý u obžalovaného konštatoval závislosť od alkoholu s tým, že u obžalovaného ide o plne rozvinutú psychosomatickú závislosť, pričom i predmetného skutku sa obžalovaný dopustil pod vplyvom alkoholu, ako to vyplýva zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného. Znalec zároveň konštatoval, že zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj správu z ÚVV Ilava, v zmysle ktorej bol hodnotený kladne, ako bezproblémový. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností dospel súd k záveru, že takto uložený trest v dostatočnej miere bude plniť výchovnú zložku trestu a taktiež represívnu zložku trestu, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie. Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Súd obžalovanému v zmysle § 73 ods. 2 písm. c/ a § 74 ods. 1 Trestného zákona uložil i ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, pričom pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného opatrenia vychádzal zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, kde znalec konštatoval u obžalovaného závislosť od alkoholu s tým, že u obžalovaného ide o plne rozvinutú psychosomatickú závislosť. Znalec navrhol uloženie ochranného protialkoholického liečenia v ambulantnej forme, či prípadne pokračovanie v skoršie uloženej liečbe. Súd sa s týmto odporúčaním znalca o uložení ochranného protialkoholického liečenia obžalovanému stotožnil, avšak vzhľadom na ustanovenie § 74 ods. 1 Trestného zákona, tretia veta, v zmysle ktorého pokiaľ súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodložil, uloží ho ústavnou formou, v danom prípade súd nemal inú možnosť, nakoľko vyššie citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť obligatórneho ukladania ústavnej formy ochranného liečenia. Zároveň súd konštatuje, že síce obžalovanému bolo uložené rovnaké ochranné liečenie v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 25T/75/2024, kde mu bolo taktiež uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktoré však pre krátkosť uloženého trestu a jeho následne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dňa 23.02.2025 nezačal vykonávať a zároveň nezačal vykonávať ani súdom nariadené doliečovanie v ambulantnej forme v trvaní najviac 12 mesiacov, ktoré mu bolo nariadené v Psychiatrickej ambulancii G. G. G. v Partizánskom. Preto súd, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Zároveň súd rozhodol, že v zmysle § 74 ods. 5 Trestného zákona ochranné liečenie uložené obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona ústavnou formou môže trvať najviac 3 mesiace s následným doliečovaním ambulantnou formou, ktorá môže trvať najviac 12 mesiacov. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: 25T/37/2025
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a ochrannom opatrení v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).