Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 26T/80/2025 3825010979 14. 11. 2025 Mgr. Michal Vigaš ECLI:SK:OSPD:2025:3825010979.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, na pracovisku v Partizánskom, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako v bode 1) prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.11.2025 takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom C. D. XXXX/XXX, B. E., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava je vinný, že v presne nezistený deň v mesiaci február 2025 sa obžalovaný A. B. poškodenej, svojej manželke E. B. počas ich vzájomného telefonického rozhovoru, počas ktorého sa obaja nachádzali na bližšie nezistených miestach počas manželskej hádky vyhrážal tak, že jej povedal, že poškodenú tak ľúbi, že by bol ochotný ju s deťmi zabiť, keby s nimi nie je, pričom tieto vyhrážky poškodenej, svojej manželke E. B. zopakoval aj osobne v presne nezistený deň mesiaca máj 2025 v F., na terase rodinného domu č. XXX, pričom uvedené konanie obžalovaného bolo spôsobilé vzbudiť u poškodenej E. B. dôvodnú obavu o život a zdravie jej a jej dvoch maloletých detí, teda: inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - manželke, č í m s p á c h a l: pokračovací prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák a § 122 ods. 10 Tr. zák. Za
to sa odsudzuje:
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne o d k l a d á a určuje skúšobná doba 18 (osemnásť) mesiacov s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, a podľa § 51 ods. 3
písm. e/ Tr. zák. obmedzenie spočívajúce v zákaze účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok. odôvodnenie: Na základe obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry Partizánske pod Pv 151/25/3305-69, zo dňa 17.10.2025, doručenej dňa 17.10.2025, pre skutky v obžalobe právne kvalifikované v bode 1) ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona a v bode 2) prečin nebezpečného prenasledovania podľa 360a ods. 1 písm. b), písm. c), písm. e), ods. 2 písm. a) s poukazom na s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona, samosudca nariadil a bolo vykonané hlavné pojednávanie. Súd z dôvodu nesúhlasu poškodenej s trestným stíhaním pre skutok v bode 2/ obžaloby uznesením č.k. 26T/80/2025 zo 14.11.2025 zastavil trestné stíhanie podľa § 281 ods. 1 Tr. por. z dôvodu okolnosti podľa § 9 ods. 1 písm. f/ Tr. por., pričom predmetom konania tak zostal len skutok v bode 1/ obžaloby. Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., obžalovaný k obžalobe v súlade s § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. vyhlásil, že je nevinný vo vzťahu ku skutku v bode 1/ obžaloby. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal výsluch obžalovaného, poškodenej E. B., svedkyne A. G. B., A. F. B., A. C., H. C. I., H. C. ml., prečítaný bol znalecký posudok z odvetvia psychiatria MUDr. Boženy Segedovej č. 21/2025 č.l. 175-204, nižšie uvedené listinné dôkazy a zistil tento skutkový stav, podstatný pre rozhodnutie o merite veci. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný, manželke sa nevyhrážal. Oni mali rušnejšie obdobie, párkrát sa pohádali, no do júna 2025 stále žili spolu ako manželia, aj spali v jednej posteli. Dôvodom hádok bola jeho recidíva s hracími automatmi a zneužívaním liekov. On pracoval, bol aj povýšený, no boli na neho vyššie pracovné nároky, pričom potrebu sústredenia riešil liekmi. Na darkwebe kupoval Adoral, lieky na ADHD, začal s tým už na jeseň 2024, vedela to aj manželka. Vyčítala mu to no on nevedel s tým prestať. Aj spravili s manželkou na liek testy, pričom zistili, že liek obsahoval nejakú drogu, preto to bral ako recidívu. Takto recidivoval aj vo februári aj neskôr, manželka odišla 6-7.6 z domu, čo sa dozvedel od svokry, ktorá zdvihla telefón povedala, že ich už nikdy neuvidí a zložila. Manželka však s ním je v kontakte stále aj počas väzby, a platí hovory. On vylúčil, že by pod vplyvom liekov bol schopný sa jej hroziť. On mal problémy s drogami už v roku 2018, keď dostal na výber rodinu alebo drogy a on si vybral rodinu, odvtedy 7 rokov abstinoval, aj chodí ku psychiatrovi, aj ten vedel o jeho recidíve aj pokuse o samovraždu, lebo potom za ním išli s jeho otcom. Pripustil, že posielal čítanú správu, on však trval na tom, že sa pri hádkach ovládal a dával si pozor na slová, lebo kedysi predbiehali rozum a býval impulzívny. Poškodená E. B., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že ich vzťah s obžalovaným bol pokojný, sedem rokov sa nepohádali, obžalovaný bol ako partner pozorný a dobrý otec detí. Potom došlo k zlomu, hádali sa pre peniaze, tiež pre lieky, ktoré bral bez predpisu, ktoré si sám zaobstaral. Obžalovaný jej pri dvoch príležitostiach hrozil tak, že jej povedal, že ju tak ľúbi, že by bol ochotný ju s deťmi zabiť, keby s nimi nie je. Jej bola veta, ktorú jej povedal najskôr vo februári do telefónu nepríjemná, potom v máji na terase, tam jej to povedal osobe, vyvolala v nej zlý pocit, zasiahlo ju to, ranilo ju. Na terase sa hádali istotne kvôli peniazom alebo liekom, ktoré obžalovaný bral, ona sa potom otočila, plakala a odišla do spálne. Pôsobil neprítomne. Bola to emócia bolesti, sklamania strach nepociťovala, nevnímal, že by bol vtedy pod vplyvom liekov, no tú vetu si zapamätala najmä preto, že lieky užíval. Lebo na liekoch sa bála, že by mohol hrozbu naplniť. Potom od neho asi za dva, tri týždne odišla k rodičom. Ona odišla z domácnosti na začiatku júna dňa 6.6. Oni predtým, aj počas problémov aj po tej hádke, kým neodišla k rodičom fungovali ako manželia aj intímne. Ona nechce, aby už šiel k nim bývať, nemá však problém s nim komunikovať, nemá momentálne z neho obavu, len by nemal užívať nepredpísané lieky. Na návrh prokurátora bola prečítaná časť jej výpovede z 29.06.2025 na č.l. 130, kde na otázku policajta či v nej stále pretrvávajú predošlé obavy k nej a deťom zo strany obžalovaného, uviedla, že áno. Na otázku, či má pocit, že by im mohol ublížiť uvádza, že ona nevie.
Svedkyňa A. G. B., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že nebola svedkom skutku, o vyhrážkach od nikoho nepočula. Ona pritom mala s nevestou dôverný vzťah. Poškodená vedela, že obžalovaný mal problémy aj že sa lieči už pri uzavretí manželstva. V tom čase už abstinoval. Ona od syna vedela, že je vyčerpaný, povedal jej berie nejaké lieky, nevedela, či sú na predpis. Vo februári či marci sa riešili peniaze, ktoré mal obžalovaný vziať rodičom poškodenej, k tomu sa jej priznal, že to pospláca aj zo riešil s rodinou poškodenej. O poškodenej sa vždy vyjadroval s láskou, ona nevedela o takých problémoch, ktoré by mali viesť k rozvodu. Svedok A. F. B., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že by syn žene ani deťom neublížil, obvineniu on ako jeho otec neverí. On má dobrý vzťah s poškodenou, syn s poškodenou sa k sebe mali, nebol si vedomý závažných problémov. Ona vedela ako sa dali dohromady o jeho minulosti, ale sedem rokov bolo všetko v poriadku, ak bolo treba niečo dohovoril mu. On vedel o synovom gamblerstve aj závislosti, no nemal za to, že by sa k tomu vrátil, hoci vedel o liekoch. Syn sa dlhodobo liečil u psychiatra, tomu hovoril aj o liekoch, ten mu ich zakázal a myslí, že poslúchol, no bolo to už v máji či júni. Malo ísť o lieky na pozornosť, lebo syn bol pracovne vyťažený. Vie od lekára, že lieky mohli spôsobiť podráždenosť, keď nebol vyspatý. Aj od nevesty vedel, že berie tie lieky. Spí málo dve tri hodiny a býva podráždený. Podľa neho bol pokus o samovraždu syna demonštratívny pričom uviedol dôvody, prečo si to myslí. On bol potom so synom na psychiatrii. Vedel o obvinení z odcudzenia peňazí, najprv sa na niečom dohodli potom išlo o druhý prípad v máji či júni, volal mu nevesta, že kričí a búcha syn sa cítil byť v tom nevinný, potom sa ona odsťahovala. Svedkyňa A. C., matka poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že od dcéry sa dozvedela o vyhrážke obžalovaného, že keď nebudú spolu, že ich môže zabiť. To jej povedala raz, malo ísť o hrozby telefonické. Poškodená sa bála. Svedkyňa ich spolužitie považovala za nevyvážené, lebo obžalovaný si vedel oddýchnuť, no poškodená sa musela popri práci starať o deti, obžalovaného si však zastávala. K jeho povahe poukázal na poprevaľovaný gauč, ktorý myslí, že je zničený od násilia obžalovaného, lebo vnučka naznačila, že otec búcha do stola. Vie, že dcéra s obžalovaným mali problémy skrz peniaze, myslí, že zas hral automaty a bral sem tam pervitín. Hádali sa pre peniaze, čo zas vie od vnučky. Im zmizli peniaze. Vtedy, keď to chceli riešiť, tak obžalovaný odišiel z domu a dva dni bol preč. Poškodená jej povedala, že to mu poradil psychiater, aby sa vedel ovládať. Oni chceli, aby si dcéra s obžalovaným zrušili BSM čo on odmietol. Potom im zas v máji zmizli peniaze, vtedy dcéra aj odišla, povedala ho bojí a ostala u nich. Vie, že dcéra mu robila aj test na drogy v júni a bol čistý. Vie o jeho pokuse o samovraždu, riešila to s jeho otcom, ktorému povedala, aby so synom spravil poriadok. Svedok H. C. st., otec poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že dcéra mu povedala, že obžalovaný sa jej hrozil, že ak sa s ním rozíde, tak je schopný jej ublížiť a vziať so sebou deti a na druhý svet. To mohol byť február. Potom vie, že sa bála, keď sa prevalilo to s odpočúvaním, potom aj prišiel mal aj pobalené a pasy a rodné listy detí. Deti mu nedali, on potom vypisoval správy, aj že sa chce obesiť. Tie poškodená poslala jeho rodičom a otec za ním šiel. On pritom nevedel, že by mali manželské problémy do času s peniazmi, potom sa dozvedel, že nenosil výplatu, aj poistku syna minul, užíval nejaké lieky. Tie mali zle pôsobiť v spojení s alkoholom. Vnuk buchol po stole s tým, že tak robí tatino, mali zničenú novú sedačku v dome poškodenej. Svedok H. C. ml., brat poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že z počutia od sestry sa dozvedel, že sa jej obžalovaný vyhrážal, že ak by mala odísť, tak že by si ich zobral na druhý svet, lebo by to neuniesol. To sa dozvedel až keď sestra podávala trestné oznámenie. Sestra podala trestné oznámenie už v súvislosti s nebezpečným prenasledovaním, ako ju čakal pred škôlkou a vzal jej telefón. Ona odišla od obžalovaného, bola aj u svedka, jediným dôvodom bol strach o seba a deti. Vie o hádkach pre peniaze, mal byť problém so sporiacim účtom pre syna, tiež pre peniaze, čo zmizli rodičom. On vedel, že mal problémy s drogami aj patologickým hráčstvom. Branie drog popieral, mal len užívať nejaké tabletky, ktoré obsahoval amfetamín. Keď prvýkrát zmizli peniaze niekedy okolo marca, tak aj odišiel obžalovaný z domu na pár dní. Ako sestra odišla od obžalovaného vypisoval rôznych čísiel, aj ohľadom samovraždy. Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaného znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria č. 21/2025 z 11.09.2025 na č.l. 175-204, ktorý vypracovala znalkyňa MUDr. Božena Segedová, obžalovaný trpí duševnými poruchami a to Depresívnou poruchou adaptačnou, Syndrómom závislosti od stimulujúcich látok (amfetamíny) a Patologickým hráčstvom. Ide o chronické,
doživotné diagnózy. Môžu byť však v kompenzovanom stave (depresívny porucha) a v abstinencii (závislosť od drog a automatov). Trpel nimi aj v čase skutku, mohli mať vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, lebo v období februára a júna 2025 mal dekompenzovaný psychický stav podmienený reaktívne v dôsledku debaklovej rodinnej situácie, ktorú nedokázal adekvátne riešiť, v zmysle zhoršenia príznakov depresívnej poruchy a recidívy obidvoch závislostí. Recidívy závislostí potencujú zhoršenie depresie a spôsobujú významnejšie zhoršenie celkového psychického stavu, v dôsledku čoho mal obžalovaný mierne znížené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v obidvoch prípadoch. U obžalovaného sa zistila závislosť od stimulujúcich látok - amfetamínoch a závislosť na hracích automatoch - patologické hráčstvo v plne rozvinutom štádiu, toho času v abstinencii od amfetamínov a hracích automatoch. Nejedná sa o chorobné požívanie návykových látok, obžalovaný dokázal dlhodobo abstinovať. Užívanie psychotropných látok mohlo mať vplyv na správanie obžalovaného, pod vplyvom návykovej látky sa môžu prejavovať poruchy správania v zmysle irritability, verbálnej a brachiálnej agresivity, zníženie vôľových kontrolných mechanizmov. Toho času jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný, ak bude požívať návykové látky a nebude sa psychiatricky liečiť. Obžalovaný je v dlhodobej kontinuálnej psychiatrickej starostlivosti, nastavený na dlhodobú komplexnú psychofarmakologickú liečbu, v liečbe dobrovoľne spolupracuje, súhlasil s ústavnou liečbou. Toho času sa u neho nemanifestujú psychotické príznaky ani auto- heteroagresívne obsahy v myslení, abstinuje od návykových látok a hracích automatov, preto znalkyňa neodporúča uloženie ochranného liečenia. Podľa trestného oznámenia na č.l. 3-5 a 41-43 podala na obžalovaného trestné oznámenie poškodená dňa 19.06.2025, toto doplnila 27.06.2025. Podľa záznamu o dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu z 28.06.205 o 13:11:36 hod. na č.l. 205 nebol nameraný alkohol v dychu obžalovaného. Podľa výsledku vyšetrenia moču obžalovaného z 28.06.2025 na č.l. 208-209 tento nebol pozitívne testovaný na žiadnu testovanú drogu. Podľa fotograficky zachytenej elektronickej správy zaslanej obžalovaným poškodenej na č.l. 215, o ktorej uviedla poškodená, že ju zrejme predkladala ona, ide o správu osoby označenej mateobeliansky adresátovi o 18.43 (deň neuvedený), kde sa uvádza: mamina je koniec...asi sme sa mohli aspon objat ... na rozlucenie mrzi ma to takto budete stastnejsi prepac mi... aspon nikdy k tomu nedojde ku koncu nasho manzelstva ...nikdy som ti nechcel ublizit vzdy si premna bola vsetkym a toto rozhodnutie je preto lebo si bez teba zivot predstavit neviem .... mysli namna obca milujem vas zbohom laaska. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MVSR na č.l. 244 za obdobie od 28.09.2023 do času skutku bol obžalovaný 5 krát postihnutý za priestupok, pričom zakaždým išlo o dopravný priestupok najmä prekročenie povolenej rýchlosti. Podľa odpisu z registra trestov na č.l. 245-246 sa neprihliada ani na jedno odsúdenie obžalovaného. Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k právnemu záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák a § 122 ods. 10 Tr. zák. Výpoveď obžalovaného je potrebné hodnotiť ako pokus o vyvinenie sa zo spáchania prečinu, poukazovaním na bežné manželské problémy a hádky, ktoré prejavom nepresiahli trestnoprávny rozmer. Obžalovaného usvedčuje poškodená E. B., ktorá popísala konanie obžalovaného tak, ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku. Poškodená sa o spolužití a správaní obžalovaného zverila rodičom a bratovi, ktorí v procesnom postavení svedkov sprostredkovali svedectvo poškodenej ku skutku, ako aj ďalšie okolnosti skutku. Hoci z dokazovania vyplynulo, že obžalovaného bezprostredne po nich neopustila a neodsťahovala sa, čo nasledovalo až asi po dvoch týždňoch od posledných vyhrážok, tak povaha obžalovaného, verbálne vyslovené hrozby boli popri finančných problémoch rodiny, užívaní svojvoľne zaobstaraných povzbudzujúcich liekov obžalovaným, a podozrení s krádeže peňazí rodičom dôvod, prečo odišla k rodičom. O obavách zo správania obžalovaného vypovedala pred súdom, najmä v
spojitosti s podozrením, že bez predpisu užívané lieky majú neblahý vplyv na psychiku obžalovaného. Súd nezistil dôvod, prečo by poškodená mala obžalovaného usvedčovať krivo, naopak bola citeľná snaha na hlavnom pojednávaní s odstupom času zľahčovať jeho správanie no najmä relativizovať jej vnímanie skutku. Ako je však zrejmé vlastným správaním po skutkoch preukázala, že hrozby obžalovaného nekládla na ľahkú váhu, opustila spoločnú domácnosť. Zhmotnené obavy v podobe reálne zaslaných vyhrážok samovraždou, snahu vziať si deti si vyložila jediným možným spôsobom a to tým, že obžalovaný zrejme zneužívajúci lieky, hoci aj je ambulantne liečený, predstavuje pre ňu a deti hrozbu. Teda, že vyslovené hrozby nie sú osobitým prejavom lásky, ale prejavom snahy ohroziť poškodenú či deti a zvrátiť rozchod, či potrestať zaň poškodenú. Na poškodenú vytváral tlak zotrvať pri obžalovanom napriek tomu, že ona už nechce. Obžalovaným prednesené hrozby smrťou tak celkom zrejme sú spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu u jeho manželky. Tento čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - manželke, naplnil tak zákonné znaky pokračovacieho prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák. a § 122 ods. 10 Tr. zák. Porušil záujem na pokojnom medziľudskom spolunažívaní. Konal v úmysle priamom, pričom príčetnosť s poukazom na závery znalkyne bola znížená len mierne. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 33a Tr. zák. a § 34 Tr. zák., pričom prihliadol aj na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 33a ods. 1, 2, 3 Tr. zák. páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Súd vychádzal zo zákonného rozpätia od šesť mesiacov do troch rokov odňatia slobody. Súd nezistil ani jednu poľahčujúcu a zistil jednu priťažujúcu okolnosť. Z hľadiska osoby obžalovaného ide o osobu, na ktorú sa hľadí, akoby nebola odsúdená. Je stále ženatý, dosiaľ neboli s poškodenou rozvedení, sú v telefonickom styku aj počas väzby obžalovaného. Poškodená nedala súhlas s trestným stíhaním jeho osoby pre skutok 2 obžaloby, nemala záujem o jeho väzobné stíhanie z dôvodu obáv o svoju osobu. Teda ak existuje nejaký záujem poškodenej v tomto konaní, tak nesmeruje k trestaniu obžalovaného, tobôž na nepodmienečný trest. Obžalovaný je otcom ich dvoch maloletých detí, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. Je v záujme spoločnosti, aby bol dosah trestu otca na deti čo najmenší, a aby plnil vyživovaciu povinnosť a túto nesanoval štát. Obžalovaný bol pred vzatím do väzby zamestnaný, psychiatricky sa liečil ambulantne a čo je podstatné dobrovoľne. Hoci je obžalovaný vo väzbe, väzba nie je trestom, je zabezpečovacím opatrením. Jej praktický dopad je však pozbavenie osobnej slobody, je zarátavaná do trestu, pričom obžalovaný už takto vykonal viac ako štyri mesiace odňatia slobody. Obžalovaný spáchal tento trestný čin verbálne, nie za použitia brachiálneho násilia. Ak má byť trest nepodmienečný použitý len ak účel sankcie nemožno dosiahnuť inak ako ujmou na osobnej slobode, tak súd je toho názoru poukazujúc na vymenované dôvody vyššie, že u obžalovaného účel trestu možno dosiahnuť aj trestom nespojeným bezprostredne s odňatím slobody a to trestom odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, výkon ktorého mu odložil a určil skúšobnú dobu 18 mesiacov s probačným dohľadom. Obžalovaný tak nestratí možnosť pracovať, ani plniť vyživovaciu povinnosť, bude sa môcť naďalej liečiť u svojho psychiatra. Ak nedostojí povinnosť viesť riadny život a nebude plniť obmedzenia a povinnosti, stále mu bude hroziť výkon trestu odňatia slobody, pretože výška uloženého trestu nie je samoúčelná a nemal by nárok na podmienečné prepustenie zo slobody, keďže ešte nevykonal ani väzbou polovicu uloženého trestu. Je potrebné uviesť, že hoci sa aj v súvislosti s rozhodovaním o väzbe brala jeho psychiatrická diagnóza ako rizikový faktor, tak v súvislosti s rozhodovaním o treste ide o okolnosť ktorá má opačný význam. Obžalovaný totiž páchal trestný čin v mierne zníženej príčetnosti, v ťaživej rodinnej situácii, ktorú síce zavinil svojím zneužívaním liekov či hospodárením a narušením vzťahov s rodinou poškodenej, no pri liečenej depresívnej poruche, kde ani dobrovoľná liečba nebola schopná vylúčiť riziko zneužívania liekov, či dopadov správania obžalovaného pokiaľ ide o financie
rodiny. Toto však nie je dôvod vylúčenia inej sankcie ako nepodmienečného trestu. Naopak pokiaľ by súd uložil trest nepodmienečný, ktorý by zrejme obžalovaný vykonal podstatne skôr, ako by trvala vyššie uvedená skúšobná doba, trest by nemal efekt motivácie, prevažovala by represia, naviac za situácie, kde nemožno prihliadať ani na skoršiu trestnú činnosť ani na recidívu, len na situačne páchanú verbálnu trestnú činnosť majúcu charakter domáceho násilia v období vzťahových problémov. Na podporu účelu trestu súd popri probačnom dohľade uložil obžalovanému podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, a podľa § 51 ods. 3 písm. e/ Tr. zák. obmedzenie spočívajúce v zákaze účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok. Teda obmedzil rizikové faktory, ktoré by ho mohli opäť zviesť k páchaniu obdobnej trestnej činnosti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.