Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 29Pc/8/2025 3825201172 22. 07. 2025 JUDr. Peter Štefčík ECLI:SK:OSPD:2025:3825201172.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 29Pc/8/2025 Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci navrhovateľky – oprávnenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C., toho času Centrum sociálnych služieb Bánovce nad Bebravou, Textilná ulica 900, proti deťom – povinným 1/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. D. XXX/X, 2/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. D. XXX, 3/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C., G. XXXX/XX, o určenie vyživovacej povinnosti detí k rodičovi, takto rozhodol: 29Pc/8/2025 I. Súd návrh v celom rozsahu zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 29Pc/8/2025 1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha určenia vyživovacej povinnosti proti svojim deťom – povinným v 1. až v 3. rade, proti každému po 120 € mesačne. Návrh odôvodnila v podstate tým, že po mozgovej príhode je v centre sociálnych služieb. Stará sa o ňu dcéra A. (povinná v 1. rade – pozn. súdu). Vybavila jej aj dôchodok. V Centre sociálnych služieb Bánovce nad Bebravou platí mesačný poplatok 560 € a k tomu platí aj poplatky za lieky a hygienické potreby. Vznikol jej aj nedoplatok na platbách. Doplatok k platbám platí jej dcéra A. (povinná v 1. rade). Jej mesačné náklady sú zariadenie 452,60 €, hygienické potreby, lieky, pedikúra, strihanie, náklady na potraviny a osobné veci. Nevie sa o seba postarať sama a zabezpečiť si primeranú výživu a je úplne odkázaná na určenie výživného. 2. Ako dôkazy v návrhu označila rodné listy detí, rozsudok o rozvode manželstva, platby do zariadenia a doplatky, lekárske správy, rozhodnutie o mesačných platbách a doplatky. 3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na 22.07.2025, na ktoré predvolal navrhovateľku a všetkých troch povinných. Povinným doručil návrh na začatie konania a umožnil im vyjadriť sa k nemu. Zároveň ich poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Povinní v 1. a v 2. rade sa k návrhu písomne nevyjadrili, povinná v 3. rade s návrhom nesúhlasila, poukázala na správanie svojej matky k nej a k jej bratovi i na skutočnosť, že sa podieľala na návrate matky z Poľska i na úhrade dlhov na zdravotnom poistení. Poukázala na svoje pravidelné mesačné výdavky a na svoje majetkové pomery. 4. Na pojednávaní dňa 22.07.2025 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vypočul navrhovateľku a všetkých troch povinných. Z vykonaných dôkazov súd pre potreby rozhodnutia vo veci samej zistil nasledujúci skutkový stav: 5. Z prvej strany rozsudku na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 5 vyplýva, že manželstvo navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom bývalého Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 1Pc/1/2020-54, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2020.
6. Zo zmlúv a dodatkov na č.l. 6 až 14 vyplýva, že navrhovateľka je klientom Centra sociálnych služieb – Bánovce nad Bebravou. Povinná v 1.rade je platiteľkou časti úhrady za ňu za sociálnu službu. Mesačná úhrada do 25.10.2024 bola určená od 151,92 € po 202,62 €, podľa dĺžky mesiaca. Od 01.01.2025 je výška úhrady od 506,80 € po 561,10 € mesačne podľa dĺžky mesiaca, z čoho je platba navrhovateľky po zákonnom znížení od 179,20 € po 233,50 € mesačne podľa dĺžky mesiaca a nezaplatená úhrada (ktorú za ňu musia zaplatiť iné osoby) je od 179,20 € po 233,50 € mesačne. 7. Z lustrácií na č.l. 17 vyplýva, že navrhovateľka je matkou povinných v 1. až v 3. rade, iné deti nemá. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov je síce evidovaná ako vydatá, podľa jej výpovede i podľa predloženej časti rozsudku na č.l. 5 je rozvedená. Z Registra obyvateľov vyplýva, že povinná v 1. rade je vydatá, má tri plnoleté deti. Povinný v 2. rade je slobodný, nemá žiadne deti. Povinná v 3.rade je slobodná, má jedno plnoleté dieťa. Podľa lustrácií v registroch Sociálnej poisťovne je navrhovateľka starobnou dôchodkyňou s dôchodkom vo výške 396,10 € mesačne. Povinná v 1. rade je evidovaná ako zamestnanec zamestnávateľa HELLA Slovakia Lighting s.r.o. Košovce, nie je evidovaná ako poberateľ žiadnych dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Povinný v 2. rade nie je evidovaný v súčasnosti v Sociálnej poisťovni ani ako zamestnanec, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako poberateľ dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Povinná v 3. rade je od 01.01.2016 evidovaná ako zamestnanec zamestnávateľa HELLA Slovakia Lighting s.r.o. Kočovce. Nie je evidovaná ako poberateľ dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. 8. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 29, 33, 37 vyplýva, že povinný v 2. rade bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie v roku 2020. Nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a v tej súvislosti nepoberá žiadne kompenzácie. Nie je evidovaný ako ťažko zdravotne postihnutý, nepoberá opakovanú peňažnú dávku ani príspevok na bývanie. 9. Z oznámenia zamestnávateľa povinnej v 3. rade na č.l. 41 vyplýva, že za posledných 12 mesiacov mala priemerný čistý príjem 1 365,56 €. Zamestnávateľom je hodnotená kladne. 10. Z oznámenia zamestnávateľa povinnej v 1. rade na č.l. 45 vyplýva, že za ostatných 12 mesiacov mala priemerný čistý príjem 995,45 €. Zamestnávateľom je hodnotená kladne. 11. Z oznámenia Sociálnej poisťovne na č.l. 49 vyplýva, že navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku v sume 396,10 € mesačne, z ktorého sa nevykonávajú zrážky. 12. Navrhovateľka k veci na pojednávaní uviedla, že má tri deti a nie je spravodlivé, aby jedna dcéra (povinná v 1. rade) za ňu všetko platila. Ona potrebuje veľa tekutín a zvláštnu stravu, lebo má cukrovku. Stará sa o ňu povinná v 1. rade, povinná v 3. rade nie. Povinná v 1. rade jej dopláca náklady na centrum sociálnych služieb, platí jej kaderníčku, pedikérku, lieky. Nevie, koľko jej mesačne pripláca k dôchodku. Ona je v súčasnosti rozvedená, rozvádzala sa s bývalým manželom I. B., rozsudok je na č.l. 5 spisu. Príspevok na výživu rozvedeného manžela si neuplatňovala. Pravidelné mesačné výdavky nevie, okrem výdavkov v centre sociálnych služieb má výdavky za lieky a nejaké služby, naposledy doplácala za lieky 20 €, ale môže to byť aj 40 €. Jej dôchodok je použitý len na platby v zariadení, nad rámec dôchodku jej dopláca povinná v 1. rade. Ona nevlastní žiaden nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. K svojmu vzťahu k povinným uviedla, že kým si našla priateľa, s ktorým odišla na Moravu, žila s mladšou dcérou. Staršia mala svoju rodinu. Syn bol s ňou do roku 2012, kedy ho dala do detského domova, lebo nebola schopná sa o neho postarať. Staršia dcéra bola slobodná mamička. Syn bol v detskom domove do 18 rokov. Je pravda, že o povinného v 2. rade sa rok a pol až dva roky starala povinná v 3. rade. Navrhovateľka bola v Čechách. Pravda je aj, že po nej pátrala polícia. V súčasnosti má dobrý vzťah s povinnou v 1. rade. Povinný v 2. rade sem-tam príde na návštevu, nie často a ani jej finančne neprispieva, ona sama ho nekontaktuje, nevoláva si s ním. S povinnou v 3. rade nemá dobrý vzťah, finančne jej neprispieva. Nevie, prečo nemajú dobrý vzťah. 13. Z výpovede povinnej v 1. rade vyplýva, že zariadenie, v ktorom je navrhovateľka umiestnená, komunikuje ohľadom platieb vždy s ňou. Dôchodok má navrhovateľka vo výške 396,10 €, kompenzáciu na lieky 25,43 €, po 14,90 € dostáva z dôchodkového poistenia. Mesačné platby v CSS teraz boli 561,10 €. Rozdiel 233,50 € dopláca ona (povinná v 1. rade), k tomu platí každý mesiac 63 € mesačne zariadeniu, pretože vznikol dlh nedopatrením zo strany zariadenia. Vznikol dlh 747 €, ktorý spláca sama, bude to splácať do októbra alebo novembra. Platí za strihanie, pedikúru. Pedikúra je 10 € raz za tri mesiace, strihanie 4 € každé štyri mesiace. Dobrovoľne bola (navrhovateľka) u kaderníčky, kde platila 8 €. Doplatky za lieky sú každý mesiac, najviac je to 19 až 20 €. Mimo toho platí napríklad za krém, lieky na kyselinu, kupuje to, keď sa minie, niekedy to je aj dvakrát do mesiaca. Krém stojí 14 €. Musela jej dať spraviť okuliare, ktoré stáli 80 €. Dávala ich robiť minulý rok. Potrebovala nový vozík, všetko rieši ona. Za to neplatila. Nosí jej minerálku, žemle, ovocie, vždy, keď tam v nedeľu príde. Kupuje jej kávu, sladidlo, veci čo bežne potrebuje. Ona sa dobrovoľne rozhodla prispievať navrhovateľke na výdavky, na ktoré jej nepostačuje dôchodok, lebo nebola iná možnosť. Žiadala príspevok od svojich súrodencov. Sestra jej
posielala 100 € asi pol roka, potom oznámila, že sa jej nedá platiť. Potom sa dohodli s bratom, dával jej 120 € mesačne. Keď bol zamestnaný, pravidelne prispieval. Často mení prácu, príjem mu niekedy neumožní prispievať. U sestry neuspeje, odmieta prispievať. Má dieťa, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť. Je rozvedená, má striedavú osobnú starostlivosť, ale syn je väčšinu času u nej. Mame kupuje aj oblečenie. Nárok na úhradu toho, čo platila svojej matke, od niektorého zo súrodencov si na súde neuplatňovala. K vzťahu navrhovateľky s povinným v 2. rade uviedla, že ten na matku zanevrel. Ona (povinná) mu pomáhala, keď vyšiel z detského domova. Navrhovateľka sa o neho nestarala, po návrate z detského domova s ním nekomunikovala, nevedeli, kde navrhovateľka bola. Povinní v 2. a v 3. rade navrhovateľku ako matku potrebovali a ona sa o nich nezajímala, a to ani keď sa našla. Jej priateľ nechcel, aby s nimi ako deťmi komunikovala. Kontakt nadviazali, až keď utrpela mozgovú príhodu, do roku 2019 o nich ako súrodencov navrhovateľka ako matka nejavila záujem. Keď matku doviezli z Poľska (po mozgovej príhode), starali sa o ňu všetci súrodenci. Navrhovateľka má zlý vzťah s povinnou v 3 rade kvôli dlžobám, ktoré vznikli, keď bývali spolu. Navrhovateľky dlžoby nesplácala. Ich vzťahy sa už neobnovili. 14. Podľa výpovede povinného v 2. rade momentálne svojej matke neprispieva, a to ani inak ako finančne. Pracuje ako živnostník, príjem má nejakých 1 200 € v hrubom, platí zdravotné poistenie, do Sociálnej poisťovne ešte neplatí. Nehnuteľnosť nevlastní, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. S mamou sa nekontaktuje, sem-tam ide, keď tam ide sestra, ináč nechodí. Odkedy s mamou nebýval, nemali spolu blízky vzťah. Mama sa o neho nezaujímala. V súčasnosti ho nijako nekontaktuje. On sa o ňu zaujíma iba sem-tam. Mama sa väčšinou kontaktuje len so sestrou A., volajú si každý deň. So sestrou G. nie. On nevie, prečo je vzťah matky s jeho mladšou sestrou taký aký je. Asi kvôli tým dlhom. Je pravda, že vznikli dlhy, na ktorých úhrade sa matka nepodieľala. On by chcel platiť dobrovoľne, pokiaľ bude môcť. Rád by pomohol sestre. 15. Povinná v 3. rade uviedla, že momentálne sa nepodieľa na úhrade akýchkoľvek nákladov svojej matky. V súčasnosti nemá žiadne vyživovacie povinnosti. V poslednej dobe od nej nikto nežiadal prispievať na úhradu niektorých nákladov jej matky. Vie, že návrh spísala povinná v 1. rade, s ktorou odvtedy nekomunikuje. Ona by bola ochotná prispieť 50 €, ak by jej (navrhovateľke) sestra chcela dať väčší komfort, môže. Iný príjem ako zo zamestnania nemá, výdavky má ako uviedla v písomnom vyjadrení. Jej terajší príjem tento mesiac je 1 070 €, zrážky zo mzdy nemá. Minulý rok mala vyšší príjem. Okrem bytu, v ktorom býva, inú nehnuteľnosť nevlastní, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Ona sa musela starať o brata v čase, keď mala malé dieťa, matka odišla do Čiech s tým, že bude chodiť domov cez víkendy, ale nechodila. Odmietla prísť na Slovensko, aj keď prišli po ňu, aby s nimi strávila Vianoce. Potom odišla do Poľska. To bolo predtým ako bol brat v detskom domove. O mame nevedela 7 rokov, ani na Vianoce, ani na narodeniny, meniny. Vie, že sem chodila v novembri na cintorín, ale ich obišla. Aj keď mama povedala, že tu už ostane, tak bez rozlúčenia odišla s priateľom. Ona sa napriek tomu podieľala na tom, aby po mozgovej príhode sa mama dostala na Slovensko. Vie, že mama chcela žiť v Poľsku, keby sa jej nestala mozgová príhoda, ona tam mala druhú rodinu. Jej vzťahy s mamou sa už neobnovili. Ona bola na psychiatrii s depresiou kvôli tomuto všetkému. Jediná pomoc, ktorú dostala, bola od tety. Dozvedela sa, že navrhovateľka má mať nejaké dedičstvo. O príjmoch navrhovateľky nevedela. Jej sestra povedala, že od nich nič nechce, len keď bude mama niečo potrebovať, napríklad vodu. Chodieval tam jej syn, ona tam chodievala málo. Namieta to, že povinná v 1. rade berie matku ku kaderníčke, keď má strihanie za 4 €. 16. Povinná v 1. rade k výpovedi povinnej v 3. rade uviedla, že je pravda, že matka dostala 600 €, ale peniaze išli do CSS. Je pravda, že matka zdedila podiel na pozemku, ale je to len malý podiel. Dedičské konanie ešte nie je skončené. 17. Súd nevykonal označený dôkaz „lekárske správy“, pretože mu žiadne lekárske správy doručené neboli. Vykonanie takého dôkazu by však aj tak bolo nadbytočné, pretože zdravotný stav navrhovateľky (stav po mozgovej príhode) sporný nie je. Vykonať nebolo potrebné ani rodné listy povinných – nie je totiž sporné, že súd deťmi navrhovateľky, uvedená skutočnosť vyplýva aj z lustrácií na č.l. 17. 18. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nasledujúce právne predpisy: 19. Podľa § 66 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. 20. Podľa § 67 ods. 1 ZR každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. 21. Podľa § 67 ods. 2 ZR vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
22. Podľa § 72 ods. 1 ZR rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. 23. Podľa § 72 ods. 2 ZR ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. 24. Podľa § 72 ods. 3 ZR príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. 25. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 26. Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 27. Podľa § 79 ods. 1 ZR kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia a úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. 28. Podľa § 73 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu, prechádza táto povinnosť postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa ich príjem spoločne neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby; zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,65-násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom. Na účely povinnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu u osôb uvedených v prvej vete platia ustanovenia § 72 ods. 10, 12 a 14 rovnako. Zaopatrené plnoleté deti alebo rodičia môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu podľa osobitného predpisu. 29. Podľa § 73 ods. 13 citovaného zákona ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy podľa odseku 12 medzi poskytovateľom sociálnej služby a zaopatrenými plnoletými deťmi alebo rodičmi, obec alebo vyšší územný celok vydá rozhodnutie v rozsahu svojej pôsobnosti o povinnosti týchto fyzických osôb zaplatiť úhradu tomuto poskytovateľovi sociálnej služby za sociálnu službu alebo jej časť za prijímateľa sociálnej služby, ktorému nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť. Právoplatným rozhodnutím súdu o neurčení vyživovacej povinnosti zaopatreného plnoletého dieťaťa alebo rodiča voči prijímateľovi sociálnej služby sú pri rozhodovaní podľa prvej vety obec a vyšší územný celok viazaní. Na účely rozhodovania podľa prvej vety má v konaní zaopatrené plnoleté dieťa, rodič a poskytovateľ sociálnej služby podľa prvej vety postavenie účastníka konania. Prijímateľ sociálnej služby má na účely tohto rozhodovania postavenie zúčastnenej osoby. 30. Súd po aplikovaní citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že návrh na začatie konania nebol podaný ani len sčasti dôvodne. 31. Vyživovacia povinnosť detí k rodičom je súčasťou nášho právneho poriadku. Deti majú povinnosť zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Avšak v našom právnom poriadku je upravená aj subsidiarita vyživovacích povinností. To znamená, že podľa § 67 ods. 2 Zákona o rodine sa má oprávnený – teda rodič, v prvom rade domáhať nároku buď na manželské výživné, alebo príspevku na výživu rozvedenému manželovi. 32. Len v prípadoch, ak buď neprichádza do úvahy žiadna z týchto vyživovacích povinností, alebo ak bolo výživné uplatnené na súde neúspešne, alebo ak výživné podľa tohto zákonného ustanovenia nepostačuje na úhradu nevyhnutných nákladov rodiča, len vtedy má nárok na výživné od svojich detí. V tomto prípade sa navrhovateľka preukázateľne nedomáhala ako rozvedená manželka priznania príspevku podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, hoci sa súdu javí, že by na taký príspevok mala mať nárok. Nemôže si teda uplatniť výživné od svojich detí. Konanie podľa § 72 ods. 1 ZR súd pritom nemôže začať ex offo. Otázku príspevku na výživu rozvedeného manžela súd nemôže posúdiť sám ako predbežnú otázku – toto výživné môže byť posúdené len na návrh aktívne vecne legitimovanej osoby (oprávneného) v riadne začatom súdnom konaní.
33. Až v prípade, ak by bola s takýmto nárokom neúspešná, alebo ak by jej dohodnutý či priznaný príspevok nepostačoval na úhradu nákladov, môže sa navrhovateľka domáhať výživného od svojich detí. Navrhovateľka tak podľa právneho názoru súdu uplatnila svoj nárok voči povinným v 1. až v 3. rade predčasne. 34. Ani ak by nebolo na mieste uplatnenie uvedeného ustanovenia a prednosť iného výživného, nie je možné dospieť k záveru, že by navrhovateľka bola odkázaná na rozhodnutie o výživnom. V súčasnosti jej totiž povinná v 1. rade prispieva dobrovoľne, dôchodok a dobrovoľné výživné postačujú navrhovateľke na úhradu jej potrieb. Je síce pravda, že v zásade vyživovaciu povinnosť majú všetky deti oprávneného rodiča, avšak ak výživné platí niektorý vo väčšej miere, ako mu povinnosť vyplýva zo zákona o rodine, nie je to dôvod na určenie výživného ostatným deťom, ale je tu daná možnosť v ustanovení § 79 ods. 1 zákona o rodine domáhať sa proti ostatným povinným úhrady toho, čo za nich jeden z povinných platil. Aktívne legitimovaný na podanie takého návrhu je však ten z povinných, ktorý platil viac, ako bola jeho vyživovacia povinnosť zo zákona, nie oprávnený rodič. Preto by sa mohla povinná v 1. rade domáhať plnenia od povinných v 2. a v 3. rade s poukazom na § 79 ods. 1 ZR, čo ale presahuje rámec tohto konania. 35. Okrem toho sa súdu javí aj ako v rozpore s dobrými mravmi priznať navrhovateľke nárok na výživné proti povinným v 2. a v 3. rade, keďže o povinného v 2. rade od 12 rokov neprejavovala žiaden záujem, ako by ako matka prejavovať mala. Povinnej v 3. rade navrhovateľka podľa nepopretých skutkových tvrdení neposkytla pomoc s platením dlhov, ktoré vznikli aj jej pričinením a ponechala na ňu starostlivosť o mladšieho brata, hoci povinná mala sama vlastné malé dieťa. O povinných sa ako matka počas svojho pobytu v Českej republike a v Poľsku riadne nezajímala. Bolo by aj v rozpore so zásadami morálky, ak by súd navrhovateľke proti nim nárok na výživné priznal. 36. Primárne z dôvodu neuplatnenia nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela, sekundárne z dôvodu nepreukázania odkázanosti na výživné a terciárne z dôvodu rozporu s dobrými mravmi súd teda návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. 37. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 38. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 39. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol zistený žiadny spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: 29Pc/8/2025 Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.