Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 18Csp/25/2025 3825202319 14. 11. 2025 JUDr. Zuzana Kotríková ECLI:SK:OSPD:2025:3825202319.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Praha 5, Radlická 333/150, PSČ 150 57, IČ: 00001350, právne zastúpená: JUDr. Pavel Novák, usadený euroadvokát, so sídlom Mostová 2, Bratislava proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, E., občan SR o zaplatenie 18 590,10 Kč s príslušenstvom takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 18 590,10 Kč, úrok vo výške 6291,06 Kč, úrok vo výške 8,25 % ročne zo sumy 18 590,10 Kč od 14.05.2025 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 177,17 Kč a úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 18 590,10 Kč od 14.05.2025 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1.Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanému zaplatenia istiny 18 590,10 Kč s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o kontokorente č. XXXXXXXXXX dňa 26.04.2019, pričom kontokorent bol dojednaný k osobnému účtu žalovaného do výšky úverového limitu vo výške 25 000,- Kč. Úveryschopnosť žalovaného bola riadne posúdená, čo je zrejmé zo žalobcom predložených dokumentov. Žalovaný bol na základe čl. II ods. 2 Zmluvy povinný žalobcovi hradiť riadny úverový úrok vo výške 10,90% ročne , pričom žalobca sa v spore domáha úroku vo výške 8,25% ročne. Žalovaný je v prípade, že je v omeškaní s akoukoľvek pohľadávkou voči žalobcovi platiť úrok z omeškania v zákonnej výške. Žalobca po tom čo si žalovaný riadne a včas neplnil záväzky zo zmluvy využil svoje právo podľa čl. VI. ods. 3 zmluvy a vyhlásil všetky pohľadávky z úveru za splatné k 14.02.2021.Ku dňu podania žaloby pohľadávky žalobcu predstavuje spolu sumu 33 087,37 Kč a to istinu po splatnosti vo výške 18 590,10 Kč a príslušenstvo pohľadávky tvorené riadnym úverovým úrokom vo výške 8,25% z istiny pohľadávky od zosplatnenia do dňa podania žaloby t.j. od 14.02.2021 vo výške 6291,06 Kč a zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne z istiny a poplatkov vo výške 18 590,10 Eur od 14.02.2021 do podania žaloby. Žalovaný bol písomne vyzvaný predžalobnou výzvou zaslanou dňa 24.04.2025. Do dňa podania žaloby nič neuhradil. 2. Žalovanému bola po vyčerpaní všetkých dostupných možností žaloba doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zák.č 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej ako ,,CSP“), žalovaný sa vo veci vôbec nevyjadril, neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu. 3. Súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti oboch sporových strán, pričom žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil, žalovaný bol riadne predvolaný
( dôkaz na č.l. 85) z adresy jeho trvalého bydliska (vykázané doručenie predvolania na pojednávanie fikciou podľa § 111 ods. 3 CSP), neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah celého súdneho spisu a na základe vykonaného dokazovania zistil, že skutkový stav opísaný v žalobe je vzhľadom na to, že žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, nesporný (§ 151 ods. 1 a 2 CSP). 4. Súd na základe nesporného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne. 5. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 6. Podľa Článku 17. ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (ďalej aj „Nariadenie č. 1215/2012“) vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností. 7. Podľa Článku 18 ods. 2 Nariadenia č. 1215/2012 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 8. Podľa Článku 6 ods. 1 až 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 (ďalej aj „Nariadenie č. 593/2008“) 1. Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. 2. Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. 3. Ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b), určí sa rozhodné právo pre zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4. 9. Podľa § 419 zákona č. 89/2012 Sb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej aj „zákon č. 89/2012 Sb.“) spotrebiteľom je každý človek, ktorý mimo rámec svojej podnikateľskej činnosti alebo mimo rámec samostatného výkonu svojho povolania uzatvára zmluvu s podnikateľom alebo s ním inak koná. 10. Podľa § 420 ods. 1 a 2 zákona č. 89/2012 Sb. (1) Kto samostatne vykonáva na vlastní účet a zodpovednosť zárobkovú činnosť živnostenským nebo obdobným spôsobom so zámerom činiť tak sústavne za účelom dosiahnutia zisku, je považovaný so zreteľom k tejto činnosti za podnikateľa. (2) Pre účely ochrany spotrebiteľa a pre účely § 1963 sa za podnikateľa považuje taktiež každá osoba, ktorá uzatvára zmluvy súvisiace s vlastnou obchodnou, výrobnou alebo obdobnou činnosťou či pri samostatnom výkone svojho povolania, prípadne osoba, ktorá koná v mene alebo na účet podnikateľa. 11. Podľa § 2395 zákona č. 89/2012 Sb. zmluvou o úvere sa úverujúci zaväzuje, že úverovanému poskytne na jeho požiadanie a v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky, a úverovaný sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 12. Podľa § 2396 zákona č. 89/2012 Sb. úverovaný vráti úverujúcemu peňažné prostriedky v mene, v ktorom mu boli poskytnuté. V tej istej mene platí i úroky.
13. Podľa § 2399 ods. 1 a 2 zákona č. 89/2012 Sb. (1) Úverovaný vráti úverujúcemu poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej dobe, inak do mesiaca odo dňa, kedy bol o vrátenie požiadaný. (2) Úverovaný môže vrátiť úverujúcemu peňažné prostriedky pred dohodnutou dobou. Úroky zaplatí jen za dobu od poskytnutí do vrátenia peňažných prostriedkov. 14. Podľa § 1968 zákona č. 89/2012 Sb. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Dlžník nie je za omeškanie zodpovedný, ak nemôže plniť v dôsledku omeškania veriteľa. 15. Podľa § 1969 zákona č. 89/2012 Sb. po dlžníkovi, ktorý je v omeškaní, môže veriteľ vymáhať splnenie dlhu, alebo môže od zmluvy odstúpiť za podmienok dojednaných v zmluve alebo stanovených zákonom. 16. Podľa § 1970 zákona č. 89/2012 Sb. po dlžníkovi, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úroku z omeškania, ibaže dlžník nie je za omeškania zodpovedný. Výšku úroku z omeškania stanoví vláda nariadením; ak si nedohodnú strany výšku úroku z omeškania, považuje sa za dohodnutú výška takto stanovená. 17. Podľa § 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej aj „zákon č. 145/2010 Sb.) tento zákon zapracováva príslušné predpisy Európskej únie a upravuje niektoré práva a povinnosti súvisiace so spotrebiteľským úverom. Spotrebiteľským úverom sa rozumie odložená platba, pôžička, úver alebo iná obdobná finančná služba poskytovaná alebo prisľúbená spotrebiteľovi veriteľom, alebo sprostredkovateľom. 18. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 145/2010 Sb. pre účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania. 19. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 145/2010 Sb. pre účely tohto zákona sa rozumie veriteľom osoba ponúkajúca alebo poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania. 20. Na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu uplatneného nároku. 21. K právomoci súdu Slovenskej republiky, s poukazom na to, že predmetná zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2019 bola uzatvorená podľa § 2395 zákona č. 89/2012 Sb. a v zmysle zákona č. 145/2010 Sb. medzi žalobcom ako veriteľom, ktorý je právnickou osobou podnikajúcou na území Českej republiky a žalovaným ako dlžníkom, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom, občanom Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej republiky ( nielen podľa znenia zmluvy o úvere, ale aj súdom vykonaného šetrenia pobytu žalovaného a lustrácie v Registri obyvateľov SR). Je zrejmé, že v danom prípade ide o právnu vec týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy a je daná právomoc súdov Slovenskej republiky podľa Článku 17. ods. 1 písm. b) v spojení s Článkom 18 ods. 2 Nariadenia č. 1215/2012. 22. K otázke hmotného práva, ktoré je rozhodné pre daný právny vzťah súd ustálil, že podľa Článku 6 Nariadenia č. 593/2008 je potrebné aplikovať právny poriadok Českej republiky, keďže zmluva síce uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania, s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania, sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa a žalobca ako podnikateľ nevykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa, teda v Slovenskej republike a ani akýmkoľvek spôsobom nesmeruje takú činnosť na túto krajinu. Napokon súd dodáva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že dotknutá zmluva o úvere je uzatvorená podľa zákona č. 89/2012 Sb. a zákona č. 145/2010 Sb., teda podľa právneho poriadku Českej republiky. 23. Na základe vykonaného dokazovania a nesporného skutkového stavu mal súd v konaní za preukázané, že predmetný spor medzi stranami má charakter spotrebiteľského sporu. Súd mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver na
základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 26.04.2019 s úverovým limitom 25 000,- Kč , pričom kontokorentný úver bol dojednaný k osobnému účtu žalovaného do výšky úverového limitu a žalovaný bol po doplatení oprávnený úver čerpať vždy do výšky úverového limitu a žalovaný týmto spôsobom úver čerpal a žalovanému tak boli zo strany žalobcu poskytnuté peňažné prostriedky. (kontokorentný úver). 24. Súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Dotknutá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje zákonom požadované podstatné náležitosti v rozhodnom čase, teda v čase vzniku zmluvného vzťahu strán, pričom súd nemá vedomosť o tom, že by žalovaný ako spotrebiteľ uplatnil u žalobcu ako veriteľa akýkoľvek nedostatok či porušenie informačnej povinnosti v zmysle zákona č. 145/2010 Sb. spôsobujúci neplatnosť ustanovení predmetnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd považoval zmluvu o úvere za riadne a platne uzatvorenú. Navyše žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu v súdnom konaní ani nepoprel, v konaní bol absolútne nečinný, preto skutkové tvrdenia žalobcu súd považoval za nesporné a z uvedených nesporných skutkových tvrdení súd vychádzal v súlade s § 151 CSP. Súd dodáva, že nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by bolo potrebné zmluvu posúdiť ako neplatnú, preto je nárok žalobcu v celom rozsahu dôvodný. 25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal v konaní plný úspech a preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 CSP len o nároku na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozsudku bude samostatným uznesením rozhodnuté o konkrétnej výške trov konania v súlade s § 262 ods. 2 CSP. 26. Rozsudok bol vyhotovený a expedovaný so súhlasom predsedu súdu v predlženej lehote ( SPR súdu č. 1637/25). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).