Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 22Pc/19/2025 3825202932 08. 12. 2025 JUDr. Michaela Bebjaková ECLI:SK:OSPD:2025:3825202932.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, štátna občianka SR a druhého z manželov: E. A. F. E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, H. A., I., štátny občan Egyptskej arabskej republiky, o rozvod manželstva takto rozhodol: I. Súd manželstvo navrhovateľky A. B. C., J. C., nar. XX.XX.XXXX v D. K., štátnej občianky SR a druhého z manželov E. A. F. E. G., J. G., nar. XX.XX.XXXX v A., Egyptská arabská republika, štátny občan Egyptskej arabskej republiky, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v L., I. E. J., zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku M., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a. II. Žiaden z účastníkov n e m á
právo na náhradu trov konania
III. Štátu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Dňa 18.08.2025 bol súdu doručený návrh navrhovateľky na rozvod jej manželstva, ktoré s manželom uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v L., Egyptská arabská republika a je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku M., ročník XXXX, strana XXX pod poradovým číslom XXX. V odôvodnení svojho návrhu navrhovateľka uviedla, že z manželstva nepochádzajú žiadne maloleté deti a naposledy spolu s manželom bývali na adrese D. XX. Ich manželstvo navrhovateľka zo začiatku vyhodnotila ako harmonické, avšak keď zomrel manželov otec v I. situácia sa zhoršila, nakoľko manžel častejšie cestoval na dlhšie obdobie do I.. Manželka sa snažila problémy riešiť, avšak bezúspešne, pretože manžel mal záujem iba podporovať rodinných príslušníkov I. a všetky peniaze, ktoré zarobil skončili v I.. Manžel sa nepodieľal na financovaní bývania, energií, stravy, všetky platby znášala navrhovateľka. Manžel 4 roky nepracoval a od marca 2023 sa zdržiava v I.. Následne navrhovateľka zistila, že manžel sa doposiaľ nerozviedol so svojou manželkou v I., avšak túto skutočnosť, vzhľadom k tomu, že egyptské úrady nespolupracujú, nevie preukázať. Aktuálne manžel zostal voči navrhovateľke agresívny, obral ju o byt v G. a navrhovateľka musela za neho platiť všetky poplatky, nakoľko robil priestupky na úseku cestnej dopravy, odmietal platiť sociálne a zdravotné poistenie. 2. Z e-mailového podania navrhovateľky doručeného súdu dňa 20.11.2025 vyplýva, že jej manžel by mal byť aktuálne vo väzení v I., a to za drogovú trestnú činnosť. O pojednávaní vo veci ich rozvodu jej manžel vie.
3. Tunajší súd, v zmysle § 33 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"), nariadil vo veci pojednávania, na ktoré sa dostavila navrhovateľka, ktorá mala lehotu na prípravu pojednávania zachovanú. Nedostavil sa manžel navrhovateľky, ktorý mal doručenie predvolania vykázané dňom 03.12.2025, v zmysle § 106 odsek 1 písmeno a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") v spojení s § 111 odsek 3 CSP, lehotu na prípravu pojednávania zachovanú, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Vzhľadom k uvedenému mal súd splnené procesné podmienky na konanie pojednávania a na pojednávaní konanom dňa 08.12.2025 vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä: návrh č.l. 1-2, sobášny list č.l. 3, správa obce D. č.l. 78, pripojený spis Okresného súdu Prievidza sp. zn. 29Pc/4/2024 a zistil tento skutkový stav: 4. Zo sobášneho listu účastníkov konania vyplýva, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v L., Egyptská arabská republika. Navrhovateľka je štátna občianka Slovenskej republiky, druhý z manželov je štátny občan Egyptskej arabskej republiky. U navrhovateľky išlo o manželstvo druhé. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na území Slovenskej republiky, a to na adrese D. XX. Z manželstva účastníkov konania nepochádzajú žiadne deti. 5. Navrhovateľka, po zákonnom poučení, pri výsluchu uviedla, že na podanom návrhu na rozvod manželstva trvá. Od začiatku ich manželstva dochádzalo ku klamstvám, manžel nebol rozvedený so svojou egyptskou manželkou, neprespieval na chod domácnosti, prispieval tak možno rok, dva po uzavretí manželstva. Na území Slovenskej republiky viedli spoločnú domácnosť v D., a to od augusta 2017 do 15.03.2023, kedy si manžel zobral všetky veci a odišiel do I.. S manželom od opustenia spoločnej domácnosti nie sú v kontakte, raz za čas jej napíše, pretože majú medzi sebou nejaké trestnoprávne konania v I., pretože ju manžel okradol o byt v I.. O návrhu na rozvod manželstva má manžel vedomosť, zúčastniť sa nemohol, nakoľko podľa informácií navrhovateľky by mal byť teraz vo väzení v I., kvôli drogovej činnosti. K návrhu na rozvod sa jej vyjadril tak, že si má robiť čo chce. Od rozpadu spoločnej domácnosti jej manžel nijako finančne neprispieva, ani vlastne predtým, keď žili na Slovensku, okrem prvých dvoch rokov, nijako neprispieval. Počas ich spoločného života na Slovensku manžel zvyčajne nepracoval, zdržiaval sa striedavo v Egypte a na Slovensku. Navrhovateľka momentálne už asi 3 mesiace má iný partnerský vzťah. Nádej na obnovu manželského spolužitia v žiadnom prípade nevidí. Dúfa, že súd ich manželstvo rozvedie. 6. Podľa § 38 odsek 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. 7. Podľa § 22 odsek 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. 8. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je príslušnosť tunajšieho súdu na rozhodovanie o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva daná, pretože navrhovateľka ako jeden z manželov je slovenskou štátnou občiankou. Pri rozhodovaní o návrhu na rozvod manželstva súd aplikoval slovenský právny poriadok, nakoľko v zmysle § 22 odsek 1 zákona č. 97/1963 Zb., sú manželia príslušníkmi rôznych štátov. 9. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o rodine"), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 10. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 13. Spoločenský účel manželstva podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k narušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, v ktorom sa manželia alebo jeden z nich neriadi pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine, o stav, v dôsledku ktorého si manželstvo už nemôže plniť účel na ktorý bolo určené. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili. 14. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný, a že v manželstve účastníkov konania nastal vážny rozvrat. Možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je hlboko, trvalo a vážne rozvrátené a dlhšiu dobu si už neplní svoje spoločenské poslanie. Vzhľadom na zistené skutočnosti a negatívne stanovisko navrhovateľky k možnosti obnovenia manželského spolužitia, pričom manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, niet predpokladu, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Z manželstva nepochádzajú maloleté deti. Súd mal po vykonanom dokazovaní; najmä výsluchom navrhovateľky, pričom druhý z manželov nevyužil svoje právo sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadriť; za preukázané, že manželstvo sa stalo len formálnym zväzkom muža a ženy, keď aktuálne manželia spolu nežijú, nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť, intímne spolu nežijú. Príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd videl vo vzájomnom a trvalom odcudzení sa manželov do tej miery, že pre navrhovateľku je možnosť obnovy manželského spolužitia neprípustná. 15. Účastníci konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, a preto o trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Súd štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal, s poukazom na § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 155 ods. 1, 2 CSP, nakoľko vznikli v súvislosti so zabezpečením práva manžela navrhovateľky konať v jeho materinskom jazyku (v arabčine), pričom trovy s týmto spojené znáša štát. Poučenie: Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Žiline. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bol rozsudok vydaný. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho vzdal. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.