Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 10Csp/28/2025 3825205261 28. 10. 2025 JUDr. Katarína Zajacová ECLI:SK:OSPD:2025:3825205261.1
Uznesenie Okresný súd v Prievidzi v právnej veci žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. XXX/XXX, zast. ZASTAVME ÚŽERU – Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom v Dubnici nad Váhom, Pod hájom 1367/169-44, IČO: 51 255 022, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 4195/25, IČO: 35 792 752, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Žalovanému ukladá povinnosť z d r ž a ť s a uspokojenia pohľadávky voči žalobkyni na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500139417 zo dňa 18.12.2015 formou zrážok z jej mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami dňa 22.12.2015. II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 25,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému zdržať sa výkonu práv z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako adhéznej zmluvy k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500139417 zo dňa 18.12.2015 uzatvorenej so žalobkyňou ako dlžníčkou, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že dňa 18.12.2015 uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu s nasledovnými podmienkami: celková výška úveru: 3. 000,eur, doba trvania zmluvy na dobu neurčitú, úroková sadzba úveru 15,03 % ročne, odplata za úver určená podľa Občianskeho zákonníka 25,03 %, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 23,34 %, priemerná hodnota RPMN 29,89 %, celkové náklady spojené s úverom 1 176,18 eur pozostávajúce z úrokov, ktoré musí zaplatiť za celú dobu čerpania úveru a z poplatku za poskytnutie úveru. Celková čiastka, ktorú bola povinná zaplatiť predstavovala sumu 4.176,18 eur tvorenú celkovou výškou úveru a celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom. Výška pravidelnej splátky predstavovala sumu 92,29 eur, z toho splátka istiny úveru sumu 71,43 eur a splátka úroku sumu 20,86 eur. Počet splátok istiny úveru a splátok úroku bol 42. Termíny splatnosti splátky istiny a splátky úroku boli dohodnuté v 1. deň v kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti prvej splátky istiny a prvej splátky úroku bol 1.2.2016. Termín konečnej splatnosti úveru bol 1.7.2019 a poplatok za poskytnutie úveru v sume 300,- eur bola povinná zaplatiť jednorázovo a bol splatný podľa bodu 6.4.. Úroková sadzba pre prípad omeškania s úhradou splátok úveru/revolvingu predstavovala 5,05 % ročne. Dňa 18.12.2015 žalobkyňa podpísala dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) a rozhodcovskú zmluvu. Z obsahu a formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu je zrejmé, že sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorá bola vopred pripravená veriteľom
pre vopred neurčený okruh klientov, resp. spotrebiteľov, ktorí jej obsah zásadným spôsobom meniť nemôžu. Prejavom vôle zo dňa 16.9.2025 žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok z jej mzdy v rozsahu pohľadávky v sume 5. 834,01 eur na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa úver platila formou splátok z predchádzajúceho zamestnania v období od 4/2016 do 2/2021 v celkovej sume 2.991,12 eur. 3. Žalobkyňa považovala žalovaným predloženú výzvu na vykonanie zrážok zo mzdy v dôsledku jej nejasnosti, neurčitosti a neexistencie platnej, resp. právne relevantnej dohody o zrážkach zo mzdy za nevykonateľnú. Poukázala na to, že už zo samotnej formulácie je jasné, že nejde o konsenzus v pravom zmysle slova, ale o generálny súhlas s vykonaním zrážok zo mzdy, ktorý bez konkrétneho označenia výšky zabezpečenej pohľadávky umožňuje svojvoľné určenie dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa stala súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru revolvingového typu bez možnosti jej obsah ovplyvniť alebo vylúčiť, teda bez toho, aby táto podmienka bola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, pričom z uvedeného dôvodu predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje neplatnosť akcesorického záväzku v dôsledku značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa mohla prijať zmluvu iba ako celok aj s danou dohodou alebo zmluvu v celom rozsahu odmietnuť. Zároveň bola presvedčená aj o tom, že žalovaný zahájením procesu vykonania zrážok zo mzdy vedome koná v rozpore so zákonom, pretože vie, že jeho právo zo zmluvy o úvere je už dávno premlčané a napriek tomu ho neobmedzene vymáha, v dôsledku čoho žalobkyňa stráca právo disponovať so svojim príjmom ako vlastným majetkom, a teda neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom trvalej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy premlčanej pohľadávky. Žalobkyňa žalovaným požadované zrážky nemôže voči svojmu zamestnávateľovi žiadnym spôsobom korigovať, ani zastaviť a je tak vystavená jedine konaniu a rozhodovaniu žalovaného. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodnila tým, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalobkyňa výkon zrážok nemôže ovplyvniť. Úkony žalovaného adresované zamestnávateľovi žalobkyne, ktorými svojvoľne určil výšku zabezpečenej pohľadávky a zároveň jednostranne určil výšku dlhu, sledujú podľa jej názoru postihnutie jej majetku bez akejkoľvek kontroly. Zároveň neodkladné opatrenie neobmedzí žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Jeho práva voči žalobkyni premlčaním nezanikajú a nezanikajú ani samotným neodkladným opatrením, a teda nemožno vylúčiť právo žalovaného uplatniť ich v riadnom súdnom konaní. Neobstoja prípadné úvahy o neprimeranom oddialení uspokojenia pohľadávky žalovaného, keďže tento mal pohľadávku nadobudnúť ešte v roku 2015 a práva z dohody o vykonaní zrážok si opätovne uplatnil až v roku 2025. Svoju pohľadávku nijako bližšie nešpecifikoval a vyčíslil ju iba súhrnnou sumou 5.834,01 eur. Žalobkyňa tvrdila, že vykonávané splátky v predchádzajúcom období žalovaný nevzal do úvahy. 4. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 7. Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. 8. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí, alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými ťažkosťami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznesie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. 9. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.6.2013). 10. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t.j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Ak platiteľ mzdy nesplnil povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi, veriteľovi vzniká nárok na náhradu škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené aj ostatné podmienky na uplatnenie nároku v zmysle Občianskeho zákonníka. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd. Súd má za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. 11. V prejednávanej veci bol súd toho názoru, že v danej situácii je jediným účinným prostriedkom ochrany žalobkyne vydanie neodkladného opatrenia, ktorým je možné podľa § 336 CSP dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia súd rozhoduje bez vykonania riadneho dokazovania a nemôže sa zaoberať otázkami týkajúcimi sa veci samej. Jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo, je v tejto veci daný. Bolo totiž osvedčené, že žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zo dňa 18.12.2015. Dohoda strán o zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa 22.12.2015, kedy ju podpísal žalovaný. Žalobkyňa predmetnú dohodu podpísala dňa 18.12.2015. V prípade výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovaným a vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne by totiž vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mohlo dôjsť k postihnutiu majetku žalobkyne bez súdneho rozhodnutia nezákonným spôsobom a v nezákonnom rozsahu, čím jej reálne hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, keďže žalobkyňa dostatočne osvedčila, že ňou tvrdené skutočnosti a konanie žalovaného odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, uložením požadovanej povinnosti objektívne možno dosiahnuť trvalú ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha, pričom trvalé účinky tohto neodkladného opatrenia vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a žalovanému i naďalej zostáva zachované právo domáhať sa svojich nárokov zabezpečených predmetnou dohodou o zrážkach súdnou cestou.
12. Nakoľko má súd za to, že je možné týmto neodkladným opatrením dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, žalobkyni neuložil povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. 13. Záverom súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24.6.2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“ a aj v tejto súvislosti, v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení, je potrebné uprednostniť výklad, ktorý je v prospech spotrebiteľa. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval za dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnom vzťahu strán. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne. 15. O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému úspešná, má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 16. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. 17. Súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch v sume 50,- eur. Návrh bol však podaný elektronickými prostriedkami, preto sa súdny poplatok znižuje podľa § 6 ods. 3 zákona, t. j. sadzba poplatku je 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 50,- eur. Súdny poplatok za nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci potom predstavuje sumu 25,- eur (50 % zo sadzby poplatku ustanovenej v sadzobníku v sume 50,- eur). Žalobkyňa bola od platenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. v) Zákona o súdnych poplatkoch oslobodená, jej návrhu bolo vyhovené, preto bol na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 2 ods. 2 prvá veta Zákona o súdnych poplatkoch zaviazaný žalovaný. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v štyroch vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti.