Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 23Csp/89/2024 6124339623 20. 08. 2025 JUDr. Monika Sitáriková ECLI:SK:OSPD:2025:6124339623.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. C. D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. C. D., obaja žalovaní zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., so sídlom Stankovany 549, 034 92 Stankovany 034 92, IČO: 55 962 165, o zaplatenie sumy 16045,63 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1/-2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou pôvodne v upomínacom konaní dňa 01.07.2024 a postúpenou Okresnému súdu Prievidza domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie istiny vo výške 16045,63 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o úvere na bývanie č. XXXXXXX X XX zo dňa 13.5.2019 (ďalej len ,,zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. XXXXXXXX X XX vo výške 15000,00 eur. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 120,56 eur, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 55,68 eur a 5,19 % p.a. úrok za medziúver vo výške 64,88 eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky z medziúveru a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia, ako splátku úroku z medziúveru, preúčtoval na konto medziúveru. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V., bod 5. 3. zmluvy o úvere. Splátky sú splatné k 15. dňu mesiaca. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 2.11.2022 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené žalobca dňa 19.1.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 6.6.2024 vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, no žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 1370,57 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 15000,00 eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 13629,43 eur (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (19.01.2023), predstavuje sumu vo výške 14 608,32 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 13629,43 eur, z nezaplatených 5,19 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 15 000,00 eur
do 19.1.2023 spolu vo výške 966,89 eur a z nezaplatených poplatkov spolu vo výške 12,00 eur. Žalobca si týmto dovoľuje uviesť, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov za upomínanie ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, celkovo vo výške 60,00 eur. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 19.1.2023 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 19.1.2023 (14668,32 eur – 60,00 eur = 14608,32 eur, t. j. dlžná suma). Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca úročí istinu dohodnutým 5,19 % p. a. úrokom za úver a zároveň istinu s nezaplatenými poplatkami ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 7,50 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 20.1.2023). Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaní vykonali vklady vo výške spolu 563,40 eur, ktoré boli započítané na istinu pohľadávky. Žalovaná suma vo výške 16045,63 eur, vyčíslená k 20.03.2024, pozostáva z istiny 13 066,03 eur – istina vo výške 13 629,43 eur znížená o vklady vo výške 563,40 eur, z nezaplatených úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (19.01.2023) vo výške 966,89 eur, z nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 12,00 eur, z 5,19% p. a. úroku za úver od 20.01.2023 do 20.3.2024 vo výške 817,83 eur, z 7,50 % p. a. úroku z omeškania od 20.01.2023 do 20.3.2024 vo výške 1182,88 eur. V žalobe označil a ak žalobe pripojil listinné dôkazy. 2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 07.10.2024 vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 23Up/1059/2024, ktorým žalobe vyhovel, pričom žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu voči nemu podali v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor. 3. V odpore žalovaní 1/ a 2/ neuznávajú žalobcom uplatnený návrh v celom rozsahu. Žalovaní 1/ a 2/ namietajú, že žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch: „Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.“. Poukazujú na to, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a v zmluve je uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru žalovaných 1/ a 2/ zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to: „podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,“ a tiež obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to: „všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“. Ďalej uviedli, že ak súd vyhodnotí, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, jednak z dôvodu, že žalobca pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jednak pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona, žalovaní neboli ku dňu vyhotovenia listu „upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“ v omeškaní so žiadnou splátkou nakoľko boli povinní uhrádzať, len splátky istiny poskytnutého úveru. Preto neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a predžalobnú výzvy v zmysle § 53 ods. 9 ako aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti treba považovať za neplatné právne úkony v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia je žaloba nedôvodná v celom rozsahu aj z dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky, ale keďže bolo preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné, žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. Žalobca v konaní uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorú pohľadávku uplatnil v celosti, zosplatnenú. Z dôvodu neurčitosti právnych úkonov podľa § 53 ods. 9 občianskeho zákonníka treba vyslovil neplatnosť výzvy a okamžitého zosplatnenia a teda je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe. S poukazom na uvedenú neplatnosť úkonov je nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok ako
zosplatnený, v celosti. Súd by nemohol postupovať spôsobom priznania splatných a nepremlčaných splátok, keď by uplatnením predmetného postupu konal v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. 4. Žalobca po podaní odporu navrhol v konaní pokračovať, pričom k námietke žalovaného vo vzťahu k nedostatku skúmania bonity klienta uviedol, že jej nepreukázanie nepredstavuje hmotnoprávnu podmienku pre podanie predmetnej žaloby. Žalobca výslovne popiera tvrdenia žalovaných, že by pred poskytnutím medziúveru na základe Zmluvy o úvere na bývanie zo dňa 13.05.2019 (ďalej aj len „zmluva o úvere“) neskúmal bonitu žalovaných, resp. pri skúmaní bonity nekonal s odbornou starostlivosťou. K posudzovaniu schopnosti žalovaných splácať poskytnutý úver na základe zmluvy o úvere žalobca uviedol, že v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom a účinnom v čase podania Žiadosti úver na bývanie bez záložného práva a bez rizikového životného poistenia zo dňa 29.04.2019 (ďalej aj len „žiadosť o úver“) a podpisu zmluvy o úvere bol veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Žalobca pri schvaľovaní predmetného úveru postupoval v zmysle vtedy platnej a účinnej legislatívy a platných podmienok poskytovania úverov. Schopnosť žalovaného v 1. rade plniť si svoje finančné záväzky bola preskúmaná na základe Potvrdenia o príjme pre zamestnancov zo dňa 16.04.2019. Žalobca zároveň preveril výšku záväzkov žalovaného v 1. rade a to vykonaním dopytu do registrov SRBI/NRKI a tiež v registri Sociálnej poisťovne, čím bolo zistené, že žalovaný v 1. rade má vyhovujúcu platobnú disciplínu. Na základe uvedených podkladov mal žalobca za preukázané, že čistý príjem žalovaného v 1. rade predstavuje sumu vo výške 830,08 eur. Žalobca v rámci skúmania príjmu ďalej zohľadňoval aj náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného v 1. rade v celkovej výške 205,07 eur, čo predstavuje sumu životného minima ustanovenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 196/2018 Z. z. ku dňu podania žiadosti o úver, resp. podpisu zmluvy o úvere. Na základe predložených listinných dôkazov mal žalobca za preukázané, že žalovaný 1/ je slobodný a nemá žiadne nezaopatrené deti. Žalobca mal ďalej z predložených listinných dôkazov za preukázané, že pracovný pomer žalovaného 1/ u zamestnávateľa: GABOR spol. s.r.o., IČO: 36 322 067, so sídlom J. Gabora 1, 957 01 Bánovce nad Bebravou je uzatvorený 04.02.2013 na dobu neurčitú. Žalobca ďalej zohľadnil požadovanú rezervu NBS v celkovej výške 125,01 eur, aktuálne záväzky v celkovej výške 241,61 eur a budúcu splátku v F. G. G., H. vo výške 120,95 eur. Na základe uvedeného mal žalobca za preukázané, že suma výdavkov žalovaného 1/ predstavuje sumu v celkovej výške 692,64 eur. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že po započítaní všetkých výdavkov žalovaného 1/, zostatok čistého príjmu predstavoval kladný zostatok vo výške 137,44 eur. Na základe uvedeného žalobca vypočítal ukazovateľ schopnosti žalovaného v 1. rade splácať úver (bonita) nasledovne: (205,07 eur + 125,01 eur + 241,61 eur + 120,95 eur) : 830,08 eur = 0,8344 tzn. žalovaný 1/ bol v čase posudzovania žiadosti o úver bonitný (hodnota ukazovateľa schopnosti žalovaného 1/ splácať úver neprekročila hodnotu 1), bonita bola > 0. Schopnosť žalovanej 2/ plniť si svoje finančné záväzky bola preskúmaná na základe Potvrdenia o príjme pre zamestnancov zo dňa 16.04.2019. Žalobca zároveň preveril výšku záväzkov žalovanej 2/ a to vykonaním dopytu do registrov SRBI/NRKI a tiež v registri Sociálnej poisťovne, čím bolo zistené, že žalovaná 2/ má vyhovujúcu platobnú disciplínu. Na základe uvedených podkladov mal žalobca za preukázané, že čistý príjem žalovanej 2/ predstavuje sumu vo výške 957,54 eur. Žalobca v rámci skúmania príjmu ďalej zohľadňoval aj náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovanej 2/ v celkovej výške 205,07 eur, čo predstavuje sumu životného minima ustanovenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 196/2018 Z. z. ku dňu podania žiadosti o úver, resp. podpisu zmluvy o úvere sumu. Na základe predložených listinných dôkazov mal žalobca za preukázané, že žalovaná 2/ je rozvedená a nemá žiadne nezaopatrené deti. Žalobca mal ďalej z predložených listinných dôkazov za preukázané, že pracovný pomer žalovanej 2/ u zamestnávateľa: Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 147, 921 22 Piešťany je uzatvorený 02.11.2015 na dobu neurčitú. Žalobca ďalej zohľadnil požadovanú rezervu NBS v celkovej výške 150,50 eur a výšku budúcej splátku v F. G. G., a. s. v celkovej výške 120,95 eur. Na základe uvedeného mal žalobca za preukázané, že suma výdavkov žalovanej 2/ predstavuje sumu v celkovej výške 476,52 eur. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že po započítaní
všetkých výdavkov žalovanej 2/, zostatok čistého príjmu predstavoval kladný zostatok vo výške 481,02 eur. Na základe uvedeného žalobca vypočítal ukazovateľ schopnosti žalovanej 2/ splácať úver (bonita) nasledovne: (205,07 eur + 150,50 eur + 120,95 eur) : 957,54 eur = 0,4976 tzn. žalovaná 2/ bola v čase posudzovania žiadosti o úver bonitný (hodnota ukazovateľa schopnosti splácať úver neprekročila hodnotu 1), bonita bola > 0. Tvrdeniam žalovaných o nesprávne uvedenom údaji RPMN žalobca poprel, tvrdil, že je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy, pričom predpoklady použité na jej výpočet sú súčasťou prílohy k Zmluve, v ktorej sú obsiahnuté všetky potrebné údaje – výška úveru, výška splátky, interval splátok, úroková sadzba, poplatky – ktoré je potrebné dosadiť do vzorca na jej výpočet. Zdôraznil, že údaj o priemernej výške RPMN je správny. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že všetky zákonné podmienky obsiahnuté v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka boli splnené, preto považuje jednostranný právny úkon spočívajúci vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za platný. Záverom iba uznáva dôležitosť ochrany spotrebiteľa, však majúc limity, aby tak spotrebiteľ nebol na úkor dodávateľa zbavený akejkoľvek zodpovednosti. 5. V duplike zo dňa 09.01.2025 žalovaný 1/ a 2/ zdôraznili potrebu skúmať a analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, teda ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver, čo zahŕňa skúmanie nákladov na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu, nezaopatrené deti a. i. s odbornou starostlivosťou. Odborná starostlivosť nebola dodržaná, keďže žalobca nepreveril, aká suma ostáva žalovanému k dispozícii po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie, čoho následkom je hrubé porušenie povinnosti žalobcu uloženej mu § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. Sankciou za porušenie je jednak to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné považovať za neplatné (čím sa žalovaní nedostali do omeškania so splácaním ani časti istiny) a rovnako to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K predpokladom výpočtu RPMN namietol, že nie sú jasné a zrozumiteľné. Na argumentácii ohľadom neplatnosti jednostranného úkonu zosplatnenia úveru na svojich predchádzajúcich tvrdeniach zotrval poukazujúc na skutočnosť, že absencia označenia konkrétnej splátky má za následok nepreskúmateľnosť splnenia podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, čím je daná neurčitosť právneho úkonu, a tým jeho neplatnosť. Za týchto okolností má za to, že žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko nárok bol uplatňovaný ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru. 6. V konaní ide o spotrebiteľský spor. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.08.2025, ktorého sa strana žalobcu ani strana žalovaných 1/ a 2/ nezúčastnili, svoju neprítomnosť ospravedlnili. Súd postupom podľa ust. § 180 C.s.p. konal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu a na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie listinami: Zmluva o úvere na bývanie zo dňa 13.05.2019, upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti adresované žalovanému 1/ zo dňa 02.11.2022 s doručenkou, upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti adresované žalovanej 2/ zo dňa 02.11.2022 s doručenkou, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti adresované žalovanému 1/ zo dňa 19.01.2023 s doručenkou, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti adresované žalovanej 2/ zo dňa 19.01.2023 s dokladom o jej doručovaní, predžalobná výzva na zaplatenie dlhu adresovaná žalovanému 1/ zo dňa 06.06.2024 s doručenkou, predžalobná výzva na zaplatenie dlhu adresovaná žalovanej 2/ zo dňa 06.06.2024 s doručenkou, výpis z účtu stavebného sporenia, výpis z účtu medziúveru, žiadosť o úver, výplatné pásky žalovaní 1/ a 2/, SRBI žalovaní 1/ a 2/, informácia so Sociálnej poisťovne, potvrdenie o príjme žalovaných 1/ a 2/, žiadosť o úver na bývanie. 6. Z predložených listín vyplýva, že dňa 13.5.2019 žalobca a žalovaný 1/ a 2/ uzatvorili podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, podľa zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie Zmluvu o úvere na bývanie č. 3463986404, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným 1/ a 2/ medziúver pod č. 3463986906 vo výške 15000,- eur na preklenutie obdobia, kým budú splnené všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, pričom za dodržania zmluvných podmienok sa mal tento medziúver zmeniť na stavebný úver pod č. 3463986404 vo výške cca 8807,65 eur. Uplatňovaný nárok podľa tvrdení žalobou predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutého medziúveru vo výške 10000,- a nasporenou sumou vo výške 1370,57 eur. V zmluve boli uvedené podmienky:účelom je nadobudnutie vlastníctva pozemku na účel výstavby rodinného domu, výška medziúveru/celková výška úveru 15000,- eur, počet splátok: 113, splátka 64,88 eur, termín splatnosti splátok/úrokov z medziúveru 15 deň v mesiaci, úroková sadzba medziúveru 5,19% (tvorí ju základná úroková sadzba vo výške 1,59% p.a. platná ku dňu uzatvorenia zmluvy a hrubá marža banky vo výške 3,60% p.a.), výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy 8.807,65 eur, úroková sadzba stavebného úveru 2,90%, výška mesačnej splátky istiny a úrokov stavebného úveru 120,56 eur, termín splatnosti splátok istiny a úrokov stavebného úveru 15 deň v mesiaci, počet splátok istiny a úrokov stavebného úveru 81, doba
trvania zmluvy v rokoch 16,17, termín konečnej splatnosti medziúveru/stavebného úveru 15.07.2025, RPMN zjednotená pre medziúver a stavebný úver 5,17%, celková výška medziúveru 15000,00 eur, celková čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť 23368,41 eur. V čl. X, bod 10.1 zmluvy sa strany dohodli o práve veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. Z obsahu Upozornenia žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.11.2022 doručované žalovanému 1/ a tiež žalovanej 2/ v novembri 2022 vyplýva, že žalovaný 1/ a 2/ majú na účte stavebného sporenia zápornú sumu, a to -581,50 eur a je v ňom uvedené upozornenie, že v prípade, že uvedenú sumu neuhradia do dátumu 24.11.2022 bude im zaslané Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Z obsahu Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru súd zistil, že ku dňu 19.01.2023 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a dlžná suma vrátane príslušenstva predstavuje -14668,32 eur. Predmetné oznámenie bolo žalovanému 1/ doručené dňa 25.01.2023 a žalovanej 2/ doručované dňa 20.1.2023 prostredníctvom poštového podniku s tým, že dňa 24.1. bola táto písomnosti u poštového podniku uložená. Z predžalobnej výzvy na zaplatenie dlhu mal súd za preukázané, že ku dňu 6.6.2024 predstavoval dlh vo výške 16565,44 eur, z toho istina bola 13066,03 eur, náklady vymáhania 0 eur a ostatné poplatky 72,00 eur. Predžalobná výzva bola žalovanému 1/ doručená dňa 11.06.2024 a žalovanému 2/ dňa 13.06.2024. Z výpisu z účtu medziúveru súd zistil, že celková dlžná suma predstavuje sumu -16045,63 eur, istina ( základ pre výpočet riadnych úrokov) – 13 066,03 eur, nezaplatené poplatky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti -12,00 eur, nezaplatené úroky za úver do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti -966,89 eur, nezaplatené úroky za úver a úroky z omeškania po VMS -2000,71 eur. 7. Z listín predložených žalobcom a to Žiadosť o úver na bývanie bez záložného práva a bez rizikového životného poistenia, Dáta dopytu zo dňa 30.04.2019 a 09.05.2019 na meno žalovaného 1/ a 2/, výplatnými páskami žalovaných, potvrdeniami o príjme, informáciami zo Sociálnej poisťovne a písomného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalobca posudzoval schopnosť žalovaných splácať úver z týchto listín. Pričom ako vyplýva z jeho vyjadrenia vychádzal i z tvrdení uvedených priamo žalovanými 1/ a 2/, ktorí v tejto žiadosti uviedli, že sú zamestnaní, bez vyživovacích povinností a ich čistý mesačný príjem je vo výške 830,06 eur a 957,54 eur mesačne. Z tejto žiadosti je zrejmý aj údaj: mesačné splátky iných úverov a pôžičiek 0 eur. 8. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 9. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 10. 12. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 11. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 12. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie) sa veriteľom rozumie 1. banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky,9) ktorá má povolenie Národnej banky Slovenska podľa osobitného predpisu10) a ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje alebo sľubuje poskytnúť úver na bývanie, 2. fyzická osoba, ktorá hodnoverne preukáže vlastné peňažné prostriedky na poskytovanie úverov na bývanie vo výške najmenej 16600000 eur a ďalšie peňažné prostriedky určené na poskytovanie úverov na bývanie, a právnická osoba, ktorá má splatené peňažné
prostriedky základného imania vo výške najmenej 16600000 eur, a majú povolenie Národnej banky Slovenska podľa osobitného predpisu11) a ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytujú alebo sľubujú poskytnúť úver na bývanie; za hodnoverné preukázanie sa považuje predloženie dokladu o pôvode vlastných peňažných prostriedkov vo výške najmenej 16600000 eur vrátane dokladu o pôvode ďalších peňažných prostriedkov určených na poskytovanie úverov na bývanie. 13. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie zmluvou o úvere na bývanie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver na bývanie a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. 14. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie uverom na bývanie sú aj hypotekárny úver podľa osobitného predpisu2) poskytovaný spotrebiteľovi a niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu3) ( ktorým je i zákon o stavebnom sporení) ustanovenia osobitných predpisov4) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté. 15. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie veriteľ poskytuje úvery na bývanie podľa ním vydaných všeobecných podmienok poskytovania úverov na bývanie, ktoré musia mať písomnú formu a musia obsahovať najmä a) náležitosti žiadosti o úver na bývanie, b) postup pri predkladaní žiadosti o úver na bývanie, c) podmienky poskytnutia úveru na bývanie vrátane rámcového vymedzenia druhu, spôsobu a rozsahu spôsobu zabezpečenia pohľadávok úveru na bývanie zo zmluvy o úvere na bývanie a vymedzenia celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom na bývanie a s uzavretím zmluvy o úvere na bývanie, d) postup veriteľa pri omeškaní spotrebiteľa so splácaním úveru na bývanie alebo jeho príslušenstva, e) podmienky výkonu záložného práva k nehnuteľnosti zriadeného na zabezpečenie úveru na bývanie, f) informácie o právach spotrebiteľa podľa § 18 ods. 6, 7 a 9. 16. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie zmluva o úvere na bývanie musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 17. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie zmluva o úvere na bývanie okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka38) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh úveru na bývanie, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je úver na bývanie ponúkaný alebo zmluva o úvere na bývanie uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o úvere na bývanie obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu, alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) dobu trvania zmluvy o úvere na bývanie a termín konečnej splatnosti úveru na bývanie, f) celkovú výšku a konkrétnu menu úveru na bývanie a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g) určenie, či ide o zmluvu o úvere na bývanie v cudzej mene podľa § 16, h) informáciu o možnosti zmeny meny v zmluve o úvere na bývanie, i) presné označenie nehnuteľnosti určenej na bývanie, na ktorú sa poskytuje úver na bývanie; za splnenie tejto podmienky sa považuje aj presné označenie tejto nehnuteľnosti určenej na bývanie v dodatku k zmluve o úvere na bývanie uzavretom najneskôr pred poskytnutím, čo len časti peňažných prostriedkov z úveru na bývanie, j) úrokovú sadzbu úveru na bývanie, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby úveru na bývanie naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby úveru na bývanie, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby úveru na bývanie, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách úveru na bývanie, k) odplatu podľa osobitných predpisov,39) l) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere na bývanie; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, m) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na bývanie na účely jeho splatenia, spôsob zúčtovania jednotlivých položiek splátky, n) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 8, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o úvere na bývanie na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o úvere na bývanie, o) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, p) poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné operácie a čerpania, ak sa taký účet zriadi, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné operácie a čerpania s inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere na bývanie a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, q) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije
pri omeškaní spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a poplatky pri neplnení zmluvy o úvere na bývanie, r) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania úveru na bývanie, s) podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok veriteľa zo zmluvy o úvere na bývanie alebo poistenie, t) cenu nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom záložného práva, u) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, v) právo na splatenie úveru na bývanie pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení úveru na bývanie a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie úveru na bývanie pred lehotou splatnosti podľa § 18, w) zmeny okolností na strane spotrebiteľa, za ktorých je veriteľ oprávnený požadovať predčasné splatenie úveru na bývanie, x) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o úvere na bývanie, y) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o úvere na bývanie, z) právo na premyslenie pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie a odstúpenie od zmluvy o úvere na bývanie podľa § 14 ods. 2 a 3, aa) spôsoby vypovedania zmluvy o úvere na bývanie, ab) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu40) podľa § 23, ac) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová úver na bývanie v príslušnom gramatickom tvare. 18. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie veriteľ je povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie, a to pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie alebo pred zmenou zmluvy o úvere na bývanie týkajúcou sa výrazného navýšenia celkovej výšky úveru na bývanie. 19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie poskytnutý úver na bývanie sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o úvere na bývanie nemá písomnú formu podľa § 13 ods. 2, b) zmluva o úvere na bývanie neobsahuje náležitosti podľa § 13 ods. 4 písm. a) až l), s) a ab), c) v zmluve o úvere na bývanie je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 20. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 8 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri hrubom porušení povinností podľa § 8 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 8 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie. 21. Podľa Čl. 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010). 22. Predmetnú Zmluvu o úvere na bývanie zo dňa 13.05.2019 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným 1/ a 2/ súd posúdil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Súd dospel i k záveru, že predmetná zmluva má i spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupovali žalovaní ako spotrebitelia, ktorá poskytnutím úveru uspokojovala svoje osobné potreby a žalobca vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovanými ako spotrebiteľom. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014). Preto súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a vzhľadom na predmet a obsah zmluvy i zákon o úveroch na bývanie. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2 je spotrebiteľskou zmluvou, konk. o úvere na bývanie a vzťahuje sa na ňu aj zákon o úveroch na bývanie účinný v čase uzavretia zmluvy,
podrobil zmluvu vzhľadom na obsah tohto zákona prieskumu, po preskúmaní predmetnej zmluvy súd zistil, že zmluva bola uzatvorená v predpísanej forme. 23. V ďalšom sa súd zaoberal uplatnenou obranou žalovaných 1/ a 2/, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu že veriteľ, žalobca nedostatočne posúdil spotrebiteľa splácať úver na bývanie. 24. Veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ tak existujúcu situáciu klienta (najmä jeho príjmy a výdavky), ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je tak v zmysle reálneho naplnenia tejto povinnosti potrebné klásť na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z v tom čase existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Účelom ani zmyslom tejto povinnosti samozrejme nie je nadobudnutie stopercentnej istoty o splatení úveru, keďže nie je možné s istotou vylúčiť situácie, že spotrebiteľ príkladmo dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie, či nastanú iné, na jeho situáciu negatívne dopadajúce skutočnosti. Zákonodarca zavedením tejto povinnosti sledoval efektívne zamedzenie predlžovania spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní v čase uzatvorenia zmluvy a reálne ani vo svetle svojich v tom čase existujúcich pomerov do budúcnosti svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona vyplýva, že tieto informácie si má veriteľ zabezpečiť sám (avšak tiež v spolupráci so žiadateľom o úver). Jeho povinnosťou je takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť prípadne s odbornou starostlivosťou rozhodnúť, ktoré z nich je nevyhnutné ďalej tiež aj overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľa síce zaťažuje povinnosť poskytnúť veriteľovi (avšak len na jeho žiadosť) úplné, presné a pravdivé údaje, čo však nezbavuje veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je tak stav (zistenie veriteľa), keď tomuto v závislosti na frekvencii splácania zostane v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške, čo vyžaduje zo strany dodávateľa zanalyzovanie tak príjmov, ako aj výdavkov u konkrétneho žiadateľa o úver. Samostatné analyzovanie príjmov bez analýzy výdavkov, či naopak, nie je logicky spôsobilé k reálnemu posúdeniu úverovej schopnosti (bonity) spotrebiteľa, ako žiadateľa o úver. Dôsledkom podcenenia bonity veriteľom nie je neplatnosť zmluvy, ale neposkytnutie mu ochrany pre prípad zistenia, že tento hrubou nedbanlivosťou porušil svoju zákonnú povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa a to prostredníctvom uplatnenia sankcie voči nemu uvedenej v ust. § 15 ods. 2 zákona o úveroch na bývanie v podobe bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľovi poskytnutého úveru. 25. Podľa ust. § 15 ods. 2 zákona o úveroch na bývanie sa za hrubé porušenie povinnosti podľa § 8 ods. 1 považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať, či veriteľ konal pred poskytnutím spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou, ako aj to, že dôkazné bremeno v konaní o splnení povinnosti konať s odbornou starostlivosťou zaťažuje výlučne veriteľa a nikdy nie spotrebiteľa, vyplýva z niekoľkých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie SD EÚ C-679/18, SD EÚ C-449/13, SD EÚC-377/14 a ďalšie). Súdny dvor EÚ dospel k záveru, podľa ktorého o.i. článok 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica...“) sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladá povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto Smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa článku 23. 26. Žalobca na výzvu súdu predložil listinné doklady, ktoré podľa neho dostatočne preukazujú potrebný rozsah a spôsob skúmania bonity žalovaných pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie zo dňa 13.05.2019 (o overení úverovej zaťaženosti z úverového registra, výstupu overenia pracovného pomeru zo Sociálnej poisťovne v rámci ktorého sa zodpovedá 21 bodov týkajúce sa zamestnanosti/poberania dávok zo sociálneho systému, žiadosť žalovaných 1/ a 2/ o poskytnutie úveru), uviedol tiež ako, akým postupom, preveril spotrebiteľa splácať úver na bývanie, čím si podľa názoru súdu splnil svoju povinnosť danú mu zákonom o úveroch na bývanie.
27. Žalovaní 1/ a 2/ v rámci prostriedkov procesnej obrany namietali i skutočnosť mimoriadneho zosplatnenia. Žalovaní 1/ a 2/ boli názoru, vzhľadom k tomu, že úver je bezúročný a bez poplatkov že neboli ku dňu vyhotovenia listu zo dňa 02.11.2022 „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“ v omeškaní so žiadnou splátkou nakoľko boli povinní uhrádzať, len splátky istiny poskytnutého úveru. Podľa žalovaných neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a predžalobnú výzvy v zmysle § 53 ods. 9 ako aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti treba považovať za neplatné právne úkony v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ich obrana spočívala i v tom, že absencia označenia konkrétnej splátky má za následok nepreskúmateľnosť splnenia podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, čím je daná neurčitosť právneho úkonu, a tým jeho neplatnosť a žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko nárok bol uplatňovaný ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru. 28. Ako vyplýva z vyššie uvedených dôvodov súd nedospel k záveru že úver, ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy o úvere na bývanie č. 3463986404 zo dňa 13.5.2019 je bezúročný a bez poplatkov alebo že veriteľ, žalobca nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. 29. V konaní nebolo sporné, že žalobca listinou označenou ako „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 02.11.2022 vyzval žalovaného 1/ a 2/ ako dlžníkov na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 581,50 eur, ktorá predstavovala omeškané splátky. Z obsahu tejto výzvy zo dňa 2.11.2022 vyplýva, že veriteľ vo výzve zároveň upozornil dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru; avšak absentuje v nej konkretizácia splátky, pre ktorú veriteľ zamýšľa zosplatniť úver. 30. Taktiež súd zistil, že písomnosťou zo dňa 19.01.2023 oznámil žalobca ako veriteľ žalovanému 1/ a 2/, že úver predčasne zosplatnil, nastala mimoriadna splatnosť celého úveru a ku dňu zosplatnenia 19.01.2023 predstavovala dlžná istina sumu 14 668,32. Z jej obsahu vyplýva, že žalobca súčasne vyzval žalovaného 1/ a 2/ na zaplatenie dlžnej sumy. Rovnako ako vo výzve zo dňa 02.11.2022 aj v predmetnom oznámení o predčasnej splatnosti úveru absentuje uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ k zosplatneniu úveru pristúpil. 31. Hoci ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka neustanovujú ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. 32. Z rozhodovacej praxe je zrejmé že pre strany úverového vzťahu prináša mimoriadne zosplatnenie úveru vážne následky; zosplatnenie úveru pre veriteľa znamená, že voči dlžníkovi môže uplatniť nárok na zaplatenie celej nesplatenej sumy úveru vrátane príslušenstva; pre dlžníka predstavuje zosplatnenie úveru stratu výhody splátok. Avšak, so zosplatnením je spojená aj otázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde a tomu zodpovedajúcimi prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom využiť; jedná sa napríklad o námietku premlčania, či tvrdenie, že pre splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru neboli splnené zákonom predpokladané podmienky. Súd je toho názoru, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejedávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať na to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka – spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie a uplatnenie tohto práva) musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace) potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zaniká. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom účelu ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. 33. Špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ mieni pristúpiť k zosplatneniu úveru už vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení o mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje spotrebiteľovi právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje podklad pre procesnú obranu. Zároveň, uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, neumožňuje veriteľovi dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne zosplatnenie úveru. 34. Z vykonaného dokazovania potom vyplýva, že ak v prejednávanej veci veriteľom v žiadnej listine nedošlo k špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil (na základe čl. X zmluvy) zosplatniť, resp. zosplatnil, nebol jednostranný právny úkon veriteľa dostatočne určitý, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným a jeho účinky nenastali, čo znamená že k zosplatneniu úveru nedošlo. V tomto smere súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdi Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/152/2022 z 13.02.2025, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“ . 35. Súd prvej inštancie nemohol priznať žalobcovi ani jednotlivé splátky, ktoré sa stali splatnými pre ich nezaplatenie v lehote splatnosti, nakoľko by došlo k porušeniu zásady “ne upltra petitum“, nakoľko žaloba žalobcu bola skutkovo odvodená od tvrdenia o splatnosti celého úveru. Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 C.s.p.), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“, sa vzťahuje k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou žaloby. Civilný sporový poriadok upravuje aj výnimku, keď súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak z osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami (čo však vzhľadom na spotrebiteľský charakter prejednávanej veci nebol posudzovaný prípad). Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 4 M Cdo 15/2010).V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12. 02. 2024, z ktorého vyplýva, ....“ Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného petitu, pretože jej priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj dôkazy“. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Na záver súd uvádza, že v rámci odôvodnenia rozhodnutia nemusí nutne zodpovedať všetky nastolené otázky, ale len tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby sa zaoberal všetkými argumentmi uvedenými stranami sporu.
37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 38. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 39. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zaviazal žalobcu zaplatiť v stanovenej lehote žalovanému 1/ a 2/, ktorí boli v konaní plne úspešní, náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. V Bánovciach nad Bebravou, dňa 20. augusta 2025
JUDr. Monika Sitáriková sudkyňa