Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 25T/97/2025 3825011115 14. 01. 2026 Mgr. Radoslav Smatana, PhD. ECLI:SK:OSPD:2026:3825011115.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 25T/97/2025
Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Partizánskom dňa 14.01.2026, takto rozhodol: 25T/97/2025
Obžalovaný Berwyn DAVID, nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom B., C. XXX, nezamestnaný, ženatý, t. č. v ÚVV Ilava, je
v i n n ý, ž e :
dňa 05.09.2025 v čase o 13:19 hod. poškodenej, svojej manželke D. B. odoslal textovú správu prostredníctvom aplikácie Facebook Messenger spoločnosti Meta z mesta E. v znení „Ok, najdem si ta, zabikem ta, odsedim si za teba 15 rokov, to chceš? Zajtra to môžem spacht a vážně že ta idem hladat ...ako myslis“ a následne v ten istý deň v čase približne o 18:30 hod. jej odoslal tri hlasové správy, v ktorých sa poškodenej vyhrážal fyzickým napadnutím, a to takým spôsobom, že si ju nájde, poskáče jej po hlave, následne si kľakne a počká na hliadku Polície a odsedí si to za ňu, čím u poškodenej D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., bez prihlásenia Partizánske, Nádražná 892/10 vyvolal vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo strachu o svoj život, zdravie a vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky naplní, teda:
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe – svojej manželke,
čím spáchal: pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona a s poukazom na § 122 ods. 10 Trestného zákona. Za
to sa odsudzuje:
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. odôvodnenie: 25T/97/2025
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 28.11.2025 na tunajšom súde obžalobu na obvineného A. B. pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona a s poukazom na § 122 ods. 10 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnej obžalobe. Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 14.01.2026, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu a svoje konanie oľutoval. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaný: - rozumie z čoho je obžalovaný, - bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, - rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, - bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu, - sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako prečin nebezpečného vyhrážania. Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora a obhajcu obžalovaného podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal, nakoľko nezistil, že by takémuto postupu bránila prekážka predpokladaná v § 257 ods. 7 Trestného poriadku druhá veta a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku MUDr. Márie Majzlanovej zo dňa 15.10.2025 (č.l. 54-66) za splnenia podmienok podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov, a to opatrenie z č.l. 31, zápis o dychovej skúške z č.l. 71, lustrácia zbraní z č.l. 76, lustrácia ZVJS z č.l. 133, správy z ÚVV Ilava z č.l. 162 a 194, písomné vyjadrenie poškodenej z č.l. 167, odpis z registra trestov z č.l. 179-180, lustrácia GP SR z č.l. 181-184, lustrácia CESDaP z č.l. 185-192, lustrácia CDB z č.l. 193 a oboznámením podstatného obsahu spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25T/90/2025. Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona a s poukazom na § 122 ods. 10 Trestného zákona, pričom vinu obžalovaného za skutok obžalobou mu kladený za vinu ustálil na základe ním urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. Pokiaľ ide o formu zavinenia, ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť ohrozenie chráneného záujmu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je ženatý s poškodenou. Sú manželia tri roky, spolu sú už skoro päť rokov. Pred vzatím do väzby žili s poškodenou v spoločnej domácnosti. S poškodenou čakajú spoločné dieťa, termín je stanovený na 03.03.2026, ide o ich prvé dieťaťa. Pred vzatím do väzby bol nezamestnaný, pracoval len brigádne, mal príjem cca 1.400 až 1.500 €. Vlastní motorové vozidlo. Po prepustení z väzby budú žiť spoločne s poškodenou, táto stiahla návrh na rozvod späť. Obžalovaný má možnosť vrátiť sa do zamestnania, kde pracoval naposledy. S poškodenou je v kontakte. S manželkou sa bavili o spoločnej domácnosti, manželka si želá, aby bol pri pôrode, chcú vychovávať spoločné dieťa, ospravedlnil sa jej. Svoj skutok ľutuje a je presvedčený, že sa bude vedieť zaradiť do spoločnosti, žiť s poškodenou a starať sa o ich dieťa. Zo záverov znaleckého posudku G. G. G., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 15.10.2025 vyplýva, že táto u obžalovaného konštatovala abúzus alkoholu bez prejavov závislosti. Obvinený mohol byť v čase spáchania skutku v stave ovplyvnenia alkoholom, účinkom ktorého mohlo u neho dôjsť k deliberácii zábranových mechanizmov osobnosti aj s vyústením do spáchania predmetnej trestnej činnosti. Podľa názoru znalkyne sa u obvineného jedná suspektne o osobnosť disharmonicky štruktúrovanú, s nedostatkom rozvinutých vyšších citov, emočne nestabilnú, afektívne labilnú, vyznačujúcou sa náchylnosťou konať impulzívne, bez ohľadu na možné následky a so sklonom k disociálnym prejavom, pričom s alkoholom má dostatok skúseností a má tiež vedomosť o tom, že pod ich vplyvom môže strácať zábrany a konať s trestnoprávnymi konzekvenciami. Znalkyňa neodporučila uložiť mu žiadne ochranné liečenie. Zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť. Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného (č.l. 71) vyplýva, že tento bol podrobený dychovej skúške dňa 06.09.2025 o 20:32 hod. s výsledkom 1,54 mg/L alkoholu v dychu. Zo žiadosti o zmier (č.l. 167), ktorú spísala poškodená dňa 08.12.2025 vyplýva, že táto by chcela požiadať o zmier so svojim manželom, s ktorým je aktuálne v kontakte, navštevuje ho v ÚVV Ilava a obaja chcú v manželstve zotrvať. Podľa nej manžel konal len v afekte, nikdy predtým sa to nestalo. Ako podstatný dôvod danej žiadosti uvádza, že s obžalovaným čakajú dieťa, termín pôrodu je stanovený na deň 03.03.2026, pričom by bola šťastná, keby mohol byť obžalovaný pri pôrode. Je si vedomá, že nemôže vziať trestné oznámenie späť, ale chcela by požiadať, aby mu bol uložený čo možno najmiernejší trest, aby mohol byť pri pôrode ich prvého spoločného dieťaťa, o ktoré sa už dlhšiu dobu snažili. Zo správ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného zo dňa 09.12.2025 (č.l. 162) a zo dňa 27.12.2025 (č.l. 194) vyplýva, že tento sa vo výkone väzby nachádza od 09.09.2025 a je aktuálne umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Správanie a vystupovanie obžalovaného počas výkonu väzby je na požadovanej úrovni, prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku. Príkazy a nariadenia personálu plní. K osobám, s ktorými prichádza do styku, zachováva zásady slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané konfliktné situácie. Hygienické návyky má osvojené. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, disciplinárne riešený nebol, nebola mu udelená disciplinárna odmena. Vo svojom osobnom voľne sleduje
televíziu, počúva ústavný rozhlas, nepravidelne sa zúčastňuje vychádzok. Sociálne kontakty nadviazal a udržiava všetkými dostupnými formami. Záverom sa v správach konštatuje, že ide o obžalovaného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby menovaného je zatiaľ bezproblémový. Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento je ženatý, má jedno dieťa, pred vzatím do väzby bol nezamestnaný. V súčasnosti je vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci v ÚVV Ilava. Podľa lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR obžalovaný bol šesťkrát postihnutý v priestupkovom konaní za rôzne priestupky, pričom v dvoch prípadoch išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný má evidovaných jedenásť záznamov, pričom doposiaľ bol sedemkrát súdom trestaný pre rôznu trestnú činnosť (dvakrát mu bol ukladaný súhrnný trest a dvakrát bolo upustené od uloženia súhrnného trestu) prevažne majetkového charakteru, a to i nepodmienečnými trestami odňatia slobody. Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle § 33a Trestného zákona, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a zistil tiež jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Keďže obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine za skutok mu kladený za vinu, ktoré súd prijal a obžalovanému ukladal trest znížený v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona, tento postup súdu zároveň bránil tomu, aby mohla byť obžalovanému priznaná i poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona. Súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky a obžalovanému uložil v zmysle § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby (majúc na zreteli ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona) vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne, nakoľko mal za to, že účel trestu (najmä jeho zložku výchovnú ako aj zložku individuálnej prevencie) je možné dosiahnuť len nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom toto konštatovanie súd opiera o skutočnosť, že obžalovaný už bol sedemkrát súdom trestaný, a to aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré sa zjavne minuli účinkom. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil jednak celkový postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti a jeho kritický postoj, keď tento sa doznal k spáchaniu trestnej činnosti kladenej mu za vinu a svoje konanie úprimne oľutoval. Obžalovaný prejavil v konaní pred súdom dostatočnú pokoru, keď urobil vyhlásenie o vine a tým stratil možnosť v tejto otázke rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Zároveň v konaní pred súdom prejavil aj dostatočnú mieru pokory a sebareflexie a prejavil snahu zmeniť svoj život tak, aby sa už takéhoto konania do budúcna nedopustil, má záujem na obnovenie spolužitia s poškodenou – svojou manželkou, s ktorou čakajú ich prvé dieťa, ktoré má prísť na svet 03.03.2026, pričom obžalovaný by chcel byť pritom. Ako významnú okolnosť pri ukladaní trestu súd vnímal aj postoj samotnej poškodenej, ktorá súdu zaslala svoje písomné stanovisko, ktoré nazvala ako žiadosť o zmier, kde uviedla, že si to s obžalovaným vysvetlili a poškodená s ním chce naďalej zotrvať v manželskom zväzku a praje si pre obžalovaného zhovievavosť zo strany súdu, nakoľko chce, aby obžalovaný mohol byť pri pôrode ich prvého dieťaťa a tiež jej mohol pomáhať so starostlivosťou o neho. Súd prihliadol aj na závery znaleckého posudku G. G., ktorá konštatovala u obžalovaného abúzus alkoholu bez prejavov závislosti. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj predchádzajúcu trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného, keď tento bol sedemkrát súdne trestaný (dvakrát mu bol ukladaný súhrnný trest a dvakrát bolo upustené od uloženia súhrnného trestu) pre rôznu trestnú činnosť prevažne majetkového charakteru, a to i nepodmienečnými trestami odňatia slobody a zároveň bol šesťkrát postihnutý v priestupkovom konaní, z toho v dvoch prípadoch išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil tiež správy z výkonu väzby obžalovaného, v ktorých bol hodnotený kladne. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje za dostatočný i trest uložený pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu (avšak za dodržania
§ 39 ods. 5 Trestného zákona) vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie a aj zložku výchovnú. Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Nakoľko zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 70/2025 vyplynulo, že znalkyňa aktuálne nenavrhuje uložiť obžalovanému žiadne ochranné liečenie, súd preto obžalovanému žiadne ochranné liečenie neukladal. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: 25T/97/2025
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).