Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 3T/58/2025 3825011209 21. 01. 2026 JUDr. Noema Turanovičová ECLI:SK:OSPD:2026:3825011209.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 21. januára 2026 v trestnej veci obžalovaného A. B. takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom C. - D. E., F. G. XXX/X, toho času vo väzbe v H. G. I. J. K. L. M. I. H. G. I. I. N.,. je vinný, že v presne nezistenom čase, približne dňa 20.5.2025 v Handlovej, na Ulici XX. XXXXXXX XX, v byte č. X, po tom, ako sa mu maloletá B. K. sťažovala na problémy s otcom a požiadala ho o pomoc pri odchode z domu, jej navrhol, že s ním môže odcestovať do O., do P., kde býva, s čím maloletá B. K. súhlasila, dňa 24.5.2025 zabezpečil rezervovanie a kúpu pre seba a pre maloletú B. K. leteniek do O. v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska s odletom dňa 28.05.2025 v čase o 13:00 hodine z B. A. Q. P. I. R., pričom pri vytvorení rezervácie a kúpe leteniek boli použité údaje z jej cestovného pasu, ktorý mu na tento účel poskytla, následne sa dohodli, že v deň odletu dňa 28.5.2025 odíde z domácnosti svojho otca F. K., na S. A. XXX/X I. E., predstierajúc, že ide do školy, ďalej sa dohodli, že sa stretnú pred bytovkou v E., G. S. XX. XXXXXXX XX, čo sa aj stalo a dňa 28.5.2025 sa stretli v Handlovej pred bytovkou na Ulici XX. XXXXXXX XX, následne ich taxík dňa 28.5.2025 približne o 07:45 hodine odviezol na vlakovú stanicu do Prievidze, odkiaľ odišli rýchlikom do Bratislavy a z B. A. Q. P. I. R. dňa 28.5.2025 o 13:00 hodine odleteli do O. lietadlom leteckej spoločnosti Ryanair, číslo letu FR 6643, následne sa autobusom odviezli do miesta jeho bydliska na adrese XXX T. D., L. U. v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, a to všetko bez vedomia a súhlasu jej otca F. K., ktorému bola maloletá B. K. rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/32/2024-58 zo dňa 13.6.2024, právoplatným dňa 13.6.2024, zverená do osobnej starostlivosti, teda odňal maloletú B. K. z opatrovania jej otca F. K., ktorý mal povinnosť starať sa o ňu, a znemožnil mu proti jeho vôli výkon opatrovania dcéry maloletej B. K., teda dieťa odňal z opatrovania toho, kto má podľa úradného rozhodnutia povinnosť starať sa oň, tým spáchal zločin únosu podľa § 209 ods. 1 Trestného zákona,
a za to sa odsudzuje: Podľa § 209 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona k testu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. odôvodnenie: 3T/37/2025 Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora č. 2Pv 257/25/3307, doručenej súdu 30.12.2025, a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku sa nevykoná a vykoná dokazovanie k výroku o treste a o ďalšom trvaní väzby. Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi. Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti priznal, spáchanie skutku ľutuje. Uviedol, že uveril maloletej, že ju otec doma bije, no pravdivosť týchto uvádzaných skutočností si nepreveroval na žiadnom relevantnom orgáne, ani to nikomu neoznamoval, neriešil s políciou, prokurátorom. Podal aj návrh na zverenie dieťaťa do jeho výchovy, tento návrh podal až po tom, čo bol vzatý do väzby, teda keď už aj prebiehalo trestné stíhanie. Tento jeho návrh bol už aj súdom zamietnutý. On vzal maloletú do O., kde žil aj so svojimi deťmi, aj i on tam chce naďalej žiť, žije tam aj jeho syn, ktorý má 16 rokov a potreboval by sa o neho aj starať, ako i dcéra, ktorá je dospelá a aktuálne ona sa stará o tohto syna. Obžalovaný ďalej uviedol, že uvedomil si nesprávnosť svojho konania. S prihliadnutím na vyhlásenie o uznanie viny obžalovaného mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré mu kládla za vinu skutková veta podanej obžaloby, teda že dieťa odňal z opatrovania toho, kto má podľa úradného rozhodnutia povinnosť starať sa o dieťa, čím tak po stránke subjektívnej ako objektívnej vykazuje zákonné znaky zločinu únosu podľa § 209 ods. 1 Trestného zákona. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - správami k osobe obžalovaného č.l. 523, z ktorých vyplýva, že obžalovaný nebol postihnutý v priestupkovom konaní. Obžalovaný posledných 10 rokoch nebol v Slovenskej republike súdne trestaný, bol súdne trestaný v Českej republike v roku 2016 - odpis registra trestov č.l. 524-525, išlo o nedovolené prisvojenie a bol mu v tomto konaní uložený podmienečný trest odňatia slobody. Pri ukladaní trestu súd potom zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest má zároveň vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu zohľadnil osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, teda fakt, že sa hľadí na jeho osobu, akoby v posledných 10 rokoch nebol súdne trestaný a ani postihnutý za priestupok. Zohľadňoval a priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona – priznanie a oľutovanie, neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Pri ukladaní trestu zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní svojej viny (svoju vinu uznával už v prípravnom konaní), potom súd resp. prokurátor nevykonával dokazovanie na hlavnom pojednávaní, a, berúc do úvahy osobu obvineného, použil pri ukladaní trestu aj ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona. Pri vyhodnocovaní motívu konania obžalovaného nemohol nevidieť z pohľadu súdu ľahkovážny postoj obžalovaného k tomu, že okolnosti uvádzané maloletou nepreveril, práve naopak je súd názoru, že bola to skôr snaha obžalovaného toto jeho konanie týmto spôsobom obhajovať,
ospravedlňovať, ako i jeho následným konaním, kedy sa snažil dostať maloletú do svojej výchovy, nepristúpil k takémuto konaniu skôr ale pod tlakom trestného stíhania. Iný motív konania obžalovaného nebol súdu ani obžalobou prezentovaný. Súd musel pri výbere druhu trestu súčasne zohľadňovať aj tú skutočnosť, že obžalovaný má naďalej záujem opustiť územie Slovenskej republiky a odísť do Škótska, čo ako súčasť Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska nie je štátom Európskej únie, a potom súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe za použitia § 39 ods. 5 Trestného zákona, bez súčasného uloženia probačného dohľadu, teda len v trvaní 24 mesiacov, by neplnil účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie, a trest, aký vo svojom záverečnom návrhu navrhovala obhajoba, teda trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a zároveň uložiť nad správaním obžalovaného dohľad probačného a mediačného úradníka, je práve pre záujem obžalovaného odísť, i keď do oprávneného miesta pobytu ale miesta mimo členského štátu Európskej únie, kde by dohľad probačného a mediačného úradníka nad správaním obžalovaného bol nerealizovateľný, zohľadniac však i následok, ktorým bola skutočnosť, že pri tom, ako bolo dieťa odňaté z opatrovania jej otca, došlo tým, že ju odviedol do zahraničia, a potom dospel k záveru, že trest odňatia slobody v trvaní 2 roky nepodmienečne, pre výkon ktorého bude zaradený v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože pred spáchaním trestnej činnosti nebol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, bude dôvodný, primeraný a zákonný, v dostatočnej miere plniť účel trestu z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie. Na druhej strane nebol názoru, že je potrebné pre splnenie účelu trestu na osobu obžalovaného pôsobiť trestom prísnejším, ako v záverečnom návrhu navrhoval prokurátor, i keď len na samej spodnej hranici trestnej sadzby. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.