Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 23C/27/2025 3825201989 19. 03. 2026 JUDr. Monika Sitáriková ECLI:SK:OSPD:2026:3825201989.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, I., zast.: JUDr. Matej Valjent, advokát so sídlom Jesenského 232, Partizánske, IČO:42025753, o zaplatenie 760,- eur s prísl., takto rozhodol: I.
Súd žalobu zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa podanou žalobou v znení jej doplnenia domáhala od žalovaného peňažného plnenia vo výške 760,- eur, V žalobe uviedla, že po rozchode s priateľom si rozhodla nájsť nové podnájomné bývanie, oslovila žalovaného a ešte v ten deň je ponúkol byt na ulici C. D. J.XXXX, I. a tento jej aj ukázal. Žalovanému na mieste vyplatila 760,- eur ako zábezpeku bytu s tým, že po týždni donesie zmluvu a ona ešte bude musieť doplatiť ďalších 380,- eur. Nemá žiadny doklad. Celý byt vyupratovala, aj tak sa tam cítila zle. Byt bol v zlom stave a tak sa rozhodla že tam bývať nebude a išla bývať k rodičom. Od žalovaného si pýtala peniaze, ktoré mu ako zábezpeku dala, žalovaný jej ich nevrátil. Obrátila sa i na políciu, kde jej bolo povedané že to má riešiť súdnou cestou. V žalobe označila a predložila listinné dôkazy-17ks fotografií bytu. 2. Súd vo veci rozhodol Platobným rozkazom č.kon. 23C/27/2025-21 zo dňa 13.10.2025-21, voči ktorému žalovaný podal odpor v ktorom uviedol, že je pravdou, že žalobkyňa oslovila žalovaného s požiadavkou na dočasný nájom menšieho bytu (1-izbového resp. garsónky), uviedla, že sa rozišla s priateľom a nemá kde bývať. Žalovaný jej ponúkol do dočasného nájmu 1-izbový byt známeho žalovaného s tým, že sa dohodli na mesačnom nájomnom vo výške 380,- eur spolu s energiami. Na to žalobkyňa uviedla, že vie finančné prostriedky na nájom zaplatiť až o týždeň, možno dva. Nakoľko žalovaný poznal žalobkyňu už z prechádzajúceho obdobia, kedy využila jeho služby ako realitného agenta, na jej naliehanie jej odovzdal kľúče od uvedeného bytu s tým, že s platbou počká ten týždeň, dva. Žalovaný uvádza, že od žalobkyne v súvislosti s uvedeným bytom neprevzal finančnú hotovosť vo výške 760,- eur a neprevzal od žalobkyne ani inú sumu, neprevzal teda od žalobkyne žiadnu finančnú hotovosť. K stavu bytu uviedol, že je pravdou, že byt bol nezariadený, o tom žalobkyňa vedela, bola si byt prezrieť, a aj tak súhlasila s tým, že bude dočasne v uvedenom byte bývať. Žalobkyňa si asi po týždni nájom uvedeného bytu rozmyslela, vrátila žalovanému kľúče od bytu, a tým žalovaný považoval vec na ukončenú, nežiadal od žalobkyne ani len nájom za ten týždeň, čo v byte bývala. Žalovaný teda popiera tie skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe, keď žalobkyňa uvádza, že žalovanému zaplatila sumu vo výške 760,- eur z titulu zábezpeky nájmu bytu v I., na ulici C. D., pričom žalovaný výslovne uvádza,
že tieto skutkové tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé, nakoľko v súvislosti s uvedeným bytom neprevzal od žalobkyne finančnú hotovosť vo výške 760,- eur a neprevzal od žalobkyne ani inú sumu, neprevzal teda od žalobkyne žiadnu finančnú hotovosť, a ani platbu v inej forme. Navrhol v spore vykonať dôkaz, výsluch strán sporu. Podľa žalovaného neexistuje právny nárok žalobkyne voči žalovanému, neexistuje povinnosť žalovaného plniť akékoľvek nároky finančnej povahy žalobkyni, a so zreteľom na uvedené skutočnosti je nutné nárok žalobkyne zamietnuť ako neopodstatnený a nedôvodný. 3. Žalobkyňa v replike zo dňa 17.11.2025 a žalovaný v duplike zo dňa 5.12.2025, žalovaný i na pojednávaní na svojich prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany zotrvali, nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nenavrhli. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom po jeho otvorení žalobkyňa na podanej žalobe zotrvala, predniesla žalobu zhodne s písomne vyhotovením, žiada aby jej bolo zaplatené 760,- eur spolu s trovami konania. Uviedla, že žalovaný klame, zároveň žiada aby boli vo veci vypočutí aj svedkovia: jej rodičia K. L., L. L. a jej snúbenec M. N.. Rodičia jej požičali peniaze na byt a M. N. je jej snúbenec, tak chce aby vypovedal, rodičia boli aj v tom byte pozrieť, aký to bol byt. 5. Z výpovede žalobkyne vyplýva, že v apríli 2025 išli pozrieť ten byt, a ona žalovanému v kuchyni vyplatila do ruky peniaze. Okrem ich dvoch, tam nikto iný prítomný nebol. 6. Z výpovede žalovaného súd zistil, že to bolo vo večerných hodinách, povedal žalobkyni, že má podnájom, pýtal sa jej, či má peniaze, povedala, že bude mať peniaze, tak jej pripustil, že dobre, mal so žalobkyňou skúsenosti, tak jej poskytol ten byt, dal jej kľúče, ona si zaplatí a dá jej zmluvu. K ničomu nedošlo, tak jej povedal, kľúče treba vrátiť. Bez nátlaku, bez ničoho, pred činžiakom mu žalobkyňa vrátila kľúče, rozišli sa, myslel si, že týmto je vec ukončená. 7. Zo zhodných tvrdení strán sporu a z predložených fotografií žalobkyne, o ktorých tvrdí, že sú z bytu na ul. C. D. J.XXXX, I. mal súd preukázané, že žalobkyňa cca jeden týždeň bývala v jednoizbovom byte známeho žalovaného na ulici C. D. O. I., ktoré bývanie za nájom 380,- eur mesačne jej sprostredkoval žalovaný. 8. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa od žalovaného domáhala zaplatenia sumy 760,- eur na tom skutkovom základe, že túto sumu poskytla žalovanému ako zábezpeku pri nájme jednoizbového bytu na ul. C. D. J.XXXX, I., do ktorého sa potom ako jej žalovaným boli poskytnuté kľúče nasťahovala a v ktorom bývala cca asi týždeň, kedy odovzdala žalovanému od tohto bytu kľúče. 9. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či žalobca aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). 10. Podľa ust. § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka (1) Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa ust. § 686 ods.1,2 Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela
písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú. 11. V zmysle ustanovania § 555 Občianskeho zákonníka, povinnosť dať zábezpeku môže vyplývať z právneho predpisu alebo zo zmluvy medzi stranami, ktorej obsah ani formu zákon nepredpisuje. Zábezpeka predstavuje zabezpečovaní inštitút, ktorého cieľom je zaručiť splnenie povinnosti (záväzku) alebo prekryť prípadné budúce pohľadávky, spája s povinnosťou zložiť finančnú sumu na zabezpečenie plnenia (aj pri nájme), pričom sa uplatňuje zásada zmluvnej voľnosti a ustanovenia o zabezpečení záväzkov. 12. Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho právneho úkonu Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ust. § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. 13. Podľa § 488 a § 489 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. 14. Po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na nesporné skutočnosti súd zistil, že niekedy v apríli 2025 vo večerný hodinách na základe splnomocnenia vlastníka bytu na ulici C. D. J. XXXX O. I. žalovanému došlo k uzatvoreniu ústnej nájomnej zmluvy k tomuto bytu s dohodnutým nájomným 380,- eur mesačne a na dobu neurčitú (§ 686 Občianskeho zákonníka), k odovzdaniu bytu došlo, žalobkyňa v tomto byte aj krátku dobu bývala a pričom k ukončeniu tohto nájmu došla po cca po týždni ústnou dohodou, kedy žalobkyňa žalovanému odovzdala od bytu kľúče, s čím žalovaný súhlasil. Neuzatvorenie písomne nájomnej zmluvy k bytu nespôsobuje jej neplatnosť. K uzatvoreniu zmluvy došlo ústne, kedy sa strany dohli na predmete nájmu ( jednoizbový byt na ulici C. D. J. XXXX O. I.) a výške nájomného (380,eur mesačne ( spolu s energiami) so splatnosťou nájmu mesačne pozadu (§ 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a začiatku nájmu (ihneď). Čo však vykonaným dokazovaní preukázané nebolo je to, žeby sa strany tejto nájomnej zmluvy v tejto nájomnej zmluvy mali dohodnúť na ďalšom osobitnom dojednaní, a to poskytnutí zábezpeky pri nájme tohto bytu, a to vo výške 760,- eur, kedy by bol povinný túto zábezpeku (či už v plnej výške alebo krátenej) vrátiť prenajímateľ bytu a nie žalovaný ako splnomocnenec vlastníka bytu pri uzatváraní nájomnej zmluvy. Žalobkyňa však tvrdí, že žalovanému sumu 760,- eur v apríli 2025 poskytla, a preto sa súd v ďalšom zaoberal či k poskytnutiu a k prevzatiu finančnej hotovosti žalovaným skutočne došlo, pretože vtedy by bol žalovaný (vzhľadom na ust. § 32 Občianskeho zákonníka) povinný žalobkyni finančnú hotovosť ako pasívne legitimovaný vydať, vrátiť pretože by prichádzalo vziať do úvahy možnú právnu kvalifikáciu rozhodujúcich skutočností ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka. 15. V spore žalobkyňa však relevantným spôsobom nepreukázala, že v apríli 2025 žalovanému poskytla sumu 760,- eur. Doklad o prevzatí tejto finančnej hotovosti súdu nepredložila a žalovaný poskytnutie finančnej hotovosti poprel. Sama žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nikto nebol prítomný pri odovzdaní peňazí vo výške 760,- eur, z ktorého dôvodu súd potom ani nevykonal ňou navrhované dôkazy, a to výsluch svedkov, pretože ani jedna z osôb, ktoré žalobkyňa navrhla vypočuť, nebola prítomná pri okamihu, kedy mala žalobkyňa žalovanému finančné prostriedky odovzdať a ani dôkaz „detektor lži“ pretože takýto dôkaz v civilnom procese nespĺňa požiadavky na zákonnosť a presvedčivosť dôkazu. Nikto pri odovzdaní peňazí osobne prítomný nebol, teda nikto nemôže podať priame svedectvo, či skutočne k poskytnutiu 760,- eur zo strany žalobkyne žalovanému došlo a neposkytnutie tvrdené žalovaným nemôže vyvrátiť a poskytnutie tvrdené žalobkyňou preukázať, ani to že tieto finančné prostriedky mali predtým žalobkyni poskytnúť napr. formou pôžičky tretie osoby. Tým že žalobkyňa poskytla finančné prostriedky žalovanému bez toho aby jej žalovaný prevzatie písomne potvrdil, alebo ich odovzdala za prítomnosti inej, tretej osoby, sa sama dostala do situácie, že svoje tvrdenie o poskytnutí finančných prostriedkov nevie preukázať. Žalobkyňa sa tak dostala do procesnej situácie neunesenia dôkazného bremena a za takejto dôkaznej situácie súd jej žalobe nemohol vyhovieť a túto v celom rozsahu zamietol. 16. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaný bol úspešný, súd žalobu zamietol a preto žalovanému patrí nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100 %), pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust,. § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Podľa § 232 ods.3 C.s.p, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Prievidza. O odvolaní rozhoduje odvolací súd, Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V E. P. E., dňa 19. marca 2026 JUDr. Monika Sitáriková sudkyňa