Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 1T/25/2026 3826010223 25. 05. 2026 Mgr. Vojtech Chmelan ECLI:SK:OSPD:2026:3826010223.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. mája 2026 takto rozhodol: O b ž a l o v a n ý : A. A. B. C. D. E. F. , nar. XX.XX.XXXX v G., okres H., trvale bytom Mesto H., prechodne bytom H., G. G. X/X, uznáva
sa
za
vinného , že:
dňa 12.07.2025 v čase o 02:00 hodine I. H. J. K. G. G. XXX/X, pred bytovým vchodom číslo X, pristúpil k poškodenej A. L., pričom jej počas objatia zo zadného pravého vrecka nohavíc vytiahol mobilný telefón značky Apple Iphone 11 pro, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, sériové číslo: M., ktorý si následne ponechal, čím spôsobil poškodenej A. L. škodu odcudzením vo výške 250 eur a to napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T/8/2024-58 zo dňa 06.02.2024, právoplatným dňa 24.02.2024 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.1 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov, výkon ktorého sa mu podmienečne odložil so skúšobnou dobou v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov (ktorá plynula do 25. februára 2026), teda prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú má iný pri sebe a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch odsúdený, čím
spáchal
prečin krádeže podľa § 212 ods.1 písm. d), ods.2 písm. b) Trestného Z.z. v znení Zákona číslo 416/2025 Z.z.
zákona číslo 300/2005
a za to sa odsudzuje Podľa § 212 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. k) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. A., vypočul poškodenú A. L., vypočul svedka F. F., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov. Obžalovaný A. A. sa v prípravnom konaní v plnom rozsahu doznal a trestnú činnosť oľutoval, kde uvádzal, že mobilný telefón kúpila jeho manželka od G. a že po príchode domov od príbuzných zistil, že mobilný telefón pýta od neho pin kód, domnieval sa, že mobil je kradnutý a preto ho predal svedkovi F. F.. Na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti kladenej mu za vinu. Obžalovaný uviedol, že dňa 11.07.2025 bol na oslave u svojich príbuzných a domov sa vracal dňa 12.07.2025 okolo 02:00 hodine, mal vypité. Ďalej uviedol, že po ceste stretol poškodenú, ktorej sa prihovoril a chvíľu išli spolu po ceste. Keď mu poškodená povedala, že je doma a chcela odísť, on ju objal a chcel ju pobozkať, čo mu však poškodená nedovolila, preto on odišiel domov. Doma ho čakala manželka, s ktorou má štyri deti a piate očakávajú, zobral svoj mobilný telefón značky Apple Iphone 11 s bielym obalom a tento dal na nabíjačku. Keď ráno vstal, zistil, že sa s mobilným telefónom hrali jeho deti a mobilný telefón zablokovali, preto on volal svedkovi F. F. a tomuto mobilný telefón predal. Na záver uviedol, že on mobilný telefón poškodenej neodcudzil, on predtým poškodenú nikdy nevidel a ani predtým nikdy nekomunikovali. Obžalovaný nevedel uviesť, kedy, kde a kto mu mobilný telefón predal, uviedol, že poškodenej škodu uhradil len z toho dôvodu, že mu vyšetrovateľ PZ povedal, aby to urobil, inak ho obmedzí na osobnej slobode. Poškodená – svedkyňa A. L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 11.07.2025 bola v pohostinstve N. I. H., pričom okolo polnoci sa rozhodla, že pôjde domov. Domov išla sama cez ulicu N., B. C. M. a keď bola na konci ulice A., tak sa pri nej objavil nejaký F. – obžalovaný, ktorého dovtedy nepoznala a prihováral sa jej, na čo ona nereagovala, pretože na ušiach mala slúchadla, uviedla mu, že môže ísť s ňou, pretože bol neoblomný a ona sa bála, čo by urobil, keby s tým nesúhlasila. Za chvíľu bola pred vchodom, kde bývajú jej rodičia na ulici G., následne keď sa chcela rozlúčiť, tak ju obžalovaný objal, chytil ju za zadok, stlačil jej ho, jej sa to nepáčilo a rýchlo vošla do vchodu, kde bývajú jej rodičia. Chvíľu počúvala hudbu a následne zistila, že jej chýba mobilný telefón, ktorý mala v zadnom vrecku, preto vybehla von z vchodu, avšak obžalovaný tam už nebol. Po príchode domom z mobilného telefónu jej mamy volala na jej mobilný telefón, telefón najskôr zvonil, nikto ho však nezdvíhal a keď následne opätovne volala, telefón bol vypnutý, preto vec nahlásila na Polícii. Svedkyňa uviedla, že mobilný telefón kúpila v marci 2022 za sumu 790 eur, popísala charakteristické znaky mobilu a uviedla, že mal zelenkastý obal. Na záver svojej výpovede uviedla, že obžalovaný jej škodu sám od seba uhradil. Svedok F. F. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná, lebo mu nosil predávať mobilné telefóny, pričom uviedol, že za desať rokov to bolo asi trikrát. Ďalej uviedol, že je pravdou, že v júli 2025 ho kontaktoval obžalovaný, že má na predaj mobilný telefón, obžalovaný za ním prišiel a predložil mu mobilný telefón značky Apple Iphone 11 asi bielej farby, on ho od obžalovaného kúpil za 30 eur. Uviedol, že mobilný telefón bol funkčný, dal sa zapnúť, bol však zablokovaný. Uviedol, že mobil kúpil len kvôli tomu, že potreboval displey. Na záver svedok uviedol, že on nevie presne, či mu obžalovaný predložil mobilný telefón bielej farby alebo inej, napr. zelenej, červenej, zlatej, ružovej alebo inej farby, pretože v tom čase takýchto Iphone 11 odkúpil od viacerých ľudí v celkovom počte asi 10 kusov. Na č.l. 20 sa nachádza doklad z F. G., že poškodenej A. L. na jej účet dňa zaslala manželka obžalovaného dňa 18.02.2026 sumu 250 eur, ako dôvod je uvedené, že sa jedná o spôsobenú škodu za Iphone, na č.l 41a) sa nachádza odborné vyjadrenie, že v čase odcudzenia mal mobilný telefón hodnotu 250 eur, pričom odborné vyjadrenie bolo vypracované dňa 17.02.2026, na č.l. 47-55 sa nachádzajú zápisnice o rekognícii + fotodokumentácia, kde poškodená opoznala osobu, ktorá jej odcudzila mobilný telefón, teda obžalovaného. Z trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T 8/2024 zo dňa 06.02.2024, ktorý obžalovaný prevzal dňa 15.02.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2024 bol obžalovaný odsúdený pre
prečin krádeže, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorého výkon mu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, ktorého sa dopustil voči A. O. tým spôsobom, že z auta odcudzil peňaženku a odcudzil jej hotovosť vo výške 1.750 eur. Súd po prevedenom dokazovaní, vyhodnotiac dôkazy tak jednotlivo, ako i súhrnne mal preukázané už aj vzhľadom na samotnú výpoveď obžalovaného A. A., výpoveď poškodenej A. L., výpoveď svedka F. F., že keď sa poškodená dňa 12.07.2025 v čase o 02:00 hodine vracala domov, tak sa k nej pripojil obžalovaný A. A., pričom, keď poškodená odbočovala do vchodu obytného domu na ulici G., tak ju obžalovaný objal a chcel poškodenú pobozkať, následne obžalovaný jednou rukou stlačil zadnú časť teľa poškodenej, kde mala vo vrecku mobilný telefón a tento jej z vrecka vytiahol, čo poškodená zistila až vo vojdení do vchodu bytového domu, pričom obžalovaný z miesta odišiel preč a hneď v ten istý deň mobilný telefón predal svedkovi F. F.. Súd po prevedenom dokazovaní, zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný poprel spáchanie trestnej činnosti, z konania je usvedčený nepriamo aj svojou výpoveďou, keď sám obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní sa priznal, že požil alkoholické nápoje, vracal sa domov, pripojil sa k poškodenej a pred odchodom poškodenej domov túto objal, poprel však, že by poškodenej mobilný telefón odcudzil, čo však poškodená vyvracia, pretože po tomto incidente zistila, že obžalovaný jej zo zadného vrecka mobilný odcudzil. Súd preto konanie obžalovaného kvalifikoval tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej ako prečin krádeže podľa § 212 ods.1 písm. d), ods.2 písm. b) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 416/2025 Z.z., pretože obžalovaný si prisvojil mobilný telefón poškodenej a to tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mala poškodená pri sebe a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T 8/2024. Samosudca poukazuje na to, že trestného činu podľa 212 ods.1 písm. d) Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní voči osobe, ktorá ju má pri sebe a prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. b) Trestného zákona sa dopustí ten, ktorý bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov odsúdený. Objektom tohto trestného činu je ochrana majetku. Samosudca ďalej poukazuje na to, že zo subjektívnej stránky sa pri páchaní tejto trestnej činnosti vyžaduje úmysel v zmysle § 15 písm. a), b) Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania je dostatočne preukázané, že obžalovaný vedel, že odcudzuje mobilný telefón, ktorý mala poškodená v zadnom vrecku nohavíc, teda nie sú dané žiadne pochybnosti o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi úmyselným zavinením a protiprávnym konaním konateľa na jednej strane a následkom vzniknutým na záujme chránenom Trestným zákonom na strane druhej, pričom podľa názoru samosudcu, obžalovaný konal v priamom úmysle. Súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, že on mobilný telefón poškodenej neodcudzil, pretože ako vyplýva z prevedeného dokazovania, obžalovaný je otcom štyroch maloletých detí a piate dieťa manželka obžalovaného očakáva, prečo by sa obžalovaný kontaktoval v ranných hodinách s poškodenou a túto následne bez toho, že to chcela poškodená, túto začal objímať, pričom poškodenú predtým nevidel a ani nepoznal, teda len z jediného dôvodu, že zistil, že poškodená má vo vrecku nohavíc mobilný telefón, na ušiach slúchadlá na počúvanie hudby, t.j. že ľahko môže okradnúť poškodenú. Neobstojí ani tvrdenie, že po príchode domov svoj mobilný telefón bielej farby dal na nabíjačku a že po prebudení zistil, že sa s mobilným telefón hrali deti a že mobilný telefón zablokovali a že preto predal mobilný telefón svedkovi F. F.. V prípade, že bol telefón zablokovaný, tento by ľahko obžalovaný mohol mobilný telefón odblokovať, pretože keď tvrdil, že je jeho (hoci nevedel, kedy, kde a za koľko mobilný telefón kúpil), pretože by musel vedieť pin kód a teda odblokovať, čo však obžalovaný nemohol urobiť, pretože poškodená mobilný telefón zablokovala a bolo zisťované miesto, kde sa mobilný telefón nachádza. Ani výpoveď svedka F. F. nepotvrdzuje, že sa jednalo o telefón obžalovaného, svedok nevedel uviesť presnú farbu mobilu z dôvodu, že v tomto období kúpil asi desať takýchto mobilov – rovnakej značky v rôznych farbách, či už bielej, zelenej, zlatej a podobne. Súd poukazuje aj na to, že obžalovaný prostredníctvom svojej ženy aj poškodenej škodu uhradil a jeho tvrdenie, že to urobil z toho dôvodu, že ho k tomu donútil vyšetrovateľ PZ s tým, že mu obmedzí osobnú slobodu, súd bral len ako účelové, pretože obžalovaný svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Podľa názoru súdu, obrana obžalovaného je len účelová, zameraná na to, aby mu nebol uložený nepodmienečný trest, pretože sa ho dopustil počas plynutia skúšobnej doby.
Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických osôb. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu v tom, že poškodenej nahradil škodu, priťažujúcou okolnosťou je to, že už v minulosti bol odsúdený. Motívom konania obžalovaného bola snaha získať predajom mobilného telefónu finančné prostriedky. K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Obžalovaný doposiaľ bol 4-krát súdne trestaný a 5-krát riešený v priestupkovom konaní. Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste u obžalovaného, vzhľadom na jeho osobu, jeho doterajší spôsob, okolnosti prípadu, vzhľadom na rodinné pomery obžalovaného, t.j. jeho starostlivosť a vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom, uložil súd obžalovanému za použitia ustanovenia § 38 ods.2 Trestného zákona trest odňatia slobody v dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 14 mesiacov a z dôvodu, že v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Pokiaľ obhajoba žiadala obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, súd takémuto návrhu nevyhovel vzhľadom už na horeuvedené skutočnosti, pretože tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej obžalovaný naplnil znaky prečinu, ktorý mu je kladený za vinu. Súd mal za to, že takto uložený trest bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.