Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 25Nt/12/2026 3826010314 14. 05. 2026 Mgr. Vojtech Chmelan ECLI:SK:OSPD:2026:3826010314.1
Uznesenie Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom vo veci odsúdeného A. B. o ochrannom protitoxikomanickom liečení dňa 14. mája 2026 takto rozhodol: Podľa § 74 ods.5 Trestného zákona, § 446 ods.1,2 Trestného poriadku s poukazom na § 446a) ods.2 Trestného poriadku a § 447 ods.1 Trestného poriadku per analogiam sa mení forma ochrannej protitoxikomanickej liečby z ústavnej formy uloženej odsúdenému A. B. C. D. E. C. F. G. , nar. XX. XXXXXXXXX XXXX v H., trvale bytom H., I. XX. J. K. XX/X, C. L., trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 20T/7/2026 zo dňa 10. februára 2026 podľa § 73 ods.2 písm. c) Trestného zákona na ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. odôvodnenie: Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 20T/7/2026 zo dňa 10. februára 2026, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2026 bolo odsúdenému, ktorý bol uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm. a), b) Trestného zákona popri nepodmienečnom treste odňatia slobody na 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, podľa § 73 ods.2 písm. c) Trestného zákona uložené ústavné ochranné protitoxikomanické liečenie. Odsúdenému bol výkon trestu a ochranného liečenia nariadený dňa 12.02.2026, pričom odsúdený bol vo výkone trestu. Odsúdený nezačal ochrannú liečbu vykonávať z dôvodu, že dňa 11.04.2026 bol z výkonu trestu prepustený. Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria D. F. A. vyplýva, že odsúdenému bola zistená závislosť na psychotropných látkach, avšak znalec uviedol, že nie je nebezpečný pre spoločnosť na slobode. Ochranné liečenie bolo súdom ukladané z dôvodu podľa § 73 ods.2 písm. c) Trestného zákona. Podľa § 446 ods.1,2 Trestného poriadku o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo zmene druhu ochranného liečenia rozhoduje na návrh alebo aj bez návrhu predseda senátusúdu, v ktorého obvode je zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva. Ak súd rozhoduje na návrh prokurátora, zdravotníckeho zariadenia, probačného a mediačného úradníka alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu súdu. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie znalecký posudok, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku. Predseda senátu rozhodne na verejnom zasadnutí, ak rozhoduje o zmene ambulantnej formy ochranného liečenia na ústavnú formu; predtým musí byť odsúdený vypočutý, ak to jeho zdravotný stav umožňuje.
Podľa § 447 ods.1 Trestného poriadku o upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začiatkom rozhodne súd, ktorý ochranné liečenie uložil na návrh prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu, osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať odvolanie, riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest alebo, ak obvinený medzitým absolvoval uloženú odvykaciu alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení, na návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého návrhu. Podľa § 74 ods.1 Trestného zákona ambulantnú formu ochranného liečenia súd uloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti možno očakávať splnenie účelu ochranného liečenia. Ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo, ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného liečenia. Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods.2 písm. c) Trestného zákona popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou. Podľa § 74 ods.5 Trestného zákona ochranné liečenie uložené páchateľovi podľa § 73 ods.2 písm. c) Trestného zákona ambulantnou formou trvá najviac dvanásť mesiacov a ústavnou formou trvá najviac tri mesiace s následným doliečovaním ambulantnou formou, ktorá trvá najviac dvanásť mesiacov. Ak sa počas výkonu ochranného liečenia zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť alebo, ak na dosiahnutie jeho účelu nie je potrebná určená doba alebo súdom uložená forma, súd zmení formu ochranného liečenia alebo rozhodne o prepustení z výkonu ochranného liečenia alebo o ukončení ochranného liečenia. Podľa § 81 ods.1, ods.2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, číslo 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, ochranné liečenie sa začne čo najskôr po nástupe do výkonu trestu s prihliadnutím na kapacitné možnosti psychiatrického oddelenia, ak to zdravotný stav odsúdeného umožňuje. Ochranné liečenie sa u odsúdeného vykoná, ak bolo uložené popri treste a do konca výkonu trestu zostáva najmenej pri protialkoholickom ochrannom liečení päť mesiacov. Podľa § 446a) ods.2 Trestného poriadku ak sa ochranné liečenie, ktoré bolo nariadené počas výkonu trestu odňatia slobody nezačalo vykonávať bez zavinenia odsúdeného, predseda senátu môže rozhodnúť o jeho výkone ústavnou formou len, ak je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy. Odsúdený dosiaľ ochranné protitoxikomanické liečenie uložené len z dôvodu podľa § 73 ods.2 písm. c) Trestného zákona účinného v čase rozhodovania vykonávať nezačal. Už ani v pôvodom psychiatrickom posudku nebolo konštatované, že by bol pre spoločnosť nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy. Nutnosť ústavnej formy vyplynula z konštatovania jeho závislosti a účelnosti takejto liečby, ktorá je obmedzená dĺžkou už len maximálne tri mesiace s následným doliečovaním. Ochranné liečenie bolo súdom ukladané z dôvodu podľa § 73 ods.2 písm. c) Trestného zákona, kde nie je podmienkou nebezpečnosť obvineného pre spoločnosť počas pobytu na slobode z dôvodu duševnej poruchy. Je potrebné uviesť, že Trestný poriadok upravuje jednak spôsob rozhodovania o upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začiatkom uloženia podľa § 447 ods.1 Trestného poriadku – teda prípad, keď sa s ochrannou liečbou ani nezačalo. O tejto rozhoduje miestne príslušný súd, ktorý ochranné liečenie uložil. Ďalej rozhodovanie o zmene formy ochrannej liečby podľa § 446 ods.1,2 Trestného poriadku, čo je situácia, keď odsúdený už liečbu vykonáva, čoho logickým dôsledkom je aj miestna príslušnosť súdu, v ktorého obvode sa liečba vykonáva – teda nie kde bola nariadená, ale reálne vykonávaná. Zákonodarca upravil aj situáciu, keď je liečba vykonávaná počas výkonu trestu, avšak je dôvodné jej pokračovanie v nejakej forme buď ústavnej alebo ambulantnej, tu opäť je daná príslušnosť súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva - § 446a) ods.1 Trestného poriadku.
Upravil aj situáciu, keď sa nezačalo s výkonom ochranného liečenia nariadeného počas výkonu trestu odňatia slobody, bez zavinenia odsúdeného - § 446a) ods.1 Trestného poriadku, keď je potrebné miestnu príslušnosť odvodiť od § 406 ods.1 Trestného poriadku logicky, pretože jednak liečba ani nezačala byť vykonávaná a je zrejmé, že odsúdený je v tom čase už na slobode. Tak rozhodnutie o zmene, ako aj o upustení od ochranného liečenia predpokladá rozhodovanie bez nariadenia verejného zasadnutia – to je súd povinný nariadiť len pri zmene formy z ambulantnej na ústavnú. Príslušnosť súdu, ktorý liečbu nariadil vyplýva zo skutočnosti, že k výkonu liečby ani nedošlo, takže ide o rozhodovanie analogicky najbližšie konaniu o upustení od ochranného liečenia a základnému ustanoveniu § 406 ods.1 Trestného poriadku. Predpoklad aplikácie § 446a) ods.2 Trestného poriadku je skutočnosť, že liečenie malo byť alebo bolo aj nariadené počas výkonu trestu. Povinnosť ho nariadiť do výkonu trestu vyplýva z § 445 ods.1 Trestného poriadku tretia veta, hoc je uvedené v rozpore s § 81 ods.1, ods.2 písm. c) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, číslo 368/2008 Z.z.. Z dôvodovej správy k Zákonu číslo 40/2024 Z.z., ktorý odzrkadľuje aktuálnu právnu úpravu súd cituje: Ak však bolo ochranné liečenie uložené popri nepodmienečnom treste odňatia slobody je potrebné, aby sa s výkonom ochranného liečenia začalo čo najskôr. Nie je účelné, aby odsúdený, ktorý je tri roky vo výkone trestu odňatia slobody najskôr vykonal trest a až potom by mal nastúpiť napr. protialkoholické, či protitoxikomanické liečenie. Rovnako pri sexuologických alebo psychiatrických indikáciách je s ochranným liečením potrebné začať čo najskôr, pretože neliečený odsúdený môže byť nebezpečný aj pre ostatných odsúdených. Konkrétne k § 446 Trestného poriadku súd cituje: Navrhované znenie týkajúce sa pokračovania v ochrannom liečení reflektuje na prípady, kedy sa s výkonom ochranného liečenia začne prakticky až po výkone trestu odňatia slobody, čím dochádza k predlžovaniu obmedzenia osobnej slobody a de facto k dvojitému potrestaniu. Z uvedeného dôvodu sa precizujú podmienky a lehoty, kedy je možné pokračovať vo výkone ochranného liečenia ústavnou formou a malo by sa tak diať len ak je to naozaj nevyhnutné, teda len ak by pobyt odsúdeného na slobode mohol byť nebezpečný, najmä ak má uložené psychiatrické alebo sexuologické liečenie alebo je dôvodný predpoklad, že ochranné liečenie ambulantnou formou nedosiahne účel ochranného opatrenia. Za situácie, keď odsúdený, ktorému bolo popri nepodmienečnom treste uložené ústavné ochranné liečenie ani nezačal vykonávať, súd je oprávnený rozhodnúť a nariadiť ústavnú formu liečby, len ak odsúdený nevykonanie liečby zavinil alebo ak nezavinil, ak je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy. Odsúdený vykonal trest sčasti väzobne, sčasti vo výkone trestu, t.j. vykonal celých 6 mesiacov. Jednak tak nevykonanie ochrannej liečby nezavinil, ani nie je konštatovaná od počiatku jeho nebezpečnosť pre spoločnosť z dôvodu duševnej poruchy. Je zrejmé, že dôvod ochrannej protitoxikomanickej liečby ústavnou formou bolo uložené z dôvodu, že mu to navrhoval znalec v znaleckom posudku, avšak znalec uviedol, že odsúdený nie je na slobode nebezpečný pre spoločnosť a odsúdený nie svojím zavinením nezapočal s výkonom liečby, keď bol vo výkone trestu, preto súd rozhodol o zmene formy liečby na miernejšiu formu ambulantnú. Záverom súd uvádza, že liečenie uložené podľa § 73 ods.2 písm. c) Trestného zákona trvá najviac 12 mesiacov za podmienok uvedených v § 74 ods.5 Trestného zákona. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia uznesenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.