Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 3T/39/2026 3826010610 24. 08. 2026 JUDr. Noema Turanovičová ECLI:SK:OSPD:2026:3826010610.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 24. augusta 2026 v trestnej veci obžalovaného A. B. takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., okres Prievidza, trvale bytom C., D. E., prechodne bytom E., C.. F. XX/X, toho času vo výkone väzby v G. H. I. J. A. C. K., je vinný, že dňa 12.04.2026 v čase približne o 19:00 hod., v obci L. M., okres Prievidza, bez oprávnenia a bez súhlasu oprávnených osôb vstúpil do bytového domu č. XXX, a to takým spôsobom, že využil neuzamknutý vstup do bytového domu, pričom vchodové dvere boli v tom čase nastavené na režim umožňujúci ich otvorenie bez použitia kľúča, následne po vstupe do bytového domu bez použitia násilia vošiel do bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí uvedeného bytového domu, ktorý užíva poškodená N. O. spolu so svojím druhom L. I. a maloletým synom J. B., narodeným v roku 2018, ktorý je aj synom obvineného, a to tak, že otvoril neuzamknuté vstupné dvere do bytu pomocou kľučky, pričom takto do bytu vstúpil bez vedomia a súhlasu oprávnených osôb, kde sa následne neoprávnene zdržiaval po dobu niekoľkých minút, hoci vedel, že na takýto vstup nie je oprávnený, pričom v tom čase sa v byte nachádzal maloletý J. B., ktorý o jeho prítomnosti nemal vedomosť, a následne po tom, čo bol spozorovaný susedou pri odchode z bytu a táto na neho začala kričať, byt opustil, vyšiel pred bytový dom a z miesta odišiel, kde týmto konaním narušil domovú slobodu poškodených N. O., L. I. a maloletého J. B., nar. XXXX, teda neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a voči chránenej osobe - dieťaťu a blízkej osobe, tým spáchal zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a), c) Trestného zákona, a za to sa odsudzuje:
Podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 39 ods. 5 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody vo výmere 38 (tridsaťosem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, § 74 ods. 1 posledná veta Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré bude podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona trvať najviac 3 (tri) mesiace, s následným doliečovaním ambulantnou formou, ktoré bude trvaní najviac 12 (dvanásť) mesiacov. odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv 144/26/3307 a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, ochranného opatrenia a väzby. Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, ktorý sa k spáchaniu skutku priznal, jeho spáchanie i oľutoval. Konal v strachu o syna, keď mu nikto dvere neotváral, chcel sa len s ním stretnúť, odovzdať mu list. Potrebu navrhovaného liečenia nespochybňuje, liečeniu sa podrobí. Nesprávnosť svojho konania si jasne vo väzbe uvedomil, no zrejme aj v budúcnosti by konal rovnako. S poukazom na uznanie viny obžalovaného mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a voči chránenej osobe - dieťaťu a blízkej osobe, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a), c) Trestného zákona. Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami č.l. 163-164, odpisom registra trestov č.l. 190-191, pripojeným spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 20T/92/2025, z neho predovšetkým rozsudkom č.l. 89, z ktorých vyplýva, že o obžalovanom v mieste bydliska sú známe evidenčné údaje, bol postihnutý za viaceré priestupky, ako i skutočnosť, že bol dvakrát súdený trestaný, vo veci 0T/58/2020 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest vykonal 29.03.2021, a naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 20T/92/2025 zo dňa 11.12.2025, právoplatným dňa 23.01.2026, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s probačným dohľadom nad správaním obvineného s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, zákaz požívania alkoholu a iných návykových látok, podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii a psychologickému poradenstvu. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, následok, zohľadniac osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadniac a priznajúc mu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona - že sa spáchaniu trestnej činnosti priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval, priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona - že obžalovaný pred spáchaním žalovanej trestnej bol odsúdený, použil pri ukladaní trestu ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona no i ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 20T/92/2025, teda spáchanie opätovného zločinu. Berúc do úvahy i ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona, predovšetkým osobu obžalovaného, spôsob života, skutočnosť, že trestnej činnosti sa dopustil krátko po tom, čo bol
rozsudkom zo dňa 11.12.2025, právoplatným dňa 23.01.2026, uznaný vinným pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného, teda za veľmi závažný úmyselný trestný čin a bolo mu dané dobrozdanie zákona, kedy mal spôsobom života preukázať, že nie je potrebné na jeho osobu pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným hneď s výkonom trestu, teda uložený trest odňatia slobody, jeho výkon mu bol podmienečne odložený na príslušnú skúšobnú dobu, následne, krátko na to sa dopustil prejednávaného skutku, teda trest nemal na jeho osobu dostatočný prevýchovný účel, pretože sa dopustil novej trestnej činnosti, potom súd dospel k záveru, že ukladanie trestu pri spodnej hranici upravenej trestnej sadzby za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 5 Trestného zákona, pretože prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny, by splnil účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie trest odňatia slobody vo výmere 38 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bude obžalovaný v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože pred spáchaním trestnej činnosti bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu, zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Takýto trest považoval súd za zákonný, dôvodný a spravodlivý, a preto takýto a v takejto výmere obžalovanému uložil. Súd u obžalovaného nevzhliadol žiadne okolnosti pre mimoriadne zníženie trestu za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, žiadne také okolnosti nevzhliadol ani na strane obžalovaného alebo mimoriadne okolnosti prípadu. Obhajoba a obžalovaný sa súdu snažili prezentovať takúto okolnosť v motíve konania obžalovaného, čo mal byť strach obžalovaného o maloletého syna, skutočnosť, že tak konal nie z iného napr. zištného dôvodu ale len z dôvodu, že sa chcel stretnúť so synom, odovzdať mu list, a strach, že čo je s ním, keď mu nikto neotváral na byte, keď sa tam pokúšal zvoniť. Žiadnym z vykonaných dôkazov však, podľa názoru súdu, nebol preukázaný relevantný dôvod pre prezentované obavy, práve naopak, nie je možné pripustiť, aby bolo protiprávnym konaním zasahovaná a narušovaná domová sloboda iného. Rovnako nevzhliadol dôvod pre použitie ustanovenia § 48 ods. 4 Trestného zákona a na výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovaného zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, tak ako to v záverečnej reči navrhoval obhajca. Je nesporné, že prokurátor v rámci konania dohody o vine a treste pri predkladaní navrhovaného trestu k tomu pristúpil, no takúto možnosť aj bez splnenia podmienok daných v § 48 ods. 4 mu dáva ustanovenie § 48 ods. 5 Trestného zákona. Vzhliadol dôvodné použitie ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, tak ako je to uvedené vyššie. Súd sa oboznámil, jeho prečítaním podstatnej jeho časti, aj so znaleckým posudkom č. 41/2026 č.l. 114 -135, vzhľadom na ktorého závery podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, § 74 ods. 1 posledná veta Trestného zákona, obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré bude podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona trvať najviac 3 mesiace, s následným doliečovaním ambulantnou formou, ktoré bude trvaní najviac 12 mesiacov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho vyhlásenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.