Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 29P/16/2026 3826200841 19. 02. 2026 JUDr. Peter Štefčík ECLI:SK:OSPD:2026:3826200841.1
Uznesenie Okresný súd Prievidza vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcu u otca, dieťa rodičov C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom toho času D., E. F. XXXX/XX a matky B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom toho času G., H. XX, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva jej rodičov vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 29P/15/2026 ponecháva v osobnej starostlivosti otca. Otec je po dobu účinnosti tohto neodkladného opatrenia oprávnený a povinný zabezpečovať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletej. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej sumou 60 € mesačne, a to s účinnosťou od 13.02.2026, až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod spisovou značkou 29P/15/2026, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca maloletej. II. Súd poučuje účastníkov konania, že môžu podať návrh na tunajšom súde, ktorým sa môžu domáhať úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. III. Súd ustanovuje maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. IV. Úlohou ustanoveného opatrovníka je zastupovať maloleté dieťa v tomto konaní, a to aj v prípadnom odvolacom konaní. Funkcia opatrovníka sa končí právoplatným skončením tohto konania. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení. odôvodnenie: 1. Súd začal dňa 13.02.2026 na návrh navrhovateľa – otca maloletej konanie o rozvod manželstva rodičov maloletej A. B.. Súdu je z jeho činnosti známe, že konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode sa vedie pod spisovou značkou 29P/15/2026. 2. Návrhom podaným v rovnakom dni sa navrhovateľ – otec maloletej domáha aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha dočasného zverenia maloletej do skončenia konania o rozvod manželstva do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného na maloletú v sume 60 € mesačne, do 15. dňa mesiaca vopred, k rukám otca, s účinnosťou od podania návrhu. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil v zásade tým, že matka opustila spoločnú domácnosť dňa 01.09.2025. Od novembra 2025 sa on odsťahoval z domácnosti, kde predtým bývala aj matka a býva aj s maloletou v prenajatom byte. Matka odišla 01.09.2025 do obce G. na východe Slovenska. Od 01.09.2025 starostlivosť o maloletú zabezpečuje len on, hradí aj všetky výdavky maloletej. V januári 2026 matka bez jeho súhlasu zapísala maloletú do školského zariadenia v mieste svojho terajšieho bydliska, hoci navštevuje povinnú predškolskú dochádzku vo E. I. (D.). V byte u otca
má maloletá vytvorené vhodné podmienky. Matka poberá prídavok na dieťa 60 € mesačne, ale otcovi na výživu maloletej neprispieva. 4. Súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske o podanie správy o pomeroch maloletej. Správa bola súdu doručená dňa 17.02.2026 a vyplýva z nej, že matka je aktuálne nezamestnaná. Je poberateľkou prídavku na tri deti v sume 180 eur mesačne. Okrem mal. A. má vyživovaciu povinnosť aj k B. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je študentkou vysokej školy a k H. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je študentkou strednej školy. Matka spoločne s plnoletými dcérami býva v 3-izbovom rodinnom dome, ktorý nie je v jej osobnom vlastníctve. Výdavky uviedla nasledovné: hypotekárny úver v sume 520 eur + 230 eur mesačne, plyn v sume 80 eur mesačne, elektrická energia v sume 70 eur mesačne, voda v sume 20 eur mesačne. Matka v rozhovore verbalizovala, že zmena bydliska bola realizovaná na návrh otca maloletej. Avšak po predaji nehnuteľnosti a riešenia bývania na východe Slovenska si sťahovanie otec rozmyslel. Údajne sa mal vyjadriť, že keď matka odíde na východ, tak jej „dieťa nedá“. Matka odišla do obce G. dňa 15.11.2025. Uviedla, že bola nútená odísť bez dieťaťa z dôvodu, že maloletá si plní povinné predprimárne vzdelávanie a na východe Slovenska nemala vybavenú materskú školu z dôvodu, že otec odmieta dať súhlas na zmenu predškolského zariadenia. Matka od svojho odchodu bola v osobnom kontakte s dcérou 2-krát mesačne a s dieťaťom je i v telefonickom kontakte. Finančne otcovi na výživu dieťaťa od odchodu neprispela, verbalizovala však, že dieťaťu kúpila oblečenie (o uvedenom nemá doklady) a jedlo i drobnosti, keď príde za dcérou. Matka nesúhlasí s návrhom, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca. Podľa vyjadrenia matky má dcéra dobrý vzťah k obom rodičom, otca má tiež veľmi rada. Otec je zamestnaný a so starostlivosťou mu musí vypomáhať jeho matka a sestra. Matka verbalizovala, že ona má podmienky na zabezpečovanie starostlivosti, nakoľko nepracuje. Finančné prostriedky má z úspor a z predaja nehnuteľnosti a rozbieha podnikateľskú činnosť. Pani B. navrhuje, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti. Mala v úmysle podať návrh vo veci úpravy rodičovských práv a povinností, avšak najskôr chcela vyriešiť otázku pracovnej činnosti a príjmu. Otec je zamestnaný vo firme Arnold Izolácie k.s. Šišov, kde dosahuje príjem v sume asi 1 400 eur mesačne netto. Je tiež poberateľom daňového bonusu, ktorý si uplatňuje jedenkrát ročne. Býva spoločne s dcérou v 3,5-izbovom prenajatom byte. V otázke výdavkov sa pridržiava návrhu, avšak doplnil krúžok gymnastiky v obci I. s poplatkom v sume 40 eur mesačne, výdavky na cestovné na krúžok v sume asi 30 eur mesačne. So starostlivosťou o dcéru mu vypomáha jeho matka, ktorá odprevádza maloletú do Materskej školy E. I. z dôvodu, že pre pracovné povinnosti uvedené otec nevie zabezpečiť. S dopravou do materskej školy sú spojené náklady na taxi službu v sume asi 50 eur mesačne. Otec potvrdil, že matka chodieva za dcérou asi 2-krát mesačne, pričom dcére prinesie nejaké drobnosti, sladkosti, priniesla čižmy pre dieťa, o inom oblečení a obuvi otec nemá vedomosť. Finančne otcovi matka nijako neprispela na výživu dieťaťa od svojho odchodu. Vo veci tvrdení matky, že otec bol iniciátorom zmeny bydliska pán B. uviedol, že plány boli spoločné, avšak pri predaji nehnuteľnosti, ktorú spoločne obývali dospel k zisteniu, že bol oklamaný. Matkou dieťaťa bol uvedený do omylu, že je spoluvlastník nehnuteľnosti, čo však nebola pravda a figuroval len ako spoludlžník úveru k predmetnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného zmenil svoje rozhodnutie a odmietol sa presťahovať. Okrem toho uviedol, že na neho matka dieťaťa fyzicky zaútočila. Otec na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia trvá. Tvrdí, že matka bez jeho vedomia vodí maloletú na stretnutia sekty (svedkov Jehovových) a má obavy, že matka bez jeho vedomia a súhlasu zmení bydlisko maloletej. Navrhuje, aby maloletá bola dočasne zverená do jeho osobnej starostlivosti a matka bola zaviazaná vyživovacou povinnosťou v sume 60 eur mesačne. Stretávanie matky s dieťaťom nenavrhol upraviť. Verbalizoval, že sa údajne pokúšal s matkou dohodnúť mimosúdne, avšak neúspešne. Pohovory s obomi rodičmi boli realizované telefonicky, nakoľko matka sa nachádza mimo územný obvod úradu a otca sa výkonom terénnej sociálnej práce nepodarilo zastihnúť na adrese aktuálneho bydliska. Z uvedeného dôvodu nebol vykonaný ani pohovor s maloletou. Vo veci opätovného prešetrenia pomerov bolo dohodnuté stretnutie s otcom ako i pohovor s dieťaťom na deň 18.02.2026 o 15:15 h. O prešetrenie pomerov u matky požiadali miestne príslušný ÚPSVaR Trebišov. Na základe uvedených skutočností majú za to, že vo veci je potrebné rozhodnúť v riadnom konaní. Nakoľko otec podal návrh na rozvod manželstva, v uvedenom konaní je možné doplniť informácie, ktoré budú potrebné, aby rozhodnutie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností bolo v najlepšom záujme dieťaťa. Zároveň dávajú do pozornosti, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení by formálne uznalo aktuálny stav starostlivosti o maloletú a mohlo eliminovať ďalšie konflikty medzi rodičmi. 5. Súd sa oboznámil aj s obsahom príloh k návrhu na začatie konania Z týchto listín zistil nasledujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. 6. Z rodného listu maloletej na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 3 vyplýva, že maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX E. D., jej rodičia sú C. B. a B. B..
7. Z návrhu na rozvod manželstva na č.l. 4 vyplýva, že otec sa domáha rozvodu manželstva s matkou maloletej. Návrh odôvodnil obdobnými skutkovými okolnosťami ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (opustenie domácnosti matkou), ako aj rozdielnosti názorov rodičov maloletej. Otcovi v starostlivosti o maloletú pomáha jeho matka. Maloletá má od narodenia obvyklé miesto pobytu v D.. Matka ju pri odchode z domácnosti vôbec neriešila. 8. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR na č.l. 8 spisu vyplýva, že maloletá a otec majú trvalý pobyt v D. a matka od 26.11.2025 v G. F. K.. 9. Súd aplikoval pre konanie o neodkladnom opatrení nasledujúce právne predpisy: 10. Podľa § 28 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 11. Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 12. Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 13. Podľa § 24 ods. 5 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 14. Podľa § 62 ods. 1 až ods. 3 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 15. Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. 16. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 17. Podľa § 360 ods. 2 CMP ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. 18. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. 19. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 20. Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 21. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 22. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
23. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 24. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 25. Podľa § 329 ods. 1 až ods. 3 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 26. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 27. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 28. Podľa čl. 5 ZR Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä 1) úroveň starostlivosti o dieťa, 2) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, 3) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, 4) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, 5) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, 6) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, 7) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, 8) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, 9) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 29. Súd po preštudovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu spisu dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. 30. Účelom neodkladného opatrenia je neodkladná a rýchla, spravidla dočasná úprava pomerov účastníkov konania. Pre jeho nariadenie je potrebné aspoň osvedčiť alebo preukázať nárok a potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Súd nevykonáva v konaní o neodkladnom opatrení dokazovanie v plnom rozsahu, len skúma, či sú tvrdené skutočnosti osvedčené. Súd hodnotí na jednej strane riziko, ktoré hrozí účastníkom, ak by ich pomery neboli upravené bezodkladne a na strane druhej ujmu, ktorá hrozí z účinkov nariadeného neodkladného opatrenia. Ak preváži potreba bezodkladnej úpravy pomerov (ak by ujma v prípade neupravenia pomerov neodkladným opatrením mohla byť väčšia) nad potenciálnou ujmou účastníkov vyplývajúcou z rozsahu zisťovania podstatných skutkových okolností (v dôsledku nevykonania riadneho dokazovania), súd neodkladné opatrenie nariadi. Vo veciach týkajúcich sa maloletých detí sa súd vždy riadi pri posudzovaní uvedených východísk najlepším záujmom detí (čl. 5 ZR, Dohovor o právach dieťaťa). 31. K výroku o osobnej starostlivosti otca o maloletú: 31.1. Z listín obsiahnutých v spise vyplýva, že matka nebýva v spoločnej domácnosti s otcom a maloletou. Maloletá je v starostlivosti otca, ktorý jej za pomoci svojich príbuzných zabezpečuje bývanie i návštevu predprimárneho školského vzdelávania v materskej škole v mieste svojho bydliska. Matka odišla zo spoločnej domácnosti 01.09.2025 a od 15.11.2025 býva v obci G., ktorá je vzdialená od miesta bydliska otca a maloletej 4 a pol hodiny cesty autom (www.google.sk/maps). Od odchodu matky zabezpečuje riadnu a sústavnú starostlivosť o maloletú otec. Matka potvrdzuje, že maloletá má dobrý vzťah k obom rodičom, ona ju chodí navštevovať dvakrát mesačne. 31.2. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske vyplýva, že rodičia maloletej sa nevedia dohodnúť na tom, kde bude maloletá bývať. Matka chce zveriť maloletú do svojej starostlivosti,
rovnako ako aj otec. Maloletá je však v súčasnosti zvyknutá na osobnú starostlivosť v mieste bydliska otca. Má tu predškolské zariadenie, ktoré navštevuje, má tu aj iné blízke osoby (uvádza sa stará matka z otcovej strany a otcova sestra). Matka nechala maloletú v starostlivosti otca a uprednostnila riešenie svojej práce a príjmu. Už viac ako tri mesiace býva niekoľko sto kilometrov ďaleko od miesta, kde sa pôvodne spolu s otcom maloletej rozhodli vytvoriť jej zázemie. Aj samotné konanie matky, ktorá nechala maloletú otcovi, svedčí v prospech toho, že otec vie zabezpečovať všetky potreby maloletej. 31.3. Je v záujme maloletej, aby vyrastala v bezpečnom a stabilnom prostredí a aby nebola vytrhnutá z prostredia, na ktoré je zvyknutá. Otec už v súčasnosti viac ako tri mesiace riadne realizuje osobnú starostlivosť o ňu (s implicitným súhlasom matky, keďže mu maloletú nechala v starostlivosti a doposiaľ žiaden návrh na inú úpravu rodičovských práv a povinností nepodala). Maloletá v mieste bydliska otca navštevuje materskú školu, povinnú predškolskú prípravu. Z návrhu na začatie konania – z tvrdenia, že matka sa mala pokúsiť o zmenu predškolského zariadenia maloletej na zariadenie v mieste jej bydliska i z postoja oboch rodičov vyplýva, že sa nedokážu o otázke starostlivosti o maloletú dohodnúť. Aby súd predišiel sporom rodičov, ktoré by mohli na maloletú vplývať negatívne, je potrebné urýchlene upraviť pomery maloletej neodkladným opatrením. Ak by došlo počas konania k zmene bydliska maloletej bez súhlasu otca, mohlo by to skomplikovať rozhodovanie o úprave rodičovských práv a povinností vo veci samej. Mohlo by sa tak sťažiť rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností, a to i na čas po rozvode manželstva rodičov maloletej. Uvedené skutočnosti odôvodňujú potrebu urýchleného, bezodkladného rozhodnutia o úprave pomerov maloletej a jej rodičov neodkladným opatrením. 32. K vyživovacej povinnosti matky: 32.1. Z doteraz zabezpečených dôkazov a zo skutkových tvrdení navrhovateľa vyplýva, že matka si k maloletej neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Nebýva s ňou v spoločnej domácnosti, na úhradu jej potrieb finančne pravidelne neprispieva. Všetky potreby maloletej v súčasnosti zabezpečuje otec. 32.2. Neodkladným opatrením možno nariadiť platiť výživné, avšak nie v plnom rozsahu ako je uvedené v ustanovení § 62 ods. 2 a v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ale len v „nevyhnutnej miere“, to znamená len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie nevyhnutných, základných potrieb oprávnených (maloletých detí), tak aby sa nedostali do stavu hmotnej núdze. Ide najmä o bývanie, stravu a ošatenie. V tomto prípade z návrhu otca vyplýva, že na maloletú má výdavky na stravu v škôlke 15 € mesačne, na stravu doma 100 € mesačne, na oblečenie a obuv 50 € mesačne, na drogériu a kozmetiku 10 € mesačne a na krúžky 50 € mesačne. Výdavky na stravu a ošatenie sú teda spolu najmenej 165 € mesačne. U matky pri posúdení jej pomerov súd vychádzal z jej tvrdení zistených prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Matka jej schopná platiť výdavky súvisiace s bývaním 920 € mesačne, súd teda vychádzal z toho, že jej potenciálny príjem musí byť aspoň v tejto výške. Má dve ďalšie deti. Výživné podľa Metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je v prípade maloletej u matky 9% z jej čistých príjmov. Vychádzajúc z toho, že jej príjmy nie sú nižšie ako 920 € mesačne (v tejto výške dokáže uhrádzať výdavky) by malo byť výživné určené na 82,80 € mesačne. Otec sa však svojím návrhom domáha určenia výživného sumou 60 € mesačne. Súd síce nie je rozsahom návrhu v tomto type konaní viazaný, ale skutočnosť, že otec požaduje sumu 60 € mesačne znamená, že výdavky maloletej nad túto sumu je schopný zabezpečiť sám. Neodkladným opatrením je možné určiť výživné len v nevyhnutnej miere. Nie je teda nevyhnutné určiť výživné vyššie ako 60 € mesačne. Ak by sa ktorýkoľvek z účastníkov domáhal určenia výživného návrhom vo veci samej, môže byť výživné určené aj vyššou sumou. V takom prípade by nešlo len o výživné nevyhnutné, ale o výživné zodpovedajúce na jednej strane odôvodneným potrebám maloletej, a na strane druhej možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Súd určil účinnosť vyživovacej povinnosti matky od začatia tohto konania, pretože už v čase začatia konania platilo, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Súd určil ako deň splatnosti výživného 15. deň v mesiaci (polovicu mesiaca), pričom výživné je splatné na mesiac vopred. Matka bude výživné povinná v predbežne určenej výške platiť až do skončenia konania vo veci samej o rozvode manželstva, respektíve do zrušenia neodkladného opatrenia, pričom platiť ho bude otcovi, ktorý v súčasnosti zabezpečuje plnenie potrieb maloletej. Nebol dôvod neodkladným opatrením určovať výživné spätne, pretože na spätné určenie výživného musí byť daný vážny dôvod (podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine musí ísť o dôvod hodný osobitného zreteľa). Žiaden taký dôvod však ani z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani z obsahu spisu nevyplýva. Výživa maloletej nebola do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozená a od vykonateľnosti tohto rozhodnutia bude vyživovacia povinnosť zo strany matky zabezpečená aspoň v minimálnom rozsahu týmto rozhodnutím, pričom v rozhodnutí o veci samej (ak by bolo začaté konanie o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva) súd môže určiť výživné aj spätne a aj vo vyššej výške, ako v tomto uznesení. 33. K výroku o poučení účastníkov o možnosti podať návrh vo veci samej:
33.1. Táto povinnosť súdu vyplýva z ustanovenia § 360 ods. 2 CMP. Toto rozhodnutie bolo vydané na návrh navrhovateľa – otca, zdanlivo po začatí konania vo veci samej (v rovnaký deň ako návrh na rozvod manželstva), avšak po preskúmaní jeho obsahu súd dospel k záveru, že nejde o súčasť konania o rozvod manželstva (§ 100 CMP). Otec totiž žiada úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva a s konaním o rozvod je spojená úprava rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Ide teda o neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania vo veci samej (o úprave práv rodičov do rozvodu manželstva). Preto má súd povinnosť buď začať konanie vo veci samej, čo súd ale neurobil, lebo postačí podľa názoru súdu aj úprava vykonaná týmto neodkladným opatrením a definitívne stačí rozhodnúť o úprave rodičovských práv a povinností až v súvislosti so skončením konania o rozvod, alebo má súd povinnosť poučiť účastníkov o možnosti také konanie iniciovať, čo súd vo výroku II. urobil. 34. K výrokom o kolíznom opatrovníkovi: 34.1. Podľa § 31 ods. 2, ods. 3 ZR žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. 34.2. Podľa § 68 ods. 1, ods. 2 CSP v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. Procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje. 34.3. Podľa § 69 CSP súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný. 34.4. Podľa § 117 CMP ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. 34.5. Zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa sú jeho rodičia. V konaní pred súdom ho zastupovať nemôžu, ak sú obaja jeho účastníkmi alebo ak ich niet. Ak dieťa nemôže zastupovať zákonný zástupca, súd mu ustanoví na zastupovanie v konaní opatrovníka. 34.6. Opatrovníkom maloletého dieťaťa by mala byť najmä blízka osoba, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého dieťaťa a ktorá s ustanovením súhlasí. V prípade, ak takej osoby niet, súd ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny). 34.7. Vzhľadom k tomu, že žiaden subjekt žiadnu inú vhodnú osobu nenavrhol a súd ani pri vlastnej činnosti žiadnu takú osobu nezistil, rozhodol tak, že za opatrovníka ustanovil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Zároveň súd vymedzil rozsah oprávnení ustanoveného opatrovníka. V prípade, ak by sa v priebehu konania zistila iná vhodná osoba, ktorá by mohla byť za opatrovníka ustanovená, súd môže na návrh účastníkov konania alebo aj bez návrhu rozhodnutie o ustanovení opatrovníka zmeniť. 35. K výroku o trovách konania: 35.1. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 35.2. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 35.3. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 35.4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP, pretože týmto rozhodnutím sa konanie o neodkladnom opatrení končí. Keďže nebol zistený žiadny spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nepriznal. 36. Súd o neodkladnom opatrení rozhodol v zmysle § 329 ods. 1 CSP bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. 37. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím podľa § 367 ods. 1 CMP, pretože maloletá už je v starostlivosti otca a nedochádza k jej odovzdaniu.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu vo výrokoch I. a V. m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d), písm. m) CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Súd v prípade výkonu rozhodnutia môže odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať. Proti výrokom II. až IV. odvolanie prípustné nie je. (§ 355 ods. 2 CSP)