Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 13C/45/2026 3826202567 02. 06. 2026 Mgr. Marianna Hašková ECLI:SK:OSPD:2026:3826202567.2
Uznesenie Okresný súd Prievidza v spore žalobcu: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX a 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, obaja právne zastúpení JUDr. Erichom Lojom, advokátom so sídlom Prievidza, Bojnická 5,7, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., t. č. G. H., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žalovaný n e m á na náhradu trov konania právo. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Prievidza (ďalej len ,,súd“ alebo ,,tunajší súd“) sa žalobcovia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému úmyselne sa priblížiť k žalobcovi 1) na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaní pred súdom, orgánom činným v trestnom konaní alebo správnym orgánom v nevyhnutnom rozsahu, a zároveň aby žalovanému zakázal kontaktovať žalobcu 1) osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami s výnimkou realizovania procesných úkonov v konaní pred súdom, orgánom činným v trestnom konaní alebo správnym orgánom v nevyhnutnom rozsahu. Ďalej sa domáhajú, aby súd žalovanému zakázal vstupovať do bytu žalobcu 1) a 2) na adrese C., D. XXX/XX. 2. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalovaný je ich spoločným synom a je obvinený v trestnom konaní vedenom na ORPZ v Prievidzi pod sp. zn.: ČVS ORP-160/2-VYS-PD-2026 (pôvodne ČVS: ORP-160/1VYS-PD-2026) pre dôvodné podozrenie zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §138 písm. d) Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že obvinený dňa 11.04.2026 v čase o 06:36 hod. v C., na adrese D. XXX/XX na 2. poschodí bytového domu pristúpil k uzatvoreným dverám bytu, ktorého vlastníkmi sú jeho rodičia, na ktoré búchal a kričal, aby mu otec otvoril, vulgárne nadával a kopal do dverí, čím ich poškodil v oblasti zámku. Následne vošiel do bytu napriek tomu, že tam nemá trvalý pobyt a otec mu vstup výslovne zakázal. Žalobcu následne sotil, po tom ako spadol na zem ho ťahal za nohy, a keď chcel žalobca z bytu ujsť, žalovaný ho chytil oboma rukami pod krkom za mikinu a povedal mu, aby zostal v byte. Žalobcovi sa podarilo ujsť na ulicu. Žalovaný narušil zákonom chránené súkromie a nedotknuteľnosť obydlia žalobcov, spôsobil škodu neprevyšujúcu 700 Eur, pričom žalobcovi neboli spôsobené žiadne zranenia vyžadujúce lekárske ošetrenie. Žalovaný je v súvislosti s uvedeným činom väzobne stíhaný. Pre žalobcov je ťažké, že ich syn má problémy s dodržiavaním základných pravidiel slušného správania sa a rešpektovania iných, a to aj vlastných rodičov. Výsledkom jeho správania sú opakované podnety na políciu a príslušné orgány, aby im poskytli ochranu pred správaním ich syna. Vzhľadom na skutky, ktoré sa žalovanému kladú za vinu ako i jeho minulosť je dôvodný predpoklad, že mu bude uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, s čím sa však rodičia nedokážu vyrovnať. Preto sú žalobcovia viac menej rozhodnutí, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia by zobrali súhlas s trestným stíhaním spať, čím by
došlo k zastaveniu trestného stíhania a prepustenia ich syna na slobodu, avšak stále sa boja, že ich syn bude v nežiadúcom protiprávnom konaní pokračovať. Žalovaný bol v roku 2024 podmienečne odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania voči žalobcovi 1) a odvtedy sa dopustil množstva priepustkou, ktoré spočívali prioritne v správaní voči žalobcovi 1) a v jeho bydlisku. Žalobcovia pociťujú reálnu obavu nakoľko v prebiehajúcom trestnom konaní im nie je poskytnutá žiadna ochrana a to najmä v prípade prepustenia žalovaného na slobodu. Zároveň žalobcovia uviedli, že ich syn bol prostredníctvom ich právneho zástupcu, ktorý zároveň vystupuje ako obhajca ich syna v trestnom konaní, bol žalovaný oboznámený s obsahom návrhu. Uviedol, že s návrhom súhlasí a bude ho v prípade jeho prepustenia z väzby dodržiavať. Žalobcovia ďalej uviedli, že ak im bude v tomto konaní poskytnutá ochrana, súhlas s trestným stíhaním vezmú späť. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložili plnomocenstvo na zastupovanie, vyjadrenie žalovaného k návrhu, uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:ORP-160/1VYS-PD-2026 zo dňa 11.04.2026, zápisnicu o výsluchu obvineného sp. zn. 15Tp/32/2026, správu o povesti od obce Oslany a výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, LV. č. 2224. 3. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v znení neskorších predpisov, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 6. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 7. Podľa § 329 ods. 1 CSP, veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 8. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 9. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy
právneho vzťahu medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení, a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné bezodkladne zabrániť jej rozširovaniu. 10. Zmyslom neodkladného opatrenia je nielen zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov, ale aj rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je treba okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie slúži najmä k tomu, aby sa dočasne upravili pomery účastníkov, ak je to potrebné, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Znakom neodkladného opatrenia je jeho dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. V ustanovení § 325 ods.1 CSP je použité slovo „najmä“, to znamená, že výrok neodkladného opatrenia môže, ale aj nemusí zodpovedať zákonnému textu. Súd preto pri poskytovaní ochrany neodkladným opatrením použije výrok, ktorý svojou povahou najväčšmi zodpovedá osvedčenému právu bez ohľadu na to, či tento výrok má normatívny základ v ustanovení § 325 CSP. Ak súd dospeje k záveru, že požadované neodkladné opatrenie navrhovaným obsahom zodpovedá účelu zabezpečenia, neodkladné opatrenie nariadi. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav vec, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitosti jeho návrhu. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. 11. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona a po posúdení návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, pripojených listinných dôkazov tento vyhodnotil ako nedôvodný. Súd má za preukázané, že žalovaný sa opakovane dopúšťa protiprávneho konania, a to najmä k osobe žalobcu 1). Pre rozhodnutie súdu je najpodstatnejší stav a čas, v ktorom o veci rozhoduje, a teda posudzuje, či existuje reálna hrozba v čase vydania rozhodnutia. V súvislosti s uvedeným je zrejmé, že nakoľko je momentálne žalovaný vo väzbe, nijaké ohrozenie žalobcov z jeho strany v súčasnosti nie je možné. Inštitút neodkladného opatrenia rieši bezodkladnú úpravu pomerov v prípade hroziaceho ohrozenia právom chránených záujmov žalobcov, a tento v žiadnom prípade nemôže byť zneužívaný alebo podmieňovaný akýmikoľvek podmienkami, následkami, prípadne ďalším správaním strán. Súd v tomto konaní neposudzuje závažnosť konania žalovaného, ani nemôže vyhodnotiť, či mu za jeho činy spáchané voči žalobcom (najmä žalobcovi 1)), ktoré sa mu kladú za vinu, môže byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Uvedené je čisto v rozhodovacej právomoci súdu vrámci trestného konania. Absurdum je aj dôkaz, na ktorý sa žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolávajú, a to vyjadrenie žalovaného, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia bude dodržiavať súdom uložené obmedzenia a s návrhom žalobcov súhlasí. Správanie žalovaného v prípade jeho potencionálneho prepustenia z väzby je čisto v jeho rukách, na jeho svedomí a v jeho záujme. Žalovanému nič nebráni viesť v prípade jeho prepustenia na slobodu riadny život, a správať sa k svojim rodičom s náležitou úctou, toto však v žiadnom prípade nemôže byť podmieňované vydaním neodkladného opatrenia, ktoré má slúžiť ako akási záruka pre stiahnutie súhlasu s trestným stíhaním zo strany žalobcov. Neodkladné opatrenie má byť krajným a dočasným prostriedkom ochrany. Súd v momentálnej situácii nemá dostatočne preukázané splnenie podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia a má za to, že nakoľko sa žalovaný nachádza vo väzbe neexistuje reálna obava z ohrozenia ich života, zdravia, telesnej ani duševnej integrity.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP žalovaný bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v plnom rozsahu, pretože súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Nakoľko však žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti.