KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieOkresný súd Prievidza17. 6. 2026plný text

Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12C/52/2026 z 17. 6. 2026

CitáciaUznesenie Okresného súdu Prievidza z 17. júna 2026, sp. zn. 12C/52/2026, ECLI:SK:OSPD:2026:3826203009.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Prievidza 12C/52/2026 3826203009 17. 06. 2026 JUDr. Eva Kiššová ECLI:SK:OSPD:2026:3826203009.2

Uznesenie Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XX/XX, E., proti odporcovi: B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, H. H., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Odporcovi proti navrhovateľke n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 5.6.2026 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd nariadil neodkladné oparenie, ktorým odporcovi uloží povinnosť zdržať sa vypratať nehnuteľnosť, meniť zámky na nehnuteľnosti, zamedziť vstup navrhovateľke a jej maloletému synovi do nehnuteľnosti, alebo inak narúšať držbu nehnuteľnosti navrhovateľkou, a to až do právoplatného skončenia konania a mimoriadny opravný prostriedok vo veci preskúmania zákonnosti postupu pri dobrovoľnej dražbe. Odporca B. F. je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania k vyprataniu bytu nachádzajúceho sa na adrese - C. D. XX/XX, I. J.X, 1. poschodie, E., a najmä sa zdržať: vykonania vypratania alebo vysťahovania navrhovateľky a jej maloletého dieťaťa, výmeny zámkov a obmedzenia vstupu do bytu, odpojenia alebo obmedzenia dodávok energií (elektrika, voda, plyn), akýchkoľvek zákazov do pokojného užívania predmetného bytu navrhovateľkou, jej maloletým synom a jej blízkej rodiny, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci ochrany práv navrhovateľky alebo do ďalšieho rozhodnutia súdu. 2. Predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že jej bezprostredne hrozí závažná a ťažko napraviteľná ujma spočívajúca v strate bývania pre seba a maloletého syna. Navrhovateľka dlhodobo užíva byt nachádzajúci sa na adrese C. D. XX/XX, I. J.X, 1. poschodie, ktorý predstavuje jej jediné obydlie a zároveň stabilné bývanie maloletého syna. V súčasnosti jej bola netradične doručená výzva na vypratanie bytu, pričom vzhľadom na okolnosti prípadu má dôvodnú obavu z ďalších zásahov do pokojného užívania predmetnej nehnuteľnosti. V byte býva aj maloletý syn navrhovateľky. Navrhovateľka nemá zabezpečené náhradné bývanie ani finančné prostriedky potrebné na jeho okamžité zabezpečenie. Navrhovateľka uzatvorila dňa 27.09.2018 kúpnu zmluvu s predávajúcim E. K., na základe ktorej nadobudla predmetný byt. Kúpna cena bola riadne v plnej výške zaplatená, pričom prevzatie finančných prostriedkov bolo potvrdené priamo v kúpnej zmluve. Navrhovateľka ešte pred vykonaním dražby aktívne chránila svoje práva. Dňa 18.08.2021 doručila dražobnej spoločnosti písomnú žiadosť o okamžité zastavenie dražby spolu s kópiou kúpnej zmluvy a ďalšími listinami preukazujúcimi jej nároky k predmetnému bytu. Následne sa osobne zúčastnila prvého kola dražby konaného dňa 24.08.2021, na ktorom opätovne predložila kúpnu zmluvu a upozornila na existenciu svojich práv k nehnuteľnosti. Napriek tomu bolo následne vykonané aj druhé kolo dražby dňa 27.10.2021. Taktiež právna zástupkyňa upozornila e-mailom dražobnú spoločnosť pred vykonaním druhého kola dražby, že je podaná žaloba a žiadala dražobnú spoločnosť, aby sa zdržovali výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnosti. Vydražiteľ aj dražobník tak mali vedomosť o existencii sporu týkajúceho sa predmetného bytu ešte pred ukončením dražobného procesu. Napriek

tomu bola na predmetnú nehnuteľnosť vykonaná dobrovoľná dražba a odporca je v súčasnosti zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti. Predmetný byt navrhovateľka nadobudla s cieľom zabezpečiť trvalé bývanie pre seba a svojho maloletého syna. V predmetnom byte býva dlhodobo a ide o jediné bývanie navrhovateľky a jej maloletého syna. Navrhovateľka v predmetnom byte dlhodobo býva spolu so svojím maloletým synom. Všetky svoje finančné prostriedky, úspory a finančné prostriedky získané od rodinných príslušníkov a známych investovala do kúpy, užívania, zachovania predmetného bývania , na ochranu svojich práv a právneho zastúpenia. Dodnes spláca záväzky, ktoré jej v súvislosti s nadobudnutím bytu vznikli. Strata bývania by preto mala pre navrhovateľku a jej rodinu mimoriadne závažné až likvidačné následky. Navrhovateľka zároveň poukazuje na právoplatný rozsudok Okresného súdu Prievidza SP. zn. 10C/16/2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2024, a ktorým bolo určené, že navrhovateľka je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Účastníci konania sa na pojednávaní vzdali práva podať odvolanie. Navrhovateľka preto po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku dôvodne vychádzala z toho, že otázka vlastníctva predmetného bytu bola právoplatne vyriešená. O to väčšie prekvapenie pre ňu predstavovala následná výzva na vypratanie bytu a vzniknutá hrozba straty bývania. Navrhovateľka predmetný byt užíva v dobrej viere na základe kúpnej zmluvy a rozsudku OS Prievidza po celý čas sa ochrany svojich práv domáha zákonnou cestou. Navrhovateľka zároveň poukazuje na opakované problémy s doručovaním písomnosti na adresu jej bydliska. Počas predmetného obdobia si viackrát všimla, odstránenie menovky zo svojej poštovej schránky a má dôvodnú obavu, že sa k nej nemuseli dostať všetky písomnosti týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti a súvisiacich konaní. Navrhovateľka preto nemá istotu, že jej boli všetky rozhodnutia a písomnosti riadne doručené. Uvedenú okolnosť považuje za významnú aj vzhľadom na následný vývoj, dlhodobo a pravidelne musí písať svoju menovku na schránku. Odporca doručil navrhovateľke výzvu na odovzdanie a vypratanie bytu, v ktorej uvádza, že sa bude svojich nárokov domáhať súdnou cestou a prípadne exekučnou cestou. Predmetnú výzvu navrhovateľka našla po návrate domov v nedeľu večer prilepenú na vchodových dverách a taktiež pripnutú na nástenke v spoločných priestoroch. Cez víkend bola spolu so synom mimo miesta bydliska. Obsah výzvy v nej vyvolal dôvodnú obavu zo strany bývania a ďalšieho vývoja situácie. Navrhovateľka sa ochrany svojich práv domáha dlhodobo a zákonnou cestou. V súvislosti s predmetným bytom bola nútená opakovane komunikovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, podávať oznámenia a riešiť vzniknutú situáciu prostredníctvom polície, prokuratúry a súdov. Nejde preto o novovzniknutý konflikt, v ktorom sa navrhovateľka nepretržite snaží chrániť svoje vlastnícke a bytové práva. Navrhovateľka má obavu, že odporca môže vykonať zásahy do pokojného života a užívania bytu aj počas jej neprítomnosti. V období od 14.06.2026 do približne do 28.06.2026 bude navrhovateľka prechodne mimo bydliska. Počas uvedeného obdobia sa v byte bude zdržiavať jej maloletý syn spolu s plnoletým súrodencom. Aj napriek tomu, že odporca sa vo výzve vyjadril, že bude riešiť zákonnou cestou, v minulosti nerešpektoval žiadne súdne rozhodnutie. Z tohto dôvodu má navrhovateľka zvýšenú obavu z možných zásahov odporcu do pokojného užívania bytu počas jej neprítomnosti. Obavy navrhovateľky nie sú hypotetické, v minulosti už došlo k situáciám keď bol navrhovateľky syn v byte bez jej prítomnosti a došlo k zásahom do užívania nehnuteľnosti vrátane vypnutia elektrickej energie a pokusov o zásah do vstupu do bytu. Tieto udalosti boli predmetom riešenia zo strany Policajného zboru a boli o nich vyhotovené úradné záznamy a zápisnice. Navrhovateľka sa obáva o bezpečnosť a psychickú pohodu svojho maloletého syna. V minulosti došlo viackrát k situáciám, kedy bol maloletý syn navrhovateľky sám v byte a následkom zásahov odporcu súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti zostal v poobedňajších hodinách nie raz a aj v zimnom období, kedy sa skoro stmieva, po tme a bez elektrickej energie. Odporca nedbal o to, že maloletý syn je doma sám a ja som bola v práci, aj napriek vedomosti od maloletého syna, ktorý ho o tom informoval ho takto psychicky zastrašoval a nechal ho bez elektrickej energie niekoľko hodín. Keď prišla navrhovateľka z práce, v spoločných priestoroch zapla istič k predmetnému bytu. V maloletom to vyvolalo strach a neistotu. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn.10C/16/2024 dňa 17.07.2024 navrhovateľka dôvodne vychádzala z toho, že otázka vlastníctva predmetného bytu bola právoplatne vyriešená. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka považovala spor za ukončený a mala za to, že jej vlastnícke právo bolo potvrdené. Následná výzva na vypratanie bytu preto pre navrhovateľku vyvoláva vážnu obavu zo strany bývania a potrebu bezodkladnej súdnej ochrany. V prípade zásahu do užívania bytu alebo jeho vypratania by vznikla navrhovateľke a jej maloletému synovi závažná a nenahraditeľná ujma spočívajúca najmi v strate jediného bývania a obydlia a narušenia rodinného života. Navrhovateľka nemá zabezpečené náhradné bývanie a nedisponuje finančnými prostriedkami potrebnými na jeho okamžité zabezpečenie. Strata predmetného bytu by mala pre navrhovateľku likvidačné následky. Navrhovateľka predmetný

byt nadobudla s cieľom zabezpečiť trvalý domov pre seba a jej maloletého syna. Do kúpy bytu a následnej ochrany svojich práv investovala všetky svoje úspory a zároveň využila finančnú pomoc rodiny, priateľov a známych, ktorú dodnes spláca. Prípadná strata bytu by pre navrhovateľku znamenala nielen stratu bývania, ale aj stratu investovaných finančných prostriedkov a zároveň pokračujúcu povinnosť splácať poskytnuté pôžičky bez toho, aby jej zostalo bývanie, na ktoré boli tieto finančné prostriedky použité. Takýto následok by predstavoval závažnú osobnú, sociálnu , finančnú a likvidačnú ujmu pre navrhovateľku a jej maloleté dieťa. Navrhovateľka má v úmysle využiť všetky zákonné prostriedky na ochranu svojich práv vrátane podania návrhu na obnovu konania a iných právnych prostriedkov. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti, najmi na existenciu kúpnej zmluvy, úhradu kúpnej ceny, dlhodobé užívanie bytu navrhovateľkou, hrozbu vypratania, absenciu náhradného bývania, prítomnosť maloletého dieťaťa a hrozbu vzniku nenahraditeľnej až likvidačnej ujmy, považuje navrhovateľka nariadenie neodkladného opatrenia za nevyhnutné. Celá vzniknutá situácia trvajúca už niekoľko rokov predstavuje pre navrhovateľku a jej maloletého syna mimoriadne závažnú psychickú, sociálnu a finančnú záťaž. Dlhodobá právna neistota spojená s hrozbou straty bývania negatívne ovplyvňuje ich každodenný život a pocit bezpečia. Navrhovateľka sa napriek dlhoročnému úsiliu o ochranu svojich práv naďalej nachádza v situácii, keď jej a jej maloletému synovi hrozí strata jediného domova , do ktorého investovala všetky svoje finančné prostriedky. Navrhovateľka sa ocitla v stave v právnej neistoty napriek tomu, že dlhodobo konala aktívne, upozorňovala na existenciu kúpnej zmluvy, komunikovala s dražobníkom, obrátila sa na políciu, prokuratúru, súdy a domáha ochrany svojich práv zákonnými prostriedkami. Napriek tomu jej v súčasnosti hrozí strata jediného domova jej a maloletého syna, do ktorého investovala všetky svoje finančné prostriedky. Bez poskytnutia dočasnej súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia hrozí vznik závažnej a ťažko napraviteľnej ujmy navrhovateľke a jej maloletému synovi. Vzhľadom na uvedené považuje navrhovateľka vzniknutú situáciu za existenčne a finančne likvidačnú pre seba aj svojho maloletého syna. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka priložila nasledovné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn. 10C/16/2022 zo dňa 17.7.2024, kúpnu zmluvu zo dňa 27.9.2018 vrátane potvrdenia o prevzatí kúpnej ceny, žiadosť o zastavenie dražby zo dňa 18.8.2021, e-mail od právnej zástupkyne zo dňa 26.10.2021 dražobnej spoločnosti, oznámenie o dobrovoľnej dražbe 1. kolo zo dňa 24.8.2021, 2.kolo zo dňa 27.10.2021, zápisnice o trestnom oznámení na odporcu a na predávajúce E. K., výzva odporcu na vypratanie bytu, kópia rodného listu maloletého dieťaťa. 3. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa §132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 10. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti, alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré brania pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú. 11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, prekážku rozhodnutej veci. 16. Podľa ustanovenia § 330 ods. 1, 2, CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 17. Podľa ustanovenia § 331 ods. 1, 2, 3 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie. 18. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1, 2, CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 19. Účelom neodkladných opatrení je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany, pričom predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú: osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti, odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), skutočnosť, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektíve možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 20. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, t.j. či ide o zásah primeraný. 21. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (rozhodnutie NS SR 5Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008). 22. Splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z hľadiska kvalitatívneho nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. 23. Odporca sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril podaním doručeným súdu dňa 8.6.2026 (vyjadrenie odporcu do spisu doručené mimo úkonov súdu), ktorým navrhuje, aby súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Podľa odporcu návrh navrhovateľky je nedôvodný, právne neudržateľný a v skutočnosti smeruje k tomu, aby súd neodkladným opatrením vytvoril navrhovateľke dočasné právo bezplatne užívať cudzí byt bez právneho titulu. Odporca

je vlastníkom predmetného bytu, a to nielen materiálne na základe dobrovoľnej dražby, ale aktuálne už aj evidenčne podľa katastra nehnuteľností. Na LV č. XXXX, k. ú. E., je odporca zapísaný ako vlastník bytu v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia je osvedčenie o dražbe N XXX/XXXX – A. XXXX/XX – L. XXXX/XX. Navrhovateľka nie je vlastníčkou predmetného bytu. Navrhovateľka nemá voči odporcovi uzavretú nájomnú zmluvu, podnájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke, vecné bremeno ani iný právny titul, ktorý by ju oprávňoval predmetný byt užívať. Odporca nepopiera, že navrhovateľka v byte fakticky býva. Faktické bývanie však samo osebe nezakladá právny titul na užívanie cudzej nehnuteľnosti, a už vôbec nie bezplatne a proti vôli vlastníka. Návrh navrhovateľky je potrebné posudzovať v celom kontexte doterajšieho vývoja veci. Nejde o situáciu, v ktorej by navrhovateľka náhle a nepredvídateľne čelila strate bývania. Ide o dlhoročný spor, v ktorom navrhovateľka o dobrovoľnej dražbe, právnej neistote a existencii právnych rizík vedela, aktívne ich riešila a mala dostatočný časový priestor svoju situáciu usporiadať zákonným a poctivým spôsobom. Odporca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu ako vydražiteľ v dobrovoľnej dražbe konanej dňa 27.10.2021, osvedčenej notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX. Cena dosiahnutá vydražením bola odporcom riadne uhradená. Odporca je aktuálne zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. E. ako vlastník predmetného bytu v podiele 1/1, pričom ako titul nadobudnutia je uvedené osvedčenie o dražbe N XXX/XXXX – A. XXXX/XX – L. XXXX/XX. Navrhovateľka v návrhu opakovane poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 10C/16/2022, ktorým malo byť určené jej vlastnícke právo vo vzťahu k pôvodnému vlastníkovi E. K.. Odporca však nebol účastníkom tohto konania. Uvedený rozsudok preto nemôže zakladať právne účinky voči odporcovi ako vydražiteľovi a aktuálne zapísanému vlastníkovi bytu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 6C/1/2022 bolo právoplatne skončené tak, že žaloba bola zamietnutá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2025. Navrhovateľka tak voči odporcovi nepreukazuje žiadny aktuálny právny titul na užívanie bytu. Nepredložila nájomnú zmluvu, podnájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke, vecné bremeno ani rozhodnutie súdu, ktoré by jej voči odporcovi zakladalo právo predmetný byt užívať. Odporca považuje za potrebné výslovne uviesť, že návrh navrhovateľky nemožno posudzovať izolovane iba cez jej tvrdenie o strate bývania. Celý doterajší vývoj veci ukazuje, že navrhovateľka sa dlhodobo nesnaží o poctivé a právne korektné vyriešenie situácie, ale o udržanie stavu, v ktorom môže fakticky užívať cudziu nehnuteľnosť bez platenia a bez znášania zodpovednosti za následky svojho vlastného konania. Navrhovateľka tvrdí, že sa cíti byť vlastníčkou predmetného bytu. Ak by však toto tvrdenie myslela vážne a konala v dobrej viere ako osoba, ktorá sa skutočne považuje za vlastníčku, prirodzene by znášala aspoň základné povinnosti spojené s vlastníctvom a užívaním bytu. Predovšetkým by hradila náklady spojené s užívaním bytu, zálohové platby, fond prevádzky, údržby a opráv a ďalšie platby voči správcovi domu. Realita je opačná. Podľa podkladov správcu I. – G. I. E., s.r.o. je k predmetnému bytu evidovaný nedoplatok po vyúčtovaní k 30.04.2026 vo výške 5 161,44 EUR, pričom za mesiace január až apríl 2026 boli predpísané zálohové platby vo výške 170 EUR mesačne a nebola zaevidovaná žiadna platba. To svedčí o tom, že navrhovateľka nepostupuje ako osoba, ktorá sa poctivo domáha ochrany svojho údajného vlastníckeho práva, ale ako osoba, ktorá chce čerpať výhody z užívania cudzieho bytu bez toho, aby niesla akékoľvek náklady alebo zodpovednosť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak nemožno vnímať ako poctivý návrh na ochranu existujúceho práva. V skutočnosti ide o pokus predĺžiť stav, v ktorom navrhovateľka fakticky užíva byt odporcu bez právneho titulu, bez nájomnej zmluvy, bez platenia náhrady za užívanie a bez riadneho uhrádzania nákladov súvisiacich s bytom. Odporca zdôrazňuje, že navrhovateľka mala od roku 2021 dostatočný časový priestor riešiť svoju bytovú a právnu situáciu. Vedela o dobrovoľnej dražbe, vedela o existencii sporov, vedela o riziku neúspechu v konaní o neplatnosť dražby a napriek tomu pokračovala v užívaní bytu bez toho, aby si zabezpečila právne udržateľné riešenie alebo aspoň začala znášať náklady, ktoré s užívaním bytu objektívne súvisia. Zvlášť významné je, že navrhovateľka sa dnes dovoláva súdnej ochrany proti vlastníkovi, avšak súčasne sama dlhodobo ignoruje základnú zásadu, že nikto nemôže čerpať výhody z cudzej veci bez právneho dôvodu a bez primeranej úhrady. Takýto výkon práva je v rozpore so zásadou poctivosti, s dobrými mravmi a predstavuje zjavné zneužitie súdnej ochrany. Súdna ochrana nemá slúžiť ako nástroj na legalizáciu bezplatného užívania cudzej nehnuteľnosti. Neodkladné opatrenie nemá byť prostriedkom, ktorým sa osoba bez právneho titulu dočasne „odmení“ za to, že roky odmieta rešpektovať právny stav, odmieta platiť náklady a prenáša dôsledky svojich vlastných rozhodnutí na vlastníka bytu. Ak by súd návrhu navrhovateľky vyhovel, fakticky by tým vytvoril situáciu, v ktorej osoba bez právneho titulu, bez platenia nákladov a bez vlastníckeho práva získa ďalšiu súdnu ochranu proti skutočnému vlastníkovi. Takýto výsledok by bol nielen neprimeraný, ale aj v rozpore so základnou spravodlivosťou a so zmyslom neodkladných opatrení. Odporca preto žiada súd, aby neposkytol ochranu konaniu, ktoré je svojou podstatou účelovým zneužitím súdnej ochrany na

udržanie bezplatného užívania cudzej nehnuteľnosti. Navrhovateľka sa návrhom nedomáha len ochrany pred bezprostredným násilným zásahom. V skutočnosti žiada, aby súd odporcovi zakázal vykonávať základné oprávnenia vlastníka a aby navrhovateľke fakticky umožnil ďalej užívať byt bez právneho titulu a bez platenia akejkoľvek náhrady. Takýto výsledok by bol v rozpore s účelom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie má slúžiť na dočasnú a primeranú úpravu pomerov, nie na vytvorenie nového užívacieho práva k cudzej nehnuteľnosti osobe, ktorá nie je vlastníkom, nemá nájomnú zmluvu a odmieta platiť akúkoľvek náhradu za užívanie. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že byt považuje za svoje bývanie a že nemá náhradné bývanie. Tieto sociálne a osobné okolnosti však samy osebe nemôžu založiť právo užívať cudziu nehnuteľnosť bez právneho titulu a bez úhrady. Právny poriadok poskytuje ochranu bývaniu a obydliu, avšak táto ochrana nemôže byť vykladaná ako licencia na bezplatné a časovo neobmedzené užívanie cudzieho bytu. Odporca nie je povinný nahrádzať funkciu sociálneho systému, obce alebo štátu. Ak má navrhovateľka problém so zabezpečením bývania, nemôže byť tento problém riešený tak, že súd fakticky uloží súkromnej osobe povinnosť poskytovať jej byt bez právneho titulu, bez náhrady a proti vôli vlastníka. Navrhovateľka sa snaží vyvolať dojem, že jej bezprostredne hrozí svojpomocné vypratanie alebo násilný zásah do bývania. Odporca takéto tvrdenie odmieta. Odporca voči navrhovateľke postupuje zákonnými prostriedkami. Podal žalobu o vypratanie bytu, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa priebežného platenia nákladov a primeranej náhrady za užívanie, a uplatňuje aj peňažné nároky v zákonom predpokladaných konaniach. Odporca navrhovateľke doručil písomnú výzvu na odovzdanie bytu, v ktorej výslovne uviedol, že vec bude riešiť zákonnou cestou. Samotná výzva vlastníka na odovzdanie bytu nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia v prospech osoby, ktorá byt užíva bez právneho titulu. Ak by súd akceptoval návrh navrhovateľky len preto, že vlastník vyzval neoprávneného užívateľa na odovzdanie bytu, znamenalo by to, že akákoľvek zákonná výzva vlastníka by automaticky zakladala dôvod na blokáciu jeho vlastníckych práv. Takýto výklad by bol absurdný. Odporca navyše v samotnej výzve výslovne uviedol, že nebude vykonávať žiadnu svojpomoc. Navrhovateľka túto výzvu sama predložila ako prílohu, pričom práve z tejto prílohy vyplýva, že odporca postupuje riadne, písomne, predvídateľne a zákonnou cestou. Odporca sa osobitne vyjadruje aj k prílohám, ktoré predložila samotná navrhovateľka. Tieto prílohy podľa názoru odporcu neosvedčujú dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Naopak, vo viacerých podstatných bodoch podporujú argumentáciu odporcu. Navrhovateľka predložila rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 10C/16/2022, ktorým bolo určené jej vlastnícke právo vo vzťahu k E. K.. Tento rozsudok však nebol vydaný v konaní proti odporcovi. Odporca nebol účastníkom tohto konania a nemal možnosť v ňom uplatniť svoje námietky. Rozsudok zároveň neobsahuje odôvodnenie. Z rozsudku preto nie je zrejmé, aké skutkové a právne okolnosti súd posudzoval, či sa súd vôbec zaoberal dobrovoľnou dražbou, právami záložného veriteľa, postavením vydražiteľa alebo účinkami nadobudnutia vlastníckeho práva odporcom v dobrovoľnej dražbe. Uvedený rozsudok preto nemôže osvedčovať právny titul navrhovateľky voči odporcovi. Nemôže ani nahrádzať rozhodnutie o platnosti alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby. Práve konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby bolo právoplatne skončené v neprospech žalobcov, keď žaloba bola zamietnutá. Navrhovateľka sama predložila listinu, z ktorej vyplýva, že už pred vykonaním dobrovoľnej dražby žiadala o informácie k bytu a o okamžité zastavenie dražby. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka o pripravovanej dražbe vedela, aktívne ju riešila a mala možnosť uplatňovať dostupné právne prostriedky. Nemožno preto hovoriť o náhlej alebo nepredvídateľnej situácii. Navrhovateľka bola s existenciou dražby, právnou neistotou a možnými následkami oboznámená už v roku 2021. Z príloh navrhovateľky ďalej vyplýva, že mala právnu pomoc a že jej právna zástupkyňa komunikovala v súvislosti s návrhom na neodkladné opatrenie a žiadosťou, aby sa dražobník zdržal výkonu dražby. Navrhovateľka teda nebola osobou, ktorá by bola pasívna, neinformovaná alebo právne bezbranná. Už pred dražbou mala právnu pomoc, vedela o existencii súdnych nástrojov a aktívne sa ich snažila využiť. Ak tieto kroky neviedli k zastaveniu dražby a ak neskôr žaloba o neplatnosť dražby nebola úspešná, nemožno dôsledky tejto situácie po rokoch prenášať na odporcu ako vlastníka bytu. Navrhovateľka predložila aj zápisnice zo svojich oznámení na polícii a prokuratúre. Tieto listiny sú navrhovateľkou predkladané ako dôkaz jej obáv. Zároveň však z nich vyplýva, že navrhovateľka už v roku 2022 vedela o dobrovoľnej dražbe, o osobe odporcu, o viacerých súdnych konaniach a o právnej neistote týkajúcej sa predmetného bytu. Tieto listiny preto nepreukazujú náhlu, nepredvídateľnú a novovzniknutú situáciu. Naopak, potvrdzujú, že navrhovateľka si bola dlhodobo vedomá spornosti svojho postavenia, rizík spojených s dražbou a potreby riešiť svoju bytovú situáciu zákonným spôsobom. Z predložených zápisníc teda nevyplýva len jej subjektívna obava. Vyplýva z nich najmä jej dlhodobá a detailná vedomosť o právnom stave, o existencii dražby, o postavení odporcu a o tom, že jej užívanie bytu bolo predmetom dlhodobého právneho sporu. Z vlastných tvrdení navrhovateľky v jej oznámeniach vyplýva, že jej vzťah k bytu bol odvodený od súkromnoprávnych a

finančných dohôd s E. K.. Navrhovateľka uvádza rôzne finančné plnenia, pôžičky, údajné úhrady a dojednania medzi ňou a E. K.. Ak sa tieto dohody ukázali ako právne alebo fakticky problematické, ide o vzťah medzi navrhovateľkou a E. K.. Tieto okolnosti však nemôžu založiť užívacie právo navrhovateľky voči odporcovi. Odporca nie je subjektom jej dohôd s E. K., nebol ich účastníkom, nemal z nich žiadny prospech a nemôže niesť ich následky. Odporca nespochybňuje, že situácia maloletého dieťaťa je citlivá. Táto skutočnosť však nemôže sama osebe založiť právny titul na užívanie cudzieho bytu bez úhrady. Riešenie bytovej a sociálnej situácie navrhovateľky nemožno preniesť výlučne na odporcu ako súkromného vlastníka. Existencia maloletého dieťaťa nemôže byť univerzálnym procesným nástrojom na paralyzovanie vlastníckeho práva tretej osoby. Inak by sa z každej osoby neoprávnene užívajúcej cudziu nehnuteľnosť stala osoba s prakticky neobmedzenou ochranou bez ohľadu na právny titul, bez ohľadu na vlastnícke právo a bez ohľadu na vznikajúcu škodu. Navrhovateľka sama predložila výzvu odporcu na odovzdanie a vypratanie bytu. Táto výzva je v skutočnosti dôkazom v prospech odporcu. Z výzvy vyplýva, že odporca navrhovateľke zrozumiteľne a písomne vysvetlil aktuálny právny stav, upozornil ju na zápis vlastníckeho práva v katastri a vyzval ju na dobrovoľné odovzdanie bytu. Zároveň výslovne uviedol, že nebude vykonávať žiadnu svojpomoc a že vec rieši zákonnými prostriedkami. Táto listina preto neosvedčuje bezprostrednú hrozbu protiprávneho zásahu zo strany odporcu. Naopak, osvedčuje, že odporca postupuje riadne, písomne, predvídateľne a procesne zákonnou cestou. Navrhovateľka nepredložila žiadny aktuálny list vlastníctva, z ktorého by vyplývalo jej vlastnícke právo. Aktuálny stav katastra preukazuje vlastníctvo odporcu v podiele 1/1. Ak by navrhovateľka skutočne bola vlastníčkou predmetného bytu, bolo by prirodzené, aby predložila aktuálny list vlastníctva, v ktorom je ako vlastník zapísaná ona. Takýto dôkaz však predložený nebol. Prílohy predložené navrhovateľkou v skutočnosti neosvedčujú dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Naopak, dokazujú, že navrhovateľka o dražbe, sporoch a právnej neistote vedela už od roku 2021, využívala právnu pomoc, podávala návrhy, trestné oznámenia a iné podania, a napriek tomu počas celého obdobia neupravila svoje užívanie bytu voči odporcovi právnym titulom ani nezačala platiť primeranú náhradu alebo náklady spojené s bytom. Navrhovateľka sa teda nenachádza v náhlej a nepredvídateľnej situácii. Ide o dlhodobo vedome udržiavaný stav, v ktorom navrhovateľka užíva byt odporcu bez právneho titulu a bez platenia. Neodkladné opatrenie nemôže slúžiť na predĺženie takéhoto stavu. Navrhovateľka žiada, aby súd odporcovi zakázal nielen vypratanie, ale aj výmenu zámkov, zamedzenie vstupu, narúšanie držby a akékoľvek konanie smerujúce k vyprataniu bytu až do právoplatného skončenia konania alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Takto formulovaný návrh je neprimerane široký. Navrhovateľka sa domáha zásahu, ktorý by mohol prakticky na neurčitý čas paralyzovať výkon vlastníckeho práva odporcu. Zvlášť neprijateľná je formulácia viažuca opatrenie aj na prípadné mimoriadne opravné prostriedky, keďže mimoriadne opravné prostriedky samy osebe nemôžu automaticky blokovať výkon práv vlastníka a ich podanie nemá automaticky odkladný účinok. Neodkladné opatrenie nemôže byť konštruované tak, že bude trvať potenciálne neobmedzene len preto, že navrhovateľka deklaruje úmysel využívať všetky možné opravné prostriedky. Podľa Civilného sporového poriadku musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčovať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľka však neosvedčila žiadne právo voči odporcovi, ktoré by odôvodňovalo navrhovaný zásah. Navrhovateľka nepredložila nájomnú zmluvu, vecné bremeno, zmluvu o výpožičke ani rozhodnutie súdu, ktoré by po 24.10.2025 zakladalo jej právo užívať byt voči odporcovi. Naopak, odporca preukazuje svoje vlastnícke právo aktuálnym LV č. XXXX a listinami o dražbe. Navrhovateľka sa preto nedomáha ochrany existujúceho práva voči odporcovi, ale snaží sa vytvoriť si nové dočasné právo užívať cudziu vec. S ohľadom na uvedené odporca navrhuje, aby súd rozhodol že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. Záverom odporca navrhuje vykonať dokazovanie týmito listinami: aktuálny výpis z LV č. XXXX, k. ú. E., preukazujúci zápis odporcu ako vlastníka bytu v podiele 1/1, notárska zápisnica o dobrovoľnej dražbe N XXX/XXXX, M. XXXXX/ XXXX, M. XXXXX/XXXX, doklad o úhrade ceny dosiahnutej vydražením, rozsudok OS Prievidza sp. zn. 6C/1/2022 zo dňa 22.08.2025 s doložkou právoplatnosti 24.10.2025, výzva odporcu adresovaná navrhovateľke na odovzdanie a vypratanie bytu, vyúčtovanie I. – G. I. E., s.r.o., preukazujúce nedoplatok na byte, podanie žaloby odporcu o vypratanie bytu a návrhu na neodkladné opatrenie smerujúceho k dočasnej úprave platenia nákladov a náhrady za užívanie, prílohy predložené samotnou navrhovateľkou, najmä rozsudok OS Prievidza sp. zn. 10C/16/2022, jej podania pred dražbou, zápisnice z PZ/prokuratúry a výzva odporcu, ktoré preukazujú dlhodobú vedomosť navrhovateľky o právnom stave a absenciu náhlej, nepredvídateľnej situácie. 24. Z lustrácie v súdnom registri súd zistil, že aktuálne prebieha na tunajšom súde riadne konanie o vypratanie nehnuteľnosti vedené pod č.k. 12C/26/2026, kde účastníci konania sú v opačnom procesnom postavení (navrhovateľka ako žalovaná 1/ a odporca ako žalobca).

25. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva a je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedeného základného práva nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ (účel). 26. Súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. 27. Navrhovateľka sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa vypratania nehnuteľnosti, vymenenia zámkov na nehnuteľnosti, zamedzenia vstupu navrhovateľke a jej maloletému synovi do nehnuteľnosti, alebo inak narúšať držbu nehnuteľnosti navrhovateľkou, pričom návrh odôvodňovala bezprostrednou hrozbou závažnej a ťažko napraviteľnej ujmy spočívajúcej v strate bývania pre seba a maloletého syna. 28. Súd konštatuje, že podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorého účelom nie je riešenie samotného sporu medzi účastníkmi, ale dočasná a bezodkladná úprava pomerov, ak by bez takejto úpravy hrozila bezprostredná a ťažko napraviteľná ujma. Uvedený inštitút nemožno použiť ako náhradu meritórneho rozhodnutia ani ako prostriedok na preventívne zamedzenie budúcich len hypotetických zásahov. 29. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno v konaní o neodkladnom opatrení nesie výlučne navrhovateľ, ktorý je povinný nielen tvrdiť, ale aj hodnoverne osvedčiť existenciu práva, ktorého ochrany sa domáha, bezprostrednú hrozbu zásahu do tohto práva, potrebu okamžitého zásahu súdu a zároveň neprimeranosť iných dostupných právnych prostriedkov ochrany. 30. Navrhovateľka neosvedčila hodnoverne existenciu práva, ktorého ochrany sa podaným návrhom domáha. Nepredložila nájomnú zmluvu, vecné bremeno, zmluvu o výpožičke ani rozhodnutie súdu, ktoré by zakladalo jej právo užívať byt voči odporcovi, resp. ktoré by vieryhodne osvedčovalo jej vlastnícky vzťah k bytu. Na aktuálnom liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie E., je ako vlastník bytu č. X M. X E. L. L. J. XX vedený odporca. Navrhovateľka teda nepreukázala žiadny aktuálny právny titul na užívanie bytu, v súčasnosti sa javí, že predmetný byt užíva bez právneho titulu, a súd preto musí konštatovať, že existencia práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, nebola nepreukázaná. 31. K potrebe neodkladnej úpravy pomerov, a teda k princípu opodstatnenosti, súd uvádza, že navrhovateľka odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov tvrdením, že dlhodobá právna neistota spojená s hrozbou straty bývania negatívne ovplyvňuje ich každodenný život a pocit bezpečia, pričom vzhľadom na hrozbu vypratania, absenciu náhradného bývania a prítomnosť maloletého dieťaťa považuje navrhovateľka nariadenie neodkladného opatrenia za nevyhnutné. Z predložených listinných dôkazov však nevyplýva, že by v čase rozhodovania súdu dochádzalo k aktuálnemu alebo bezprostredne hroziacemu zásahu do práv navrhovateľky. Nie je možné akceptovať, aby navrhovateľka svoje tvrdenia zakladala predovšetkým na predpoklade budúceho vývoja udalosti a na obave z možného zásahu a nie na konkrétnych skutkových okolnostiach svedčiacich o bezprostrednej hrozbe ujmy. Uvedené platí o to zvlášť, že odporca tvrdí, že žiadneho svojpomocného konania a núteného vysťahovania sa nedopustí. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka v tomto smere neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bez okamžitého zásahu súdu došlo k ohrozeniu jej práv. 32. Súd musí konštatovať, že po preskúmaní návrhu navrhovateľky, vyjadrenia odporcu a všetkých predložených listinných dôkazov sa v danej veci v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou odporcu. V spore medzi navrhovateľkou a odporcom ide o dlhotrvajúci stav a nie nepredvídateľnú novovzniknutú situáciu, nakoľko navrhovateľka od r. 2021 vedela o dobrovoľnej dražbe a existencii tohto sporu, napriek tomu však nevyriešila svoju bytovú otázku, a to ani po 24.10.2025, kedy predchádzajúce konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby č.k. 6C/1/2022 bolo právoplatne skončené zamietnutím jej žaloby. Ide o dlhotrvajúci stav, o ktorom má navrhovateľka vedomosť, pričom svoje argumenty môže predkladať práve v konaní o vypratanie predmetného bytu, okrem iného v tejto veci sa bude musieť súd vysporiadať aj s jej argumentom týkajúcim sa rozsudku OS Prievidza č.k. 10C 16/2022 zo dňa 2.7.

2024, ktorým bola navrhovateľka určená ako vlastníčka predmetného bytu vo vzťahu žalovanému E. K.. Odporca vo výzve na vypratanie z 22.5. 2026 konštatuje, že žiadneho svojpomocného konania sa nedopustí, a vypratania sa domáha a bude domáhať súdnou cestou. Okrem toho navrhovateľka nijako nešpecifikuje akých konkrétnych práv v budúcom súdnom konaní sa bude domáhať, aby súd vôbec mohol posúdiť súvislosť navrhovanej neodkladnej úpravy a konania vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia by jej teda súd v podstate vytvoril právo dočasne bezplatne užívať byt, a to bez právneho titulu, keďže právo ktorého ochranu navrhovateľka svojím návrhom žiada ochrániť, nie je preukázané. 33. Keďže zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli kumulatívne splnené a navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, ktoré jej zákon ukladá, súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto ho v súlade s § 328 ods.1 CSP zamietol. 34. O nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa §262 ods. 1 a 2 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Odporca mal v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnej navrhovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z obsahu spisu vyplýva, že odporcovi v konaní nevznikli trovy súdneho konania alebo právneho zastúpenia. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľke nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.