Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 21C/63/2026 3826203231 25. 06. 2026 JUDr. Dagmar Mičková ECLI:SK:OSPD:2026:3826203231.1
Uznesenie Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/ XX, XXX XX C. D., proti odporkyni: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh navrhovateža na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Odporkyni voči navrhovatežovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ podaním zo dňa 16.06.2026, doručenému dňa 18.06.2026, žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil odporkyni zákaz užívať nehnuteľnosti – rodinný dom, nachádzajúci sa v obci G. – H. I., zapísaný na LV č. XX, katastrálne územie H. I., vrátane jeho súčastí, príslušenstva a pozemkov k nemu patriacich: parcela reg. „C“ č. XXXX/X, o výmere 112 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. „C“ č. XXXX/X, o výmere 416 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. „C“ č. XXXX/X, o výmere 32 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. „C“ č. XXXX, o výmere 564 m2, druh pozemku – záhrada, a bývať v rodinnom dome súpis. č. XXX, nachádzajúcom sa v obci G. – H. I., zapísanom na LV č. XX, katastrálne územie H. I., postavený na pozemku parcely reg. „C“ č. XXXX/X, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti závetu. Návrh odôvodnil tým, že notár J. E. K. G. so sídlom Partizánske, Jesenského ul. č. 231/5, bol poverený Okresný súdom Prievidza funkciou súdneho komisára v dedičskej veci po poručiteľovi C. E. F., nar. XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt G. – H. I., H. XXX/XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľ spolu s odporkyňou boli účastníkmi predmetného dedičského konania. V predmetnej veci poručiteľ zanechal závet, ktorý bol notárom uznaný ako platný, pričom rodinný dom zapísaný na LV č. XX pre kat. úz. H. I., vrátane všetkých jeho súčastí, príslušenstva a pozemkov k nemu patriacich, odkázal A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, C. D., v podiele 1/1. Navrhovateľ ako závetný dedič v rámci dedičského konania uviedol, že nemá žiadne námietky voči závetu, považuje ho za platný a v plnom rozsahu ho uznáva. Odporkyňa ako dieťa poručiteľa C. E. F., spolu so svojím bratom E. J. F., uviedla, že so závetom nesúhlasí a neuznáva ho z dôvodu, že podľa nej závet nie je podpísaný vlastnou rukou poručiteľa a dôvody neplatnosti závetu uvedú v žalobe. Vzhľadom na uvedené notár ako súdny komisár dedičské konanie prerušil a odkázal zákonných dedičov, teda aj odporkyňu, ktorí napadli platnosť závetu a ktorých dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu. Notár ako súdny komisár im určil lehotu 1 mesiac od právoplatnosti uznesenia sp. zn. 23D/315/2025-99 zo dňa 27.03.2026. Navrhovateľovi ku dňu podania tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žaloba nebola doručená, ale predpokladá, že zákonní dedičia, teda aj odporkyňa, tak urobili, pretože odporkyňa uviedla, že sa uvidia na súde a žaloba je podaná. Notár v dedičskom konaní zatiaľ nepokračuje. Po vydaní Uznesenia od JUDr. Ing. Andrej Paluga, 23D/315/2025-99 zo dňa 27.03.2026, začala odporkyňa spolu s ďalšími osobami bez právneho
dôvodu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, kat. úz. H. I., užívať a zasahovať do výkonu práv osoby určenej v závete, teda do výkonu práv navrhovateľa. Navrhovateľ rozumie, že je tu spor o dedičské právo, avšak nerozumie tomu asi odporkyňa, ktorá nerešpektuje daný právny stav ako aj skutočnosť, že v samotnom uznesení notára je konštatované, že práve jej a bratovo dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, z toho dôvodu ich notár vyzval na podanie príslušnej žaloby na súd. Približne mesiac po úmrtí poručiteľa začali odporkyňa a ďalšie osoby rodinný dom vypratávať a manipulovať s jeho zariadením a hnuteľnými vecami nachádzajúcimi sa v nehnuteľnosti. Približne od apríla 2026 pravidelne odporkyňa s ďalšími neznámymi osobami parkujú svoje motorové vozidlá pri rodinnom dome so súpis. č. XXX, nachádzajúcom sa v obci G. – H. I., zapísanom na LV č. XX, kat. úz. H. I., postavený na pozemku parcely reg. „C“ č. XXXX/X a na prislúchajúcich pozemkoch, a to nielen počas dňa, ale najmä v nočných hodinách, čím dávajú najavo faktické užívanie nehnuteľnosti. V predmetnej nehnuteľnosti, konkrétne v rodinnom dome so súpis. č. XXX, nachádzajúcom sa v obci G. – H. I., zapísanom na LV č. XX, kat. úz. H. I., postavený na pozemku parcely reg. „C“ č. XXXX/X, začala odporkyňa chovať psa a mačky, čo tiež svojím spôsobom ničí nehnuteľnosť. Navrhovateľ, ktorého dedičské právo sa javí ako viac pravdepodobné (závetný dedič) má dôvodnú obavu, že ďalším užívaním nehnuteľnosti môže dôjsť ku škode na majetku patriacom do dedičstva, k znehodnoteniu nehnuteľností, prípadne k vzniku ďalších nákladov spojených s prevádzkou rodinného domu súpis. č. XXX, nachádzajúcom sa v obci G. – H. I., zapísanom na LV č. XX, kat. úz. H. I., postavený na pozemku parcely reg. „C“ č. XXXX/X, najmä nákladov na elektrinu, vodu, plyn a ostatné energie za obdobie, počas ktorého odporkyňa dom fakticky užíva bez právneho titulu a býva v ňom. Existuje preto naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, nakoľko bez okamžitého zásahu súdu môže dôjsť k ďalšiemu neoprávnenému zásahu do majetku patriaceho do dedičstva a ku znehodnocovaniu majetku, ktorý bol závetom odkázaný navrhovateľovi. Navrhovateľovi je zrejmé, že v spore o dedičské právo bude prebiehať dokazovanie, avšak do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti závetu, nie je určený vlastník (vlastníci) nehnuteľností evidovaných na LV č. XX, kat. úz. H. I.. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje najmä fakt, že neoprávnené užívanie nehnuteľnosti osobou bez právneho titulu – odporkyňou – hrubo zasahuje do práva navrhovateľa a je spôsobilé poškodiť nehnuteľnosti. Podstatné argumenty navrhovateľa pre nariadenie neodkladného opatrenia sú nasledovné: absencia právneho titulu: odporkyňa v nehnuteľnosti býva bez nájomnej zmluvy, vecného bremena či iného súhlasu vlastníka, ale najmä býva tam bez právoplatného dedičského uznesenia, v rámci ktorého by boli nehnuteľnosti určené súdnym komisárom jej osobe ako dedičke. Hrozba bezprostrednej ujmy: finančné straty na energiách a opotrebení domu každým dňom rastú, pričom vzniká riziko devastácie majetku. Naliehavosť situácie: štandardné konanie o vypratanie nehnuteľnosti je dlhotrvajúce, navrhovateľ má za to, že opísané skutkové okolnosti odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia. Nenávratnosť škody: existuje dôvodná obava, že prípadná finančná kompenzácia bude od neoprávneného užívateľa nevymožiteľná, prípadne existujú dôvodné obavy a otázky, kto bude platiť poplatky za využívané energie, ak by dedičstvo nehnuteľností pripadlo závetnému poručiteľovi – navrhovateľovi a do času právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti závetu, by nehnuteľnosti užívala odporkyňa. Okrem toho neskoršie vymáhanie financií by produkovalo ďalší súdny spor, čomu sa navrhovateľ chce vyhnúť a nie je v nikoho záujme. Navrhovateľ podáva tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu zabezpečovacej funkcie neodkladného opatrenia, ktorá sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli v nehnuteľnostiach (ktorých vlastníctvo je nateraz sporné) nastať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti, mal navrhovateľ za to, že je v jeho prípade splnená podmienka odôvodnenej potreby dočasnej úpravy pomerov strán a že v danom prípade tu je dôvodná obava, že poškodzovania majetku, konfliktov a ďalších vznikajúcich sporov o platenie nákladov za energie spojené s užívaním nehnuteľností. Každým dňom vzniká materiálna škoda na nákladoch za energie a opotrebení nehnuteľnosti, ktorú nebude možné od odporkyne spätne vymôcť. Riadne konanie o vypratanie nehnuteľnosti neposkytuje včasnú ochranu, preto je nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutné na zamedzenie ďalšieho protiprávneho stavu a nárastu škôd. 2.Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3.Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5. Podľa § 326 ods. 1,2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 6.Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 7.Podľa § 329 ods. 2, ods. 3 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 8.Podľa § 331 ods. 1 C.s.p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 9.Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 10. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 11. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 12. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. 13. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. L. C., M., N., I., J., C., N., I., J., B., C. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. L. C., M., N., I., J., C., N., I., J., B., C. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).
14. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (L., C., M., N.. I., J. C., N., I., J., B., C., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.). 15. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. 16. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 17. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalistický postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov (tak, ako je tomu aj v danej veci) a obavu z ohrozenia exekúcie. Pričom navrhovateľ má k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je navyše limitované povahou konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej je potrebné zohľadniť, že efektívnosť neodkladného opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou, ktorú zabezpečuje zákonná tridsaťdňová lehota v zmysle § 328 ods. 2 CSP. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. 18. Požiadavku na neodkladnú úpravu pomerov odôvodňuje navrhovateľ tým, že odporkyňa svojím konaním spôsobuje škodu navrhovateľovi a znehodnocuje nehnuteľnosť, pričom jej užívaním nehnuteľnosti vznikajú náklady ako elektrina, voda, plyn, keď nehnuteľnosť užíva, na čo nemá žiadny právny nárok. 19. Zo skutkových okolností prípadu s poukazom na obsah spisu vyplýva, že podľa predloženého listu vlastníctva č. XX k.ú. H. I. je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností zapísaný nebohý C. E. F. v podiele 1/1. Odporkyňa sa spolu s bratom podanou žalobou dňa 27.04.2026 domáha určenia neplatnosti závetu. Konanie je vedené na okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 21C/38/2026, pričom zo spisu súd zistil, že vo veci žalobcovia ( v tomto konaní odporkyňa ) navrhuje vykonať znalecké dokazovanie posudkom z odboru písmoznalectva. Žalobkyňa v konaní o neplatnosť závetu uvádza, že dňa 27.03.2026 sa konalo dedičské konanie sp.zn. 23D/315/2025u notára J. E. K. G., povereného Okresným súdom Prievidza ako súdneho komisára, aby konal a rozhodoval vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi C. E. F., O. F., (ďalej tiež ako „dedičské konanie“), ktorý bol otcom žalobcov. Žalobcovia prichádzali do úvahy ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine. V priebehu konania bol notárovi doručený svedkom pánom C. P. závet, na základe čoho bolo zistené, že poručiteľ pre prípad svojej smrti zriadil dňa 08.08.2025 alografný závet, ktorý bol podpísaný vlastnou rukou poručiteľa za prítomnosti dvoch svedkov. Podľa tohto závetu poručiteľ odkázal: rodinný dom, nachádzajúci sa v obci obci G. H. I., Q. D. H. XXX/XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie H. I., vrátane
všetkých jeho súčastí, príslušenstva a pozemkov k nemu patriacich, parcela reg. „C" č. X XXX/X, o výmere 1 12 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. „C” č. X XXX/X, o výmere 416 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. „C" č. X XXX/X, o výmere 32 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. „C" č. X XXX, o výmere 564 m2,druh pozemku: záhrady, pánovi A. B., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. XXX/XX, XXX XX C. D., v podiele 1/1 -ina, všetok ostatný majetok, najmä finančné prostriedky, hnuteľné veci, iné nehnuteľnosti, práva a pohľadávky odkázal po svojej smrti svojim deťom-žalobcom, rovnakým dielom. Zo závetu, ktorý bol doručený do dedičského konania vyplýva, že poručiteľ údajne prejavil svoju poslednú vôľu za prítomnosti dvoch svedkov, a to pána C. P. a pána P.. Žalobcovia majú na podaní žaloby o určenie neplatnosti závetu naliehavý právny záujem, keďže existencia a platnosť predmetného závetu bezprostredne zasahuje do ich dedičských práv ako zákonných dedičov v prvej dedičskej skupine. V prípade, ak sa preukáže neplatnosť závetu, dôjde k odstráneniu právnej neistoty a ochrane dedičských práv žalobcov. Žalobcovia spochybňujú pravosť a platnosť predmetného závetu, a to najmä z nasledujúcich dôvodov: podpis na závete nezodpovedá podpisu poručiteľa a podľa presvedčenia žalobcov nejde o jeho pravý podpis, obsah závetu nezodpovedá skutočnej vôli poručiteľa, keďže žalobkyňa 1/ s poručiteľom žila v spoločnej domácnosti, a to aj v čase keď malo dôjsť k podpisu závetu a poručiteľ nikdy neprejavil vôľu odkázania rodinného domu tretej osobe, poručiteľ odkázal rodinný dom osobe, ktorá nebola členom rodiny, čo je v rozpore s jeho dlhodobými postojmi a citovým vzťahom k nehnuteľnosti, existuje dôvodné podozrenie, že závet bol vyhotovený dodatočne po smrti poručiteľa, žalobcovia zároveň nevylučujú ani možnosť manipulácie so závetom, spočívajúcu v tom, že jednotlivé strany závetu nepochádzajú z rovnakého časového obdobia, resp. že mohlo dôjsť k zámene alebo dodatočnému pripojeniu jednej zo strán obsahujúcej podpis poručiteľa, nakoľko závet pozostáva z 2 samostatných strán, ktoré boli spojené len spinkou. Žalobcovia nespochybňujú, že poručiteľ mal so žalovaným A. B. priateľský vzťah. Avšak poukazujú na to, že poručiteľ mal so svojimi deťmi dobrý a pravidelný vzťah, nikdy počas svojho života neprejavil úmysel odkázania nehnuteľnosti vysokej hodnoty tretej osobe. Žalobkyňa 1/ navyše s poručiteľom bývala v predmetnom rodinnom dome, ktorý je predmetom závetu, a preto považuje za vysoko nepravdepodobné, aby poručiteľ bez akéhokoľvek predchádzajúceho prejavu vôle rozhodol o jeho odkázaní tretej osobe. 20. Z priloženého usb kľúču, resp. jeho obsahu, ktorý tvoria fotky a videá, ktorý k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil navrhovateľ vyplýva, že pred rodinným domom stojí auto a v rodinnom dome sa počas noci svieti, na jednej fotke je obrys nejakej osoby. 21. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak strpieť určité obmedzenia. Výrok neodkladného opatrenia môže znieť na individuálny výkon alebo zákaz niektorej z uvedených možností, prípadne kumuláciu všetkých alebo niektorých z nich vo vzťahu ku konkrétnej (oprávnenej) osobe. Tento pomerne široký zákonný obsah umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych skutkových situáciách. Rovnako ako pri neodkladnom opatrení na obmedzenie dispozičného oprávnenia podľa § 325 ods. 1 písm. c) CSP je však súd povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov strán sporu s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. 22.Súd posúdil návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a zistil, že je nedôvodný. 23. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že je daný jeden zo základných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami – navrhovateľom a odporkyňou z neodkladného opatrenia (navrhovateľ a odporkyňa sú dedičmi po poručiteľovi a ich dedičské právo je sporné v časti predmetnej nehnuteľnosti ). Z konania vo veci samej vyplýva, že odporkyňa žila s poručiteľom v spornej nehnuteľnosti v spoločnej domácnosti. 24. Avšak v danom prípade súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil ďalší z nevyhnutných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami sporu. Podľa názoru súdu nebola navrhovateľom preukázaná, resp. aspoň osvedčená existencia takých konkrétnych úkonov, správania odporkyne, z ktorých by v súčasnej dobe vyplývala bezprostredná hrozba ujmy na právach navrhovateľa, a z toho vyplývajúca potreba urýchlenej a neodkladnej úpravy pomerov strán sporu takým rozhodnutím súdu, akým je neodkladné opatrenie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia, pričom navrhovateľ v podanom návrhu neosvedčil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali reálnu a bezprostrednú obavu, že by konaním odporkyne toho času bola navrhovateľovi spôsobená škoda. Len samotné tvrdenie navrhovateľa o správaní odporkyne samo o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom navrhovateľ svoje tvrdenia o tom, že by sa odporkyňa správala k nehnuteľnosti spôsobom, ktorým by ju znehodnotila nijako neosvedčil a ani z priloženej fotodokumentácie a videa na usb kľúči takéto skutočnosti nevyplývajú, ba ani nevyplývajú skutočnosti, ktoré by osvedčovali, že je to práve odporkyňa, ktorá užíva nehnuteľnosti. Súd ďalej dodáva, že toho času sa nevie kto je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Zo spisu vo veci samej o určenie neplatnosti závetu vyplýva, že odporkyňa žila s poručiteľom v uvedenej nehnuteľnosti v spoločnej domácnosti, avšak ani táto skutočnosť neosvedčuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď tak navrhovateľ ako odporkyňa sú potenciálni dedičia uvedených nehnuteľností, odporkyňa ako zákonná dedička a navrhovateľ ako závetný dedič, pričom ohľadom ne/platnosti závetu sa rozhodne vo veci samej (sp. zn. 21C/38/2026), čiže v záujem oboch je, aby nehnuteľnosti (rodinný dom a pozemky) patriace do dedičstva po poručiteľovi C. E. F. boli udržiavané v takom stave, aby nedošlo k zníženiu ich hodnoty. 25. Záverom súd poznamenáva, že neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom zabezpečenia práva. Ide o výnimočný prostriedok zasahujúci iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V prípade nariadenia každého neodkladného opatrenia o nariadenie ktorého strana, prezentujúc svoj subjektívny pohľad na vec požiada, by došlo k suplovaniu riadneho procesného nástroja ochrany už porušených práv a to žaloby, doručením ktorej súdu sa procesné konanie začína a vytvorí sa tak priestor na riadne preukázanie nároku. 26. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 27.O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspešnej strane, účastníkovi konania o nariadenie neodkladného opatrenia náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza (§ 357 písm. d) C.s.p.). O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 332 ods. 1, 2 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie, podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. V I. Q. I., dňa 25.júna 2026 JUDr. Dagmar Mičková
sudkyňa