Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 12C/49/2025 6125433260 04. 06. 2026 JUDr. Róbert Matulák ECLI:SK:OSPD:2026:6125433260.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: United Industries a.s., so sídlom Bratislava-Staré Mesto, Šafárikovo námestie 77/4, IČO: 35 686 031, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX/XX, o zaplatenie 1.008 eur, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1008 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. III. Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: SpisovaZnacka
1. Žalobca žalobou, podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica (následne postúpenou tunajšiemu súdu), žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.008 eur, s odôvodnením, že zamestnanec žalobcu, neoprávnene a bez právneho dôvodu, previedol z bankového účtu žalobcu v prospech bankového účtu žalovaného (F. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) finančné prostriedky v celkovej výške 1.008 eur. Ide o jeden prevod, zrealizovaný dňa XX.X.XXXX, tak, ako to vyplýva z potvrdenia Československej obchodnej banky a.s. o zrealizovanej platbe. Majiteľom vyššie uvedeného účtu je žalovaný. Skutočnosť, že žalovaný je majiteľom vyššie uvedeného bankového účtu sa žalobca dozvedel v trestnom konaní, vedeným Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave I, odbor kriminálnej polície, 4. oddelenie, pod G.: H./X-XXX-XX-XXXX. Vlastníctvo účtu vyplýva z dopytu vyšetrovateľa na banku, ktorá predmetný účet vedie – Tatra banka a.s.. Žalobca v tomto trestnom konaní vystupuje ako poškodený a žalovaný ako svedok. Keďže medzi žalobcom a žalovaným neexistuje žiaden právny vzťah, ktorý by zakladal povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému akúkoľvek čiastku, ide o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (konkrétne ,,majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu“). Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia výzvou, ktorú žalovaný neprevzal a ktorá dňa 25.9.2025 bola žalobcovi vrátená. Žalovanú sumu doposiaľ žalovaný žalobcovi nevrátil. 2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, doručeným súdu, dňa 27.11.2025, k meritu veci uviedol, že uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, keďže medzi ním a žalobcom nevznikol žiaden zmluvný ani iný právny vzťah, na základe ktorého by žalobca bol oprávnený od neho požadovať plnenie. Finančné prostriedky vo výške 1.000 eur, ktoré mu boli pripísané účet dňa 19.8.2024, mu boli požičané jeho bratrancom ako súkromnou osobou. V čase prijatia finančných prostriedkov nevedel a nemohol
vedieť, že tieto prostriedky boli odoslané z účtu žalobcu. Medzi ním a žalobcom nebola uzatvorená žiadna zmluva, neexistuje žiadna objednávka, dohoda, uznanie dlhu a ani iný právny úkon. Disponuje súkromnou komunikáciou s bratrancom, prostredníctvom správ (Facebook správy), v ktorej potvrdzuje, že finančné prostriedky mu požičiava on ako fyzická osoba. Zo sumy 1.000 eur už vrátil čiastku 500 eur, a to dvoma platbami po 250 eur, na súkromný účet jeho bratranca, o čom disponuje screenshotmi z aplikácie Revolut. Súčasne uviedol, že je pripravený uhradiť zostávajúcu sumu vo výške 500 eur priamo žalobcovi, po vyriešení blokácie finančných prostriedkov na jeho účte. 3. Žalovaný sa na pojednávanie, o termíne ktorom vedel z mailovej komunikácie so súdom, neustanovil, z neúčasti na ňom sa neospravedlnil, naopak, prostredníctvom mailu (č.l. 93), súdu oznámil, že sa pojednávania zúčastní. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednával súd vo veci v neprítomnosti žalovaného. 4. Dokazovaním, vykonaným na pojednávaní, vypočutím splnomocneného zástupcu žalobcu a oboznámením písomností zo spisu, osobitne žaloba č.l. 2-3, potvrdenie o vykonaných platobných operáciách č.l. 5, výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia č.l. 6, doručenka č.l. 6-7, lustrácie č.l. 11, výpis z obchodného registra na žalobcu č.l. 12-15, informácie o bankovom účte žalovaného č.l. 20, úradný záznam zo dňa 6.9.2025 č.l. 21, platobný rozkaz č.l. 23, žiadosť žalobcu o postúpenie veci miestne príslušnému súdu č.l. 33, postúpenie veci tunajšiemu súdu upomínacím súdom č.l. 37, lustrácie č.l. 40-56, mail žalovaného doručený súdu 5.1.2026 č.l. 62, dôkaz o odoslaní dvakrát sumy 250 eur žalovaným I. E. č.l. 63, oznámenie Tatra banky č.l. 67, faktúra č.l. 69, vyjadrenie žalovaného k žalobe č.l. 74-75, SMS komunikácia žalovaného s I. E. č.l. 77-79, vyjadrenie žalobcu č.l. 82-83, mal súd zistený tento skutkový stav veci: 5. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že dňa 19.8.2024, zamestnancom žalobcu (I. E.), boli prevedené z účtu žalobcu na bankový účet žalovaného finančné prostriedky v celkovej výške 1.008 eur. Vykonanie vyššie uvedenej platobnej operácie žalovaný nespochybnil, tvrdil však, že peňažné prostriedky žiadal od svojho bratranca, I. E., ktorý mu ich aj poskytol. 6. Skutočnosť, že z bankového účtu žalobcu v prospech bankového účtu žalovaného bola dňa 19.8. 2024 prevedená čiastka 1.008 eur, mal súd preukázanú takisto potvrdením ČSOB banky (č.l. 5) a takisto listom Tatra banky a.s., ktorá potvrdila, že majiteľom účtu, na ktorý peňažné prostriedky boli z účtu žalobcu dňa 19.8.2024 prevedené, je žalovaný (č.l. 67). 7. Výzvou, zo dňa 22.9.2025, žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, vo výške 1.008 eur, v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vyššie uvedený list žalovaný na adrese svojho trvalého pobytu neprevzal, pričom poštový doručovateľ na obálke vrátenej zásielky uviedol, že žalovaný je na vyššie uvedenej adrese neznámy. 8. Skutočnosť, že na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava I, odbor kriminálnej polície, na 4. oddelení vyšetrovania v Bratislave, pod G.: H./X-XXX-XX-XXXX, prebieha vo veci I. E. (bratranec žalovaného) vyšetrovanie, preukázal žalobca v priebehu konania úradným záznamom, zo dňa 6.9.2025 (č.l. 21). 9. Mailovým podaním, zo dňa 5.1.2026, žalovaný súdu oznámil, že si od ,,dotyčného požičal (1.000 eur), 500 eur som mu vrátil, tak zvyšné pýtajte od neho“. K tomuto mailu pripojil takisto screenshoty svojich platieb z aplikácie Revolut v dňoch 25.9.2024 (250 eur) a 25.10.2024 (250 eur) v prospech I. E.. 10. Skutočnosť, že žalovaná suma bola žalovanému poskytnutá prostredníctvom I. E., ktorý v tom čase bol zamestnanom žalobcu, vyplýva aj z SMS komunikácie medzi nimi, ktorú do spisu predložil žalovaný (č.l. 77-79). 11. V elektronickom podaní, doručenom súdu, dňa 3.2.2026, žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojom podaní neuviedol žiadne skutočnosti alebo právne argumenty, ktoré by spochybňovali uplatnený nárok. Naopak potvrdil, že žalovaná čiastka bola na jeho bankový účet pripísaná, a to vo výške, ktorá bola žalobcom uplatnená. Pokiaľ žalovaný na svoju obranu uvádza, že sa malo jednať o peňažné prostriedky ,,požičané mojím bratrancom ako súkromnou osobou“, tento jeho záver nemá oporu v skutkových okolnostiach prejednávanej veci, keďže peňažné prostriedky boli prevedené na
bankový účet žalovaného z bankového účtu žalobcu, čo žalobca preukázal v konaní potvrdeniami Československej obchodnej banky a.s. o zrealizovaných platbách. Žalovaný vo svojom vyjadrení takisto správne uvádza, že medzi účastníkmi sporu neexistuje zmluva, objednávka, uznanie dlhu ....., z čoho vyvodzuje neexistenciu akéhokoľvek právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobca v tejto súvislosti opakovane uvádza, že žalovanú čiastku si uplatňuje z právneho titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (konkrétne ,,majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu“). Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že ,,vrátil 500 eur zo žalovanej čiastky a to dvoma bankovými prevodmi po 250 eur na bankový účet svojho bratranca“, je potrebné uviesť, že plnenie v prospech tretej osoby právny poriadok nepovažuje za splnenie, resp. čiastočné plnenie záväzku dlžníka voči veriteľovi, a to z dôvodu, že dlžník je povinný svoj záväzok plniť výlučne veriteľovi. Takéto ,,plnenie“ je právne irelevantné a z tohto dôvodu nedošlo ani k čiastočnému zníženiu záväzku žalovaného voči žalobcovi, ktorý si uplatňuje v tomto konaní. 12. Na pojednávaní splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že žalobca je obchodná spoločnosť, ktorej hlavný predmet činnosti je nájom vlastných nehnuteľností, spolu s nájmom nájomcom poskytuje aj elektrické energie plynu, vody a niektorých ďalších služieb. Za tieto služby nájomcovia platia paušál a po istom období, zvyčajne po jednom roku, dochádza k vyúčtovaniu podľa skutočnej spotreby. Takýmto spôsobom môže vzniknúť tak nedoplatok ako aj preplatok na poskytovaných službách elektrickej energie, plynu a tak ďalej. Zamestnanec, ktorý mal na starosti vyúčtovanie týchto paušálnych platieb, I. E., vykonával vyúčtovanie, avšak fingoval, sfalšoval vyúčtovanie a takéto falošné preplatky prevádzal v prospech či už svojich bankových účtov alebo účtov niektorých ďalších osôb. Jednou z týchto osôb je aj žalovaný. Konkrétne v tomto prípade sa jednalo o jeden prevod peňažných prostriedkov, zo dňa 19.8.2024, vo výške 1.008 eur, ktorý bol zrealizovaný na účet IBAN F. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V rámci trestného konania, vedeného proti I. E., žalobca zistil, že tento účet patrí žalovanému, ktorého sa snažil vyzvať na dobrovoľné vrátenie tejto sumy, avšak bezvýsledne, zásielka pre žalovaného sa im vrátila nedoručená, preto si uplatnili svoju pohľadávku voči žalovanému na súde, a to z právneho titulu bezdôvodného obohatenia, pretože nikdy neexistoval právny titul, na základe ktorého by žalobca mal zaplatiť žalovanému akúkoľvek čiastku. 13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 14. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 15. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 16. Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že žalobný návrh bol podaný dôvodne. 17. Z vyjadrení strán sporu a takisto z písomností, nimi predloženými v priebehu konania, mal súd jednoznačne zistené, že zamestnanec žalobcu, I. E., dňa 19.8. 2024, bez akéhokoľvek právneho dôvodu, previedol z bankového účtu žalobcu na bankový účet žalovaného, sumu 1.008 eur. 18. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by niekedy v minulosti, resp. v čase prevodu vyššie uvedenej sumy peňazí, existoval nejaký právny vzťah, ktorý by ukladal žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému akúkoľvek sumu peňazí, súd žalobe v celom rozsahu ako dôvodnej, v súlade s ust. § 451 ods. 1 OZ vyhovel, majúc za to, že žalovaný získal na úkor žalobcu majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ), ktorý je povinný žalobcovi vydať (§ 456 OZ), a teda súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 1.008 eur. 19. Pokiaľ žalovaný na svoju obranu v priebehu konania uvádzal, že v danom prípade išlo o peňažné prostriedky, ktoré mu mal požičať jeho bratranec (I. E.) ako súkromná osoba, tento jeho záver nemá oporu v skutkových okolnostiach prejednávanej veci, keďže peňažné prostriedky boli prevedené na bankový účet žalovaného z bankového účtu žalobcu, čo bolo v konaní jednoznačne vykonanými dôkazmi preukázané.
20. Na tomto mieste treba tiež uviesť, že pokiaľ aj žalovaný, ako to v priebehu konania tvrdil, a v konečnom dôsledku aj preukázal, ,,vrátil 500 eur zo žalovanej čiastky, a to dvoma bankovými prevodmi po 250 eur na bankový účet svojho bratranca“, plnenie v prospech tretej osoby právny poriadok nepovažuje za splnenie, resp. čiastočné plnenie záväzku dlžníka voči veriteľovi, a to z dôvodu, že dlžník je povinný svoj záväzok plniť výlučne veriteľovi. Takéto ,,plnenie“ je právne bezvýznamné a z tohto dôvodu nedošlo ani k čiastočnému zníženiu záväzku žalovaného voči žalobcovi, ktorý si uplatňuje v tomto konaní. Žalovaný sa však môže domáhať voči I. E., a to prípadne aj súdnou cestou, vrátenia sumy 500 eur z tých istých dôvodov na základe ktorých si svoj nárok voči nemu v tomto konaní uplatnil žalobca (§ 451 a nasl. OZ). 21. O náhrade trov konania strán rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu súd voči žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 22. V konaní vznikli aj štátu trovy, a to zaplatením faktúry Tatra banke, a.s., v sume 16,80 eur, z rozpočtových prostriedkov súdu (zo štátnych prostriedkov), za poskytnutie informácie o účte (o jeho majiteľovi), na ktorý účet boli z bankového účtu žalobcu prevedené peňažné prostriedky, vo výške 1.008 eur. Túto informáciu od banky si vyžiadal súd v čase, keď bol ešte žalovaný nečinný, teda v čase, keď súdu nebolo známe jeho vyjadrenie k meritu veci. 23. S účinnosťou od 1. júla 2016 bol zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradený zákonom č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok, ktorý je s ohľadom na prechodné ustanovenia tohto zákona priamo aplikovateľný aj na konania začaté pred 01.07.2016. 24. Keďže však Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil (t.j. či štát má právo na náhradu trov alebo nie, proti komu a za akých podmienok), je potrebné o náhrade trov konania štátu rozhodovať za použitia článku 4 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ktorý stanovuje, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci a ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 25. Súd je toho názoru, že Civilný sporový poriadok neobsahuje také ustanovenie, ktoré by upravovalo inú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu náhrade trov konania štátu a ktoré by tak mohlo byť analogicky aplikované pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu. Takým ustanovením nie je § 255, ktorý upravuje náhradu trov konania strany sporu, pretože ten nárok na náhradu trov konania viaže na úspech strany v spore. Ani pri analogickom použití tohto zákonného ustanovenia nemožno totiž z hľadiska náhrada trov konania štátu uvažovať o úspechu, či neúspechu štátu v spore. Rovnako tak nemožno ani analogicky aplikovať ustanovenie § 259, ktoré stanovuje, že ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok (teda aj nárok na náhradu trov konania). Toto zákonné ustanovenie upravuje pokrytie výdavkov spojených s edičnou a informačnou povinnosťou, a to v rovnakom procesnom režime, ako sú upravené výdavky svedka. Štátu (ani ako súdu prejednávajúcemu daný spor) nevzniká pri dokazovaní žiadna povinnosť, ktorá by bola spojená s výdavkami. 26. Z uvedeného dôvodu, keď nie je možná ani analogická aplikácia niektorého existujúceho ustanovenia Civilného sporového poriadku na otázku náhrady trov konania štátu, je preto potrebné, aby konajúci súd prejednal a rozhodol otázku náhrady trov konania štátu podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok. Takýmto požiadavkám najlepšie vyhovuje norma, ktorá by stanovovala, že štát má podľa výsledkov konania proti strane sporu právo na náhradu trov konania, ktoré platil a ak sú u niektorej zo strán sporu predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tejto strane sporu zníži o rozsah, v ktorom by jej súd oslobodenie priznal. Jedná sa v podstate o normu, ktorá je
totožná s ustanovení § 148 ods. 1 zrušeného O.s.p., ktorá upravovala náhradu trov konania štátu. Takáto norma zodpovedá princípom všeobecnej spravodlivosti a princípom, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a výsledkom jej aplikácie bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 27. Žalovaný bol v spore v celom rozsahu neúspešný a preto súd rozhodol tak, že štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (v rozsahu 100%). 28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu, na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.