Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Pezinok 4C/38/2021 6121410124 05. 12. 2024 JUDr. Ingrid Daxner ECLI:SK:OSPK:2024:6121410124.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v spore žalobcov: 1. I. L., nar. XX.8.XXXX, povolený pobyt na území Slovenskej republiky ul. G. F. XXXX/X, Q., štátny občan E., 2. F. D., nar. X.XX.XXXX, povolený pobyt na území P. republiky ul. G. F. XXXX/X, Q., štátny občan E., obaja zast. A. & Partners, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Rožňavská 2, proti žalovaným: 1. Ing. T. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U., A. XXXX/XX, štátny občan SR, 2. I.. L. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U., A. XXXX/XX, štátny občan SR, obaja zast. IVANOVIČ LEGAL s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Štúrova 11, o zaplatenie 25 000,- eur, takto rozhodol: Súd žalobu zamieta. Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobcom v 1. a 2. rade 100% nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, o ktorej výške nároku rozhodne samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. odôvodnenie: 1. Žalobou /návrhom na upomínacie konanie podľa osobitného predpisu/, podanou na súd dňa 30.6.2021, postúpenou tunajšiemu /všeobecnému/ súdu, po podaní odporu žalovanými, na ďalšie konanie a rozhodnutie, sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 25 000,- eur, titulom vydania bezdôvodného obohatenia /vrátenia zálohy kúpnej ceny/. Žalobcovia žalobu skutkovo odôvodnili tvrdením, že dňa 21.12.2018 so žalovanými uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve, ktorej predmetom bolo dohodnutie podmienok pre uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území F., obec Bratislava - m. č. Nové Mesto, okres Bratislava III., vtedy zapísaným na LV č. XXXX: stavba súp. č. XXXXX rodinný dom s dvojgarážou, J. XX, Q., postavená na pozemku reg. „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a pozemky parcely reg. „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a č. XXXX/XX záhrada o výmere 346 m2. Dňa 21.12.2018 zaplatili žalovaným zálohu na kúpnu cenu vo výške 25 000,- eur podľa ods. 2.3. zmluvy o budúcej zmluve a to sumu 8 000,- eur na bankový účet IBAN: P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a sumu 17 000,- eur na bankový účet IBAN: P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľností počas platnosti zmluvy o budúcej zmluve nedošlo a nehnuteľnosti sú už v súčasnosti vo vlastníctve tretích osôb. Keďže právny dôvod zaplatenej zálohy odpadol, žalovaní boli povinní vrátiť zálohu z titulu bezdôvodného obohatenia. Na vrátenie zálohy žalovaných vyzvali listom zo dňa 30.6.2020. Napriek výzvam im žalovaní ku dňu podania žaloby zálohu nevrátili. Žalovaní v podanom odpore proti platobnému rozkazu v upomínacom konaní uviedli, že plnenie vo výške 25 000,- eur bolo riadne a legitímne započítané na plnenie zmluvnej pokuty, dohodnutej medzi žalobcami a žalovanými na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Potvrdili, že medzi žalobcami, ako budúcimi kupujúcimi, a žalovanými, ako budúcimi predávajúcimi, bola dňa 21.12.2018 uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností žalovaných, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Vinohrady /rodinný dom
súp. č. XXXXX a pozemky parcely reg. „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a č. XXXX/XX záhrada o výmere 346 m2/ v zmysle podmienok, uvedených v zmluve, za dohodnutú kúpnu cenu 730 000,- eur, pričom jej zaplatenie bolo rozdelené do 3 častí v zmysle bodu 2.1. zmluvy, splatnú v lehote do 30.6.2019. V deň uzatvorenia zmluvy sa žalobcovia zaviazali uhradiť zálohu na prvú časť kúpnej ceny podľa bodu 2.3. zmluvy bankovým prevodom na bankové účty, uvedené v zmluve, vo výške 8 000,- eur, túto platbu potvrdzujú, že prijali dňa 27.12.2018 a vo výške 17 000,- eur. Nakoľko bankový účet IBAN: P XXXX XXXX XXXX H. XXXX nepatrí im, ale realitnej kancelárii LEXXUS, na potvrdenie/vyvrátenie tvrdenia žalobcov o tejto úhrade navrhli výsluch zástupcu realitnej kancelárie. Po zaplatení sumy 8 000,- eur už žalobcovia neplnili žiaden zo svojich záväzkov, ktoré im vyplývali z bodu 2.1. zmluvy, v lehote do 30.6.2019 nebola žalobcami zaplatená druhá ani tretia časť kúpnej ceny za nehnuteľnosti, zároveň nebola žiadna časť kúpnej ceny zložená do notárskej úschovy, pričom nedošlo ani k jej spísaniu, žalobcovia im nepredložili žiaden doklad, ktorý by preukazoval uzatvorenie zmluvy o úvere, alebo disponovanie s peňažnými prostriedkami, postačujúcimi na zaplatenie druhej a tretej časti kúpnej ceny; práve naopak, žalobcovia ich viackrát osobne aj elektronicky informovali o tom, že je pre nich problematické zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na riadne plnenie povinností v zmysle zmluvy Nakoľko žalobcovia nesplnili žiaden zo svojich záväzkov, vyplývajúcich im z bodu 2.1. písm. b/ a c/ zmluvy, ako budúci predávajúci nemali dôvod uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu a využili svoje právo ponúkať, resp. predať nehnuteľnosti tretej osobe bez akýchkoľvek obmedzení. V bode 4.2. zmluvy o budúcej zmluve sa strany dohodli nasledovne: „V prípade, keď zmluvná strana nesplní ktorúkoľvek svoju povinnosť uvedenú v článku 2 bode 2.1. písm. a/ až c/ tejto zmluvy riadne a včas alebo ak bude ktorákoľvek zmluvná strana v omeškaní s uzavretím kúpnej zmluvy podľa čl. 2 bodu 2.1. tejto zmluvy, porušujúca zmluvná strana sa zaväzuje druhej zmluvnej strane zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 25 000,- eur a to v lehote do 3 dní od porušenia akejkoľvek povinnosti v zmysle čl. 2 bodu 2.1. zmluvy. Zmluvnú pokutu podľa tohto ustanovenia sú zmluvné strany oprávnené uplatniť len raz. Budúci kupujúci súhlasia s tým, aby zložená záloha podľa tejto zmluvy bola započítaná budúcimi predávajúcimi voči uvedenej zmluvnej pokute.“ Zo strany žalobcov, ako budúcich kupujúcich, došlo k priamemu porušeniu záväzkov, vyplývajúcich im zo zmluvy, čo oprávňovalo žalovaných uplatniť svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v bode 4.2. zmluvy. Uvedené právo riadne uplatnili a túto skutočnosť oznámili žalobcom ihneď ako sa dozvedeli, že žalobcovia nebudú plniť svoje zmluvné záväzky. O uplatnení zmluvnej pokuty boli žalobcovia opakovane informovaní a to nie len osobne žalovanými, ale aj prostredníctvom zamestnancov realitnej kancelárie, preto považujú tvrdenia žalobcov o bezdôvodnom obohatení za nepravdivé a zavádzajúce. Upozorňujú, že zmluva nebola nikdy zrušená, ani žiadna strana nikdy od zmluvy neodstúpila, čo vylučuje prípadné tvrdenie o tom, že by mohol právny dôvod uplatnenej pokuty odpadnúť. Žalovaná v 2. rade pri preberaní nehnuteľností od žalobcov, ktorí sa dočasne zdržiavali a žili v nehnuteľnosti, žalobcov ústne informovala ako naložili s prijatou sumou 25 000,- eur a odovzdal im aj písomné potvrdenie, obsahujúce prejav vôle žalovaných uplatniť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a započítať tento nárok s pohľadávkou na vrátenie zloženej sumy 25 000,- eur. Písomné potvrdenie prevzatia dokumentu žalobcami bolo zo strany žalobcov odmietnuté. O započítaní boli žalobcovia informovaní aj prostredníctvom vyjadrenia k výzve na vrátenie zálohy zo dňa 19.8.2020, zaslaného na emailovú adresu právneho zástupcu žalobcov. Nároky žalobcov preto považujú za neoprávnené a odmietajú akékoľvek nároky na vrátenie zaplatenej sumy. Ak by aj došlo k bezdôvodnému obohateniu, čo odmietajú, nárok na jeho vrátenie by už musel byť premlčaný a preto namietajú s poukazom na § 107 Obč. zák. aj premlčanie žalovaného nároku. Žalobcovia už pred 30.6.2019 dobre vedeli, že podmienky pre uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy nebudú splnené a že v uvedenej lehote nemôže dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy, predpokladanej zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, nakoľko zo strany žalobcov došlo k porušeniu záväzkov v zmysle bodu 2.1. zmluvy. Ak žalobcovia skutočne považovali zaplatenú sumu 25 000,- eur za zálohovú platbu /nezapočítanú so zmluvnou pokutou/, tak je zrejmé, že o bezdôvodnom obohatení museli mať vedomosť už pred 30.6.2019, keďže dobre vedeli, že dňa 30.6.2019 nezabezpečia dostatok finančných prostriedkov pre zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľností. 2. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k.:4C/XX/XXXX-234 zo dňa 3.3.2022 po vykonanom dokazovaní v rozsahu procesných návrhov strán sporu uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade sumu 25.000 eur na bankový účet SK97 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcom v 1. a v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keď vykonaným dokazovaním zistil, že žalobcovia, ako budúci kupujúci a žalovaní, ako budúci predávajúci, uzatvorili dňa 21.12.2018 zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzavrieť do 30.6.2019 kúpnu
zmluvu o odplatnom prevode nehnuteľností za kúpnu cenu 730 000,- eur, ktorú sa žalobcovia zaviazali uhradiť spôsobom a za podmienok uvedených v bode 4.2 kúpnej zmluvy /článok 2., bod 2.2 zmluvy o budúcej zmluve/, pričom v zmysle článku 2., bod 2.3 zmluvy o budúcej zmluve boli žalobcovia povinní zaplatiť žalovaným zálohu za prvú časť kúpnej ceny v sume 25 000,- eur bankovým prevodom, a to sumu 8 000 eur na bankový účet predávajúcich a sumu 17 000,- eur na bankový účet, určený žalovanými, všetko do 3 dní od podpisu tejto zmluvy. Zmluvné strany sa v zmysle článku 5., bod 5.3 zmluvy o budúcej zmluve dohodli na platnosti a účinnosti zmluvy dňom jej podpísania s tým, že mala byť uzavretá na dobu určitú do uzatvorenia kúpnej zmluvy, najneskôr však do 1.8.2019. Žalobcovia listinnými dôkazmi /potvrdeniami o bankových prevodoch/, ako aj výsluchom žalovaného v 1. rade a svedka Mgr. P., preukázali úhradu zálohy spolu v sume 25 000,- eur. Z výpisu z LV č. XXXX, pre katastrálne územie Vinohrady súd zistil a nebolo sporné, že nehnuteľnosti sa počnúc od 23.7.2020 dostali do vlastníctva tretích osôb. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd konštatoval, že predmetom sporu bol nárok žalobcov na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny v sume 25 000,- eur, dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, čo zakladalo tak aktívnu, ako i pasívnu vecnú legitimáciu procesných strán. Majúc za to, že žalobcovia uniesli bremeno tvrdenia, ako i dôkazné bremeno, dospel za súčasnej aplikácie § 34, § 35 ods. 1 až 3, § 37 ods. 1, § 50a ods. 1 až 3, § 100 ods. 1, 2 veta prvá, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 122 ods. 2 veta prvá, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 489, § 498, § 544 ods. 1, 2 a § 545 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 232 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), prihliadajúc i na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 4Cdo 9/2008 a sp. zn. 5Obdo 11/2008 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) sp. zn. 32Odo 48/2005 a sp. zn. 33Cdo 2730/2008, k záveru o dôvodnosti žaloby; žalovaných preto zaviazal na zaplatenie sumy 25 000,- eur žalobcom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko právny dôvod plnenia žalobcov dodatočne odpadol. Z okolností prípadu vyplynulo, že sporové strany nepristúpili k uzavretiu zamýšľanej budúcej kúpnej zmluvy v termíne do 30.6.2019, pričom k takému úkonu by ani z objektívnych okolností nemohlo dôjsť, keďže žalovaní už prestali byť vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Žalovanými vznesenú námietku premlčania súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, keď žalobcovia poskytli žalovaným plnenie v sume 25 000,- eur nepochybne ako zálohu na budúcu kúpnu cenu, ktorú kúpnu zmluvu mali uzatvoriť do 30.6.2019, právny dôvod poskytnutia zálohy odpadol uplynutím dňa 30.6.2019. Keďže žalobcovia podali žalobu na súd dňa 30.6.2021, podali ju v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Podľa názoru súdu sa žalobcovia mohli dôvodne domnievať o plnení zálohy na základe platného právneho dôvodu až do dňa 7.8.2019, kedy sa žalobca v 1. rade dozvedel, resp. mohol dozvedieť, že právny dôvod jej poskytnutia odpadol pre márne uplynutie lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy, resp. pre jej platné nepredĺženie. Za nedôvodnú posúdil námietku žalovaných o neexistencii pohľadávky žalobcov v dôsledku jej zániku jednostranným započítaním s ich pohľadávkou na zaplatenie zmluvnej pokuty listom zo dňa 19.8.2020, keď sa stotožnil s argumentáciou žalobcov o nemožnosti takého započítania, keďže zmluvná pokuta v článku 2, bod 2.1 veta druhá zmluvy o budúcej zmluve nebola dojednaná platne, pričom vo vzťahu k tej, dojednanej v článku 2, bod 2.1 veta prvá, právo na zmluvnú pokutu žalovaným v zmysle § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka nevzniklo. Súd mal za to, že predmetné dojednanie nezakladalo povinnosť žalobcov zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia ich záväzku, ak toto nezavinili. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že zmluvné strany boli od počiatku uzrozumené s potrebou žalobcov financovať úhradu časti kúpnej ceny prostredníctvom úverových prostriedkov; žalobcovia pritom v konaní preukázali vynaloženie všetkého rozumne požadovaného úsilia na obstaranie finančných prostriedkov prostredníctvom bankových inštitúcií/(úzka súčinnosť s finančným poradcom, svedkom p. S., opakované žiadosti o poskytnutie úveru, ktoré banky odmietli/. Žalobcovia sa podľa mienky súdu neprípustne zaviazali k vykonaniu právnych úkonov, dojednaných v článku 2., bod 2.1 druhej vety zmluvy o budúcej zmluve /záväzok v deň uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy, najneskôr v lehote na jej uzatvorenie, splniť všetky podmienky, a to: a/ zaplatiť zálohu budúcim predávajúcim v sume a v lehote podľa bodu 2.3 tejto zmluvy, b/ zložiť do notárskej úschovy druhú časť kúpnej ceny nehnuteľností a zároveň c/ uzavrieť platne a účinne zmluvu o poskytnutí úveru s bankou, na základe ktorej bude banka povinná poskytnúť im úver v sume časti kúpnej ceny, nekrytej hotovosťou budúceho kupujúceho,
priamo na bankový účet budúcich kupujúcich alebo preukázať, že disponujú peňažnými prostriedkami postačujúcimi na zaplatenie tretej časti kúpnej ceny nehnuteľností/ keďže druhou zmluvnou stranou budúcich právnych úkonov žalobcov mali byť subjekty odlišné od zmluvných strán /notár, banka/, keď prísľub uzatvoriť budúci právny úkon môže pritom platne vzísť len od účastníkov zmluvy, ktorá má byť nimi v budúcnosti uzavretá. Pokiaľ išlo o záväzok žalobcov zložiť druhú časť kúpnej ceny do notárskej úschovy, či preukázať disponovanie peňažnými prostriedkami, postačujúcimi na zaplatenie tretej časti kúpnej ceny, súd zdôraznil, že podmienkou platného dojednania zmluvnej pokuty bola existencia platného záväzku, ktorého splnenie malo byť zmluvnou pokutou zabezpečené. Podľa jeho názoru, však v zmluve o budúcej zmluve, ani v samotnej kúpnej zmluve, nebola uvedená suma druhej a tretej časti kúpnej ceny, čo malo za následok, že tieto záväzky boli dohodnuté neurčito a nezrozumiteľne, zdôrazňujúc, že dojednanie zmluvnej pokuty je právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musela určitosť a zrozumiteľnosť obsahu prejavu vôle strán vyplývať z textu zmluvy o budúcej zmluve, na ktorej bol tento zaznamenaný, čo splnené nebolo, pričom ani neskorším výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebolo možné urobený prejav dopĺňať, meniť alebo nahrádzať. Na uvedenom základe súd prvej inštancie posúdil záväzok žalobcov, ktorého splnenie zabezpečovala zmluvná pokuta, ako dojednanie neplatné, nezakladajúce dôvod na jej uplatnenie. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní. 4. O odvolaní žalovaných rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.: XCo/XXX/XXXX-XXX dňa 29.9.2023 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia k jednotlivým odvolacím námietkam žalovaných uviedol, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že konajúci súd sa v dostatočnej miere a v potrebnom rozsahu vyjadril ku podstatným skutočnostiam, ako i rozhodujúcej argumentácii procesných strán, ktorú uplatnili v priebehu konania a svoju myšlienkovú úvahu vedúcu k vyhoveniu žalobe, i keď stručnejšiu, uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia postačujúcim spôsobom tak, aby bolo zrejmé, ktoré skutočnosti považoval za určujúce, ako ich vyhodnotil vo väzbe na vykonané dokazovanie a ako vec následne právne posúdil, s poukazom i na ustálenú súdnu prax; dal tak zadosť právu strán na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia tvoriace súčasť základných zásad spravodlivého súdneho procesu. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii žalovaných uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že sa v ňom súd prvej inštancie zaoberal dôvodnosťou nároku žalobcov na vrátenie zaplatenej zálohy kúpnej ceny v sume 25 000,- eur, vyhodnotiac tento ako opodstatnený. Primárne pritom posudzoval procesnú obranu žalovaných založenú na tom, že pohľadávka žalobcov zanikla z dôvodu započítania im patriacej pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty, dojednanej v článku 4., bod 4.2 v spojení s článkom 2., bod 2.1 zmluvy o budúcej zmluve a túto vyhodnotil za nedôvodnú, keď mal za to, že zmluvné dojednanie, obsahujúce podmienky, splnenie ktorých bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, je neplatné pre neurčitosť. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaných, podľa ktorej dojednanie v článku 2., bod 2.1 zmluvy o budúcej zmluve sa stalo jej súčasťou na podnet žalobcov. I keď žalobcovia v priebehu konania zdôrazňovali, že zmluvu o budúcej zmluve pripravovali žalovaní /a preto neurčitosť jej ustanovení, vrátane toho v článku 2, bod 2.1 by mala byť vyhodnotená na ich ťarchu/, títo ich skutkové tvrdenia rozporovali uvádzajúc, že spôsob zaplatenia druhej a tretej časti kúpnej ceny navrhli budúci kupujúci, nakoľko v danom čase nevedeli jednoznačne určiť, o aký vysoký hypotekárny úver budú žiadať, v akej bude tento bankou schválený a teda aká bude potom konkrétna výška tretej časti kúpnej ceny s tým, že v nadväznosti na to zložia sumu nepokrytú úverom, t.j. druhú časť kúpnej ceny, do notárskej úschovy. Táto procesná obrana žalovaných korešpondovala nielen s výpoveďou svedka L.. P., z realitnej kancelárie LEXXUS, a.s., ktorý potvrdil, že pred koncipovaním zmluvy o budúcej zmluve sa budúcich kupujúcich /žalobcov/ pýtal na spôsob financovania kúpy nehnuteľností, pričom títo chceli časť kúpnej ceny uhradiť prostredníctvom hypotekárneho úveru a časť z vlastných prostriedkov, ale i s výpoveďou samotného žalobcu v 1. rade, ktorý v nej uviedol, že pred uzavretím zmluvy o budúcej zmluve vysvetlil žalovaným dôvody, pre ktoré mali počkať pol roka s uzavretím budúcej kúpnej zmluvy, viazané na poskytnutie hypotekárneho úveru, s tým, že rozdiel kúpnej ceny, nepokrytý prostriedkami banky, chceli zložiť do notárskej úschovy ako ďalšiu /druhú/ časť kúpnej ceny. Z uvedeného možno potom dovodiť, že zmluvné dojednanie, upravujúce spôsob úhrady druhej a tretej časti kúpnej ceny v článku 2., bod 2.1 písm. b) a c) zmluvy o budúcej zmluve sa stalo jej súčasťou na podnet žalobcov, pričom zohľadňovalo ich požiadavky
financovania kúpy nehnuteľností. Zároveň možno prisvedčiť žalovaným, že v závislosti od výsledku posúdenia žiadosti žalobcov o poskytnutie úveru zo strany banky, títo vedeli určiť, aká suma prostriedkov z kúpnej ceny 730 000,- eur bude zodpovedať tretej časti kúpnej ceny a v nadväznosti na to i jej druhej časti /730 000,- eur - záloha 25 000,- eur - tretia časti kúpnej ceny/, ktorú mali zložiť do notárskej úschovy. Odvolací súd potom vyslovil pre súd prvej inštancie záväzný právny názor, že i keď článok 2., bod 2.1 písm. b) a c) zmluvy o budúcej zmluve neobsahoval vyčíslenie konkrétnej sumy druhej a tretej časti kúpnej ceny, čo bolo v súlade s v tom čase prejavenou vôľou zmluvných strán, zachytenou napokon i v článku V., bod 5.2 zmluvy, túto bolo možné ustáliť za pomoci gramatického a logického výkladu ustanovenia, s ohľadom na žalobcami zamýšľaný úmysel financovania kúpy nehnuteľností, nachádzajúci svoje vyjadrenie v zmluve a závisel od výsledku posúdenia ich žiadosti o poskytnutie úveru zo strany bankových inštitúcií. Pokiaľ mala tretia časť kúpnej ceny zodpovedať sume žalobcami obdržaného hypotekárneho úveru, títo potom vedeli určiť nielen jej konkrétnu výšku, ale i sumu zodpovedajúcu druhej časti kúpnej ceny, ktorú mali zložiť do notárskej úschovy /730 000,- eur - záloha 25 000 ,-eur - tretia časť kúpnej ceny/. Ak by žalobcovia nezískali hypotekárny úver, tretia časť kúpnej ceny by predstavovala nimi preukázanú sumu disponibilných zdrojov, od ktorej by sa následne rovnakým spôsobom odvíjala /vypočítala/ výška druhej časti kúpnej ceny. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k názoru, že ide o dojednanie platné. Neplatnosť predmetného dojednania pritom nemožno vyvodiť ani zo záväzku budúcich kupujúcich uskutočniť právny úkon, t.j. uzavrieť zmluvu o poskytnutí úveru s bankou, ako i v súčinnosti s notárom zložiť do notárskej úschovy druhú časť kúpnej ceny, ako nesprávne konštatoval súd prvej inštancie. Pre platnosť tohto záväzku totiž nebolo potrebné pristúpenie banky a napokon ani notára, k zmluve o budúcej zmluve, nakoľko táto priznávala práva a ukladala povinnosti len žalobcom a žalovaným, ako zmluvným stranám a súčasne účastníkom budúcej kúpnej zmluvy; v nej bol pritom v článku IV., bod 2 vymedzený len spôsob úhrady častí kúpnej ceny, ktorých výška mala byť do zmluvy zakomponovaná dodatočne v súlade s vôľou strán v článku 5., bod 5.3 zmluvy o budúcej zmluve. Ďalej odvolací súd uviedol, že otázka platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu je nepochybne otázkou právnou, nie skutkovou, a súd túto skúma bez ohľadu na to, či sa prípadnej neplatnosti právneho úkonu niektorá z procesných strán dovolala; súd prvej inštancie bol oprávnený skúmať určitosť dojednania o zmluvnej pokute cez prizmu ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ si zmluvné strany v článku 4., bod 4.2 zmluvy o budúcej zmluve upravili pre prípad porušenia ktorejkoľvek povinnosti, zakotvenej v článku 2., bod 2.1 tejto zmluvy niektorou zo strán povinnosť porušujúcej strany zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 25 000,- eur, nepochybne tým realizovali svoju vôľu zabezpečiť nesplnenie zmluvného záväzku zmluvnou pokutou; táto sa pritom spôsobom, ktorý nezanecháva žiadne nejasnosti, evidentne vzťahovala na porušenie ktoréhokoľvek zmluvného záväzku vyplývajúceho z článku 2., bod 2.1 zmluvy. Keďže pre platné dojednanie zmluvnej pokuty sa v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka vyžaduje, okrem písomnej formy a vymedzenia zmluvnej povinnosti, ktorá má byť zabezpečená, i dohoda o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsob jej určenia, ktoré požiadavky boli obsiahnuté v článku 4., bod 4.2 vo väzbe na článok 2., bod 2.1 zmluvy o budúcej zmluve, súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil dojednanie o zmluvnej pokute ako neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na podklade ktorého následne konštatoval, že žalovaným nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V dôsledku tohto nesprávneho záveru sa konajúci súd v ďalšom nezaoberal oprávnenosťou procesnej obrany žalovaných, ktorú založili na tvrdení, že im vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže žalobcovia porušili povinnosti vymedzené pod písmenami b) a c) článku 2., bod 2.1 zmluvy o budúcej zmluve; ich nesplnenie pritom žalobcovia v konaní nespochybňovali, keď /len/ namietali, že nie sú povinní zmluvnú pokutu zaplatiť, keďže porušenie zabezpečovanej povinnosti nijako nezavinili. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhodnotil túto námietku žalobcov za opodstatnenú, majúc za preukázané /súčinnosťou so svedkom Zemkom, preukázanými žiadosťami o úver a ich odmietnutím/, že vynaložili všetko rozumene požadované úsilie, aby finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny nehnuteľností získali; s týmto právnym záverom konajúceho súdu, ktorého správnosť napadli v odvolaní žalovaní, sa odvolací súd nestotožnil a súčasne uviedol, že konajúci súd pochybil i pri prijatí záveru o nedostatku zavinenia žalobcov na porušení povinnosti uzavrieť zmluvu o poskytnutí úveru s niektorou bankovou inštitúciou. Odvolací súd zaujal názor, že žalobcovia porušenie povinnosti uzavrieť zmluvu o poskytnutí úveru s niektorou z bánk zavinili aspoň vo forme nedbanlivosti, keď, poučení aj finančným poradcom, mohli a mali predvídať, že napriek ich bonite nemusia obdržať bankový úver, čo môže viesť k tomu, že nebudú disponovať finančnými prostriedkami na úhradu tretej časti kúpnej ceny /z úveru/; žalobcovia sa však bez primeraných dôvodov spoliehali na to, že ich opakovane zamietnuté žiadosti o úver vybavia bankové inštitúcie napokon kladne. Pokiaľ súd prvej inštancie za tejto procesnej situácie dospel k opačnému
záveru (viď bod 42.), tento spočíval na nesprávnom právnom posúdení otázky zavinenia v zmysle § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka; iné skutočnosti týkajúce sa nedostatku zavinenia na porušení zabezpečovanej povinnosti, ako tie posudzované konajúcim súdom, žalobcovia pritom netvrdili. V tejto súvislosti hodno doplniť, že pre vyhodnotenie otázky zavinenia žalobcov nebolo potrebné vykonať dokazovanie navrhované žalovanými, spočívajúce v predložení nadobúdacích kúpnych zmlúv k bytu žalobcov č. 42 a č. 43, katastrálne územie Petržalka, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vrátane záložných zmlúv k nim; ich obsah by nebol spôsobilý ani preukázať, akou sumou finančných prostriedkov žalobcovia disponovali vo väzbe na splnenie podmienky podľa článku 2, bod 2.1 písm. c) za spojkou alebo zmluvy o budúcej zmluve. V novom konaní odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vec opätovne prejednať, zohľadniac tie skutočnosti, ktoré medzi stranami neboli sporné, v ďalšom sa zamerať i na oprávnenosť procesnej obrany žalovaných, založenej na tom, že sa na úkor žalobcov bezdôvodne neobohatili, nakoľko si voči pohľadávke žalobcov na vrátenie zálohy kúpnej ceny v sume 25 000,- eur započítali pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty v rovnakej výške, vyhodnotiť na posúdenie a vyhodnotenie rozhodujúcich námietok strán tak vo vzťahu k žalobnému nároku žalobcov, ako i jeho výške a v novom rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania. 5. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.9.2023 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcov dňa 4.3.2024 a právnemu zástupcovi žalovaných dňa 11.1.2024. 6. Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 22.3.2024 žalobcovia doručili súdu písomné vyjadrenie, obsahujúce argumentáciu k otázke primeranosti zmluvnej pokuty, ktorú by mal súd primerane znížiť. Uviedli, že počas trvania zmluvy žalovaným žiadna škoda, spočívajúca v nemožnosti využívať hospodársku funkciu nehnuteľností nevznikla z dôvodu, že žalobcovia a žalovaní mali uzatvorenú nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalovaným platili nájomné vo výške 2 000,- eur mesačne, ďalej že ani odvolací súd nespochybnil ich úsilie o získanie úveru a kvalifikoval ich mieru zavinenia iba nedbanlivostne /t.j. nižšia miera zavinenia/; že zmluvná pokuta, uplatňovaná zo strany žalovaných, nebola dohodnutá za porušenie povinností, ktoré by predstavovali hlavnú, alebo podstatnú časť zmluvy, nesplnenie týchto povinností navyše nemalo pre žalovaných vážne ekonomické ani likvidačné dôsledky, najme vzhľadom na príjem z prenájmu a následný predaj nehnuteľností /s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo 11/2019, publikované pod R 43/2019/. Záverom uviedli, že v dobrej viere a s maximálnym úsilím splniť si svoje záväzky, čelili prekážkam v podobe odmietnutia poskytnutia hypotekárneho úveru z dôvodov, ktoré boli mimo ich kontroly. Tento fakt, spolu s absenciou škody na strane žalovaných, by mal byť braný do úvahy pri posudzovaní primeranosti a eventuálnej moderácii neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. 7. K tomuto vyjadreniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní podaním, doručeným súdu dňa 30.9.2024, popierajúc argumentáciu žalobcov, vychádzajúcu z rozhodovacej činnosti NS SR v obchodnoprávnych vzťahoch s tým, že ust. Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute žiadne kritériá, okrem významu a hodnoty zabezpečovanej povinnosti v tomto smere neustanovujú, zmluvná pokuta má teda povahu čistej sankcie aj v prípade, že veriteľovi žiadna škoda nevznikne . Nepopierajú, že žalobcovia im platili nájomné vo výške 2 000,- eur mesačne, avšak po zľave zo sumy 3 000,- eur, v ktorej výške nájomné platil predchádzajúci nájomca. Okrem toho nehnuteľnosti predali s ročným oneskorením v dôsledku neuskutočnenia ich predaja žalobcom z dôvodov na ich strane, čím pri inflácii 6% im vznikla strata cca 45 000,- eur. Napriek uvedenému je smerodajné, že dojednanie zmluvnej pokuty zvýhodňuje postavenie veriteľa v tom, že nemusí preukazovať vznik škody ani jej výšku, pretože svoj nárok na náhradu škody pokrýva zmluvnou pokutou, zmluvná pokuta má sankčnú /represívnu/ funkciu, spočívajúcu v tom, že predstavuje penále za porušenie povinností /citujúc z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo 172/2007 zo dňa 30.9.2008/. Pokiaľ sa žalobcovia bránia tvrdením, že im hypotekárny úver nebol poskytnutý z dôvodov, ktoré nedokázali ovplyvniť, nepreukázali v konaní čo bolo dôvodom zamietnutia úveru. Žiadali, aby súd pri novom rozhodnutí zohľadnil, že žalobcovia pred uzatvorením zmluvy zanedbali požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti zabezpečiť si potrebné objektívne informácie pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré by boli pre žalobcov významné / resp. rozhodné/ z hľadiska skúmania právneho úkonu /zmluvy o budúcej zmluve/. K žalobcami tvrdenej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty uviedli, že zabezpečovaná povinnosť zmluvnou pokutou mala majetkovú hodnotu, význam zabezpečovanej povinnosti je potrebné posudzovať s prihliadnutím na celkovú hodnotu záväzku /poukazujúc na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obo 283/1998, 33Obo 1064/2006 zo dňa 26.8.2008/. Zmluvná pokuta vo výške 25 000,- eur bola výsledkom vzájomnej dohody žalobcov a žalovaných. Nepredstavuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcov, nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute stranami sporu sledovaný, teda včasné plnenie si povinností žalobcami v procese kúpy nehnuteľností /s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo 1728/2010 zo dňa 15.8.2011/ s tým, že pri posudzovaní neprimeranosti zmluvnej
pokuty by súd nemal prihliadať na „vyváženosť zmluvy“ či „rovnosť zmluvných strán“, tieto zásady nemôžu byť nadradené zásade pacta sunt servanda. Dohodnutú výšku zmluvnej pokuty 25 000,- eur pri dojednanej kúpnej cene vo výške 730 000,- eur nemožno považovať za neprimeranú jednotlivým funkciám zmluvnej pokuty, ktorú má plniť, t.j. motivovať k riadnemu a včasnému plneniu záväzkov zo strany žalobcov. Zmluvná pokuta bola primeraná vzhľadom na význam a výhody /ústretovosť, zľava na nájomnom/ poskytnutých žalobcom. 8. Na pojednávaní dňa 5.11.2024, na ktorom súd vec opätovne prejednal, právny zástupca žalobcov zotrval na svojom písomnom vyjadrení v čase po rozhodnutí odvolacieho súdu. Apeloval, aby súd využil svoje moderačné oprávnenie znížiť zmluvnou pokutu, ako neprimerane vysokú. Nespochybnil, že vznik nároku na zmluvnú pokutu nie je podmienený vznikom škody. Pokiaľ žalovaní v poslednom vyjadrení uviedli novú argumentáciu vo vzťahu k škode a to vo forme inflácie, nemá to logickú ani ekonomickú oporu. Ak by došlo k naplneniu zmluvy o budúcej zmluve a žalobcovia by uhradili kúpnu cenu, tak táto by rovnako podliehala inflácií. Práve naopak, v tomto prípade nehnuteľnosť za rok 2020 nadobudla na hodnote. Primárne netvrdí, že pochybením žalobcov by žalovaní zarobili, ale tvrdí, že k škode nedošlo. Pre úplnosť v roku 2020 podľa údajov NBS ceny nehnuteľnosti narástli o 12% a podľa údajov štatistického úradu z roku 2020 bola inflácia 2%. Druhým dôležitým kritériom, ktoré uvádza rozhodnutie R 43/2019, je druh zavinenia dlžníka. Toto kritérium súvisí s preventívnou funkciou zmluvnej pokuty, na ktorú poukázali aj žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení, keď uviedli, že účelom pokuty je prinútiť dlžníka pod hrozbou sankcie plniť. V posudzovanom prípade je namieste otázka, ako môže zmluvná pokuta motivovať povinnú stranu splniť jej povinnosť, ak splnenie povinnosti nemá povinná strana pevne vo svojich rukách. Z vykonaného dokazovania, najmä výpovedi strán a svedkov vyplynulo, že žalobcovia vyvinuli maximálnu snahu o získanie hypotekárneho úveru, najmä za účelom bankového financovania sa radili s licencovaným odborníkom, ktorý potvrdil, že financovanie dostanú. Prvostupňový súd posúdil zavinenie žalobcu ako absentujúce, no následne krajský súd mierne korigoval keď konštatoval, že šlo o nedbanlivostné zavinenie. Má za to, že zavinenie je definitívne relevantným kritériom pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty a v danom prípade žiadna sankcia akejkoľvek povahy nebola spôsobilá zabrániť porušeniu povinnosti, preto dojednaná zmluvná pokuta pre tento konkrétny prípad nemohla plniť preventívnu funkciu. V reakcii na argument žalovaných o tom, že v rozhodnutí R 43/2019 sa posudzoval obchodnoprávny vzťah, má za to, že zákon neupravuje žiadne kritéria ktoré sa majú použiť pri posudzovaní zmluvnej pokuty. Žalovaný neuviedol pádny dôvod prečo by tieto argumenty nemali byť použité, naopak jedná o totožný inštitút, ktorý ma základ práve v Občianskom zákonníku, pričom obchodný zákonník obsahuje len doplňujúcu právnu úpravu a nejedná sa o komplexnú právnu úpravu zmluvnej pokuty pre obchodnoprávne vzťahy. Obchodný zákonník preferuje práve objektívnu zodpovednosť, no napriek tomu súd v rozhodnutí R43/2019 pri moderácii pokuty zohľadnil zavinenie. Všeobecne platí, že obchodná úprava je prísnejšia ako občiansko-právna, preto výkladom od väčšieho k menšiemu sa dá konštatovať, že ak pri posudzovaní primeranosti pokuty hrá rolu škoda, jej výška, zavinenie a iné v rozhodnutí menované kritéria, tak o to viac by sa malo na ne prihliadať, ak je v porušení občan, vzťahuje sa naňho menej prísna úprava. Poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn,. 2CdO 172/2007 kedy išlo o obč. právny vzťah a Najvyšší súd uviedol, že zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku vzniku vzniknutej škody je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Jedná sa o rozhodnutie z roku 2007, kedy Občiansky zákonník neupravoval možnosť moderácie a preto v niektorých prípadoch ak absentovala škoda, súdy boli ochotné pristúpiť k záverom o neplatnosti celej pokuty. Dnešná úprava však pozná proporčnejšie riešenie v podobe moderácie pokuty a preto žiada, súd aby pokutu primerane znížil. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta bola dojednaná aj pre prípad, že by si to napríklad žalobca rozmyslel, čo nebol tento prípad, alebo pre prípade eventuálnej škody a aby sa tým uľahčila pozícia žalovaných, vzhľadom na to, že porušenie povinnosti nemalo likvidačné následky pre žalovaných a celkovo špecifické okolnosti prípadu, sa ako primeraná javí pokuta znížená o polovicu. Záverom navrhol, aby súd zaviazal žalovaných o vrátenie zálohy na kúpnu cenu vo výške 12 500,- eur s tým, že nejde o čiastočné späťvaztie žaloby, petit formuluje v súvislosti s požiadavkou aby súd zmluvnú pokutu moderoval. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu je jednoznačne zrejmé, že dojednanie o zmluvnej pokute je platným dojednaním a teda, že žalovaní úplne legitímne realizovali započítací prejav. Odvolací súd jednoznačne uviedol, že je dané zavinenie na strane žalobcov, ktorí mohli a mali predvídať, že napriek ich bonite nemusia obdržať bankový úver, čo môže viesť k tomu, že nebudú disponovať finančnými prostriedkami na úhradu tretej časti kúpnej ceny /z úveru/ a že žalobcovia sa bez primeraných dôvodov spoliehali na to, že ich opakované zamietnutie žiadosti o úver vybavia bankové inštitúcie napokon kladne. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty je potrebné uviedol, že pre posúdenie tejto otázky sú rozhodujúce tri fázy, v rámci ktorých sa rieši: - či bola dohodnutá neprimerane vysoká
zmluvná pokuta, pričom tu je potrebné zohľadniť okolnosti konkrétneho prípadu. Žalovaní dávajú do pozornosti, že zmluvná pokuta predstavuje cca 3,4 % z výšky kúpnej ceny a teda len ťažko možno v kontexte tejto skutočnosti hovoriť o neprimeranosti výške takto dojednanej zmluvnej pokuty; - druhej fáze sa súd rozhoduje, či použije svoje moderačné právo, pričom použitie moderačného práva nie je povinnosťou súdu, je jeho možnosťou; - až v tretej fáze, teda až pokiaľ sa súd rozhodne použiť svoje moderačné oprávnenie, súd posudzuje, až kam /v akom rozsahu/ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži. Až v tejto poslednej fáze rozhodovania je súd zo zákona povinný prihliadnuť na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Poukázal na to, že zmluvná pokuta nie je viazaná na vznik škody, ale možno ju dojednať bez ohľadu na to, či škoda vznikla. Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je prejavom zmluvnej voľnosti strán. Nájomné, hradené žalobcami, bolo o 1 000,- eur mesačne nižšie, než nájomné, ktoré platil predošlý nájomca, pričom bolo znížené práve v kontexte obsahu zmluvy o budúcej zmluve. Žalobcovi neuvádzali pravdivé tvrdenia, keď tvrdili, že išlo o trhové nájomné, toto nepreukázali. Ďalším aspektom je, že nehnuteľnosti sa predali až s oneskorením jedného roka a teda je tu aj aspekt inflácie, čiže tvrdenie žalobcov, že žalovaní neutrpeli škodu, je zjavne nesprávne. Ak by došlo k naplneniu kúpnej zmluvy a žalobcovi by uhradili kúpnu cenu, tak žalovaní by mali kúpnu cenu vo výške 730 000,eur, ktoré mali v roku 2019 rozhodne vyššiu hodnotu, než mali o rok neskôr a to práve v dôsledku inflácie. Poukázal aj na čas, ktorý bol žalobcom poskytnutý, aby splnili svoje povinnosti, pričom tento čas presahoval 6 mesiacov, pričom pri bežnej rezervácii nehnuteľnosti je tento čas podstatne kratší a zároveň platí, že suma 25 000,- eur nepredstavuje ani len 5% z dojednanej kúpnej ceny, nepredstavuje ani len 4%, ale predstavuje cca 3,4 % výšky kúpnej ceny s ohľadom na hodnotu nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom prevodu a teda s poukazom na výšku kúpnej ceny, je jednoznačne zrejmé, že zmluvná pokuta nie je neprimeraná. Žalobcovia si mohli preveriť, či im banka úver takýto poskytne už pred podpisom zmluvy o budúcej zmluve. Z hľadiska dobrých mravov je absolútne neprijateľné, aby žalovaní znášali následky konania žalobcov, ktorí si riadne nepreverili svoju spôsobilosť získať úver. Žalobcovia nepreukázali, že by vyvinuli maximálne úsilie pre získanie úveru. Až chaotické konanie žalobcov v otázke žiadosti o úver je zrejmé z toho, že žalobcovia výslovne skúšali, akú výšku úveru by mohli dostať, pričom nimi spomínaný odborník priamo uviedol, že žalobcov výslovne upozornil, že ich žiadosť o úver nemusí byť schválená. Žalobcovia nepreukázali, že by si svoje možnosti pri získaní úveru preverili pred uzatvorením zmluvy, ale jednoducho uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve. Argumentácia žalobcov v otázke zavinenia je mimoriadne zavádzajúca a de zinterpretuje závery odvolacieho súdu. Odvolací súd jednoznačne konštatoval, že porušenie povinnosti žalobcami je zavinené a že žalobcovia nepreukázali vynaloženie všetkého úsilia na získanie úveru, preukázali len to, že komunikovali s poradcom, ktorý ich dokonca upozornil, že im úver nemusí byť poskytnutý, čiže žalobcovia boli s týmto uzrozumení. Odvolací súd osobitne poukázal na to, že žalobcovia si svoje úverové možnosti riadne nepreverili pred uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve. Tento spor je jednoznačne občianskoprávny a spravuje sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ustanovenia Obchodného zákonníka použiť nemožno. Argumentácia žalobcov v otázke zníženia zmluvnej pokuty je abstraktná, v podstate spočíva v tom, že súd má moderačné právo vo vzťahu k zmluvnej pokute a preto súd požiadali o využitie tohto práva s úplne formálnou argumentáciou, nezohľadňujúcou konkrétne sumy, konkrétnu hodnotu nehnuteľností, dojednanú výšku zmluvnej pokuty a kúpnej ceny, pomer výšky zmluvnej pokuty a kúpnej ceny, ktorý predstavuje 3,4 % z kúpnej ceny, ako aj s ohľadom na to, aký nadštandardný čas bol poskytnutý žalobcom na to, aby zabezpečili financovanie nehnuteľností. Záverom navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 9. Podľa § 391 ods. 2,3 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p.“/, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 10. Podľa § 50a ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. 11. Podľa § 489 Obč. zák. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone. 12. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, je povinný obohatenie vydať.
13. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako i majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 14. Podľa § 498 Obč. zák., na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. 15. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na koho úkor sa získal. 16. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 17. Podľa § 580 Obč. zák., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 18. Podľa § 545a Obč. zák. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. 19. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 20. Predmetom konania a nového rozhodnutia súdu prvej inštancie bol nárok žalobcov, ako budúcich kupujúcich, na vrátenie časti kúpnej ceny vo výške 25 000,- eur, zaplatenej dňa 21.12.2018 žalovaným, ako budúcim predávajúcim, dohodnutej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, uzatvorenej dňa 21.12.2018. Obrana žalovaných spočívala v tvrdení o zániku tohto nároku žalobcov jednostranným započítaním zmluvnej pokuty vo výške 25 000,- eur, dohodnutej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, uzatvorenej dňa 21.12.2018. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie dňa 21.12.2018 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o odplatnom prevode tam špecifikovaných nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. území Vinohrady za kúpnu cenu vo výške 730 000,- eur, nebolo sporné zaplatenie prvej časti kúpnej ceny - zálohy vo výške 25 000,- eur žalobcami žalovaným, nebolo sporné nesplnenie žalobcami zmluvnej povinnosti, uvedenej v čl. 2 bod 2.1. /teda v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy, najneskôr v lehote na uzatvorenie kúpnej zmluvy do 30.6.2019 bankovým prevodom z poskytnutého úveru alebo vlastnými peňažnými prostriedkami uhradiť zvyšnú časť kúpnej ceny/, ani vznik nároku žalobcov na vrátenie zaplatenej žalobcami žalovaným zálohy kúpnej ceny vo výške 25 000,- eur po tom, čo k uzatvoreniu zamýšľanej kúpnej zmluvy v dohodnutej dobe nedošlo, ani existencia započítacieho prejavu žalovaných /jednostranné započítanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti v zmysle čl. 2 bod. 2.1. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve voči nároku žalobcov na vrátenie zaplatenej zálohy kúpnej ceny vo výške 25 000,- eur. Súd v pri opätovnom posúdení žalobou uplatneného nároku žalobcov na vrátenie zálohy kúpnej ceny vychádzal zo zhodných tvrdení strán, vrátane toho, čo uviedli na ostatnom pojednávaní a záväzného právneho názoru, vysloveného v tomto konaní odvolacím súdom /o platnosti zmluvného dojednania povinnosti žalobcov, zakotvenej v článku 2., bod 2.1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.12.2018, teda v otázke platného dojednania zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti, uvedenej v čl. 2, bod 2.1. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, žalobcov, o platnosti dojednania zmluvnej pokuty a teda o vzniku nároku žalovaných na zmluvnú pokutu. 21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom súd uzavrel, že nárok žalobcov na zaplatenie sumy 25 000,- eur titulom vrátenia zálohy kúpnej ceny nie je dôvodný, na strane žalovaných nenastalo bezdôvodné obohatenie, pohľadávka žalobcov zanikla, keď voči pohľadávke žalobcov žalovaní vykonali jednostranné započítanie svojej pohľadávky na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty v rovnakej výške, t. j. vo výške 25 000,- eur, za splnenia predpokladov zániku pohľadávok započítaním: a) vzájomnosť pohľadávok, keď záväzok žalovaných na vrátenie zálohy kúpnej ceny a záväzok žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol medzi tými istými subjektami, kde veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak;/ b) rovnaký druh plnenia /obe pohľadávky sú peňažné/; c) spôsobilosť pohľadávok na započítanie /nejde o pohľadávky, ktorých kompenzovateľnosť je vylúčená zákonom alebo dohodou účastníkov; naopak medzi stranami uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve v čl. 4 bod 4.2. v poslednej vete obsahovala dojednanie zmluvných strán, podľa ktorého budúci kupujúci súhlasili s tým, aby zložená záloha podľa tejto zmluvy bola započítaná budúcimi predávajúcimi
voči uvedenej zmluvnej pokute; d) právny úkon smerujúci k započítaniu /ním bol jednostranný právny úkon žalovaných, pričom právna úprava jeho formy nie je zákonom predpísaná. Pohľadávka žalobcov zanikla stretom vzájomných pohľadávok, splatných v oboch prípadoch ku dňu 1.7.2019 /márnym uplynutím dohodnutej doby 30.6.2019/. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaní tento úkon vykonali už dňa 14.8.2019 v deň odovzdávania predmetných nehnuteľností žalobcami žalovaným, písomne, dostatočne určito, v rámci žalovanými pripraveného písomného odovzdávajúceho protokolu / čl. 51 spisu/, ktorý žalobcovia odmietli prevziať/podpísať, najneskôr však za konania v podanom odpore zo dňa 22.9.2021, doručenom žalobcom dňa 7.9.2021. Súdna prax pripúšťa započítací prejav urobiť aj v rámci základného civilného sporového konania ako obranu proti žalobe, ktorou žalobca uplatňuje svoju pohľadávku voči žalovanému. Keďže kompenzačný prejav žalovaných bol urobený právne relevantným spôsobom, bolo treba vyvodiť záver, podľa ktorého v čase tohto rozhodnutia pohľadávka žalobcov už neexistovala, lebo zanikla započítaním, čím ich nárok uplatnený v súdnom konaní stratil právny základ. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalovaných o neprimeranej výške dohodnutej zmluvnej pokut, s týmto tvrdením sa súd nestotožnil s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 25 000,- eur zabezpečovala povinnosť žalobcov uhradiť žalovaným zvyšok kúpnej ceny /730 000,- eur - 25 000,- eur/, dohodnutej v celkovej výške 730 000,- eur a súčasne predstavovala, ako argumentovala strana žalovaných, len 3,4% zo zabezpečenej povinnosti, preto ani nepristúpil k uplatneniu moderačného oprávnenia. Pokiaľ žalobcovia opakovane poukazovali na judikát R 43/2019 /uznesenie NS SR zo dňa 17.7.2019, sp. zn. 3Obdo/11/2019/, jeho právne závery o neprimeranosti zmluvnej pokuty sú na daný prípad neaplikovateľné vzhľadom na skutočnosť, že v označenom inom súdnom konaní bola vec právne posudzovaná podľa Obchodného zákonníka, čo nie je prípad prejednávanej veci, keďže zmluvným základom v tomto konaní bola zmluva o budúcej kúpnej zmluve, uzatvorená individuálne medzi fyzickými osobami/občanmi, na ktorú je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia iba Občianskeho zákonníka. V tomto konaní možno aplikovať iba právny názor NS SR v tom zmysle , že pokiaľ bola medzi stranami sporu platne uzatvorená dohoda o zmluvnej pokute, dojednaná pre prípad omeškania s úhradou kúpnej ceny, zmluvná pokuta v danom prípade zabezpečovala povinnosť žalobcov zaplatiť kúpnu cenu včas, t. j. v dobe, ktorá bola dohodnutá ako lehota splatnosti., t.j. hodnotu a význam porušovanej povinnosti /dojednanie kúpnej ceny je v zmysle § 588 Obč. zákonníka podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy/. Pokiaľ sa aj žalobcovia odvolávali na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v obchodných sporoch, správne poukazovali žalovaní na primeranosť výšky dohodnutej zmluvnej pokuty, tu súd poukazuje na právny názor, vyslovený NS SR v rozhodnutí sp. zn. 3Obo 283/98, podľa ktorého: “Pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Zmluvnú pokutu vo výške jednej päťdesiatiny z hodnoty zabezpečovaného záväzku nemožno považovať za neprimeranú.“ Naopak, ako uviedol NS SR v rozsudku sp. zn. 2Cdo 172/2007 zo dňa 30.9.2008: „Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/38501/1/ ASPI%253A/40/1964%20Zb.%2523544> a 545 <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/38501/1/ASPI %253A/40/1964%20Zb.%2523545> Občianskeho zákonníka je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju /najmä/ zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti /funkcia prevenčná/, lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú / uhradzovaciu/, lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest /sankciu/ pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/38501/1/ASPI %253A/40/1964%20Zb.%2523544> Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.“ Len záverom súd dodáva, že výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená a nestanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky či spôsobu určenia je teda vecou dohody účastníkov. V predmetnej veci dojednanie o zmluvnej pokute a jej výške bolo výsledkom slobodne prejavenej vôle žalobcov v písomne uzatvorenej zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.12.2018 /opak žalobcovia v konaní ani netvrdili/.
21. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu jej vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 22. Podľa § 395 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 23. Súd žalovaným priznal 100% nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania vzhľadom na ich plný /100%/ úspech v konaní na súde prvej inštancie /súd žalobu žalobcov zamietol/, ako aj v odvolacom konaní /odvolací súd ich odvolaniu v celom rozsahu vyhovel/. 24. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. Odvolanie, podané žalobcom, alebo jeho právnym zástupcom, nie je účinné, nakoľko sa žalobca a jeho právny zástupca po verejnom vyhlásení tohto rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o odvolaní a jeho náležitostiach, výslovne do zápisnice súdu o pojednávaní vzdali práva na odvolanie. Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.