Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 21Cb/125/2022 6122394883 23. 05. 2024 JUDr. Jaroslav Kanderka ECLI:SK:OSPO:2024:6122394883.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Marcelom Ružarovským, advokátom, Andreja Žarnova 11C, 917 02 Trnava, IČO: 53 711 343, proti žalovanému: Štefan HnatDREVOTECH, miesto podnikania D. XXX, XXX XX D., IČO: 33 953 503, zastúpenému Mgr. Petrom Troščákom, advokátom, Hlavná 50, 080 01 Prešov, IČO: 50 003 500, o zaplatenie sumy 13.630,15 eura s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 667,32 eura zastavuje. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu (žalobou) zo dňa 15.8.2022, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica na upomínacie konanie elektronicky dňa 15.8.2022, ktorý bol zo strany žalobcu opravený podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica elektronický dňa 31.8.2022, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 13.630,15 eura, 9 % ročný úrok z omeškania, a to zo sumy 5.000,- eur od 08.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 5.123,70 eura od 05.11.2020 do zaplatenia a zo sumy 3.506,45 eura od 11.12.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 120,- eur a ďalšie náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 315,37 eura, ako aj nahradiť trovy konania. 2. Žalobca svoj návrh na vydanie platobného rozkazu (žalobu) odôvodnil tak, že spoločnosť Profi DCA, s.r.o. v konkurze, so sídlom Obrancov mieru 354/32, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 47 101 474 (ďalej ako „pôvodný veriteľ“) vykonala pre objednávateľa (žalovaného) dielo na základe zmluvy, za čo patrila pôvodnému veriteľovi odmena. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanému nasledujúce faktúry: (Faktúra Splatnosť Suma Úhrada alebo zápočet Zostatok) 2020026 07.10.2020 7.889,88 eura 2.889,88 eura 5.000,- eur; 2020030 04.11.2020 5.123,70 eura 5.123,70 eura; 2020033 10.12.2020 3.506,45 eura 3.506,45 eura. Žalovaný sa dostal do omeškania a žiadnu z vystavených faktúr za zhotovenie diela pôvodnému veriteľovi nezaplatil v celej výške (okrem jednej splátky vo výške 2.889,88 eura na faktúru č. 2020026). Pôvodnému veriteľovi žalovaný zaslal jednostranný zápočet zo dňa 18.12.2020 spolu s faktúrou č. 20023 na sumu 15.665,25 eura, pričom fakturoval údajnú náhradu škody, ktorá mala vzniknúť z dôvodu nedodržania dohodnutého termínu montáže. Výška tejto škody mala byť
určená na základe skutočne vyfakturovaných prác dodávateľom realizujúcim montážne práce. Tento jednostranný zápočet pôvodný veriteľ neuznal, nakoľko bol neoprávnený, bez opory v akomkoľvek skutkovom alebo právnom základe. Je len ťažko predstaviteľné, ako si môže objednávateľ (žalovaný) započítať nárok na údajnú škodu z dôvodu omeškania s montážou, so samotným nárokom na odmenu za montáž (nárok na odmenu predsa vznikol dodaním diela). Týmto vlastne žalovaný tvrdí, že nárok na odmenu za montáž vznikol, ale súčasne mu vznikla škoda za oneskorené vykonanie montáže (takže montáž musela vykonať údajne tretia osoba), takže si tieto nároky započítava. To sa ale vzájomne vylučuje. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.11.2021, uzatvorenou medzi pôvodným veriteľom, konajúcim prostredníctvom správcu a žalobcom, došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 13.630,15 eura, ktorú pôvodný veriteľ evidoval voči žalovanému. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu snažil so žalovaným dohodnúť, že pokiaľ uhradí sumu 10.000,- eur, vzdá sa ostatných nárokov a nebude ich uplatňovať súdnou, ani mimosúdnou cestou. Žalovaný na návrh žalobcu reagoval zamietavo, teda k mimosúdnemu urovnaniu nedošlo. Nakoľko medzi stranami sporu nie je možné dospieť k uzatvoreniu dohody, je žalobca nútený domáhať sa jeho práv na príslušnom súde. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy vo výške 13.630,15 eura ako istiny pohľadávky, ktorá bola na neho postúpená. Rozsah tejto pohľadávky ani nemôže byť sporný, pretože ho potvrdil sám žalovaný. Podľa Obchodného zákonníka je premlčacia doba štvorročná, a tým pádom nie je ani jedna uplatňovaná pohľadávka premlčaná. Žalobca sa ďalej domáha zaplatenia: a) úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.000,- eur odo dňa 08.10.2020 do zaplatenia (nakoľko žalovaný uhradil sumu 2.889,88 eura), b) úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.123,70 eura odo dňa 05.11.2020 do zaplatenia, c) úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.506,45 eura odo dňa 11.12.2020 do zaplatenia. Zároveň má žalobca v zmysle ustanovenia § 369c Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., voči žalovanému nárok na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávok, a to vo výške 120 eur (3 pohľadávky x 40 eur). Paušálna náhrada nákladov vo výške 40,- eur patrí za každú pohľadávku uplatnenú žalobcom, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pri paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ide o hmotno-právny nárok vyplývajúci z ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka ako hmotného práva, a preto musí mať väzbu na hmotno-právne podmienky vyplývajúce z ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z., medzi ktoré patrí aj väzba na uplatnenú tú - ktorú pohľadávku. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je paušálnou náhradou viažucou sa ku každej pohľadávke, s úhradou ktorej je dlžník v omeškaní. Z ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka nevyplýva žiadne obmedzenie nároku, napríklad na jednorazové vymáhanie, ak sa jedná o jeden zmluvný vzťah (napr. rozsudok Krajského súdi Žilina, sp. zn. 13Cob/179/2021 alebo sp. zn. 14Cob/214/2018). Zároveň žalobca poukazuje na to, že musel vynaložiť náklady aj pred začatím súdneho konania, a to na úkon právnej služby - vypracovanie kvalifikovanej predžalobnej výzvy v zmysle ustanovenia §13a ods. 1 písm. d) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov. Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatňuje nárok aj vo vzťahu k týmto nákladom; náklady spojené s uplatnením pohľadávky treba považovať za príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Jeden úkon právnej služby je v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ohodnotený pri výške pohľadávky (13.630,15 eura) na sumu vo výške 315,37 eura. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 23.01.2020, sp. zn. II. ÚS 22/2020, podľa ktorého pokiaľ ide o ďalšie prípadné úkony pred začatím konania [typicky predžalobná výzva, alebo znalecký posudok (podstatný pre určenie rozsahu uplatniteľného nároku, pozn.)], tieto možno v konaní úspešne uplatniť ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak nie ako trovy konania podľa § 251 CSP. Z hľadiska ich povahy sú účelné, avšak nie bezpodmienečne nevyhnutné pre uplatnenie nároku na súde. 3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 2.9.2022 platobný rozkaz č. k. 27Up/1132/2022-32, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 13.630,15 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu. Voči tomuto vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. V odpore voči vydanému platobnému rozkazu žalovaný, okrem iného uviedol, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Žalobca sa zjavne zaoberá skupovaním fiktívnych, resp. nedôvodných pohľadávok za nízke ceny a následne opakovane kontaktuje osoby, ktoré by mali byť dlžníkmi a snaží sa s nimi dohodnúť pred podaním žaloby. Žalovaný predkladá mail zo dňa 25. 11. 2021, v ktorom žalobca navrhuje žalovanému (prostredníctvom jeho právneho zástupcu), že ak mu uhradí z predmetného dlhu 1.500 eur, tak zvyšok dlhu odpustí, z čoho je zrejmé, že samotný žalobca musí mať vedomosť o tom, že ide o nereálne (fiktívne) pohľadávky, ktoré nemajú žiaden podklad. Žalobca v žalobe poukazuje na
to, že spoločnosť PROFI DCA, s. r. o. vykonala pre žalovaného dielo na základe zmluvy o dielo, za čo mala patriť odmena. Žalobca však v žalobe vôbec netvrdí a nepreukazuje nič k tomu, že aký bol obsah zmluvy o dielo, teda vykonanie akého diela bolo dohodnuté, za akú cenu a v akej dobe. Žalobca síce v žalobe tvrdí, že spoločnosť PROFI DCA, s.r.o. vykonala dielo, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukazuje, pretože žalobca nepredložil potvrdenie, resp. záznam o odovzdaní a prevzatí diela. Žalovaný uvádza, že neuznáva nároky žalobcu, pretože spoločnosť PROFI DCA, s.r.o. nevykonala dielo riadne a včas a ani ho nikdy žalovanému (bez vád) neodovzdala. Spoločnosť PROFI DCA, s.r.o. síce začala vykonávať dielo, ale nikdy toto dielo riadne a včas nevykonala a ani dielo bez vád neodovzdala. Spoločnosť PROFI DCA, s.r.o. nevykonala dielo do dňa 24. 8. 2020 a ani v dodatočnej primeranej lehote. Pritom časť vykonaného diela mala vady, na ktoré žalovaný upozorňoval a žiadal ich odstrániť. Spoločnosť PROFI DCA, s.r.o. na nič z toho nereagovala a dielo ani nevykonala (nedokončila) a ani neodstránila namietané (vytýkané) vady diela. Preto dielo bolo vykonané a dokončené inou spoločnosťou, ktorá si za to fakturovala sumu 15.665,25 eura. Žalovaný neuhradil predmetné faktúry, pretože mu vznikla škoda, ktorú spôsobila spoločnosť PROFI DCA, s.r.o., žalovaný vystavil faktúru č. 20023 zo dňa 18. 12. 2020 a vykonal zápočet, ktorým došlo k zániku pohľadávok. Žalovaný dáva do pozornosti, že nie je pravdivé tvrdenie spoločnosti PROFI DCA, s.r.o. v liste, ktorým bola vrátená faktúra, že žalovaný podpísal súpis prevedených prác, pretože žalovaný nepodpísal žiaden súpis prevedených prác, keďže dielo nebolo vykonané. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. 4. Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.9.2022 právny zástupca žalobcu doručil konajúcemu súdu vyjadrenie k odporu žalovaného a návrh na pokračovanie v konaní. V tejto súvislosti uviedol, že popiera skutkové tvrdenia žalovaného a jeho právne závery. Žalobca súčasne navrhuje pokračovanie v súdnom konaní na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku. Žalobca na úvod oznámil, že na podanej žalobe trvá a jej dôvodnosť potvrdzuje samotný žalovaný, ktorý sa iba účelovým spôsobom snaží vyhnúť záväzku tak, že si vymyslel započítanie a snažil sa docieliť zánik pohľadávky žalobcu. Žalovaný tvrdí, že žalobca sa má zaoberať fiktívnymi pohľadávkami, ktoré kupuje za nízke ceny a následne kontaktuje osoby, ktoré by mali byť dlžníkmi. Toto absurdné tvrdenie žalobca v celom rozsahu popiera. Je totiž celkom bežný postup v konkurznom konaní, že správca speňažuje majetok, aby dosiahol rýchle a efektívne uspokojenie čo najvyššieho počtu veriteľov. Za týmto účelom, okrem iného postupuje pohľadávky úpadcu za odmenu, nakoľko zaplatenie odmeny za pohľadávku je otázka niekoľkých dní či týždňov, zatiaľ čo súdne vymáhanie je otázka mesiacov až rokov s nemalými nákladmi. Preto nie je nič zvláštne na tom, že správca predá pohľadávky úpadcu, aby dosiahol rýchle uspokojenie veriteľov. Na uvedenom absolútne nič nemení ani fakt, že žalobca sa pokúšal so žalovaným mimosúdne dohodnúť a navrhoval riešenie, kedy by žalovaný zaplatil iba časť pohľadávky a zvyšok by žalobca odpustil. Tvrdenie, že aj samotný žalobca musí mať vedomosť o fiktívnych pohľadávkach je pomerne úsmevné, lebo sám žalovaný predložil rovnaké podklady k pohľadávkam, ako žalobca, (t. j. faktúry, zápočet a vrátenie faktúr). Tvrdenia žalovaného v podanom odpore teda nekorešpondujú s predloženými dôkazmi, kedy žalovaný síce tvrdí, že ide o fiktívne faktúry a dielo nebolo nikdy dodané, no súčasne si nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za dielo započítava s vymysleným nárokom na náhradu škody. Rovnako si tvrdenia žalovaného odporujú aj v samotnom odpore, kedy žalovaný najskôr uvádza, že žalobca nepreukázal vykonanie diela, no neskôr sám potvrdzuje, že dielo bolo vykonávané, ale nemalo byť odovzdané riadne a včas. Napriek tomu však žalovaný uznal celý nárok žalobcu, nakoľko ho započítal s vymyslenou škodou, ktorá nikdy ani nevznikla, a to iba preto, aby sa vyhol priamej platbe na účet žalobcu. Je teda nesporné, že pôvodný veriteľ vykonal pre žalovaného dielo spočívajúce v montáži sendvičových panelov, pričom súčasťou toho bola aj výroba a montáž klampiarskych prvkov. Túto skutočnosť napokon potvrdzuje žalovaný, ktorý uvádza, že pôvodný veriteľ dielo vykonával. To, že nemalo byť vykonané riadne a včas a nemalo byť ani odovzdané, nie je pravdivým tvrdením, čo podporuje fakt, že žalovaný uznal celú výšku pohľadávky žalobcu tak, že ju započítal s vymysleným nárokom. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že a) dielo bolo vykonané riadne a včas, čomu zodpovedá správanie sa žalovaného, ktorý sa snažil docieliť uspokojenie pohľadávky žalobcu (odmena za dielo) zápočtom, aby sa vyhol priamemu plneniu; dodatočné popieranie v tomto konaní je účelové, b) dielo bolo dodané bez vád, pričom žalovaný žiadne vady neuplatnil, pričom aj prípadné uplatnenie vád by bolo oneskorené podľa ustanovenia § 562 Obchodného zákonníka. Žalobca poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 23Cb/19/2016, potvrdené rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/65/2020: „Započítanie pohľadávok je totiž podľa§ 580 a § 581 Občianskeho zákonníka v spojení s § 358 až § 363 Obchodného zákonníka jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku, pričom z povahy veci
vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, voči ktorej svoj započítací úkon smeruje. Žalovaný však v priebehu celého konania popieral žalobcom uplatnenú pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom podľa žalovaným predloženého oznámenia o započítaní zo dňa 27.03.2020 na č. l. 187 spisu dokonca na započítanie voči týmto, podľa žalovaného neexistujúcim pohľadávkam z titulu bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe predložených faktúr žalovaného, žalovaný na započítanie uplatnil svoje pohľadávky vyplývajúce z týchto identických faktúr, čo nie je právne možné.“ O identický prípad ide aj v tejto veci, kedy žalovaný síce popiera vznik nároku žalobcu, no súčasne ho v plnom rozsahu uspokojuje (resp. snaží sa docieliť uspokojenie) domnelým nárokom na náhradu škody. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalovaný zápočtom pohľadávok uznal pohľadávku žalobcu, lebo sa snažil docieliť jej splnenie. Judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky zastáva názor, že započítanie možno považovať za faktické uznanie záväzku. V konaní pod sp. zn. 32Obdo/901/2004 Najvyšší súd ČR uviedol, že účinky uznania záväzku ako uznania zvyšku nezapočítateľného dlhu má uvedený spôsob započítania časti pohľadávky k okamihu účinnosti úkonu smerujúceho k započítaniu, nakoľko v tomto okamihu dlžník prejavuje svoju vôľu uspokojiť nárok veriteľa. Posúdením obdobnej situácie sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 4Obdo/7/2011, v rámci ktorého potvrdil správnosť nasledovnej argumentácie: „Prejavená vôľa žalovaného započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu stačí na to, aby bol úkon akceptácie pohľadávky žalobcu vykonaný žalovaným platným, pretože z neho vyplýva vôľa a úmysel žalovaného uznať pohľadávku žalobcu, avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Aj keď sa na oboch písomnostiach nenachádza slovné spojenie „uznanie záväzku“, neznamená to, že takéto podania nespĺňajú náležitosti podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka. Podľa § 323 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka platí, že ak uzná niekto písomne svoj určitý záväzok, má sa za to, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v dobe uznania. Účinkom uznania záväzku (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba), je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to, že v dobe uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z oprávneného na povinného. Žalovaný teda jednoznačne má vedomosť o svojom záväzku a na uvedenom nič nemení ani jeho aktuálna procesná obrana, ktorá odporuje skôr prejavenej vôli. Žalovaný sa takisto odmietal dohodnúť so žalobcom mimosúdne, nakoľko sa dozvedel, že pôvodný veriteľ je v konkurze, takže sa domnieval, že nebude mať kto žalovať pohľadávky z faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalobca na tomto mieste poukazuje na argumentáciu žalovaného týkajúcu sa údajných vád. Okrem toho, že žalovaný ním tvrdené vady nijako nepreukázal, uplatnenie vád by bolo aj tak vykonané v rozpore s Obchodných zákonníkom. Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Podľa ustanovenia § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Pojem bez zbytočného odkladu nie je v Obchodnom zákonníku ani v inom predpise definovaný, preto ho možno určiť s prihliadnutím na okolnosti toho-ktorého prípadu. Najvyšší súd SR sa v rozhodnutí zo dňa 30.08.2018, sp. zn. 2Cdo/150/2017 vyjadril, že ide o veľmi krátku lehotu, ktorou je mienené bezodkladné, nemeškajúce, bezprostredné či okamžité konanie smerujúce k splneniu povinnosti či k urobeniu právneho úkonu alebo iného prejavu vôle, pričom doba trvania lehoty bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Krajský súd Nitra v konaní 26Cob/108/2005 za lehotu „bez zbytočného odkladu“ pokladal dĺžku 8 dní. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5Tdo/32/2012 uviedol, že pod pojmom bez zbytočného odkladu (bezodkladne) treba rozumieť v lehote spravidla pár dní (max. 5 - 7 dní), no určite nie mesiac. Žalovaný v odpore tvrdí, že dielo malo mať vady až po takmer dvoch rokoch od realizácie diela (2020). Dokonca aj údajné oneskorené dodanie diela bolo vytýkané až zápočtom zo dňa 18.12.2020, doručený pôvodnému veriteľovi dňa 08.01.2021, pričom dielo bolo dodané v mesiaci august až november 2020. Pokiaľ by sa za vady diela malo považovať oneskorené dodanie diela (čo však nie je pravda), ani táto námietka žalovaného nebola vytýkaná bez zbytočného odkladu, teda včas, čo má za následok, že nároky z vád nemožno priznať. Žalobca tiež dáva do pozornosti ustanovenie § 564 v spojení s ustanovením § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ žalovaný tvrdí vady diela alebo oneskorené dodanie diela (čo žalobca opakovane popiera a dokazuje to aj fakt, že žalovaný fakticky uznal celú pohľadávku tým, že ju chcel splniť započítaním), potom nemôže prípadné nedostatky
diela uplatňovať ako náhradu škody, keďže uspokojenie mohol dosiahnuť nárokmi prislúchajúcimi mu z vadne dodaného diela. Pokiaľ ide o domnelý nárok žalovaného na náhradu škody, okrem toho, že prípadné vady (ktoré neexistovali) nemohol uspokojiť nárokom na náhradu škody, ale nárokom z vád tovaru, žalovaný nepreukázal, že by mu akákoľvek škoda vznikla. Už len fakt, že žalovaný započítava svoju vymyslenú pohľadávku voči nároku pôvodného veriteľa na odmenu za vykonanie a dodanie diela, zakladá absurdnosť argumentácie žalovaného, pretože tvrdí, že odmenu žalobcu za vykonanie diela započítava s nárokom na náhradu škody, nakoľko dielo vlastne nebolo vykonané (to isté dielo, odmenu za ktoré uhrádza zápočtom). Žalobca sa k tomuto vymyslenému nároku nevie bližšie ani vyjadriť, nakoľko žalovaný neuviedol takmer žiadne skutkové tvrdenia týkajúce sa napr. toho, kto mal údajne dokončiť dielo, aké práce mal vykonať, aká bola dohoda o odmene a podobne. Faktom však zostáva, že žalovaný uznal nárok žalobcu na odmenu za dielo, pretože sa ju snažil uspokojiť zápočtom s vymyslenou pohľadávkou, ktorej základ vôbec nie je ani len tvrdený, nieto preukázaný. Žalovaný tak chcel využiť iba situáciu na strane pôvodného veriteľa, ktorý vstúpil do konkurzu a domnieval sa, že pohľadávky nebudú vymáhané. Žalobca zároveň navrhol pokračovanie pred súdom príslušným podľa CSP, a to Okresným súdom Prešov. 5. Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 13.10.2022 postúpil danú právnu vec Okresnému súdu Prešov príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 resp. § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. 6. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 1.12.2022, okrem iného uviedol, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 12. 10. 2022 v podstate uvádza to, že pohľadávka na náhradu škody je fiktívna (vymyslená) a že žalovaný uznal svoj záväzok. Uvedené tvrdenia nie sú pravdivé, pretože pohľadávka na náhradu škody nie je fiktívna (vymyslená) a žalovaný nikdy neuznal žiaden záväzok. Žalovaný pôsobil ako subdodávateľ pre spoločnosť Metrostav Slovakia a. s., ktorá bola generálnym dodávateľom zákazky s názvom Obchodno - výrobné centrum KVETY.SK, kde premetom bolo vykonanie časti stavby (diela), a to dodávka a montáž obvodový sendvičový plášť, vrátane oplechovania, chladiaci box a dvere do chladiaceho boxu. Žalovaný si na vykonanie predmetného diela ako zmluvného partnera zvolil spoločnosť PROFI DCA, s. r. o., k čomu predkladá cenovú ponuku zo dňa 29. 6. 2020, ktorá bola schválená spoločnosťou PROFI DCA, s. r. o., a na jej základe došlo k objednávke č. 20020 zo dňa 1. 7. 2020, pričom v týchto dokladoch je zachytený aj predmet v podobe oplášťovania sendvičovými panelmi na základe cenovej ponuky a ďalšie činnosti, ktoré sú riadne špecifikované, a to aj s termínmi realizácie, so začiatkom dňa 1. 7. 2020 a ukončením diela dňa 24. 8. 2020. Žalovaný osobitne zvýrazňuje termín ukončenia a odovzdania diela do dňa 24. 8. 2020. Spoločnosť PROFI DCA, s. r. o. síce začala vykonávať dielo, ale nikdy toto dielo riadne a včas nevykonala a ani dielo bez vád neodovzdala. Spoločnosť PROFI DCA, s. r. o. nevykonala dielo do dňa 24. 8. 2020 a ani v dodatočnej primeranej lehote. Pritom časť vykonaného diela mala vady, na ktoré žalovaný upozorňoval a žiadal ich odstrániť. Spoločnosť PROFI DCA, s. r. o. na nič z toho nereagovala a dielo ani nevykonala (nedokončila) a ani neodstránila namietané (vytýkané) vady diela. Keďže bez oplášťovania nemohlo dôjsť k vykonávaniu ďalších činností (prác) zo strany spoločnosti Metrostav Slovakia a. s., ktorá bola generálnym dodávateľom zákazky, preto spoločnosť Metrostav Slovakia a. s. dňa 11. 9. 2020 objednala spoločnosť INREST, s. r. o., ktorá dokončila oplášťovanie (montáž sendvičových panelov) v rozsahu cca 626 m2 za sumu 15.665,25 eura, ako to vyplýva z predloženej faktúry č. 60220066 zo dňa 18. 9. 2020 a jej príloh. Spoločnosť Metrostav Slovakia a. s. si následne túto skutočnosť, že objednala spoločnosť INREST, s. r. o., ktorá dokončila oplášťovanie (montáž sendvičových panelov) v rozsahu cca 626 m2 za sumu 15 665,25 eura, kde toto malo byť vykonané zo strany žalovaného (ktorý na to objednal spoločnosť PROFI DCA, s. r. o.), zohľadnila vo vzťahu k žalovanému ako zmluvnému partnerovi a o sumu 15.665,25 eura mu znížila vyfakturované práce, ako to vyplýva z priloženého súpisu vykonaných prác zo dňa 18. 12. 2020. Je teda zrejmé, že porušenie zmluvného záväzku zo strany spoločnosti PROFI DCA, s. r. o. viedlo k tomu, že žalovanému vznikla škoda v sume 15.665,25 eura. Na základe toho žalovaný vystavil faktúru č. 20023 zo dňa 18. 12. 2020 a pristúpil k jednostrannému zápočtu č. 20ZP0002 zo dňa 18. 12. 2020. Je nepochybné, že spoločnosť PROFI DCA, s. r. o. spôsobila žalovanému škodu v sume 15.665,25 eura, pričom práve tento záväzok na náhradu škodu bol vyriešený vyššie uvedeným spôsobom. Žalovaný v prílohe predkladá výzvu zo dňa 11. 11. 2020, ktorú zaslal spoločnosti PROFI DCA, s. r. o., v ktorej sa poukazuje na nesplnenie záväzku dokončiť a odovzdať dielo, a to aj v náhradných termínoch. Žalovaný opakovane namietal vo vzťahu k spoločnosti PROFI DCA, s. r. o., že z jej strany došlo k nesplneniu záväzku dokončiť a odovzdať dielo, a to aj v náhradných termínoch, a že došlo k škode, ktorá bude
vysporiadaná. Uvedenú pohľadávku na náhradu škodu žalovaný započítal voči spoločnosti PROFI DCA, s. r. o. a v rámci svojej obrany žiada aj súd, aby na takýto zápočet prihliadol. Žalovaný teda vzniesol a aj v súdnom konaní vznáša započítaciu námietku vo výške žalovanej sumy. Žalovaný uvádza, že v predmetnej veci za neho na základe splnomocnenie konal jeho syn E. F. G., čo vyplýva z priložených dokladov. 7. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 29.5.2023, okrem iného uviedol, že medzi stranami je nesporné, že pôvodný veriteľ vystavil pre žalovaného tieto faktúry:1.) faktúra 2020026 vyhotovená dňa 07.09.2020, splatná dňa 07.10.2020 na sumu 7.889,88 eura, ktorou bolo fakturované: montáž sendvičových panelov 978,65 m2, výroba a montáž klampiarskych prvkov 110 bm, 2.) faktúra 2020030 vyhotovená dňa 05.10.2020, splatná dňa 04.11.2020 na sumu 11.123,70 eura, ktorou bolo fakturované: montáž sendvičových panelov 308,224 m2, výroba a montáž klampiarskych prvkov 1ks, montáž sendvičových panelov Mrazák 417,665 ks, montáž sendvičových panelov naviac os D a výklenok 103,937 ks, 3.) faktúra 2020033 vyhotovená dňa 10.11.2020, splatná dňa 10.12.2020 na sumu 3.506,45 eura, ktorou bolo fakturované: montáž sendvičových panelov 1ks. Žalovaný celkovo uhradil sumu 2.889,88 eura na faktúru 2020026 a sumu 6.000,- eura na faktúru 2020030. Žalovaný v tomto konaní ďalej tvrdí, že mu vznikla škoda vo výške 15.665,25 eura, nakoľko pôvodný veriteľ nemal dokončiť celú stavbu. Podľa faktúry spoločnosti INREST s.r.o. pre spoločnosť Metrostav Slovakia, a. s., ktorú žalovaný v konaní predložil, mala spoločnosť INREST s.r.o. vykonať stavebné práce – montáž sendvičových panelov na stavbe AVC Kvety Kriváň, pričom sa malo jednať o 626,61 metrov štvorcových, ako to vyplýva z príloh priložených k predmetnej faktúre. Podľa objednávky medzi žalovaným a pôvodný veriteľom bolo dohodnuté nasledovné: a) 2.394,10 bm klampiarskych výrobkov za sumu 10.882,63 eura (cena za jeden meter štvorcový je vo výške 4,54 EUR), b) 2893,557 m2 sendvičových panelov za sumu 21.879,90 eura (cena za jeden meter štvorcový je vo výške 7,56 eura). Žalovaný tvrdí, že pôvodný veriteľ nedokončil celé dielo, a preto musela časť prác vykonať spoločnosť INREST s.r.o.. Tá však fakturovala práce iba v rozsahu 626,61 m2. Vo zvyšnom rozsahu práce vykonal pôvodný veriteľ, za čo mu patrí dohodnutá odmena. Pôvodný veriteľ vykonal práce (montáž sendvičových panelov) v rozsahu 2.272,286 m2, čo vyplýva z faktúr nasledovne: faktúra 2020026 v rozsahu 978,65 m2, faktúra 2020030 v rozsahu 308,224 m2 + 417,665 m2 (práce v rozsahu 103,937 m2 žalobca neuvádza, nakoľko išlo o práce naviac), faktúra 2020033 v rozsahu 463,81 m2 (vypočítané ako 3.506,45 eura/7,56 eura za jeden meter štvorcový). Spolu v rozsahu 2.168,349 m2. Tento údaj korešponduje aj s tým, že celkový objednaný rozsah prác bol 2.893,557 m2 a spoločnosť INREST s.r.o. vykonala iba 626,61 m2. Pôvodný veriteľ tak preukázateľne vykonal práce v rozsahu 2.168,349 m2, pokiaľ ide o montáž sendvičových panelov. Žalobcovi tak patrí odmena za vykonanie diela vo výške 16,392,71 eura vypočítaná ako 2.168,349 m2 panelov x 7,56 eura za 1 m2. Okrem toho patrí žalobcovi odmena za výrobu a montáž klampiarskych prvkov, ktoré si žalovaný taktiež objednal. Táto odmena je spolu vo výške 5.450,- eur vypočítaná ako suma 550,- eur (z faktúry 2020026) + suma 4.900,- eur (z faktúry 2020030). Skutočnosť, že tieto práce boli skutočne vykonané vyplýva z výzvy na ukončenie prác a odovzdanie diela zo dňa 11.11.2020, ktorú žalovaný adresoval pôvodnému veriteľovi. Tu sa uvádza, aby pôvodný veriteľ zabezpečil odvoz drevených paliet a zostávajúce klampiarskeho materiálu. Teda je zrejmé, že klampiarske práce a prvky boli riadne vykonané (neboli iba vyvozené zostatky materiálu). Žalobcovi tak patril nárok na zaplatenie sumy spolu 21.842,71 eura (16.392,71 eura + 5.450,- eura), pričom pôvodnému veriteľovi bola už zaplatená suma 6.000,- eura a 2.889,88 eura, teda aktuálny nárok žalobcu je vo výške 12.952,83 eura. Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Z objednávky žalovaného a pôvodného veriteľa vyplýva, že platobné podmienky boli dohodnutá nasledovne: „fakturácia 1x mesačne, splatnosť faktúry 30 dní, zálohová platba 6000,- eur bez DPH. Vyššie citované ustanovenie Obchodného zákonníka je dispozitívne, teda zmluvné strany môžu určiť spôsob zaplatenia ceny za dielo aj inak. V tomto prípade sa pôvodný veriteľ a žalovaný dohodli na tom, že faktúra sa bude vystavovať každý mesiac so splatnosťou 30 dní, čo pôvodný veriteľ aj dodržal. Nárok na odmenu za vykonané práce na diele tak vznikol, bez potreby protokolárneho odovzdania diela alebo vykonania diela v celom rozsahu, pretože zmluvné strany si dohodli platenie odmeny na základe faktúry vystavenej raz za mesiac. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 12.952,83 eura je tak dôvodný v celom rozsahu. V ostatnom rozsahu 667,32 eura berie žalobca žalobu späť a žiada v tejto časti konanie zastaviť. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, že mu vznikla škoda, žalovaný nepreukázal, že sa jeho majetok skutočne zmenšil a že musel vynaložiť náklady v prospech spoločnosti Metrostav.
8. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 3.10.2023, okrem iného uviedol, že žalobca v plnom rozsahu zotrváva na jeho písomnom podaní zo dňa 29.05.2023, kde presne špecifikoval výšku uplatneného nároku a odkázal na relevantné dokumenty, z ktorých tento nárok vyplýva. Taktiež žalobca poukázal na to, že žalovaný doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa vzniku škodu, ktorá mu mala byť údajne spôsobená zo strany žalobcu. Žalovaný v prvom rade nepreukázal, že sa jeho majetok znížil, čo je základným predpokladom vzniku nárok na náhradu škody. Súčasne žalobca poukazuje na fakt, že žalovaný nebol oprávnený domáhať sa náhrady škody, nakoľko pokiaľ sa domnieval, že dielo vykonané žalobcom malo vady, mal žalovaný uplatniť nároky z vád diela. Podľa ustanovenia § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi. Žalobca má za to, že rozsah vád, ktorý žalovaný vytýkal pôvodnému veriteľovi, nemožno hodnotiť ako podstatné porušenie zmluvy, ktoré by zakladalo nároky z vád podľa ustanovenia § 436 Obchodného zákonníka. Z toho dôvodu vznikli žalovanému iba tieto nároky z vadného plnenia (ustanovenie § 437 Obchodného zákonníka): dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny. Žalovaný v písomnej výzve na ukončenie prác a odovzdanie diela uviedol, že žiada odstrániť vady a nedorobky, ktoré špecifikoval v danom liste zo dňa 11.11.2020. V tomto liste súčasne určil „primeranú“ lehotu necelých 5 dní (do 16.11.2020 o 10:00 hod), čo nemožno považovať za primeranú lehotu v zmysle ustanovenia § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný mal možnosť nároky zo zodpovednosti za vady uspokojiť spôsobom podľa ustanovenia § 437 Obchodného zákonníka. V súlade s ustanovením § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka nemohol uplatňovať náhradu škody. Rovnako tak žalovaný nie je oprávnený započítať si nárok na náhradu škody s nárokom žalobcu na zaplatenie príslušnej odmeny za dielo, pretože pokiaľ mal možnosť domáhať sa nárokov zo zodpovednosti za vady, nemôže sa domáhať uspokojenia z iného právneho dôvodu. Žalovaný vo výzve na ukončenie prác zo dňa 11.11.2020 vyzval pôvodného veriteľa na ukončenie prác a odovzdanie diela ku dňu 16.11.2020, pričom súčasne požiadal o odstránenie nedorobkov. Z faktúry spoločnosti INREST ani príloh priložených k faktúre nevyplýva, že táto spoločnosť akýmkoľvek spôsobom ostraňovala vady a nedorobky po pôvodnom veriteľovi. Škoda za odstraňovanie nedorobkov a vád preto ani nemohla vzniknúť a tento nárok si žalovaný nemohol voči pôvodnému veriteľovi (teraz žalobcovi) uplatniť, nakoľko mal možnosť dosiahnuť uspokojenie zo zodpovednosti za vady. Pokiaľ pôvodný veriteľ dielo nedokončil, potom nedokončené dielo je vadné. Vadou je samotná skutočnosť, že dielo nie je v stave, v akom sa dojednalo podľa zmluvy. Aj podľa ustanovenia § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. V tejto súvislosti možno poukázať aj na českú súdnu prax, napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 23Cdo/3512/2018: „Současně se odvolací soud ztotožnil se soudem prvního stupně, že dílo trpělo vadami spočívajícími v tom (jak bylo prokázáno znaleckým posudkem), že instalovaný výtah neodpovídal svým provedením sjednané smlouvě o dílo (nosnost výtahu, druh a rozměry kabiny, příkon výtahového pohonu, ohrazení výtahové šachty, umístění madla, kabinové dveře) a neodpovídalo příslušným požadavkům vládního nařízení č. 27/2003 Sb. a příslušným normám ČSN EN 81-1+A3 absentovalo prohlášení o shodě, výtah nebyl označen značkou ES.“. Skutočnosť, že je dielo vadné, sa zisťuje porovnaním dosiahnutého výsledku vykonaného diela s vlastnosťami, ktoré boli uvedené v dohodnutom predmete zmluvy. Riadne ukončené dielo je dielo v takom stave, ktorý zodpovedá zmluve, resp. je v stave, ktorý vyhovuje dohodnutému alebo obvyklému účelu a zodpovedá dohodnutému výsledku. V prípade vadného plnenia záväzok zhotoviteľa zaniká až uspokojením práva z vadného plnenia, teda uspokojením zodpovednostného nároku, ktorý si objednávateľ zvolí (rozsudok Krajského súdu Žilina, sp. zn. 14Cob/98/2011). Ak malo dielo vady (nebolo dokončené a nezodpovedalo výsledku dojednanému medzi stranami sporu), mal žalovaný postupovať podľa ustanovenia § 436 alebo § 437 Obchodného zákonníka, podľa toho, či išlo o podstatné porušenie zmluvy, alebo nepodstatné. Žalovaný si však žiadne nároky z vád (nedokončeného diela) neuplatnil. Nároky z vád uplatnil len k dokončenému dielu, ktoré vykazovalo nedostatky; vo vzťahu k časti diela, ktoré nebolo dokončené (teda 626 metrov sendvičových panelov) žiadne nároky z vád neuplatnil. Pokiaľ žalovaný teda neuplatnil nároky z vád diela, potom sa nemohol domáhať uspokojenia z iného právneho dôvodu, vrátane náhrady škody. Žalovaný mohol žiadať napríklad zľavu z odmeny za dielo, ktorá by zodpovedala odmene za nedokončenú časť diela. Ak žalovaný takto nepostupoval, potom sa sám pripravil o uplatnenie zákonných nárokov a postupoval v rozpore s Obchodným zákonníkom. Žalobca poukazuje v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.05.2020, sp. zn. 3Obdo/3/2020, kde súd vyslovil záver, že aj v prípade odstránenia vád diela treťou osobou určenou objednávateľom za predpokladu, že zhotoviteľ vady diela neodstránil ani v dodatočnej primeranej lehote, má objednávateľ voči zhotoviteľovi právo na zľavu z ceny diela podľa ustanovenia § 564 v spojení s ustanovením § 439 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Tento záver Najvyššieho súdu SR potvrdzuje fakt, že žalovaný nebol oprávnený uplatniť si náhradu škody voči pôvodnému veriteľovi, pokiaľ mal možnosť domáhať sa nárokov z vád diela, pričom takto postupoval mal aj v prípade, ak vady diela odstránila tretia osoba. Týmto žalobca súčasne dodáva, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť včas oznámiť vady diela, pretože o vadách musel vedieť už 28.08.2020, pričom oznámenie o vadách bolo vyhotovené až 11.11.2020. Uplatnený nárok žalobcu po jeho úprave považuje žalobca za plne dôvodný, pričom započítanie náhrady škody zo strany žalovaného nie je spôsobilé privodiť zníženie alebo spochybnenie tohto nároku. 9. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 14.5.2024, okrem iného uviedol, že žalovaný Štefan Hnat - DREVOTECH, IČO: 33953503 poukazuje na to, že vzniesol a aj v súdnom konaní vznáša započítaciu námietku vo výške žalovanej sumy. Žalovaný predkladá vyčíslenie započítacej námietky aj s opisom skutočností, ktoré sa stali, čo sa zohľadnilo a v čom spočíva škoda na strane žalovaného (ušlý zisk) vo vzťahu k spoločnosti PROFI DCA, s. r. o. Na tomto mieste je uvedený doslovný opis žalovaného: Opláštenie (zisk). Z dôvodu, že firma Profi DCA, nevykonala realizované práce v termíne a celom objednanom rozsahu a ani nereagovala na výzvy. Firma Štefan Hnat-DREVOTECH nedorobky a vady realizoval na vlastné náklady. Firma Profi DCA nedokázala relevantne podložiť, že to ozaj realizovala objednané práce Profi DCA a nie niekto iný, pretože chýba súpis prevedených prác na opláštenie. Firma Profi DCA bola objednaná firmou Štefan Hnat-DREVOTECH na realizáciu opláštenia o výmere 2893,557 m2. Z dôvodu pomalého tempa realizácie a nedostatočného počtu pracovných síl, či neskúsenosťami s realizáciou takýchto stavieb firma Profi DCA nedodržala termín realizácie ani objednané množstvo realizácia a vykonala 1808,476m2 + fakturovala sumu 3.506,45,- eura (FA2020033). Suma 3.506,45,eura nesedí s objednávkou a nie je podložená súpisom prác. Firma Profi DCA dodávku a montáž hore spomenutého opláštenia na 1808,476m2 fakturovala za odmenu vyššiu ako bola dohodnutá v sume 7,-eur/m2 (CP37b/2020 z 25.6.2020). Z dôvodu nedodržania termínu realizácia prác opláštenia, sa generálny dodávateľ stavby Metrostav Slovakia a.s. Poprad rozhodol povolať druhú firmu Inrest sro na opláštenie, aby dorobila chýbajúcich 626,610m2. Hrozilo, že sa termín odovzdania stavby nestihne a tým pádom aj vysoké penále. Ostatné firmy ako sú strechári, elektrikári a iné firmy pracujúce na stavbe nemohli pracovať a nastúpiť na stavbu, keďže firma Profi DCA, nevedela garantovať termíny, na základe vopred stanoveného harmonogramu. Suma vyčíslenej škody bola rozdielom sumy za práce, ktorú fakturovala firma Štefan Hnat-DREVOTECH generálnemu dodávateľov stavby Metrostav Slovakia a.s. Poprad uvedenej v (CP37b/2020 z 25.5.2020 pre Metrostav Slovaka a.s.) a skutočnou sumou dohodnutou so subdodávateľom stavby Profi DCA uvedenej v (CP37b/2020 z 25.6.2020 pre Profi DCA). Firma Štefan Hnat-DREVOTECH fakturovala cenu montáže generálnemu dodávate Metrostav Slovakia a.s. Poprad 10,5,-eura/m2 a následne firma Štefan HNATDREVOTECH kalkulovala za subdodávateľské práce firme Profi DCA dohodnutú sumu 7,- eur/m2. Teda výsledná suma, ktorá tvorila zisk na realizovanom 1 m2 bola suma 3,50,- eura/m2. Výpočet škody za nezrealizované práce opláštenia firmou Profi DCA o výmere 626,610 m2, ktoré zrealizovala druhá firma Inrest sro sú vo výške: 2.193,14,- eura. (výpočet: 626,610 x 3,5 = 2.193,14,-) Položkovite sú rozpísané v prílohe stratený zisk CP37b/2020 z 19.2.2024 Oplechovanie (zisk). Z dôvodu, že firma Profi DCA, nevykonala realizované práce dodávku a montáž oplechovania v termíne a celom objednanom rozsahu a ani nereagovala na výzvy. Firma Štefan HNAT Drevotech nedorobky a vady realizoval na vlastné náklady, tak isto realizáciu chýbajúceho oplechovania o výmere 2284,10 bm. Firma Profi DCA realizovala dodávku a montáž oplechovania o výmere, 110bm, ktoré fakturovala (FA2020026). Zároveň realizovala dodávku a montáž oplechovania navyše oproti objednávke, ktoré si objednala firma Metrostav Slovakia a.s. Poprad, a to oplechovanie spoje vodorovne ukladaných panelov so stĺpom, gumene krytky skrutiek, profil L, oplechovanie požiarnych dverí, spodné oplechovanie, oplechovanie trapézový plech a panel o výbere 308,42bm. Dodávku a montáž hore spomenutého oplechovania firma Profi DCA vykonala, ale nepodložila súpisom vykonaných prác a za odmenu vyššiu ako bola dohodnutá v sume 5,-eur/m2 (CP38/2020 z 25.6.2020 pre Profi DCA) dokonca vyššiu ako bola fakturovaná generálnemu dodávateľovi stavby Metrostav Slovakia a.s, a to 2604,70,- eura za 308,42bm (Súpis vykonaných prác AVC Kvety Kriváň, Metrostav Slovakia a. s. z 18.12.2020). Suma vyčíslenej škody bola rozdielom sumy za práce ktorú fakturovaná firma Štefan Hnat-DREVOTECH generálnemu dodávateľov stavby Metrostav Slovakia a.s. Poprad uvedenej v (CP38/2020 z 24.5.2020 pre Metrostav Slovaka a.s.) a skutočnou sumou dohodnutou so subdodávateľom stavby Profi DCA uvedenej v (CP38/2020 z 25.6.2020 pre Profi DCA). Firma Štefan Hnat-DREVOTECH fakturovala cenu za dodávku a montáž s materiálom generálnemu dodávate Metrostav Slovakia a.s. Poprad od 1,58-15,43,-eura/m2 a následne firma Štefan HNATDREVOTECH kalkulovala za subdodávateľské práce firma Profi DCA dohodnutú sumu od 1-3,5,- eura/ m2. Teda výsledná priemerná suma, ktorá tvorila zisk na realizovanom 1 m2 bola suma od 0,27-11,93,-
eura/m2 - záleží od druhu montovanej položky. Výpočet škody položkovite za nezrealizované dodávky a montáž oplechovania firmou Profi DCA o výmere 2284,10 bm, ktoré zrealizovala firma Štefan HNAT Drevotech na vlastné náklady sú vo výške: 8 937,86,- eura. Položkovite sú rozpísané v prílohe stratený zisk CP38/2020 z 19.2.2024. Škoda 1.: Nedorobky + chyby Zasielanie I. výzvy dňa 11.11.2020 na odstránenie vád a nedorobkov adresovaná firme Profi DCA. Firma sa nedostavila na odstránenie a Štefan HNAT Drevotech nedorobky a vady realizoval na vlastné náklady. Následne dňa 7.12.2020 bolo vyčíslenie škody z dôvodu neodstránenie vád a nedorobkov vo výške 1550,- eura. Škoda 2.: Nedorobky + chyby Zasielanie II. výzvy dňa 8.12.2020 na odstránenie vád a nedorobkov adresovaná firme Profi DCA. Firma sa nedostavila na odstránenie a Štefan HNAT Drevotech nedorobky a vady realizoval na vlastné náklady. Následne dňa 29.12.2020 bolo vyčíslenie škody z dôvodu neodstránenie vád a nedorobkov vo výške 960,- eur. Škoda 3.: škoda za nevykonané práce v termíne. Z dôvodu, že firma Profi DCA, nevykonala realizované práce v termíne a celom objednanom rozsahu, generálny dodávateľ Metrostav bol nútený osloviť novú fimu Inrest sro, ktorá v realizovala opláštenie na 626,61 m2 namiesto Profi DCA v časovej tiesni a za sťažených podmienok. Fakturovaná suma pre Metrostav Slovaka a.s. za opláštenie firmou Štefan Hnat - DREVOTECH bola vo výške: 10-10,5,- eur/m2, firma Inrest fakturovala opláštenie je vo výške: 25,- eur/m2. Rozdiel navyše na 1m2 vznikol vo výške 14,5,- eur/ m2: (Výpočet: 25-10,5=14,5,- eur/m2). (Výpočet sumy: 14,5 x 626,6 = 9085,85,- eura). Firma Metrostav Slovaka a.s. vyfakturovala firme Štefan HNAT-Drevotech, práce vykonané za opláštenie firmou Inrest o výmere 626,61m2 v cene za 1m2 25,-/m2 v celovej výške 15.665,25,- eura. 10. Na pojednávaní konanom dňa 23.5.2024 právny zástupca žalobcu, okrem iného uviedol, že sa pridržiavam podanej žaloby v znení jej úpravy. Žalobca má za to, že žaloba je podaná dôvodne. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, má za to, že započítanie nie je spôsobilé privodiť zánik pohľadávky, nakoľko žalovaný vytýkal pôvodnému veriteľovi, že dielo, na ktorom pracoval, malo vady, mal si uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady diela a nie náhradou škody. To vylučuje priamo Obchodný zákonník, ktorý hovorí, že pokiaľ si môže objednávateľ uplatniť nároky zo zodpovednosti za vady, nie je oprávnený domáhať sa plnenia z iných právnych dôvodov. Z tohto dôvodu je zápočet neplatný, a teda nedošlo k splneniu pohľadávky žiadnym spôsobom. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečného prednesu uviedol, že má za to, že pohľadávky, ktoré boli na žalobcu postúpené sú platné, nakoľko podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka v zásade nárok na zaplatenie ceny vzniká vykonaním diela, v tomto prípade však bolo v objednávke dojednané inak a síce, že fakturácia bola jedenkrát mesačne a splatnosť faktúry bola 30 dní. Teda má za to, že aj táto objednávka je istý dohovor medzi stranami sporu o tom, ako a kedy vzniká nárok na zaplatenie celej časti alebo pomernej časti za dielo. Z toho dôvodu boli faktúry riadne vyhotovené, boli splatné, táto odmena bola riadne vyfakturovaná a na žalobcu boli tým pádom riadne postúpené. Taktiež bolo postúpenie oznámené žalovanému, čím si aj pôvodný veriteľ splnil svoje povinnosti podľa Občianskeho zákonníka. 11. Na pojednávaní konanom dňa 23.5.2024 právny zástupca žalovaného, okrem iného uviedol, že žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú. V stručnosti možno uviesť, že ide o pohľadávku, ktorá je len špekulatívna, fiktívna, svedčí o tom celkové konanie žalobcu, ktorý najprv mu stačilo za to len 1.000 eur, potom následne podal žalobu na túto sumu. Napriek tomu, že mu bolo odpísané a vysvetlené, aká skutočnosť tam je a prečo došlo k zápočtu, čiže čo sa týka toho zápočtu, tento je v súlade so zákonom vykonaný, bol aj riadne vysvetlený. Podstata je v tom, že došlo k spôsobeniu škody na strane žalovaného zo strany Profi DCA. Táto spoločnosť v podstate išla do konkurzu, zanikla, čiže z tohto hľadiska pokiaľ ide o uplatňovanie nejakých zodpovedností za vady, tak tieto boli uplatňované, bolo to aj predkladané súdu. Čiže v podstate z tohto hľadiska nedošlo k žiadnej náprave, a preto v zmysle aj súdnej praxe potom nastáva možnosť uplatnenia zodpovednosti za škodu. Čiže z tohto hľadiska bola spôsobená škoda vyššia ako je žalovaný nárok a vo výške žalovaného nároku žalovaný vzniesol započítaciu námietku, ktorú aj riadne odôvodnil a vysvetlil. 12. Na pojednávaní konanom dňa 23.5.2024 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne prehľadu faktúr vystavených pôvodným dlžníkom, Jednostranného zápočtu pohľadávok, Neuznania zápočtu a vrátenia faktúr, Zmluvy o postúpení pohľadávok, Predžalovanej výzvy – pokusu o zmier, Reakcie na predžalobnú výzvu, faktúry č. 2020026, faktúry č. 2020030, faktúry č. 2020033, faktúry č. 20023, e-mailovej komunikácie, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, Objednávky zo dňa 1.7.2020, CP 37b/2020 z 25.5.2020 objednávateľ: Metrostav Slovakia a.s Poprad a zhotoviteľ: Štefan HnatDREVOTECH na D+M Opláštenia, CP 37b/2020 z 25.5.2020 objednávateľ: Šfefan Hnat-DREVOTECH a zhotoviteľ: Profi DCA, Dubnica nad Váhom
ako subdodávka na M opláštenia, Vyčíslenia škody pre účely súdu rozdiel medzi nákladmi a ziskom CP 37b/2020 z 19.2.2024 objednávateľ: Metrostav Slovakia a.s Poprad a zhotoviteľ: Štefan HnatDREVOTECH na D+M Opláštenia, CP 38/2020 z 24.5.2020 objednávateľ: Metrostav Slovakia a.s Poprad a zhotoviteľ: Štefan HnatDREVOTECH na D+M oplechovania, CP 38/2020 z 25.6.2020 objednávateľ: Štefan Hnat-DREVOTECH a zhotoviteľ: Profi DCA, Dubnica nad Váhom ako subdodávka na D+M Oplechovania, Vyčíslenia škody pre účely súdu rozdiel medzi nákladmi a ziskom CP 38/2020 z 19.2.2024 objednávateľ: Metrostav Slovakia a.s Poprad a zhotoviteľ: Štefan Hnat-DREVOTECH na D+M Opláštenia, Súpisu vykonaných prác AVC Kvety Kriváň, Metrostav Slovakia a.s. z 18.12.2020, faktúry č. 60220066, Výzvy na ukončenie prác a odovzdanie diela zo dňa 11.11.2020, Podania zo dňa 7.12.2020, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: 13. Spoločnosť Profi DCA, s.r.o. v konkurze, so sídlom Obrancov mieru 354/32, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 47 101 474 ako zhotoviteľ uzavrela so žalovaným ako objednávateľom konkludentným spôsobom zmluvu o dielo (vystavením Objednávky č. 20020 zo dňa 1.7.2020 zo strany žalovaného, ktorý akceptoval cenovú ponuku spoločnosti Profi DCA, s.r.o. a ďalšími konkludentnými úkonmi). Žalobca má za to, že spoločnosť Profi DCA, s.r.o. vykonala pre objednávateľa (žalovaného) dielo, a to na základe predmetnej konkludentnej zmluvy, za čo jej patrila odplata za vykonanie diela. Spoločnosť Profi DCA, s.r.o. ako zhotoviteľ vystavila žalovanému ako objednávateľovi faktúry, a to faktúru č. 2020026 vyhotovenú dňa 07.09.2020, splatnú dňa 07.10.2020 na sumu 7.889,88 eura, ktorou bolo fakturované: montáž sendvičových panelov 978,65 m2, výroba a montáž klampiarskych prvkov 110 bm; faktúru č. 2020030 vyhotovenú dňa 05.10.2020, splatnú dňa 04.11.2020 na sumu 11.123,70 eura, ktorou bolo fakturované: montáž sendvičových panelov 308,224 m2, výroba a montáž klampiarskych prvkov 1ks, montáž sendvičových panelov Mrazák 417,665 ks, montáž sendvičových panelov naviac os D a výklenok 103,937 ks; faktúru 2020033 vyhotovenú dňa 10.11.2020, splatnú dňa 10.12.2020 na sumu 3.506,45 eura, ktorou bolo fakturované: montáž sendvičových panelov 1ks. Žalovaný celkovo uhradil spoločnosti Profi DCA, s.r.o. sumu 2.889,88 eura na faktúru 2020026 a sumu 6.000,- eura na faktúru 2020030 (ako dohodnutú zálohu). Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.11.2021, uzatvorenou medzi spoločnosťou Profi DCA, s.r.o. ako postupcom, teda pôvodným veriteľom, konajúcim prostredníctvom správcu a žalobcom ako postupníkom, malo dôjsť k postúpeniu pohľadávok vo výške 13.630,15 eura, ktoré pôvodný veriteľ evidoval voči žalovanému titulom vyššie uvedených faktúr. K platnému a účinnému postúpeniu vyššie špecifikovaných pohľadávok však nedošlo, keďže vyššie uvedené pohľadávky, ktoré boli predmetom uvádzaného postúpenia, nie sú existujúcimi, reálnymi pohľadávkami. Takéto neexistujúce, nereálne pohľadávky nemožno postúpiť, resp. ak sú predmetom postúpenia, je takéto postúpenie neplatné, neúčinné. Spoločnosť Profi DCA, s.r.o. síce so žalovaným uzatvorila konkludentným spôsobom zmluvu o dielo, avšak žalovanému ako objednávateľovi by vznikla povinnosť zaplatiť spoločnosti Profi DCA s.r.o. ako zhotoviteľovi cenu diela až momentom vykonania diela. Zhotoviteľ však splní svoju povinnosť vykonať dielo až jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi. V danom konkrétnom prípade však zhotoviteľ dielo, ktorého cenu účtoval objednávateľovi vyššie uvedenými faktúrami, riadne neukončil a neodovzdal objednávateľovi. Táto skutočnosť má teda za následok, že spoločnosti Profi DCA, s.r.o. doposiaľ nevznikol nárok na cenu diela, ktorú objednávateľovi účtoval vyššie špecifikovanými faktúrami. Zhotoviteľ preto ani nemohol platne postúpiť takéto neexistujúce nároky, pohľadávky na iný subjekt-žalobcu. Ak tak napriek tomu učinil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.11.2021, je takáto zmluva neplatná a nároky, ktoré si žalobca uplatňuje na základe takejto zmluvy, sú nedôvodné. Toto nemôže zvrátiť ani skutočnosť, že v predmetnej Objednávke č. 20020 zo dňa 1.7.2020 bolo uvedené, že fakturácia 1x mesačne, splatnosť faktúry 30 dní, keďže možnosť takejto mesačnej fakturácie nezbavuje zhotoviteľa povinnosti pred takouto mesačnou fakturáciou dielo aspoň čiastočne vykonať a odovzdať objednávateľovi. Toto potvrdzuje tá skutočnosť, že prílohou každej žalobcom predloženej faktúry bol aj tzv. Zisťovací protokol prevedených prác. Ani v jednom z dotknutých zisťovacích protokoloch však nebol podpis odberateľa, ktorý by potvrdzoval prevzatie prevedených prác zo strany objednávateľa. Takže k reálnemu odovzdaniu diela alebo jeho častí zo strany zhotoviteľa nedošlo. 14. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
16. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. 17. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 18. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 19. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 20. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. 21. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. 22. Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. 23. Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností. 24. Podľa § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426. 25. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. 26. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. 27. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 28. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 29. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
30. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 31. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 32. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. 33. Podľa 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. 34. Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. 35. Podľa § 145 ods. 2 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 36. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 37. Keďže žalobca vzal svoju žalobcu čiastočne späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 667,32 eura, súd konanie v tejto časti v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil, tak ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku. 38. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je vo zvyšnom rozsahu nedôvodná, a preto ju v časti prevyšujúcej sumu 667,32 eura, ohľadom ktorej bolo konanie zastavené, zamietol. Vykonaným dokazovaním bolo totiž preukázané, že spoločnosti Profi DCA, s.r.o. ako zhotoviteľovi nevznikol nárok na cenu diela, ktorú objednávateľovi účtovala faktúrami č. 2020026, č. 2020030 a č. 2020033. Zhotoviteľ preto ani nemohol platne postúpiť takéto neexistujúce nároky, pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok na žalobcu ako postupníka. Ak tak napriek tomu učinil predmetnou Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.11.2021, je takáto zmluva neplatná a nároky, ktoré si žalobca uplatňuje na základe takejto zmluvy sú preto nedôvodné, keďže ide o neexistujúce nároky, a preto súd nemôže žalobcovi poskytnúť právnu ochranu vo vzťahu k takýmto uplatneným nárokom. 39. Ešte pôvodnému veriteľovi – spoločnosti Profi DCA, s.r.o. žalovaný zaslal jednostranný zápočet zo dňa 18.12.2020 spolu s faktúrou č. 20023 na sumu 15.665,25 eura, pričom fakturoval údajnú náhradu škody, ktorá mala vzniknúť z dôvodu nedodržania dohodnutého termínu montáže. Výška tejto škody mala byť určená na základe skutočne vyfakturovaných prác dodávateľom realizujúcim montážne práce. Tento jednostranný zápočet pôvodný veriteľ neuznal. Tento jednostranný zápočet považuje konajúci súd za neúčinný, keďže neboli splnené podmienky na platné započítanie pohľadávok pôvodného veriteľa a žalovaného. Pre platné započítanie musia existovať platné, vzájomné, započítateľné pohľadávky. V danom konkrétnom prípade tomu tak nebolo. V danom prípade bolo jednoznačné preukázané, že spoločnosť Profi DCA, s.r.o. nemala voči žalovanému žiadnu platnú a na započítanie spôsobilú pohľadávku, resp. že pohľadávky spoločnosti Profi DCA, s.r.o., ktoré žalovaný pojal do svojho jednostranného započítavania, nie sú spôsobilé na započítanie a táto skutočnosť sama o sebe má za následok právnu neúčinnosť a neplatnosť predmetného započítania. To platí bez ohľadu na to, či pohľadávka žalovaného, ktorá bola uplatnená z jeho strany na započítanie bola alebo nebola existujúcou, platnou pohľadávkou. Súd preto už z dôvodu hospodárnosti konania navykonával ďalšie
dokazovanie ohľadom preukázania existencie alebo neexistencie pohľadávky žalovaného, uplatnenej na predmetné jednostranné započítanie. S poukazom na uvedené možno konštatovať aj to, že jednostranné započítanie zrealizované zo strany žalovaného, ktoré je neúčinné, nemohlo mať za následok uznanie žalobou uplatneného nároku žalobcu zo strany žalovaného. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že: „...žalovaný uznal nárok žalobcu na odmenu za dielo, pretože sa ju snažil uspokojiť zápočtom s vymyslenou pohľadávkou, ktorej základ vôbec nie je ani len tvrdený, nieto preukázaný“. 40. Pokiaľ strana žalobcu poukazovala na to, že žalovaný si voči žalobcovi alebo jeho právnemu predchodcovi nemohol uplatniť nároky titulom náhrady škody, lebo si neuplatnil nároky z prípadného vadného plnenia, teda z vád diela, je potrebné uviesť, že zhotoviteľ zodpovedá za vady diela, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania. To znamená, že objednávateľ si prakticky má a môže uplatňovať vady diela až po jeho odovzdaní. V danom konkrétnom prípade však vôbec nedošlo zo strany zhotoviteľa k odovzdaniu diela objednávateľovi ako celku a ani jeho častí. 41. Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na vypočutie svedka F. G., keďže s prihliadnutím na predbežné právne posúdenie danej právnej veci mal súd za to, že pre rozhodnutie o predmetnej žalobe, resp. o uplatnenom nároku žalobcu, nie je vypočutie tohto svedka potrebné. 42. Podľa§ 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 43. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. 45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 46. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.