Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 21Cb/188/2023 6123283531 27. 06. 2024 JUDr. Jaroslav Kanderka ECLI:SK:OSPO:2024:6123283531.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: INTHERM, s.r.o., so sídlom Coburgova 84, 917 02 Trnava, IČO: 50 328 743, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Michal Antal, PhD., s.r.o., so sídlom Hlavná 13/27, 917 01 Trnava, IČO: 55 121 071, proti žalovanému: RBG Slovakia, s.r.o., so sídlom Budovateľská 479/10, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 812 251, zastúpenému advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Mgr. Štefan Rybovič, s.r.o., so sídlom Budovateľská 36, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 47 253 088, o zaplatenie sumy 4.398,43 eura s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.398,43 eura, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4.398,43 eura od 9.10.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému Banská Bystrica na upomínacie konanie elektronicky dňa 30.3.2023, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.398,43 eura, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4.398,43 eura od 9.10.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj nahradiť trovy konania. 2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tak, že žalovaná spoločnosť si objednala dažďovú, splaškovú kanalizáciu a vodovod podľa faktúry, ktorý jej bol dodaný, avšak do dnešného dňa nie je faktúra uhradená. 3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 12.4.2023 platobný rozkaz č. k. 23Up/579/2023-8, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 4.398,43 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu. Voči tomuto vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. V odpore voči vydanému platobnému rozkazu žalovaný, okrem iného uviedol, že žalobca sa vo svojom návrhu domáha úhrady faktúry č. FV202009006, zo dňa 24.09.2020, v sume 4398,43,- eura s príslušenstvom, splatnej dňa 08.10.2020, za dažďovú kanalizáciu, splaškovú kanalizáciu a vodovod. Predmetnú faktúru žalovaný neuznáva v celom rozsahu, a to ako z hľadiska právneho dôvodu, tak aj výšky uplatnenej pohľadávky. Žalovanému nebola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku. Žalovaný faktúru neeviduje vo svojom účtovníctve, keďže bola vydaná bez relevantného právneho dôvodu a prirodzene ju neuviedol ani v kontrolnom výkaze pre daň z pridanej hodnoty. Pochybnosti o oprávnenosti žalobcom
uplatnenej pohľadávky umocňuje aj fakt, že žalobca túto pohľadávku vymáha voči žalovanému po uplynutí viac ako dvoch (2) rokov odo dňa splatnosti faktúry. Výrazom pravdivosti žalovaného hore spomenutých tvrdení je skutočnosť, že žalobca vo svojom návrhu neuvádza, či uplatňovaný nárok uvádza v kontrolnom výkaze. V zmysle ustanovení § 11 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť. Podľa ustanovení § 14 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. V zmysle ustanovení § 14 ods. 2 Zákona o upomínacom konaní márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa odseku 1 sa konanie zastavuje. O náhrade trov konania rozhodne súd na návrh. Podľa ustanovení § 14 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia žalovaný navrhol, aby Okresný súd Stará Ľubovňa po vykonanom dokazovaní vydal tento rozsudok: Okresný súd Stará Ľubovňa zamieta žalobu v právnej veci žalobcu: INTHERM s.r.o., so sídlom Coburgova 84, 917 02 Trnava, IČO: 50 328 743, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Michal Antal, PhD., s.r.o., so sídlom Hlavná 13/27, 917 01 Trnava, IČO: 55 121 071, proti žalovanému: RBG Slovakia, s.r.o., so sídlom: Budovateľská 479/10, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 812 251, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Mgr. Štefan Rybovič, s.r.o., so sídlom Budovateľská 36, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 47 253 088, v konaní o zaplatenie sumy 4.398,43,- EUR s príslušenstvom. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 100 % trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. 4. Právny zástupca žalobcu sa na základe výzvy Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.11.2023 vyjadril k odporu žalovaného. Vo svojom vyjadrení, okrem iného uviedol, že s podaným odporom žalobca nesúhlasí a tento nepovažuje za dôvodný. Navrhol preto pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, a to v súlade s ust. § 14 ods. 1 a 3 Zákona č. 307/2016 Z. z. Nie je pravdou, že žalobcova pohľadávka nie je daná. Táto vychádza z uzatvorenej zmluvy o dielo na základe objednávky žalovaného č. 2018/019 zo dňa 26.8.2018, ktorú žalobca obdržal od konateľa žalovaného e-mailom. Predmetom objednávky bolo zhotovenie inžinierskych sietí na stavbe Šurianky Perkovce podľa žalobcovej cenovej ponuky, ktorú žalobca žalovanému zaslal dňa 2.8.2019. Odmena za dielo bola dohodnutá v sume 87.348,56 eura. Táto zmluva o dielo bola v procese plnenia rozšírená, resp. dodatočne sa dohodli na dodatočných prácach v podobe zabudovania retenčnej nádrže v cene 7.015,00,- eura (tieto práce boli fakturované faktúrou č. FV202003006). V priebehu procesu bola teda dohodnutá cena diela spolu 94.363,56 eura (pôvodná objednávka + 7.015,00,- eura za práce v súvislosti s retenčnou nádržou). V priebehu uskutočňovania prác sa (telefonicky) dohodli na znížení ceny diela, keďže toto si nakoniec vyžiadalo menej prác (v skutočnosti sa vybudovalo menej bežných metrov kanalizácie a vodovodu ako bola ponuka). Cena bola spoločnou dohodou preto ponížená o sumu 2.126,18 eura. Končená suma za celé dodané dielo bola teda stanovená v sume 92.237,38 eura. Pre úplnosť žalobca uviedol, že túto dohodu o znížení ceny diela preukázať nevie, avšak tvrdí, že ani nemusí, keďže vie preukázať pôvodnú dohodnutú cenu, ktorá bola vyššia. Ak by žalovaný namietal, že k zníženiu ceny nedošlo a žalobca by to ani nepreukázal, žalobcova procesná situácia sa totiž nijakým spôsobom nezmení. Žalobca sa domnieva, že existenciu samotného obchodného vzťahu žalovaný popierať nebude, keď za žalobcom dodávané čiastkové diela faktúry priebežne uhrádzal. Taktiež sa žalobca domnieva, že žalovaný nebude popierať zhotovenie samotného diela, keďže toto je už dlhodobo v užívaní a funguje. Žalovaný zároveň do dnešného dňa dielo nijakým spôsobom nereklamoval. Ak by tieto žalobcove skutkové tvrdenia žalovaný popieral, súdu o týchto skutočnostiach žalobca nemá problém predložiť ďalšie dôkazy, v tomto štádiu to však považuje za nehospodárne ( žalobca samozrejme má k dispozícii komplexnú fotodokumentáciu výkonu diela, ďalšiu mailovú komunikáciu so žalovaným v priebehu uskutočňovania diela, atď ...). Spolu boli žalovaným za žalobcom vykonané dielo uhradené nasledovné faktúry: Faktúra č.: Uhradená suma (v eur): FV201910003 13084,23; FV201910003 13084,23; FV201911002 32360,58; FV201912006 11862,07; FV202003006 3515,00; FV202003006 3500,00; FV202004003 5350,00; FV202008006 5082,84; spolu: 87.838,95 eura. Vymáhaná faktúra predstavuje poslednú faktúru za žalobcom dodané dielo, pričom táto bola doručená žalovanému emailom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že sporové strany mali bezpochyby založenú svoju obchodnú prax na neformálnej komunikácii (elektronickej alebo telefonickej), čo v podstate vyplýva aj
z toho, že samotná zmluva bola uzatvorená e-mailom, všetky faktúry, ktoré žalobcovi žalovaný uhradil boli taktiež zasielané e-mailom a zároveň i akékoľvek dojednania ohľadne zmluvného vzťahu boli riešené stranami touto cestou. Spolu s faktúrou žalobca dňa 25.9.2023 zasielal aj rozpis prác, ktoré boli fakturované (čerpanie), z ktorého dokladu vyplývajú jednotlivé fakturované položky, ktorých úhradu sa v tomto konaní žalobca domá (pre úplnosť žalobca uviedol, že v tabuľke bol zrejme nahodený zlý vzorec, a preto systém spočítal sumy k fakturácii nesprávne v sume 5.082,84 eura, avšak manuálnym spočítaním súm k fakturácii je jednoducho možné overiť, že suma k fakturácii mala byť vo výške 4398,43 eura, t. j. presne žalobcom vymáhaná suma). Pre úplnosť považoval žalobca za potrebné poukázať na to, že vymáhanú faktúru eviduje v účtovníctve ako i v kontrolnom výkaze. Žalovaného tvrdenia v tomto smere sú preto nepravdivé. A pokiaľ ide o námietku žalovaného, že vraj „pochybnosti o oprávnenosti žalobcom uplatnenej pohľadávky umocňuje aj fakt, že žalobca túto pohľadávku vymáha voči žalovanému po uplynutí viac ako dvoch (2) rokov odo dňa splatnosti faktúry“ tak žalobca uviedol, že má právo vymáhať svoje splatné pohľadávky podľa svojho vlastného uváženie. Časový odstup spôsobil práve žalovaný (resp. jeho konateľ), ktorý viac krát telefonicky potvrdil, že úhradu zadá, avšak dodnes sa tak nestalo. Žalobca sa spoliehal totiž na to, že keďže žalovaný uhradil takmer všetky žalobcove vyfakturované nároky, tak s doúhradou poslednej čiastky nebude problém. Mýlil sa. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že ním uplatnený nárok je daný. 5. Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 21.12.2023 postúpil danú právnu vec Okresnému súdu Prešov príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. 6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.6.2024, okrem iného uviedol, že zo strany žalobcu boli uvádzané skutkové tvrdenia, že dielo bolo vyfakturované, bola uvedená konkrétna cena diela, ktorej sa žalobca domáha. Zo strany žalovaného nedošlo k určenému popretiu skutkových tvrdení a uvedených vlastných tvrdení a z toho dôvodu uvedené skutkové tvrdenia odôvodňujúce opodstatnenosť žaloby považuje žalobca za preukázané a s poukazom na uvedené žiada, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi právo na náhradu trov súdneho konania. Čo sa týka námietok žalovaného ohľadne skutočnosti, že túto faktúru neeviduje vo svojom účtovníctve, ide o vnútorné účtovné povinnosti žalovaného, ktoré nemajú vplyv na skutočnosť, či žalobcovi vzniklo alebo nevzniklo právo na zaplatenie ceny diela. S poukazom na uvedené žalobca navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle jeho žaloby. 7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 27.6.2024, okrem iného uviedol, že žalovaný s podanou žalobou nesúhlasí. Je toho názoru, že sporná faktúra, ktorá je predmetom žaloby, túto faktúru žalovaný neuznáva, nakoľko ju neeviduje vo svojom účtovníctve. Neeviduje ju ani v kontrolnom výkaze pre daň z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu z tejto faktúry, ktorá je sporná, si nemohol odpočítať daň z pridanej hodnoty a rovnako si z nej nemohol znížiť a logicky ani neznížil daňový základ pre daň z príjmu právnických osôb. Výrazom pravdivosti tohto tvrdenia je aj skutočnosť, že žalobca vo svojom vyjadrení k odporu, okrem iného uvádza, že vymáhanú faktúru eviduje v účtovníctve, ako aj v kontrolnom výkaze a ďalej uvádza, že listinný dôkaz z dôvodu krátkosti času doloží dodatočne. Nie je žalovanému známe, že by žalobca tieto relevantné listinné dôkazy doložil. Žalovaný trvá na tom, že predmetná faktúra v účtovníctve žalovaného evidovaná nie je a žalobu ako takú neuznáva. Navrhuje súdu, aby predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietol a v prípade, že bude úspešný, priznal mu náhradu trov konania. 8. Na pojednávaní konanom dňa 27.6.2024 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne faktúry č. FV202009006, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrenia žalobcu k podanému odporu, e-mailovej komunikácie medzi sporovými stranami, prehľadu čerpania Šurianky Perkovce za júl 2020, faktúry č. FV201910003, č. FV201911002, č. FV202003006, č. FV202004003, Objednávky č. 2018/019, Výpisov z účtu žalobcu ohľadne úhrad zo strany žalovaného, Krycieho listu zákazky Šurianky Perkovce, Cenovej ponuky – Zákazka Šurianky Perkovce, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: 9. Na základe Objednávky žalovaného č. 2018/019 zo dňa 26.8.2018, ktorú žalobca obdržal od konateľa žalovaného e-mailom, došlo akceptáciou tejto objednávky zo strany žalobcu ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie inžinierskych sietí na stavbe Šurianky
Perkovce zo strany žalovaného pre žalobcu podľa žalobcovej cenovej ponuky, ktorú žalobca žalovanému zaslal dňa 2.8.2019. Odmena za dielo bola dohodnutá v sume 87.348,56 eura. Táto zmluva o dielo bola v procese plnenia rozšírená, resp. dodatočne sa zmluvné strany dohodli na dodatočných prácach v podobe zabudovania retenčnej nádrže v cene 7.015,00,- eura (tieto práce boli fakturované faktúrou č. FV202003006). V priebehu realizácie diela bola teda upravená cena diela celkovo na sumu 94.363,56 eura (pôvodná objednávka + 7.015,00,- eura za práce v súvislosti s retenčnou nádržou). Následne v priebehu uskutočňovania prác sa zástupcovia zmluvných strán telefonicky dohodli na znížení ceny diela, keďže toto si nakoniec vyžiadalo menej prác (v skutočnosti sa vybudovalo menej bežných metrov kanalizácie a vodovodu ako bola ponuka). Cena bola spoločnou dohodou preto ponížená o sumu 2.126,18 eura. Končená suma za celé dodané dielo bola teda stanovená v sume 92.237,38 eura. Žalovaným boli za žalobcom vykonané dielo uhradené faktúry v celkovej výške 87.838,95 eura. Vymáhaná faktúra predstavuje poslednú faktúru za žalobcom dodané dielo, pričom táto bola doručená žalovanému e-mailom a doposiaľ nebola uhradená. 10. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 11. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. 12. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 13. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. 14. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 15. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 16. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 17. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 18. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 19. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na
účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 20. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. 21. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 22. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 23. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369,369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 24. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho polroka omeškania. 25. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. 26. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 27. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe Objednávky žalovaného č. 2018/019 zo dňa 26.8.2018, ktorú žalobca obdržal od konateľa žalovaného e-mailom došlo akceptáciou tejto objednávky zo strany žalobcu ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie inžinierskych sietí na stavbe Šurianky Perkovce zo strany žalovaného pre žalobcu podľa žalobcovej cenovej ponuky, ktorú žalobca žalovanému zaslal dňa 2.8.2019. Odmena za dielo bola dohodnutá v sume 87.348,56 eura. Táto zmluva o dielo bola v procese plnenia rozšírená, resp. dodatočne sa zmluvné strany dohodli na dodatočných prácach v podobe zabudovania retenčnej nádrže v cene 7.015,00,- eura (tieto práce boli fakturované faktúrou č. FV202003006). V priebehu realizácie diela bola teda upravená cena diela celkovo na sumu 94.363,56 eura (pôvodná objednávka + 7.015,00,- eura za práce v súvislosti s retenčnou nádržou). Následne v priebehu uskutočňovania prác sa zástupcovia zmluvných strán telefonicky dohodli na znížení ceny diela, keďže toto si nakoniec vyžiadalo menej prác (v skutočnosti sa vybudovalo menej bežných metrov kanalizácie a vodovodu ako bola ponuka). Cena bola spoločnou dohodou preto ponížená o sumu 2.126,18 eura. Končená suma za celé dodané dielo bola teda stanovená v sume 92.237,38 eura. Žalovaným boli za žalobcom vykonané dielo uhradené faktúry v celkovej výške 87.838,95 eura. Vymáhaná faktúra predstavuje poslednú faktúru za žalobcom dodané dielo, pričom táto bola doručená žalovanému e-mailom a doposiaľ nebola uhradená. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ dlhuje titulom ceny diela sumu 4.398,43 eura. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 4.398,43 eura vyhovel a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie v prospech žalobcu. 28. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou tohto svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s ust. 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj na zaplatenie príslušného
zákonného 9 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 4.398,43 eura odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t. j. od 9.10.2020, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 29. V súlade s § 369c Obchodného zákonníka, v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, zaviazal súd žalovaného aj na zaplatenie žalobcom uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. 30. Zo strany žalovaného nedošlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalobcu a uvedeniu vlastných podstatných tvrdení a z toho dôvodu žalobcom uvedené skutkové tvrdenia odôvodňujúce opodstatnenosť žaloby považuje súd, rovnako ako žalobca, za preukázané a s poukazom na to žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. 31. Žalovaný nepoprel existenciu samotného obchodného vzťahu so žalobcom. Naopak existenciu tohto obchodného vzťahu potvrdzuje to, že žalovaný faktúry za žalobcom dodávané čiastkové diela priebežne uhrádzal. Žalovaný nepoprel ani zhotovenie samotného diela, keďže toto je už podľa nepopretého tvrdenia žalobcu dlhodobo v užívaní a funguje. Žalovaný doposiaľ dielo nijakým spôsobom nereklamoval. 32. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sporové strany mali bezpochyby založenú svoju obchodnú prax na neformálnej komunikácii (elektronickej alebo telefonickej), čo v podstate vyplýva aj z toho, že samotná zmluva bola uzatvorená e-mailom, všetky faktúry, ktoré žalobcovi žalovaný uhradil boli taktiež zasielané e-mailom a zároveň i akékoľvek dojednania ohľadne zmluvného vzťahu boli riešené stranami touto cestou. Spolu s faktúrou žalobca dňa 25.9.2023 zasielal žalovanému aj rozpis prác, ktoré boli fakturované (čerpanie), z ktorého dokladu vyplývajú jednotlivé fakturované položky, ktorých úhradu sa v tomto konaní žalobca domáha. Časový odstup od splatnosti predmetnej faktúry po jej uplatnenie na súde nemá žiadny právny význam. 33. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadne skutočnosti, že túto faktúru neeviduje vo svojom účtovníctve, tú súd súhlasí s názorom žalobcu, že ide o vnútornú účtovnú povinnosť žalovaného, ktorá nemá vplyv na skutočnosť, či žalobcovi vzniklo alebo nevzniklo právo na zaplatenie ceny diela. Rozhodujúce v danom konkrétnom prípade bolo, že žalobca celé dielo vykonal riadne a včas. 34. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. 36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.