Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 34Csp/234/2023 6123404099 02. 07. 2024 JUDr. Peter Uhrinovský, PhD. ECLI:SK:OSPO:2024:6123404099.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX C., zast. JUDr. Andrej CIFRA, advokát, so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 5.107,64 EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.510,64 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.510,64 EUR od 29.9.2023 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 76 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 2.10.2023 (doručená Okresnému súdu Banská Bystrica ako návrh na vydanie platobného rozkazu a následné postúpená tunajšiemu súdu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.107,64 EUR spolu s príslušenstvom a nahradenia trov konania 1.1. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.11.2013 uzatvoril žalobca s predávajúcim AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., IČO: 35 858 699 (ďalej aj ako „AUTOCENTRUM“) kúpnu zmluvu (ďalej aj ako „Kúpna zmluva“) na kúpu osobného automobilu Škoda Octavia 1,6 Elegance, VIN: D. (ďalej aj ako „Vozidlo“) za kúpnu cenu vo výške 4.274,00 EUR s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 854,80 EUR bola predávajúcemu uhradená pri podpise Kúpnej zmluvy a doplatok kúpnej ceny vo výške 3.419,20 EUR mal byť predávajúcemu uhradený prostredníctvom úveru na základe Zmluvy a zmluvy o zabezpečení č.: 120138120 (ďalej aj ako „Zmluva“) uzatvorenej so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 (ďalej aj ako „právny predchodca žalovaného“). Úver mal žalobca splatiť 84 splátkami vo výške 101,51 EUR. Celková čiastka splatná spotrebiteľom tak predstavovala sumu 8.526,84 EUR. 1.2. Zmluva neobsahuje niektoré z obligatórnych náležitostí požadovaných zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) účinnom k dňu uzatvorenia Zmluvy, a to (-) celková výška Úveru a (-) ročná percentuálna miera nákladov.
1.3. Celková výška Úveru je uvedená nesprávne. Kúpna zmluva a Zmluva sú zmluvami vzájomne závislými a je nevyhnutné ich posudzovať ako jeden celok podľa § 52a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“). Kúpna zmluva obsahuje jasný a určitý prejav vôle žalobcu získať úver v konkrétnej výške 3.419,20 EUR na financovanie Vozidla označeného v Zmluve ako predmet financovania A. Avšak v Zmluve je uvedená výška úveru odlišne v sume 4.016,20 EUR. Právny predchodca žalovaného jednostranne vo formulárovej Zmluve určil výšku úveru 4.016,20 EUR, rovnako ako právny predchodca žalovaného jednostranne doplnil predmet financovania B, o ktorý žalobca nežiadal a pri podpise súvisiacich zmlúv nebol o ňom vopred informovaný. 1.4. Pre výpočet RPMN sú dôležité vstupné parametre. Po kontrolnom prepočte RPMN (na kalkulačke na webovom portály Ministerstva financií SR) a zadaní správnych vstupny´ch parametrov (najmä dátum poskytnutia úveru: 23.11.2013, vy´ška úveru: 3.419,20 eur, počet splátok: 84, vy´ška splátky 101,51 eur) vychádza RPMN vo vy´ške 31,62 % a nie RPMN tak ako je uvedená v Zmluve v nesprávnej vy´ške 28 %. 1.5. Zo zmluvnej dokumentácie vyplýva, že žalovaný nezabezpečil postup skúmania bonity s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo odôvodňuje záver o hrubom porušení povinnosti podľa predmetného ustanovenia, so sankciou v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti Úveru. 1.6. Úver je bezúročny´ a bezpoplatkov, čo vyply´va z nasledovny´ch ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch: (-) § 11 ods. 1 a (-) § 11 ods. 2. Žalobcovi bol na základe Zmluvy poskytnuty ´ úver vo vy´ške 3.419,20 EUR. Žalobca v prospech žalovaného uhradil sumu vo vy´ške 8.526,84 EUR. Žalovany´ nemá nárok na odplatu (úroky a poplatky) za poskytnuty´ úver, potom sa žalovany´ na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil sumou 5.107,64 EUR za obdobie od 23.09.2016 do 23.11.2020. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo po prvy´ raz dňa 23.09.2016, kedy bola v súlade so splátkovy ´m kalendárom uhradená istina úveru 3.419,20 EUR (zo splátky splatnej ku dňu 23.09.2016 tvorí bezdôvodné obohatenie suma 32,14 EUR). Žalobca si podanou žalobou uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vy´ške 5.107,64 EUR, ktoré bolo prijaté žalovany´m bez právneho dôvodu. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (odpor proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica č. k. 8Up/1530/2023 zo dňa 20.11.2023) uviedol, že doplatok kúpnej ceny za kúpu Vozidla a kúpna cena za doplnkovýy tovar a služby sú predmetom úverového financovania, keďže na zaplatenie všetky´ch ty´chto položiek si žalobca vzal spotrebiteľsky´ úver. Neexistuje žiadne zákonné obmedzenie financovania viacery´ch tovarov a služieb jedny´m spotrebiteľsky´m úverom. Veriteľ je v tomto prípade viazany´ vôľou kupujúceho, pričom bez tejto vôle sa nemôže samostatne rozhodnúť, že mu poskytne úver, aj na iné tovary a služby, ako na tie, o ktoré kupujúci prejavil záujem. V danom prípade spotrebiteľ kupoval Vozidlo a okrem neho aj predmet financovania B, teda doplnkovy´ tovar a služby. E. F. financoval sčasti z vlastny´ch prostriedkov a sčasti z úveru. Kúpu ostatny´ch vecí a služieb financoval vy´lučne z úveru, ktory´ mu poskytol veriteľ. 2.1. Celková vy´ška úveru bola jasne a zrozumiteľne v Zmluve vyjadrená, pričom do tejto boli zahrnuté len položky, o ktory´ch financovanie prejavil žalobca záujem. Celková vy´ška spotrebiteľského úveru predstavuje sumu 4.016,20 EUR z toho na financovanie konkrétneho tovaru (kúpy Vozidla) bolo žalobcovi poskytnuty´ch 3.419,20 EUR a na financovanie poskytnutia konkrétnej služby (predmetu financovania B) bolo poskytnuty´ch 597,00 EUR. Prostriedky poskytnuté na financovanie vyššie uvedeného tovaru sú v Zmluve zahrnuté do vy´šky úveru celkom, teda tvoria istinu predmetného úveru. O vy´ške oboch položiek bol žalobca vy´slovne informovany´ predovšetky´m v texte Zmluvy. Kúpna cena predmetu financovania B v sume 854,80 EUR je súčasťou istiny predmetného úveru, a teda je v Zmluve zahrnutá do vy´šky úveru celkom, nakoľko predstavuje cenu služieb dodany´ch v zmysle faktúry č. FVPV1530_130352 ktorej vystaviteľom je dodávateľ predmetny´ch služieb, a to spoločnosť AUTOCENTRUM. Uvedené služby si žalobca dojednal v rámci zmluvného vzťahu so spoločnosťou AUTOCENTRUM a s predmetny´mi poskytnuty´mi službami súhlasil. Vzhľadom k tomu, že doplnkovy´ tovar a služby nie sú podmienkou získania spotrebiteľského úveru a ani ich spotrebiteľ nemusí zaplatiť v súvislosti so Zmluvou, nevstupujú tieto do vy´počtu RPMN na strane celkovy´ch nákladov a hodnota RPMN je teda v predmetnej Zmluve uvedená v správnej vy´ške 28 %.
2.2. Poskytnuty´ úver nie je možné v žiadnom prípade považovať za bezúročny´ a bezpoplatkov, nakoľko tento obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a v žiadnom prípade neobsahuje podmienky, ktoré by bolo možné považovať za neprijateľné. Z uvedeného dôvodu, žalobcovi nesvedčí právny dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ by však konajúci súd dospel k inému záveru, a teda mal za to, že žalobcovi patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v tomto smere potom právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver v celkovej vy´ške 4.016,20 EUR a nie žalobcom uvádzanú sumu 3.419,20 EUR čo vyply´va z prehľadu splátok a úhrad. Pokiaľ by teda aj došlo k bezdôvodnému obohateniu, čo žalovany´ zásadne popiera, jeho vy´ška by tak predstavovala sumu 4.510,64 EUR (8.526,84 – 4.016,20), nie žalobcom uvádzanú sumu vo vy´ške 5.107,64 EUR. 2.3. K skúmaniu bonity žalovaného sa žalobca vyjadril tým spôsobom, že žalovany´ ako veriteľ pred uzavretím Zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľsky ´ úver, pričom bral najmä do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľsky´ úver, vy´šku spotrebiteľského úveru a príjem spotrebiteľa. Žalovany´ v súlade s § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch požiadal spotrebiteľa – žiadateľa o spotrebiteľsky´ úver, aby uviedol úplne, presne a pravdivo informácie o vy´ške jeho skutočného reálneho príjmu, o zdroji jeho príjmov, rodinnom stave, počte vyživovany´ch detí (údaje Zmluvy, časť Klient (fyzická osoba) ako aj v Žiadosť o uzatvorenie zmluvy. Žalovany´ vykonal dopyt do úverového registra, konkrétne NRKI – nebankovy´ register klientskych informácií, nakoľko žalovany´ ako nebankovy´ subjekt nie je oprávneny´ nahliadať do bankového registra (nie je bankou). Zo správy vyplynulo, že žalobca mal v registri záznamy o iny´ch úveroch, pričom celková vy´ška splátky predstavovala: 64 €. Žalovany´ zároveň overil žalobcom uvádzany´ príjem dopytom do Sociálnej poisťovne. 2.4. Do príjmov žalovaný zahrnul sumu 340 EUR a do výdavkov sumy 118,85 EUR (životné minimum žiadateľa – exekvovateľné zákone 60 %), 51 EUR a 13 EUR (splátky uvedené v registri NRKI), to všetko s výsledkom (príjmy – výdavky) 157,15 EUR, pričom splátka žiadaného úveru je 101,51 EUR. Vy ´sledkom posúdenia schopnosti splácať a porovnania príjmov a vy´davkov žalobu bolo zistenie, že vy ´ška požadovanej splátky je nižšia ako suma rozdielu medzi príjmami a vy´davkami. Keďže vy´sledok posúdenia schopnosti splácať bol kladny´ - žiadosť žalobcu bola schválená. 3. Žalobca v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol, že argumentácia žalovaného je nesprávna, nakoľko je založená na nereflektovaní podstaty prejednávanej veci a na ignorácii základny´ch skutkovy´ch ako aj právnych súvislostí. Žalovany´ nereflektuje a opomína: (-) že Kúpna zmluva a Zmluva sú vzájomne závislé zmluvy v zmysle § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka, (-) že žalovany´ a AUTOCENTRUM sú síce dva právne odlišné subjekty, ale vzájomne spolupracujúce, keďže AUTOCENTRUM bol finančny´m sprostredkovateľom pri uzatváraní Zmluvy. Vzájomné obsahové prepojenie je potrebné teda nachádzať medzi Kúpnou zmluvou a Zmluvou, keďže nie faktúra a Zmluva, ale Kúpna zmluva a Zmluva predstavujú totožny´ spotrebiteľsky´ vzťah – jeden obchodny´ celok. 3.1. Bez ohľadu na závislosť Kúpnej a Zmluvy, poplatok pod označením „Prípr.vozidla k predaju +Služby“ v sume 191 EUR a poplatok pod označením „Carlife Garance“ v sume 325 EUR uvedené vo faktúre predstavujú fiktívnu doplnkovú službu, ktorú spotrebiteľ nežiadal, neprináša mu žiadny benefit, a ktorá mu nebola po materiálnej stránke skutočne dodaná, pričom ani z listín predloženy´ch žalovany ´m nevyply´va, čo malo byť jej obsahom. Označené doplnkové produkty podmieňovali poskytnutie úveru viazaného na kúpu Vozidla a žalobca ich považuje súčasne za neprijateľné a neplatné zmluvné podmienky podľa ust. § 53 ods. 4 písm. t), v) a w) Občianskeho zákonníka. Doplnkový zákaznícky servis a doplnky a služby, ktoré sú v Kúpnej zmluve iba formálne pomenované bez ich bližšej špecifikácie, a ktoré neboli vyžiadané a ani individuálne dojednané, sú neprijateľné teda neplatné zmluvné podmienky. 3.2. Zmluvné podmienky dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom nie sú individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vy´ška úveru má byť v skutočnosti v sume 3.419,20 EUR, nakoľko spotrebiteľsky´m úverom mal byť financovany´ len doplatok kúpnej ceny Vozidla, avšak žalovany´ určil vy´šku úveru v sume 4.016,20 EUR. Žalobca, pokiaľ chcel kúpiť Vozidlo na úver, bol núteny´ prijať aj vedľajšie zmluvné dojednania, ktoré jednak nesledovali jeho záujem a svojou povahou sa jednalo o poplatky (položky pripočítané k cene vozidla) podmieňujúce uzatvorenia závislého spotrebiteľského kontraktu (§2 písm. g) Zákona o spotrebiteľsky´ch úveroch). 3.3. Žalovany´ nijako svojim vyjadrením nepreukazuje, že skutočne zisťoval a aj skúmal vy´davky žalobcu, t.j. žalovany´ nepredložil žiadne prvotné listiny objektívne preukazujúce zisťovanie vy´šky
príjmov a vy´davkov žalobcu resp. ani žiadne autorizované vy´stupy z oficiálnych úverovy´ch registrov. Žalovany´ predložil iba listinné doklady zrejme z jeho interného systému, z ktory´ch nie je možné dôveryhodne ustáliť kedy, ky´m a na základe aky´ch vstupny´ch údajov boli uvedené informácie zistené a zaznamenané. 4. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) uviedol, že spotrebiteľské úverové financovanie je odplatné poskytnutie peňažny´ch prostriedkov na kúpu tovarov a služieb, ktoré si podľa svojho uváženia vyberá spotrebiteľ. Veriteľ teda financuje vzťahy medzi spotrebiteľom a tretími osobami. Žalovany´ preto nezodpovedá a ani nemôže zodpovedať za kvalitu poskytovany´ch tovarov a služieb, nakoľko on iba poskytuje finančné prostriedky na ich získanie. 4.1. Žalobca tvrdí, že o doplnkovy´ tovar a služby nemal záujem a že tieto mu ani len neboli dodané. Napriek tomuto tvrdeniu žalobca požiadal písomne žalovaného o poskytnutie úveru aj na ďalší tovar a služby. Išlo vy´lučne o prejav jeho vôle, nie o prejav vôle veriteľa. Veriteľ nie je poisťovňa, ani nepredáva autá, ani neposkytuje služby s ty´m spojené. Pritom, či už Žiadosti o uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá predstavuje jednostranny´ právny úkon žalobcu, či v samotnej Zmluve je jasne vyjadrená jeho vôľa tento doplnkovy´ tovar a služby úverom financovať. Veriteľ zároveň extrémne preukazny´m spôsobom informoval spotrebiteľa o tom, čo a v akej vy´ške je z úveru financované. Uvedené okrem vyššie spomenutého vyply´va napríklad aj z formulára Štandardny´ch európskych informácií. 4.2. Žalobca si musel byť a aj bol vedomy´ toho, že sa v danom prípade nejednalo len o zakúpenie Vozidla, ale o aj o zakúpenie ďalšieho príslušenstva a získanie poistenia a tvrdenie žalobcu, že údajne o tieto položky nežiadal nie je právne vy´znamné. Rovnako nie je právne vy´znamná ani argumentácia žalobcu, že spoločnosť AUTOCENTRUM bola finančny´m sprostredkovateľom pri uzatváraní Zmluvy, či poistnej zmluvy, pretože žalobca bol so všetky´mi náležitosťami ty´chto zmlúv a ich účelom oboznámeny ´ a nemožno súhlasiť predovšetky´m s ty´m, že by išlo o položky, ktoré sú nákladmi úveru. Spoločnosť AUTOCENTRUM poskytuje a sprostredkúva poistenie a doplnkovy´ tovar a služby aj v prípade, ak kúpa motorového vozidla, či poistenia nie sú financované úverom poskytnuty´m žalovany´m ako veriteľom (ale klient ako kupujúci si motorové vozidlo financuje z vlastny´ch prostriedkov), teda nie je možné hovoriť o povinnom spájaní a podmieňovaní financovania motorovy´ch vozidiel prostredníctvom úveru od žalovaného ako veriteľa s financovaním doplnkovy´ch tovarov a služieb. A zároveň doplnkovy´ tovar si môžu klienti kúpiť z vlastny´ch zdrojov (nie prostredníctvom úveru poskytnutého žalovany´m ako veriteľom) aj v prípade, ak je kúpa motorového vozidla financovaná úverom poskytnuty´m žalovany ´m ako veriteľom. Teda aj z vyššie uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalobcu o tom, že financovanie uvedeny´ch (doplnkovy´ch) tovarov a služieb je podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru za dany´ch podmienok na financovanie kúpy motorového vozidla sú nepravdivé a ničím nepodložené. Nakoľko predmetné tovary a služby nie sú podmienkou získania úveru, tieto ani nemôžu predstavovať pre spotrebiteľa vynúteny´ náklad, nakoľko sa jedná o produkty, ktoré boli spotrebiteľovi dodané na podklade jeho žiadosti. 5. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 2.7.2024 (ďalej aj ako „Pojednávanie“). 5.1. Na Pojednávaní vykonal výsluch žalobcu. 6. Z písomných vyjadrení strán, Pojednávania, vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a výsluchu žalobcu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav. 6.1. Z Kúpnej zmluvy vyplýva, že žalobca kúpil od spoločnosti AUTOCENTRUM Vozidlo za kúpnu cenu vo výške 4.274,00 EUR. Spôsob zaplatenia kúpnej ceny bol dohodnutý tak, že časť kúpnej ceny vo výške 854,80 EUR bola predávajúcemu zaplatená pri podpise Kúpnej zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 3.419,20 EUR bude zaplatená prostredníctvom úveru na základe Zmluvy. 6.2. Zo Zmluvy vyplýva, že na jej základe bol žalobcovi právnym predchodcom žalovaného poskytnutý Úver vo výške 4.016,20 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 101,51 EUR, v počte
splátok 84, a to až do celkovej sumy Úveru vo výške 8.526,84 EUR, pričom prvá splátka bola dohodnutá na deň 8.12.2013. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 28 % a RPMN bola vo výške 28 %. Úverom bol financovaný predmet financovania A – Vozidlo a predmet financovania B – doplnkový tovar a služby (Carlife Garance, balíček povinnej výbavy, reflexná vesta, príprava vozidla k predaju a čierne koberce do auta). 6.3. Z Prehľadu úhrad zo dňa 22.12.2020 o zhodných tvrdení strán mal súd za preukázané, že žalobca titulom Úveru zaplatil žalovanému sumu v celkovej výške 8.526,84 EUR. 6.4. Z Predžalobnej výzvy zo dňa 23.9.2023 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 5.962,44 EUR, ktorá predstavuje jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti so Zmluvou a zaplatenia trov právneho zastúpenia s tým, že na zaplatenie dlžnej sumy bola žalovanému poskytnutá lehota do 28.9.2023. Doručenie predžalobnej výzvy mal súd za preukázané, nakoľko to žalovaný nerozporoval. 6.5. Z výsluchu žalobcu mal súd za preukázané, že mu bol poskytnutý úver vo výške 4.016,20 EUR, pričom žalobca vedel v akej výške bude úver poskytnutý. Zároveň potvrdil, že od predávajúceho dostal čierne koberce do auta, balíček povinnej výbavy a reflexnú vestu. 6.6. Vo vzťahu k preukázaniu splnenia povinnosti skúmať bonitu žalobcu ten namietal a spochybnil dôkazy predložené žalovaným (vzťahujúce sa k overeniu výdavkov a príjmov v NRKI, Sociálnej poisťovne a pod.). Súd v tomto smere v rámci budovania skutkového stavu sa dôvodnosťou tejto námietky ďalej nezaoberal, nakoľko už len na základe skutkových tvrdení uvedených žalovaným dospel k záveru, že ten nepostupoval pri skúmaní bonity riadne, tak ako ďalej uvádza nižšie v odôvodnení 7. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov, (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 451 Občianskeho zákonníka, (-) § 458 Občianskeho zákonníka, (-) § 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), (-) § 7 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (-) § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Nariadenia vlády č. 87/1995“). 8. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah. 9. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. 10. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom Zmluvy ako vzťah spotrebiteľský, a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto vzťahov.
11. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou skúmania bonity žalovaným, nakoľko porušenie tejto povinnosti (podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch) namietol žalobca, a aj od tohto odvodzoval záver, že úver je bezúročný a bezpoplatkov. 11.1. Súd považoval Zmluvu za platné uzatvorenú, avšak dospel k záveru, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri uzatvorení Zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalobcu ako spotrebiteľa splácať úver. 11.2. Žalovaný (resp. jeho právny predchodca) posúdil schopnosť žalobcu splácať úver, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom, že preveroval jeho príjem a finančnú situáciu prostredníctvom úverového registra (NRKI – nebankovy´ register klientskych informácií) a Sociálnej poisťovni (SP). Zistený príjem bol podľa interného systému dostačujúci na poskytnutie úveru vzhľadom na výšku splátky úveru. Zároveň žalobca uviedol výšku jeho čistého mesačného príjmu a výšku jeho mesačných výdavkov. Pri posúdení bonity zahrnul žalovaný do príjmov žalobcu sumu 340 EUR a do výdavkov sumy 118,85 EUR (životné minimum žiadateľa – exekvovateľné zákone 60 %), 51 EUR a 13 EUR (splátky uvedené v registri NRKI), to všetko v výsledkom (príjme – výdavky) 157,15 EUR, pričom splátka žiadaného úveru je 101,51 EUR. Ostatné relevantné údaje a príjmovej a výdavkovej strane rozpočtu žalobcu už žalovaný žiadnym spôsobom nezisťoval. 11.3. Žalobca namietal, že žalovaný nepredložil žiadne prvotné listiny objektívne preukazujúce zisťovanie výšky príjmov a vy´davkov žalobcu resp. ani žiadne autorizované vy´stupy z oficiálnych úverovy´ch registrov. Žalovany´ predložil iba listinné doklady zrejme z jeho interného systému, z ktory ´ch nie je možné dôveryhodne ustáliť kedy, ky´m a na základe aky´ch vstupny´ch údajov boli uvedené informácie zistené a zaznamenané. 11.4. Bez toho, aby súd vyhodnocoval, či žalovaný dostatočne preukázal splnenie povinnosti skúmať bonitu žalobcu (výstupy z interného systému, ich relevantnosť a pod.), tak je potrebné uviesť, že akceptovanie výdavkov len v rozsahu 60 % životného minima nie je dôvodné, a takýto postup nemožno brať ako splnenie si povinnosti skúmať výdavkovú stranu rozpočtu žalobcu. Aplikácia takéhoto postupu nevyplýva z platných právnych predpisov a nie je na ňu ani žiaden rozumný a spravodlivý dôvod, resp. žalovaný súdu ani žiadnym spôsobom neozrejmil, prečo bolo potrebné znižovať sumu životného minima žalobcu. 11.5. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom žalovaný povinný pred uzatvorením Zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať úver, pričom bol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytol úver, jeho výšku, príjem žalobcu a aj účel úveru. 11.6. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj skutočností, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet, a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 11.7. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/14/2022 zo dňa 30. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 22CoCsp/19/2022 zo dňa 28. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/171/2016 zo dňa 27. októbra 2016, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/72/2017 zo dňa 26. októbra 2017, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery: Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke. (...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. 11.8. Pre naplnenie dikcie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. 11.9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný postupoval pri skúmaní schopnosti žalobcu splácať úver vyššie uvedeným spôsobom (bral v úvahu len 60 % životného minima) a ďalej už neuviedol žiadne relevantné skutočností o skúmaní schopnosti žalobcu splácať úver a ani súdu žiadne relevantné doklady o predmetnom skúmaní nepredložil, je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalobcu žalovaný nepostupoval. Nezaujímalo ho overenie príjmov a ani
samotné výdavky žalobcu, a to najmä to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru. 11.10. Bolo pritom základnou povinnosťou žalovaného vo vzťahu k bonite žalobcu získať informácie od neho priamo a v jeho súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa pritom považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým žalovaný posudzoval schopnosť žalobcu splácať úver, nebol podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o jej finančnej situácii, a teda došlo k hrubému porušeniu základnej povinnosti žalovaného posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať úver. 11.11. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že úver poskytnutý titulom Zmluvy je potrebné v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. 12. Nakoľko súd dospel k záveru o bezúročností a bezpoplatkovostí úveru, tak sa ďalej z dôvodu hospodárnosti a účelnosti súdneho konania nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu vo vzťahu k obligatórnym náležitostiam Zmluvy, ktoré by rovnako odôvodňovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. 13. Pre rozhodnutie súdu vo veci samej bolo ďalej potrebné zodpovedať otázku, aká je výška úveru, nakoľko táto otázka bola pre strany sporná. 13.1. Podľa žalobcu je celková výška úveru uvedená v Zmluve nesprávna. Kúpna zmluva a Zmluva sú zmluvami vzájomne závislými a je nevyhnutné ich posudzovať ako jeden celok podľa § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva obsahuje jasný a určitý prejav vôle žalobcu získať úver v konkrétnej výške 3.419,20 EUR na financovanie Vozidla označeného v Zmluve ako predmet financovania A. 13.2. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že Kúpna zmluva a Zmluva sú tzv. závislými zmluvami, avšak nestotožňuje sa už so záverom, že z tohto dôvodu je výška úveru 3.419,20 EUR (teda len v časti zaplatenia zvyšku kúpnej ceny za Vozidlo). 13.3. Zo Zmluvy pritom jasne, určito a zrozumiteľné vyplýva, že úver poskytnutý titulom Zmluvy je vo výške 4.016,20 EUR. Ďalej z nej jasne a určito vyplýva, že poskytnutým úverom bol financovaný predmet financovania A – Vozidlo a predmet financovania B – doplnkový tovar a služby (Carlife Garance, balíček povinnej výbavy, reflexná vesta, príprava vozidla k predaju a čierne koberce do auta). 13.4. Samotný žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že mu bol poskytnutý úver vo výške 4.016,20 EUR, pričom pred podpísaním Zmluvy vedea v akej výške bude úver poskytnutý. 13.5. Námietku žalobcu, že mu doplnkový tovar a služby (predmet financovania B podľa zmluvy) neboli poskytnuté, nepovažoval súd za dôvodnú. V prvom rade toto svoje tvrdenie žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a v druhom, tieto námietky (príp. nároky) by si mal uplatňovať vo vzťahu k samotnému predávajúcemu (za predpokladu, že mu neboli poskytnuté alebo mu boli poskytnuté s vadami). Mimo toho žalobca vo svojom výsluchu potvrdil, že od predávajúceho dostal čierne koberce do auta, balíček povinnej výbavy a reflexnú vestu, a teda minimálne v tomto rozsahu mu bolo poskytnutý doplnkový tovar a služby. 13.6. Zároveň žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby uzatvorenie Zmluvy bolo podmienené tým, že bol povinný si mimo kúpy Vozidla (predmet financovania A) dohodnúť s predávajúcim aj služby a doplnkový tovar (predmet financovania B). Rovnako ani to, že právny predchodca žalovaného jednostranne v Zmluve určil výšku úveru 4.016,20 EUR a jednostranne doplnil predmet financovania B. 13.7. Na základe vyššie uvedeného teda súd ustálil, že úver poskytnutý titulom Zmluvy bol dohodnutý vo výške 4.016,20 EUR a v takejto výške bol aj žalobcovi poskytnutý.
14. Žalobca na úver zaplatil žalovanému sumu v celkovej výške 8.526,84 EUR. V nadväznosti na vyššie uvedený záveru súdu, že Úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov, tak žalobca by mal za použitia vyššie spomenutej zákonnej fikcie (očistenia Úveru od úrokov a poplatkov) žalovanému zaplatiť len sumu poskytnutého úveru, t. j. sumu v celkovej výške 4.016,20 EUR. Žalobca tak na úvere preplatil sumu v celkovej výške 4.510,64 EUR (rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a celkovou zaplatenou sumou). Žalobcovi teda vzniklo voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške preplateného úveru, a to v sume 4.510,64 EUR. 15. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za sčasti dôvodnú a opodstatnenú a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.510,64 EUR, pričom v prevyšujúcej časti uplatneného žalobného nároku žalobu zamietol. 16. Záverom súd poznamenáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Taktiež odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03). 17. Z prisúdenej sumy súd priznal žalobcovi aj príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania, a to v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadením č. 87/1995, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej na dobrovoľne splnenie si povinnosti v zmysle predžalobnej výzvy. Výška jednotlivých úrokov je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady pomerného úspechu v spore. Úspech žalobcu predstavoval 88 % a jeho neúspech 12 %, a preto má žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76 % (rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu), ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.