Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 2Odi/1/2023 8123200596 10. 09. 2024 JUDr. Tomáš Novák ECLI:SK:OSPO:2024:8123200596.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, v konaní právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS, s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8A , 811 02 Bratislava, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX/XX, XXX XX D. B. E., v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto rozhodol: I. Zrušuje oddlženie žalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX/XX, XXX XX D. B. E., o ktorom bolo rozhodnuté Okresným súdom Prešov, sp. zn. XXXX/X/XXXX, v dôsledku toho bol žalovaný zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené len splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené splátkovým kalendárom a dlhov, ktorý sú vylúčené z uspokojenia. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal, aby súd v súlade s ustanovením § 166f ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj ZKR) zrušil oddlženie žalovaného (dlžníka), o ktorom bolo rozhodnuté Okresným súdom Prešov sp. zn. XXXX/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a to pre nepoctivý zámer žalovaného. 2. Podanú žalobu žalobca ako veriteľ dotknutý oddlžením, ktorý v rámci predmetu podnikania poskytuje úvery, odôvodnil tým, dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca (pôvodné označenie Poštová banka, a. s.) a žalovaný ako dlžník Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „Zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli okrem iného Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery (ďalej aj „OP SÚ“), Všeobecné obchodné podmienky žalobcu (ďalej aj „VOP“) a Sadzobník poplatkov žalobcu (ďalej aj „Sadzobník“). Žalovaný svojim podpisom na Zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. V zmysle Zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 7.000 €. Na základe Zmluvných dokumentov sa žalovaný zaviazal v stanovenej lehote vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa Zmluvných dokumentov a plniť ostatné povinnosti v zmysle Zmluvných dokumentov. 3. Okresný súd Prešov vydal dňa XX.XX.XXXX uznesenie pod sp. zn. XXXX/X/XXXX, ktorým poskytol žalovanému ochranu pred veriteľmi a uznesením zo dňa XX.XX.XXXX určil žalovanému splátkový kalendár na úhradu dlhov, oddlžil žalovaného a zbavil ho všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené len splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené splátkovým kalendárom a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Žalobca si uplatnil svoj nárok na neuhradenú pohľadávky z titulu vyššie
uvedenej Zmluvy, ako aj ďalších záväzkov a v dôsledku uvedeného bol preto následne zahrnutý zo splátkového kalendára vyhotoveného konkurzným správcom. 4. Žalobca sa domáha zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu, že žalovaný bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní splátkový kalendár určený súdom. Žalovaný žalobcovi odo dňa vydania uznesenia o určení splátkového kalendára uhradil spolu iba sumu vo výške 240 €, napriek skutočnosti, že bol zaviazaný splátkovým kalendárom uhrádzať splátky vo výške 550 € za kalendárny polrok. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by sa u žalovaného zmenili pomery, ktoré mal v čase podania návrhu na oddlženie splátkovým kalendárom. Tieto skutočnosti môže potvrdiť návrh na určenie splátkového kalendára a rovnako aj životopis žalovaného, ktorý je prílohou k návrhu na určenie oddlženia. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov formou splátkového kalendára dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom, aj keď v menších častiach. Žalovaný pred podaním návrhu na určenie splátkového kalendára splácal pohľadávky žalobcu občasnými mesačnými splátkami, čo žalobca preukazoval aktuálnym stavom úveru zo dňa XX.XX.XXXX. 5. Zo správania žalovaného podľa žalobcu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR definuje, kedy možno predpokladať poctivý zámer dlžníka. Jedným z predpokladov poctivého zámeru je, keď dlžník vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností. Dlžník by mal v prípade poctivého zámeru vynaložiť snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Žalovaný však po podaní návrhu na určenie splátkového kalendáru nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, nakoľko neuhradil ani jednu splátku zo splátkového kalendára, nemal poctivý zámer, a teda nemôže požívať benefity spojené s inštitútom oddlženia. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný disponoval finančnými prostriedkami na plnenie svojich záväzkov a v prípade riadneho pnenia svojich záväzkov by bol schopný splatiť všetky svoje záväzky. Oddlženie preto nesmie byť považované za spôsob zbavenia sa zodpovednosti za záväzky voči veriteľom. Právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. 6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil z dôvodu, že všetky údaje, ktoré uviedol v návrhu na určenie splátkového kalendára sú pravdivé a nič nezamlčal. Zdôraznil, že dôkazné bremeno v konaní nesie veriteľ, ktorý musí nepoctivý zámer dlžníka preukázať. Žalobcom uvádzaný dôvod podľa názoru žalovaného nemôže byť dôvodom pre zrušenie oddlženia, nakoľko nesvedčí o nepoctivom zámere dlžníka. Aj podľa zistení ustanoveného správcu príčinou platobnej neschopnosti dlžníka bola skutočnosť, že si rodina dlžníka z dôvodu zabezpečenia bývania 5-člennej rodiny zobrala hypotekárny úver a kúpili si menší dom. Následne žalovaný prišiel o zamestnanie a ocitol sa v zlej finančnej situácii. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa dostal do kolotoča pôžičiek, musel pritom zabezpečovať potreby 5-člennej rodiny, keďže manželka nepracovala a najmä potreby troch maloletých detí. Žalobcom uvádzaný skutkový stav sám o sebe nepreukazuje naplnenie hmotnoprávnych predpokladov nepoctivého zámeru v konaní o oddlženie v zmysle ustanovení § 166g ods. 1 a 2 ZKR, pričom v zmysle ustanovenia § 166g ods. 4 ZKR súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý má vážne zdravotné problémy, alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. V tej súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že v dôsledku pandémie COVID-19 preukázateľne došlo k zníženiu jeho príjmu a zvýšeniu jeho výdavkov, čo sa v čase vydania predmetného uznesenia Okresného súdu Prešov nepredpokladalo. Na preukázanie týchto skutočností predložil ročné zúčtovania za roky XXXX, XXXX a XXXX, kde je preukázateľné znižovanie hrubého mesačného príjmu žalovaného. Preto si žalovaný nie je vedomý, že by zneužil právo na osobný bankrot a vedome zaviedol súd. Dlh voči žalobcovi nemal z čoho splácať. Avšak dňa XX.XX.XXXX uhradil žalobcovi splátku v sume 1.000 €. Žalovaný môže pritom ešte splniť podmienku, že za najbližších 5 rokov každému nezabezpečenému veriteľovi uhradí aspoň 30 % z jeho pohľadávky. Táto minimálna výška splatených dlhov (30 %) je určená iba pri forme oddlženia splátkovým kalendárom. S poukazom na vyššie uvedené, najmä na skutočnosť, že žalobca nepreukázal nepoctivý zámer dlžníka, žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 7. Z dôkazov predložených žalovaným vyplýva, že za rok XXXX dosiahol ročný hrubý príjem vo výške 17.353,65 €, za rok XXXX vo výške 15.928,31€ a za rok XXXX vo výške 15.688,68 €. Za rok XXXX žalovaný nepredložil žiadne potvrdenie o príjme.
8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX a opakovane na deň XX.XX.XXXX, ktoré pojednávania boli na základe žiadostí právnej zástupkyne žalovaného pre preukázané zdravotné dôvody odročené. Následne súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, ktoré bolo bez prejednania odročené, a to na základe zhodného návrhu zástupcov strán sporu, za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX oznámil právny zástupca žalobcu, že po zvážení všetkých doposiaľ známych skutočností nepovažuje za účelné a správne pokračovať v mimosúdnych rokovaniach. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktoré predvolal zástupcov strán sporu (§ 178 Civilného sporového poriadku). Právna zástupkyňa žalovaného sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila. Súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne (§ 106, § 111, § 183 Civilného sporového poriadku). Dňa XX.XX.XXXX (po pojednávaní) právna zástupkyňa žalovaného súdu doručila oznámenie, že dňa XX.XX.XXXX jej bolo doručené rozhodnutie Centra právnej pomoci o odňatí poskytovania právnej pomoci žalovanému. 9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výsluchom zástupcu žalobcu, oboznámením Zmluvy o úvere, Obchodných podmienok Žalobcu pre spotrebiteľské úvery, Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, Sadzobníka poplatkov žalobcu, účinných ku dňu uzatvorenia Zmluvy, návrhu na určenie splátkového kalendára, rozhodnutia Centra právnej pomoci č. XXXXX/XXXX F. zo dňa XX.XX.XXXX, zoznamu veriteľov, zoznamu majetku, potvrdení o zdaniteľných príjmoch FO zo závislej činnosti za roky XXXX, XXXX a XXXX, dokladu o zrealizovaní transakcie zo dňa XX.XX.XXXX, spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. XXXX/X/XXXX, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: 10. Dňa XX.XX.XXXX bol na Okresný súd Prešov prostredníctvom Centra právnej pomoci (CPP) elektronicky podaný návrh na určenie splátkového kalendára pre žalovaného ako dlžníka. Podaniu návrhu predchádzalo rozhodnutie CPP zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatné dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalovanému priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní pred súdom, v právnej veci oddlženia splátkovým kalendárom až do ustanovenia správcu. Súčasťou návrhu bol výpis z centrálneho registra exekúcii, z ktorého vyplýva, že voči žalovanému boli vedené exekučné konania na Okresnom súde G. G. pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX na vymoženie istiny 689,72 € s príslušenstvom a pod sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX na vymoženie istiny 322,91 € s príslušenstvom. 11. Z pripojeného životopisu dlžníka bolo zistené, že tento od roku XXXX pôsobil ako SZČO, pričom v rokoch XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX bol nezamestnaný. V opise aktuálnej životnej situácie v čase podania návrhu na konkurz žalovaný uviedol, že zo svojho príjmu a z príjmu manželky nevedeli zaplatiť ani základné životné potreby, preto to riešili pôžičkami, ktoré splácali ďalšími pôžičkami, v dôsledku čoho sa dostali do tzv. dlhovej špirály. Jeho príjem bol cca 650 €. V tom čase predali byt a kúpili si dom, ktorý je ich jediným majetkom, založeným v prospech banky. 12. V zozname veriteľov žalovaný uviedol H. G. A., I., J. G., I., E. G., I., A. A., I., K. L. C., I., J. L., A., J. K. A., A., I. - A. J., I., M. J., I., C. K. A., I., J. A., A., L. L. A. A., A., A., E. J. I., L. G., J., Mesto D. B. E., N. a O. D. P., A.. 13. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XXXX/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd poskytol dlžníkovi: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. C. XX/XX, XXX XX D. B. E. (žalovanému), ochranu pred veriteľmi, ustanovil správcu: P. A. M., so sídlom kancelárie F. X, XXX XX J., uložil dlžníkovi, aby na účet správcu zložil preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania vo výške 500 €, a to v lehote 7 (sedem) dní odo dňa doručenia výzvy správcu, začal hlavné insolvenčné konanie podľa článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) a uložil správcovi povinnosť bez zbytočného odkladu individuálne informovať známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike, o poskytnutí ochrany pred veriteľmi spôsobom v zmysle článku 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie). 14. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. XXXX/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd určil žalovanému splátkový kalendár v znení: ukladá dlžníkovi v lehotách podľa § 168f ZKR zaplatiť každému nezabezpečenému veriteľovi na uspokojenie jeho pohľadávky podľa § 166a ZKR kvótu 100 % z tejto
pohľadávky, oddlžuje dlžníka tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené len splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené splátkovým kalendárom a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. 15. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v konaní ako veriteľ dotknutý oddlžením odôvodnil tým, že žalovaný bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní splátkový kalendár určený súdom, pričom táto skutočnosť v konaní nie je sporná. Vo vzťahu k obrane žalovaného uviedol, že uvádzané zníženie príjmu nepovažuje za natoľko radikálne, aby došlo k úplnému porušeniu splátkového kalendára. Nemožno pritom opomenúť, že správa konkurznej podstaty predpokladá príjem za rok XXXX v čase zostavenia rozvrhu vo výške 16.694 € a pre nasledujúce roky 15.694 €. Samotný žalovaný v čase zostavenia rozvrhu uviedol predpokladaný príjem v sume 15.490 €, pričom v rokoch XXXX, XXXX, ale aj XXXX tento svoj predpoklad prekonal. Žalovaný podľa žalobcu za účelom preukázania tvrdenia o navýšení nákladov nepredložil žiaden dôkaz a túto skutočnosť nepovažuje za preukázanú. Napokon podľa § 168c ods. 3 horná hranica splátok nesmie presiahnuť predpokladaný príjem dlžníka znížený o nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a jeho vyživovaných osôb, na plnenie vyživovacej povinnosti dlžníkom a na plnenie oddlžením nedotknutých pohľadávok. Z návrhu splátok, ktorý zostavil správca, jednoznačne vyplýva, že rozdiel predpokladaných príjmov a výdavkov za obdobie od roku XXXX do roku XXXX predstavuje sumu 30.470 €. Ročne predstavuje hornú hranicu splátok suma 6.094 €. Mesačné zaťaženie žalovaného splátkovým kalendárom teda nesmelo prekročiť sumu 507,83 €. Žalovaný mal ročne uhradiť 4.885,40 €, pričom pre účely riadneho a včasného splácania bolo nutné, aby vyčlenil na splátky podľa splátkového kalendára sumu 407,12 €. Od právoplatnosti uznesenia o určení splátkového kalendára do podania žaloby však žalovaný uhradil len sumu 100 €. V žalobnom návrhu sa žalobca dopustil chyby v písaní a uviedol sumu 240 €, pričom z predložených podkladov je zrejmé, že sumu 140 € uhradil žalovaný ešte pred vyhlásením konkurzu v P. XXXX. Žalovaný mal v zmysle splátkového kalendára, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, plniť žalobcovi splátky po 550 € polročne, doposiaľ však uhradil len sumu 1.150 €, čím splatil splátky splatné XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a v časti splátku splatnú XX.XX.XXXX. Vo vzťahu k označenej prekážke pandémie COVID-19 uviedol, že v Slovenskej republike vypukla koncom 1. kvartálu roku XXXX a nijakým spôsobom teda nie je preukázané, prečo žalovaný minimálne v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX neplnil svoj záväzok riadne a včas, resp. prečo po vyhlásení vlády o skončení núdzového stavu k XX.XX.XXXX nedošlo aspoň k obnove plnenia splátkového kalendára. Žalovaný nevysvetľuje ani dôvody, prečo v prípade preukázateľnej existencie príjmu od roku XXXX doposiaľ neplnil aspoň pomerne k zníženiu príjmu. Žalobca žalovaným uvedené zníženie príjmu preto nepovažuje za výraznú zmenu. Žalobca napokon nesúhlasí ani so svojvoľnou interpretáciou ustanovenia §168c ods. 4 ZKR, v zmysle ktorého postačuje ak žalovaný splní 30 % nezabezpečených pohľadávok. Ustanovenie § 168c obsahuje podmienky zostavenia návrhu splátkového kalendára záväzné pre správcu konkurznej podstaty a ani gramatickým či teleologickým výkladom nemožno dospieť k záveru, k akému dospel žalovaný. Žalobca teda nepopiera, že od určenia splátkového kalendára prijal od žalovaného súhrnne sumu 1.150 €, avšak táto skutočnosť nejakým spôsobom nedokáže zhojiť fakt, že žalovaný neplnil a neplní splátkový kalendár riadne a včas a z pohľadu správania sa dlžníka po oddlžení je preukázateľne naplnený zákonný predpoklad absencie poctivého zámeru. Žalobca má teda za to, že žalovaný nepreukázal vážne dôvody, pre ktoré objektívne nemohol plniť splátkový kalendár ani len z časti, a preto považuje svoj návrh za oprávnený. 16. Podľa § 3 ods. 2 tretia a štvrtá veta zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ZKR), fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. 17. Podľa § 166i ods. 3 ZKR, správca na úvodom stretnutí podrobne poučí dlžníka o jeho povinnostiach, ako aj o následkoch nesplnenia týchto povinností vrátane trestnoprávnych následkov. 18. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
19. Podľa § 166f ods. 2 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú. 20. Podľa § 166f ods. 4 ZKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia. 21. Podľa § 166f ods. 5 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka. 22. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. 23. Podľa § 166g ods. 2 písm. c), e), f), g) a h) ZKR, dlžník nemá poctivý zámer, najmä ak - v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, - zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, - v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, - zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, - zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. 24. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. 25. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. 26. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma. 27. Podľa § 166g ods. 6 ZKR, v poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. 28. Podľa § 167 ods. 2 písm. c) ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch.
29. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoju tvrdenia dôkazmi. 30. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 31. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 32. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 33. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 34. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 35. Podľa § 192 CSP, skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. 36. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 37. Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka – fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov. Posudzovanie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania. Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu (nález Ústavného súdu SR z XX. XXXXXXX XXXX, sp. zn. Q./XXX/XXXX). Účelom oddlženia podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je garancia úplného uspokojenia pohľadávok veriteľov, ktoré hoci riadne prihlásené i zistené boli v konkurze uspokojené iba čiastočne, ale zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov (§ 166 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy. Zákonodarca súčasne zaviedol legálnu podmienku poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov stanovením čiastkových kritérií, ktoré je potrebné pri posudzovaní splnenia tejto podmienky vziať do úvahy. Posúdenie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov pritom nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania v intenciách binárnej logiky (splnil – nesplnil), ale súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu. Môže ísť o časové súvislosti, v kontexte so správaním dlžníka pred začatím konkurzného konania. Môže ísť aj o to, kto podal návrh na začatie konkurzného konania, nepochybne aj o to, aký právny pôvod majú pohľadávky, ktoré viedli dlžníka do stavu úpadku. Niet pochýb, že posúdenie materiálnej podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov sa nemôže odvíjať len od toho, či v priebehu konkurzného konania dlžník včas plnil svoje povinnosti, či formálne reagoval na požiadavky konkurzného súdu alebo správcu a podobne. 38. Uplatnenie zákonnej právnej normy, ktoré má na mysli čl. 152 ods. 4 Ústavy, nepochybne zahŕňa i subsumpciu tejto právnej normy na súdom zistený skutkový stav. Výsledok subsumpcie musí zohľadňovať skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a to tak, aby sa rozhodnutie čo najviac priblížilo požiadavkám spravodlivosti pri modelovaní obsahu právnych vzťahov medzi subjektmi dotknutými takým rozhodnutím. Splnenie formulovanej požiadavky je podstatným determinantom kvality súdnej ochrany, ktorý vyžaduje čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. základné právo v ňom zakotvené. 39. Účelom návrhu zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa zaviedol pojem osobný bankrot, je riešenie úpadku fyzických osôb, ktorý predstavuje v Slovenskej republike významný ekonomicko-sociálny
problém. Významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie je platobná neschopnosť dlžníka, ktorá sa predpokladá. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Poctivý zámer sa vymedzuje pozitívne aj negatívne, pričom toto vymedzenie v zákone je demonštratívne, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. kedy ho nemá. Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je oddlžením dotknutý. Zákonné ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. 40. Z vykonaného dokazovania bolo v danej veci zistené, že žalovaný ako dlžník, ktorý v minulosti vykonával aj podnikateľskú činnosť (SZČO) si musel byť vedomý svojich záväzkov, vrátane záväzku voči žalobcovi, ktoré majú majetkový charakter, najmä v súvislosti so zostavením rozvrhu a splátkového kalendára, vychádzajúc z predpokladaných príjmov, a to i samotným žalovaným. Napriek tomu žalovaný od právoplatnosti uznesenia o určení splátkového kalendára do podania žaloby uhradil len sumu 100 € a aj keď mal podľa splátkového kalendára plniť žalobcovi splátky po 550 € polročne, doposiaľ uhradil len sumu 1.150 €, teda nevynaložil žiadnu snahu svoj záväzok voči žalobcovi alebo ostatným veriteľom aj v situácii, ktorú opísal v rámci svojej obrany, nejakým spôsobom aspoň čiastočne riešiť. 41. Podmienkou platobnej neschopnosti fyzickej osoby, vyplývajúcej z definície v ustanovení § 3 ods. 2 tretia veta ZKR je neschopnosť plniť aspoň jeden peňažný záväzok po lehote splatnosti po dobu 180 dní. Z gramatického výkladu tejto definície vyplýva neschopnosť plniť, nie splniť, teda pre naplnenie podmienky platobnej neschopnosti by mal byť dlžník v takej finančnej situácii, ktorá mu neumožňuje ani čiastočne plniť jeho záväzky voči veriteľom bez toho, aby mu zostala aspoň základná suma v zmysle Nariadenia Vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Neschopnosť plniť svoj záväzok pritom musí byť všeobecná a musí byť zrejmé, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné. Ak teda dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je však ochotný ju uhradiť, nie je možné takého dlžníka považovať za platobne neschopného, čo vyslovil aj Najvyšší súd ČR v uznesení sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa X. XXXXXXXXX XXXX. Skutočnosť, že dlžník sa nachádza v zlej finančnej situácii, a to v súvislosti so vznikom epidémie, bez ďalšieho nijakým spôsobom nezakladá jeho platobnú neschopnosť, teda neschopnosť plniť svoje záväzky voči veriteľom aspoň čiastočne, aspoň formou tzv. symbolických úhrad, pričom až v prípade, ak je uspokojovanie záväzkov objektívne nemožné, môže byť dlžníkovi umožnené oddlženie. 42. Z konania dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie, vyplývajúceho z vyššie uvedeného prednesu žalobcu, ktorý žalovaný ničím nespochybnil, najmä zo štruktúry jeho veriteľov a záväzkov (pôžičky na splácanie pôžičiek) je preto možné jednoznačne ustáliť úmysel dlžníka riešiť dlhy voči veriteľom konkurzom (splátkovým kalendárom). Takýmto konaním teda žalovaný ako dlžník naplnil hmotnoprávne predpoklady nepoctivého zámeru v konaní o oddlženie v zmysle ustanovení § 166g ods. 2 písm. c), e), g) a h) ZKR, nakoľko z popísaného správania sa pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom, a teda že vzhľadom na časový rámec a rozsah neplnených záväzkov mal snahu poškodiť svojho veriteľa (žalobcu), ako aj ostatných veriteľov. Žalovaný teda vychádzajúc z jeho správania sa pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj po schválení splátkového kalendára, ktorý bez vážneho dôvodu riadne a včas neplnil, nemal pri svojom oddlžení poctivý zámer, čím došlo k naplneniu všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov pre podanie návrhu na zrušenie oddlženia žalovaného. 43. Žalovaný bol v konaní povinný v zmysle citovaných ustanovení CSP na preukázanie dôvodnosti svojej obrany tvrdiť a dokázať konkrétne skutočnosti, teda že ním uvádzané skutočnosti by sa a akým spôsobom reálne prejavili na reálnej nemožnosti plniť záväzky zo splátkového kalendára. Žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu, súčasne ničím neosvedčil svoj poctivý záujem na aspoň čiastočnom uspokojení nároku žalobcu, najmä nepreukázal aspoň snahu realizovať úkony, smerujúce k plneniu záväzkov. 44. Vzhľadom k tomu, že výpočet dôvodov nepoctivého zámeru v ustanovení § 166g ods. 2 ZKR je len demonštratívny, je ponechané na úvahe súdu posúdenie individuálnych okolností každého prípadu na ďalšie právne a skutkové vymedzenia, ktoré sa v prípade, ak dlžník pôsobil ako podnikateľ, v zmysle ustanovenia § 166g ods. 3 ZKR posudzujú prísnejšie. Vyhodnotením zistených skutočností jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel súd k záveru, že konanie žalovaného jednoznačne napĺňa pojem nepoctivého zámeru podľa ustanovení ZKR, a to aj v kontexte so závermi vyplývajúcimi z Nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého „Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka – fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov“, a preto v súlade s citovanými ustanoveniami ZKR rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 46. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.