Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 6T/21/2024 8124010724 18. 11. 2024 JUDr. Beáta Šuťaková ECLI:SK:OSPO:2024:8124010724.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 18. novembra 2024 v Prešove, takto rozhodol: Obžalovaný: A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. E. F. XXX, je vinný, že - dňa 26.09.2023 v čase o 09:26 hod. viedol ako vodič nákladné motorové vozidlo zn. Peugeot Boxer, ev. č. C. po úseku cesty I. triedy č. 18 v smere od obce Bertotovce na obec Hendrichovce, okr. Prešov, kde v 210,392 km cesty nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, začal vykonávať otáčanie vozidla vľavo v čase, keď motocyklista C. G. na motocykli zn. Honda E., ev. č. H. pohybujúci sa v tom istom smere jazdy v ľavom jazdnom pruhu už vykonával predchádzanie viacerých vozidiel a takto pre motocyklistu vytvoril náhlu prekážku, došlo k zrážke prednej časti motocykla so zadnou ľavou časťou vozidla Peugeot Boxer, v dôsledku čoho motocyklista C. G., trvale bytom H., I. J. XXX/XX utrpel ťažké poranenia, a to zlomeninu ľavej vretennej kosti, otvorenú zlomeninu oboch kostí pravého predlaktia s vykĺbením dolného vretenno lakťového zhybu, zlomeninu ľavého priečneho výbežku 2. driekového stavca, tržnozmliaždenú ranu brady, pomliaždenie hrudníka v oblasti mostíka a tržnozmliaždenú ranu pravého predkolenia s celkovou dobou liečenia spojenou s práceneschopnosťou v trvaní 12-14 týždňov, čím obvinený ako vodič týmto svojim konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 1 s poukazom na § 19 ods. 1 a s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2, písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, teda - inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal - prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona. Za to mu súd ukladá
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú F. K. C. L., so sídlom M. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 15.5.2024 obžalobu A. B. pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženie na zdraví ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia.
na obvineného podľa § 157 písm. h)
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe. Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal. Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, uznesením rozhodol, že vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nasledovné:
a zistil
Súčasťou spisu je aj vyčíslenie vynaložených liečebných nákladov F. K. C., a. s. vo výške 4.636,16 Eur, nakoľko poškodený C. G. je poistencom tejto poisťovne. Z pracovného posudku vypracovaného riaditeľom Správy a údržby ciest PSK zo dňa 22.02.2024 plynie, že obžalovaný pracuje ako vodič cestného morového vozidla. Pracovný pomer bol uzavretý na dobo určitú do 31.8.2024 a obžalovaný je hodnotený veľmi pozitívne tak z pracovného ak aj ľudského hľadiska, je nekonfliktný, pracovitý a svedomitý a poctivý k svojej práci. S jeho prácou sú nadriadení spokojní a nemajú k nej výhrady.
Z evidenčnej karty obžalovaného plynie, že vodičský preukaz mu bol vydaný 22.10.2004 a je evidovaných 17 blokových pokút, bez požitia alkoholu, a tiež odmietnutia vyšetrenia a 2 doprané nehody (roky 2006 a 2007). Zadržanie vodičského preukazu nie je evidované a tiež ani ostatné priestupky a ani trestné činy. Vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR je evidovaných 6 priestupkov, všetky na úseku dopravy. Obžalovaný A. B. nebol doposiaľ súdne trestaný. Súd uzavrel, že keďže obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku, súd považoval za preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal práve obžalovaný, a teda obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky prečinu ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom s poukazom na prvú vetu uvedeného paragrafu prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na jeho úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodeným ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu a prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade si znením § 38 ods. 2 Trestného zákona, teda zobral do úvahy, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a svoj skutok oľutoval. Trestný zákona za prečin podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona umožňuje uložiť v jeho osobitnej časti trest odňatia slobody v rozmedzí 1 až 5 rokov. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené rozhodné skutočnosti, kde súd nemohol nezobať do úvahy EKV obžalovaného, avšak oproti tomu zohľadnil samotný postoj obžalovaného v podobe jeho vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného zákona ako aj skutočnosť, že doposiaľ viedol riadny život a dospel súd k záveru, že na uvedomenie si následkov konania u obžalovaného postačí aj trest odňatia slobody uložený na spodnej hranici trestnej sadzby, a to v trvaní 1 roka. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu, lebo bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený. Na posilnenie účelu trestného zákona ako aj na skutočnosť, že ide o skutok spáchaný v súvislosti s výkonom činnosti vodiča a vzhľadom na okolnosti skutku a najmä jeho charakter, kedy v dôsledku konania obžalovaného spočívajúcom v porušení dôležitej povinnosti vodiča, v dôsledku čoho došlo k následku, ktorý sa prejavil ťažkou ujmou na zdraví poškodeného C. G., súd ukladal aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, kde na uvedomenie si následkov konania obžalovaným, a teda na dosiahnutie individuálnej ako aj generálnej prevencie trest uložený na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov v tomto prípade považoval za primeraný. Takýto trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a za dostatočný zabezpečenie účelu trestného zákona a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.
na
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody poškodenej strany, a to F. K. C., L.,, ktorá ako jediná z poškodených si nárok na náhradu škody uplatnila v zmysle § 46 Trestného poriadku, ale súd tohto poškodeného s nárokom odkázal na civilný proces, nakoľko bolo potrebné vykonať ešte ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného stíhania a neprimerane ho predĺžilo, berúc do úvahy aj postoj obžalovaného v podobe jeho vyhlásenia v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.