Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 29P/96/2024 8124203344 14. 10. 2024 JUDr. Katarína Vorobelová ECLI:SK:OSPO:2024:8124203344.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd A. sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: B. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcich z matky A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. A. XX, A. a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, v konaní o zníženie výživného takto rozhodol: I. Návrh na zníženie výživného z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Otec, svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 18.04.2024, žiadal znížiť výživné pre maloleté deti celkovo zo sumy 240,00 Eur na sumu minimálneho výživného. Svoj návrh odôvodnil tým, že je krátko po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a nedarí sa mu riadne zamestnať, má exekúcie vo výške viac ako 9 300,00 Eur, má výdavky taktiež na bývanie, stravu, ošatenie a podobne. Uviedol, že je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, nepoberá dávku v nezamestnanosti ani dávku v hmotnej núdzi. 2. Matka s návrhom nesúhlasila, poukázala na to, že pomery detí sa od posledného rozhodnutia rapídne zmenili, najstaršia dcéra má 15 rokov, dvojičky idú na 2. stupeň základnej školy. Matka uviedla, že by skôr uvažovala o zvýšení výživného, avšak vníma situáciu otca, tento návrh preto nepodáva. Doteraz určené výživné však nepostačuje na krytie potrieb maloletých detí. 3. Opatrovník taktiež s návrhom otca nesúhlasil. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s dokladmi rodičov o ich príjmoch a výdavkoch, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu č.k. 30P/270/2021, 30P/240/2014 ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav: 5. Maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 30P/240/20214 – 43 zo dňa 19.11.2014. Týmto rozsudkom boli maloleté deti zároveň zverené do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné pre Vivien 100,00 Eur a pre maloletého C. a C. po 70,00 Eur mesačne. V čase prvého rozhodovania o výživnom mala Vivien 5 rokov a dvojičky mali rok. Rozsudok vo výroku o výživnom bol potvrdený aj rozhodnutím Krajského súdu č.k. 4CoP/4/2015 -59 zo dňa 04.03.2015. V čase daného rozhodnutia bola matka na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok, prídavky na deti, invalidný dôchodok a peňažné kompenzácie, nakoľko bola ťažko zdravotne postihnutá. Spolu s deťmi bývala v rodinnom dome v F., ktorého vlastníkmi boli rodičia a otcov krstný otec. Celkový príjem matky bol XXX,XX Eur. Príjem otca bol XXX-XXX,XX Eur, splácal hypotéku
173,00 Eur, inkaso 157,00 Eur, pôžičku na auto vo výške 70,00 Eur, 120,00 Eur účelový úver na bývanie, ďalšiu pôžičku 50,00 Eur a nebankovej spoločnosti platil 40,00 Eur, poberal daňový bonus na deti. 6. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 30P/270/2021-63 bol otcovi pozastavený výkon rodičovských práv a to do skončenia výkonu trestu odňatia slobody. Dôvodom bol výkon trestu odňatia slobody u otca pre úmyselnú násilnú trestnú činnosť, pričom bolo preukázané, že vzhľadom k psychickému stavu detí, predovšetkým maloletej B., spôsobenej nevhodným agresívnym správaním zo strany otca, stretávanie otca s maloletými by nebolo vhodné. Zároveň bolo zistené, že maloleté dvojičky otca ani nepoznajú a za svojho otca považujú manžela matky. 7. V súčasnosti je otec prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, je zamestnaný a jeho príjem je XXX,XX Eur v čistom. Z toho platí výživné 240,00 Eur, uviedol, že stravu uhrádza vo výške 250,00 Eur, exekúcie 150,00 Eur, cestovné 60,00 Eur a 100,00 Eur domácnosť u sestry, u ktorej býva. Je zamestnaný na dobu neurčitú, pričom uviedol, že inú prácu si nehľadá z dôvodu, že mu bola ponúknutá zmluva na dobu neurčitú a pri hľadaní práce má problém s výpisom z registra trestov, kde má záznam za trestnú činnosť. Otec spochybnil trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený, resp. to, že by bol vinný a v súčasnosti si podal návrh na obnovu konania. Vo výkone trestu odňatia slobody bol od 18.03.2018 do 06.03.2024. Pred nástupom do výkonu trestu pracoval ako taxikár, jeho príjem bol asi 680,00 Eur. 8. Na tunajšom súde prebieha konanie o nahradenie súhlasu otca so zmenou priezviska maloletých. Na pojednávaní otec uviedol, že s touto zmenou nemá problém a rodičia sa dohodli, že pôjdu na matriku a podajú si žiadosť o zmenu priezviska maloletých. 9. Matka je naďalej invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,XX Eur, 70,00 Eur príspevok pre zdravotne ťažko postihnutého a rodinné prídavky na 3 deti. Je vydatá, žije s manželom v rodinnom dome manžela. Inkaso platia vo výške 250,00 Eur mesačne. Manžel pracuje ako živnostník. Matka v súčasnosti čaká ich spoločné dieťa, ktoré sa má narodiť koncom roka. Manželia platia hypotéku 200,00 Eur mesačne, ďalšie výdavky majú na stravu, hygienu, drogériu, ošatenie a podobne.
10. Maloletá B. je žiačkou Strednej združenej školy služieb v 1. ročníku, má 15 rokov, matka jej zakúpila potreby na prax do školy za 200,00 Eur, stravuje sa v škole, kde platí 20,00 Eur mesačne. Mladšie deti sú dvojičky, navštevujú 5. ročník základnej školy, kde im matka platí po 20,00 Eur mesačne. Maloleté deti sú zdravé, matka im zakupuje pomôcky do školy, oblečenie a podobne. Platí im mobilný telefón asi po 8,00 Eur mesačne. Výdavky má na lieky, pokiaľ sú chorí, prekonávajú bežné detské ochorenia. Všetci traja nosia okuliare. Ďalšie výdavky matky sú na internet 23,00 Eur, TV 16,60 Eur, poistné a na auto a životná poistka 120,00 Eur, pohonné hmoty 240,00 Eur. 11. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 12. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 13. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 14. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 15. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 17. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 18. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 19. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. V predmetnom konaní bolo preukázané, že otec bol vo výkone trestu odňatia slobody, pričom do výkonu trestu sa dostal za úmyselný trestný čin. Vlastným konaním sa teda pripravil o určitý príjem. Ďalej bolo preukázané, že posledná úprava výživného bola v roku 2015, kedy maloleté deti boli vo veku 5, resp. 1 rok. Starostlivosť o maloleté deti vtedy aj doteraz výlučným spôsobom zabezpečuje matka, otec či už o deti nejavil záujem z objektívnych dôvodov, pretože bol vo výkone trestu, resp. ak bol mimo, o výchovu nejavil záujem. Príjem otca v čase prvého rozhodovania o výživnom, v čase nástupu do výkonu trestu aj v súčasnosti, bol približne rovnaký do XXX,XX Eur mesačne. Taktiež výdavky otca v danom čase boli približne rovnaké. Súd poukazuje na to, že otec sa vlastným konaním zbavil možnosti získavať lepšie zamestnanie, resp. mať vyšší príjem. Ďalej súd poukazuje na to, že dlhodobo si svoje rodičovské povinnosti, okrem vyživovacej povinnosti neplní. Súd zároveň poukázal na to, že mal. B. nastúpila na strednú školu a maloleté dvojičky sú na 2. stupni základnej školy. Od poslednej úpravy výživného, teda matka mohla podať návrh na zvýšenie výživného, či už pri nástupe detí na základnú školu, po ich nástupe na 2. stupeň základnej školy, alebo pri nástupe mal. B. na strednú školu. Matka však tento návrh nepodala, vníma situáciu otca a žiada od neho výživné aspoň v sume určenej pred deviatimi rokmi. Súd má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať dané výživné. Pokiaľ v súčasnosti príjem otca z jeho pracovného pomeru nepostačuje na krytie jeho výdavkov, je možné u otca privyrábať si brigádnicky a zabezpečiť si príjem tak, aby bol schopný uhrádzať výživné. Každopádne súd poukazuje na § 75 ods. 1 zák.č. 36/2005 a skutočnosť, že nemôže prihliadať na situáciu otca, spôsobenú jeho nevhodným, resp. protiprávnym konaním. Vzhľadom k týmto skutočnostiam teda súd návrh zamietol 21. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 23. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP) Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).