Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 8Cbi/6/2024 8124204841 04. 12. 2024 JUDr. Žaneta Motyková ECLI:SK:OSPO:2024:8124204841.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v spore žalobcu: JUDr. Peter Bartoš, Námestie Slobody 2, 066 01 Humenné, správca úpadcu: Eco Energy Point, s.r.o., Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 48 050 164, právne zast.: JUDr. Gabriela Ulbrichtová, advokátka, Garbiarska 83/20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 55 116 451 proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX, XXX XX C., právne zast.: AK Peter Čabák, s.r.o., Južná trieda 2/A, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 51 336 448, o určenie neúčinnosti právnych úkonov , takto: rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca podal dňa 31.05.2024 na Okresnom súde Prešov návrh na určenie neúčinnosti právnych úkonov a to výber hotovosti z bankového účtu úpadcu v prospech žalovaného v celkovej sume 880,Eur a zároveň žiadal vydať tieto finančné prostriedky v prospech konkurznej podstaty úpadcu Eco Energy Point s.r.o. v konkurze. Žalobca má za to, že tieto právne úkony bol realizované medzi osobami spriaznenými podľa § 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ako ZKR), pretože osoba A. B. je štatutárny orgán úpadcu. Žalobca v žalobe zároveň poukázal na absenciu transferového oceňovania v zmysle zákona číslo 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a usmernenia číslo MF/019153/2018 - 724 o určení obsahu dokumentácie, ktoré je v prípade právneho úkonu medzi závislými osobami povinné za účelom, aby transakcie prebiehajúce medzi závislými osobami boli uskutočňované za trhových podmienok. Vo vzťahu k odporovateľnosti žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase učinenia výberu hotovosti z účtu úpadcu mal úpadca viacero splatných záväzkov voči viacerým veriteľom a s poukazom na prihlášky konkurzných veriteľov úpadcu napadnutými výbermi peňažných prostriedkov došlo k ich ukráteniu, pričom tento úmysel bol alebo musel byť žalovanému známy. Napadnutý výber hotovosti bol učinený po začatí konkurzného konania dňa 06.04.2023 a 18.04.2023. Napadnutý prevod peňažných prostriedkov navyše považuje za mrhanie majetkom úpadcu. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 31.07.2024 nerozporoval, že dňa 06.04.2023 vybral z účtu úpadcu sumu 500,- Eur a dňa 18.04.2023 sumu 380,- Eur. Uviedol, že tieto finančné prostriedky slúžili na úhradu záväzkov úpadcu existujúcich v tom čase. Procesná obrana žalovaného spočívala v tom, že žalobca nepreukázal, že napadnutými právnymi úkonmi došlo k naplneniu hmotnoprávnych predpokladov v § 57 a nasledovné ZKR. Podľa názoru žalovaného správca nepreukázal zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, ku ktorému malo dôjsť po uskutočnení ním odporovaného právneho úkonu dlžníka, ktorým by sa ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach je na správcovi. Zo žalobcom predloženého prehľadu prihlásených pohľadávok podľa
jeho názoru vyplýva, že do konkurzu boli prihlásené pohľadávky v celkovej výške 640 927,58 Eur a zo stránky registra úpadcov, ktorú aktualizuje práve sám žalobca, vyplýva, že celkový majetok úpadcu predstavuje sumu 1 085 418,93 Eur a preto nedošlo k naplneniu základnej zákonnej podmienky, ktorou je ukracovanie uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, keďže hodnota majetku je omnoho vyššia ako hodnota všetkých prihlásených pohľadávok. Podľa názoru žalovaného žalobca v žalobe argumentoval, že úkony, ktoré napáda, sú všetkými druhmi odporovateľných právnych úkonov podľa § 58 až 60 ZKR, avšak bližšie nezdôvodnil, prečo dané úkony spadajú pod tieto jednotlivé ustanovenia. 3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.12.2024, na ktorom vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi. Právni zástupcovia sporových strán zotrvali vo svojej argumentácii. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: 4. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 20.02.2023 sp. zn. 1K/2/2023 bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi Eco Energy Point, s.r.o. so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 48 050 164. 5. Konateľ úpadcu, A. B., dňa 06.04.2023 vybral z účtu dlžníka sumu 500,- Eur. Konateľ úpadcu, A. B., dňa 18.04.2023 vybral z účtu dlžníka sumu 380,- Eur. Predmetné finančné prostriedky použil na existujúce záväzky úpadcu v podobe nákladov súvisiacich s prevádzkovaním úpadcu. 6. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 24.05.2023 sp. zn. 1K/2/2023 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Eco Energy Point, s.r.o. so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 48 050 164. Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia: 7. Podľa § 3 ods. 1 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. 8. Podľa § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. 9. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e) ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. 10. Podľa § 10 ods. 1 ZKR Bežné právne úkony podnikateľa alebo osoby vykonávajúcej inú činnosť ako podnikanie na účely tohto zákona sú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich podnikania alebo inej činnosti.
11. Podľa § 10 ods. 3 písm. a) až g) ZKR (3) Za bežný právny úkon na účely tohto zákona sa nepovažuje a) založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby, b) nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe, c) prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje významný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom, d) uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov, e) zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou, f) urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu, g) urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok. 12. Podľa § 14 ods. 3 ZKR O začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie. 13. Podľa § 14 ods. 5 písm. a) ZKR Začatie konkurzného konania má tieto účinky: dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, 14. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. 15. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. 16. Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. 17. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. 18. Podľa § 58 ods. 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. 19. Podľa § 58 ods. 2 ZKR, právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 20. Podľa § 58 ods. 3 ZKR, ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. 21. Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
22. Podľa § 59 ods. 3 ZKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 23. Podľa § 59 ods. 4 ZKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. 24. Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. 25. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 26. Podľa § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. 27. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. 28. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právne posúdenie veci: 29. V prejednávanej právnej veci bolo nesporné, že dňa 25.02.2023 začalo konkurzné konanie voči dlžníkovi Eco Energy point s.r.o. v konkurze a následne s účinkami ku dňu 31.05.2023 bol vyhlásený konkurz na spoločnosť Eco Energy Point s.r.o. v konkurze. Medzi sporovými stranami zároveň nebolo sporné, že dňa 06.04.2023 a 18.04.2023 konateľ spoločnosti Eco Energy Point s.r.o. v konkurze vybral z účtu tejto spoločnosti sumu v celkovej výške 880,- Eur. Rovnako nie je sporné, že úpadca a žalovaný sú spriaznenými osobami podľa § 9 ZKR. 30. Prvoradým bolo pre súd v konaní ustáliť, či žalovanému úkonu v podobe výberu hotovosti z bankového účtu úpadcu je možné odporovať. Výber hotovosti je podľa názoru súdu faktickým úkonom, ktorému nie je možno odporovať a preto ani nemôže byť spôsobilým predmetom odporovacej žaloby. Právny úkon podľa § 34 Občianskeho zákonníka predstavuje prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Faktický úkon výberu hotovosti z účtu však nenapĺňa takto vymedzenú definíciu právneho úkonu. V takto navonok prejavenej vôle v podobe výberu finančných prostriedkov absentuje právnym poriadkom predpokladaný vznik, zmena a zánik práv a povinností. Z vymedzenej legálnej definície právneho úkonu zároveň plynie, že ide len o také správanie v podobe prejavu vôle, ktoré právo (teda právny predpis či zmluva a pod.) predpokladá. To v konzekvencii znamená, že jednostranné prejavy vôle môžu mať právnu relevanciu, len ak sú v práve predvídané. Právnym úkonom je teda určitý, v hypotéze právnych noriem predpokladaný skutkový stav. 31. V prejednávanej právnej veci malo v dôsledku žalovaných úkonov, výbermi hotovosti vymedzených v petite žaloby, dôjsť k zániku záväzku, avšak súd má za to, že žalobca mal žalovať neúčinnosť právneho úkonu splnenia záväzku a nie faktického úkonu výberu finančných prostriedkov slúžiacich na splnenie záväzkov. Napriek uvedenému súd v snahe eliminovať prípadné zmenšovania majetku úpadcu a naplnenia účelu odporovacej žaloby pristúpil k posudzovaniu žalovaných úkonov ako úkonov, ktorým možno odporovať a v ďalšom sa nimi zaoberal. Súd tak siahol po extenzívnom výklade pri snahe o naplnení účelu odporovateľnosti právnych úkonov v konkurznom konaní. K otázke hodnotenia
žalobcom vymedzeného úkonu, ako spôsobilého predmetu odporovacej žaloby, t.j. v hodnotení, či výber hotovosti možno považovať za právny úkon, ktorému je možné odporovať, súd poukazuje na existujúcu judikatúra súdov Českej republiky (NS ČR sp. zn. 29 Cdo 677/2011, 11 Cdo 1647/2016, 3 Cdo 472/2008), ktorá ustálila, že bezhotovostný prevod - úhrada má povahu právneho úkonu, ak ním dlžník sleduje, t.j. ak jeho obsahom je prejav vôle dlžníka splniť dlh (peňažný záväzok) svojmu veriteľovi. Pri naplnení týchto podmienok je bezhotovostný prevod (úhrada) z účtu dlžníka v prospech účtu veriteľa právnym úkonom podľa § 34 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o prejav vôle smerujúci k zániku povinnosti (záväzku) – splnenie dlhu (§ 559 ods. 1 Občiansky zákonník, § 324 ods. 1 Obchodný zákonník). Vzhľadom na príbuznosť a blízkosť právneho prostredia Českej a Slovenskej republiky, považuje súd rozhodnutia najvyšších súdnych autorít Českej republiky za kompatibilné a aplikovateľné v našich právnych podmienkach. 32. Pri posudzovaní odporovateľnosti právneho úkonu bolo povinnosťou súdu skúmať, či sú splnené podmienky odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze. K predmetnému úkonu výberu hotovosti totiž nesporne došlo po začatí konkurzného konania. Po začatí konkurzného konania možno v zmysle ustanovenia § 14 ods. 5 ZKR odporovať všetkým právnym úkonom úpadcu, ktoré nie sú bežnými právnymi úkonmi. Žalobca v tejto súvislosti neuniesol bremeno tvrdenia a už vôbec nie dôkazné bremeno vo vzťahu k preukazovaniu, či ním napadnutý úkon vybočuje z rámca bežných právnych úkonov. Žalobca svoju žalobu postavil na tom, že žalované právne úkony sú bez primeraného protiplnenia, sú zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi a zároveň ukracujúcimi právnymi úkonmi a argumentoval v nej ustanoveniami § 58 až 60 ZKR. Žalobcom uvedená argumentácia sa však vzťahuje na právne úkony učinené pred začatím konkurzného konania. Tomuto záveru nasvedčuje aj stanovenie lehôt pre uskutočnenie toho ktorého odporovateľného právneho úkonu podľa § 58 až 60 ZKR. Podľa § 58 ods. 3 ZKR odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania a ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa § 59 ods. 4 ZKR odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania a ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Rovnako podľa § 60 ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Všetky tieto lehoty vymedzené v paragrafe 58 a 60 ZKR pre uskutočnenie odporovateľného právneho úkony sa počítajú od začatia konkurzného konania. Po začatí konkurzného konania nastupuje nový režim, v rámci ktorého sa citované ustanovenia nepoužijú a odporovať možno v zásade všetkým úkonom, ktoré vybočujú z rámca bežných právnych úkonov. Po začatí konkurzného konania totiž platí, že úpadca nie je oprávnený robiť žiadne právne úkony okrem tých, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom podnikania úpadcu a teda všetka jeho činnosť sa musí obmedziť len na bežné právne úkony. Následne možno odporovať všetkým právnym úkonom, ktoré nespadajú pod legálnu definíciu bežných právnych úkonov a nie je potrebné preukazovať, či tieto úkony spĺňajú podmienky vymedzené v paragrafe 58 a 60 ZKR, a teda či ide o úkony bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúce alebo a ukracujúce právne úkony. Pre úspešnosť odporovacej žaloby po začatí konkurzného konania stačí tvrdiť a preukázať, že úkony uskutočnené po začatí konkurzného konania neboli bežnými úkonmi slúžiacimi na zabezpečenie riadneho chodu úpadcu. Žalobca však tieto skutočnosti netvrdil ani nepreukázal. Odporovateľnosť právnych úkonov podľa § 14 ods. 5 ZKR alebo podľa § 58 až 60 ZKR je právnou otázkou, posúdenie ktorej prináleží jedine súdu, avšak ak žalobca v konaní žiadnym spôsobom netvrdí ani nepreukazuje, že ním napadnuté právne úkony nie sú bežnými právnymi úkonmi, ktorým by bolo možné po začatí konkurzného konania odporovať, súd ich takto bez ďalšieho nemôže posudzovať a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Napriek snahe učiniť zadosť spravodlivosti tak súd nemôže takýmto spôsobom prekvalifikovať a modifikovať už uplatnený nárok, ktorý skutkovo ani právne žalobca dostatočným spôsobom nešpecifikoval. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na rozhodnutie NS SR zo dňa 14. marca 2019 sp. zn. 3Cdo/27/2019: „Riešenie skutkovej otázky je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť, či nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Na
rozdiel od toho riešenie právnej otázky prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie právnej normy na posudzovaný prípad“. 33. Žalovaný už vo svojom prvotnom vyjadrení zo dňa 31.07.2024 uviedol, že finančné prostriedky, ktoré v hotovosti vybral z účtu úpadcu, vložil do pokladne úpadcu a použil ich na úhradu existujúcich záväzkov. Na pojednávaní dňa 04.12.2024 doplnil, že tieto finančné prostriedky použili na úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním úpadcu ako takého, napríklad na úhradu telekomunikačných služieb. Žalobca napriek jasne vyjadrenému predbežnému právnemu názoru súdu, ktorý plne korešponduje s právnym názorom vyjadreným v tomto rozsudku, nenavrhol žiadne dokazovanie vo vzťahu k tomu, či žalovaný skutočne vložil predmetné finančné prostriedky do pokladnice úpadcu a či tieto boli použité na úhradu bežných nákladov súvisiacich s chodom spoločnosti. Právna zástupkyňa žalobcu síce uviedla, že nevie, na čo boli predmetné finančné prostriedky použité, avšak v tejto súvislosti nenavrhla žiadne dokazovanie a preto súd bez ďalšieho nemohol vyhodnotiť skutkové tvrdenia žalovaného ako nepravdivé. Podľa názoru súdu zo strany žalobcu nedošlo k relevantnému popretiu skutkových tvrdení protistrany. Žalobca tak v zmysle uvedeného neuniesol bremeno tvrdenia, že napadnuté úkony uskutočnené po začatí konkurzného konania nie sú bežnými právnymi úkonmi a neuniesol ani dôkazné bremeno. 34. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 285/2008 „Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok preňho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Súd zároveň o vzťahu k dôkaznému bremenu poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.03.2010 sp. zn. 5 Obo 52/2010 „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.“ 35. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť že žalobca nevyužil svoje právo podľa ustanovenia § 167 ods. 3 CSP a nevyjadril sa k prostriedkom procesnej obrany žalovaného. Súdu je z jeho vlastnej činnosti známe, že žalobca podáva hromadne obdobné žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov, pričom jeho právna argumentácia je v každom jednom konaní takmer totožná. Súd však poukazuje na skutočnosť, že každý jeden právny úkon, ktorému chce žalobca odporovať, je špecifický a žalobu je potrebné individualizovať a konkretizovať podľa konkrétneho právneho úkonu. Žalobca predsa musí rozlišovať, či sa jednotlivé právne úkony, ktorým odporuje, uskutočnili pred začatím konkurzného konania alebo po jeho začatí. Ak žalobca nepristúpi k riadnej špecifikácii svojho nároku a tento skutkovo a právne nevymedzí podľa okolnosti daného prípadu, má to za následok neúspech v spore. Súd pritom akceptuje argumentáciu žalobcu o tom, že vychádza výlučne z podkladov poskytnutých úpadcom, avšak žalobca si ako dominus litis musí uvážiť efektívne právne prostriedky na ochranu záujmov veriteľov a rozhodnúť sa, či podá odporovaciu žalobu, v rámci ktorej vie uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
36. V zmysle uvedeného súd konštatuje, že v konaní nebolo tvrdené a preukázané splnenie základného hmotnoprávneho predpokladu pre úspešnosť odporovacej žaloby v podobe odporovateľnosti právnych úkonov uskutočnených po začatí konkurzného konania v zmysle ustanovenia § 14 ods. 5 ZKR a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 37. Na základe uvedeného sa súd nezaoberal argumentáciou sporových strán vo vzťahu k transferovému oceňovaniu či žalovaným namietaného nedostatku základného hmotnoprávneho predpokladu pre naplnenie odporovacej žaloby podľa § 57 ods. 4 ZKR v podobe kvalifikovaného zmenšenia majetku úpadcu. 38. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V spore bol plne úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.