Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 34C/52/2024 8124207386 05. 09. 2024 JUDr. Peter Uhrinovský, PhD. ECLI:SK:OSPO:2024:8124207386.2
Uznesenie Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. C. XXX, D., adresa na doručovanie: E. XX, XXX XX F., proti odporcovi F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá odporcovi F. B., nar. XX.XX.XXXX, aby sa nepribližoval k navrhovateľke A. B., nar. X.X.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonov v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi verejnej moci v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch, ako aj s výnimkou nevyhnutného sa priblíženia k navrhovateľke za účelom nevyhnutnej realizácie výkonu rodičovských práv a povinnosti odporcu vo vzťahu ich maloletým deťom. II. Poučuje odporcu, že môže podať žalobu vo veci samej, pričom v konaní iniciovanom podanou žalobou budú stranami odporca ako žalobca a navrhovateľka ako žalovaná a predmetom konania bude nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Následkom úspešnej žaloby vo veci samej je zároveň aj zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. III. Navrhovateľke priznáva nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 21.8.2024 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke a ich maloletým deťom G. B., nar. XX.X.XXXX a B. B., nar. XX.X.XXXX (ďalej spoločne aj ako „maloleté deti“) na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci s tým, že navrhla, aby súd nariadil kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. 1.1. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa XX.X.XXXX (zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. H. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX). Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov dňa 2.3.2023 s právoplatnosťou od 27.3.2023. 1.2. Manželské spolužitie s odporcom bolo dlhodobo narušené a nefunkčné. Odporca dlhé roky nadmieru požíva alkohol. Navrhovateľku dlhodobo osočuje pred cudzími ľuďmi, pred verejnými orgánmi aj pred rodinou. Uráža ju, ponižuje, vydiera a zastrašuj. Niekoľkokrát hrozil, že ju nechá nedobrovoľne hospitalizovať na psychiatrii. Voči odporcovi cíti strach a nevie, čo má od neho čakať a čoho je schopný. 1.3. Počas celého manželstva sme bývali v prenajatých bytoch v Brne. Zo spoločnej domácnosti navrhovateľka odišla v októbri 2022. Od odporcu odišla s deťmi po 5 rokoch manželstva, keď stupňoval
vyhrážky o ublížení jej rodine, bratovi a proti nej a maloletým deťom. Bývanie v domácnosti s odporcom bolo psychicky neznesiteľne a mal strach, že dôjde k fyzickým útokom. Odporca sa dlhodobo dopúšťal manipulatívneho správania, ale aj násilného psychického správania, ktoré v nej dlhodobo vyvolávalo pocit strachu a nedôvery voči odporcovi ako manželovi. 1.4. Třestním příkazem Městského soudu v Brne zo dňa 20.01.2023, č. j. 1T/4/2023, právoplatný dňa 08.03.2023 (ďalej aj ako „Trestný rozkaz Mestského súdu v Brne“) bol odporca uznaný vinným zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania podta ust. 353 ods.. 1 TZ, ktorého sa dopustil voči navrhovateľke. 1.5. Navrhovateľka sa s maloletými deťmi vrátila na Slovensko a presťahovala sa k jej rodičom do Prešova. V priebehu roka 2023 si kúpila vlastný byt Prešove, do ktorého sa s maloletými deťmi presťahovala. V zastrašovaní však odporca pokračoval aj naďalej, a to predovšetkým písomnou formou zasielaním správ a emailov. 1.6. Počas novembra 2022 dochádzalo k eskalácii urážok od odporcu prostredníctvom FB Messengeru. V novembri 2022 to navrhovateľka nahlásila na okresnej prokuratúre a na PZ v Prešove, pričom prípad bol uzatvorený s pokarhaním. 1.7. Koncom mesiaca marec 2023 sa odporca presťahoval do Prešova. Styk odporcu s maloletými deťmi navrhovateľka umožňovala v zmysle dočasne uzavretej dohody na súde v Brne. Odporca sa domáhal styku aj mimo dohodnutej úpravy a to veľmi neprimeraným spôsobom. Citovo ju vydieral tým, že si po dcéru G. príde do škôlky za asistencie polície, čím chcel vzbudiť obavy a stres. Snažila sa odporcovi vyhovieť, nakoľko chcela zabrániť nadbytočnému emočnému zaťažovaniu mal. G.. Mal. Margarétka je veľmi citlivým a vnímavým dieťaťom. 1.8. Počas obdobia od decembra 2022 do júla 2023 odporca pokračoval s obťažujúcimi správami. Telefonoval navrhovateľke aj niekoľkokrát denne proti jej vôli počas celého dňa a potom písal čo všetko proti nej použije, ak mu nedvihne telefón. Ak nekomunikovala, ako on vyžadoval, zastrašoval ju, že sa postará, aby prišla o domov, o prácu a o deti. Podozrenie z prečinu nebezpečné vyhrážanie z obdobia 1.4.-14.5.2023 bolo dňa 1.6.2023 príslušníkom OR PZ Prešov Odmietnuté. 1.9. Ohováranie, ponižovanie a zastrašovanie naďalej pokračovalo. Odporca sa naďalej domáhal styku podľa svojich požiadaviek pod hrozbou privolania sociálneho pracovníka alebo polície. Policajnú kontrolu privolal k navrhovateľke domov 2x, aj napriek tomu, že o stave maloletých detí bol pravidelne informovaný. Podnet na ÚPSVaR poslal tiež 2x, v 12/2022 a v 11/2023 s podozrením na fyzické týranie maloletých detí. 1.10. Správanie odporcu výrazne zasahovalo a zasahuje do kvality života navrhovateľky, ale aj života maloletých detí. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka podala dňa 19.7.2023 trestné oznámenie, na podklade ktorého prebiehajú procesné úkony na polícii. 1.11. Výrazný zvrat nastal dňa 5.8.2023, kedy pri realizácii styku sa správal odporca emočne labilne, bol výbušný a útočný. G.. B. odkopol na ulici vankúšik, čo sa mal. G. veľmi dotklo. Stretnutie vyvrcholilo tak, že otec nasilu odtiahol mal. G. za ruku preč od matky. Táto situácia mal. G. tak znepokojila, že sa domov vrátila vydesená a vystresovaná. 1.12. Následne dňa 11.3.2024 bolo začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie odporcovi za prečin nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a ods. I písm. a), písm. c), písm e) Trestného zákona, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona (ČVS: ORP-834/1-VYS-PO-2023). Zároveň si žalovaný dlhodobo, teda od 06/2023, neplní vyživovaciu povinnosť a bola vznesená obžaloba za prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. (2Pv 31/24/7707-7, EEč: 2-58-303-2024). 1.13. Od vznesenia obvinenia správanie žalovaného neeskalovalo, chvíľu prebiehala spolupráca s OZ Familiam, potom odporca nejavil žiaden záujem o deti až do 15.8.2024 kedy po 2-mesačnej odmlke žalovaný požiadal o styk s deťmi a navrhovateľka to odmietla. Ako dôvod uviedla prebiehajúce súdne konanie a že trvám na svojom návrhu. Následne odporca poslal správu, že ďalej odmieta spolupracovať'
s kolíznou opatrovníčkou pani F. aj s OZ Familiam. V kópii posiela zároveň 3. podnet na UPSVaR na preverenie spôsobilosti navrhovateľky riadne sa starať o deti. Tvrdí, že od 2. pôrodu trpí poruchou osobnosti. Dňa 23.8.2024 sa chystá prevziať deti na adrese E. XX, F. a žiada o súčinnosť soc. pracovníka pána E. a hrozí privolaním polície, ak deti nedostane dobrovoľne. 1.14. Takéto psychické násilie navrhovateľku nesmierne vyčerpáva. Deti boli mnohokrát svedkami tohto správania, čo má na veľmi negatívny vplyv a môže im to do budúcna spôsobiť psychické problémy a Margarétke znovu zhoršiť jej momentálne stabilizovaný psychický stav. 1.15. Navrhovateľka má za to, že ak by takéto správanie naďalej pokračovalo, ako je tomu v súčasnosti, tak by mohlo dôjsť k vážnej ujme na jej zdraví a živote, ako aj na zdraví maloletých detí. Na základe vyššie uvedeného má za to, že odporca bude aj naďalej pokračovať v násilnom správaní, a preto žiada súd o nevyhnutnú súdnu ochranu. 2. Nakoľko sa navrhovateľka návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť nepribližovať sa nie len k nej, ale aj k ich maloletým deťom, tak tento návrh bol zároveň po jeho doručení zapísaný aj do súdneho registra „P“ (poručenská agenda), pričom konanie iniciovane týmto návrhom v časti návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletým deťom sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 27P/195/2024. V konaní 27P/195/2024 súd zároveň rozhodne o návrhu vo vzťahu k maloletým deťom, a preto súd v tomto konaní z procesného hľadiska ani o návrhu vo vzťahu k maloletým deťom nerozhodoval. 3. Navrhovateľka na osvedčenie ňou tvrdených skutočností k návrhu pripojila aj listinné dôkazy, a to (-) Sobášny list z 20.11.2017, (-) Výpis z LV č. XXXXX (čiastočný) pre katastrálne územie F., (-) rodné listy maloletých detí, (-) Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 27P/272/2022-52 zo dňa 2.3.2023, (-) Upovedomenie Okresnej prokuratúry Prešov z 22.8.2023, (-) Oznámenie o skutočnostiach, že dochádza k páchaniu trestného činu na chránených osobách z 19.7.2023, (-) Trestní příkaz Městského soudu v Brne č. j. 1T/4/2023 zo dňa 20.01.2023, (-) Upovedomenie OR PZ odbor kriminálnej polície Prešov z 11.3.2024, (-) Správy klinického psychológa z 19.9.2023 a 3.4.2024, (-) email z 14.2.2024 odoslaný z adresy F. na adresu A., (-) emaily z 16.8.2024 odoslané z adresy F. na adresu A.. 4. Dňa 4.9.2024 súd vykonal výsluch navrhovateľky (ďalej aj ako „Výsluch“). Navrhovateľka v rámci Výsluchu uviedla, že odo dňa podania návrhu do dňa Výsluchu sa v jej situácii nič nezmenilo, stav trvá taký aký je, ako je popísaný v návrhu. Tento stav možno považovať za dlhodobý. Styk a starostlivosť o deti a úprava rodičovských práv a povinností nie je upravená žiadnym súdnym rozhodnutím, avšak navrhovateľka podala návrh na tento súd o úpravu práv a povinností k deťom. Návrh sa týka styku a zvýšenia výživného. Rozhodnutím v ČR boli navrhovateľke zverené deti do osobnej starostlivosti, pričom styk s odporcom nebol upravený rozhodnutím súdu, ale ponechaním na dohodu rodičov, ktorá však aktuálne nefunguje, nakoľko rodičia sa nevedia dohodnúť. Ďalej uviedla, že nevie na ktorom mieste sa odporca v rámci Prešova nachádza. Ňou uvedené telefónne číslo je posledné známe číslo, ktoré k jeho osobe má, nakoľko sociálne siete a ostatné veci má vo vzťahu k odporcovi zablokované. 5. Podľa 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5.1. Na túto vec súd ďalej aplikoval aj tieto právne normy platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto uznesenia, ak ďalej nie je uvedené inak: (-) § 324 ods. 3 CSP, (-) § 325 ods. 1 CSP, (-) § 325 ods. 2 písm. h) CSP, (-) § 326 CSP, (-) § 337 CSP, (-) § 12 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o kontrole TP“). 6. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2M Cdo 3/2010 zo dňa 29.7.2010). 7. Súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenia bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu lebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Je preto nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočností potrebné pre záver o dôvodnosti (pravdepodobnosti) nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. 8. V zmysle ustanovení § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP je možné v rámci neodkladného opatrenia uložiť strane zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, keď existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia, a to aj násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Pri týchto neodkladných opatreniach musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním protistrany. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným prehlásením tretej osoby v pozícii svedka, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. 9. Pokiaľ ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto (písm. f), kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (písm. g) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (písm. h), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. 10. Osvedčenie ohrozenia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. 11. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzoval súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany najmä to, či (-) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami (nároku), (-) navrhovateľkou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), (-) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľka domáha (princíp efektívnosti), (-) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, (-) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia odporcu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a (-) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 12. Navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu 50 metrov. 12.1. Zároveň sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k maloletým deťom. K procesnej otázke vo vzťahu k tejto časti návrhu viď. bod 2. odôvodnenia tohto uznesenia. 13. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Účelom tohto inštitútu je eliminovať kontakt
osoby dôvodne podozrivej z takéhoto konania s jeho obeťou. Pre rozhodnutie súdu je v tomto smere významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia. Pojem násilie ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak podľa teoreticko-právnej literatúry, násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. 14. Z vyjadrenia navrhovateľky obsiahnutého v návrhu, z listinných dôkazov a Výsluchu vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a opodstatnený. Navrhovateľka uvádzanými dôvodmi dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že je dôvodné predpokladať, že navrhovateľkina telesná a duševná integrita bola a aj naďalej môže byť konaním odporcu ohrozená. Uvedené je o to dôvodnejšie, že odporca už bol za obdobné konanie uznaný za vinného a bol mu uložený tomu zodpovedajúci trest (Trestní příkaz Městského soudu v Brne). Uvedené podporuje aj aktuálne vznesené obvinenie a prebiehajúce trestné konanie za obdobné správanie sa odporcu (Upovedomenie OR PZ odbor kriminálnej polície Prešov). 15. Skutočností vyplývajúce z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súdu javia ako dôveryhodné, súd ich považuje za osvedčené, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, keď nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu, ktorým odporcovi zakázal približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, pričom danú vzdialenosť považoval za primeranú aj v súvislosti s okolnosťami bežného života. Súd považuje za dostatočnú vzdialenosť „menšiu ako 50 metrov“, na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie navrhovateľky a odporcu, ale taktiež z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľky odporcom za účelom vyhnutia sa priblíženiu na vzdialenosť kratšiu. 16. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakázal odporcovi približovať sa k navrhovateľke na to, aby zásah do práv odporcu toho obmedzoval v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného navrhovateľkou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia). Súd prihliadal aj na prípadné iné konania, v súlade s čím vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi, kde je bezpečnosť žalobcu zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru. Súd má za to, že takto vymedzený rozsah zákazu nijako neobmedzí odporcu v jeho právach a súčasne poskytne navrhovateľke dostatočnú ochranu pred prípadným fyzickým, resp. psychickým týraním. Zároveň sama navrhovateľka navrhla výnimku s ňou žiadanej ochrany v rozsahu „prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci“. Súd uvedené zohľadnil a navrhovanú výnimku špecifikoval konkrétnym vymedzením, tak ako uviedol vyššie. 17. Súd ďalej medzi výnimky zo zákazu priblíženia zaradil aj nevyhnutné priblíženia sa k navrhovateľke za účelom nevyhnutnej realizácie styku odporcu s maloletými deťmi a výkonu rodičovský práv a povinnosti. Z vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že na tunajšom súde síce podala návrh na zmenu úpravy práv a povinnosti k maloletým deťom, avšak v súčasnosti úprava práv a povinnosti k maloletým deťom je stále na dohode rodičov (maloleté deti sú v osobnej starostlivosti navrhovateľky ako matky a styk otca ako odporcu s maloletými deťmi je na dohode rodičov ako strán tohto konania). Podaným návrhom sa navrhovateľka zároveň domáhala totožného nariadenia neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k maloletým deťom. Aj napriek uvedenému sa úprava práv a povinnosti k maloletým deťom stále spravuje dohodou rodičov, čo navrhovateľka potvrdila aj na Výsluchu. Do času, kým nedôjde k zmene úpravy práv a povinnosti k maloletým deťom, príp. nebude obdobné neodkladné opatrenie nariadené aj vo vzťahu k maloletým deťom, tak odporca je oprávnený, a zároveň aj povinný vykonávať rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom.
18. Navrhovateľka prvotne navrhla, aby súd nariadil kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. Na Výsluchu však od tohto návrhu upustila a kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami ďalej nepožadovala. 18.1. Podľa § 12 ods. 4 Zákona o kontrole TP je súhlasom podľa odseku 2 písm. a) Zákona o kontrole TP aj návrh chránenej osoby podľa osobitného predpisu (pozn. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP). Nakoľko však navrhovateľka v rámci Výsluchu kontrolu ďalej nepožadovala, tak súd vychádzal z toho, že súhlas navrhovateľky ako chránenej osoby podľa § 12 ods. 2 písm. a) Zákona o kontrole TP nebol daný, resp. bol vzatý späť. 18.2. V nadväznosti na vyššie uvedené tak súd kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinností vo vzťahu k stranám nenariaďoval (vo vzťahu k odporcovi technickými prostriedkami (-) osobným identifikačným zariadením kontrolovanej osoby a (-) zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby a vo vzťahu k navrhovateľke zariadením varovania blízkosti). 19. Ďalej podľa § 324 ods. 3 CSP platí, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V tomto smere je potrebné uviesť, že zabezpečovacie opatrenie v tomto prípade nebolo možné zriadiť, nakoľko povaha žiadanej procesnej ochrany to neumožňuje. 20. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že v danej veci sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 21. Napokon súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP (v ktorej stranami sporu by boli navrhovateľka ako žalobkyňa a odporca ako žalovaný s predmetom konania vo veci samej o uloženie zákazu priblíženia sa žalovaného žalobcovi), pretože v prvom rade dospel k záveru, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 21.1. Výrok prípadného rozsudku vydaného vo veci samej by bol zhodný s uložením povinnosti týmto neodkladným nariadením, avšak s osobitnými procesnoprávnymi súvzťažnosťami uvedenými nižšie (povaha rozsudku ako rozhodnutia vo veci samej, povaha uplatneného nároku a pod.), to všetko za situácie, keď kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinností technickými prostriedkami vo vzťahu k stranám nenariaďoval. V tomto prípade tak nariadené neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie úpravy pomerov medzi stranami. 22. V rade druhom je súd toho názoru, že žaloba vo veci samej, ktorej žalobným nárokom je zákaz priblíženia sa, nie je správnym a vhodným procesným inštitútom zabezpečenia želanej ochrany. V tomto smere súd odkazuje napr. na Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Co/27/2022 zo dňa 28. júna 2023, v zmysle ktorého: 22.1. Uloženie zákazu priblíženia podľa úvahy odvolacieho súdu nie je prostriedkom ochrany práv aplikovateľným v zmysle § 13 OZ a podľa výroku rozhodnutia má charakter trvalého obmedzenia žalovaného, čo nezodpovedá ústavným princípom ochrany slobody pohybu a pobytu podľa Čl. 23 Ústavy SR 22.2. Z povahy veci „približovanie sa k inému“ nepredstavuje neoprávnený zásah do osobnosti iného jedinca. Neoprávneným zásahom, ktorého je povinný sa žalovaný zdržať z hľadiska hypotézy právnej normy nie je samotné približovanie sa k inému, ale jeho agresívne správanie voči žalobkyni odporujúce právnemu poriadku (§ 39 OZ) ako aj etickým normám spoločnosti (§ 3 OZ), lebo zasahuje do osobnosti žalobkyne, práva na ochranu života a zdravia, práva na súkromie. Právo na „priblíženie sa k inému“ spadá do čiastkového osobnostného práva na slobodné vytváranie a rozvíjanie medziľudských vzťahov v súkromí, rodine, spoločnosti, s presahom do základného ľudského práva na slobodu pohybu a pobytu. Nepochybne žalobkyni patrí ochrana pred násilným správaním žalovaného, ktorý spôsob poskytnutia ochrany musí zodpovedať charakteru právneho inštitútu pokrývajúceho toto
konanie spoločnosťou a právom netolerované. Obmedzenia ukladané žalovanému z titulu ochrany práv žalobkyne musia byť v pomere k stretu práva žalovaného na slobodu pohybu proporcionálne z hľadiska sledovaného cieľa a vhodnosti zvoleného prostriedku ochrany s prihliadnutím na praktický dopad na právne pomery žalovaného i systémové zaradenie uložených obmedzení v právnej sústave. 22.3. Zákaz priblíženia sa k inému je v systéme právnej úpravy spojený s ochranou psychického a fyzického zdravia oprávneného a jeho využitie prichádza do úvahy v prípade potreby zasiahnuť a chrániť dotknutý subjekt pred „útočníkom“. Tomu zodpovedá režim neodkladných opatrení (§ 325písm. e), f), h) CSP, vykázanie zo spoločného obydlia a zákaz priblíženia (§27 zákona č. 171/93 Z.zo policajnom zbore), resp. má povahu trestnej sankcie v prípade, ak postihované konanie napĺňalo znaky skutkovej podstaty trestného činu (§51 zák. č. 300/05 Z.z. Trestného zákona), či zákazu styku v rodinnoprávnych vzťahoch (§25 zákona č. 36/05 Z.z Zákona o rodine) Avšak ani v prípade trestnej zodpovednosti toho, kto neoprávnene zasiahol do fyzickej či psychickej integrity inej osoby sa nejedná o koncept trvalého obmedzenia osobného práva povinného rozhodnúť o svojom pohybe (s výnimkou obmedzenia vyplývajúceho z trestu odňatia slobody) ako to vyplýva z výroku odvolaním napadnutého rozsudku. Zákaz priblíženia má charakter sankčného opatrenia nezodpovedajúceho dispozícii právnej normy § 13 OZ, ktorá predpokladá len možnosť určovacieho nároku resp. uloženie povinnosti reštitučnej či na peňažné plnenie, alebo povinnosti zdržať sa konkrétne vymedzeného neoprávneného zásahu (ktorý trvá alebo je zrejmé, že bude opakovaný), ktorým neoprávneným zásahom nie je približovanie sa k inému, ale násilie vzťahujúce sa k fyzickej, či psychickej integrite iného. Skutkové tvrdenia žalobkyne (slovné útoky, vyhrážky, osočovanie, poškodzovanie majetku), ktorými odôvodnila svoj nárok a žiadala výslovne o uloženie zákazu priblíženia sa žalovanému k jej osobe, bydlisku a pracovisku, nezadávajú podľa názoru odvolacieho súdu ani priestor na právne posúdenie nároku podľa iných právnych noriem, keď je tiež zrejmé, že vo vzťahu k popisovanému správaniu žalovaného podala žalobkyňa tiež podnet na začatie trestného konania. Žaloba nebola neurčitá, či nezrozumiteľná, ani netrpela inými vadami, ktoré by bránili jej prejednaniu, teda sa nevyžadoval ani postup v zmysle § 129 CSP. V súvislosti s do úvahy prichádzajúcimi prostriedkami ochrany osobnostných práv do ktorých bolo zasiahnuté, z obsahu skutkových tvrdení žalobkyne nemožno vyvodiť, aby žalobkyňa požadovala určenie, že k porušeniu jej práv došlo, alebo že by žiadala nárok na primerané finančné zadosťučinenie, či na náhradu škody. 22.4. Odvolací súd tiež zastáva názor, že pokiaľ súd rozsudkom vo veci samej uložil žalovanému zákaz priblíženia sa k inému, jeho rozhodnutie má charakter trvalého obmedzenia výkonu práva na slobodu pohybu, čo nekorešponduje Čl. 23 Ústavy SR, ktorá predpokladá takéto obmedzenie len na základe zákona. V zmysle Čl. 23 ods. 1, 3 sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje a môže byť obmedzená zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody. Súd rozhodoval o nároku žalobkyne na základe okolností zistených v čase vyhlásenia rozhodnutia, no uložený zákaz priblíženia má účinky pro futuro. Rozhodnutie súdu konštituovalo povinnosť žalobcu nepribližovať sa k žalobkyni pre budúcnosť, bez zreteľa na prípadnú zmenu okolností medzi stranami sporu, a podľa názoru súdu by zakladalo prekážku rei iudicata podľa § 230 CSP, čo tiež vylučuje poskytnutie právnej ochrany navrhovaným zákazom priblíženia. Obmedzenie práva pohybu môže byť povinnej osobe ukladané len v rámci právnych inštitútov vyššie zmienených (neodkladné opatrenia, trestné konanie,..), ktoré taký zásah do tohto práva predpokladajú ako sankciu, či preventívne opatrenia, vo väzbe na konkrétne rušivé konanie osoby, ktorej je obmedzenie (zákaz) pohybu uložený. Priblíženie sa k inému, nepredstavuje neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, čo vylučuje poskytnutie právnej ochrany v zmysle § 13 OZ uložením zákazu takého konania. 22.5. Zamietnutie žaloby vo veci samej o zákaze priblíženia však nevylučuje poskytnutie ochrany práv žalobkyne podľa § 11, § 13 OZ o porušení práva alebo poskytnutie finančného zadosťučinenia, či poskytnutie ochrany v trestnom alebo priestupkovom konaní, alebo v opätovnom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze priblíženia, ak sa žalovaný dopustí konania zasahujúce v rozpore so zákonom do práva na ochranu života a zdravia, vedenie súkromného, rodinného života. V pomere k zákazu priblíženia uloženému rozhodnutím o žalobe vo veci samej procesná právna úprava v prípade konania o návrhu na neodkladné opatrenie smerujúce k uloženiu zákazu priblíženia predpokladá možnosť zrušenia takéhoto rozhodnutia na návrh ktorejkoľvek strany sporu, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP), ak nedôjde k zániku neodkladného opatrenia inak (uplynutím času, rozhodnutím súdu), teda nemá charakter trvalého obmedzenia práv. V danej veci trvanie
neodkladného opatrenia na základe ktorého žalobkyňa uplatnila svoj nárok vo veci samej, súd vymedzil do právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej (§ 333 CSP), preto odvolací súd nerozhodoval osobitne o jeho zrušení. Žalovaný si musí byť vedomý, že je povinný znášať následky svojho konania v prípade, ak nenastane zmena v jeho prístupe k spracovaniu konfliktov, keď v dôsledku svojho správania môže čeliť tiež trestnému konaniu i prípadným nárokom na náhradu majetkovej či nemajetkovej škody. 23. V zmysle vyššie uvedeného a v súvislosti s neuložením povinnosti navrhovateľke podať žalobu vo veci samej, tak súd zároveň poskytol odporcovi zákonné poučenie v rozsahu podľa § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu voči navrhovateľke vo veci samej pre prípad, ak by mu výkonom nariadeného neodkladného opatrenia bola spôsobená škoda, prípadne iná ujma. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP. 24. Odporca je taktiež v zmysle § 333 CSP oprávnený domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia pre odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené. To platí aj v prípade neodkladného opatrenia nariadeného pred začatím konania, a ktoré bolo nariadené bez uloženia povinnosti podať žalobu vo veci samej, tak ako je to aj v tomto prípade. 25. Záverom považuje súd za potrebné upozorniť, že ak sa povinná osoba (odporca) dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz priblíženia sa, ktorý bol uložený na základe neodkladného opatrenia vydaného v civilnom procese, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona. 26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Navrhovateľka mala v spore plný úspech (návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené v celom rozsahu), a preto má vo vzťahu k odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý jej súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. V odvolaní sa v zmysle § 363 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.