Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Cpr/15/2023 z 3. 12. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Prešov 19Cpr/15/2023 8720202682 03. 12. 2024 JUDr. Michal Drimák, PhD. ECLI:SK:OSPO:2024:8720202682.16

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpený IKC - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hruny 11B, 080 01 Prešov, IČO: 56 108 222, proti žalovanému: Park kultúry a oddychu, Prešov, Hlavná 50A, 080 01 Prešov, IČO: 00 187 437, právne zastúpený JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 541, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru takto rozhodol: I. Súd žalobu

z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.9.2020 domáhal (pôvodne voči žalovaným 1/ Park kultúry a oddychu, Prešov a žalovanému 2/ Mesto Prešov neplatného skončenia pracovného pomeru a náhrady škody) voči žalovanému určenia, že skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.07.2020 daného žalovaným voči žalobcovi je neplatné a pracovný pomer žalobcu na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 02.11.2015 trvá, ako aj náhrady trov konania. 2. Svoju žalobu odôvodnil najmä tým, že u žalovaného pracoval od 02.11.2015 ako poverený (zastupujúci) riaditeľ Parku kultúry a oddychu Prešov. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to do návratu A. B. G., pričom predmetná pracovná zmluva bola opakovane predlžovaná Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02.05.2016 a Dohodou o zmene pracovného pomeru zo dňa 31.05.2016. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uvedený pracovný pomer sa konkludentným spôsobom stal pracovným pomerom na dobu neurčitú, a to s poukazom na ustanovenie § 48 zák. č. 311/2001 Z. z . Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Následne dňa 16.07.2020 bolo žalobcovi za prítomnosti zástupcu Mesta Prešov doručené Oznámenie o skončení pracovného pomeru u žalovaného a to z dôvodu zániku verejnej funkcie, v ktorej bol A. B. G., riaditeľa Parku kultúry a oddychu, ktorého funkcia skončila dňa 15. 07. 2020, pričom žalobcovi táto informácia bola písomne oznámená až v poobedňajších hodinách 16.07.2020 zo strany zástupcu Mesta Prešov a nie pána A. G.. Dňa 16.07.2020 žalobca obvykle vykonával svoju prácu a to tak, že pre zamestnávateľa, žalovaného absolvoval pracovné stretnutie k realizácii V. ročníka festivalu architektúry a dizajnu FEAD 2020, pričom v tento deň žalobca vykonával aj ďalšie administratívne úkony súvisiace s výkonom jeho povolania. Dané skončenie pracovného pomeru je neplatné, a teda nie je a ani nemôže byť v súlade s právnymi predpismi, konkrétne so Zákonníkom práce, a preto má žalobca za to, že jeho pracovný pomer so žalovaným naďalej trvá. Žalobca poukázal na § 71 ods. 2 a § 13 ods . 3 Zákonníka práce. Opakovane sa pokúšal kontaktovať žalovaného s výzvou k vyriešeniu celej situácie, avšak táto snaha zostala bez akejkoľvek relevantnej odozvy žalovaného. Preto si uplatnil svoj nárok súdnou cestou. Má za to, že

konanie žalovaných je účelové a neopodstatnené a prieči sa dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Taktiež poukázal na § 77, 79 ods.1 a § 80 Zákonníka práce. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na nesporné skutočnosti medzi stranami sporu a to: 1.Dňa 02.11.2015 bola uzavretá pracovná zmluva medzi zamestnávateľom: Park kultúry a oddychu a zamestnancom: A. B. C., v zmysle ktorej podľa bodu 2. žalobca ako zamestnanec vykonával druh práce: poverená riadením Parku kultúry a oddychu. 2.Podľa bodu 3. pracovnej zmluvy zo dňa 02.11.2015 pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú, do návratu A. B. G., riaditeľa Parku kultúry a oddychu z verejnej funkcie prednostu Okresného úradu Prešov, najneskôr však do 02.05.2016. 3.Podľa bodu 4. pracovnej zmluvy zo dňa 02.11.2015 pracovný pomer sa môže predĺžiť' iba z dôvodu uvedeného v § 48 os. 4 Zákonníka práce. 4.Dňa 02.05.2016 bola uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom, v zmysle ktorej bodu 1. pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú, najneskôr do 31.05.2016. 5.Dňa 31.05.2016 bola uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom, v zmysle ktorej bodu 1. sa ustanovenie platnej pracovnej zmluvy v bode 3. mení nasledovne: Pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú, do návratu A. B. G., ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie, do funkcie riaditeľa Parku kultúry a oddychu, resp. do skončenia alebo zániku jeho pracovného pomeru, ak by táto skutočnosť nastala skôr. 6.Mestské zastupiteľstvo v Prešove uznesením č. 70/1992 zo dňa 13.04.1992 podľa § 11 ods. 3 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb o obecnom zriadení zriadilo dňa 01.05.1992 mestskú príspevkovú organizáciu: Park kultúry a oddychu, so sídlom na C. H. E. XX I. F., s identifikačným číslom: 00187437. Ďalej uviedol, že spornými skutočnosťami medzi stranami sporu sú: 1.Žalobca v žalobe tvrdí, že pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, do návratu A. B. G., pričom predmetná pracovná zmluva bola opakovane predlžovaná Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02.05.2016 a Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2016, pričom uvedený pracovný pomer sa konkludentným spôsobom stal pracovný pomer na dobu neurčitú s poukazom na ustanovenie § 48 Zákonníka práce. 2.Žalobca v žalobe tvrdí, že následne dňa 16.07.2020 bolo žalobcovi za prítomnosti zástupcu žalovaného Mesta Prešov doručené Oznámenie o skočení pracovného pomeru u žalovaného Parku kultúry a oddychu, a to z dôvodu zániku verejnej funkcie, v ktorej bol A. B. G., ktorého funkcia skončila dňa 15.07.2020, pričom žalobcovi táto informácia bola písomne oznámená až v poobedňajších hodinách 16.07.2020 zo strany zástupcu Mesta Prešov a nie pána A. G.. 3.Žalobca v žalobe tvrdí, že dňa 16.07.2020 žalobca obvykle vykonával svoju prácu, a to tak, že pre zamestnávateľa žalovaného absolvoval pracovné stretnutie k realizácii V. ročníka festivalu architektúry a dizajnu FEAD 2020, pričom v tento deň žalobca vykonával aj ďalšie administratívne úkony súvisiace s výkonom jeho povolania. 4.Žalobca v žalobe tvrdí, že dané skončenie pracovného pomeru je neplatné a nie je a nemôže byť v súlade s platnými právnymi predpismi a preto má žalobca za to, že jeho pracovný pomer so žalovaným trvá. 5. Žalobca sa v žalobe žalobným petitom č. I domáha určenia, že Skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.07.2020 dané žalovaným voči žalobcovi je neplatné a pracovný pomer žalobcu na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 02.11.2015 trvá a žalobným petitom č. II náhrady škody podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle Štatútu parku kultúry a Výpisu z registra organizácií je zrejmé, že správne označenie je Park kultúry a oddychu, bez dodatku Prešov, ako aj to, že Park kultúry a oddychu má vlastnú právnu subjektivitu. Nie je zrejmé, či žalobca žalobou žaluje Park kultúry a oddychu alebo Mesto Prešov, alebo žaluje dvoch žalovaných Park kultúry a oddychu a Mesto Prešov. K samotnému meritu žaloby žalovaný uviedol, že žalobca mal uzavretý pracovný pomer len na dobu určitú, a to do návratu A. B. G., ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie, do funkcie riaditeľa Parku kultúry a oddychu, resp. do skončenia alebo zániku jeho pracovného pomeru, ak by táto skutočnosť nastala skôr. Skutočnosť, že pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú je nesporná a nespochybňuje ju ani samotný žalobca. Žalovaný poukázal na § 59 ods. 1, ods. 2 a § 71 Zákonníka práce s tým, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pracovný pomer sa môže skončiť nielen na základe právneho úkonu, ale aj na základe právnej udalosti, ktorou je kvalifikované uplynutie času. V takomto prípade sa pracovný pomer sa skončí bez toho, aby zamestnanec alebo zamestnávateľ

museli vykonať určitý právny úkon. Pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú sa skončí uplynutím doby dohodnutej v pracovnej zmluve, ku skončeniu pracovného pomeru dôjde bez toho, aby účastníci pracovného pomeru museli vykonať určitý právny úkon smerujúci k jeho skončeniu. Pracovný pomer žalobcu sa skončil uplynutím doby určitej bez toho, aby bol potrebný nejaký úkon zo strany žalovaného Parku kultúry a oddychu alebo Mesta Prešov. Oznámenie o skončení pracovného pomeru zo dňa 16.07.2020 učinené primátorkou Mesta Prešov je irelevantné, nakoľko pracovný pomer sa skončil uplynutím doby určitej, teda dňa 15.07.2020. Medzi stranami sporu je nesporné, že A. B. G. ako riaditeľovi PKO skončil výkon verejnej funkcie prednostu Okresného úradu v Prešove dňa 15.07.2020. Rovnako nesporné je, že pracovný pomer žalobcu bol dojednaný na dobu určitú, do návratu A. B. G., ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného teda skončil dňa 15.07.2020 priamo zo zákona uplynutím doby určitej zánikom verejnej funkcie A. B. G., ako prednostu Okresného úradu v Prešove. Od 16.07.2020 žalobca nebol zamestnancom žalovaného. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa pokračoval ďalej vo výkone práce. Nepredložil žiadny listinný ani iný dôkaz o tom, že by sa zúčastnil pracovného stretnutia FEAD 2020 ani že by vykonával administratívne úkony pre žalovaného. Nepreukázal ani to, že by tak robil s vedomím a súhlasom zamestnávateľa. Ďalej žalovaný poukázal na to, že dňa 15.07.2020 A. B. G. po tom čo mu bola doručená listina o skončení verejnej funkcie prednostu Okresného úradu v Prešove telefonicky kontaktoval žalobcu a telefonicky mu oznámil, že bol odvolaný z funkcie prednostu Okresného úradu v Prešove a že dňa 16.07.2020 sa vráti do práce ako riaditeľ PKO s tým, že výslovne upozornil žalobcu, aby nevykonával žiadne úkony dňa 16.07.2020. Tiež poukázal na to, že v zmysle čl. 3 (Riadenie a organizácie práce) bod 1: štatutárnym orgánom PKO je riaditeľ, ktorý je vymenúvaný a odvolávaný v zmysle § 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Riaditeľa v čase neprítomnosti zastupuje v plnom rozsahu práv a povinností riaditeľom určený zástupca riaditeľa. S poukazom na uvedené je zrejmé, že keďže A. B. G. nastúpil do práce dňa 16.07.2020 ako riaditeľ PKO, nemohol žalobca vykonávať žiadne obvyklé pracovné a administratívne úkony s vedomím zamestnávateľa, ani ho zamestnávateľ nemohol poveriť výkonom pracovných úloh, účasťou na nejakom pracovnom stretnutí alebo administratívnymi úkonmi. A. B. G. ako riaditeľ PKO ani zástupca riaditeľa PKO nezadal žalobcovi dňa 16.07.2020 žiadne pracovné úlohy ani pokyny. Dôkazné bremeno v tomto smere musí uniesť žalobca, ktorý ho neuniesol a svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. K zmene pracovného pomeru žalobcu z doby určitej na dobu neurčitú nedošlo. S poukazom na § 77 Zákonníka práce ďalej uviedol, že žaloba je nedôvodná a neprípustná, nakoľko v tomto prípade nedošlo k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, ani v skúšobnej dobe ani dohodou, teda k skončeniu pracovného pomeru nedošlo právnym úkonom zamestnávateľa. V danom prípade ku skončeniu pracovného pomeru došlo na základe právnej udalosti, a to uplynutím času - doby určitej. Skončenie pracovného pomeru uplynutím doby určitej dňa 15.07.2020 je platné a účinné. Oznámenie o skončení pracovného pomeru pod hlavičkou Primátorky Mesta Prešov zo dňa 15.07.2020, doručené žalobcovi dňa 16.07.2020, je právne irelevantné, zbytočné a nadbytočné urobené nad rámec zákona (Zákonníka práce) a nepodlieha preskúmavaniu súdom. Žalobca rovnako nemá ani nárok na náhradu škody podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, nakoľko toto ustanovenie výslovne upravuje situáciu, ak zamestnávateľ dal neplatnú výpoveď alebo neplatne okamžite skončil pracovný pomeru, potom by mal zamestnanec nárok na náhradu škody, k čomu v tomto prípade zo strany žalovaného nedošlo a pracovný pomer skončil uplynutím doby určitej. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.12.2020 doručenom súdu 8.12.2020 uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, pričom žalovaný nepozná ani svoje vlastné predpisy, keď operuje nedoplneným štatútom z roku 2014 pričom predkladá žalobca dodatok č. 1 zo dňa 10.04.2019 k predmetnému štatútu. Žalobca uviedol, že trvá v celom rozsahu na podanej žalobe. Má za to, že ukončenie pracovného pomeru bolo nezákonné a porušujúce základne práva žalobcu ako zamestnanca v pozícii slabšej strany. Sám Park kultúry a oddychu, Prešov ku dnešnému dňu písomne so žalobcom neukončil pracovný pomer, ale bol to zástupca - Mesta Prešov, ktorý vymenúvava, odvoláva a podobne riaditeľa Parku kultúry a oddychu, Prešov, preto toto tvrdenie je účelové. Dôležitou skutočnosťou je aj fakt, že pracovnú zmluvu uzatváral žalobca so zástupcom Mesta Prešov. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného týkajúceho sa A. B. G. žalobca uviedol, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu oznámeniu skutočnosti týkajúcich sa ukončenia pracovného pomeru, a to dňa 15.07.2020, kedy žalobcovi pán G. len telefonicky oznámil, že sa s ním potrebuje 16.07.2020 stretnúť, na čo mu žalobca povedal, že súhlasí, ale až po 11.00 hod, lebo ide na Msú na stretnutie k FEAD-u a že keď skončí hneď mu dá vedieť. Pán G. súhlasil, do kancelárie riaditeľa PKO v Čiernom orly prišiel po žalobcovom návrate zo stretnutia k FEAD-u , kde mu oznámil, že skončil

ako riaditeľ, lebo jeho včera (15.07.2020) odvolali. K dnešnému dňu od pána A. B. G. nedostal žalobca akýkoľvek písomný dokument týkajúci sa ukončenia jeho pracovného pomeru. Predmetné vyjadrenie nedokazuje žiadne skutočnosti vyvracajúce jeho nárok obsiahnutý v žalobe. Dňa 16.07.2020 sa zúčastnil žalobca prípravného rokovania/porady týkajúceho sa organizácie už V. ročníka festivalu architektúry a dizajnu FEAD 2020, podujatia, ktoré je u pani primátorky prioritou čo prejavuje každoročnou záštitou nad týmto podujatím aj finančnou podporou z mesta a kde od prvého ročníka je PKO nezastupiteľným partnerom, lebo zastrešuje technické zabezpečenie a sprievodný program. V tento deň (16.7.2020) žalobca vykonával aj ďalšie administratívne úkony súvisiace s výkonom jeho povolania, resp. funkcie, pričom poukázal na čestné prehlásenia svedkov, ktorí boli prítomní na rokovaniach so súvisiacim plánovaním predmetného podujatia. Pán A. B. G. v tom čase nemal žiadne vedomosti o činnosti žalovaného, nevykonával nič pre žalovaného, pričom ani v súčasnosti nič pre žalovaného nevykonáva a v žiadnom prípade žalobcovi nezakazoval, aby vykonával činnosť. 5. Žalovaný následne vo vyjadrení zo dňa 22.12.2020 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení s tým, že k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný s ním do dnešného dňa neskončil pracovný pomer uviedol, že pracovný pomer žalobcu sa skončil „ipso facto" uplynutím doby určitej, na ktorú bol uzavretý, pričom k takémuto spôsobu skončenia pracovného pomeru nie je potrebný žiaden písomný dokument zamestnávateľa, žiaden právny úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru ani žiadne oznámenie zamestnávateľa o uplynutí doby určitej a skončení pracovného pomeru na základe právnej udalosti. Podľa bodu 3. pracovnej zmluvy zo dňa 02.11.2015 pracovný pomer žalobcu bol dohodnutý na dobu určitú a to do návratu A. B. G., riaditeľa Parku kultúry a oddychu z verejnej funkcie prednostu Okresného úradu Prešov, najneskôr však do 02.05.2016. Dňa 02.05.2016 bola uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom, v zmysle ktorej bodu 1. pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú, najneskôr do 31.05.2016. Dňa 31.05.2016 bola uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom, v zmysle ktorej bodu 1. sa ustanovenie platnej pracovnej zmluvy v bode 3. mení nasledovne: Pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú, do návratu A. B. G., ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie, do funkcie riaditeľa Parku kultúry a oddychu, resp. do skončenia alebo zániku jeho pracovného pomeru, ak by táto skutočnosť nastala neskôr. V tomto prípade teda nebolo nutné a ani možné aplikovať ust. čl. 3 (Riadenie a organizácia práce) bod 1 Štatútu Parku kultúry a oddychu v Prešove, v zmysle ktorého štatutárnym orgánom PKO je riaditeľ, ktorý je vymenúvaný a odvolávaný v zmysle §11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dňa 15.07.2020 priamo zo zákona uplynutím doby určitej, a to zánikom verejnej funkcie A. B. G. ako prednostu Okresného úradu v Prešove. Od 16.07.2020 teda žalobca nebol zamestnancom žalovaného. Tvrdenia žalobcu ohľadne stretnutia s A. B. G. sú nepravdivé. Dňa 15.07.2020 A. B. G., po tom čo mu bola doručená listina o skončení verejnej funkcie prednostu Okresného úradu v Prešove telefonicky kontaktoval žalobcu a telefonicky mu oznámil, že bol odvolaný z funkcie prednostu Okresného úradu v Prešove ku dňu 15.07.2020 a že dňa 16.07.2020 sa vráti do práce ako riaditeľ PKO s tým, že výslovne upozornil žalobcu, aby nevykonával žiadne úkony dňa 16.07.2020. A. B. G. ako riaditeľ PKO nemal vedomosť o tom a neudelil súhlas s tým, aby žalobca sa dňa 16.07.2020 sa zúčastnil na MsÚ v Prešove na prípravnej porade FEAD 2020 v pozícii riaditeľa PKO. Žalobca neoznámil v telefonickom rozhovore A. B. G. uskutočnenom dňa 15.07.2020, že dňa 16.07.2020 ide na prípravnú poradu FEAD 2020 a keby žalobca túto skutočnosť A. B. G. oznámil, tento by mu túto účasť výslovne zakázal, o to viac, že by sa na porade mal žalobca zúčastniť ako riaditeľ PKO. Vzhľadom na to, že A. B. G. nemal žiadnu vedomosť o tom, že žalobca sa dňa 16.07.2020 chystá na prípravný výbor FEAD 2020 nemohol mu to logicky ani zakázať. A. B. G. ako riaditeľ PKO nezadal žalobcovi dňa 15.07.2020 ani dňa 16.07.2020 žiadne pracovné úlohy ani pokyny, ani nemal vedomosť o tom, že žalobca mal byť na pracovisku, resp. na nejakom pracovnom stretnutí FEAD 2020, resp. že mal vykonávať nejakú prácu pre zamestnávateľa. Pokiaľ ide o žalobcom predložené sms správy s A. B. G. z týchto nevyplývajú skutočnosti v prospech žalobcu, nepreukazujú, že A. B. G. súhlasil s účasťou žalobcu na FEAD 2020 ani to, že by žalobca upozorňoval A. B. G., že ide dňa 16.07.2020 na poradu FEAD 2020, resp. že by ho žalobca dňa 16.07.2020 upozorňoval, že žalobca je na porade FEAD 2020 a potom sa vráti. Pokiaľ ide o žalobcom predložené emaily z týchto je zrejmé, že dňa 01.07.2020 bol z kancelárie primátorky mesta Prešov doručený email žalobcovi, že dňa 07. júna 2020 (zrejme preklep, malo byť správne „júla") pozýva primátorka viaceré osoby na koordinačné stretnutie k príprave FEAD 2020. Z emailu zo dňa 7.7.2020 od J. K. C. - A. je zrejmé, že na stretnutí dňa 07.07.2020 bolo pracovné stretnutie FEAD 2020 zvolané na deň 15.07.2020 o 10.00hod. v kancelárii vedúcej OÚr, AaV, čd. 415. Z emailu zo dňa 14.7.2020 o 10:45hod. od J. K. C. - Medvecký je zrejmé, že pracovné stretnutie FEAD 2020 zvolané na deň 15.07.2020 o l0:00

hod. bolo presunuté na 16.07.2020 o 10.30hod. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca vedome zneužil situáciu, keď na stretnutie pôvodne zvolané na deň 15.07.2020, o ktorom nikoho v PKO neupovedomil, ktoré následne bolo preložené na deň 16.07.2020, išiel bez súhlasu a vedomia zamestnávateľa a v tom čase riaditeľa PKO A. B. G.. Pokiaľ by sa stretnutie FEAD 2020 uskutočnilo v pôvodnom termíne dňa 15.07.2020, situácia, ktorú navodil žalobca podanou žalobou, by vôbec nevznikla a žalobca by nemohol argumentovať údajným pokračovaním v práci aj po uplynutí doby určitej. Žalovaný zdôraznil, že žalobca vôbec nemal ísť na pracovné rokovanie FEAD 2020 dňa 16.07.2020 na MsÚ v Prešove, nakoľko sa jeho pracovný pomer skončil dňa 15.07.2020, a nemal tam ísť ani v pozícii riaditeľa PKO ani v pozícii radového zamestnanca PKO. Účastníci rokovania logicky neskúmali pracovnú pozíciu žalobcu v PKO, resp. či je ešte zamestnancom PKO, nakoľko toto je len v kompetencii PKO ako zamestnávateľa. K čestnému prehláseniu A. F. o tom, že žalobca sa dňa 16.07.2020 zúčastnil na prípravnej porade festivalu FEAD 2020 v pozícii riaditeľ PKO, žalovaný uviedol, že A. F. vôbec nebola prítomná na porade FEAD dňa 16.07.2020 na MsÚ v Prešove a preto jej Čestné vyhlásenie je nepravdivé a klamlivé. K čestnému prehláseniu J. A. o tom, že žalobca sa dňa 16.07.2020 zúčastnil na prípravnej porade festivalu FEAD 2020 v pozícii riaditeľ PKO žalovaný uviedol, že tento určite nezisťoval na porade FEAD 2020, kde sa zúčastnilo viacero osôb, či sa tam žalobca zúčastňuje ako riaditeľ PKO. J. A. nemohol mať vedomosť o vnútorných pomerov v PKO, o skončení funkcie J. B. G. a tým aj skončení pracovného pomeru žalobcu, nakoľko J. A. ako osoba mimo MsÚ v Prešove a mimo PKO nemala tieto informácie a nebola kompetentná zisťovať, či žalobca je riaditeľom PKO. A. F. vôbec nebola prítomná na rokovaní FEAD 2020 dňa 16.07.2020 a napriek tomu podpísala takéto čestného prehlásenie, žalobca poslal emailom zo dňa 03.12.2020 rovnaké čestné prehlásenie aj pani F. L., bývalej zamestnankyni PKO, v súčasnosti zamestnankyni Mestského úradu v Prešove, ktorá sa zúčastnila na porade FEAD 2020 dňa 16.07.2020 a v ktorom emaily dňa 03.12.2020 žalobca žiada p. F. L., s apelom na ich dlhoročnú spoluprácu a priateľstvo o jej údaje do čestného prehlásenia, ktorého text jej žalobca v prílohe emailu zo dňa 03.12.2020 zaslal a ktorý je presne identický s textom podpísaným A. F. a J. A., ktoré predložil žalobca do súdneho spisu. Ďalej žalobca v emaily zo dňa 03.12.2020 p. F. L. uviedol, že ak podpíše toto čestné prehlásenie, nemusí sa zúčastniť pojednávania ako svedok. Je teda zrejmé, že žalobca nepreukázal, že sa zúčastnil na porade FEAD 2020 so súhlasom a vedomím zamestnávateľa. K zmene pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú nedošlo. Žaloba je teda nedôvodná a neprípustná. K skončeniu pracovného pomeru nedošlo právnym úkonom zamestnávateľa a nemožno rozhodovať o neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 16.07.2020. Rovnako je nedôvodná žaloba v časti, že pracovný pomer trvá, nakoľko nedošlo k zmene pracovného pomeru žalobcu z doby určitej na dobu neurčitú. Žalovaný ďalej zotrval aj na svojom stanovisku ohľadne náhrady škody uplatňovanej podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce. 6. Žalobca následne po tom čo splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie v predmetnom konaní podaním doručeným súdu dňa 23.11.2021 v spojení s podaním doručeným súdu dňa 26.11.2021 spresnil žalobu čo do označenia žalovaného aj petitu žaloby. Vo vyššie uvedenom podaní doručenom súdu dňa 23.11.2021 okrem iného žalobca k samotnému pracovnému pomeru žalobcu u žalovaného ďalej uviedol, že A. B. G. zanikla verejná funkcia dňa 15.7.2020 čo bolo žalobcovi oznámené až 16.7.2020 po tom ako už pol dňa vykonával svoju prácu a okrem toho mu táto skutočnosť nebola oznámená žiadnym relevantným spôsobom. Zákonník práce vyžaduje pri skončení pracovného pomeru či už výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru písomnú formu. Na základe uvedeného sú presvedčení, že aj oznámenie skutočnosti, ktorá zakladá skončenie pracovného pomeru žalobcu je povinný jej žalovaný oznámiť v písomnej forme obzvlášť, ak sa skončenie pracovného pomeru viaže na skutočnosť o ktorej žalobca nemohol a nemal odkiaľ mať vedomosť, nakoľko skončenie pracovného pomeru žalobcu nebolo viazané na uplynutie času napr. do 15.7.2020, teda na určitý dátum, ktorý je bežnou verejne dostupnou informáciu ale na zánik verejnej funkcie A. B. G., o ktorom nemal odkiaľ mať žalobca vedomosť ak by mu to nebolo oznámené. Z uvedeného dôvodu sú aj vyjadrenia žalovaného, že žalobca zneužil situáciu keď sa zúčastnil stretnutia k FEAD 2020 absolútne odporujúce skutočnosti, nakoľko žalovaný nijako nepreukázal, že by žalobcovi oznámil návrat A. B. G. na pozíciu riaditeľa žalovaného, ktorý by zakladal skončenie jej pracovného pomeru. Žalobca si dňa 16.7.2020 len štandardne plnil svoje pracovné povinnosti. Tvrdenie, že A. B. G. telefonicky oznámil žalobcovi, že bol odvolaný z funkcie prednostu Okresného úradu v Prešove a že dňa 16.7.2020 sa vráti do práce ako riaditeľ PKO s tým, že výslovne upozornil žalobcu, aby nevykonávala žiadne úkony dňa 16.7.2020 je nepravdivé a nepreukázané. To, že toto tvrdenie je nepravdivé potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca bol dňa 16.7.2020 už ráno v práci, v sídle žalovaného, odkiaľ aj s kolegyňou pani A. F. L. spoločne išli na rokovanie ohľadom FEAD 2020. Ak by malo byť pravdou to čo tvrdí žalovaný, že A. B. G. začal

16.7.2020 vykonávať svoju funkciu riaditeľa a upozornil žalobcu aby už 16.7.2020 nevykonával žiadne úkony, A. B. G. by mal byť 16.7.2020 v sídle žalovaného tak ako žalobca a vykonávať svoju funkciu a ak by tak urobil zistil by, že žalobca je v práci a vykonáva svoje bežné pracovné povinnosti v čom bol povinný mu zabrániť, nakoľko ak by zamestnanec prišiel po uplynutí doby do práce a chcel vykonávať prácu, zamestnávateľ sa musí postarať o to, aby zamestnanec prácu nemohol vykonávať a ak je možné, zamestnanca vôbec na pracovisko nevpustiť. Nič také sa nestalo, čo len potvrdzuje pravdivosť tvrdení žalobcu oproti tvrdeniam žalovaného, že A. B. G. žalobcovi oznámil, že bol odvolaný z funkcie prednostu Okresného úradu v Prešove a že dňa 16.7.2020 sa vráti do práce ako riaditeľ PKO s tým, že výslovne upozornil žalobcu, aby nevykonával žiadne úkony dňa 16.7.2020, ktoré ničím nepreukázal. 7. Pôvodne ešte Okresný súd Poprad vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom právnych zástupcov sporových strán, výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov: A. M. F., A. F. L., A. A. F., B. D., A. B. G. a oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise. 8. Dňa 31.7.2023 Okresný súd Poprad vyhlásil rozsudok č. k. 9 Cpr 14/2020-198, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal oproti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 9. Po odvolaní podanom žalobcom Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 6CoPr 3/2024-287 zo dňa 10.9.2024 zrušil vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Poprad a vrátil vec už procesnému súdu – Okresnému súdu Prešov. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd v podstate uviedol, že Okresný súd Poprad vydal napadnutý rozsudok v čase, kedy už boli zmenené podmienky kauzálnej príslušnosti súdov v individuálnych pracovnoprávnych sporoch, keďže počnúc dňom 01.06.2023 sa kauzálne príslušným súdom aj v tejto sporovej veci stal Okresný súd Prešov, ktorému mala byť vec bezodkladne postúpená Okresným súdom Poprad ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Úlohou súdu prvej inštancie, ktorému pred predložením veci odvolaciemu súdu bola Okresným súdom Poprad vec už postúpená, uložil odvolací súd vec opätovne prejednať a vo veci znovu rozhodnúť. Odvolací súd stanovil, že skutkový stav zistený vo veci a jeho vyhodnotenie je potrebné v novom rozhodnutí o merite veci primerane opísať, tak aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preskúmateľné. 10. Po vrátení veci súd prvej inštancie (už Okresný súd Prešov) doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 3 a nasl. je pracovná zmluva uzatovrená medzi žalobcom a žalovaným, na č. l. 4 je dohoda o zmene pracovnej zmluva, rovnako tak na č. l. 5, 6, 7 a 8 sú dohody o zmenách pracovnej zmluvy, na č. l. 9 je oznámenie primátorky mesta Prešov o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.7.2020, na č. l. 10 je oznámenie o zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú zo strany žalobkyne smerom k žalovanému, na č. l. 11 je vyjadrenie žalovaného k oznámeniu o zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú odpoveď zo strany žalovaného smerom k žalobcovi, na č. l. 12 a 13 sú vyjadrenie žalobcu k skončeniu pracovného pomeru, resp. výzva k riešeniu vzniknutej situácie, na č. l. 22 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k žalobe, na č. l. 26 je štatút Parku kultúry a oddychu v Prešove, na č. l. 35 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 41 a nasl. je telefonická ako aj e-mailová písomná komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným, na č. l. 44 a nasl. sa nachádzajú čestné prehlásenia A. A. F., J. F. A., na č. l. 47 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, na č. l. 61 a nasl. je vyjadrenie žalobcu vo veci samej, na č. l. 63 a nasl. je písomná komunikácia žalobcu s pani N. O., na č. l. 94 a nasl. je spresnenie žalobného návrhu zo strany žalobcu, na č. l. 144 a nasl. je zápisnica o pojednávaní zo dňa 13.7.2022 ešte pred OS PP, na č. l. 164 a nasl. je zápisnica o pojednávaní pred OS PP zo dňa 19.1.2023, na č. l. 195 a nasl. je zápisnica o pojednávaní OS PP zo dňa 31.7.2023, na č. l. 198 a nasl. sa nachádza rozsudok OS PP č. k. 9Cpr/14/2020-198 zo dňa 31.7.2023, na č. l. 213 a nasl. je odvolanie žalobkyne voči vyššie uvedenému rozsudku OS PP, na č. l. 245 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, na č. l. 254 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného, na č. l. 262 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, na č. l. 270 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 287 sa nachádza uznesenie KS PO č. k. 6CoPr/3/2024-287 zo dňa 10.9.2024,na č. l. 299 sa nachádza vyjadrenie žalovaného k uzneseniu KS PO, na č. l. 303 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k uzneseniu KS PO, ktoré je vyššie uvedené, pričom zistil tento skutkový stav: 11. Žalovaný ako zamestnávateľ a žalobkyňa ako zamestnanec uzavreli Pracovnú zmluvu zo dňa 02.11.2015 podľa § 42 a nasledujúce Zákonníka práce č.311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov a v zmysle ustanovenia § 48 Zákonníka práce s tým, že zamestnanec nastúpi do práce dňa 02.11.2015, pričom týmto dňom vzniká medzi zamestnávateľom a zamestnancom pracovný pomer.

12. Podľa bodu 2. predmetnej pracovnej zmluvy, zamestnanec bude vykonávať nasledovný druh práce: poverená riadením Parku kultúry a oddychu. 13. Podľa bodu 3. predmetnej pracovnej zmluvy, pracovný pomer je dohodnutý na dobu: určitú, do návratu A. B. G., riaditeľa Parku kultúry a oddychu z verejnej funkcie prednostu Okresného úradu Prešov, najneskôr však do 02.05.2016. 14. Podľa bodu 4. predmetnej pracovnej zmluvy, pracovný pomer sa môže predĺžiť iba z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 Zákonníka práce. 15. Podľa bodu 5. predmetnej pracovnej zmluvy, miesto výkonu práce zamestnanca: Mesto Prešov. 16. Podľa bodu 6. predmetnej pracovnej zmluvy, pracovisko zamestnanca: Park kultúry a oddychu, Hlavná 50, 080 01 Prešov. 17. Podľa bodu 7. predmetnej pracovnej zmluvy, zamestnávateľ a zamestnanec sa nedohodli na skúšobnej dobe. 18. Žalovaný a žalobkyňa uzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy v zmysle § 54 Zákonníka práce zo dňa 02.05.2016 s tým, že pracovný pomer je dohodnutý na dobu: určitú, najneskôr do 31.05.2016. 19. Mestské zastupiteľstvo mesta Prešov prijalo na svojom 20-tom zasadnutí dňa 23.05.2016 pod číslom 392/2016 k materiálu: Návrh na poverenie riadenia Parku kultúry a oddychu Uznesenie, ktorým vymenovalo podľa § 11 ods. 4 písmeno l) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov na návrhy primátorky mesta Prešov J. N. O., A. B. C. do funkcie riaditeľky Parku kultúry a oddychu, Hlavná 50, 080 01 Prešov, IČO: 00 187 437 s účinnosťou od 01.06.2016 do návratu A. B. G., ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie, do funkcie riaditeľa Parku kultúry a oddychu, resp. do skončenia alebo zániku jeho pracovného pomeru, ak by táto skutočnosť nastala skôr. 20. Žalovaný a žalobkyňa uzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy v zmysle § 54 Zákonníka práce zo dňa 31.05.2016 s tým, že zamestnanec bude vykonávať nasledovný druh práce: riaditeľka Parku kultúry a oddychu s tým, že pracovný pomer je dohodnutý na dobu: určitú, do návratu A. B. G., ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie, do funkcie riaditeľa Parku kultúry a oddychu, resp. do skončenia alebo zániku jeho pracovného pomeru, ak by táto skutočnosť nastala skôr. 21. Žalovaný a žalobkyňa uzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy v zmysle § 54 Zákonníka práce zo dňa 31.05.2017 v bode 10., ktorý sa zmenil tak, že pracovný čas bol 37,5 hodín/týždenne (100% pracovný úväzok). 22. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, vystavilo Oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zo dňa 15.07.2020, číslo SPSČOU2-2020/003022, podľa § 82 ods. 7 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) v spojení s § 82 ods. 4 zákona o štátnej službe oznámilo skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona štátneho zamestnanca: A. B. G., druh štátnej služby: dočasná štátna služba, funkcia: prednosta okresného úradu (okrem ďalších údajov) s tým, že štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa skončí 15.07.2020 z dôvodu: odvolania z funkcie prednostu Okresného úradu Prešov Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 471 zo dňa 15. júla 2020, dňom 15. júla 2020. 23. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava zároveň vystavilo Potvrdenie o štátnej službe zo dňa 15.07.2020, číslo SPSČ-OU2-2020/003035 a to podľa § 86 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štátnemu zamestnancovi: A. B. G., druh štátnej služby: dočasná štátna služba, v ktorom okrem iného je uvedená doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru od 4.12.2014 do 15.07.2020. 24. Podaním zo dňa 15.7.2020 označeným ako Oznámenie o skončení pracovného pomeru primátorka mesta Prešov J. N. O. oznámila žalobkyni, že jej pracovný pomer uzavretý na dobu určitú na základe

pracovnej zmluvy zo dňa 2.11.2015 v znení jej dohôd o zmene pracovnej zmluvy v spojení s uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Prešov č. 392/2016 zo dňa 23.5.2016 skončil dňa 15.7.2020 z dôvodu zániku verejnej funkcie, do ktorej bol A. B. G., riaditeľ Parku kultúry a oddychu dlhodobo uvoľnený a jeho nástupom na pracovné miesto, z ktorého bol dlhodobo uvoľnený dňa 16.7.2020. Uvedené oznámenie prevzala žalobkyňa dňa 16.7.2020, čo potvrdila svojím podpisom. 25. Následne žalobkyňa podaním doručeným žalovanému dňa 03.08.2020 a zaslaným na vedomie J. N. O., primátorke mesta Prešov s označením Oznámenie o zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú, okrem iného oznámila, že v súlade s § 71 ods. 2 Zákonníka práce sa zmenil jej pracovný pomer na dobu neurčitú a naďalej trvá. 26. Žalovaný v odpovedi žalobkyni zo dňa 11.08.2020 uviedol, že Mestské zastupiteľstvo mesta Prešov na svojom zasadnutí dňa 23.05.2016 na návrh primátorky mesta Prešov J. N. O. žalobkyňu vymenovalo podľa ustanovenia § 11 ods. 4 písm. l) zákona č, 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov do funkcie riaditeľky Parku kultúry a oddychu s účinnosťou od 01.06.2016 do návratu A. B. G., ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie prednostu Okresného úradu Prešov, resp. do skončenia alebo zániku jeho pracovného pomeru, ak by táto skutočnosť nastala skôr. A., B. G. bolo dňa 15.07.2020 Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky oznámené skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca z dôvodu odvolania z funkcie prednostu Okresného úradu Prešov uznesením vlády Slovenskej republiky č. 471 zo dňa 15.07.2020, dňom 15.07.2020. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, funkcia riaditeľky Parku kultúry a oddychu žalobkyni skončila dňom 15.07.2020 a preto jej tvrdenie o zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú je právne irelevantné. Zároveň žalovaný uviedol, že v súčasnosti Park kultúry a oddychu nedisponuje žiadnym voľným pracovným miestom. 27. Na uvedené reagovala žalobkyňa písomným vyjadrením doručeným Mestu Prešov, Mestský úrad v Prešove dňa 17.8.2020 a ďalším vyjadrením zo dňa 10.9.2020 adresovaným Mestu Prešov, ako aj žalovanému. 28. Podľa Štatútu Parku kultúry a oddychu v Prešove, Mestské zastupiteľstvo v Prešove uznesením č.70/1992 zo dňa 13.04.1992 podľa § 11 ods. 3 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov zriadilo dňom 01.05.1992 mestskú príspevkovú organizáciu: Park kultúry a oddychu (ďalej len „PKO“), so sídlom na Hlavnej ul. č. 50 v Prešove, s identifikačným číslom (IČO): 001 874 37. 29. Podľa článku 1. Úvodné ustanovenia: „PKO je kultúrno-osvetovým zariadením mesta Prešov (ďalej len „mesto“). Kultúrno – osvetovú a podnikateľskú činnosť môže PKO vyvíjať na celom území SR aj v zahraničí v zmysle platných právnych predpisov. Poslaním PKO je zabezpečovať kultúrno – osvetovú činnosť rôznymi formami a metódami s cieľom uspokojenia kultúrno – spoločenských záujmov a potrieb obyvateľov mesta a efektívneho spravovania zvereného majetku mesta.“ 30. Podľa článku 3. Riadenie a organizácia, bod 1.: „Štatutárnym orgánom PKO je riaditeľ, ktorý je vymenúvaný a odvolávaný v zmysle § 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Riaditeľa v čase neprítomnosti zastupuje v plnom rozsahu práv a povinností riaditeľom určený zástupca riaditeľa.“ 31. Podľa Dodatku č. 1 k Štatútu Parku kultúry a oddychu v Prešove zo dňa 10.4.2019, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.5.2019 štatutárnym orgánom príspevkovej organizácie je riaditeľ príspevkovej organizácie, ktorého menuje a odvoláva mestské zastupiteľstvo na návrh primátora mesta. Riaditeľ zastupuje príspevkovú organizáciu navonok. Riaditeľ príspevkovej organizácie je pracovníkom príspevkovej organizácie a zodpovedá za svoju činnosť mestskému zastupiteľstvu a primátorovi mesta v rozsahu tohto štatútu. 32. Podľa Čestného prehlásenia A. A. F. zo dňa 4.12.2020, táto čestne prehlásila, že žalobkyňa bola prítomná dňa 16.7.2020 od 10:30 hod. v kancelárii vedúcej OURaA na stretnutí súvisiacom s organizáciou V. ročníka FEAD v pozícii riaditeľa Parku kultúry a oddychu , Prešov, IČO: 00 187 437, so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov.

33. J. F. A. Čestným prehlásením zo dňa 7.12.2020 prehlásil, že žalobkyňa bola prítomná dňa 16.7.2020 od 10:30 hod. v kancelárii vedúcej OURaA na stretnutí súvisiacom s organizáciou V. ročníka FEAD v pozícii riaditeľa Parku kultúry a oddychu, Prešov, IČO: 00 187 437, so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov. 34. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní ešte pred Okresným súdom Poprad uviedla, že od dňa 02.11.2015 vykonávala funkciu riaditeľky PKO v Prešove. Do 31.05.2016 bola poverená riadením do uznesenia zo dňa 23.05.2016, z mesta jej prišlo zo dňa 31.05.2016 že je riaditeľka nie poverená riadením. Túto funkciu vykonávala až do momentu, keď sa stala táto vec a to keď jej prišiel A. G. dňa 16.07.2020 niekedy okolo obeda asi 12.00 oznámiť, že skončila, že on sa vrátil, že on bol odvolaný. Toto stretnutie mali dohodnuté deň predtým, ale v takom zmysle, že jej zatelefonoval A. G. okolo 15:30 – 16:00, načo zrušila jeho hovor, lebo bola na nákupe. Potom mu zavolala a on jej povedal, že B. potrebujem sa zajtra s tebou stretnúť. Ona povedala OK, ale s tým, že doobeda má stretnutia, že ide na stretnutie na Mestský úrad k FEAD-u, načo jej povedal OK, ona mu povedala, že sa mu ozve, keď skončia. Po tomto rozhovore išla na návštevu, potom prišla domov to bolo dňa 15.07.2020. Na druhý deň ráno si išla zacvičiť a potom išla do PKO v budove Čierneho orla do svojej kancelárie okolo 09:00 hod. Po bežných pracovných úkonoch, ktoré vykonávala ako riaditeľka, t. j. skontrolovala emaily a pripravovala sa na poradu, ktorá mala byť o 10.30 na Mestskom úrade, potom išla po pani L. a išli na Mestský úrad. Poradou myslela ňou už uvádzané stretnutie FEAD-u, kde poznamenala, že to bolo preložené zo dňa 15.07.2020 na deň 16.07.2020, ale nie z dôvodov na strane PKO, ale kvôli tomu, že z Mestského úradu hlavná architektka sa nemohla dňa 15.07.2020 zúčastniť, lebo sa to robilo v kancelárii u nej. Porada prebiehala tak ako mala, pričom žalobkyňa aj p. L. odišli pred skončením asi okolo 11:45. Vtedy poslala sms p. G., že až teraz skončili a že uteká k sebe a čaká ho. Keď prišla do kancelárie, prišiel za ňou do kancelárie p. G. a ona si fakt myslela, že sa prišiel dohodnúť ako to bude ďalej, lebo bolo jasné že ho odvolajú, len nebolo jasné kedy. On prišiel a povedal ,,som tu, si skončila, odovzdaj notebook a mobil, dúfam, že si dnes nič nepodpisovala“. Povedala mu, že ako to, že skončila, načo jej on povedal, že či jej nevolala primátorka, lebo ho včera odvolali a poslal jej sms. Tak mu žalobkyňa povedala, že jej nevolala. On povedal, že ho odvolali včera, že mu prišiel email poobede dňa 15.07.2020. Žalobkyňa povedala, že jej nikto nič nepovedal, volala pani primátorke, nedvíhala, volala zástupcovi pánovi P., právničke p. P. a ona jej jediná povedala, že to práve teraz rieši pani primátorka s pani Q., to je vedúca oddelenia, kde je aj právne oddelenie. Potom asi okolo 13:00 – 13:30 ju zavolal p. P. aby prišla k nemu, tiež sa čudoval prečo nastala taká situácia, lebo si myslel, že už jej to bolo oznámené. Ona mu povedala, že hlavne, že všetci vedia, len ona nie. Ešte mu povedala, že bola aj na stretnutí k FEAD-u a že čo má robiť. Za práce 25 rokov mestu, ostala okamžite na ulici, bez akéhokoľvek varovania. Ak by to vedela, tak by nešla dňa 16.07.2020 v kľude si zacvičiť a potom pripravovať festival a chystať sa na prezentáciu ich práce, myslí si, že každý súdny človek by to mal pochopiť, že keby vedela, že sa niečo také deje, tak to rieši. Ak žalovaná strana tvrdí, že sa zúčastnila všetkých výberových konaní na riaditeľa ktoré boli, že tým priznáva, že berie do úvahy že jej pracovný pomer skončil, uvádza, že to nie je pravda, lebo nežaluje za to, že jej skončil post riaditeľky, ale že jej pracovný pomer naďalej trvá nie ako riaditeľky, ale ako zamestnanca PKO. Preto sa nezúčastnila všetkých výberových konaní, ale len na funkciu riaditeľky, lebo má za to, že jej pracovný pomer naďalej trvá. Za 25 rokov práce jej nepovedali ani ďakujem. V PKO bolo X voľných pracovných miest, dve išli na materskú, dvaja išli do dôchodku, aj pani L. odišla na Mestský úrad opäť, ktorej miesto je doteraz neobsadené. Ona si zodpovedne plnila svoju funkciu, aj svoje pracovné povinnosti bez vedomia toho, že končí, nerobila žiadne ľstivé veci a preto tvrdí, že jej pracovný pomer naďalej trvá ako zamestnanec PKO. V odpovediach na otázky žalobkyňa uviedla, že stretnutia ohľadom FEAD dňa 16.07.2020 sa zúčastnili architekta N. F., J. F. A., za Pamiatkový úrad pani R. B., z odboru hlavného architekta bol p. C., šéf kancelárie primátorky p. S., druhý zástupca primátorky p. T., ona s pani L., a ešte tam boli aj ďalší ľudia, ktorých uviesť nevedela. Bavili sa len o FEAD-e. Mesto Prešov je zriaďovateľom PKO, riadi všetky procesy ohľadom štatutára a riaditeľa v súvislosti s Mestským zastupiteľstvom. Jej prvá pracovná zmluva bola zo dňa 02.11.2015, podľa nej išla na 80% ako poverená riadením PKO a na 20% na Mestskom úrade so svojou pôvodnou agendou. Po vymenovaní do funkcie riaditeľa PKO svoju funkciu vykonávala na 100% v súvislosti s uznesením mestského zastupiteľstva dňa 23.05.2016. Jej pracovný pomer u žalovaného by mal naďalej trvať ako šéf programového oddelenia alebo na referáte programu, nevie presne aká je tam teraz štruktúra, ale skrátka na programovom oddelení. 16.7.2020 nedošlo k zmene práce, robila svoju prácu ako riaditeľka a pripravovala sa na FEAD, čo vlastne je prácou aj programového oddelenia, takže nemusela byť žiadna zmena druhu práce. Zúčastnila sa uvedeného ako riaditeľka PKO, nie ako zamestnanec. A ako bola vyhotovovaná prezenčná listina to nevie, zapísala sa zrejme tak, ako sa zapisovali ostatní, určite tam

figurovalo PKO. Pokiaľ ide o odhlásenie zo sociálnej poisťovne uviedla, že sa jej zdá, že to urobil p. G. keď išiel ku nej do kancelárie, takže dňa 16.07.2020. 35. Štatutárny zástupca žalovaného A. M. F. pri výsluchu na pojednávaní ešte pred Okresným súdom Poprad uviedol, že posledný deň kedy bol v kontakte so žalobkyňou ako riaditeľkou PKO bol deň 15.07.2020, kedy ho ako jeho priama nadriadená poverovala nejakými úlohami. V tom čase bol radovým zamestnancom PKO na pozícií vedúci technického oddelenia. Mali indície, že k zmene na poste štatutára z dôvodu prepúšťania, alebo odvolávania prednostov Okresných úradov dôjde. Vtedy sa prvý krát dozvedel, resp. bola mu daná informácia, že pani C. je dočasnou riaditeľkou, do návratu A. G., ktorého dovtedy nepoznal a nevidel. Nasledujúci deň 16.07.2020 prichádzal ráno do práce okolo 06:30, bolo mu hneď pri vstupe do práce domovníkom a ďalšími zamestnancami oznámené, že pani C. nie je riaditeľka a od dnes je riaditeľom A. G.. Pre neho to neznamenalo nič osobné, bral to ako zmenu na poste štatutára. V deň 16.07.2020 sa s pani C., ani s pánom G. nestretol, ani ich nevidel v ich organizácií. On rovnako, ako aj všetci ostatní radoví zamestnanci boli v očakávaní aké kroky budú nasledovať ďalej. Ako bude táto zmena na pozícií štatutára PKO prebiehať. V ten deň sa podľa neho v práci nenastalo nič výnimočné, každý si vykonával svoje bežné pracovné povinnosti. S pánom G. sa prvý krát videl a teda osobne stretol až dňa 17.07.2020, na krátkej kontaktnej porade zamestnancov s členom vedenia PKO. Toľko z jeho pohľadu. Čo sa stalo následne, nevie presne. Dátum, možno 17.-18.07.2020 keď v kancelárií riaditeľa bol prítomný ako člen inventarizačnej komisie, pri vykonaní mimoriadnej inventarizácie zariadenia kancelárie a technického vybavenia, kedy prebiehalo odovzdanie tohto inventára, ktoré odovzdávala pani C.. V odpovediach na otázky uviedol, že si presne nespomína kto mu konkrétne 16.07.2020 povedal, že pani C. už nie je riaditeľkou, ale bol to jeden z dvoch domovníkov ktorých v práci majú, ktorí sa striedajú a upratovačky, ktoré boli vo vestibule. Nevie odkiaľ oni mali túto informáciu. S riaditeľom PKO ako takým, nebolo pravidlo aby radoví zamestnanci prichádzali do kontaktu každý deň. Či pán G. dňa 15.07.2020 oznámil žalobkyni, že skončil vo funkcii prednostu, týmito informáciami sa osobne začal zaoberať až mesiac a niečo po tejto udalosti a to z pozície zástupcu riaditeľa PKO. To že pán G. oznámil svoje odvolanie žalobkyni a následne nástup do funkcie riaditeľa PKO mu povedal osobne p. G.. Túto informáciu mu neskôr potvrdil aj viceprimátor pán P.. Pokiaľ ide o odhlásenie žalobkyne zo sociálnej poisťovne, túto agendu má v PKO na starosti personalistka p. D., ktorá mu potvrdila, že na základe telefonátu dňa15.07.2020 pár minút pred 15:00 hod. keď jej volal A. G., ho pani D. prihlásila do sociálnej poisťovne a následne odhlásila pani C., keďže tento úkon sa v zmysle legislatívy musí urobiť deň pred ukončením pracovného pomeru. V PKO je vedená dochádzková kniha a podľa jeho informácií riaditeľ sa do tejto dochádzkovej knihy nezapisuje, ako jediná výnimka, resp. nie je povinný sa zapisovať. 36. Svedok A. F. L. pri výsluchu ešte pred Okresným súdom Poprad uviedla, že so žalobkyňou je len v kolegiálnom vzťahu. Pokiaľ ide o žalovaného, tam už nie je zamestnaná. K veci samej uviedla, že bola zamestnaná ako odborný referent v PKO. Pracovala tam do dňa 01.12.2020, potom išla na Mestský úrad. Nevie čo sa vtedy dialo, oni ako radoví zamestnanci boli na 80% a do práce chodili podľa rozpisu. Emailové správy si mohli čítať aj doma a ona si doma prečítala email zo dňa 14.07.2020, ktorý jej prišiel o 10:45 od vedúceho odboru školstva MÚ a následne jej prišla správa od pani riaditeľky, že porada z 15.07.2020 sa prekladá na 16.07.2020 o 10:30 hod. Ona jej odpísala, ani nevie čo, ale tuší, že jej odpísala, že to berie na vedomie. Keď prišla 16.07.2020 do práce na desiatu, keďže bola zamestnaná na 80%, vzala si svoje poznámky, ktoré potrebovala na poradu a išla za pani riaditeľkou jej oznámiť, že je v práci, pripravená na poradu. Tá porada bolo vlastne stretnutie k festivalu pod skratkou FEAD, mal sa predstaviť program, ktorý bol pripravený vonku na pódiu. Sedela v kancelárií, kývla jej, že len niečo vybaví a idú. Išli na poradu, po porade sa vrátili, s tým, že keďže ona bola len na 80%, odniesla poznámky do kancelárie a odišla domov. V odpovediach na otázky svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom kedy riaditeľka skončila vo funkcii riaditeľky PKO, mala iné problémy. V ten deň 16.07.2020 jej nikto nepovedal, že by pani C. skončila vo funkcii a že má prísť pán G.. Táto informácia nepadla ani na FEAD-e. V PKO sa v ten deň stretla s pani F., s ňou sedela v kancelárií, s ňou sa pozdravila. A na druhej strane kde mala riaditeľka kanceláriu, dievčatá majú otvorenú kanceláriu, takže sa s nimi len pozdravila, nerozprávala sa s nikým. Žalobkyňa jej emailom poslala na podpis čestné prehlásenie. 37. Svedok A. A. F. pri výsluchu ešte pred Okresným súdom Poprad uviedla, že nie je v žiadnom vzťahu k žalobkyni, u žalovaného je zamestnaná. K veci samej uviedla, že pracuje na programovom oddelení, pracovala tam aj v roku 2020. S odstupom času 15. júl a 16. júl 2020 vyzerali ako normálne pracovné dni, každý si robil svoju prácu. Dňa 15.07.2020 malo byť jedno pracovné stretnutie na Mestskom úrade, ktoré

sa potom preložilo na deň 16.07.2020 na ktorom pôvodne mala byť aj ona. Okrem toho, že robí v PKO, tak robí aj Občianske obrady a v ten deň 16.07.2020 boli tri pohreby. Vzhľadom na túto skutočnosť a to aj vzhľadom na to, že vykonávala prácu aj za dlhodobo PN kolegu, bolo koronové obdobie, keď sa menil program, takže poprosila pani riaditeľku aby ju uvoľnila z tejto úlohy v rámci prípravy programu FEAD a aby sa obrátila na pani L.. Toto sa udialo, že p. L. bola zadelegovaná aby išla na toto stretnutie. Dňa 16.07.2020 pani riaditeľka a p. L. išli na to stretnutie, a svedkyňa utekala na tie svoje pohreby. Pamätá si to, dohodli sa, že keď sa vráti pani riaditeľka zo stretnutia a ona z pohrebov, pôjdu spolu na neskorší obed. Medzi druhým a tretím pohrebom mala telefonát od pani riaditeľky, že už skončila, tak sa jej spýtala ako skončila, ona povedala, že skončila úplne v PKO, prišiel B.. Rozhovor skončili, svedkyňa išla robiť pohreb a potom keď sa vrátila do PKO, pani riaditeľka jej povedala, čo sa udialo, že keď sa vrátila z úradu, prišiel B. a povedal jej, že nastupuje naspäť ako riaditeľ do PKO. V odpovediach na otázky svedkyňa uviedla, že dňa 16.07.2020 pána G. nevidela. V tento deň vypila kávu s pani riaditeľkou, prišla do kontaktu s kolegyňou pani L. s ktorou sedela v kancelárií a s ďalšími kolegami z programového oddelenia, to predpokladá. Všeobecne bolo známe, že väčšina prednostov bude končiť, ale nevedeli kedy, ako a kde. Nemala vedomosť, že dňa 15.07.2020 skončil na úrade a dňa 16.07.2020 bude v PKO, až keď jej to povedala pani C.. 38. Svedok B. D. pri výsluchu ešte pred Okresným súdom Poprad uviedla, že nie je v žiadnom vzťahu k žalobkyni, u žalovaného je zamestnaná. K veci samej uviedla, že u žalovaného je zamestnaná ako personalistka a účtovníčka a to od roku 1991 doposiaľ. Ako personalistke sú jej známe skutočnosti, ako došlo k ukončeniu pracovného pomeru žalobkyne. Tým, že je personalistka má všetky osobné spisy zamestnancov, aj bývalej pani riaditeľky. Z pracovnej zmluvy jej bolo jasné, aké bolo ukončenie pracovného pomeru. Bývalá pani riaditeľka mala v zmluve, že pracovný pomer sa začal a ukončil tým, že bol do návratu, ukončenia straníckej funkcie pána G. na Okresnom úrade, ako ukončenie funkcie prednostu. Tým, že bolo všeobecne známe, že sa budú odvolávať prednostovia Okresných úradov, bola pripravená na to, že sa pán G. vráti. Pán G. bol odvolaný 15.7.2020 s tým, že nastupuje 16.7.2020 a po telefóne jej pán G. povedal, že nastupuje 16.7.2020 a oboznámil Mestský úrad a pani riaditeľku, že nastupuje 16.7.2020 do zamestnania. Keďže sú pravidlá také, že keď nastupuje nový zamestnanec, tak ho musí deň pred nástupom nahlásiť na sociálnu poisťovňu, ona ho nahlásila 15.7.2020, že nastupuje 16.7.2020, má o tom aj registračné listy. Čo sa týka bývalej pani riaditeľky, u tej mala čas ju odhlásiť do 8 dní. Takže to urobila až 16.7.2020, keď jej priniesla potvrdenie od primátorky o ukončení pracovného pomeru k 15.7.2020. V odpovediach na otázky svedkyňa uviedla, že pán G. jej volal 15.7.2020, 10 min. predtým, ako ho prihlásila. Uviedla, že má so sebou registračný list FO, kde je uvedený čas 15:56, takže volal okolo 15:40. Pánom G. jej bolo predložené Oznámenie o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona a potvrdenie o štátnej službe. Svedkyňa predložila súdu na nahliadnutie Oznámenie o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona č. SPSČ–OU č. 2-2020/003022 zo dňa 15.7.2020 A. B. G., podľa ktorého štátnozamestnanecký pomer, štátneho zamestnanca sa skončí 15.07.2020 z dôvodu: odvolania z funkcie prednostu Okresného úradu Prešov, uznesením vlády SR , č. 471 zo dňa 15.7.2020, dňom 15.7.2020 a potvrdenie o štátnej službe menovaného č. SPSČ–OU 2–2020/003035 zo dňa 15.07.2020, druh štátnej služby: dočasná štátna služba, pri dobe trvania štátnozamestnaneckého pomeru od 4.12.2014 do 15.7.2020. Tieto listiny jej boli predložené pánom G. dňa 16.7.2020. 16.7.2020 sa nachádzala v práci aj žalobkyňa. Žalobkyňu videla ráno keď prišla, potom išla na Mestský úrad, ale presne, to už nevie, 16.7.2020 so žalobkyňou nekomunikovala. V tento deň bol prítomný pán G. na pracovisku, bol na sekretariáte, s tým, že čakal na pani riaditeľku, bolo to okolo obeda. Keď prišla na sekretariát, ohľadne inej veci, tak sa akurát s pánom G. pozdravili. V ten deň bola v práci od 7:30 asi do 16:00. Nemá vedomosť o tom, aby prebehol nejaký úkon, aby pani žalobkyňa nevykonávala toho 16.7.2020 svoju činnosť. Pánom G. boli spomínané doklady odovzdané asi okolo obeda. Žalobkyňu odhlásila z príslušného registra sociálnej poisťovne 16.7.2020 o 14:34, čo citovala z dokladu ktorý mala so sebou, registračného list FO pani žalobkyne, kde je pri dátume 16.7.2020 uvedený čas 14:34:49. Dňa 16.7.2020 videla žalobkyňu prísť, nesedela s ňou, takže nemôže posudzovať či vykonávala prácu a ako už povedala, vedela, že pani riaditeľka odišla potom na Mestský úrad. Či žalobkyňa prišla 16.7.2020 s vedomím a súhlasom pána G., k tomu sa vyjadriť nevedela. Že sa budú odvolávať prednostovia vedela z médií, čo bolo všeobecne známe. 39. Svedok A. B. G. pri výsluchu na pojednávaní ešte pred Okresným súdom Poprad uviedol, že nie je v žiadnom vzťahu k sporovým stranám. K veci samej uviedol, že v PKO bol na pozícii riaditeľa od roku 2003 do r. 2014, kedy bol uvoľnený na výkon funkcie prednostu Okresného úradu v Prešove. Tam bol prakticky až do 15.7.2020, kedy rozhodnutím vlády zo dňa 15.7.2020 s okamžitou platnosťou bol

odvolaný. To odvolanie prišlo mailom, s tým že ráno 16.7.2020 ak chce a on to považoval za svoju povinnosť, môže prísť odovzdať svoj úrad novému prednostovi. Na to ihneď upovedomil vedenie mesta, že končí a vracia sa na svoje pôvodné miesto riaditeľa PKO. Na to volal vtedajšej pani riaditeľke C., kde jej oznámil, že bol odvolaný a že končí ako riaditeľka dňom 15.7.2020 a ďalším dňom 16.7.2020 nastupuje on s tým, že jej ešte povedal, že dňa 16.7.2020 príde v dopoludňajších hodinách prevziať si PKO s tým, že mu pani C. na to povedala, že ona má ešte nejakú pracovnú poradu, nejaký FEAD alebo niečo také s architektmi a na to jej on povedal, že 16.7.2020 už nie je riaditeľkou, že končí už 15.7.2020 aj ako zamestnanec. Ona zamestnanec nebola, jej poverenie skončilo dňom 15.7.2020, teda jeho ukončením funkcie. Povedal jej, že na tú poradu nemá ísť, pretože už nie je riaditeľkou. Ona ale povedala, že pôjde, no a on jej povedal, že už nie je riaditeľkou, ani zamestnankyňou PKO. On jej zabrániť nemohol. V odpovediach na otázky svedok uviedol nasledujúce. Pokiaľ ide o to, či vo všeobecnosti očakával svoje odvolanie z funkcie prednostu uviedol, že už v médiách rezonovali v tom čase informácie, že sa uznesením vlády budú meniť prednostovia. Vtedy ich vymenili 52 naraz. Bolo to v zmysle Zákona o štátnej službe, i keď trochu neštandardné, kde ich do hodiny odvolali. Takže áno očakával to, v priebehu posledných 2 – 3 týždňov, že dôjde k jeho odvolaniu. Telefonicky informoval pána viceprimátora P., kde mu oznámil svoje odvolanie a návrat do PKO, 15.7.2020 o 15:08. Tieto informácie má z výpisu telefonických hovorov, ktorý priniesol so sebou na pojednávanie. Žalobkyňu telefonicky kontaktoval 15.7.2020 o 15:33, ale nebola dostupná, následne 15:37 mu dvihla telefón, kde jej dal tú informáciu, čo už aj spomínal. Ďalej kontaktoval 15.7.2020 o 15:43 pani D. aby splnila povinnosť a nahlásila ho do sociálnej poisťovne. S tým že od 16.7.2020 je už na svojom pôvodnom mieste. Pani D. pracuje na mzdovej učtárni ako personalistka a mzdárka. Pani D. povedal, že uznesením vlády bol odvolaný, že nastupuje 16.7.2020 do PKO a tým pádom končí poverenie pani C., že je potrebné ju odhlásiť zo sociálnej poisťovne. Časovo presne nepovie ako to 16.7.2020 bolo, ale určite do takej 17tej hod. tam bolo ešte množstvo povinností a bola to streda, kedy boli aj úradné hodiny do 17:00 hod na Okresnom úrade. 16.7.2020 na Okresnom úrade odovzdal agendu novému prednostovi okolo pol 9 a do PKO prišiel okolo 10:00 – 10:30 kde čakal, kým príde pani C.. Opäť jej oznámil, že je tu, že preberá agendu. Myslí, že spomínala, že bola na tej porade, ale on to považoval už za vybavené, že jej oznámil, že končí funkciu prednostu, a tým pádom končí jej poverenie na výkon funkcie riaditeľky počas jeho uvoľnenia. Uznesenie vlády je verejne dostupná informácia, nadobúda automaticky účinnosť. Dňa 16.7.2020 sa stretol s pani C. okolo obeda. Pani C. na neho pôsobila dojmom, že je zaskočená, že si celkom neuvedomuje, že už je tu on. Pokiaľ ide o to, že sa pani C. po ich rozhovore ešte zdržiavala na pracovisku, myslí si, že už nie, ale nevie presne či nešla k pani F., to nevie určite. Pokiaľ ide o vyhotovenie nejakého písomného protokolu o odovzdaní agendy myslí si, že tam bol asi nejaký zápis urobený s pani ekonómkou, o odovzdaní počítača, telefónu a podobne. Pani C. bola odhlásená zo sociálnej poisťovne pani D.. Myslí si, že jeho musela prihlásiť deň predtým, ale ju mohla odhlásiť až dňom 16.7.2020. On ako riaditeľ nemohol nejako zabrániť pani C. vo vstupe do budovy PKO dňa 16.7.2020, nebol prítomný, bol na Okresnom úrade, ale keby tam bol, tak by to bral tak, že si sadnú a idú spraviť nejaký preberací protokol, podobne ako on odovzdal agendu na Okresnom úrade. Pokiaľ ide o budovu PKO v tom čase tam už nebol 6 rokov, tak presne nevedel ako to funguje pokiaľ ide o zamykanie budovy, či bol nejaký čipový systém, ale vie, že pri vstupe bol informátor. Nevie kedy žalobkyňa odovzdala kľúče od kancelárie a od budovy PKO. 16.7.2020 on kľúč nemal, normálne vošiel cez vchod, išiel na sekretariát a tam čakal. On súhlas žalobkyni na účasť na spomínanej porade na Mestskom úrade nedal, lebo keď mu v telefonickom rozhovore spomínala, tak nebol jej šéfom, ani nadriadeným, ani nemal kompetenciu ju poveriť, aby sa zúčastnila tejto porady. Jednak už nebola na druhý deň v pracovnom pomere. Zároveň predložil súdu výpis z telefonických hovorov z ktorého citoval a uznesenie MÚ Prešov č. 392/2016 zo dňa 23.5.2016. V ďalších odpovediach na otázky svedok uviedol, že zamestnanci vedeli, že príde. Bolo to v médiách, že už sa prakticky vrátil naspäť, že už bol odvolaný, stretol upratovačky, p. D., p. R., p. U., F. L. a na sekretariáte p. A.. Vedeli prakticky o tom, že nastúpil do PKO. Myslí si, že tam bola aj pani F.. Reakcie boli pozitívne. S tými ľuďmi sa poznal. Myslí si, že odvolanie ktoré mu došlo emailom nedoručil pani C., ale poslal to p. D., s tým že s p. C. rozprával telefonicky a jej túto informáciu dal. Oznámil jej, že už ako riaditeľka končí polnocou 15.7.2020. Dňa 15.7.2020 nemal kompetenciu a právo smerom k nej vykonávať nejaké úkony, alebo pokyny a v tom čase bola jej nadriadenou primátorka mesta. Takže si myslí, že primátorku mala žalobkyňa informovať, že chce vykonať nejakú pracovnú činnosť aj po uplynutí mandátu na zastupovanie. Zdôraznil jej, že 16.7.2020 už nie je zamestnankyňou. Reakcia žalobkyne bola taká, že ona tam pôjde tak či tak, že to je nejaká dlhodobejšia záležitosť. Či tam pôjde alebo nepôjde, to on nemohol vedieť, to nemohol ovplyvniť, bolo to jej rozhodnutie, opakoval, že v tom čase už bol on riaditeľom a ona nebola jeho zamestnankyňou. PKO na tej porade zastúpenie malo, bola tam p. L., takže nebola účasť p. C. nevyhnutná. 15.7.2020 ešte nebol riaditeľom PKO, túto úlohu, povinnosť mala

p. C. a to povinnosť oznámiť pani primátorke, že sa chystá na tú poradu, napriek tomu, že sa jej skončilo poverenie. Pokiaľ ide o to, že uviedol, že pani C. bola zaskočená, spresnil, že nevie či použil presné slová, bola to situácia, ktorú je ťažko popísať, lebo to bola situácia ktorá bola nepríjemná. Viac k tomu nemá čo dodať. Pri jeho telefonáte s pani C. dňa 15.7.2020 myslí, že bola prítomná p. F., ale nie je si istý, lebo tam išli telefonáty jeden za druhým, mal veľa povinností, musel obtelefonovať veľa ľudí. Či prišiel dňa 16.7.2020 do kontaktu s pani L. si už nepamätá. 40. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči ešte pred Okresným súdom Poprad uviedol, že bolo jednoznačne preukázané, že pracovný pomer žalobkyne, založený pracovnou zmluvou zo dňa 2.11.2015, ktorý bol uzatvorený na dobu určitú do návratu A. B. G. do funkcie naďalej trvá, nakoľko sa tento pomer pretransformoval z doby určitej na dobu neurčitú a do dnešného dňa nebol riadne a v súlade so zákonom ukončený. Pre transformáciu pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú je potrebné, aby zamestnanec v danom prípade žalobkyňa, vykonávala prácu aj po uplynutí doby na ktorú bol pracovný pomer dojednaný a aby túto prácu vykonávala s vedomím zamestnávateľa. Pokiaľ ide o naplnenie prvej podmienky a teda vykonávanie práce po uplynutí doby, na ktorú bol pracovný pomer dojednaný to že žalobkyňa prácu vykonávala po 15.7.2020, keď mal podľa tvrdenia žalovaného jej pracovný pomer zaniknúť, jednoznačne potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa A. F. L., ktorá uviedla, že žalobkyňa dňa 16.7.2020, keď svedkyňa prišla o 10tej do práce a vzala si svoje poznámky a išla k žalobkyni, tá bola vo svojej kancelárii, kývla jej že len niečo vybaví a idú na stretnutie k FEAD, ktorého sa obe zúčastnili a po tomto stretnutí sa vrátili do sídla žalovaného. Svedkyňa L. nemala vedomosť o tom, že by žalobkyňa vo svojej funkcii skončila, táto informácia nepadla ani na stretnutí FEAD, resp. nikto nenamietal, že by žalobkyňa nemala byť na tomto stretnutí prítomná, lebo už nie je riaditeľkou, či zamestnancom žalovaného a to napriek tomu, že na samotnom stretnutí bol prítomný zástupca primátorky mesta Prešov, ktorý je zástupcom zriaďovateľa žalovaného. Rovnako to, že žalobkyňa pokračovala v riadnom výkone práce, aj dňa 16.7.2020, uviedla vo svojej výpovedi, aj svedkyňa, A. A. F., ktorá taktiež potvrdila, že žalobkyňa bola dňa 16.7.2020 prítomná práci a zúčastnila sa stretnutia FEAD. Táto svedkyňa zároveň uviedla že ani ona, ani žalobkyňa nemali celé dopoludnie dňa 16.7.2020 vedomosť o tom, že by žalobkyňa mala vo svojej funkcii a na svojej pozícii skončiť dňa 15.7.2020. Účasť žalobkyne na stretnutí FEAD a riadne pokračovanie vo výkone práce žalobkyňou dňa 16.7.2020 potvrdzuje aj čestné prehlásenie arch. A.. Pokiaľ ide o výsluch svedka p. D., tá taktiež jednoznačne potvrdila že dňa 16.7.2020 sa žalobkyňa nachádzala v práci riadne, tak ako každý iný deň, pričom zároveň uviedla, že to, že by mala zaniknúť funkcia žalobkyne a jej pracovný pomer mala len z telefonického oznámenia A. G., pričom dňa 15.7.2020 ho nemala podložené žiadnym listinným dôkazom, nakoľko jej ten bol predložený až 16.7.2020 v dopoludňajších hodinách. Pokiaľ ide o samotné úkony prihlásenia a odhlásenia do sociálnej poisťovne, prihlásenie p. A. B. G. ako zamestnanca k 15.7.2020 nezakladá skutočnosť, že žalobkyni bola táto informácia oznámená, nakoľko touto informáciou disponovala výlučne svedkyňa D. od A. G.. Výpovede svedkov potvrdzujú tvrdenia žalobkyne, že dňa 16.7.2020 riadne vykonávala svoju prácu. Pokiaľ ide o vedomie zamestnávateľa o tom, že naďalej vykonávala svoju prácu, žalobkyňa kategoricky odmieta opätovne, že by jej bolo A. G. oznámené, že dňa 16.7.2020 sa vracia na miesto riaditeľa žalovaného a jej pracovný pomer dňa 15.7.2020 končí. Žalobkyňa trvá na tom, že A. B. G. jej dňa 15.7.2020 v popoludňajších hodinách volal a požiadal ju o stretnutie dňa 16.7.2020, kde mu ona oznámila, že súhlasí ale až po stretnutí na MÚ k FEAD a že sa mu žalobkyňa ozve, keď toto stretnutie skončí, s čím on súhlasil, čo potvrdzuje aj sms žalobkyne pre p. G. dňa 16.7.2020 o 11:43 v znení citujem : „ahoj B., teraz sme skončili, utekám ku sebe a čakám ťa.“ Až na tomto stretnutí dňa 16.7.2020 žalobkyni A. G. oznámil, že jej pracovný pomer skončil k 15.7.2020 pričom toto oznámenie prišlo až po tom ako už polovicu dňa 16.7.2020 vykonávala svoju prácu. Nakoľko to, že oznámenie skončenia prac. pomeru žalobkyni dňa 15.7.2020 nenastalo, jedná sa o negatívnu skutočnosť a od žalobkyne nemožno spravodlivo požadovať, aby túto skutočnosť preukázala, napriek tomu sú presvedčení, že to že táto skutočnosť dňa 15.7.2020 nenastala, vyplýva z viacerých vykonaných dôkazov. Napriek tomu, že právny zástupca žalovaného uviedol, že oznámenie pod hlavičkou primátora Prešov, ktorý je zriaďovateľom žalovaného, zo dňa 15.7.2020, ktoré bolo žalobkyni doručené viceprimátorom mesta Prešov K. P., dňa 16.7.2020 je nadbytočné a právne irelevantné, majú zato, že tomu tak nie je. Z doručenia tohto oznámenia dňa 16.7.2020 jednoznačne vyplýva, že táto skutočnosť nebola žalobkyni oznámená dňa 15.7.2020, pretože ak by tomu tak bolo, neexistoval by dôvod toto oznámenie doručovať žalobkyni opäť 16.7.2020. Uvedené potvrdzuje aj sms komunikácia medzi žalobkyňou a primátorkou mesta Prešov, v ktorej primátorka mesta Prešov dňa 16.7.2020 o 18:40 na sms žalobkyne zo dňa 16.7.2020 o 15:16 v ktorej žalobkyňa píše, že dnes t. j. 16.7.2020 sa dozvedela, že skončila na poste riaditeľky PKO uvádza: „B., dnes som sa to dozvedela,

vieš to riešiť s B.?“, v zmysle uvedeného ani štatutár mesta ktorý je zriaďovateľom žalovaného podľa vyjadrenia v sms touto informáciou dňa 15.7.2020 nedisponoval. K tvrdeniam žalovaného, že pracovný pomer žalobkyne zanikol 15.7.2020 priamo zo zákona a nevyžadovalo sa žiadne oznámenie, resp. úkon zo strany žalovaného, s uvedeným sa nie je v žiadnom prípade stotožniť, nakoľko napriek tomu, že v tomto konaní zaznelo, že sa o odvolávaní prednostov hovorilo, nejedná sa o bežne dostupnú informáciu v danom čase. Ak zamestnávateľ nesúhlasil s tým, aby žalobkyňa pokračovala dňa 16.7.2020 v práci, mal tento nesúhlas v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. : 21Cdo/2633/2004 zo dňa 3.8.2005 prejaviť aj navonok a vo výkone práce žalobkyni zabrániť. Vo výkone práce žalobkyni sa nepokúsil zabrániť ani A. B. G., ani nikto iný. Je zarážajúce, že ak žalovaný tvrdí že žalobkyňa vedela, že nemá dňa 16.7.2020 vykonávať svoju prácu a od 16.7.2020 ju mal vykonávať A. G., že A. G. nebol dňa 16.7.2020 od rána prítomný na pracovisku a vo svojej kancelárii, a nevykonával tam svoju činnosť a to napriek tomu, že ako dnes sám uviedol, agendu na OÚ Prešov odovzdal dňa 16.7.2020 zhruba o 8:30 a aj napriek tomu mal vedomosť o tom ,že žalobkyňa sa stretnutia FEAD zúčastní, nakoľko mu to oznámila, avšak neurobil jediný úkon smerujúci k tomu, aby tomu tak nebolo ak mal za to, že jej pracovný pomer už skončil. Pokiaľ ide o tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že v zmysle rozsudku NS ČR 21Cdo/2080/2001 sa za vedomie zamestnávateľa považuje vedomie najbližšieho nadriadeného, alebo štatutárneho zástupcu, toto však považujú za značne vytrhnuté z kontextu, nakoľko predmetný rozsudok hovorí, že stačí vedomosť hoci len najbližšieho nadriadeného, a nie to, že je potrebná vedomosť len najbližšieho nadriadeného. Nakoľko žalobkyňa ako riaditeľka žalovaného nemala v organizačnej štruktúre žalovaného žiadneho nadriadeného, majú za to, že vedomosť zástupcu žalovaného, ktorý bol zástupca primátorky mesta Prešov, ktorý bol prítomný na stretnutí FEAD je postačujúca. A teda konanie žalobkyne nie je žiadnym ľstivým konaním, ako sa snaží žalovaný prezentovať, ale riadnym výkonom jej práce. Záverom pokiaľ ide tvrdenia svedka A. G., že 15.7.2020 žalobkyni oznámil, že 15.7.2020 končí jej pracovný pomer, je to tvrdenie jediného svedka, ktoré je v rozpore so všetkými vykonanými dôkazmi a nebolo ničím iným preukázané. Aj svedkyňa D. uviedla, že to, že by mala byť o tomto upovedomená žalobkyňa, mala len z vyjadrenia A. B. G.. Výpisy hovorov uvedené nepreukazujú, nakoľko preukazujú len uskutočnenie hovoru, nie jeho obsah. Pričom uskutočnenie hovoru nepopierala ani samotná žalobkyňa, popierala jeho obsah. Vzhľadom na uvedené majú zato, že žalobkyňa vykonávala dňa 16.7.2020 riadny výkon svojej pracovnej činnosti s vedomím a súhlasom zamestnávateľa, ktorý nevykonal jediný krok aby jej v takomto konaní zabránil a teda pracovný pomer žalobkyne trvá, navrhla, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali. 41. Žalobkyňa v záverečnej reči uviedla, že sa pridržiava toho čo uviedol jej právny zástupca. 42. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči ešte pred Okresným súdom Poprad uviedol, že podstatou celého súdneho sporu je skutočnosť, že žalobkyňa sa dňa 15.7.2020 a 16.7.2020 a ani doposiaľ nedokázala ľudsky zmieriť so skutočnosťou, že svedok B. G. bol odvolaný z funkcie prednostu OÚ Prešov a tým žalobkyni zanikol pracovný pomer u žalovaného, ktorý bol len na dobu neurčitú a to na zastupovanie počas výkonu verejnej funkcie A. B. G.. Žalobkyňa si musela byť vedomá, že zastupovanie B. G. sa jedného dňa skončí, pričom odvolanie prednostov okresných úradov bola skutočnosť všeobecne známa, prevažná väčšina zamestnancov žalovaného o tejto skutočnosti vedela už 15.7.2020 pričom dňa 16.7.2020 v doobedňajších hodinách, kedy p. B. G. prišiel na pracovisko, ho zamestnanci žalovaného od domovníka po upratovačky, až po administratívne pracovníčky vítali so slovami : „dobrý deň pán riaditeľ“. Preto neobstojí účelová argumentácia žalobkyne že ona jediná v rámci PKO nevedela o takejto všeobecne známej skutočnosti. Svedok B. G. bol povinný vypovedať pravdu pod následkami trestného činu krivej svedeckej výpovede, pričom sa jedná o 65 ročnú v Prešove významnú osobnosť, ktorá celý život zastávala významné verejné funkcie a je v Prešove vnímaná ako dôveryhodná a seriózna osobnosť a preto nemá dôvod klamať v tomto súdnom konaní, z čoho by nemal ani žiadne výhody, nakoľko nie je ani nebude riaditeľom PKO, keďže je už na dôchodku. V celom rozsahu poukázal na zhodnotenie jeho výpovede a výpovede p. D., ktoré učinil na pojednávaní, kde uviedol, že výsluchmi svedkov bola v celom rozsahu preukázaná obrana žalovaného, kde z výsluchu svedka G. jednoznačne vyplynulo, že dňa 15.7.2020 bol odvolaný z funkcie prednostu OÚ Prešov a túto skutočnosť telefonicky oznámil viceprimátorovi mesta Prešov K. P.. Následne telefonicky samotnej žalobkyni, kde jej uviedol, že k 15.7.2020 bol odvolaný a odo dňa 16.7.2020 je on riaditeľom PKO, pričom ako vyplynulo z jeho svedeckej výpovede vyslovene povedal žalobkyni, že odo dňa 16.7.2020 žalobkyňa už nie je riaditeľkou PKO a ani zamestnankyňou PKO a ohľadne spomínanej účasti na porade FEAD žalobkyni uviedol, že na túto poradu, žalobkyňa nemá ísť, pričom ďalej uviedol že žalobkyňa sa síce domáhala účasti na

tejto porade, avšak on jej zabrániť nemohol, keďže dňa 15.7.2020 do 24:00 bol ešte prednostom OÚ. Výpoveď tohto svedka korešponduje aj s výpoveďou svedkyne p. D., ktorej telefonicky volal svedok G., čo vyplynulo tak z jeho výpovede, ako aj z jej výpovede ako aj z predloženého listinného dôkazu a to výpisu telefonických hovorov. Následne chronologicky z výsluchu svedkyne D. bolo preukázané, že táto nahlásila svedka G. do sociálnej poisťovne dňa 15.7.2020 v čase o 15:56 hod. a odhlásila žalobkyňu dňa 16.7.2020 o 14:34 hod. Týmito svedeckými výpoveďami ako aj predloženými listinnými dôkazmi bolo v celom rozsahu preukázané, že funkcia prednostu OÚ v Prešove zanikla dňa 15.7.2020 pánovi G.. A v súlade s uznesením Mestského úradu v Prešove č. 392/2016 o poverení žalobkyne zastupovaním riaditeľa bolo preukázané, že odo dňa 16.7.2020 bol riaditeľom žalovaného p. G. a žalobkyňa už nebola riaditeľkou ani zamestnankyňou žalovaného, nakoľko jej pracovný pomer skončil uplynutím času a to právnou udalosťou – odvolaním p. G. z funkcie prednostu OÚ. Samotná účasť žalobkyne na stretnutí FEAD na Mestskom úrade v Prešove nemá za následok zmenu pracovného pomeru z dobu určitej na dobu neurčitú, nakoľko nešlo o výkon práce so súhlasom zamestnávateľa, pričom ako vyplynulo z výpovede svedka G. budova PKO je voľne prístupná a nikto nemôže zabrániť žalobkyni aby vstúpila do budovy, resp. následne nikto nemôže zabrániť žalobkyni aby voľne opustila túto budovu a odišla na Mestský úrad. Na tomto stretnutí FEAD, ako vyplynulo z výsluchu A. G., bola za PKO prítomná p. L. ako zamestnankyňa PKO a účasť žalobkyne na tomto stretnutí nebola potrebná a naviac jej účasť bola nezákonná, keďže žalobkyňa nebola 16.7.2020 zamestnankyňou žalovaného. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa sa zúčastnila na stretnutí FEAD, avšak posúdenie či žalobkyňa sa na tomto stretnutí zúčastnila so súhlasom a na pokyn zamestnávateľa a či sa tam zúčastnila ako zamestnankyňa žalovaného je otázkou právnou, ktorej posúdenie prináleží len súdu. Ďalej v záverečnej reči právny zástupca žalovaného uviedol, že podľa právnej teórie žalobkyne, kedy sa jej mal predĺžiť pracovný pomer len tým, že sa fyzicky dostavila na pracovisko a následne sa bez súhlasu zamestnávateľa zúčastnila stretnutia FEAD, by sa potom analogicky mala predĺžiť aj funkcia pána G. ako prednostu OÚ v Prešove, ktorý sa dňa 16.7.2020 dostavil do svojej kancelárie prednostu a odovzdal agendu novému prednostovi. Čo je samozrejme právne neakceptovateľná teória. Nemožno teda pre 2 alebo 3 hodiny účasti na pracovisku žalobkyne mať za to, že jej pracovný pomer sa zmenil z doby určitej na dobu neurčitú o to viac, že bolo preukázané, že p. B. G. výslovne telefonicky dňa 15.7.2020 oznámil žalobkyni, že od zajtra už nie je riaditeľka ani zamestnankyňa PKO a vyslovene jej uviedol, že na poradu FEAD nemá ísť, nakoľko už nie je zamestnankyňou PKO, odo dňa 16.7.2020. Toto je plne v súlade s judikatúrou, teda rozsudkom NS ČR 21Cdo/2080/2001, kde je zrejmé, že takýto nesúhlas preukázal p. G. a bol prejavený aj navonok a to konkrétne v telefonickom oznámení. Žalovaný uniesol dôkazné bremeno ohľadne ukončenia funkcie prednostu, prihlásenia A. G. a odhlásenia žalobkyne ako aj ohľadne oznámenia A. G. žalobkyni o ukončení jej pracovného pomeru, k čomu okrem svedeckej výpovede G. bol predložený aj výpis hovorov. K ukončeniu pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú nedochádza žiadnym právnym úkonom, ale na základe právnej udalosti, ktorou je kvalifikované uplynutie času, pričom nie je potrebné vykonať ani právny úkon oznámenia o ukončení pracovného pomeru. Takéto oznámenie sa v praxi vydáva len z dôvodu právnej istoty, avšak z právneho hľadiska nie je potrebné. Pokiaľ ide o to, či sa žalobkyňa zúčastnila na stretnutí FEAD s vedomím zamestnávateľa je potrebné poukázať na to, že žalovaná má právnu subjektivitu ako príspevková organizácia a teda žalobkyňa ako poverená riaditeľka do 15.7.2020 nemala žiadneho nadriadeného zamestnanca, pričom nie je pravdou tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne, že nadriadeným žalobkyne je primátorka, resp. viceprimátor, nakoľko riaditeľa PKO vymenúva podľa § 11 ods. 4 písm. l) zákona o obecnom zriadení mestské zastupiteľstvo. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že nie je dňa 16.7.2020 riaditeľka ani zamestnankyňa žalovaného a napriek tomu, podľa ich názoru účelovo a ľstivo práve za tým účelom, aby sa následne domáhala predĺženia pracovného pomeru sa zúčastnila na stretnutí FEAD bez vedomia a súhlasu A. G., ako aj Mestského úradu. Poukázal aj na účelové konanie žalobkyne počas tohto súdneho konania, kedy svedkyniam posielala pretlače čestných prehlásení, čo preukázali tak emailom ako aj výsluchom svedkyne p. L.. Záverom poukázal na to, že samotná žalobkyňa si je vedomá toho, že jej pracovný pomer vo funkcii riaditeľky PKO sa skončil, nakoľko na strane 5 zápisnice zo dňa 13.7.2022 sama uviedla, že: „ja nežalujem za to, že mi skončil post riaditeľky, ale že môj pracovný pomer naďalej trvá, nie ako riaditeľky, ale ako zamestnanca PKO“. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že nielen že nedošlo k zmene pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú, ale nedošlo ani k zmene druhu práce v obsahu pracovnej náplne žalobkyne a teda sa žalobkyňa nemôže domáhať podanou žalobou aby došlo k prekvalifikovaniu druhu práce, resp. jej pracovnej pozície. Vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že došlo k prekvalifikovaniu pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú, žaloba nie je dôvodná a navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

43. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že súhlasí s vyjadrením svojho právneho zástupcu v celom rozsahu. 44. Na pojednávaní konanom už pred Okresným súdom Prešov dňa 3.12.2024 právny zástupca žalobkyne uviedol, že zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach, ktoré tvoria súčasť spisu. Poukázala na to, že pracovný pomer žalobkyne sa u žalovaného z doby určitej na dobu neurčitú. Poukázala tiež na to, že dňa 16.7.2020 žalobkyňa riadne vykonávala svoju prácu a to s vedomím nadriadeného, konkrétne A. B. G.. Poukázala na to, že nedošlo k nijakému úkonu zo strany zamestnávateľa, ktorý by zabránil vo výkone práce žalobkyne v inkriminovaný deň, t. j. 16.7.2020. Poukázala na to, že nikdy nebolo nikým a ničím preukázané, že tento pracovný pomer sa skončil. Uviedla, že žalobkyňa nemohla vedieť, že bol v tom čase aj v tomto konaní svedok G. odvolaný a teda, že už ďalej nevykonáva funkciu riaditeľky. Poukázala na to, že v telefonáte zo dňa 15.7.2020 uviedla svedkovi G., že na poradu teda pôjde, s čím mal svedok G. súhlasiť. Poukázala na to, že svedok G. sa dostavil do sídla žalovaného až dňa 16.7.2020 okolo obeda a teda, ak by sa chcel ujať funkcie riaditeľa dostavil by sa tam už ráno. Poukázala tiež na to, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá. Navrhla preto žalobe v celom rozsahu vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania, nemala návrhy na doplnenie dokazovania. 45. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom už pred Okresným súdom Prešov dňa 3.12.2024 uviedol, že zotrváva na všetkých svojich písomných ako aj verbálnych prednesoch. Poukázal na rozsudok OS PP č. k. 9Cpr/14/2020-198, ktorý považoval za vecne správny. Poukázal tiež na to, že po odvolaní podanom žalujúcou stranou KS PO zrušil rozsudok OS PP len z dôvodu okamžitej aplikovateľnosti súdnej mapy, teda že v tom čase nebol OS PP príslušný na rozhodnutie vo veci samej. Najmä odkázal na svoje vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne zo dňa 23.2.2024, poukázal na to, že pracovný pomer sa nezmenil z doby určitej na dobu neurčitú a to z dôvodu, že dňa 15.7.2020 oznámil pán G. žalobkyni, že sa vracia na svoje pôvodné miesto, pričom toto tvrdenie je podporené aj výpoveďami svedkov F. a svedkyne D.. Poukázal na to, že žalovaný neudelil súhlas žalobkyne na ďalší výkon práce, t. j. dňa 16.7.2020 a táto 16.7.2020 svojvoľne išla na stretnutie FAD. Uviedol tiež, že oznámenie z mesta o tom, že sa pracovný pomer žalobkyne skončil považoval za nadbytočné a právne irelevantné. Poukázal na to, že pracovný pomer žalobkyne sa skončil uplynutím doby určitej a t. j. v zmluve bolo stanovené, že je to do príchodu A. G. naspäť na svoju pracovnú pozíciu, teda do 15.7.2020. Rovnako tak konštatoval, že zo spisu bolo preukázané, že 15.7.2020 sa medzi žalobkyňou a svedkom G. uskutočnil telefonát, v ktorom mal svedok A. G. oznámiť žalobkyni, že je odvolaný z funkcie prednostu Okresného úradu, že sa vracia na svoje miesto riaditeľa PKO, teda k žalovanému. Poukázal ešte na to, že najprv žalobkyňa popierala, že sa vôbec uskutočnil telefonický rozhovor 15.7.2020 a následne až na pojednávaní pred OS PP dňa 13.7.2022 uviedla, že jej svedok A. G. volal. Poukázal tiež na to, že svedkyňa D. odhlásila zo Sociálnej poisťovne žalobkyňu a následne prihlásila do Sociálnej poisťovne svedka G.. V ostatnom zotrval na svojich doterajších prednesoch. Navrhol žalobu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania. 46. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára: 47. Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne. 48. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť: a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. 49. Podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

50. Podľa § 71 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. 51. Podľa § 71 ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. 52. Podľa § 71 ods. 3 Zákonníka práce, pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59. 53. Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podal na iného zamestnanca, alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania, alebo iné oznámenie o kriminalite, alebo inej protispoločenskej činnosti. 54. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 55. Podľa § 11 ods. 4 písm. l) Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené, zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe. 56. Výpoveďami svedkov, čestnými prehláseniami, sms správami a mailovou komunikáciou bola potvrdená len tá skutočnosť, že žalobkyňa bola prítomná 16.07.2020 v práci a zúčastnila sa V. ročníka festivalu architektúry a dizajnu FEAD 2000, čo ani nebolo sporné. (A. F. L. sa s ňou aj zúčastnila V. ročníka festivalu architektúry a dizajnu FEAD 2000, A. A. F. uvedené potvrdila). A. B. G. jednoznačne potvrdil, že žalobkyňu oboznámil deň vopred t.j. 15.07.2020 s tým, že bol odvolaný z funkcie prednostu Okresného úradu Prešov ku dňu 15.07.2020 a od 16.07.2020 sa opäť ujíma funkcie riaditeľa PKO a že od uvedeného dátumu nie je riaditeľkou ani zamestnancom. Zároveň potvrdil, že ani nevedel o akcii FEAD 2000 a teda nedal žalobkyni súhlas, resp. nepožiadal ju o účasť na tomto stretnutí ani nikto zo strany zamestnávateľa, alebo mesta Prešov. B. D. potvrdila, že 16.07.2020 sa žalobkyňa nachádzala v práci, ale nevedela sa vyjadriť, či vykonávala nejakú prácu. Potvrdila, že pán G. oboznámil Mestský úrad a žalobkyňu, že nastupuje 16.07.2020 do zamestnania. Bolo to teda rozhodnutie žalobkyne tejto akcie (ktorej sa zúčastnil aj ďalší zamestnanec) sa zúčastniť, avšak žalobkyňa si vzhľadom na vykonané dokazovanie musela byť vedomá, že už nevykonáva funkciu riaditeľky PKO a teda účasť na uvedenej akcii musí byť minimálne s vedomím riaditeľa A. B. G.. 57. Aby bolo preukázateľné, že zamestnávateľ nepočíta s výkonom práce zamestnanca pracujúceho v pracovnom pomere na určitú dobu po jej uplynutí, v aplikačnej praxi je obvyklé, že zamestnávateľ zašle oznámenie zamestnancovi, kedy sa mu končí pracovný pomer (ide len o úkon zamestnávateľa nad rámec povinností daných Zákonníkom práce, avšak týmto úkonom výslovne deklaruje svoju vôľu naďalej zamestnanca nezamestnávať). 58. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby žalobkyňa s vedomím zamestnávateľa – žalovaného vykonávala prácu aj po 15.07.2020, nebolo teda preukázané, aby došlo k zmene pracovného pomeru žalobkyne z doby určitej na dobu neurčitú. Oznámenie o skončení pracovného pomeru zo strany primátorky mesta Prešov zo dňa 15.07.2020 doručené žalobkyni 16.07.2020 s poukazom na vyššie uvedený bod 45. je právne irelevantné. Pracovný pomer sa v zmysle citovaných zákonných ustanovení skončil kvalifikovaným uplynutím času t. j. na základe právnej udalosti dňa 15.07.2020 priamo zo zákona a v súlade s Uznesením Mestské zastupiteľstva mesta Prešov zo dňa 23.05.2016 č. 392/2016 a Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2016 uplynutím doby určitej a to zánikom verejnej funkcie A. B. G., ako prednostu Okresného úradu v Prešove. Od 16.07.2020 teda žalobkyňa nebola zamestnancom žalovaného. Nesprávne sa domnievala, že ostala

naďalej zamestnancom žalovaného (ako sama uviedla už prestala vykonávať funkciu riaditeľa PKO, ale sa domnievala, že zostala zamestnancom žalovaného). 59. Súd prvej inštancie – Okresný súd Prešov sa stotožňuje s vyššie uvedenými závermi „pôvodného“ súdu prvej inštancie – Okresného súdu Poprad, pričom nad rámec uvedeného považuje za dôležité uviesť ešte nasledovné: 60. Žalobkyňa v žalobe vôbec neuvádzala, že dňa 15.7.2020 sa medzi ňou a svedkom G. uskutočnil telefonát a taktiež sa nezmieňovala o jeho obsahu. Na pojednávaní ešte pred Okresným súdom Poprad však už vypovedala, že telefonát 15.7.2020 medzi ňou a svedkom G. sa uskutočnil, avšak odmietla, že mala vedomosť o skončení svedka G. vo funkcii prednostu okresného úradu a jeho návrate k žalovanému. 61. Svedok G. vo svojej výpovedi poprel, že by sa žalobkyňa s jeho vedomím zúčastnila na pracovnom stretnutí FEAD dňa 16.7.2020, pričom žalobkyňa tvrdila opak. Rovnako tak pri telefonáte, ktorý sa uskutočnil medzi svedkom G. a žalobkyňou dňa 15.7.2020 svedok G. tvrdil, že oznámil žalobkyni, že bol odvolaný z funkcie prednostu okresného úradu, vracia sa ako riaditeľ PKO (žalovaného) a na druhej strane žalobkyňa vypovedala, že jej túto skutočnosť svedok G. neuviedol. U obidvoch týchto tvrdených a rozporných skutočností ide o tvrdenie proti tvrdeniu, ktoré by samo osobe situáciu neriešilo. 62. Na vyššie uvedené tvrdenia je však potrebné nahliadať v kontexte ďalších vykonaných dôkazov. Svedkyňa D. vypovedala, že bolo všeobecne známe, že sa budú odvolávať prednostovia, pričom svedok G. bol tiež odvolaný 15.7.2020 a povedal jej, aby ho nahlásila na Sociálnu poisťovňu, pričom svedkyňa, keďže mala tú vedomosť, tak urobila už 15.7.2020. Svedkyňa tiež uviedla, že jej pán G. (dňa 15.7.2020) povedal, že nastupuje k žalovanému 16.7.2020, pričom o tom oboznámil mestský úrad a žalobkyňu. 63. Rovnako z výpovede svedka F. vyplynulo, že tento sa už dňa 16.7.2020 ráno o 6:30 pri príchode do práce u žalovaného dozvedel od domovníka a ďalších zamestnancov, že žalobkyňa už nie je riaditeľkou. 64. Z uvedeného vyplýva, a je nesporným, že telefonát medzi svedkom G. a žalobkyňou sa dňa 15.7.2020 (v deň odvolania svedka G. z funkcie prednostu okresného úradu) uskutočnil, sporným bol jeho obsah. Súd akcentuje tú skutočnosť, najmä vo svetle svedeckých výpovedí svedkov D. a F., že sa zdá súdu neuveriteľným a vysoko nepravdepodobným, aby svedok G. žalobkyni 15.7.2020 neoznámil pre nich oboch takpovediac najpodstatnejšiu okolnosť dňa, t. j. že žalobkyňa od nasledujúceho dňa už nebude pôsobiť na pozícii riaditeľky u žalovaného. Uvedené je potrebné posudzovať aj v tom ohľade, že o tejto zmene v dostatočnom predstihu vedeli aj iní vyššie spomenutí zamestnanci, teda nevedomosť žalobkyne o tejto okolnosti sa javí vysoko nereálna. 65. Napokon sa súd zaoberal tiež argumentom žalobkyne, že jej pracovný pomer sa zmenil z doby určitej na neurčitú, keďže podľa tvrdenia žalobkyne ešte dňa 16.7.2020 vykonávala prácu pre žalovaného, konkrétne účasťou na stretnutí FEAD. Tu je nutné poznamenať, že pri aplikovaní tejto logiky by stačilo žalobkyni prísť 16.7.2020 do práce napr. skoro ráno o 6.00 hod., zapnúť počítač a prečítať jeden e-mail, pričom by sa to už považovalo za výkon pracovného pomeru a jeho transformáciu z určitej doby na dobu neurčitú, čo je podľa názoru súdu neudržateľným záverom. O potenciálnych rizikách možného zneužitia na tomto priestore nie je potrebné podľa názoru súdu sa bližšie zmieňovať, pričom súd zdôrazňuje, že ani uvedená úvaha neprezumuje nekalé správanie strán sporu, resp. iných osôb účastných na konaní. 66. S ohľadom na zistený skutkový stav a citované právne ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 67. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 68. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 69. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda úspešnému žalovanému priznal oproti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho súdu na Krajský súd v Prešove.

doručenia cestou tunajšieho

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.