Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 29Cpr/14/2023 8723201635 20. 05. 2024 JUDr. Diana Vlčková ECLI:SK:OSPO:2024:8723201635.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 20 29Cpr/14/2023 Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX D., práv. zást.: JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, proti žalovanej: Základná umelecká škola, Ul. Komenského 807/27, Svidník, Komenského 807/27m 089 01 Svidník, IČO: 36 158 291, práv. zást.: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto rozhodol: 20 29Cpr/14/2023 I. Skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou zo strany žalovanej podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 05.09.2022, doručené žalobkyni dňa 05.09.2022 j e n e p l a t n é a pracovný pomer žalobkyne u žalovanej naďalej trvá. II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. odôvodnenie: 19 29Cpr/14/2023 1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 01.03.2023 sa domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovanej podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 05.09.2022 je neplatné a pracovný pomer trvá. 2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou dňa 14.10.2013 uzatvorila pracovnú zmluvu na dobu určitú s nástupom do práce dňa 14.10.2013, pričom ako druh práce je uvedená výchovno-vzdelávacia činnosť, ktorú vykonáva ako učiteľ Základnej umeleckej školy. Od roku 2013 do roku 2019 žalovaná s ňou uzatvorila 8 pracovných zmlúv na dobu určitú. Dňa 05.08.2019 jej žalovaná listom zo dňa 25.07.2019 oznámila, že jej pracovný pomer skončí 31.08.2019. Na uvedený list reagovala listom zo dňa 21.08.2019, kde uviedla, že uvedený postup je v rozpore s ust. § 48 Zákonníka práce. Na uvedený list žalovaná reagovala dňa 13.09.2019, ktorým tejto oznámila, že pracovný pomer predlžuje na dobu neurčitú. V roku 2019 nastúpila na rodičovskú dovolenku a pred uplynutím rodičovskej dovolenky požiadala žalovanú listom zo dňa 15.02.2022 o nástup na pôvodné pracovisko. 3. Žalovaná reagovala listom zo dňa 28.02.2022 s tým, že riaditeľstvo školy so žiadosťou súhlasí a že teda žalovaná jej bude prideľovať prácu v rozsahu 37,5 hodín týždenne.
4. Pri osobnom stretnutí s riaditeľom žalovanej jej dal na podpis listinu s názvom Úväzok pedagogického zamestnanca s tým, že 5 hodín mala vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy a 6,5 hodiny korepetície. Z predloženej listiny tak vyplývalo, že má podpísať skrátenie úväzku a vykonávať iný druh práce. Napriek vyššie uvedenému súhlasila so zmenou ustanoveného týždenného času, nakoľko vedela pochopiť, že je obtiažne, aby pred koncom školského roku začala presne tam, kde skončila. 5. Neskôr čerpala dovolenku a do práce nastúpila 31.08.2022 s vedomím, že začína nový školský rok a bude vykonávať prácu na plný úväzok. 6. Dňa 31.08.2022 jej riaditeľ ústne, za prítomnosti dvoch svedkov oznámil, že jej nepridelí žiakov a umožní jej len učiť v rozsahu 5 hodín týždenne priamej výchovno-vzdelávacej činnosti. Požadovala aspoň 11,5 hodín týždenne. V tento deň jej však neponúkol žiadnu korepetíciu. Vedela, že ostatné učiteľky spevu, ale aj ostatní učitelia bez odborného vzdelania majú pracovať nadčasy v školskom roku 2022/2023. Žiadala, aby mohla učiť v podstate čokoľvek, čo jej však riaditeľ, napriek plánovaným nadčasom neumožnil. 7. Dňa 31.08.2022 sa konala porada zamestnancov. Po porade učitelia začali plánovať výučbu. V tento deň zistila, že nemôže si plánovať školský rok, keďže v uvedenej aplikácii Edupage nemala nahratých žiadnych žiakov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že riaditeľ nemal nikdy v úmysle sa s ňou dohodnúť na pracovných podmienkach. Dňa 05.09.2022 riadne nastúpila do práce, pričom vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, riaditeľovi okolo 10tej hodiny odovzdala list, žiadosť o pridelenie práce v zmysle platnej pracovnej zmluvy. Následne, toho istého dňa 05.09.2022 okolo 14tej hodiny jej riaditeľ na pracovisku doručil ukončenie pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre nadbytočnosť. Pracovný pomer sa mal skončiť uplynutím výpovednej lehoty 31.12.2022. Vo výpovedi je uvedené, že jej bolo ponúknuté vykonávať pedagogickú činnosť učiteľa základnej umeleckej školy na znížený 21,74 % úväzok v rozsahu 5 hodín týždenne priamej výchovno-vzdelávacej činnosti s možnosťou uzatvoriť ďalší pracovný pomer v rozsahu 28,26 % úväzku, t.j. 6,5 hodín týždenne s druhom práce korepetítor. 8. Celý postup zo strany riaditeľa je účelový, v rozpore so Zákonníkom práce a kolektívnou zmluvou, pričom počas výpovednej lehoty jej nebola prideľovaná práca v zmysle pracovnej zmluvy. 9. Keďže bola uzatvorená kolektívna zmluva, citovala ustanovenia, ktoré boli zo strany žalovanej porušené, teda, že riaditeľ školy pri rozviazaní pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce zohľadní postupnosť, a to podľa písm. a) zamestnanci spĺňajúci nárok na starobný, alebo invalidný dôchodok, písm. b) nekvalifikovaní zamestnanci, písm. c) zamestnanci, ktorých vzdelanie nie je využiteľné pre potreby organizácie a d) podľa postupnosti nástupu do organizácie, teda od najnižšieho počtu odpracovaných rokov. Riaditeľ z logických a časových dôvodov nemohol prerokovať platne jej výpoveď so zástupcami zamestnancov. Žiadnu takúto listinu jej nepredložil, ani žiadnu takúto listinu neuviedol v listinách, ktoré jej doručil. Listom zo dňa 03.01.2023 oznámila žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní, na tento list reagovala žalovaná, že trvá na svojej výpovedi, resp., že splnila zákonom stanovené predpisy. 10. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobkyňa dňa 31.08.2022 odmietla podpísať úväzok pedagogického zamestnanca a to na 5 hodín týždenne priamej výchovno-vzdelávacej činnosti a 6,5 týždenne korepetície. Dňa 02.09.2022 sa uskutočnila úvodná pracovná porada v školskom roku 2022/2023 všetkých zamestnancov, ktorej sa zúčastnila aj žalobkyňa, pričom dohodu o zmene dojednaných podmienok nepodpísala, ani sa k nej nevyjadrila. Listom zo dňa 04.09.2022, označeným ako žiadosť o prideľovanie práce v zmysle platnej pracovnej zmluvy, doručenej žalovanej, dňa 05.09.2022 požiadala žalobkyňa o ďalšie zamestnávanie tak, ako je dohodnuté v pracovnej zmluve. Žalovaná dňa 05.09.2022 podrobne odpovedala na list žalobkyne zo dňa 04.09.2022 a uviedla, že žalovaná vystupuje vo všetkých pracovných vzťahoch v súlade s princípmi rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Nespornou skutočnosťou je, že dňa 05.09.2022 žalovaná prijala rozhodnutie riaditeľa školy o organizačnej zmene, ktorým sa zrušila pracovná pozícia učiteľa základnej umeleckej školy – učiteľ hry na akordeóne, učiteľ spevu a hlasovej výchovy, z dôvodu zníženia počtu zamestnancov pre nedostatočný počet žiakov s cieľom zvýšiť efektívnosť výučby v triedach. Nespornou skutočnosťou je, že žiadosťou o prerokovanie výpovede zo dňa 05.09.2022 požiadala žalovaná základnú organizáciu
odborového zväzu o prerokovanie výpovede; v uvedený deň základná organizácia prerokovala organizačnú zmenu, ako aj výpoveď zo strany zamestnávateľa. 11. Organizačná zmena bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov ešte dňa 30.06.2022, preto je nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že výpoveď zo strany žalovanej bola účelová reakcia na jej list zo dňa 05.09.2022. Organizačná zmena bola reálna, nie fiktívna a bola nevyhnutná z dôvodu, že v školskom roku 2022/2023 klesol počet žiakov z 845 na 781. Žalovaná si splnila ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2, keďže žalovaná žalobkyni ponúkla prácu na kratší pracovný čas v mieste výkonu práce, čo žalobkyňa odmietla. Výpoveď žalovaná riadne doručila žalobkyni osobne dňa 05.09.2022. Žalobkyňa sa po návrate z rodičovskej dovolenky vrátila na pôvodné pracovné miesto s príslušným platovým zaradením a strany sporu sa dohodli na čerpaní zostatkovej dovolenky za obdobie pred nástupom na materskú a rodičovskú dovolenku, čo žalovaná jednoznačne považuje za návrat na pôvodné pracovné miesto. Pokiaľ žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že pri osobnom stretnutí s riaditeľom pred nástupom do zamestnania, jej dal riaditeľ na podpis listinu s názvom Úväzok pedagogického zamestnanca, pričom mala učiť v zmysle pracovnej zmluvy len 5 hodín a 6,5 hodiny mala vykonávať korepetície, uviedla, že listina úväzku pedagogického zamestnanca je ponukové konanie, v ktorom riaditeľ žalovanej určil rozsah priamej vyučovacej potreby. V zmysle ust. § 7 ods. 3 zákona č. 138/2019 riaditeľ určí týždenný rozsah priamej výchovno-vzdelávacej činnosti najviac na obdobie školského roka. Riaditeľ žalovanej striktne postupoval v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia a ponúkol žalobkyni úväzok tak, aby vyhovoval potrebám celej základnej umeleckej školy. Žalovaná má za to, že žalobkyňa ako zamestnankyňa sa vrátila na pôvodné pracovné miesto, avšak neprislúchalo jej ako zamestnankyni určovať žalovanej ako zamestnávateľovi rozsah práce a úväzok. Poukázala na to, že trieda žalobkyne sa po jej odchode na materskú dovolenku rozpadla a žalobkyňa sa vrátila v čase, kedy ponuky úväzku nemohli byť viazané na žiakov, ktorých z pôvodnej triedy žalovaná rozdelila do úväzkov iných učiteľov. 12. Do kategórie pedagogických zamestnancov patrí aj učiteľ, majster odbornej výchovy a korepetítor, avšak v kontexte práce základnej umeleckej školy a v súlade s predloženými kvalifikačnými predpokladmi je absolútne správne, ak sa vyžaduje od učiteľa hry na klavír, akordeón, aj vykonávanie korepetícií žiakom spevu, korepetícií k hre na nástroj alebo v tanečnom odbore. Z dôvodu odmietania korepetícii žalobkyňou boli tieto rozdelené medzi všetkých učiteľov hry na akordeón, dokonca aj učiteľovi hry na gitaru a husle. Je nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že jej v tento deň 31.08.2022 nebola ponúknutá korepetícia. 13. Žalovaná dňa 31.05.2022 ponúkla žalobkyni úväzok pedagogického zamestnanca, ktorý žalobkyňa odmietla podpísať a rovnako dňa 31.08.2022 ponúkla žalobkyni úväzok pedagogického zamestnanca, ktorý odmietla podpísať, preto žalovaná postupovala logicky a správne, aby rodičia v aplikácii Edupage nevideli pohyby dieťaťa ako žiaka zo zaužívaného učiteľa na žalobkyňu bez toho, aby žalovaná ako zamestnávateľ mala podpísaný od žalobkyne úväzok zamestnanca a novú pracovnú zmluvu. Žalovaná naviac poukazuje na to, že screenshot obrazovky z Edupage, predložený žalobkyňou je zo dňa 29.08.2022, pričom úväzky boli prerokované so zamestnancami dňa 31.08.2022. K oboznámeniu zamestnanca s úväzkami pre školský rok 2022/2023 došlo dňa 31.08.2022, pričom celý priebeh rokovania so žalobkyňou ohľadne jej úväzku je predmetom záznamu z prerokovania ponuky pedagogického úväzku. Pokiaľ ide o postupnosť v zmysle kolektívnej zmluvy, žalobkyňa zrejme naráža na fakt, že žalovaná má so zamestnancom v zamestnaneckom pomere zamestnankyňu s ukončeným vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa, ktorá bola prijatá do pracovného pomeru pre administratívnu činnosť a popri nej s ňou v čase, keď bol dostatok žiakov, bola uzatvorená pracovná zmluva pre pedagogickú činnosť s odkazom na § 83 ods. 1 zákona č. 138/2019, v zmysle ktorého pedagogický zamestnanec je povinný spĺňať kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti, najneskôr do 4 rokov od vzniku prvého pracovného pomeru v príslušnom druhu školy, alebo školského zariadenia. V súčasnej dobe je však táto zamestnankyňa len v pracovnom pomere na výkon administratívnych činností. 14. Ďalej vo vyjadrení žalovaná poukázala na to, že v školskom roku 2021/2022 bolo prijatých celkovo 845 žiakov, z toho v hudobnom odbore 378 žiakov; v školskom roku 2022/2023 bolo prijatých celkovo 781 žiakov, z toho v hudobnom odbore 314 žiakov, čo je pokles o 64 žiakov. Pokiaľ v školskom roku 2021 a 2022 bolo prijatých celkovo 93 žiakov, z toho na hru na akordeón 6 žiakov, spev 6 žiakov, zborový spev 5 žiakov a hlasová výchova 14 žiakov, v školskom roku 2022/2023 bolo prijatých celkovo 92 žiakov, z toho na akordeón 3 žiaci, spev a zborový spev po 1 žiakovi a v prípravnej hlasovej výchove 11 žiakov.
Z uvedeného je zrejmý pokles žiakov na akordeón z počtu 6 v školskom roku 2021/2022 na počet 3 v školskom roku 2022/2023 a z počtu spev 5 na počet 1. 15. Žalobkyňa v replike poukázala na to, že z predloženého rozvrhu vyplýva, že A. D. A. vykonávala pedagogickú činnosť aj v školskom roku 2022/2023, teda v čase, keď bol s ňou ukončený pracovný pomer. 16. Ďalej žalovaná vo vyjadrení mala poukazovať na počty žiakov. Podstatné je číslo o celkovom počte žiakov, teda 845, pričom v roku 2022/2023 to malo byť len 781 žiakov. Súdu predkladá dôkaz, správu, z ktorej vyplýva, že v školskom roku 2021/2022 bolo 800 žiakov, ktorí navštevovali žalovanú. Ďalej je potrebné mať prehľad o tom, koľko bolo prijatých nových zamestnancov v jednotlivých rokoch a koľko zamestnancov ukončilo pracovný pomer a koľko bolo uzatvorených dodatkov, týkajúcich sa zmeny ustanoveného týždenného pracovného času, resp. zmeny zaradenia. 17. Samotné čísla však nepreukazujú skutočný priebeh, akým bol s ňou ukončený pracovný pomer, ale na základe účelovo prezentovaných a interpretovaných údajov. Žalovaná vo svojom vyjadrení poukazuje na žiadosť o prerokovanie zamýšľanej organizačnej zmeny zo dňa 30.06.2022. Toto údajné prerokovanie nemá žiaden právny význam k tomuto konaniu. Ešte väčšie pochybnosti vyplývajú z listiny oznámenie o prerokovaní výpovede zo strany zamestnávateľa zo dňa 05.09.2022. Okrem toho, že samotné prerokovanie nebolo v súlade s kolektívnou zmluvou, zo žiadosti vyplýva jedna dôležitá skutočnosť a to ručne dopísaný dátum prevzatia uvedenej listiny, kde je zreteľne uvedený dátum 04.06.2022, čo bola nedeľa. Ak žalovaná vedela preukázať, že k ponuke skutočne došlo, ponuka, aj jej prijatie by malo byť v písomnej forme a vlastnoručne podpísané. Má kvalifikáciu aj na spev, nielen na akordeón. Pedagogickí zamestnanci, učitelia spevu mali odpracované aj nadčasové hodiny, preto navrhla, aby žalovaná preukázala reálne odpracované počty hodín jednotlivých učiteľov. 18. Z oznámenia o výsledku prešetrenia podnetu Inšpektorátu práce vyplýva, že zamestnávateľ jej neposkytol za mesiace 3-6/2022 časť tarifného platu v sume platovej tarify ustanovenej pre 6. platovú triedu, do ktorej mala byť zaradená podľa stupňa vzdelania a základnej stupnice platových taríf. Zároveň konštatoval, že v mesiacoch 10-11/2022 vznikali nadčasové hodiny pri vyučovaní spevu, hlasovej výchovy a hry na akordeón. 19. Nebol jej ponúknutý žiaden ďalší pracovný pomer, žiadna ďalšia pracovná zmluva jej nebola daná. Učiteľ základnej umeleckej školy nevykonáva činnosť korepetítora. Podľa § 19 a § 20 zákona č. 138/2019 je kategoricky jednoznačne odlíšený pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva pracovnú činnosť ako učiteľ a ako korepetítor. 20. Žalovaná v duplike uviedla, že A. D. A. do 01.11.2022 vykonávala činnosť na základe pracovnej zmluvy ako zamestnanec s druhým stupňom vysokoškolského vzdelania, plne kvalifikovaná na 50 % pracovný úväzok pedagogickej činnosti a 50 % administratívnej činnosti a s účinnosťou od 01.11.2022 je zamestnaná iba v súvislosti s administratívnymi prácami. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na správu o výchovno-vzdelávacích výsledkoch za školský rok 2021/2022, tento neuvádza počet žiakov na začiatku školského roku, ale v období bežného kalendárneho roka, pričom išlo o počet žiakov za obdobie rokov 2021 a nie v školskom roku 2021/2022. 21. V zostávajúcej časti svojho vyjadrenia už uvádzala iba tie skutočnosti, na ktoré poukázala vo vyjadrení k žalobe. 22. Súd I. inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovanej, výsluchom strán sporu, svedkov E. F. G., H. I., G. F. a D. A., oboznámením pracovných zmlúv, žiadosti o prideľovanie práce, úväzku pedagogického zamestnanca zo dňa 31.05.2022, oznámenie k ukončeniu pracovného pomeru, dohoda o zmene pracovných podmienok zo dňa 24.03.2022, komunikácie žalobkyne so štatutárom žalovanej, výpoveď zo dňa 05.09.2022, žiadosťou na nástup na pôvodné pracovisko zo dňa 28.02.2022, kolektívnou zmluvou na rok 2022, žiadosťou o pridelenie práce zo dňa 05.09.2022, oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní, žiadosťou o prerokovanie organizačnej zmeny zo dňa 30.06.2022, zápisnicou zo zasadnutia o prerokovaní organizačnej zmeny zo dňa 30.06.2022, prezenčnou listinou, záznamom z prerokovania úväzku pedagogického zamestnanca zo dňa 31.08.2022, návrhom pracovnej zmluvy s účinnosťou od 01.09.2022, s dohodou o zmene pracovných podmienok, rozhodnutie riaditeľa školy o organizačnej zmene, žiadosťou o prerokovanie
výpovede, oznámením o prerokovaní výpovede so zamestnávateľom, rozvrhmi hodín v školskom roku 2022/2023, záznamom z prerokovania pracovnej náplne úväzku zo dňa 31.05.2022, ako aj ďalším spisovým materiálom, zistil tento skutkový stav: 23. Žalobkyňa dňa 14.10.2013 uzatvorila so žalovanou pracovnú zmluvu v predmete pracovného pomeru, uzatvorenú na dobu určitú počas práceneschopnosti riaditeľa školy s uvedením druhu práce výchovno-vzdelávacej činnosti, ktorú vykonáva učiteľ základnej umeleckej školy. 24. Žalovaná nerozporovala, že od roku 2013 do roku 2019 so žalobkyňou uzatvorila celkovo 8 pracovných zmlúv na dobu určitú. 25. Dňa 25.07.2019 (č.l. 9) žalovaná oznámila žalobkyni, že dňa 31.08.2017 uzatvorila pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.08.2019. Nakoľko v školskom roku 2019-2020 s ňou nepočítajú, oznámila, že s ňou pracovný pomer skončí 31.08.2019 uplynutím doby určitej. Žalobkyňa listom zo dňa 21.08.2019 (č.l. 11) vyzvala žalovanú na predloženie dodatku, resp. novej pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, lebo inak sa jej pracovný pomer od 01.09.2019 bude automaticky riadiť ustanoveniami poslednej pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2017. Poukázala na to, že jej pracovný pomer v zmysle vyššie uvedeného oznámenia žalovanej sa nekončí a to s poukazom na ust. § 48 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na 2 roky a to opätovne najviac 2 x v rámci 2 rokov. 26. Žalovaná podaním zo dňa 13.09.2019 (č.l. 14) oznámila žalobkyni, že jej pracovný pomer sa predlžuje od 01.09.2019 na dobu neurčitú s tým, že dohoda o zmene dojednaných podmienok, ako aj podrobnejší obsah náplne budú podpísané a dohodnuté pri jej nástupe do zamestnania. Súdu bola predložená pracovná zmluva zo dňa 31.08.2017 s tým, že žalobkyňa dňom 01.09.2017 bola prijatá do pracovného pomeru na dobu neurčitú v predmete činnosti učiteľa základnej umeleckej školy. 27. Podaním zo dňa 15.02.2022 (č.l. 26) žalobkyňa požiadala o nástup na pôvodné pracovisko po ukončení rodičovskej dovolenky. 28. Podaním zo dňa 28.02.2022 (č.l. 13) žalovaná oznámila, že s jej žiadosťou v plnom rozsahu súhlasí. Dňa 24.03.2022 (č.l. 10) bola medzi stranami sporu uzatvorená dohoda o zmene pracovných podmienok s účinnosťou od 31.05.2022 s tým, že jej pracovný čas bol určený na 18,75 hodín týždenne bez prestávok s uvedením priamej výchovno-vzdelávacej činnosti 11,50 hodín týždenne. Z predloženej pracovnej náplne zo dňa 31.05.2022 podpísanej oboma stranami sporu vyplýva, že žalobkyňa vykonávala činnosť samostatného pedagogického zamestnanca so splnením kvalifikačných predpokladov vysokoškolského vzdelania druhého stupňa (č.l. 162). 29. Zo záznamu z prerokovania pracovnej náplne úväzku pedagogického zamestnanca po nástupe do pracovného pomeru po ukončení rodičovskej dovolenky zo dňa 31.05.2022 vyplýva, že žalobkyňa nastúpila do zamestnania 24.03.2022, v uvedený deň súhlasila s dočerpaním starej dovolenky a s nástupom do práce dňa 31.05.2022 na 50 % úväzok na pozíciu učiteľa základnej umeleckej školy v zmysle uzatvorenej a menovanou podpísanej dohody o zmene pracovných podmienok. V zmysle vyjadrenia žalobkyne, táto si pracovnú náplň prečítala, nemala k nej žiadne námietky, avšak nesúhlasila s úväzkom na vykonávanie korepetícií, ktoré nespadá pod pracovnú činnosť učiteľa základnej umeleckej školy. Riaditeľ žalobkyňu oboznámil o jej zaradení do predmetovej komisie - akordeón, k čomu nemala výhrady, zároveň ju vyzval na oboznámenie sa s pokynmi PK, termínmi koncertov, skúšok, plánovaných akcií a pokynmi z poslednej pracovnej porady. Žalobkyňa odmietla podpísať úväzok pedagogického zamestnanca, pracovnú náplň, ako aj oznámenie o výške a zložení funkčného platu (č.l. 171). 30. Žalovaná dňa 30.06.2022 (č.l. 56) v zmysle ust. § 237 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce požiadala základnú odborovú organizáciu o prerokovanie organizačnej zmeny pre nedostatočný počet žiakov pre školský rok 2022/2023. Súčasný počet zamestnancov školy je 37, z ktorých je 6 nepedagogických a 9 učiteľov skupinového vyučovania. Škola mala 4 učiteľov hry na akordeón a 3 učiteľov spevu a hlasovej výchovy. Po vykonanej organizačnej zmene bude celkový počet zamestnancov 35, z toho 6 nepedagogických zamestnancov, 8 učiteľov skupinového vyučovania (pani C. končí pracovný pomer ku koncu školského roka). Počet učiteľov hry na akordeón 3 a učiteľov spevu a hlasovej výchovy 2. O tejto organizačnej zmene riaditeľ základnej umeleckej školy plánuje rozhodnúť s účinnosťou od 01.09.2022. Z predloženej zápisnice zo dňa 30.06.2022 (č.l. 57) nesporne vyplýva, že dňa 30.06.2022
bol návrh uvedenej organizačnej zmeny prerokovaný. Dňa 31.08.2022 (č.l. 67) bol vypracovaný záznam z prerokovania úväzku pedagogického zamestnanca, v zmysle ktorého žalobkyňa nastúpila do zamestnania po letnej dovolenke dňa 31.08.2022 s tým, že v novom školskom roku klesol počet žiakov základnej umeleckej školy z 860 na 672. Vzhľadom na uvedené bol vypracovaný nový úväzok pre nový školský rok 2022/2023, ktorý bol menovanej predložený. Ponuka vykonávať pedagogickú činnosť učiteľa základnej umeleckej školy bola znížená na 21,74 % úväzku v rozsahu 5 hodín týždenne s možnosťou uzatvoriť ďalší pracovný pomer v rozsahu 28,26 % úväzku, teda na 6,5 hodiny týždenne s druhom dohodnutej práce korepetítor. Keďže žalobkyňa s uvedeným návrhom nesúhlasila, riaditeľ žalovanej sa rozhodol menovanej dať čas na rozmyslenie do 04.09.2022, nakoľko dňom 05.09.2022 začína nový školský rok. Žalobkyňa odmietla ponúknutý úväzok pedagogického zamestnanca, ústne súhlasila s nižším 21,74 % úväzkom, teda 5 hodín týždenne priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, k podpisu dohody o zmene dojednaných podmienok nedošlo. Prílohou uvedeného záznamu bol aj návrh dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2022 s novou pracovnou zmluvou s účinnosťou od 01.09.2022 pre dohodnutý druh práce korepetítor základnej umeleckej školy. 31. Dňa 05.09.2022 (č.l. 66) riaditeľstvo základnej umeleckej školy rozhodlo o organizačnej zmene, ktorou sa zrušila pracovná pozícia učiteľa základnej umeleckej školy – učiteľ hry na akordeón, učiteľ spevu a hlasovej výchovy pre nedostatočný počet žiakov. Žalobkyni škola nemá možnosť poskytnúť prácu zodpovedajúcu kategórii pedagogického zamestnanca v pozícii učiteľa základnej umeleckej školy, učiteľ hry na akordeón, učiteľ spevu a hlasovej výchovy. Žalobkyňa odmietla ponuky zamestnávateľa vykonávať pedagogickú činnosť učiteľa základnej umeleckej školy na znížený pracovný úväzok s možnosťou uzatvoriť ďalší pracovný pomer s úväzkom dohodnutej práce korepetítor. 32. Dňa 05.09.2022 (č.l. 67) riaditeľ žalovanej doručil základnej odborovej organizácii žiadosť o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru so žalobkyňou, ktorú predseda odborovej organizácie prevzal 05.09.2022 a dňa 05.09.2022 aj predložil riaditeľstvu oznámenie o prerokovaní výpovede zo strany zamestnávateľa s tým, že túto berie na vedomie spolu s predloženou prezenčnou listinou zo dňa 05.09.2022. Zároveň bol súdu predložený záznam z prerokovania predošlého záznamu, žiadosti a výpovede pedagogického zamestnanca zo dňa 05.09.2022, kedy riaditeľ žalovanej opätovne žalobkyni predložil ponuky, ku ktorým sa nevyjadrila, teda ponuku vykonávať pedagogickú činnosť učiteľa základnej umeleckej školy na 21,74 % úväzok v rozsahu 5 hodín týždenne s možnosťou uzatvoriť ďalší pracovný pomer v rozsahu 28,26 % úväzku v pozícii korepetítor, s čím však žalobkyňa nesúhlasila. 33. Žalovaná ukončila pracovný pomer so žalobkyňou v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňa 05.09.2022 (č.l. 12) z dôvodu organizačnej zmeny, ktorým sa zrušila pozícia učiteľa základnej umeleckej školy pre zníženie celkového počtu zamestnancov a s tým, že vzhľadom na prijatú organizačnú zmenu žalobkyňa odmietla ponuku zamestnávateľa v zmysle vyššie uvedenej zmeny. Žalobkyňa podaním zo dňa 02.01.2023 oznámila žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nakoľko vyššie uvedenú výpoveď považuje za neplatnú. Podľa predloženej správy Mesta D. (č.l. 100) bol celkový počet žiakov základnej umeleckej školy žalovanej v školskom roku 2021/2022 - 845 a v školskom roku 2022/2023 - 781. Z výkazu o základnej umeleckej školy (č.l. 73) predkladanému Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR k 15.09.2022 vyplýva počet študujúcich v hudobnom odbore hra na akordeón a spev v rozsahu 77 detí, kým k 17.09.2021 to bolo 94 detí. 34. Podľa zoznamu novoprijatých žiakov vypracovaných žalovanou (č.l. 77) bol v školskom roku 2021/2022 prijatých celkovo 42 detí a to v odbore spev 6 detí, v zborovom speve 5 detí a v hre na akordeón 6 detí s prípravnou hudobnou výchovou 14 detí, kým v školskom roku 2021 to bol spev - 1 žiak, zborový spev - 1 žiak, hra na akordeón - 3 žiaci a prípravná hudobná výchova - 11 žiakov, s celkovým počtom žiakov 36. 35. S poukazom na námietku žalobkyne nedodržaním postupnosti zo strany riaditeľa pri výpovedi z pracovného pomeru v súlade s čl. 10 bodu 8 kolektívnej zmluvy platnej na rok 2022 boli súdu predložené listiny, z ktorých vyplýva, že v kvalifikačnom odbore žalobkyne, konkrétne hre na akordeón v pozícii pedagogického zamestnanca učiteľa základnej umeleckej školy pôsobí A. F. F., u ktorého prvý pracovný pomer vznikol zmluvou zo dňa 31.08.2016 s účinnosťou od 01.09.2016 s uzatvorením na dobu určitú do 31.08.2017 a následne zmluvou zo dňa 31.08.2017 na dobu neurčitú od 01.09.2017. Pri vyučovacom predmete spev a zborový spev vznikol pracovný pomer s A. A. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.02.2019 s účinnosťou od 01.03.2019 do 31.08.2019, ďalej na základe dohody o zmene
pracovných podmienok na dobu do 31.08.2020 a dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2020 na dobu neurčitú. 36. Žalobkyňa v rámci svojej výpovede uviedla, že po návrate z rodičovskej dovolenky mal každý z pedagogických zamestnancov nadčasové hodiny, 3 učitelia odišli do dôchodku, teda aj pri poklese žiakov došlo k vyváženému stavu, kedy každý učiteľ mal čo učiť. Sama mohla vykonávať aj neodbornú činnosť pedagogického zamestnanca, keďže aj iní pedagogickí zamestnanci učili v odbore, na ktorý nemali kvalifikačný predpoklad. Taktiež učila aj obligátny nástroj, teda časť tých hodín, ktoré vyučovala zamestnankyňa D. A. ako nepedagogický zamestnanec jej mohlo byť doplnených do jej pracovného úväzku, keďže vykonávala polovičný úväzok pedagogického zamestnanca. Všetky zmeny alebo dohody o zmene pracovných podmienok jej boli predkladané bez dátumu a tomu predchádzal celý postoj riaditeľa, ktorý smeroval k tomu, že sa jej chcel zbaviť napriek tomu, že v škole pôsobila 9 rokov, 6 rokov riadne učila a 3 roky bola na rodičovskej dovolenke. Keď sa začala pýtať na svoje možnosti nástupu na pracovné miesto po rodičovskej dovolenke, bolo jej zo strany riaditeľa oznámené, že už nikdy nebude vykonávať pedagogickú činnosť na uvedenej škole, že nech si zoberie harmoniku. Preto aj pristupovala pri návrhu zmeny dohody pracovných podmienok tak, že nesúhlasila s korepetíciami, ktoré predtým aj riadne vykonávala. Celý postup riaditeľa školy bol účelový, aby nemohla ďalej na škole pôsobiť. 37. Riaditeľ žalovanej vo svojej výpovedi uviedol totožné skutočnosti ako vo vyjadreniach k žalobe, týkajúce sa postupnosti prijatej organizačnej zmene, výpovede žalobkyni, vrátane ponuky inej vhodnej práce. Doplnil, že po návrate z rodičovskej dovolenky sa so žalobkyňou dohodli na zmene pracovných podmienok z dôvodu nemožnosti uspokojiť potreby školy. Pokiaľ boli vytýkané nadčasy zamestnancov, bolo to z dôvodu, že škola nemala dostatok finančných prostriedkov a preto si nadčasy zamestnanci čerpali v tzv. vedľajších prázdninách, teda počas veľkonočných prázdnin. Úväzok žalobkyne po organizačnej zmene bol určený v súlade so zákonom o pedagogických zamestnancoch a v tomto prípade základný úväzok žalobkyne bol doplnený o úväzok korepetítora, teda mala vykonávať 5 hodín týždenného pracovného času priamej pedagogickej činnosti a 6,5 hodiny úväzku korepetítora, keďže už na základe pôvodnej pracovnej zmluvy ju nemohol zamestnávať. Pokiaľ ide o nadčasové hodiny, tieto sú vykonávané učiteľmi hry na akordeón, husle, klavír a gitaru, ktoré sa čerpajú v tzv. vedľajších prázdninách. Svedkyňa D. A. mala okrem pracovného pomeru administratívnej činnosti uzatvorený pracovný pomer na pedagogickú činnosť, kedy sa vychádzalo z ust. § 83 zákona o pedagogických zamestnancoch, v zmysle ktorého si pedagogický zamestnanec mal doplniť svoje kvalifikačné predpoklady v lehote 4 rokov od uzatvorenia pracovného pomeru a túto činnosť vykonávala iba do 01.11.2022. Pokiaľ ide kvalifikačné predpoklady žalobkyne uviedol, že táto mala kvalifikačné predpoklady na hru na akordeón na úrovni konzervatória. Pokiaľ ide o zborové dirigovanie na úrovni Bc. a pokiaľ ide o spev na úrovni druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Ďalej sa vyjadroval ku kvalifikačným predpokladom pedagóga J., ktorá vyučovala spev a zborový spev, A. A., ktorá mala kvalifikačný predpoklad na spev. 38. Svedkyňa D. A. vo svojej výpovedi uviedla, že pôsobila ako administrátor a 4 roky vykonávala na polovičný úväzok aj výchovno-vzdelávaciu činnosť, konkrétne pri obligátnom nástroji keyboard. Po ukončení platnosti zmluvy ostala na svojej pôvodnej pozícii, teda výkonu administratívnej činnosti. Pred 4 rokmi bola zo strany školy oslovená, či by neprijala pozíciu pedagóga z dôvodu ukončenia umeleckého vzdelania prvého a druhého stupňa hry na klavír. Bola to pre ňu výzva a hodnotí toto obdobie ako pozitívne. Keďže toto obdobie pominulo, vrátila sa na svoje pôvodné miesto. Pedagogickú činnosť vykonávala iba do konca októbra roku 2022. K otázke organizačnej zmeny sa vyjadriť nevedela, keďže do toho zainteresovaná nebola. 39. Svedkyňa F. G. uviedla, že bola zamestnancom žalovanej a bola účastná na všetkých rokovaniach so žalobkyňou. Boli to 4 rokovania, ktoré sa uskutočnili po ukončení rodičovskej dovolenky žalobkyne 24.03.2022, ďalej po jej nástupe do práce po vyčerpaní dovolenky 31.05.2022, kedy jej bol ponúknutý úväzok s tým, že mala vykonávať polovicu priamej pedagogickej činnosti a polovicu korepetície. Ďalšie pracovné stretnutie sa uskutočnilo pred začiatkom školského roka 31.08.2022 za prítomnosti všetkých učiteľov. Na uvedenom stretnutí jej bol ponúknutý opätovne úväzok, aby vykonávala polovičný úväzok priamej vzdelávacej činnosti s doplnením úväzku na vykonávanie korepetície. Žalobkyňa súhlasila iba s úväzkom vzdelávacej činnosti. Čakalo sa však na jej vyjadrenie do 02.09.2022, kedy prebehla ďalšia porada. Dňa 05.09.2022 riaditeľ školy zvolal pracovné stretnutie po začatí školského roka niekedy v poobedňajších hodinách, kde opätovne jej bola ponúknutá dohoda o zmene pracovnej zmluvy pokiaľ
ide o priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť s doplnením novej pracovnej zmluvy o vykonávanie práce korepetítora, s čím nesúhlasila. 40. Svedok A. G. F. uviedol, že od januára 2020 je okrem toho, že pôsobí ako učiteľ hry na gitare aj predsedom odborov s tým, že 30.06.2022 bol predložený zo strany riaditeľa školy návrh plánovanej organizačnej zmeny vzhľadom na klesajúcu tendenciu, ktorá bola prerokovaná. Dňa 31.08.2022 boli prerokované úväzky pedagógov a dňa 05.09.2022, kedy žalobkyňa nebola ochotná prijať zmenu pracovnej zmluvy, žiadosť o prerokovanie jednak organizačnej zmeny a jednak výpovede. Tieto boli predložené niekedy pred obedom dňa 05.09., na obede boli tieto dokumenty prerokované s ostatnými členmi výboru a po 14tej hodine bola žalobkyni daná výpoveď. Súdu, ako aj svedkovi bola predložená čitateľná kópia žiadosti o prerokovanie výpovede zo dňa 05.09.2022, ktorý potvrdil, že uvedenú žiadosť prevzal dňa 05.09.2022 a prevzatie potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. 41. Svedok H. I. uviedol, že pôsobí ako člen výboru základnej odborovej organizácie a ako učiteľ na nástroj husle. Dňa 30.06.2022 výbor prerokoval plánovanú organizačnú zmenu, ďalšie stretnutie bolo 31.08., ktorého sa nezúčastnil a dodatočne bol oboznámený 02.09., kedy boli oboznámené úväzky zamestnancov a 05.09. bolo ďalšie rokovanie výboru, ktorého sa zúčastnili všetci 3 členovia, kde bola prerokovaná výpoveď žalobkyne, ako aj organizačná zmena. 42. Podľa § 61 ods. 1,2,3,4 Zákonníka práce, (1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. (3) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. (4) Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. 43. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5,6,7,8 Zákonníka práce, (1) Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. (2) Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov. (4) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. (5) Do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú. (6) Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.
(7) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak. (8) Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. 44. Podľa § 63 ods. 1,2,3,4,5,6 Zákonníka práce, (1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, d) zamestnanec 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2, 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. (2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f), iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. (3) V kolektívnej zmluve možno dohodnúť podmienky realizácie povinnosti zamestnávateľa podľa odseku 2.
(4) Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol. (5) Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania. (6) Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. 45. Podľa § 231 Zákonníka práce, (1) Odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. (2) Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. (3) Pracovná zmluva je neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva. (4) Postup pri uzatváraní kolektívnych zmlúv ustanovuje osobitný predpis. (5) V družstve, kde súčasťou členstva je aj pracovný vzťah člena k družstvu, kolektívnu zmluvu podľa odseku 1 nahrádza uznesenie členskej schôdze. 46. Podľa § 157 Zákonníka práce, (1) Ak sa zamestnankyňa alebo zamestnanec vráti do práce po skončení dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je materská dovolenka, otcovská dovolenka, osobné a celodenné ošetrovanie chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobná a celodenná starostlivosť o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný zaradiť zamestnankyňu alebo zamestnanca za podmienok, ktoré pre nich nebudú menej priaznivé ako podmienky, ktoré mali v čase, keď vznikla dôležitá osobná prekážka v práci podľa prvej vety, a zamestnankyňa alebo zamestnanec majú právo na prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali právo, ak by táto dôležitá osobná prekážka v práci nenastala. (2) Ak sa zamestnankyňa alebo zamestnanec vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnankyňa a zamestnanec majú právo po skončení rodičovskej dovolenky na zachovanie všetkých práv, ktoré mali alebo ktoré im vznikali v čase nástupu na túto rodičovskú dovolenku v pôvodnom rozsahu; tieto práva sa uplatnia vrátane zmien, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo z obvyklých postupov u zamestnávateľa. (3) Ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení výkonu verejnej funkcie alebo činnosti pre odborovú organizáciu, po školení, po skončení mimoriadnej služby, alternatívnej služby, dobrovoľnej vojenskej prípravy, pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl alebo ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti alebo karantény (karanténneho opatrenia), zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
47. Medzi stranami nebolo sporné, že pracovný pomer žalobkyne prvý krát u žalovanej vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.10.2013, ktorý bol opakovane predlžovaný viacerými pracovnými zmluvami, naposledy pracovnou zmluvou zo dňa 31.08.2017 s účinnosťou od 01.09.2017, kedy vykonávala výchovno-vzdelávaciu činnosť učiteľa základnej umeleckej školy s uvedením kvalifikačných predpokladov vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ako učiteľ hry na akordeón a učiteľ spevu a hlasovej výchovy. 48. Zároveň nebolo sporné, že žalobkyňa po skončení rodičovskej dovolenky v roku 2022 v čase prebiehajúceho školského roka nastúpila do práce a so žalovanou uzatvorila dohodu o zmene pracovných podmienok s účinnosťou od 31.05.2022 s tým, že mala vykonávať 50 % úväzok priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, teda v rozsahu 11,5 hodiny týždenne. K uvedenej zmene pracovnej zmluvy došlo z dôvodu, že v čase prebiehajúceho školského roka musel byť pracovný úväzok žalobkyne upravený s prihliadnutím na konkrétne potreby žalovanej z dôvodu nástupu žalobkyne do práce v čase prebiehajúceho školského roka, pričom v súlade s ust. § 7 ods. 3 zákona č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch riaditeľ školy určuje úväzok priamej výchovno-vzdelávacej činnosti pedagogickému zamestnancovi maximálne na obdobie 1 školského roka. 49. V zmysle vyššie uvedeného, potom neobstojí akákoľvek námietka žalobkyne s poukazom na uzatvorenú dohodu o zmene pracovnej zmluvy, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu ust. § 157 Zákonníka práce v súvislosti s jej nástupom do zamestnania po skončení rodičovskej dovolenky. 50. V súvislosti s namietanou neplatnosťou skončenia pracovného pomeru bolo však rozhodujúce posúdenie, či boli splnené hmotnoprávne podmienky výpovede žalobkyne zo strany žalovanej v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v súvislosti s prijatou organizačnou zmenou, ktorou bolo zrušené pracovné miesto učiteľa základnej umeleckej školy hry na akordeón, spevu a hlasovej výchovy. 51. Uvedená organizačná zmena bola žalovanou prijatá z dôvodu výrazného poklesu žiakov základnej umeleckej školy v školskom roku 2022/2023, čo nesporne vyplýva nielen zo správy Mesta D., ale aj z predloženého výkazu žalovanej predkladaného Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v porovnaní so školským rokom 2021/2022. Kým v školskom roku 2021/2022 bolo v hudobnom odbore spev prijatých 6 žiakov, zborový spev – 5 žiakov, hra na akordeón – 6 žiakov a v prípravnej hudobnej výchove – 14 žiakov, v školskom roku 2022/2023 bolo prijatých 1 žiak na spev a zborový spev, akordeón – 3 žiaci a na prípravnú hudobnú výchovu – 11 žiakov, teda v odboroch zodpovedajúcich kvalifikačným predpokladom žalobkyne. 52. S poukazom na uvedené, riaditeľ žalovanej požiadal základnú odborovú organizáciu pri základnej umeleckej škole vo D. dňa 30.06.2022 o prerokovanie plánovej organizačnej zmeny znížením počtu učiteľov hry na akordeón a učiteľa spevu pre nedostatočný počet žiakov v školskom roku 2022/2023, ktorá bola prerokovaná odborovou organizáciou taktiež dňa 30.06.2022. Rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté dňa 05.09.2022, ktorým bola zrušená pracovná pozícia učiteľa základnej umeleckej školy – učiteľa hry na akordeón a spevu a hlasovej výchovy. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobkyni nie je možné poskytnúť prácu zodpovedajúcu jej kvalifikačným predpokladom učiteľa základnej umeleckej školy v hre na akordeón a spevu a hlasovej výchove, s tým, že neprijala ponuku inej vhodnej práce. 53. Súd I. inštancie tak mal za nesporne preukázané, že došlo k rozhodnutiu žalovanej o prijatí organizačnej zmeny, ktorým bola zrušená pracovná pozícia učiteľa základnej umeleckej školy, konkrétne učiteľa v odbore hry na akordeón a spevu a hlasovej výchovy. 54. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene je považovaný za faktický a nie za právny úkon a preto z tohto dôvodu nemožno skúmať platnosť rozhodnutia zamestnávateľa. Súd nie je oprávnený skúmať platnosť rozhodnutia o organizačnej zmene z hľadiska jeho obsahu (teda, či zamestnávateľ mohol alebo nemohol zmenu uskutočniť a či táto zmena bola alebo nebola dôvodná alebo účinná, resp., či sa dostavil ňou sledovaný efekt, alebo nie), ( Najvyšší súd Slovenskej republiky zo dňa 29.09.2020 pod sp. zn. 7Cdo/144/2019). 55. Ak pri organizačných zmenách u zamestnávateľa odpadne časť pracovnej náplne zamestnanca, ktorý prestal byť vo svojom pracovnom úväzku vyťažený, má zamestnávateľ zamestnancovi navrhnúť
zmenu dojednaných pracovných podmienok. Ak taká zmena nenastane a zamestnávateľ sa so zamestnancom nedohodne na skončení pracovného pomeru, môže zamestnávateľ skončiť tento pracovný pomer výpoveďou (R 42/1982). 56. Konanie zamestnávateľa po rozhodnutí o zmene organizačnej štruktúry spočívajúce v tom, že dá zamestnancovi na výber, či naďalej zotrvá v pracovnom pomere a prijme inú, preňho vhodnú prácu alebo s ním bude pracovný pomer skončený výpoveďou alebo dohodou, nemožno hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a nejde o psychické donútenie zamestnanca k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru, ak zamestnávateľ po tom, ako zamestnanec odmietne prijať inú ponúkanú prácu mu najskôr doručí výpoveď pre nadbytočnosť v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (4Cdo/306/2009). 57. Nemožnosť zamestnávateľa ďalej zamestnanca zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, ide teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zmysel tejto hmotnoprávnej podmienky spočíva v ochrane pracovného pomeru tým, že pred jeho skončením uprednostňuje zmenu dojednaných pracovných podmienok a že až po splnení stanovených podmienok umožňuje jednostranné skončenie pracovného pomeru výpoveďou (5Cdo/72/2010). 58. Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce stanovuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa, ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Ide o povinnosť zamestnávateľa urobiť zamestnancovi ponuku, smerujúcu k uzavretiu dohody o preradení na inú prácu. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a ak je to možné aj kvalifikácii zamestnanca. Ide teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať (4Cdo/222/2009). 59. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná prijala organizačnú zmenu, ktorou zrušila pracovnú pozíciu učiteľa základnej umeleckej školy – učiteľ hry na akordeón, učiteľ spevu a hlasovej výchovy, zodpovedajúcu kvalifikačným predpokladom žalobkyne, ktorej ponúkla inú, vhodnú prácu, konkrétne zmenu pracovnej zmluvy so znížením úväzku priamej výchovno-vzdelávacej činnosti v rozsahu 5 hodín týždenne s návrhom novej pracovnej zmluvy a doplnením úväzku v súvislosti s výkonom činnosti korepetítora. Pokiaľ žalobkyňa uvedenú ponuku inej, vhodnej práce neprijala, potom žalovaná mala splnené hmotno-právne ako aj procesnoprávne podmienky na výpoveď z jej pracovného pomeru v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce výpoveďou zo dňa 05.09.2022. 60. Podľa prílohy č. 1 Nariadenia vlády 201/2019 Z.z., je základný týždenný úväzok učiteľa základnej umeleckej školy uvedený v časti E v rozsahu 23 hodín a podľa prílohy 4 nariadenia bol taktiež základný úväzok korepetítora základnej umeleckej školy určený v rozsahu 23 hodín týždenne. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/2019 je vyžadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa základnej umeleckej školy, ako aj korepetítora najmenej vyššie odborné vzdelanie. Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 138/2019, korepetítor pri uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu zabezpečuje prípravu umeleckého výkonu žiaka alebo sa svojím umeleckým výkonom podieľa na umeleckom výkone žiaka. 61. V zmysle vyššie uvedeného, by potom bola splnená ponuková povinnosť inej, vhodnej práce zo strany žalovanej žalobkyni, pokiaľ túto nemohla zamestnávať na základe pracovnej zmluvy ponukou dohody zmeny pracovnej zmluvy priamej výchovno-vzdelávacej činnosti v rozsahu 5 hodín s doplnením jej úväzku o prácu korepetítora, ktorá zodpovedala jej kvalifikačným predpokladom. Samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že túto činnosť v čase svojho pôsobenia u žalovanej aj riadne vykonávala. 62. Žalovaná po realizácii predbežného právneho posúdenia a výsluchu strán sporu doplnila argumentáciu, že žalobkyňa nebola kvalifikovaným pedagogickým zamestnancom pre odbor spev a hlasová výchova v čase marec roku 2019. 63. Súd I. inštancie na uvedené podanie reagoval na pojednávaní konanom dňa 20.05.2024 doplnením svojho právneho posúdenia s tým, že žalovaná uvedené skutkové tvrdenie doplnila v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie v zmysle ust. § 153 CSP s tým, že prípadná absencia kvalifikačných predpokladov žalobkyne vykonávať činnosť pedagogického zamestnanca – učiteľa základnej umeleckej školy v hre na akordeón a v odbore spev a hlasová výchova by bola osobitným výpovedným dôvodom
podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, pre ktorý však žalobkyni výpoveď zo dňa 05.09.2022 daná nebola. 64. Pokiaľ žalovaná vo výpovedi zo dňa 05.09.2022 jednoznačne vymedzila právny dôvod skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, potom je vylúčené, aby tento následne dopĺňala vo svojich vyjadreniach k žalobe. V zmysle ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce je totižto vylúčené, aby dôvod výpovede bol dodatočne menený. 65. Uvedené tvrdenie je v hrubom rozpore s dôkazovým materiálom predloženým žalovanou, ako aj zo samotnej výpovede štatutára žalovanej, ktorý uviedol, že žalobkyňa mala kvalifikačné predpoklady pri hre na akordeón na úrovni konzervatória, pokiaľ ide o zborové dirigovanie na úrovni bakalára a pokiaľ ide o spev na úrovni druhého stupňa vysokoškolského štúdia. 66. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/2019 Z.z. je vyžadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa základnej umeleckej školy, ako aj korepetítora najmenej vyššie odborné vzdelanie, teda žalobkyňa spĺňala kvalifikačné predpoklady pre vykonávanie činnosti učiteľa základnej umeleckej školy v odbore hre na akordeón a v odbore spev a hlasová výchova. V danom prípade neobstojí akákoľvek argumentácia žalovanej, ktorá nedostatok kvalifikačných predpokladov zdôvodňovala právnou úpravou Vyhlášky 637/2009 Z.z., ktorá ustanovovala kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov, ktorá bola účinná iba do 31.08.2019 a zrušená zákonom č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch, vrátane Vyhlášky č. 173/2023, ktorá nadobudla účinnosť 01.09.2023, teda takmer rok po výpovedi, ktorú žalovaná žalobkyni dala pred nadbytočnosť. Uvedené nové skutkové tvrdenie žalovanej sú v rozpore aj s predloženou pracovnou náplňou podpísanou stranami sporu dňa 31.05.2022, v ktorej sa konštatuje, že žalobkyňa spĺňa kvalifikačné predpoklady pre výkon práce učiteľa základnej umeleckej školy v rámci ukončeného vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ale aj zo samotného postupu žalovanej pri realizácii tzv. ponukovej povinnosti. Pokiaľ podľa žalovanej žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady učiteľa základnej umeleckej školy v odbore spev a hlasová výchova, ako jej mohol byť potom ponúknutý úväzok priamej výchovnovzdelávacej činnosti v uvedenom kvalifikačnom odbore v rámci tzv. ponukovej povinnosti v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce (viď. č.l. 64 a 65). 67. Okrem iného, v zmysle ust. § 14 ods. 5 zákona č. 138/2019 Z.z., nesplnenie kvalifikačných predpokladov sa oznamuje pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi písomne. Ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nesúhlasí s výsledkom posúdenia splnenia kvalifikačných predpokladov, požiada o preskúmanie posúdenia Regionálny úrad školskej správy a ak s výsledkom posúdenia nesúhlasí, požiada o preskúmanie posúdenia Ministerstvo školstva s tým, že podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona splnenie kvalifikačných predpokladov posudzuje zamestnávateľ. Zo strany žalovanej však nebol predložený žiaden listinný dôkaz preukazujúci, žeby táto písomne oznámila žalobkyni, že v zmysle zákona č. 138/2019 Z.z. nespĺňa kvalifikačné predpoklady pre výkon činnosti učiteľa základnej umeleckej školy v odbore hre na akordeón, resp. v odbore spev a hlasová výchova. 68. V zmysle vyššie uvedeného je potom irelevantná akákoľvek argumentácia žalovanej o splnení, resp. nesplnení kvalifikačných predpokladov žalobkyne na výkon činnosti učiteľa základnej umeleckej školy v príslušnom odbore v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. 69. Zákonník práce síce umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet a kvalifikačné zloženie svojich zamestnancov tak, aby to zodpovedalo jeho potrebám, na druhej strane, ale aj realizácia tejto možnosti zamestnávateľa nesmie mať znaky diskriminácie. I keď o nadbytočnosti konkrétneho zamestnanca rozhoduje výlučne zamestnávateľ, je povinný dbať o to, aby všetkým dotknutým zamestnancom nachádzajúcim sa v rovnakej situácii vytvoril rovnaké podmienky pre prijatie ich osobného rozhodnutia a aby im dal rovnakú možnosť ponúkané miesto buď prijať alebo neprijať, prípadne sa rozhodnúť inak. Zamestnávateľ teda aj v čase pred výberom konkrétneho nadbytočného zamestnanca musí konať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a žiadneho zamestnanca nesmie v porovnaní s inými zamestnancami diskriminovať. Tým samozrejme nie je v ničom popreté, ani obmedzené jeho finálne oprávnenie rozhodnúť o výbere toho zamestnanca, ktorý je preň nadbytočný. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.04.2019 pod sp. zn. 3Cdo/234/2018).
70. V danom prípade však žalobkyňa argumentovala, že žalovaná pri výpovedi zo dňa 05.09.2022 konala v rozpore s kolektívnou zmluvou platnou na rok 2022, konkrétne v rozpore s čl. 10 bod 8. Z čl. 10 bodu 8 kolektívnej zmluvy totižto vyplýva, že riaditeľ školy pri rozviazaní pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce zohľadní túto postupnosť: písm. a) zamestnanci spĺňajúci nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, b) nekvalifikovaní zamestnanci, c) zamestnanci, ktorých vzdelanie nie je využiteľné pre potreby organizácie a d) podľa postupnosti nástupu do organizácie (od najnižšieho počtu odpracovaných rokov). 71. V zmysle ust. § 231 Zákonníka práce, odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky, vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávateľa, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon, alebo iný právny predpis, ak to tento zákon, alebo iný pracovný predpis výslovne nezakazuje. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. 72. Pokiaľ žalovaná argumentovala právom zamestnávateľa rozhodnúť o výbere toho zamestnanca, ktorý je preň nadbytočný, táto podmienka by bola splnená iba za predpokladu, ak v dôsledku prijatej organizačnej zmeny by sa stali nadbytoční viacerí zamestnanci; čo však podľa žalovanej splnené nebolo. 73. Pokiaľ však ide o výpoveď zamestnancovi v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, bola žalovaná povinná dodržať postupnosť pri výpovedi, upravenú v kolektívnej zmluve čl. 10 bodu 8. 74. V súvislosti s výpoveďou žalovanej prichádzala do úvahy iba aplikácia čl. 10 bodu 8 písm. d), teda žalovaná bola povinná zohľadniť postupnosť nástupu do organizácie od najnižšieho počtu odpracovaných rokov. 75. Súdu I. inštancie boli predložené listinné dôkazy, z ktorých nesporne vyplýva, že v odbore hry na akordeón a spev a hlasová výchova, ktoré zodpovedali kvalifikačným predpokladom žalobkyne pôsobili na pracovnej pozícii učiteľa základnej umeleckej školy A. F. F. a A. A., ktorých prvý pracovný pomer v pozícii zamestnanca vznikol 31.08.2016, resp. 31.08.2019. Teda u žalovaného mali odpracovaný nižší počet rokov ako samotná žalobkyňa, ktorá pracovala pre žalovanú od 14.10.2013. 76. Súd I. inštancie nevychádzal z predložených dohôd o brigádnickej činnosti študentov, uzatvorenej s A. A., predtým K., z dôvodu, že dohodu o brigádnickej práci študentov nie je možné považovať za pracovný pomer v zmysle ust. § 42 Zákonníka práce, ktorý sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Aj v prípade započítania počtu rokov, ktoré zamestnankyňa A. A. odpracovala pre žalovanú, na základe dohody o brigádnickej činnosti, opätovne by súd I. inštancie musel konštatovať, že počet ňou odpracovaných rokov u žalovanej je nižší ako u žalobkyne. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd I. inštancie dospel k jednoznačnému záveru o neplatnosti výpovede žalovanej žalobkyni podaním zo dňa 05.09.2022 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre rozpor s čl. 10 bodom 8 písm. d) kolektívnej zmluvy platnej v roku 2022 a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 77. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania v zmysle návrhu žalobkyne podaním zo dňa 23.04.2024, tieto súd I. inštancie zamietol z dôvodu, že ich vykonanie by nemalo vplyv na právne posúdenie ňou uplatneného nároku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 05.09.2022. 78. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 79. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 80. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni voči neúspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie: 2 29Cpr/14/2023 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.