Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 25CoPr/2/2024 8723201635 11. 02. 2025 JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI:SK:KSPO:2025:8723201635.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená.: JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, proti žalovanej: Základná umelecká škola, Ul. Komenského 807/27, Svidník, Komenského 807/27m 089 01 Svidník, IČO: 36 158 291, právne zastúpená: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29Cpr/14/2023-297 zo dňa 20.05.2024, takto rozhodol: I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu I. inštancie. II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej. odôvodnenie: 1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd I. inštancie“) rozsudkom č.k. 29Cpr/14/2023-297 zo dňa 20.05.2024 rozhodol tak, že: I. Skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou zo strany žalovanej podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 05.09.2022, doručené žalobkyni dňa 05.09.2022 j e n e p l a t n é a pracovný pomer žalobkyne u žalovanej naďalej trvá. II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd I. inštancie zistil tento skutkový stav: 3. Žalobkyňa dňa 14.10.2013 uzatvorila so žalovanou pracovnú zmluvu v predmete pracovného pomeru, uzatvorenú na dobu určitú počas práceneschopnosti riaditeľa školy s uvedením druhu práce výchovnovzdelávacej činnosti, ktorú vykonáva učiteľ základnej umeleckej školy. 4. Žalovaná nerozporovala, že od roku 2013 do roku 2019 so žalobkyňou uzatvorila celkovo 8 pracovných zmlúv na dobu určitú. 5. Dňa 25.07.2019 (č.l. 9) žalovaná oznámila žalobkyni, že dňa 31.08.2017 uzatvorila pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.08.2019. Nakoľko v školskom roku 2019-2020 s ňou nepočítajú, oznámila, že s ňou pracovný pomer skončí 31.08.2019 uplynutím doby určitej. Žalobkyňa listom zo dňa 21.08.2019 (č.l. 11) vyzvala žalovanú na predloženie dodatku, resp. novej pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, lebo inak sa
jej pracovný pomer od 01.09.2019 bude automaticky riadiť ustanoveniami poslednej pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2017. Poukázala na to, že jej pracovný pomer v zmysle vyššie uvedeného oznámenia žalovanej sa nekončí a to s poukazom na ust. § 48 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na 2 roky a to opätovne najviac 2 x v rámci 2 rokov. 6. Žalovaná podaním zo dňa 13.09.2019 (č.l. 14) oznámila žalobkyni, že jej pracovný pomer sa predlžuje od 01.09.2019 na dobu neurčitú s tým, že dohoda o zmene dojednaných podmienok, ako aj podrobnejší obsah náplne budú podpísané a dohodnuté pri jej nástupe do zamestnania. Súdu bola predložená pracovná zmluva zo dňa 31.08.2017 s tým, že žalobkyňa dňom 01.09.2017 bola prijatá do pracovného pomeru na dobu neurčitú v predmete činnosti učiteľa základnej umeleckej školy. 7. Podaním zo dňa 15.02.2022 (č.l. 26) žalobkyňa požiadala o nástup na pôvodné pracovisko po ukončení rodičovskej dovolenky. 8. Podaním zo dňa 28.02.2022 (č.l. 13) žalovaná oznámila, že s jej žiadosťou v plnom rozsahu súhlasí. Dňa 24.03.2022 (č.l. 10) bola medzi stranami sporu uzatvorená dohoda o zmene pracovných podmienok s účinnosťou od 31.05.2022 s tým, že jej pracovný čas bol určený na 18,75 hodín týždenne bez prestávok s uvedením priamej výchovno-vzdelávacej činnosti 11,50 hodín týždenne. Z predloženej pracovnej náplne zo dňa 31.05.2022 podpísanej oboma stranami sporu vyplýva, že žalobkyňa vykonávala činnosť samostatného pedagogického zamestnanca so splnením kvalifikačných predpokladov vysokoškolského vzdelania druhého stupňa (č.l. 162). 9. Zo záznamu z prerokovania pracovnej náplne úväzku pedagogického zamestnanca po nástupe do pracovného pomeru po ukončení rodičovskej dovolenky zo dňa 31.05.2022 vyplýva, že žalobkyňa nastúpila do zamestnania 24.03.2022, v uvedený deň súhlasila s dočerpaním starej dovolenky a s nástupom do práce dňa 31.05.2022 na 50 % úväzok na pozíciu učiteľa základnej umeleckej školy v zmysle uzatvorenej a menovanou podpísanej dohody o zmene pracovných podmienok. V zmysle vyjadrenia žalobkyne, táto si pracovnú náplň prečítala, nemala k nej žiadne námietky, avšak nesúhlasila s úväzkom na vykonávanie korepetícií, ktoré nespadá pod pracovnú činnosť učiteľa základnej umeleckej školy. Riaditeľ žalobkyňu oboznámil o jej zaradení do predmetovej komisie - akordeón, k čomu nemala výhrady, zároveň ju vyzval na oboznámenie sa s pokynmi PK, termínmi koncertov, skúšok, plánovaných akcií a pokynmi z poslednej pracovnej porady. Žalobkyňa odmietla podpísať úväzok pedagogického zamestnanca, pracovnú náplň, ako aj oznámenie o výške a zložení funkčného platu (č.l. 171). 10. Žalovaná dňa 30.06.2022 (č.l. 56) v zmysle ust. § 237 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce požiadala základnú odborovú organizáciu o prerokovanie organizačnej zmeny pre nedostatočný počet žiakov pre školský rok 2022/2023. Súčasný počet zamestnancov školy je 37, z ktorých je 6 nepedagogických a 9 učiteľov skupinového vyučovania. Škola mala 4 učiteľov hry na akordeón a 3 učiteľov spevu a hlasovej výchovy. Po vykonanej organizačnej zmene bude celkový počet zamestnancov 35, z toho 6 nepedagogických zamestnancov, 8 učiteľov skupinového vyučovania (pani C. končí pracovný pomer ku koncu školského roka). Počet učiteľov hry na akordeón 3 a učiteľov spevu a hlasovej výchovy 2. O tejto organizačnej zmene riaditeľ základnej umeleckej školy plánuje rozhodnúť s účinnosťou od 01.09.2022. Z predloženej zápisnice zo dňa 30.06.2022 (č.l. 57) nesporne vyplýva, že dňa 30.06.2022 bol návrh uvedenej organizačnej zmeny prerokovaný. Dňa 31.08.2022 (č.l. 67) bol vypracovaný záznam z prerokovania úväzku pedagogického zamestnanca, v zmysle ktorého žalobkyňa nastúpila do zamestnania po letnej dovolenke dňa 31.08.2022 s tým, že v novom školskom roku klesol počet žiakov základnej umeleckej školy z 860 na 672. Vzhľadom na uvedené bol vypracovaný nový úväzok pre nový školský rok 2022/2023, ktorý bol menovanej predložený. Ponuka vykonávať pedagogickú činnosť učiteľa základnej umeleckej školy bola znížená na 21,74 % úväzku v rozsahu 5 hodín týždenne s možnosťou uzatvoriť ďalší pracovný pomer v rozsahu 28,26 % úväzku, teda na 6,5 hodiny týždenne s druhom dohodnutej práce korepetítor. Keďže žalobkyňa s uvedeným návrhom nesúhlasila, riaditeľ žalovanej sa rozhodol menovanej dať čas na rozmyslenie do 04.09.2022, nakoľko dňom 05.09.2022 začína nový školský rok. Žalobkyňa odmietla ponúknutý úväzok pedagogického zamestnanca, ústne súhlasila s nižším 21,74 % úväzkom, teda 5 hodín týždenne priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, k podpisu dohody o zmene dojednaných podmienok nedošlo. Prílohou uvedeného záznamu bol aj návrh dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2022 s novou pracovnou zmluvou s účinnosťou od 01.09.2022 pre dohodnutý druh práce korepetítor základnej umeleckej školy.
11. Dňa 05.09.2022 (č.l. 66) riaditeľstvo základnej umeleckej školy rozhodlo o organizačnej zmene, ktorou sa zrušila pracovná pozícia učiteľa základnej umeleckej školy - učiteľ hry na akordeón, učiteľ spevu a hlasovej výchovy pre nedostatočný počet žiakov. Žalobkyni škola nemá možnosť poskytnúť prácu zodpovedajúcu kategórii pedagogického zamestnanca v pozícii učiteľa základnej umeleckej školy, učiteľ hry na akordeón, učiteľ spevu a hlasovej výchovy. Žalobkyňa odmietla ponuky zamestnávateľa vykonávať pedagogickú činnosť učiteľa základnej umeleckej školy na znížený pracovný úväzok s možnosťou uzatvoriť ďalší pracovný pomer s úväzkom dohodnutej práce korepetítor. 12. Dňa 05.09.2022 (č.l. 67) riaditeľ žalovanej doručil základnej odborovej organizácii žiadosť o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru so žalobkyňou, ktorú predseda odborovej organizácie prevzal 05.09.2022 a dňa 05.09.2022 aj predložil riaditeľstvu oznámenie o prerokovaní výpovede zo strany zamestnávateľa s tým, že túto berie na vedomie spolu s predloženou prezenčnou listinou zo dňa 05.09.2022. Zároveň bol súdu predložený záznam z prerokovania predošlého záznamu, žiadosti a výpovede pedagogického zamestnanca zo dňa 05.09.2022, kedy riaditeľ žalovanej opätovne žalobkyni predložil ponuky, ku ktorým sa nevyjadrila, teda ponuku vykonávať pedagogickú činnosť učiteľa základnej umeleckej školy na 21,74 % úväzok v rozsahu 5 hodín týždenne s možnosťou uzatvoriť ďalší pracovný pomer v rozsahu 28,26 % úväzku v pozícii korepetítor, s čím však žalobkyňa nesúhlasila. 13. Žalovaná ukončila pracovný pomer so žalobkyňou v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dňa 05.09.2022 (č.l. 12) z dôvodu organizačnej zmeny, ktorým sa zrušila pozícia učiteľa základnej umeleckej školy pre zníženie celkového počtu zamestnancov a s tým, že vzhľadom na prijatú organizačnú zmenu žalobkyňa odmietla ponuku zamestnávateľa v zmysle vyššie uvedenej zmeny. Žalobkyňa podaním zo dňa 02.01.2023 oznámila žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nakoľko vyššie uvedenú výpoveď považuje za neplatnú. Podľa predloženej správy Mesta Svidník (č.l. 100) bol celkový počet žiakov základnej umeleckej školy žalovanej v školskom roku 2021/2022 - 845 a v školskom roku 2022/2023 - 781. Z výkazu o základnej umeleckej školy (č.l. 73) predkladanému Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR k 15.09.2022 vyplýva počet študujúcich v hudobnom odbore hra na akordeón a spev v rozsahu 77 detí, kým k 17.09.2021 to bolo 94 detí. 14. Podľa zoznamu novoprijatých žiakov vypracovaných žalovanou (č.l. 77) bol v školskom roku 2021/2022 prijatých celkovo 42 detí a to v odbore spev 6 detí, v zborovom speve 5 detí a v hre na akordeón 6 detí s prípravnou hudobnou výchovou 14 detí, kým v školskom roku 2021 to bol spev - 1 žiak, zborový spev - 1 žiak, hra na akordeón - 3 žiaci a prípravná hudobná výchova - 11 žiakov, s celkovým počtom žiakov 36. 15. S poukazom na námietku žalobkyne nedodržaním postupnosti zo strany riaditeľa pri výpovedi z pracovného pomeru v súlade s čl. 10 bodu 8 kolektívnej zmluvy platnej na rok 2022 boli súdu predložené listiny, z ktorých vyplýva, že v kvalifikačnom odbore žalobkyne, konkrétne hre na akordeón v pozícii pedagogického zamestnanca učiteľa základnej umeleckej školy pôsobí A. E. E., u ktorého prvý pracovný pomer vznikol zmluvou zo dňa 31.08.2016 s účinnosťou od 01.09.2016 s uzatvorením na dobu určitú do 31.08.2017 a následne zmluvou zo dňa 31.08.2017 na dobu neurčitú od 01.09.2017. Pri vyučovacom predmete spev a zborový spev vznikol pracovný pomer s A. A. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.02.2019 s účinnosťou od 01.03.2019 do 31.08.2019, ďalej na základe dohody o zmene pracovných podmienok na dobu do 31.08.2020 a dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.08.2020 na dobu neurčitú. 16. Žalobkyňa v rámci svojej výpovede uviedla, že po návrate z rodičovskej dovolenky mal každý z pedagogických zamestnancov nadčasové hodiny, 3 učitelia odišli do dôchodku, teda aj pri poklese žiakov došlo k vyváženému stavu, kedy každý učiteľ mal čo učiť. Sama mohla vykonávať aj neodbornú činnosť pedagogického zamestnanca, keďže aj iní pedagogickí zamestnanci učili v odbore, na ktorý nemali kvalifikačný predpoklad. Taktiež učila aj obligátny nástroj, teda časť tých hodín, ktoré vyučovala zamestnankyňa D. A. ako nepedagogický zamestnanec jej mohlo byť doplnených do jej pracovného úväzku, keďže vykonávala polovičný úväzok pedagogického zamestnanca. Všetky zmeny alebo dohody o zmene pracovných podmienok jej boli predkladané bez dátumu a tomu predchádzal celý postoj riaditeľa, ktorý smeroval k tomu, že sa jej chcel zbaviť napriek tomu, že v škole pôsobila 9 rokov, 6 rokov riadne učila a 3 roky bola na rodičovskej dovolenke. Keď sa začala pýtať na svoje možnosti nástupu na pracovné miesto po rodičovskej dovolenke, bolo jej zo strany riaditeľa oznámené, že už nikdy nebude vykonávať pedagogickú činnosť na uvedenej škole, že nech si zoberie harmoniku. Preto aj pristupovala
pri návrhu zmeny dohody pracovných podmienok tak, že nesúhlasila s korepetíciami, ktoré predtým aj riadne vykonávala. Celý postup riaditeľa školy bol účelový, aby nemohla ďalej na škole pôsobiť. 17. Riaditeľ žalovanej vo svojej výpovedi uviedol totožné skutočnosti ako vo vyjadreniach k žalobe, týkajúce sa postupnosti prijatej organizačnej zmene, výpovede žalobkyni, vrátane ponuky inej vhodnej práce. Doplnil, že po návrate z rodičovskej dovolenky sa so žalobkyňou dohodli na zmene pracovných podmienok z dôvodu nemožnosti uspokojiť potreby školy. Pokiaľ boli vytýkané nadčasy zamestnancov, bolo to z dôvodu, že škola nemala dostatok finančných prostriedkov a preto si nadčasy zamestnanci čerpali v tzv. vedľajších prázdninách, teda počas veľkonočných prázdnin. Úväzok žalobkyne po organizačnej zmene bol určený v súlade so zákonom o pedagogických zamestnancoch a v tomto prípade základný úväzok žalobkyne bol doplnený o úväzok korepetítora, teda mala vykonávať 5 hodín týždenného pracovného času priamej pedagogickej činnosti a 6,5 hodiny úväzku korepetítora, keďže už na základe pôvodnej pracovnej zmluvy ju nemohol zamestnávať. Pokiaľ ide o nadčasové hodiny, tieto sú vykonávané učiteľmi hry na akordeón, husle, klavír a gitaru, ktoré sa čerpajú v tzv. vedľajších prázdninách. Svedkyňa D. A. mala okrem pracovného pomeru administratívnej činnosti uzatvorený pracovný pomer na pedagogickú činnosť, kedy sa vychádzalo z ust. § 83 zákona o pedagogických zamestnancoch, v zmysle ktorého si pedagogický zamestnanec mal doplniť svoje kvalifikačné predpoklady v lehote 4 rokov od uzatvorenia pracovného pomeru a túto činnosť vykonávala iba do 01.11.2022. Pokiaľ ide kvalifikačné predpoklady žalobkyne uviedol, že táto mala kvalifikačné predpoklady na hru na akordeón na úrovni konzervatória. Pokiaľ ide o zborové dirigovanie na úrovni Bc. a pokiaľ ide o spev na úrovni druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Ďalej sa vyjadroval ku kvalifikačným predpokladom pedagóga Cichej, ktorá vyučovala spev a zborový spev, A. A., ktorá mala kvalifikačný predpoklad na spev. 18. Svedkyňa D. A. vo svojej výpovedi uviedla, že pôsobila ako administrátor a 4 roky vykonávala na polovičný úväzok aj výchovno-vzdelávaciu činnosť, konkrétne pri obligátnom nástroji keyboard. Po ukončení platnosti zmluvy ostala na svojej pôvodnej pozícii, teda výkonu administratívnej činnosti. Pred 4 rokmi bola zo strany školy oslovená, či by neprijala pozíciu pedagóga z dôvodu ukončenia umeleckého vzdelania prvého a druhého stupňa hry na klavír. Bola to pre ňu výzva a hodnotí toto obdobie ako pozitívne. Keďže toto obdobie pominulo, vrátila sa na svoje pôvodné miesto. Pedagogickú činnosť vykonávala iba do konca októbra roku 2022. K otázke organizačnej zmeny sa vyjadriť nevedela, keďže do toho zainteresovaná nebola. 19. Svedkyňa E. F. uviedla, že bola zamestnancom žalovanej a bola účastná na všetkých rokovaniach so žalobkyňou. Boli to 4 rokovania, ktoré sa uskutočnili po ukončení rodičovskej dovolenky žalobkyne 24.03.2022, ďalej po jej nástupe do práce po vyčerpaní dovolenky 31.05.2022, kedy jej bol ponúknutý úväzok s tým, že mala vykonávať polovicu priamej pedagogickej činnosti a polovicu korepetície. Ďalšie pracovné stretnutie sa uskutočnilo pred začiatkom školského roka 31.08.2022 za prítomnosti všetkých učiteľov. Na uvedenom stretnutí jej bol ponúknutý opätovne úväzok, aby vykonávala polovičný úväzok priamej vzdelávacej činnosti s doplnením úväzku na vykonávanie korepetície. Žalobkyňa súhlasila iba s úväzkom vzdelávacej činnosti. Čakalo sa však na jej vyjadrenie do 02.09.2022, kedy prebehla ďalšia porada. Dňa 05.09.2022 riaditeľ školy zvolal pracovné stretnutie po začatí školského roka niekedy v poobedňajších hodinách, kde opätovne jej bola ponúknutá dohoda o zmene pracovnej zmluvy pokiaľ ide o priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť s doplnením novej pracovnej zmluvy o vykonávanie práce korepetítora, s čím nesúhlasila. 20. Svedok A. F. E. uviedol, že od januára 2020 je okrem toho, že pôsobí ako učiteľ hry na gitare aj predsedom odborov s tým, že 30.06.2022 bol predložený zo strany riaditeľa školy návrh plánovanej organizačnej zmeny vzhľadom na klesajúcu tendenciu, ktorá bola prerokovaná. Dňa 31.08.2022 boli prerokované úväzky pedagógov a dňa 05.09.2022, kedy žalobkyňa nebola ochotná prijať zmenu pracovnej zmluvy, žiadosť o prerokovanie jednak organizačnej zmeny a jednak výpovede. Tieto boli predložené niekedy pred obedom dňa 05.09., na obede boli tieto dokumenty prerokované s ostatnými členmi výboru a po 14tej hodine bola žalobkyni daná výpoveď. Súdu, ako aj svedkovi bola predložená čitateľná kópia žiadosti o prerokovanie výpovede zo dňa 05.09.2022, ktorý potvrdil, že uvedenú žiadosť prevzal dňa 05.09.2022 a prevzatie potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. 21. Svedok G. H. uviedol, že pôsobí ako člen výboru základnej odborovej organizácie a ako učiteľ na nástroj husle. Dňa 30.06.2022 výbor prerokoval plánovanú organizačnú zmenu, ďalšie stretnutie bolo
31.08., ktorého sa nezúčastnil a dodatočne bol oboznámený 02.09., kedy boli oboznámené úväzky zamestnancov a 05.09. bolo ďalšie rokovanie výboru, ktorého sa zúčastnili všetci 3 členovia, kde bola prerokovaná výpoveď žalobkyne, ako aj organizačná zmena. 22. Na takto zistený skutkový stav súd I. inštancie aplikoval ust. § 61 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 Zákonníka práce, § 63 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákonníka práce a § 231, § 157 Zákonníka práce. Súd I. inštancie takto zistený skutkový stav takto právne posúdil: 23. Medzi stranami nebolo sporné, že pracovný pomer žalobkyne prvý krát u žalovanej vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.10.2013, ktorý bol opakovane predlžovaný viacerými pracovnými zmluvami, naposledy pracovnou zmluvou zo dňa 31.08.2017 s účinnosťou od 01.09.2017, kedy vykonávala výchovno-vzdelávaciu činnosť učiteľa základnej umeleckej školy s uvedením kvalifikačných predpokladov vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ako učiteľ hry na akordeón a učiteľ spevu a hlasovej výchovy. 24. Zároveň nebolo sporné, že žalobkyňa po skončení rodičovskej dovolenky v roku 2022 v čase prebiehajúceho školského roka nastúpila do práce a so žalovanou uzatvorila dohodu o zmene pracovných podmienok s účinnosťou od 31.05.2022 s tým, že mala vykonávať 50 % úväzok priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, teda v rozsahu 11,5 hodiny týždenne. K uvedenej zmene pracovnej zmluvy došlo z dôvodu, že v čase prebiehajúceho školského roka musel byť pracovný úväzok žalobkyne upravený s prihliadnutím na konkrétne potreby žalovanej z dôvodu nástupu žalobkyne do práce v čase prebiehajúceho školského roka, pričom v súlade s ust. § 7 ods. 3 zákona č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch riaditeľ školy určuje úväzok priamej výchovno-vzdelávacej činnosti pedagogickému zamestnancovi maximálne na obdobie 1 školského roka. 25. Uvedená organizačná zmena bola žalovanou prijatá z dôvodu výrazného poklesu žiakov základnej umeleckej školy v školskom roku 2022/2023, čo nesporne vyplýva nielen zo správy Mesta Svidník, ale aj z predloženého výkazu žalovanej predkladaného Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v porovnaní so školským rokom 2021/2022. Kým v školskom roku 2021/2022 bolo v hudobnom odbore spev prijatých 6 žiakov, zborový spev - 5 žiakov, hra na akordeón - 6 žiakov a v prípravnej hudobnej výchove - 14 žiakov, v školskom roku 2022/2023 bolo prijatých 1 žiak na spev a zborový spev, akordeón - 3 žiaci a na prípravnú hudobnú výchovu - 11 žiakov, teda v odboroch zodpovedajúcich kvalifikačným predpokladom žalobkyne. 26. S poukazom na uvedené, riaditeľ žalovanej požiadal základnú odborovú organizáciu pri základnej umeleckej škole vo Svidníku dňa 30.06.2022 o prerokovanie plánovej organizačnej zmeny znížením počtu učiteľov hry na akordeón a učiteľa spevu pre nedostatočný počet žiakov v školskom roku 2022/2023, ktorá bola prerokovaná odborovou organizáciou taktiež dňa 30.06.2022. Rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté dňa 05.09.2022, ktorým bola zrušená pracovná pozícia učiteľa základnej umeleckej školy - učiteľa hry na akordeón a spevu a hlasovej výchovy. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobkyni nie je možné poskytnúť prácu zodpovedajúcu jej kvalifikačným predpokladom učiteľa základnej umeleckej školy v hre na akordeón a spevu a hlasovej výchove, s tým, že neprijala ponuku inej vhodnej práce. 27. Súd I. inštancie tak mal za nesporne preukázané, že došlo k rozhodnutiu žalovanej o prijatí organizačnej zmeny, ktorým bola zrušená pracovná pozícia učiteľa základnej umeleckej školy, konkrétne učiteľa v odbore hry na akordeón a spevu a hlasovej výchovy. 28. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná prijala organizačnú zmenu, ktorou zrušila pracovnú pozíciu učiteľa základnej umeleckej školy - učiteľ hry na akordeón, učiteľ spevu a hlasovej výchovy, zodpovedajúcu kvalifikačným predpokladom žalobkyne, ktorej ponúkla inú, vhodnú prácu, konkrétne zmenu pracovnej zmluvy so znížením úväzku priamej výchovno-vzdelávacej činnosti v rozsahu 5 hodín týždenne s návrhom novej pracovnej zmluvy a doplnením úväzku v súvislosti s výkonom činnosti korepetítora. Pokiaľ žalobkyňa uvedenú ponuku inej, vhodnej práce neprijala, potom žalovaná mala splnené hmotno-právne ako aj procesnoprávne podmienky na výpoveď z jej pracovného pomeru v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce výpoveďou zo dňa 05.09.2022.
29. V zmysle vyššie uvedeného, by potom bola splnená ponuková povinnosť inej, vhodnej práce zo strany žalovanej žalobkyni, pokiaľ túto nemohla zamestnávať na základe pracovnej zmluvy ponukou dohody zmeny pracovnej zmluvy priamej výchovno-vzdelávacej činnosti v rozsahu 5 hodín s doplnením jej úväzku o prácu korepetítora, ktorá zodpovedala jej kvalifikačným predpokladom. Samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že túto činnosť v čase svojho pôsobenia u žalovanej aj riadne vykonávala. 30. Žalovaná po realizácii predbežného právneho posúdenia a výsluchu strán sporu doplnila argumentáciu, že žalobkyňa nebola kvalifikovaným pedagogickým zamestnancom pre odbor spev a hlasová výchova v čase marec roku 2019. 31. Súd I. inštancie na uvedené podanie reagoval na pojednávaní konanom dňa 20.05.2024 doplnením svojho právneho posúdenia s tým, že žalovaná uvedené skutkové tvrdenie doplnila v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie v zmysle ust. § 153 CSP s tým, že prípadná absencia kvalifikačných predpokladov žalobkyne vykonávať činnosť pedagogického zamestnanca - učiteľa základnej umeleckej školy v hre na akordeón a v odbore spev a hlasová výchova by bola osobitným výpovedným dôvodom podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, pre ktorý však žalobkyni výpoveď zo dňa 05.09.2022 daná nebola. 32. Pokiaľ žalovaná vo výpovedi zo dňa 05.09.2022 jednoznačne vymedzila právny dôvod skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, potom je vylúčené, aby tento následne dopĺňala vo svojich vyjadreniach k žalobe. V zmysle ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce je totižto vylúčené, aby dôvod výpovede bol dodatočne menený. 33. Uvedené tvrdenie je v hrubom rozpore s dôkazovým materiálom predloženým žalovanou, ako aj zo samotnej výpovede štatutára žalovanej, ktorý uviedol, že žalobkyňa mala kvalifikačné predpoklady pri hre na akordeón na úrovni konzervatória, pokiaľ ide o zborové dirigovanie na úrovni bakalára a pokiaľ ide o spev na úrovni druhého stupňa vysokoškolského štúdia. 34. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/2019 Z.z. je vyžadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa základnej umeleckej školy, ako aj korepetítora najmenej vyššie odborné vzdelanie, teda žalobkyňa spĺňala kvalifikačné predpoklady pre vykonávanie činnosti učiteľa základnej umeleckej školy v odbore hre na akordeón a v odbore spev a hlasová výchova. V danom prípade neobstojí akákoľvek argumentácia žalovanej, ktorá nedostatok kvalifikačných predpokladov zdôvodňovala právnou úpravou Vyhlášky 637/2009 Z.z., ktorá ustanovovala kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov, ktorá bola účinná iba do 31.08.2019 a zrušená zákonom č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch, vrátane Vyhlášky č. 173/2023, ktorá nadobudla účinnosť 01.09.2023, teda takmer rok po výpovedi, ktorú žalovaná žalobkyni dala pred nadbytočnosť. Uvedené nové skutkové tvrdenie žalovanej sú v rozpore aj s predloženou pracovnou náplňou podpísanou stranami sporu dňa 31.05.2022, v ktorej sa konštatuje, že žalobkyňa spĺňa kvalifikačné predpoklady pre výkon práce učiteľa základnej umeleckej školy v rámci ukončeného vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ale aj zo samotného postupu žalovanej pri realizácii tzv. ponukovej povinnosti. Pokiaľ podľa žalovanej žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady učiteľa základnej umeleckej školy v odbore spev a hlasová výchova, ako jej mohol byť potom ponúknutý úväzok priamej výchovnovzdelávacej činnosti v uvedenom kvalifikačnom odbore v rámci tzv. ponukovej povinnosti v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce (viď. č.l. 64 a 65). 35. Okrem iného, v zmysle ust. § 14 ods. 5 zákona č. 138/2019 Z.z., nesplnenie kvalifikačných predpokladov sa oznamuje pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi písomne. Ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nesúhlasí s výsledkom posúdenia splnenia kvalifikačných predpokladov, požiada o preskúmanie posúdenia Regionálny úrad školskej správy a ak s výsledkom posúdenia nesúhlasí, požiada o preskúmanie posúdenia Ministerstvo školstva s tým, že podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona splnenie kvalifikačných predpokladov posudzuje zamestnávateľ. Zo strany žalovanej však nebol predložený žiaden listinný dôkaz preukazujúci, žeby táto písomne oznámila žalobkyni, že v zmysle zákona č. 138/2019 Z.z. nespĺňa kvalifikačné predpoklady pre výkon činnosti učiteľa základnej umeleckej školy v odbore hre na akordeón, resp. v odbore spev a hlasová výchova.
36. V zmysle vyššie uvedeného je potom irelevantná akákoľvek argumentácia žalovanej o splnení, resp. nesplnení kvalifikačných predpokladov žalobkyne na výkon činnosti učiteľa základnej umeleckej školy v príslušnom odbore v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. 37. Zákonník práce síce umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet a kvalifikačné zloženie svojich zamestnancov tak, aby to zodpovedalo jeho potrebám, na druhej strane, ale aj realizácia tejto možnosti zamestnávateľa nesmie mať znaky diskriminácie. I keď o nadbytočnosti konkrétneho zamestnanca rozhoduje výlučne zamestnávateľ, je povinný dbať o to, aby všetkým dotknutým zamestnancom nachádzajúcim sa v rovnakej situácii vytvoril rovnaké podmienky pre prijatie ich osobného rozhodnutia a aby im dal rovnakú možnosť ponúkané miesto buď prijať alebo neprijať, prípadne sa rozhodnúť inak. Zamestnávateľ teda aj v čase pred výberom konkrétneho nadbytočného zamestnanca musí konať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a žiadneho zamestnanca nesmie v porovnaní s inými zamestnancami diskriminovať. Tým samozrejme nie je v ničom popreté, ani obmedzené jeho finálne oprávnenie rozhodnúť o výbere toho zamestnanca, ktorý je preň nadbytočný. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.04.2019 pod sp. zn. 3Cdo/234/2018). 38. V danom prípade však žalobkyňa argumentovala, že žalovaná pri výpovedi zo dňa 05.09.2022 konala v rozpore s kolektívnou zmluvou platnou na rok 2022, konkrétne v rozpore s čl. 10 bod 8. Z čl. 10 bodu 8 kolektívnej zmluvy totižto vyplýva, že riaditeľ školy pri rozviazaní pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce zohľadní túto postupnosť: písm. a) zamestnanci spĺňajúci nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, b) nekvalifikovaní zamestnanci, c) zamestnanci, ktorých vzdelanie nie je využiteľné pre potreby organizácie a d) podľa postupnosti nástupu do organizácie (od najnižšieho počtu odpracovaných rokov). 39. V zmysle ust. § 231 Zákonníka práce, odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky, vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávateľa, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon, alebo iný právny predpis, ak to tento zákon, alebo iný pracovný predpis výslovne nezakazuje. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. 40. Pokiaľ žalovaná argumentovala právom zamestnávateľa rozhodnúť o výbere toho zamestnanca, ktorý je preň nadbytočný, táto podmienka by bola splnená iba za predpokladu, ak v dôsledku prijatej organizačnej zmeny by sa stali nadbytoční viacerí zamestnanci; čo však podľa žalovanej splnené nebolo. 41. Pokiaľ však ide o výpoveď zamestnancovi v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, bola žalovaná povinná dodržať postupnosť pri výpovedi, upravenú v kolektívnej zmluve čl. 10 bodu 8. 42. V súvislosti s výpoveďou žalovanej prichádzala do úvahy iba aplikácia čl. 10 bodu 8 písm. d), teda žalovaná bola povinná zohľadniť postupnosť nástupu do organizácie od najnižšieho počtu odpracovaných rokov. 43. Súdu I. inštancie boli predložené listinné dôkazy, z ktorých nesporne vyplýva, že v odbore hry na akordeón a spev a hlasová výchova, ktoré zodpovedali kvalifikačným predpokladom žalobkyne pôsobili na pracovnej pozícii učiteľa základnej umeleckej školy A. E. E. a A. A., ktorých prvý pracovný pomer v pozícii zamestnanca vznikol 31.08.2016, resp. 31.08.2019. Teda u žalovaného mali odpracovaný nižší počet rokov ako samotná žalobkyňa, ktorá pracovala pre žalovanú od 14.10.2013. 44. Súd I. inštancie nevychádzal z predložených dohôd o brigádnickej činnosti študentov, uzatvorenej s A. A., predtým I., z dôvodu, že dohodu o brigádnickej práci študentov nie je možné považovať za pracovný pomer v zmysle ust. § 42 Zákonníka práce, ktorý sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Aj v prípade započítania počtu rokov, ktoré zamestnankyňa A. A. odpracovala pre žalovanú, na základe dohody o brigádnickej činnosti, opätovne by súd I. inštancie musel konštatovať, že počet ňou odpracovaných rokov u žalovanej je nižší ako u žalobkyne. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd I. inštancie dospel k jednoznačnému záveru o neplatnosti výpovede žalovanej žalobkyni podaním zo dňa 05.09.2022 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
pre rozpor s čl. 10 bodom 8 písm. d) kolektívnej zmluvy platnej v roku 2022 a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 45. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania v zmysle návrhu žalobkyne podaním zo dňa 23.04.2024, tieto súd I. inštancie zamietol z dôvodu, že ich vykonanie by nemalo vplyv na právne posúdenie ňou uplatneného nároku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 05.09.2022. 46. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni voči neúspešnej žalovanej bol súdom I. inštancie priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 47. Proti rozsudku súdu I. inštancie podala včas odvolanie žalovaná. V podanom odvolaní napáda rozsudok súdu I. inštancie v oboch jeho výrokoch, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd I. inštancie podľa žalovanej dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovanej jedinou podmienkou, ktorú žalovaná nesplnila podľa právneho názoru súdu prvej inštancie a ktorá podľa právneho názoru súdu prvej inštancie spôsobila neplatnosť skončenia pracovného pomeru, bola skutočnosť, že žalovaná pri skončení pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobkyňou nepostupoval v zmysle Kolektívnej zmluvy platnej na rok 2022 a porušil čl. 10 bod 8 kolektívnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že riaditeľ školy pri rozviazaní pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce zohľadní postupnosť: a) zamestnanci spĺňajúci nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, b) nekvalifikovaní zamestnanci, c) zamestnanci, ktorých vzdelanie nie je využiteľné pre potreby organizácie, d) podľa postupnosti nástupu do organizácie (od najnižšieho počtu odpracovaných rokov). 48. Základná odvolacia námietka žalovanej spočíva v tom, že o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočným, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa, ani nie je oprávnený zaoberať sa platnosťou rozhodnutia o organizačnej zmene, pretože takéto rozhodnutie nie je právnym úkonom. (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdom/l130/1997). 49. Výber nadbytočného zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi, pričom ani súd nemôže preskúmať, prečo sa zamestnávateľ rozhodol skončiť pracovný pomer práve s týmto zamestnancom. 50. Žalovaná má za to, že súd I. inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď uprednostnil Kolektívnu zmluvu pred citovanou súdnou praxou a takto prakticky obmedzil právo zamestnávateľa na slobodný výber zamestnanca, s ktorým hodlá skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. 51. Žalovaná je na rozdiel od súdu I. inštancie toho právneho názoru, že práve čl. 10 bod 8 Kolektívnej zmluvy je diskriminačným ustanovením, ktorí uprednostňuje zamestnancov prijatých skôr (teda aj žalobkyňu) pred zamestnancami prijatými neskôr, a to bez ohľadu na ich vzdelanie, prax ako aj výkony. 52. Ďalej v podanom odvolaní žalovaná poukazovala na kvalifikačné predpoklady u žalobkyne a uvádzala, že s poukazom na uvedené, pokiaľ by odvolací súd vyhodnotil čl. 10 bod 8 kolektívnej zmluvy ako platný a že tento má prednosť pred judikatúrou najvyšších súdnych autorít, tak riaditeľ školy pri rozviazaní pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce mal zohľadniť postupnosť: a) zamestnanci spĺňajúci nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, b) nekvalifikovaní zamestnanci, c) zamestnanci, ktorých vzdelanie nie je využiteľné pre potreby organizácie, d) podľa postupnosti nástupu do organizácie (od najnižšieho počtu odpracovaných rokov). 53. Žalovaná ako zamestnávateľ v zmysle horeuvedeného zohľadnila, že žalobkyňa bola zamestnancom, ktorého vzdelania nie je využiteľné pre potreby organizácie, a zohľadnil postupnosť u žalobkyne a preto si ako zamestnávateľ v rámci výberu zamestnanca vybral práve ju ako zamestnanca na prepustenie z pracovného pomeru pri organizačnej zmene.
54. Vzhľadom na uvedené odvolateľka žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie resp. zmenil napadnutý rozsudok súdu I. inštancie tak, že žalobu zamieta a prizná žalovanej náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. 55. K podanému odvolaniu sa vyjadrila listom zo dňa 07.08.2024 žalobkyňa, kde citovala komentár § 231 Zákonníka práce: „Zákonník práce výslovne deklaruje, že cieľom kolektívneho vyjednávania je výhodnejšia úprava najmä pracovných a mzdových podmienok v porovnaní so zákonom. Zákonník práce nešpecifikuje, ktoré pracovnoprávne nároky možno v kolektívnej zmluve upraviť výhodnejšie.“ (BARANCOVÁ, Helena, KRIŽAN, Viktor. § 231 [Podmienky sociálneho dialógu zamestnávateľa a odborovej organizácie, odchylná právna úprava kolektívnych zmlúv]. In: BARANCOVÁ, Helena a kol. Zákonník práce. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1477, marg. č. 3.) 56. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná ďalej argumentuje, že so žalobkyňou by nemohla ukončiť pracovný pomer, aj keby bola nespokojná s výkonom jej práce. Toto jej tvrdenie je však v rozpore so Zákonníkom práce, keďže pracovný pomer možno ukončiť: a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. 57. Podľa žalobkyne zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil (§ 63 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce). Žalobkyňa uvádza len ako príklad, že existujú aj iné spôsoby skončenia pracovného pomeru. Preto nerozumie vyjadreniu žalovanej. Počas viac ako desiatich rokov, čo bola v pracovnom pomere u žalovanej, nikdy nebola žiadnym spôsobom napomenutá za neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Je zjavné z celého konania, ale aj z odvolania, že žalovaná (resp. štatutárny zástupca) má voči nej averziu a jeho cieľom bolo od jej návratu z rodičovskej dovolenky (čo spomína aj v odvolaní) ukončiť s ňou pracovný pomer, čo preukazuje napríklad list žalovanej zo dňa 25.07.2019. 58. Čo sa týka platnosti právneho úkonu, na ktorý poukazuje žalovaná, cituje žalobkyňa § 17 ods. 3 Zákonníka práce: „Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.“ 59. Samotná kolektívna zmluva pojednáva len o skončení pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, avšak žalovaná sa snaží vytvoriť dojem, že to platí pri akomkoľvek skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. 60. Aj keby sa zobralo do úvahy absurdné tvrdenie žalovanej, že by sa odpočítala materskú, resp. rodičovská dovolenka od dĺžky trvania pracovného pomeru, žalobkyňa pracovala u žalovanej dlhšiu dobu (po prepočte na dni) ako p. E. (ako príklad uvádza, že od 15.12.2015 do 10.3.2017, nie sú „plné“ dva roky, ako sa domnieva žalovaná, keďže robí prepočet na roky). Aj to svedčí o diskriminačnom konaní štatutárneho zástupcu voči žalobkyni, keď uvádza zjavne nepravdivé skutočnosti. Čo sa týka pani A., aby sa dala aplikovať logika žalovanej (o počte odpracovaných rokov), je potrebné zohľadniť počet hodín, resp. odpracovaný týždenný čas, nakoľko pani A. nepracovala na tzv. „plný“ úväzok (prvé roky pracovala na základe dohody o brigádnickej práci študentov). 61. Čo sa týka kvalifikačných predpokladov (bod II. odvolania), dovoľuje si žalobkyňa citovať stanovisko Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 29.11.2016: „Absolvovaním vysokoškolského štúdia prvého stupňa na Kyjevskej národnej univerzite kultúry a umenia v študijnom odbore umenie v špecializácii zborové dirigovanie spĺňate kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetov Hlasová výchova a Spev na úrovni vysokoškolského vzdelania prvého stupňa.“ K výkladu žalovaného k § 14 zákona č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch poukazuje len na slová uvedené v § 14 „za správne zaradenie ... podľa predložených kvalifikačných predpokladov.“ Nie je žalobkyni zrejmé, na základe akého výkladu dospela žalovaná k záverom uvedeným v odvolaní. Avšak je dôležité poukázať na inú skutočnosť, a to prečo žalovaná uvádza tieto skutočnosti až v odvolacom konaní (resp. v poslednom
vyjadrení v konaní pred súdom I. inštancie), keď uvedený dokument (resp. dokumenty ako diplomy a pod.) má od roku 2016. Do doby, keď jej žalovaná dala výpoveď z pracovného pomeru, spĺňala žalobkyňa kvalifikačné predpoklady? Nehovoriac o tom, že p. A. vyučovala bez splnenia kvalifikačných predpokladov v čase, keď žalobkyňa bola vo výpovednej dobe, ako aj potom až do konca školského roka 2022/23. 62. Žalobkyňa uvádza, že už vôbec nerozumie, prečo žalovaná poukazuje na možnosť skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že vzdelanie žalobkyne nie je využiteľné pre potreby organizácie. Žalovaná disponuje všetkými dokumentmi, ktoré jednoznačne preukazujú kvalifikačné predpoklady žalobkyne pre potreby výučby u žalovanej. Vôbec nerozumie, ako môže žalovaná poukazovať na úplne iný dôvod výpovede, než ktorý uviedla vo výpovedi zo dňa 05.09.2022. Počas celého konania sa k uvedenému dôvodu nevyjadrovala. Žalovanej predložila diplom, aj iné doklady potrebné na vyučovanie na základnej umeleckej škole. Poukazuje aj na dokument Pracovná náplň zo dňa 31.05.2022, kde sám štatutárny zástupca žalovaného uvádza jej profesijnú kvalifikáciu. 63. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 64. K vyjadreniu žalobkyne podala repliku žalovaná, kde zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a na podanom odvolaní. Vo vyjadrení poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod sp.zn. 2Cdom/1130/1997, označila ho za dlhoročnú súdnu prax, podľa ktorej o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočným, rozhoduje výlučne zamestnávateľ. Žalovaná má za to, že v kolektívnej zmluve síce možno upraviť pracovné a mzdové podmienky výhodnejšie, ako je upravené zákonníkom práce, avšak nemožno obmedzovať právo zamestnávateľa na výber zamestnanca, ktorý sa stane nadbytočným. Výber zamestnanca, ktorý sa stane nadbytočným, sa nepovažuje za pracovnú alebo mzdovú podmienku. Teda v kolektívnej zmluve upravenej poradie prepúšťaných zamestnancov nemožno v kolektívnej zmluve upraviť výhodnejšie ako v zákone. Zotrval na svojom odvolacom návrhu. 65. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil podľa relevantných právny noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobkyne. 66. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, rozhodnutie je nielen dostatočne podrobné a presvedčivé, ale je jasné a zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektami, teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP a je aj v súlade s relevantnou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky, ako aj príslušnou judikatúrou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť, alebo okolnosť, tak ako to namieta žalovaná vo svojom odvolaní. Naopak, okresný súd ich správnym spôsobom posúdil a v celom rozsahu aj náležite vyhodnotil rešpektujúc formálnu logiku. Okresný súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami strán sporu a vo veci rozhodol spravodlivo a zákonne. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd za zákonný a správny aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý súvisel s úspechom žalobkyne v konaní pred súdom I. inštancie. 67. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu, iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006 sp.zn. I ÚS 188/06).
68. Na doplnenie rozsudku súdu I. inštancie k podstatnej odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa posúdenia platnosti aplikácie čl. 10 bod 8 kolektívnej zmluvy platnej na rok 2022 u žalovanej odvolací súd uvádza: Kolektívna zmluva a jej právna povaha je upravená v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. Kolektívna zmluva predstavuje dvojstranný záväzkový pracovnoprávny úkon, pričom jej obsahom je úprava individuálnych a kolektívnych vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, t.j. normatívna časť kolektívnej zmluvy a úprava práv a povinností zmluvných strán, teda záväzková časť kolektívnej zmluvy. Osobitosť kolektívnej zmluvy spočíva v tom, že napriek tomu, že ide o dvojstranný záväzkový pracovnoprávny úkon medzi konkrétnymi zmluvnými stranami, kolektívna zmluva je zároveň aj normatívnym právnym aktom, z ktorého vznikajú priame právne nároky bližšie neurčenému počtu subjektov. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy zamestnancom sa uplatňujú a uspokojujú rovnako ako nároky zamestnancov z pracovného pomeru, t.j. ide o tzv. priame pracovnoprávne nároky. Vo svojej záväzkovej časti má kolektívna zmluva štandardný charakter zmluvného vzťahu, v ktorom zmluvným právam jednej zmluvnej strany korelujú zmluvné povinnosti druhej zmluvnej strany. Obsahovo kolektívnu zmluvu upravuje § 231 Zákonníka práce, podľa ktorého odseku 1 odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky, vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou, alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. 69. V aplikačnej praxi sa pre určenie povahy kolektívnej zmluvy uplatňuje dvojfázový test posudzovania, ktorý v sebe zahŕňa dva okruhy odlišných kritérií: procesnoprávnych kritérií (vychádzajúcich z ustanovení zákona o kolektívnom vyjednávaní v nadväznosti na národné právne predpisy i medzinárodné dokumenty a test hmotnoprávnych kritérií vychádzajúci predovšetkým zo Zákonníka práce a ostatných pracovnoprávnych predpisov. Pokiaľ ide o test procesnoprávnych kritérií, ten sa odvíja od dodržania podmienok, ktoré na uzatváranie kolektívnej zmluvy kladie zákon o kolektívnom vyjednávaní, najmä vzhľadom na začatie samotného procesu a jeho priebeh podľa ust. § 8 ods. 1, 2 a 3 zákona o kolektívnom vyjednávaní. Nedodržanie procesného postupu podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní nemôže zakladať predpoklad uzatvorenia kolektívnej zmluvy napriek súčasnému dodržaniu ostatných hmotnoprávnych podmienok vo vzťahu k posudzovaniu kolektívnej zmluvy. 70. Splnenie procesnoprávnych kritérií a založenie právnej domnienky o uzatvorení kolektívnej zmluvy v procese kolektívneho vyjednávania podľa § 8 zákona o kolektívnom vyjednávaní predstavuje možnosť aplikácie druhej časti testu v podobe testovania hmotnoprávnych kritérií kladených na posúdenie dokumentu ako kolektívnej zmluvy. Stanovenie hmotnoprávnych kritérií sa odvíja od jednotlivých osobitných právnych predpisov, najmä Zákonníka práce a zákona o kolektívnom vyjednávaní, pričom za najdôležitejšie hmotnoprávne kritériá možno považovať - oprávnený subjekt na uzatvorenie kolektívnej zmluvy – zmluvnej strany kolektívnej zmluvy - formu právneho úkonu – kolektívnej zmluvy - predmet úpravy kolektívnej zmluvy (okruh spoločenských vzťahov, ktoré má kolektívna zmluva upravovať) - vznik právnych následkov práv a povinností. 71. Pokiaľ ide o predmet a obsah kolektívnej zmluvy a žalovanou namietanú nemožnosť v rámci kolektívnej zmluvy upraviť otázku pravidiel pre zamestnávateľa pri rozviazaní pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce resp. systém postupnosti pri zohľadňovaní podaných výpovedí, k tejto základnej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že sa s ňou nestotožnil, táto odvolacia námietka nie je dôvodná. 72. Aj odborná literatúra (Zákon o kolektívnom vyjednávaní, komentár, autori Jozef Toman, Marek Švec a Simona Schuszteková, vydavateľstvo Wolters Kluwer, 2016) medzi typický predmet úpravy kolektívnych zmlúv uvádza aj ustanovenia týkajúce sa vzniku a zániku pracovnoprávneho vzťahu, tzn. individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi možno prostredníctvom kolektívnych zmlúv použiť aj na situácie, kedy kolektívna zmluva bude riešiť výhodnejšie vznik a zánik pracovnoprávneho vzťahu, napr. aj zánik pracovnoprávnych vzťahov z podnetu zamestnanca alebo zamestnávateľa.
73. Komentárová literatúra teda uvádza aj otázku úpravy pravidiel pri organizačných zmenách resp. výpovediach podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ako typický predmet úpravy v kolektívnych zmluvách. 74. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom I. inštancie, rovnako považoval kolektívnu zmluvu, resp. jej čl. 10 bod 8 kolektívnej zmluvy platnej u žalovanej na rok 2022 za platný a nevidel dôvod, pre ktorý by na tento právny úkon mal nahliadať ako na neplatný alebo odporujúci zákonu. 75. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na aplikovateľnú judikatúru Českého najvyššieho súdu a skutočnosť, že o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočným rozhoduje výlučne zamestnávateľ, súd I. inštancie poukázal rovnako na aplikovateľný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 7Cdo/144/2019 zo dňa 29.09.2020, ktorý pri svojej rozhodovacej činnosti aj zohľadnil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebola porušená autonómia zamestnávateľa pri organizačných zmenách u žalovanej. Rozhodnutie o organizačných zmenách patrilo aj v preskúmavanom prípade výlučne žalovanej resp. jej štatutárovi, aj s poukazom na klesajúci počet žiakov v aktuálnom školskom roku, v ktorom došlo k výpovedi žalobkyne z organizačných dôvodov. Pokiaľ sa v kolektívnej zmluve žalovaná rozhodla dodržiavať určité pravidlá resp. postupnosť, jedná sa o dobrovoľný záväzok, ktorý na seba žalovaná v kolektívnej zmluve prebrala a ktorý znamená určité systémové nastavenie pri organizačných zmenách. Takýmto záväzkom nedošlo k narušeniu autonómie žalovanej ako zamestnávateľa rozhodnutiu o organizačných zmenách. Pokiaľ sa však žalovaná rozhodla v kolektívnej zmluve nastaviť určité systémové pravidlá pri realizovaní organizačných zmien a tieto pravidlá resp. záväzky pre ňu plynúce z kolektívnej zmluvy v posudzovanom prípade nedodrží, žalobkyni vznikol konkrétny individuálny pracovnoprávny nárok z porušenia tejto kolektívnej zmluvy, keďže postup pri rozviazaní pracovného pomeru dohodnutý v kolektívnej zmluve nebol zo strany žalovanej dodržaný. 76. Pokiaľ ako ďalšiu odvolaciu námietku poukazovala žalovaná na nesplnenie kvalifikačných predpokladov u žalobkyne, s touto námietkou sa vysporiadal súd I. inštancie v bode 63 napádaného rozsudku, na uvedené skutkové tvrdenia, ktoré doplnila žalovaná až v priebehu prvoinštančného konania podľa § 153 CSP neprihliadal, pretože boli v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania, ako to uviedol v napádanom rozsudku. Naviac je potrebné uviesť, že nesplnenie kvalifikačných predpokladov je situáciou, kedy je daný iný právny dôvod skončenia pracovného pomeru, ako bol daný vo výpovedi žalobkyni. Je vylúčené v zmysle ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce, aby dôvod výpovede bol dodatočne menený. 77. V zmysle ustanovenia § 153 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platí, cit. „Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.“ 78. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. V prípade žalovaného sa však nejednalo o bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti. 79. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s aplikáciou čl. 10 bodu 8 písm. d) kolektívnej zmluvy súdom I. inštancie v zmysle citovaného ustanovenia kolektívnej zmluvy „Riaditeľ školy pri rozviazaní pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce zohľadní túto postupnosť: písm. d) podľa postupnosti nástupu do organizácie (od najnižšieho počtu odpracovaných rokov).“ Tento záväzok zamestnávateľa vyplývajúci z kolektívnej zmluvy aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné spravodlivo vyložiť iným spôsobom, ako tým ako ho aplikoval aj súd I. inštancie a síce, ktorý zo zamestnancov pôsobil najdlhšie ako kvalifikovaný učiteľ základnej umeleckej školy v pozícii zamestnanca u žalovanej. Žalobkyňa pracovala pre žalovanú od 14.10.2013. Na rovnakej pracovnej pozícii iní učitelia základnej umeleckej školy v pozícii zamestnanca pracovali od 31.08.2016 resp.
31.08.2019. Súd I. inštancie rovnako správne podľa názoru odvolacieho súdu nepristúpil na započítanie dohôd o brigádnickej činnosti študentov u iných zamestnancov, ktoré nie je možné považovať za pracovný pomer v zmysle ust. § 42 Zákonníka práce. 80. Z vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu I. inštancie, vrátane jeho výroku o trovách konania vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 81. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a z tohto dôvodu jej patrí proti žalovanej náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP). Odvolací súd preto priznal žalobkyni nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej. O jej výške rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku. 82. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP) Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).