Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prešov 9C/72/2024 6124353352 24. 03. 2025 JUDr. Rastislav Sikorjak ECLI:SK:OSPO:2025:6124353352.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: KUKULIENKA, občianske združenie, so sídlom Hermanovce nad Topľou 9, 094 34 Hermanovce nad Topľou, IČO: 42 420 008 právne zastúpený: JUDr. Adrián Cupák, advokát, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, IČO: 40 803 350 proti žalovanému: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. XX, XXX XX A. proti žalovanému: 2. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX A., právne zastúpení: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, IČO: 42 084 792 o zaplatenie 3 500 Eur s prísl., takto rozhodol: I. Žalovaný 1. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy odo dňa 30.08.2024 až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný 2. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy odo dňa 28.08.2024 až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, pričom v rozsahu plnenia jedným zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného. III. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta. IV. Žalovaný 1. a žalovaný 2. sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov. odôvodnenie: 1. Žalobou došlou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.07.2024 a postúpenou Okresnému súdu Prešov dňa 27.12.2024 sa žalobca domáhal voči žalovaným 1. a 2. spoločného a nerozdielneho zaplatenia sumy 3 500 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 28.07.2024 až do zaplatenia. 1.1. V žalobe žalobca uviedol, že je občianskym združením, ktoré vzniklo dňa 27.02.2015 a je zapísané v registri mimovládnych neziskových organizácií. Dňa 29.01.2015 žalobca prijal stanovy a v zmysle stanov sú orgány združenia valné zhromaždenie, rada združenia a predseda združenia. Dňa 25.03.2015 sa konalo prvé valné zhromaždenie žalobcu za prítomnosti G. H., E. C., I. C. a J. H.. Predsedom združenia boli predložené návrhy na členov občianskeho združenia oprávnených disponovať s bankovým účtom v mene združenia a to predsedu G. H., podpredsedu E. C. a člena dozornej rady J. H.. Z termínovaného vkladu vykonal žalovaný 2. dňa 08.01.2022 výber v hotovosti vo výške 9 500 Eur o čom mal vedomosť predseda žalobcu a aj ďalší člen K. J. H. A., pretože bol osobne prítomný pri tomto výbere. Tieto peniaze boli uložené do pokladne žalobcu s tým, že o ich použití bude neskôr rozhodnuté v zmysle stanov žalobcu. Peniaze boli fyzicky umiestnené v trezore na ulici C. L. X G. A., ku ktorému mal žalovaný 2. prístup. Po podaní trestného oznámenia v inej veci, žalobca zistil, že tieto peniaze fyzicky
chýbajú v trezore, kde boli uložené a nebolo o nich rozhodnuté. Po nahliadnutí do trestného spisu člen združenia K. J. H. A. zistil, že v spise sa nachádzajú 3 darovacie zmluvy, z ktorých vyplývalo, že žalobca mal údajne darovať sumu vo výške 3 500 Eur každému z rodičov žalovaného 2. a sumu 2 500 eur matke priateľky žalovaného 2. Za žalobcu tieto zmluvy podpísal žalovaný 2. Podľa zmlúv malo dôjsť k darovaniu týchto peňažných prostriedkov ešte v januári 2022. O týchto daroch žalobca nevedel a ani o nich nerozhodovala rada združenia a nikdy ich existenciu žalovaný 2. neoznámil žiadnemu členovi združenia. O týchto darovacích zmluvách žalobca nemal vedomosť, vedomosť o nich získal až z kópie vyšetrovacieho spisu. 2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému žalovaní podali odpor, ktorý je zároveň ich prvým vyjadrením k žalobe. V tomto odpore uviedli, že výklad žalobcu ohľadne disponovania členov združenia s účtom združenia, tak ako to uviedli v návrhu na vydanie platobného rozkazu je klamlivý. Žalobca mal bankový účet vedený v M. F., pričom s finančnými prostriedkami na tomto bankovom účte mohli disponovať 3 fyzické osoby a to žalovaný v 2. rade, G. H. a J. H.. Všetci traja mali podpisový vzor a boli oprávnení k vykonávaniu úkonov a to každý samostatne. Ustanovenie zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 25.03.2015 hovorí len o minimálnom počte osôb, ktoré budú disponovať s účtom združenia, nie o tom, že k dispozícii je potrebné konanie viacerých osôb. Tvrdenie žalobcu o podmienenosti darovacej zmluvy schválením rady združenia je nepravdivé, nakoľko nedošlo k menovaniu členov rady združenia. 3. K vyjadreniu žalovaných k žalobe sa formou repliky vyjadril žalobca (podaním na č.l. 41 - 42). V tomto podaní žalobca znova uvádza aké mal orgány vyplývajúce zo stanov. V čl. VII. stanov združenia je jednoznačne uvedené, že štatutárnym orgánom združenia je predseda. O podpredsedovi združenia tu nie je uvedená žiadna zmienka. Ďalej sa v tomto vyjadrení obsiahlo zaoberá skutočnosťami, ktoré nemajú vplyv na prejednávanú vec. 4. Súd k replike umožnil sa vyjadriť žalovaným formou dupliky, títo však svoju možnosť nevyužili. 5. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 24.03.2025, pričom vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis. Pokiaľ ide o dôkazy navrhované žalovaným a to vyžiadanie si dokladov od M. F., I. k oznámeniu osôb, ktoré mohli disponovať s účtom žalobcu, tento dôkazný návrh súd zamietol, pretože nebol potrebný pre rozhodnutie vo veci. Súd teda vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil, že žalobca je občianskym združením, ktorého stanovy boli prijaté dňa 29.01.2015 a zaregistrované ministerstvom vnútra dňa 27.02.2025. Z predloženého výpisu z registra občianskych združení (č.l. 15) je zrejmé, že žalobca ako občianske združenie vzniklo dňa 27.02.2015. 6. Rozhodujúcim dokumentom týkajúcim sa vzniku, právomoci orgánov a činnosti žalobcu sú práve stanovy. Z týchto stanov z Čl. IV. vyplýva, že orgánmi združenia sú a) valné zhromaždenie, b) rada združenia, c) predseda združenia. Z Čl. VI. rada združenia ods. 1 vyplýva, že rada združenia je výkonným orgánom združenia. Riadi činnosť združenia medzi zasadnutiami valného zhromaždenia a okrem iného schvaľuje finančnú a hmotnú pomoc v súlade s čl. I. týchto stanov. Podľa Čl. VII. ods. 1 - predseda združenia je štatutárnym orgánom združenia, ktorý zastupuje združenie navonok. Okrem iného zabezpečuje realizáciu rozhodnutí valného zhromaždenia a rady združenia. 7. Podľa súdu zo stanov združenia jednoznačne vyplýva, že orgánom združenia nie je podpredseda združenia. Tento a jeho právomoc vo vzťahu k združeniu v stanovách žiadnym spôsobom upravená nie je, pričom žalobca na pojednávaní uviedol, že stanovy do dnešného dňa menené neboli, voči čomu žalovaní žiadnym spôsobom nenamietali. 8. Dňa 25.03.2015 sa konalo valné zhromaždenie žalobcu, pričom treba hneď na začiatku uviesť, že skutočnosti v ňom uvedené vyznievajú sčasti nezrozumiteľne. V tejto zápisnici sa uvádza pod bodom Ad4 (voľba orgánov združenia) nasledujúce: návrhy na pozície predsedov a štatutárnych orgánov združenia t.j. pozície predsedu, podpredsedu a zapisovateľa. Predseda G. H., podpredseda E. C., zapisovateľ I. C.. Z uvedeného je zrejmé, ako keby štatutárnym orgánom mal byť aj zapisovateľ, čo súd považuje za absurdné. Ďalej je potrebné uviesť, že výsledok tohto valného zhromaždenia nebol prevedený do stanov a ani nebolo odhlasované rozhodnutie, ktorým by sa menili stanovy v časti určenia orgánov spoločnosti tak, že
jedným z orgánov bude aj podpredseda. Ak by aj súd pripustil, že tento záver valného zhromaždenia bez ďalšieho znamená vytvorenie funkciu podpredsedu, tak tejto funkcii neboli priradené v rámci združenia žiadne právomoci a teda by bola iba prázdnou funkciou. Zároveň vzhľadom na nezrozumiteľnosť už uvedeného by potom za štatutárny orgán mal byť považovaný aj zapisovateľ. Pokiaľ ide o oprávnene disponovať s bankovými účtami združenia, o tejto záležitosti valné zhromaždenie rokovalo pod bodom Ad5 a uznieslo sa na nasledujúcom: ,,Predseda združenia následne predniesol návrh, ktorý hovorí o tom, že disponovať s účtom združenia môžu minimálne dvaja zvolení členovia svojím podpisom s pripojením názvu občianskeho združenia.“ Uvedené ustanovenia súd vykladá tak, že disponovať s účtom združenia napr. prevodom finančných prostriedkov na inú osobu alebo výberom finančných prostriedkov môžu minimálne dvaja zvolení členovia. Ak však už dôjde k výberu finančných prostriedkov (za účasti dvoch členov združenia) a tieto získajú podobu hotovosti, toto ustanovenie sa na takúto hotovosť nevzťahuje a s takouto hotovosťou následne môže disponovať iba predseda združenia ako štatutárny orgán. 9. Zo žalobcom predložených dokladov ďalej vyplýva, že v mene žalobcu dňa 12.01.2022 bola uzatvorená darovacia zmluva so žalovaným 1., ktorou mu mal žalobca darovať sumu 3 500 Eur. Táto zmluva bola podpísaná žalovaným 2. Listom zo dňa 11.12.2023 žalobca vyzval žalovaného 1., aby dokladoval účet použitia darovaných 3 500 Eur. K tejto záležitosti sa žalovaný 1. vyjadril v liste zo dňa 27.12.2023 (č.l.18) spôsobom irelevantným pre prejednávanú vec. 10. Žalobca ďalej súdu v rámci procesného útoku predložil zápisnicu o výsluchu osoby (č.l. 44) a to žalovaného 2. uskutočnenú na Okresnom riaditeľstve PZ v Prešove zo dňa 06.12.2023, z ktorej vyplýva, že žalovaný 2. na otázku vyšetrovateľa ,,Prečo ste nevydokladovali Občianskemu združeniu Kukulienka použitie týchto finančných prostriedkov“ odpovedal: ,,Osobne som neviedol ekonomickú agendu občianskeho združenia a preto neviem z akého dôvodu sa tieto doklady nenachádzajú v účtovníctve občianskeho združenia“. Súd odpoveď na otázku vyšetrovateľa dopĺňa tým, že tieto zmluvy sa v účtovníctve žalobcu nenachádzali preto a len preto, že bez jeho vedomia boli podpísané žalovaným 2. a neboli mu predložené. 11. Žalobca ďalej súdu predložil obdobnú darovaciu zmluvu uzatvorenú ním a podpísanú žalovaným 2. v prospech B. N., ktorá je matkou partnerky žalovaného 2. Rovnako aj darovaciu zmluvu zo dňa 19.07.2022 uzatvorenú rovnakým spôsobom v prospech B. H. na sumu 75 000 Eur. 12. Pokiaľ ide o čas kedy sa žalobca dozvedel o týchto darovacích zmluvách, súd uveril tomu, že sa tak stalo až dňa 11.12.2023 potom, ako mu bolo umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu (č.l. 50) a to po zaplatení poplatku za kópie určitých listín (č.l. 51). Tento dátum 11.12.2013 zároveň súhlasí s dátumom, keď bol žalovaný 1. žalobcom oslovený na uvedenie akým spôsobom naložil s darovanými finančnými prostriedkami. 13. Súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zo strany žalovaného 2. došlo neoprávnene v mene žalobcu k podpisu darovacej zmluvy, ktorou daroval finančné prostriedky svojmu otcovi. 14. Podľa Občianskeho zákonníka § 19 - Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. § 20 ods.1 - Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). § 20 ods.2 - Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. § 33 ods.2 - Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
15. Podľa občianskeho zákonníka § 420 ods.1 - Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. § 424 - Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. § 106 ods.1 - Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. § 106 ods.2 - Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 15.1. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v rámci žalobcu nebola daná právomoc žalovaného 2. v jeho mene uzatvárať darovacie zmluvy. Aj keby hypoteticky táto právomoc vyplývala z toho, že bol zvolený podpredsedom združenia, napriek tomu by porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo stanov, z ktorých jasne z vyššie citovaného vyplýva, že finančná a hmotná pomoc musí byť schválená radou združenia, ktorá podľa všetkého ani kreovaná nebola, keďže ako vyplynulo z tvrdenia žalobcu na pojednávaní, združenie za obdobie svojej činnosti žiadnu darovaciu zmluvu neuzavrelo. Žalovaný 2. teda nebol oprávnený konať za žalobcu, porušil teda svoju povinnosť nekonať a týmto porušením spôsobil žalobcovi škodu spočívajúcu v zmenšení jeho majetku o sumu 3 500 Eur. Vzhľadom na to, že táto suma bola darovaná žalovaným 2. jeho otcovi ako žalovanému 1. možno takéto konanie zároveň hodnotiť aj ako úmyselné konanie proti dobrým mravom. Z toho vyplýva, že súd dospel k záveru, že z dôvodu porušenia právnych povinností žalovaným 2., tento žalobcovi zodpovedá za škodu vo výške 3 500 Eur. 15.2. Zodpovednosť žalovaného 2. nemôže byť premlčaná, keďže o škode sa žalobca dozvedel až dňa 11.12.2023 nahliadnutím do trestného spisu. Žaloba bola na súde podaná dňa 27.07.2024, teda v rámci subjektívnej 2 – ročnej premlčacej lehoty. Darovacia zmluva bola uzavretá dňa 12.01.2022 a teda bola dodržaná aj 3 – ročná objektívna premlčacia lehota, pričom súd vychádza z úmyslu žalovaného 2. 16. Podľa Občianskeho zákonníka § 107 ods.1 - Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. § 107 ods.2 - Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 451 ods.1 - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 452 ods.2 - Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 457 - Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa NS ČR sp. zn. 28Cdo/808/2011 - Otázka aktivní i pasivní věcné legitimace v případě vydání bezdůvodného obohacení získaného na základě neplatné či zrušené smlouvy je v judikatuře Nejvyššího soudu konstantně řešena: „Z [dikce] ustanovení § 457 obč. zák. vyplývá, že spočívá-li bezdůvodné obohacení v plnění na základě neplatné smlouvy, jsou ve vzájemném vztahu pouze její účastníci; to platí bez ohledu na to, zda se v souvislosti s plněním z neplatné smlouvy obohatil i někdo jiný nebo zda v souvislosti s plněním z této smlouvy došlo k bezdůvodnému obohacení i na úkor někoho jiného“ . Podľa NS ČR sp. zn. 28Cdo/1482/2010 - je třeba přísně rozlišovat mezi skutkovou podstatou plnění bez právního důvodu a skutkovou podstatou plnění z neplatného právního úkonu, jež jsou definovány v ustanovení § 451 odst. 2 obč. zák. Důsledkem plnění z neplatné smlouvy je povinnost účastníků smlouvy vzájemně si vrátit vše, čeho plněním ze smlouvy nabyli, jak výslovně stanoví ustanovení § 457 obč. zák; z něj současně vyplývá, že spočívá-li bezdůvodné obohacení v plnění na základě neplatné smlouvy, jsou ve vzájemném vztahu pouze její účastníci; to platí bez ohledu na to, zda se v souvislosti s plněním z neplatné smlouvy obohatil i někdo jiný nebo zda v souvislosti s plněním z této smlouvy došlo k bezdůvodnému obohacení i na úkor někoho jiného. Podľa NS ČR sp. zn. 33Odo/1129/2006 - Podle § 457 obč. zák. je-li smlouva neplatná nebo byla-li zrušena, je každý z účastníků povinen vrátit druhému vše, co podle ní dostal. Citované ustanovení konkretizuje důsledky bezdůvodného obohacení získaného plněním z neplatného právního úkonu, vymezeného jako jedna ze skutkových podstat bezdůvodného obohacení v § 451 odst. 2 obč. zák. Z
ustanovení § 457 obč. zák. vyplývá, že spočívá-li bezdůvodné obohacení v plnění na základě neplatné smlouvy, jsou ve vzájemném vztahu pouze její účastníci. Aktivní nebo pasivní věcná legitimace je proto dána pouze na straně účastníků smlouvy. Proto lze přisvědčit závěru, že povinnost vydat bezdůvodné obohacení získané plněním z neplatné smlouvy mají žalovaní, neboť oni byli příjemci plnění (kupní ceny) z této smlouvy. 16.1. Pokiaľ ide o žalovaného 1., z dôvodu, že darovacia zmluva bola za žalobcu podpísaná neoprávnenou osobou, je takáto darovacia zmluva neplatná a nároky z nej vyplývajúce treba vysporiadať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Bezdôvodné obohatenie z neplatnej zmluvy, teda z neplatného právneho úkonu je záväzkovým vzťahom, ktorý vzniká výlučne medzi jeho stranami. Tzn., že v tomto prípade sa bezdôvodne obohatil žalovaný 1. na úkor žalobcu a je mu povinný toto bezdôvodne obohatenie vrátiť. Tento nárok rovnako ako nárok voči žalobcovi 2. premlčaný nie je. 17. Vzhľadom na to, že u každého zo žalovaných ide o povinnosť vrátenia sumy 3 500 Eur z iného právneho dôvodu, nemožno ich na plnenie zaviazať spoločne a nerozdielne, ale vzniká medzi nimi tzv. nepravá solidarita (ako napr. medzi dlžníkom a ručiteľom) a túto súd vyjadril vo výroku rozsudku tak, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného, čím sa dosiahne to, že suma 3 500 Eur žalobcovi bude vrátená iba raz. 18. Úrok z omeškania. Podľa § 563 OZ - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. - ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k uzatvoreniu úverovej zmluvy - Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18.1. Záväzok z bezdôvodného obohatenie je záväzkom, u ktorého splatnosť určená nie je, preto sa aplikuje § 563 OZ. V prejednávanej veci bol žalovaný 1. vyzvaný na plnenie výzvou – platobným rozkazom doručeným 27.08.2024. Žalovaný mal plniť dňa 28.08.2024 a pokiaľ tak neurobil, dňa 30.08.2024 (dňa 29.08.2024 bol voľný deň z dôvodu štátneho sviatku) sa dostal do omeškania a od tohto dňa je povinný platiť úroky z omeškania. Žalovaný 2. bol vyzvaný na plnenie výzvou – platobným rozkazom doručeným 26.08.2024. Žalovaný mal plniť dňa 27.08.2024 a pokiaľ tak neurobil, dňa 28.08.2024 sa dostal do omeškania a od tohto dňa je povinný platiť úroky z omeškania. 18.2. Základná úroková sadzba ECB ku dňu začiatku omeškania bola 4,25% ročne a potom výška úrokov z omeškania je 9,25% ročne, pričom súd je viazaný žalobcom požadovanou výšku 5,00% ročne. 19. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19.1. Vzhľadom na to, že žalobca bol voči žalovaným úspešný ohľadom istiny v rozsahu 100% a jeho neúspech ohľadne úrokov z omeškania bol iba nepatrný, priznal mu súd voči každému zo žalovaných náhradu trov konania v rozsahu 100%. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.